Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. október 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/232/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613207702
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5613207702.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. Ľ. Q., L.. XX.
XX. XXXX, J. E. B. C., G. XX/XXX a 2. R. Q., L.. XX. XX. XXXX, J. E. B. C., G. XX/XXX, o splnenie
povinnosti zaplatiť sumu 1.821,33 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovaným v 1. a 2. rade sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou súdu dňa 25. 07. 2013, sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal

voči žalovaným v 1. a 2. rade splnenia povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 1.821,33 eur,
úrok z omeškania vo výške 101,60 eur a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 24.
02. 2013 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej
dňa 13. 12. 2012 medzi postupcom D. D., a.s. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku
voči žalovaným. Postupca a žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 11. 10. 2005 zmluvu č. 333202313, na
základe ktorej D. D., a.s. poskytla žalovaným v 1. a 2. rade peňažné prostriedky. Pohľadávka žalobcu
ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 2.527,81 eur a pozostávala z istiny 2.051,09 eur,

riadneho úroku 268,84 eur, úroku z omeškania vo výške 166,02 eur a ostatného príslušenstva 41,86
eur. Sumu 41,86 eur predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 162,02 eur predstavujúcu
úrok z omeškania si žalobca konaní neuplatňuje. Podľa zmluvy postupca poskytol žalovanému úver vo
výške 1.991,64 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 28,91 eur vždy k 20. dňu
v mesiaci. Žalobca si v konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20. 08. 2010 do 20. 10. 2015 v počte
63 a v celkovej výške 1.821,33 eur. Splátky pôvodne splatné od 20. 02. 2013 do 20. 10. 2015 sa stali
splatnými dňa 23. 02. 2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky úveru

si žalobca v konaní neuplatňuje.

Žalovaní v 1. a 2. rade sa k žalobe písomne nevyjadrili.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami, a to zmluvou o splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými
podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky, výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru, zmluvou o postúpení pohľadávok, prílohami k zmluve o postúpení

pohľadávok, pokusom o zmier a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 11. 10. 2005 uzavreli D. D., a.s. a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci zmluvu o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovaným v 1. a 2. rade poskytnutý úver vo výške 60.000,- Sk,ktorý sa žalovaní zaviazali splácať v mesačných splátkach vo výške 871,- Sk vždy k 20. dňu v mesiaci,
splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 20. 11. 2005 a konečná splatnosť úveru na deň 20. 10.
2015. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 10,60 % p. a.

Dňa 13. 12. 2012 bola medzi D. D., a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom uzatvorená zmluva
o postúpení pohľadávok, na základe ktorej postupca postúpil pohľadávku voči žalovaným na žalobcu.
Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok výška pohľadávky ku dňu postúpenia predstavovala
2.527,81 eur.

Z listiny zo dňa 04. 02. 2013 označenej ako výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru bolo zistené, že žalobca oznámil žalovaným vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku
dňu 04. 02. 2013 a vyzval žalovaných k okamžitému uhradeniu dlžnej čiastky najneskôr do 19. 02. 2013.

Z listiny zo dňa 12. 06. 2013 označenej ako pokus o zmier bolo zistené, že žalobca vyzval žalovaných na

úhradu dlžnej sumy. Z textu uvedenej listiny vyplýva, že pôvodným veriteľom Slovenskou sporiteľňou,
a.s. bola vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru, ktorá skutočnosť bola oznámená
žalovaným.

Vzmysleustanovenia§101ods.2OSPsúdpojednávalarozhodolajvneprítomnostiúčastníkovkonania

a jeho právneho zástupcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaní. S prihliadnutím
na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy súd vo veci rozhodol. Súd neakceptoval žiadosť žalobcu o
odročenie súdneho pojednávania, z dôvodu kolízie pojednávaní na iných súdoch, ako ani z dôvodu, že
pre krátkosť času sa mu nepodarilo zabezpečiť do termínu pojednávania súdom požadované originály
listinných dôkazov. K tvrdenému dôvodu odročenia súdneho pojednávania, spočívajúceho v kolízii

pojednávaní na iných súdoch je potrebné uviesť, že v zmysle judikatúry súdov kolízia pojednávaní v
rovnakom čase, na rôznych súdoch nie je dôležitým dôvodom odročenia súdneho pojednávania, navyše
žalobcajeprávnickáosoba,ztohtodôvodujenamiesteočakávať,žemákdispozíciizamestnancov,príp.
iné osoby, ktoré budú riadne zastupovať, resp. konať v mene žalobcu. Rovnako ani žiadosť o predĺženie
lehoty na predloženie originálov listinných dôkazov na vec sa vzťahujúcich nie je dôležitým dôvodom

odročenia pojednávania.

Podľa § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.):

Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí ( § 42 ods. 3) obsahovať

meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich
zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov,
ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je
účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné
číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra

alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je
podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je
účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý
bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§
90), nazýva sa žalobou.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p.:

Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu
všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, ktoré
sa opierajú o právo alebo iný nárok (§ 79 ods. 1 OSP). Podstatou uvedenej povinnosti je tvrdenie
skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Uvedená povinnosť tvrdenia je základom pre bremeno
tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany, avšak nemusí to vždy zodpovedať

konkrétnemu sporu, resp. konkrétnej hmotno - právnej úprave, ktorá sa má v spore použiť. Neunesenie
bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať
tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla
správania obsiahnutého v právnej norme, o ktorú sa účastník pri uplatnení práva, alebo pri bránenípráva opieral. V žalobe musí byť uvedené, o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť.
Uvedenému účelu slúži opis rozhodujúcich skutočností, ktoré v prípade, ak budú v konaní preukázané,
povedú k záveru, že požiadavka žalobcu, vyjadrená v tzv. žalobnom petite je opodstatnená. Požiadavky

na opis rozhodujúcich skutočností sú prirodzene kvalitatívne vyššie v sporovom konaní, ako v konaní
nesporovom a majú väčší význam v konaní, ktoré sa začína len na návrh, ako v konaní, ktoré možno
začať aj bez návrhu.

Sporové konanie je ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že procesnú

zodpovednosť za zistenie skutkového stavu majú účastníci konania a nie súd. Prejednacia zásada
znamená, že sú to účastníci konania, ktorí majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a ktorých z
tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
žalobu zamietol. Žalobca v žalobe neopísal rozhodujúce skutočnosti tak, aby z nich bol zrejmý skutok,

na ktorého základe sa uplatňuje právo, a to v rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu
a vylučuje tým možnosť zámeny s iným skutkom. Z tvrdení žalobcu, uvedených v žalobe vyplynulo, že
právny predchodca žalobcu a žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 11. 10. 2005 zmluvu o splátkovom
úvere, na základe ktorej boli žalovaným poskytnuté peňažné prostriedky a ktoré sa žalovaní zaviazali
právnemu predchodcovi žalobcu vrátiť prostredníctvom dohodnutých splátok. Žalobca sa domáha

zaplatenia splátok úveru, splatných od 20. 08. 2010 do 20. 10. 2015 v počte splátok 63, v celkovej výške
1.821,33 eur. Podľa tvrdení žalobcu žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť dňa 23. 02. 2013, ktorým
dňom sa stali splátky splatné pôvodne splatné od 20. 2. 2013 do 20. 10. 2015. V prvom rade je potrebné
zdôrazniť, že napriek výzve a poučeniu súdu zo dňa 17. 09. 2013 (na č. l. 40 spisu) žalujúca strana v
žalobe nerozlíšila, aká čiastka z dohodnutej mesačnej splátky sa vzťahovala na istinu úveru, aká na úrok

z úveru, príp. na ďalšie položky, ktoré boli súčasťou dohodnutej splátky. Uvedená skutočnosť má význam
vsituácii,vktorejzdôvoduneplneniazmluvnýchpovinnostídlžníkmidošlozostranyveriteľakvyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. keď žiada zaplatenie celého dlhu naraz, preto splatnosť úveru
nenastane dohodnutým spôsobom a to uplynutím doby konečnej splatnosti úveru. Z tvrdení žalobcu
vyplynulo, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo aj v prejednávanej veci. S poukazom na

rozhodovaciu činnosť súdov súd zdôrazňuje, že po zosplatnení úveru veriteľovi neprislúchajú zmluvné
úroky, ale úroky z omeškania. Z tvrdení žalobcu vyplynulo, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru
došlo aj v prejednávanej veci. S poukazom na rozhodovaciu činnosť súdov súd zdôrazňuje, že po
zosplatnení úveru veriteľovi neprislúchajú zmluvné úroky, ale úroky z omeškania. Z tvrdení žalobcu je
zrejmé, že došlo k predčasnej splatnosti, a to dňa 23. 02. 2013 (konečná splatnosť úveru bola dohodnutá

na deň 20. 10. 2015), z tohto dôvodu bolo nevyhnutné rozlíšiť, aká čiastka z dohodnutej splátky pripadala
na istinu úveru a aká na úrok. Nemožno tiež opomenúť skutočnosť, že tvrdenia uvedené v žalobe
nekorešpondujú pripojeným listinným dôkazom, ktoré predložila žalujúca strana. Tvrdenie žalobcu, že
mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená žalobcom dňa 23. 02. 2013 nie je preukázané žiadnym
listinnýmdôkazom.Listinouzodňa04.02.2013označenouakovýzvakúhradeaoznámenieovyhlásení

mimoriadnej splatnosti úveru bolo preukázané, že mimoriadna splatnosť bola vyhlásená ku dňu 04.
02. 2013. Uvedený listinný dôkaz je v rozpore s ďalším listinným dôkazom predloženým žalujúcou
stranou, označeným ako pokus o zmier zo dňa 12. 06. 2013, v ktorom žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu uviedol, že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená pôvodným veriteľom D. D., a.s. (v
listine nie je zrozumiteľným spôsobom uvedený dátum vyhlásenia mimoriadnej splatnosti), z čoho

vyplýva, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru podľa uvedeného listinného dôkazu došlo pred
uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávok, t. j. pred dátumom 13. 12. 2012. Žalujúca strana preto
hodnoverným spôsobom neustálila dátum vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, na základe ktorého
je možné odvodiť nároky žalobcu do zosplatnenia úveru a po zosplatnení úveru. Význam riadneho
doplnenia žaloby o uvedenie vyššie uvedených náležitostí netreba v žiadnom prípade podceňovať.

Nepochybne sú s ním spojené významné procesnoprávne, ako aj hmotnoprávne dôsledky. Z hľadiska
procesného práva je dôležité, aby riadnym a nezameniteľným vymedzením nároku bola vylúčená
možnosť zámeny s iným nárokom, ako aj možnosť uplatnenia toho istého nároku (rovnakého plnenia
na tom istom skutkovom základe) v ďalšom konaní, čo súvisí s prekážkou začatej, resp. rozhodnutej
veci. Preto je potrebné zotrvať na dodržaní požiadavky riadneho a nezameniteľného uplatnenia nároku.

Riadne vymedzenie a preukázanie splatnosti dlhu má bezpochyby význam z hľadiska stanovenia vzniku
omeškania s peňažným plnením (v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania) a nepochybne má
význam aj z hľadiska ďalších právne významných inštitútov hmotného práva, ktoré súvisia s uplatneným
nárokom a s jeho súdnou vymáhateľnosťou. Súd zdôrazňuje, že je procesne neprípustné, aby žalobcasvoju povinnosť opísania rozhodujúcich skutočností a povinnosť tvrdenia nahradil v žalobe odkazom
na pripojené listinné dôkazy. Uvedená skutočnosť by v konečnom dôsledku znamenala, že povinnosť
účastníka tvrdiť skutočnosti by bola nahradená vyčítavaním uvedených skutočností z listinných dôkazov

zo strany súdu. Listinné dôkazy, na ktoré žalobca odkazuje v žalobe, slúžia na preukázanie tvrdení
žalobcu uvádzaných v žalobe, žiadnu inú funkciu nesmú mať. V prípade, ak by súd zisťoval z pripojených
listinných dôkazov skutočnosti, ktoré majú byť obsiahnuté v žalobe a ktoré má povinnosť tvrdiť žalobca,
príp. iná dotknutá procesná strana, došlo by tým nepochybne k porušeniu zásady rovnakého postavenia
účastníkov konania, keďže naznačenú povinnosť tvrdenia by namiesto účastníka konania plnil súd. V

nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti je tiež potrebné zdôrazniť, že absencia vyššie uvedených
náležitostí v žalobe nemá za následok odmietnutie podania postupom súdu podľa ustanovenia § 43
OSP. Napriek absencii uvedených náležitostí v žalobe, nemá žaloba také procesné nedostatky, pre
ktoré nemožno pokračovať v konaní a ktoré bránia jej vecnému prejednaniu. Vzhľadom na to, že
žalobca nedoplnil žalobu ani na výzvu súdu v zmysle poučenia súdu a v požadovanom rozsahu nesplnil
povinnosťtvrdeniavčastižalovanejistiny,súdsapotomďalejnezaoberalpríslušenstvomistiny.Žalobca,

napriek tomu, že bol predvolaný na súdne pojednávanie, na ktorom mal vytvorený priestor pre doplnenie
žaloby, sa pojednávania nezúčastnil a nepožiadal o odročenie z dôležitého dôvodu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Žalovaným v 1. a 2. rade,
ktorí boli v konaní úspešní v celom rozsahu, vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, v

konaní neúspešnému. Žalovaní si neuplatnili náhradu trov konania, z tohto dôvodu súd im náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.