Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. október 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/43/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108209067
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5108209067.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa:

O.. S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, W., štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Martin
Olos, advokát, so sídlom M.R.Štefánika 71, Žilina, proti odporcom: 1/ S. E., nar. X.X.XXXX, bytom T.
XXXX/XX, W., občan SR, 2/ O. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, W., občan SR, obaja právne
zastúpení JUDr. Dušan Chlapík, advokát, so sídlom Sládkovičova 13, Žilina, o vydanie bezdôvodného
obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Odporca v r. 1/ j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 9.828,58 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 25.8.2012 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca v r. 2/ j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 9.828,58 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 25.8.2012 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti titulom uplatneného úroku z omeškania súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Navrhovateľovi voči odporcom 1/ a 2/ súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 9.4.2008 domáhal voči odporcom 1/ a 2/ každému z
nich samostatne zaplatenia sumy 9.828,58 eur titulom bezdôvodného obohatenia spolu s úrokom z
omeškania zo sumy 4.265,28 eur od 1.6.2006 až do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 9,5 %
ročne zo sumy 5.563,30 eur od 8.2.2007 až do zaplatenia na tom skutkovom základe, že na základe
právoplatného osvedčenia o dedičstve sp. zn. 21D 1386/2005, Dnot 252/05 zo dňa 21.2.2006 vo veci
prejednaniadedičstvapoporučiteľoviEmilMrázbolnavrhovateľ,ktorýnadobudolcelédedičstvopovinný

zaplatiť každému z ustupujúcich spoludedičov (odporca 1/ a 2/) sumu 9.828,58 eur (296.096,- Sk).
Na základe uvedeného rozhodnutia každému z odporcov 1/ a 2/ dňa 3.5.2006 vyplatil ich dedičský
podiel v sume 4.265,28 eur (128.496,- Sk) a zvyšok pohľadávky vo výške 5.563,30 eur (167.600,- Sk)
dňa 7.2.2007 zaplatil v prebiehajúcom exekučnom konaní sp. zn. EX 834/06 a EX 835/06 príjmovým
pokladničným dokladom č. 191475 a č. 191476. Následne zistil, že do aktív dedičstva nemali byť
zahrnuté viaceré zostatky na vkladných knižkách a dňa 18.5.2007 podal návrh na obnovu dedičského
konania a žiadal konanie prerušiť.

Odporcovia 1/ a 2/ prostredníctvom právneho zástupcu žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Uviedli, že žiadnym spôsobom nezavinili vzniknutý stav, osvedčenie o dedičstve 21D 1386/2005 je
doposiaľ právoplatné a v prípade obnovenia konania o dedičstve po zistení skutkového stavu budúnové rozhodnutie bezvýhradne rešpektovať. V čase svojho vyjadrenia považovali návrh navrhovateľa
za neopodstatnený.

V priebehu konania Okresný súd Žilina samostatným uznesením č.k. 17C 43/2008-26 zo dňa 30.5.2008
konanie do právoplatného skončenia konania o povolení obnovy po poručiteľovi pod sp. zn. 15D
170/2007 prerušil a následne po povolení obnovy dedičského konania 21D 1386/2005 a po jeho
právoplatnosti pokračoval v konaní.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi k veci sa
vzťahujúcimi a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

Navrhovateľ v priebehu konania zotrval na podanom návrhu a jeho skutkovom odôvodnení. Uviedol,
že nové rozhodnutie vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi zo dňa 26.7.2012 nahradilo
pôvodné dedičské rozhodnutie a na strane odporcov 1/ a 2/ ako spoludedičov vznikol záväzok z titulu

bezdôvodného obohatenia t.j. došlo k plneniu z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol v dôsledku
vydania nového dedičského rozhodnutia.

Odporcovia 1/ a 2/ prostredníctvom právneho zástupcu žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Obnova konania bola povolená a v intenciách návrhu na obnovu konania notár vec prejednal a z

právoplatného uznesenia nevyplýva pre odporcov žiadna zmenená povinnosť a navrhovateľ v rámci
obnovy konania v žiadnom zo svojich prejavov nežiadal zmenu pôvodného rozhodnutia v tom, aby v
novom konaní zmenil aj výrok o povinnosti vyplatiť ustupujúcich dedičov. Poukázal na ustanovenie §
235 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého vydaním nového rozhodnutia v obnovenom konaní sa nahrádza toto
rozhodnutie rozhodnutím predošlým a teda povolením obnovy konania sa predchádzajúce rozhodnutie

neruší (judikát Najvyššieho súdu 49/2005). Teda predchádzajúce rozhodnutie zaväzovalo navrhovateľa
vyplatiť sumy, o ktoré v tomto konaní žiada a má zato, že pri nároku navrhovateľa na vyplatenie súd sa
nemôže opierať o nové právoplatné rozhodnutie, ktoré nezmenilo v danej veci nárok, ktorý navrhovateľ
uplatňuje. V novom rozhodnutí súd zmenil toto pôvodné rozhodnutie len pokiaľ ide o nehnuteľnosť,
teda, keďže navrhovateľ zmenil svoj názor a už nežiadal nehnuteľnosť do svojho vlastníctva, tak o

nehnuteľnosti bolo rozhodnuté v zmysle zákonných podielov. Teda, ak aj došlo k nejakej krivde, môže
sa voči inému subjektu a z iného právneho titulu domáhať buď náhrady škody založenej na nesprávnom
postupe alebo nesprávnom rozhodnutí, ale nejde o prípad bezdôvodného obohatenia tak, ako žiada
navrhovateľ zaviazať odporcu 1/ a 2/. Pokiaľ ide o sumy, ktoré boli vyplatené v exekučnom konaní a je
exekučné konanie ukončené, nemožno exekučné konanie vrátiť do predošlého stavu.

Z obsahu spisu je teda nepochybné, že vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi L. so zákonnými
dedičmi (účastníci konania navrhovateľ, odporca 1/ a2 ) a na základe výsledkov vykonaného šetrenia
notár a uzavretej dohody dedičov o vyporiadaní dedičtva vydal osvedčenie o dedičstve sp. zn. 21D
1386/2005, Dnot 252/05 zo dňa 21.2.2006 a nadobúdateľom celého dedičstva špecifikovaného v súpise

aktív a pasív tohto osvedčenia o dedičstve sa stal syn poručiteľa navrhovateľ s povinnosťou poskytnúť
ustupujúcim spoludedičom a to odporcovi 1/ a odporcovi 2/ výplatok podľa zákonného dedičského
podielu a to každému z nich v sume po 9.828,58 eur (296.096,- Sk) v lehote najneskôr do 4.4.2006.
Predmetné osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 21.2.2006.

V konaní medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ dňa 3.5.2006 poštovou poukážkou vyplatil na
základe tohto osvedčenia adresátom a to odporcovi 1/ sumu 4.565,28 eur a odporcovi 2/ sumu 4.265,28
eur (128.496,- Sk), účel platby 21D 1386/2005, D not 252/05 (čl. 17).

Tiež nebolo sporné, že dňa 17.7.2006 začalo exekučné konanie EX 834/2006 a EX 835/2006 na

vymoženie pohľadávky vo výške 5.563,30 eur (167.600,- Sk) v prospech oprávneného - odporca 1/
a 2/ v neprospech povinného navrhovateľa na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné
plnenieosvedčenieodedičstveč.21D1386/2005,Dnot252/05zodňa21.2.2006(čl.14,15)anazáklade
exekúcie navrhovateľ ako povinný uhradil pohľadávku a jej príslušenstvo súdnemu exekútorovi dňa
7.2.2007, ktorá skutočnosť nepochybne vyplynula z príjmového pokladničného dokladu exekútora č.

191475 a 191476, ktorými potvrdil prijatie platby od povinného navrhovateľa vo výške 189.741,- Sk na
základe exekúcie EX 834/2006 a vo výške 189.557,- Sk k EX 835/2006 (čl. 16) a odporcovia 1/ a 2/ ako
oprávnení vyplatenie vymoženej pohľadávky vo výške 5.563,30 eur exekútorom nijako nespochybňovali
a jej vyplatenie potvrdili.Z obsahu spisu je nepochybné, že uznesením Okresného súdu Žilina č. 15D 170/2007-72 zo dňa
31.3.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.5.2009 súd povolil obnovu dedičského konania 21D

1386/2005 po poručiteľovi L. E. a vec bola znova prejednaná a bolo vydané nové rozhodnutie vo veci
prejednania dedičstva po poručiteľovi a to uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 21D 1386/2005-247,
Dnot 252/05 zo dňa 26.7.2012 a súd potvrdil nadobudnutie dedičstva podľa zákonných podielov dedičov
- deti poručiteľa (účastníci konania navrhovateľ, odporca 1/ a2 ) každému v 1/3 z podielu poručiteľa.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.8.2012 (čl.56).

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V citovanom ustanovení je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí toto obohatenie vydať. Zodpovednostným subjektom na vydanie bezdôvodného
obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Oprávneným subjektom, t.j. v prospech ktorého sa
vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo.
Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného, na základe čoho vzniká

záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil (ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie
vydať) a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil (ktorý má právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia), aj keď to zákon výslovne neustanovuje.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa§517ods.1vetaprváaods.2Občianskehozákonníka, dlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní

je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Súd viazaný dispozičnou zásadou, konkrétne viazaný návrhom (§ 153 ods. 2 O.s.p.), ale aj viazaný
skutkom, t.j. žalobnými tvrdeniami (§ 79 ods. 1 O.s.p.), inými tvrdeniami (§ 101 ods. 1 O.s.p.) o

právne významných skutočnostiach, z ktorých navrhovateľ vyvodzuje uplatnený nárok, po vyhodnotení
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je právne dôvodný a preto priznal
uplatňované peňažné plnenie na tvrdenom skutkovom základe, kedy predmetom sporu bolo vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktoré odporcovia 1/ a 2/ získali plnením zo strany navrhovateľa, ktorého
právny dôvod odpadol.

V prejednávanej veci súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistení, že pôvodne rozhodnutie
osvedčenia o dedičstve 21D 1386/2005, Dnot 252/05 zo dňa 21.2.2006 ako osobitný druh rozhodnutia
o dedičstve, tj. bolo vydané vo veci samej a bolo právoplatné; následne prípustnosťou obnovy konania
(návrhom na obnovu konania možno napadnúť aj rozhodnutie vydané v konaní o dedičstve) pôvodné

rozhodnutie vydané v konaní o dedičstve, ktoré bolo dôvodom pre plnenie navrhovateľa a splnenie
si hmotnoprávnej povinnosti voči odporcom 1/ a 2/ zaplatením sumy 9.828,58 eur každému z nich a
po povolení obnovy konania o dedičstve došlo k novému prejednaniu dedičstva po poručiteľovi a
vydaniu iného rozhodnutia než bolo rozhodnutie pôvodné. Teda po právoplatnosti uznesenia o povolení
obnovy konania súd ex officio vec znova prejednal a pôvodné, obnovou konania napadnuté rozhodnutie,

bolo nahradené rozhodnutím novým, nie však zrušené. Pokiaľ odporcovia 1/ a 2/ poukazovali, že z
nového právoplatného uznesenia nevyplýva žiadna zmenená povinnosť, a teda povolením obnovy
konania sa predchádzajúce rozhodnutie neruší súd konštatuje, že z dikcie ustanovenia § 235 ods 2.
O.s.p. „nové rozhodnutie nahradí pôvodné rozhodnutie“ možno vyvodiť, že pôvodné rozhodnutie saneruší, ale je nahradené novým rozhodnutím; na pôvodné rozhodnutie sa preto neprihliada. V rámci
obnoveného konania v danom prípade napadnuté právoplatné rozhodnutie vo veci samej (osvedčenie
o dedičstve zo dňa 21.2.2006) bolo zmenené a vydané nové iné rozhodnutie o dedičstve (uznesenie

súdu zo dňa 26.7.2012), ktoré nahradilo pôvodné rozhodnutie a to medzi tými istými účastníkmi
prejednania dedičstva a vzťahy dedičov k prejednanému majetku poručiteľa boli novým rozhodnutím
upravené inak a to získaním iných majetkových práv všetkých zákonných dedičov. Teda právoplatnosťou
zmeny (novým rozhodnutím vo veci samej) sa ex lege nahradilo pôvodné rozhodnutie a vznikol nárok
navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd sa nestotožnil ani s argumentáciou odporcov

1/ a 2/, ak došlo k nejakej krivde, môže sa voči inému subjektu a z iného právneho titulu domáhať
náhrady škody založenej na nesprávnom postupe alebo nesprávnom rozhodnutí, a konštatuje, že
v danom prípade nové rozhodnutie sa nedotklo právnych vzťahov žiadnych iných subjektov, ktoré
by nadväzovali na právne vzťahy účastníkov deklarované starším, neskôr zmeneným rozhodnutím.
Podstatou bezdôvodného obohatenia je teda zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydá tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia

získaný. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie
obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom,
ktorý právny poriadok neuznáva. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z
právneho dôvodu, ktorý odpadol, dopadá na tie prípady, keď v okamžiku poskytnutia plnenia existoval
právny dôvod plnenia, ktorý však následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti, stratil svoje právne

účinky (odpadol). Okamžikom odpadnutia právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie stáva bezdôvodným
obohatením. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa
nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech
vrátiť.

Súd je toho názoru, že v danom prípade poskytnutia plnenia na základe právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia o dedičstve, ktoré bolo neskôr v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku
(obnovy konania) nahradené novým rozhodnutím a došlo k novému prejednaniu veci a k vydaniu
iného rozhodnutia ide o prípad bezdôvodného obohatenia získaného plnením, ktorého právny dôvod
odpadol. Pôvodné rozhodnutie o dedičstve, ktoré bolo dôvodom pre plnenie a splnenie si hmotnoprávnej

povinnosti navrhovateľa voči odporcom 1/ a 2/ teda právny dôvod plnenia trval až dovtedy, kým súd
opätovne nevydal nové rozhodnutie vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi zo dňa 26.7.2012.
Bezdôvodné obohatenie na strane odporcu 1/ a 2/ získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol
(§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka) vznikol okamžikom, kedy odpadol tento právny dôvod už
poskytnutého plnenia. V konaní bolo preukázané, že v súvislosti s vydaným rozhodnutím o dedičstve

zo dňa 21.2.2006 odporcovia 1/ a 2/ prijali od navrhovateľa výplatok dedičstva a to každý z nich v sume
po 9.828,58 eur a tento sa stal bezdôvodným obohatením okamihom právoplatnosti nového rozhodnutia
o dedičstve 21D 1386/2005-247 zo dňa 24.8.2012 a tým odpadol právny dôvod, na základe ktorého
navrhovateľplnil.Rozhodujúcavdanejvecibolatiežskutočnosť,kedybezdôvodnéobohatenienastrane
odporcov1/a2/tedavznikloasúdjetohonázoru,žeksplneniupovinnostiodporcom1/a2/(bezdôvodné

obohatenie vydať) nemohlo dôjsť už skôr, než bezdôvodné obohatenie vzniklo teda až právoplatnosťou
nového rozhodnutia vydaného vo veci samej tj. 24.8.2012. S poukazom na citované ustanovenia § 451
Občianskeho zákonníka na strane odporcu 1/ a 2/ vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré predstavuje
vyplatenú sumu 9.828,58 eur, keďže prijali plnenie a naďalej požívajú tento majetkový prospech získaný
plnením, ktorého právny dôvod odpadol a preto súd návrhu navrhovateľa v časti istiny v celom rozsahu

vyhovel. Navrhovateľ popri istine uplatňoval i príslušenstvo a to s úrok z omeškania zo sumy 4.265,28
eur od 1.6.2006 až do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 5.563,30 eur od
8.2.2007 až do zaplatenia. Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na
to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do
omeškania.Základnýmpredpokladomvznikunárokunaúrokyzomeškaniajetedaexistenciaomeškania

s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky,
t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Keďže bezdôvodné obohatenie vzniklo až právoplatnosťou
nového rozhodnutia vydaného vo veci samej tj. 24.8.2012, preto súd priznal navrhovateľovi popri istine
aj nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy až do zaplatenia a vo
zvyšnej časti nad rozsah návrh navrhovateľa v časti príslušenstva pohľadávky zamietol.S poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia a pri aplikácii ustanovenia § 451 a §456 Občianskeho
zákonníka súd návrhu navrhovateľa vyhovel a zaviazal odporcu 1/ a 2/ na zaplatenie sumy 9.828,58
eur s príslušenstvom tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Podľa
ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o
náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie

náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť
v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako
aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa
treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na
okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.

Aj keď v prejednávanej veci mal navrhovateľ úspech len čiastočný a neúspech v pomernej nepatrnej
časti v zmysle zásady úspechu v konaní zakotvenej v ust. § 142 ods. 3 O.s.p. patrila by mu plná náhrada
všetkých účelne vynaložených trov spojených s bránením práv a súd mu napriek uvedenému náhradu
trov konania nepriznal. Súd mal zato, že v prejednávanej veci vyšli najavo také výnimočné okolnosti

prípadu, pre ktoré považoval za nespravodlivé, aby odporca 1/ a 2/ inak neúspešný účastník, platil
navrhovateľovi náhradu trov konania. Za takéto výnimočné okolnosti považoval to, že povolením obnovy
dedičského konania 21D 1386/2005 sa pôvodné rozhodnutie nahradilo novým rozhodnutím, návrh na
obnovu konania podal samotný navrhovateľ a odporcovia 1/ a 2/ nijako nemohli ovplyvniť rozhodnutie,
na základe ktorého prijali poskytnuté plnenie; s prihliadnutím na okolnosti prejednania dedičstva po

poručiteľovi, kedy účastníci tohto konania sú zároveň aj zákonní dedičia poručiteľa, súd považoval za
nespravodlivéavrozporesozásadouspravodlivéhousporiadaniavzťahovmedzinimi,abynazaplatenie
vzniknutých trov boli zaviazaní odporcovia 1/ a 2/. Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd
navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).