Rozsudok – Hospodárske trestné činy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. október 2013

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 46T/69/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311010227
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hatalová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2013:1311010227.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred samosudcom JUDr. Ľudmila Hatalová v trestnej veci obž.

H.. G. O., nar. XX.XX.XXXX trestne stíhaného pre prečin nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 1 , ods.
2 Tr. zákona
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.10.2013 takto

r o z h o d o l :

H.. G. O., K. XX.X.XXXX B. O., Č. Y., I. O.
O. K. O. P. Č.. XX , I..Č.. O.
Š. X, O.

sa súdom podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku

spod obžaloby OP Bratislava III pod č.k. 1Pv 1006/2007 -43 zo dňa 4.5.2011 , ktorá mu kladie za vinu,

že

ako konateľ daňového subjektu spoločnosti O. I. spol. s.r.o. so sídlom R. ul. č. XX , Bratislava, IČO :

XXXXXXXX (teraz B. servis s.r.o. so sídlom V. č. XX, Bratislava), podal dňa 24.7.2006 na Daňový
úrad Bratislava IIII daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2006 , v
ktorom priznal daň vo výške 738 961,- Sk (24 529,01 €), splatnú dňa 25.7.2006 z ktorej daňový subjekt
nezaplatil do štátneho rozpočtu SR sumu 334.254,- Sk (11 095,20 €) , následne podal dňa 11.09.2006
na Daňový úrad III daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2006 , v
ktorom priznal daň vo výške 2 935 765,- Sk (97 449,55 €) splatnosť dňa 25.9.2006 , pričom túto splatnú
daň neuhradil , čím na ujmu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky spôsobil škodu v celkovej výške 3
270 019,- Sk (108 544,75 €) ,

čím mal spáchať prečin nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona

oslobodzuje , keďže skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor podal dňa 4.5.2011 obžalobu na obvineného H.. G. O. K.. XX.X.XXXX pod č.k. 1Pv
1006/2007 - 43 na tom skutkovom základe, ako je uvedené vyššie.

Súd po preštudovaní spisového materiálu vydal dňa 6.5.2011 trestný rozkaz, proti ktorému podal
advokát v mene obžalovaného dňa 8.6.2011 odpor so zdôvodnením, že obvinený sa nedopustil
žiadneho trestného činu a bližšie dôvody odporu predloží súdu dodatočne.V dôsledku uvedenej skutočnosti súd vo veci konal, určil termíny hlavných pojednávaní z dôvodu ,
že trestná vec bola opakovane odročovaná z rôznych dôvodov ako vyplýva zo spisového materiálu.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý obžalovaný G. O.. Splnomocnený zástupca Daňového úradu

Bratislava I, svedkovia O. W. a B. X. ako aj bol oboznámený spisový materiál.

Obžalovaný H.. G. O., K.. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní dňa 19.1.2012 vyslovil spolu s
prokuratúrou nesúhlas s uzatvorením dohody o vine a treste a po poučení zo strany súdu v zmysle
ustanovenie § 257 ods. 1 Tr. poriadku udal , že sa necíti byť vinný zo skutku pre ktorý je obžalovaný .

Počas výsluchov uviedol , že sa pridržiava v plnom rozsahu svojej výpovedi z prípravného konania na
č.l. 26-30. na doplňujúce otázky dodal , že nekonal úmyselne z dôvodu , že spoločnosť O. I. nemala
na účte žiadne peniaze . Samotná skutočnosť, že dodatočne svoj obchodný podiel v predmetnej
spoločnosti predal inej právnickej osobe nemení na veci nič , keďže mal právo slobodne disponovať so
svojím majetkom. K danému postupu pristúpil z dôvodu, že súdne a exekučné konania vo vzťahu k
pohľadávkam , ktoré mala daná spoločnosť voči tretím osobám boli veľmi zdĺhavé a spoločnosť strácala

schopnosť reálne fungovať. V tomto období spoločnosť mala voči tretím osobám pohľadávky vo výške
približne 11-12 miliónov SK a súčasne mala záväzku voči tretím osobám približne vo výške 6-7 miliónov
Sk. V nich je zahrnutých aj 3 270.000,- Sk voči daňovému úradu.

Ďalej na svoju obhajobu uviedol, že spoločnosť predal za sumu 100.000,- Sk, pričom základné imanie

spoločnosti činilo 7,8 milióna Sk. Táto suma bola len formálna s poukazom na Zákon o účtovníctve ,
podľa ktorého tieto peniaze boli počnúc založením spoločnosti použité na jej obchodnú činnosť a jej
podnikanie , čo bolo zmyslom základného imania. K samotnému prevodu obchodného podielu uviedol,
že sa stretol so svedkom B. X. v obchodnej spoločnosti P. and W. s.r.o. v Bratislave za účelom
sprostredkovania záujemcov o kúpu jeho podielu konkrétne spoločnosti T. D. , pričom nemal vedomosť

kto bol štatutárnym orgánom tejto spoločnosti a nevidel ani výpis z obchodného registra. So zástupcom
tejto spoločnosti sa obžalovaný nikdy nestretol , sumu 100.000,- Sk prevzal od svedka B. X. za predaj
svojho obchodného podielu, avšak súčasne mal zaplatiť na účet tohto svedka sprostredkovateľskú sumu
vo výške 350.000,- Sk. Po tomto úkone v mene O. I. nemohol urobiť žiaden úkon , k predaju svojho
obchodného podielu dodal , že v mene kupujúcej spoločnosti zmluvu podpísala O. W. v Českej Lípe pred

Mestským úradom a po nazretí do zmluvy ustálil dátum 20.9.2006. Poprel , že by niekedy videl túto
svedkyňu , nikdy sa s ňou nestretol , pretože na to mal určeného sprostredkovateľa , ktorý mal vedomosti
o všetkých právach a právnych povinnostiach , záväzkoch a pohľadávkach firmy vrátane daňového
úradu. Spochybnil výpoveď svedkyni O. W. , keď uviedol, že zavádza a klame. Svoju nevinu zdôraznil aj
tým, že prevodom svojho obchodného podielu a následným jeho odvolaním z funkcie konateľa došlo iba

k zmene vnútorných pomerov spoločnosti a spoločnosť pochopiteľne mala tiež záväzky i tie pohľadávky ,
ktoré mala vyrovnať v rámci svojich povinností ako konateľa.

Zástupca Daňového úradu Bratislava I - Q. Š. , K.. XX.X.XXXX v prípravnom konaní dňa 29.7.2008
uviedol, že ako splnomocnený zástupca v tom čase mal vedomosť o obžalovanom ako konateľovi

spoločnosti O. I. teraz B. servis s.r.o. , ktorý podal za tento subjekt dňa 274.7.2006 na Daňový úrad
Bratislava III daňové priznanie za zdaňovacie obdobie jún 2006 sumu ako je uvedené v skutkovej vete
obžaloby , celkovú sumu daňového nedoplatku ustálil na sumu 3 270 019,- Sk (108 544,75 €) .

Od 6.11.2006 došlo k zmene konateľa spoločnosti ako aj k zmene názvu spoločnosti, aj jej sídla. Na

základe tejto zmeny sa miestne príslušným správcom dane stal Daňový úrad Bratislava I. Daňovému
úradu Bratislava I sa nepodarilo skontaktovať s obžalovaným , čo ich viedlo k tomu, aby podali trestné
oznámenie. Zástupca za poškodenú stranu ďalej uviedol, že nemal vedomosť o tom, že obžalovaný
G. O. bol zbavený funkcie konateľa spoločnosti O. I. resp. B. servis. Toto si zistil na internete , kde
pozbavenie funkcie konateľa je dňom 18.9.2006. Čo sa týka prevzatia záväzkov voči daňovému úradu

pri uzatvorení zmluvy o obchodného podielu tak tieto záväzky môže prebrať nový daňový subjekt za
predchádzajúci daňový subjekt, na čo nie je potrebný súhlas správcu dane , avšak tieto podmienky by
mali byť výslovne uvedené v predmetnej zmluve o prevode vlastníckeho podielu.

Svedok G. W., K.. XX.X.XXXX do celého konania obžalovaného nevzniesol bližšie dôkazy , z ktorých by

súd vychádzal pri úvahe o vine obžalovaného keď uviedol, že nevie v ktorom roku sa dopočul o predaji
firmy O. I. , pričom mal vedomosť, že je zadĺžená , avšak nevedel v akej výške . Pri tomto ozname
bola prítomná aj jeho priateľka, v tom čase O. W. , ktorá súhlasila , že firmu kúpi, lebo za každý podpis
na listinách , ktoré sa týkali firmy O. I. mala sľúbenú finančnú odmenu. Následne sa nezúčastňovalžiadnych úkonov v súvislosti s firmou O. I.. Jednacích konaní sa zúčastňoval sprostredkovateľ E.
O. . Neskôr však dodal vo svojej výpovedi , že na požiadavku O. W. , aby išiel na Slovensko za
účelom odkúpenia firmy O. I. súhlasil , pri úkone bol aj sprostredkovateľ. Kto ich viezol do Bratislavy

nevedel povedať . Čo sa udialo ďalej medzi svedkyňou O. W. a zrejme obžalovaným ako konateľom
firmy O. I. nevedel, lebo odišiel. Po návrate videl , že svedkyňa má veľký počet škatúľ a šanónov,
ktoré boli naložené do motorového vozidla a vyložené v byte svedkyni O. W., zrejme doklady, lebo
nevidel obsah ostali u tejto svedkyni a nikdy viac sa o tom nerozprávali. Svedkyňa O. W. mu oznámila,
že už je majiteľkou tejto spoločnosti, čo chcela s touto firmou ďalej robiť, ako s ňou nakladať alebo

podnikať svedok nemal vedomosť aj z toho dôvodu, že ho to nezaujímalo .Po návrate do Českej
republiky sa o tejto záležitosti nikdy nerozprávali. Potvrdil, že svedkyňa O. W. vedela o tom, že
spoločnosť v dobe prevodu má dlhy , či nesplatené záväzky ,avšak nebol prítomný pritom keď jej to bolo
oznámené sprostredkovateľom , o ktorom sa zmienil obžalovaný vo svojej výpovedi tak počas hlavného
pojednávaniaakoajvprípravnomkonaní.Svedoknevedeluviesťanitozaakúsumubolafirmapredaná.
O existencii spoločnosti T. D. nemal vedomosť. Poprel akúkoľvek zainteresovanosť na prevode tejto

firmy s tým, že bol len doprovod svedkyni O. W..

Svedkyňa O. W. K.. X.XX.XXXX sa dlhodobo nedostavovala na hlavné pojednávania , z ktorého dôvodu
predmetná trestná vec je vedená ako reštančná. Prvostupňový súd v záujme skončenia veci požiadal
Okresný súd v Českej Lípe o výsluch svedkyne , ktorý bol vykonaný dňa 26.3.2013. Počas výsluchu

uviedla, že svedok G. W. bol jej priateľ v kritickom čase, a spolu so svojimi priateľmi Q. B. a Q.
S. urobil na nej podvod. Akým spôsobom urobili tento podvod sa nevedela vyjadriť , nevedela uviesť
ani to ako sa stala konateľkou spoločnosti O. I. s.r.o. . O tom, že je konateľkou tejto spoločnosti
sa dozvedela na základe zásielok ohľadne splácania nejakých dlhov. Obžalovaného H.. G. O. a
sprostredkovateľa na odpredaj časti podielu obžalovaného ako konateľa spoločnosti O. I. nepozná a

nikdy s nimi nekomunikovala. Sama sa cíti byť podvedená a k trestnej činnosti s časovým odstupom
sa vyjadriť nevie.

V prípravnom konaní oproti výpovedi pred súdom v Českej Lípe dňa 21.8.2009 uviedla , že v roku
2006 jej bol predstavený muž menom O. , pri preberaní firmy a podpisovaní protokolu, ktoré prebehlo na

Slovensku v sídle firmy , ktorej adresu si nepamätá. Uviedla ďalej, že od 18.6.2006 sa stala konateľkou
firmy O. I. so sídlom v Bratislave a priznala , že na dokladoch je jej podpis. Ohľadne preberacieho
dokladu v prípravnom konaní uviedla, že tento vôbec nečítala , pretože zrejme obžalovaný na ňu ako
aj na svedka G. W. stále tlačil, že sa ponáhľa, aby to čo najskôr podpísala. Svedkyňa priznala, že
podpísala niekoľko písomností a ani jeden doklad si neprečítala.

S poukazom na Trestný poriadok súd vychádza výlučne z výpovedi , ktorú učinila svedkyňa pred
Okresným súdom v Českej Lípe , ktorá ohľadne skutku prejednávaným súdom je absolútne irelevantná.

Vzhľadom na dôkaznú núdzu výsluchmi , súd oboznámil spisový materiál prečítaním daňového

priznania zpridanejhodnoty zaobdobiejún,august2006nač.l-13-14,daňovúexekučnúvýzvuapríkaz
na č.l. 19-21, 22-24, protokol o vydaní veci na č.l. 77-92, údaje z overovacej knihy č.l. 94, vyjadrenie
sociálnej poisťovne č.l. 99-100, previerku z miesta sídla spoločnosti vrátane vyjadrení Okresného súdu
Bratislava I , obchodného registra na č.l. 102,103-123, 124,125-139, podklady pre sociálnu poisťovňu a
zoznam zamestnancov spoločnosti O. I. s.r.o. č.l. 140-142, vyjadrenie správy Katastra hlavného mesta

Bratislavy a výpisu z obchodného registra na č.l. 143-144 - 149 prvého zväzku, vyjadrenia jednotlivých
bánk , výpisy z účtov na č.l. 150-323, ako aj relácie o obžalovanom vrátane obnoveného registra trestov.

Ohľadne osoby obžalovaného súd konštatuje, že má kladné relácie a nikdy nebol súdne trestaný podľa
odpisu registra trestov.

Súd vyhodnotil všetky dôkazy , ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní jednotlivo ako aj v ich
súhrne a dospel k záveru, že skutková podstata žalovaného trestného činu nie je naplnená tak
po objektívnej ako aj subjektívnej stránke. Obžalovaný konal so svojim vlastníctvom , so svojim
majetkovým právom - obchodným podielom na danej obchodnej spoločnosti , čo nie je v rozpore s

Ústavou SR ako aj Občianskym zákonníkom resp. Obchodným zákonom.

Podľa § 115 - Prevod obchodného podielu (Obchodný zákon)1/ so súhlasom valného zhromaždenia môže spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel na
iného spoločníka , ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
2/ Spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na inú osobu , ak to spoločenská zmluva pripúšťa.

Spoločenská zmluva môže určiť , že na prevod obchodného podielu na inú osobu sa vyžaduje súhlas
valného zhromaždenia.
3/ Zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a podpisy na zmluve sa musia
osvedčiť . Nadobúdateľ , ktorý nie je spoločníkom , v nej musí vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej
zmluve , prípadne stanovám , ak boli prijaté . Prevodca ručí za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto

podielu.
4/ Účinky prevodu obchodného podielu podľa odsekov 1 a 2 nastávajú voči spoločnosti odo dňa
doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti , ak nenastanú až s neskoršou
účinnosťou zmluvy , nie však skôr , ako valné zhromaždenie vysloví súhlas s prevodom obchodného
podielu , ak podľa zákona alebo spoločenskej zmluvy sa súhlas valného zhromaždenia na prevod
obchodného podielu vyžaduje.

Podľa § 123 Vlastnícke právo (Občiansky zákonník)
Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať , užívať, požívať jeho
plody a úžitky a nakladať s ním.

Prvostupňový súd sa stotožňuje so záverom po oboznámení sa s Občianskym zákonníkom a
Obchodným zákonom , že je vecou osoby , ktorá vlastní obchodný podiel ako s ním naloží ,
pričom odplata , cena nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o prevode obchodného podielu a zákon
nevyžaduje , aby v zmluve bola uvedená. So stratou postavenia spoločníka s.r.o. obžalovaný stratil v

deň prevodu svojho obchodného podielu (18.9.2006) postavenie štatutárneho orgánu- konateľa a ďalej
mohol v mene spoločnosti konať iba ako jej splnomocnenec, čo v danom prípade sa tak nestalo.

I napriek snahe súdu v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku ,podľa ktorého orgány činné v
trestnomkonaní postupujútakabybolzistenýskutkovýstavvecioktoromniesúdôvodnépochybnosti a

tovrozsahunevyhnutnomnaichrozhodnutie. Súd vtrestnomkonanísrovnakoustarostlivosťouobjasní
okolnosti svedčiace proti obvinenému ako aj úvahy prokurátora o vine obvineného v zmysle podanej
obžaloby a po starostlivom uvážení v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. poriadku po vyhodnotení
dôkazov získaných zákonným spôsobom rozhodol podľa svojho vnútorného presvedčenia keď dospel k
záveru, že nie je naplnená skutková podstata žalovaného trestného činu tým viac, že vo veci spoločnosť

s ručením obmedzeným prebiehajú aj občiansko - právne konania.

V rámci prípravného konania nebola dostatočne preverená obhajoba obžalovaného ohľadne
pohľadávok , ktoré vlastnila spoločnosť O. I. s.r.o. vo výške 11-12 miliónov SK, nebolo zaistené
účtovníctvo spoločnosti a pri ustálení viny sa nevychádzalo z účtovníctva s.r.o. , v dôsledku čoho nebol

pribratý ani znalec z odboru ekonómie , ktorý by prípadne mohol preukázať, že obžalovaný v kritickom
čase keď bol štatutárnym orgánom spoločnosti disponoval peniazmi spoločnosti v rozsahu , že daň v
mene spoločnosti mohol uhradiť.

V skutkovej vete obžaloby je uvedené , že dňa vo výške takmer 3 milióny Sk bola splatná dňa 25.9.2006

čo je v súlade s platným zákonom o DPH. Zo spisu však vyplýva, že obžalovaný stratil postavenie
konateľa 18.9.2006 , z čoho súd vychádza , že konateľ môže byť trestne zodpovedný za úmyselné
neodvedenie povinností zákonných platieb iba vo vzťahu k tým platbám ,ktoré mali byť odvedené v dobe
výkonu jeho funkcie konateľa.

Žalovaný skutok nie je naplnený po objektívnej stránke aj z pohľadu , že obžalovaný v kritickom
čase nebol v postavení štatutárneho orgánu a firma s.r.o. O. I. objektívne nemala potrebné finančné
prostriedky z dôvodov ako sú uvedené vyššie v tomto rozsudku.

Vpodstateprvostupňovýsúdjenázoruženejdeotrestno-právnekonanie obžalovaného,aleokonanie

v rámci Obchodného zákonníka , preto rozhodol v zmysle ustanovenie § 285 písm. b/ Tr. poriadku
oslobodzujúcim rozsudkom z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.Neobstojí ani tvrdenie prokuratúry , že vina je preukázaná doznaním samotného obžalovaného ohľadne
prevodu vlastníctva a disponovania s účtami v jednotlivých bankách, pretože zo spisového materiálu
nie je jednoznačné , že disponoval účtami až na jeden prípad v bankách po tom čo nebol konateľom

spoločnosti.

Neobstojí ani tvrdenie že vzhľadom na časový odstup svedkovia sa nepamätajú , avšak zo spisového
materiálu je zrejmé, že ku skutku došlo tak ako je v skutkovej vete uvedené. Súd pri ustálení viny musí
vychádzať z jednoznačných dôkazov o vine obžalovaného , ktorý v predmetnej veci trestnú činnosť

popieral tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní a svedkovia k veci nevypovedali
resp. ich výpovede nie sú usvedčujúce. Nepochybne trestná vec nebola dostatočne objasnená už
v prípravnom konaní z dôvodov ,ktoré uviedol prvostupňový súd v dôvodoch tohto rozsudku a pri
dôkaznej núdzi rozhodol v zmysle zásady Tr. poriadku „In dubio pro reo“.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo

dňa jeho vyhlásenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd
v Bratislave.