Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. september 2013

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12C/51/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4310202286
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2013:4310202286.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v právnej veci žalobcu: Q. proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená

Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie 800.000 eur s
príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
800.000 eur spolu s úrokom z omeškania 3 % od 27.7.2003 a náhradu trov konania. Žalobca si
svoj peňažný nárok voči žalovanému uplatnil z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom. Na základe uznesenia č.k. 12C 151/2010 - 6 zo dňa 9.3.2010, ktorým súd uložil žalobcovi

špecifikovať škodu, ktorá mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s neprávnym úradným postupom štátu,
upresnil resp. uviedol z akého titulu a v akej výške žiada priznať náhradu škody a predložil všetky listinné
dôkazy, ktorými disponuje za účelom preukázania jeho nároku voči žalovanému, žalobca písomným
podaním zo dňa 29.11.2010 uviedol, že žalovaný nárok si uplatňuje z toho dôvodu, že okresný súd bez
právneho dôvodu používa posudkového lekára, jeho nekompetentné rozhodnutie, vyrobil bezprávne
plnenie od 6.9.2002 do 31.1.2010 na nekompetentnom rozhodnutí dočasnej pracovnej neschopnosti
pod č. M/5173/2003 zo dňa 15.8.2003 sp.zn. 3Nt /26/2006. Jeho príčinnou súvislosťou týral, mučil a

potláča základné práva a slobody, došlo k pošľapaniu občianskych práv, občianskej cti, medzinárodného
práva, čo je nesprávne a nezákonné rozhodnutie. V ďalšom doplnení súdu, doručenému dňa 29.11.2010
žalobca uviedol, že došlo k falšovaniu verejnej listiny posudkovým lekárom K., ktorý pozmenil údaj
na potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, pričom uvedený lekár nemá predpísanú odbornú
spôsobilosť praktického lekára ako zdravotníckeho pracovníka , nemôže rozhodovať ani poskytovať
ambulantnú starostlivosť ani posudzovať onej, pretože nie je praktickým lekárom.
12C/ 51/2010

V ďalšom podaní doručené súdu 3.10.2011 žalobca uviedol, že relevantné dôkazy, ktoré zapríčinili škody
od 27.7.2003 a od 6.9.2002 do 31.1.2010 nastalo potláčanie jeho základných práv a slobôd, pošľapanie
jeho občianskej cti a dôstojnosti, týraním, mučením vydieraním, pozmenením a zničením života na
úkor jeho rodiny, bez právnym ohováraním vážnosti v spoločnosti, mariánskymi praktikami, ktoré
ovplyvňuje organizovaná mafia, na podkladoch falzifikátov, nekompetentných rozhodnutí, odstránením
a pozmenením údajov, alebo vymazaním údajov, ktoré mafia doplnenia, pozmenila a odporca používa
ako zákonné pravé verejné listiny tak, že jej vôľu, definíciu pozmeňuje vo veľkom rozsahu, celý jej

obsah ovplyvnením sudcov, aby konali a podporovali tieto praktiky pod rozhodnutiami na meno Q.
s neexistujúcim DIČOM, ktoré sa nachádzajú v evidencii obyvateľstva, keďže štátna moc vykazuje
podnikateľské aktivity pod fyzickou osobou Q. a odpredáva pohľadávky , taktiež všetky rozhodnutia,
platobné výmery, verejné listiny, odpis registra trestov, preukaz odbornej spôsobilosti , čiže ako ďalejuviedol v písomnom podaní, celý tucty verejných listín, ktoré vymedzujú legitimitu v konaní vydaných
rozhodnutí v správnom konaní.
Žalovaný v písomnom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu 27.4.2012 žiadal žalobu v celom rozsahu

zamietnuť. Žalovaný poukázal na obsah všetkých predmetných podaní, ktoré v rámci konania predložil
žalobca a mal za to, že vo veci žalobcu nedošlo k odstráneniu vád podania, pričom podľa názoru
žalovaného, podania žalobcu nespĺňajú zákonné náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle § 79
ods. 1 O.s.p a § 42 ods. 3 O.s.p. Žalobca vo svojich podaniach opakovane poukazuje na postup lekára
K.. V tejto súvislosti žalovaný odkazuje na ustanovenia § 2 b Zákona č. 514/2003 Z.z., v zmysle ktorého

sa orgánom verejnej moci rozumie štátny orgán, orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia,
orgán záujmovej samosprávy, ako aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon
verejnej moci.
Žalovaný uviedol, že postup K. nemožno hodnotiť v zmysle § 514/2003 Z.z., nakoľko tento nie je
orgánom verejnej moci. Zároveň vo veci žalobcu nemožno vyvodiť zodpovednosť žalovaného z titulu
nezákonného rozhodnutia podľa § 5 anasl. zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko nebola preukázaná

existencia právoplatného rozhodnutia zrušeného z dôvodu jeho nezákonnosti. S ohľadom na uvedené,
žalovaný preto nepovažoval za potrebné vyjadriť sa k údajnému vzniku nemajetkovej ujmy. Žalovaný
žiada žalobu zamietnuť.
Žalobca sa viacnásobne na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť náležité neospravedlnil a súd preto
v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý bol riadne predvolaný a ako

bolo uvedené, nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Predvolanie na pojednávanie
obsahovalo všetky potrebné náležitosti predvolania, označenie spisovej značky a označenie účastníkov
konania.
Žalovaný na pojednávaní žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Na pojednávaní pridržiavajúc sa
písomného vyjadrenia zdôraznil, že na žalobcovi spočíva dôkazné bremeno preukázania kumulatívneho

splnenia zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu podľa zákona 514/2003 Z.z. Žalobca
dôkazné bremeno v tomto konaní neuniesol. Čo sa týka návrhov žalobcu na doplnenie dokazovania
vypočutím svedkov, t.j. vypočutie S., tieto považoval žalovaný za bezpredmetné, nakoľko mu nie
12CV 51/2010
zrejmé, v akých súvislostiach by mali navrhovaní svedkovia prispieť k preukázaniu dôvodnosti

žalobcom uplatneného návrhu.
Podľa § 27 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli
vydanépredrozhodnutímúčinnostitohtozákonaazaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupom
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravuje doterajšími predpismi.
Podľa § 18 ods. 1 Zákona č. 58/1969 Zb. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh

štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným
postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
Podľa § 18 ods. 2 Zákona č. 58/1969 Zb. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa§ 25 ods. 2 Zákona č. 58/1969 Zb. V právnych vzťahoch upravených v tomto zákona vystupuje v
mene štátu ústredný orgán uvedený v § 9 ods. 1 .

Podľa § 20 Zákona č. 58/1969 Zb. Pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené
v tomto zákone Občianskym zákonníkom.
V mene štátu podľa § 9 ods. 1 písm. b / Zákona č. 58/1969 vystupuje ústredný orgán do pôsobnosti
ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu a ak niet takého
ústredného orgánu , Ministerstvo spravodlivosti.

Na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zákona č.
58/1969 Zb. sa nevyžadovalo predbežné prerokovanie nároku na príslušnom ústrednom orgáne.
Zodpovednosť štátu podľa § 18 ods. 1, 2 Zákona č. 58/1969 Zb. za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom orgánu štátu sa predpokladá súčasné splnenie 3 podmienok : 1/ nesprávny
úradný postup, 2/ vznik škody, 3/príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom

škody. Pre splnenie zodpovednosti štátu za vzniknutú škodu musia byť splnené všetky tri podmienky
súčasne. V prípade nesplnenia čo i len jednej z týchto podmienok, zodpovednosť štátu na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom nie je daná. Zákon č. 58/1969 Zb. je vo vzťahu
k občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym a ustanovenia Občianskeho zákonníka sa uplatnia
vtedy, keď zákon nemá vlastnú úpravu.

Zákon č. 58/1969 Zb. nedefinuje nesprávny úradný postup, avšak z obsahu tohto pojmu vyplýva, že
podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom
právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone, alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniupravidiel ustanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu, alebo k porušeniu poriadku,
ktorý vyplýva z povahy , funkcie alebo cieľov tejto činnosti.
12C/ 51/2010

Na základe vykonaného dokazovania súd vyhodnotil, že žalobca v tomto konaní nepreukázal, že by
došlo k nesprávnemu úradnému postupu štátneho orgánu v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti SR,
v dôsledku ktorého by žalobcovi vznikla škoda.
Žalobca neuviedol rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie jeho nároku na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu, ktorý si uplatňuje voči žalovanému. Žalobca neoznačil

vo svojej žalobe orgán štátu - neuviedol jeho názov, v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti SR, ktorý
mal nesprávne úradne postupovať, ktorý podľa žalobcu mal umožniť pozmenené listiny nedôstojnosťou
tým, že nevyvodil následky týchto zásahov a ktorých sa pričinil aj právnymi vadami. Žalobca vôbec
nepreukázal, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu, ktorý podľa žalobcu ako uvádzal vo
všetkých svojich podaniach ako doplnenie návrhu , že došlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu,
ktorý podľa žalobcu mal spočívať v tom, že došlo k pozmeneniu celého obsahu verejných listín a že by

malo dôjsť k pozmeneniu obsahu rozhodnutí. Toto tvrdenie žalobcu je podľa názoru súdu len všeobecné
a nepodložené relevantnými dôkazmi.
Súd poukazuje na tú skutočnosť, že v sporovom konaní, kde platí zásada dispozičná aprejednávacia,
zákon ukladá účastníkom, ktorí žiadajú o procesnú ochranu svojich nárokov a stoja proti sebe v
postavení vzájomných žalovaných, povinnosť tvrdiť, že určitý právny vzťah, o ochranu ktorého žiadajú,

skutočne existuje a aj tzv. dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť všetky dôkazné prostriedky
spôsobilé preukázať pravdivosť uplatnených tvrdení. Účastníci sú teda v tomto konaní povinní prispieť k
tomu, aby sa dosiahol účel konania, najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti
a označia dôkazné prostriedky a sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
V uvedenom sporovom konaní teda žalobca musí už v podanej žalobe uviesť

rozhodné skutočnosti, z ktorých vyvodzuje uplatňované práva a musí k tomu uviesť potrebné
dôkazy ( § 79 ods. 1 O.s.p.)
Túto povinnosť tvrdenia ako aj povinnosť dôkaznú má žalobca i počas konania ( § 101 ods. 1, § 120
ods. 1 O.s.p.)
Ak účastník neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé

následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na
základe ostatných vykonaných dôkazov.
Takéto následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce dôkazy navrhol o pravdivosti svojich tvrdení,
avšak vyhodnotenie týchto dôkazov súdom následne vyústilo do záveru, že dokazovanie nedostatočne
potvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka.

V predmetnej prejednávanej veci súd zisťoval, či sú splnené všetky predpoklady na
vznik nároku žalobcu na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom
a nezákonným rozhodovaním.
Žalobca nepreukázal základné predpoklady zodpovednosti za škodu, a to protiprávny úkon, resp.
škodovú udalosť, rovnako tak nepreukázal vznik škody, ktorý si žalobca uplatnil vo výške 800.000 eur a

ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom, teda škodovou udalosťou a vznikom škody.
12C/ 51/2010
Súd konštatuje, že žalobca v priebehu konania dokladal súdu neprehľadné, nesúvislé a nejednoznačné
podania, z ktorých nie je možné zistiť, aký konkrétny orgán štátu v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti
SR mal nesprávne postupovať.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Podľa§142ods.1O.s.p.Účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalovaný mal v konaní úplný procesný úspech, ale náhradu trov konania nežiadal priznať. Súd preto
žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní, od dňa jeho doručenia, na Okresnom súde
Levice, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.