Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2013

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 2T/182/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312010804
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Roháč

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2013:8312010804.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Roháča a prísediacich Márie

Smutkovej a Mariána Šepeľu v trestnej veci proti obžalovanému Petrovi Bovanovi pre prečin podľa §
149 ods. 1, 2 písm. a/, ods. 4, 5 Tr. zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. 09. 2013 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

X. B. H. V. T. Z. , Z.. XX. XX. XXXX V. O., B. X. XXX, K.. Č.. V. Ú. A.

j e v i n n ý , že

dňa 25. 09. 2012 v čase o 02.30 hod na štátnej ceste II/554 v kilometri 8620 pred H. J. A. V. Q. H. H. X.
L. H. J. A., H. O., v opilom stave riadil osobné motorové vozidlo zn. C. Y. X,Xi, M.. Č.. XMX XXXX, Č. J.,
pričom pri prechádzaní miernej pravotočivej zákruty zišiel vľavo v smere jazdy do protismeru a zišiel s
vozidlom mimo vozovku, najskôr narazil vozidlom do oplotenia pri dvoch rodinných domoch, následne
narazil do elektrického betónového stĺpa a po náraze odhodilo vozidlo do záhrady rodinného domu,
následkom čoho utrpeli mnohopočetné zranenia hlavy, a teda spolujazdci Ľ. U., Z.. XX. XX. XXXX T.

F. U., Z.. XX. XX. XXXX, ktorým na mieste nehody podľahli, pričom následnou dychovou skúškou bolo
zistené, že v čase nehody mal vodič X. B. 1,25 - 1,33 promile alkoholu v krvi, čím porušil § 4 ods. 1 písm.
c/, ods. 2 písm. c/, § 9 ods. 1 a § 16 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a spáchal čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania,
ako vodič dopravného prostriedku spôsobil v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť,

ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inému z nedbanlivosti smrť a činom uvedeným v ods. 4 spôsobil
z nedbanlivosť smrť dvoch osôb,

č í m s p á c h a l

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4, ods. 5 Tr. zákona.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 149 ods. 5 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j/, l/, n/, § 38 ods. 2, 3 na trest odňatia slobody v
trvaní 7 (sedem) rokov a 3 ( tri) mesiace nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu pre výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 61 ods. 1, 5 písm. b/ Tr. zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkých druhov na doživotie.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obžalovanému povinnosť uhradiť škodu poškodeným Š.K. U.,
Z.. XX. XX. XXXX, X. XXX V. V. X XXX,- M. T. X.É. M. U., Z.. XX. XX. XXXX, X. XX V. V. X XXX,- M..

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodených Š. U., Z.. XX. XX. XXXX, X. XXX T. M. U., Z.. XX. XX.
XXXX, X. 95 so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na konanie vo veciach občianskoprávnych.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný sa k žalovanému skutku v prípravnom konaní doznal. V podstate aj na hlavnom
pojednávaní, kde pozmenil svoju výpoveď a dodal, že v kritický večer pred dopravnou nehodou požil
alkoholické nápoje a to v priebehu siedmych hodín, po požití ktorých viedol motorové vozidlo zn. C. Y.,
pričom pri prechádzaní mierne pravotočivou zákrutou zišiel vľavo v smere jazdy do protismeru, vozidlom
narazildooploteniapridvochrodinnýchdomoch,následnedoelektrickéhobetónovéhostĺpaaponáraze

vozidlo odhodilo do záhrady rodinného domu, následkom čoho utrpeli mnohopočetné poranenia hlavy a
tela spolujazdci Ľ. U., Z.. XX. XX. XXXX T. F. U., Z.. XX. XX. XXXX, ktorým na mieste nehody podľahli. Na
hlavnompojednávanísvojuvýpoveďpozmeniladodal,ženapožiadaniespolujazdcov,ktorísadomáhali,
aby išli sa previesť s vozidlom do J. A., čo on poslúchol a tak viedol motorové vozidlo v pravotočivej
zákrute, ktorú nadišiel doľava, nie však do protismeru a vedľa sediaci F. U. mu mal mierne narušiť jeho

jazdutým,žekeďboltroškuvystretý,takmuvtejchvíliniečovysvetľoval,gestikuloval,rukoumuzasiahol
do jeho ruky, s ktorou ovládal vozidlo a tým, keď chcel vytočiť do pravej strany, tak nestihol a tak došlo
k nehode. Na otázku, prečo túto skutočnosť neuviedol v prípravnom konaní, odpovedal, že radil sa s
obhajcom, ktorý mu povedal, že táto skutočnosť nie je dôležitá, tak preto to neuviedol.

Je pravdou, že obžalovaný má právo brániť sa spôsobom, ako pokladá za vhodné, no jeho obranu
sa snažil súd vyvrátiť svedeckými výpoveďami svedkov vypočutých v prípravnom konaní, na hlavnom
pojednávaní, znalcov, ako aj listinnými dôkazmi.

Svedkyňa E. O. vo svojich výpovediach uviedla, že dňa 24. 09. 2012 bola v pohostinstve v obci PT. a v

neskorých večerných hodinách videla X. B., F. U. T. Ľ. U., ktorí popíjali pivo a nevšimla si, aby pili aj tvrdý
alkohol. Od pohostinstva odchádzali na motorovom V. X. B. a išli do miestnosti, kde sa hrá pingpong,
ktorá je vzdialená od miestneho pohostinstva asi 300 metrov. Tam mal vypiť X. B. jedno pivo, čo si všimla
svedkyňa. Ona odtiaľ odišla preč T. X. B., F. U. T. Ľ. U. K. I..

V podstate zhodne vypovedala aj svedkyňa P. X.. Mimo iného uviedla, že na X. B. nevidela známky
opilosti.

Aj svedkovia B.. Ľ. U. T. L. V. potvrdili vo svojich výpovediach, že v miestnom pohostinstve V. X. videli
konzumovať alkoholické nápoje X. B., Ľ. U. T. F. U. T. to konkrétne, ako popíjali pivo.

Ako došlo k dopravnej nehode, neuviedli svedkovia T. G., T. F. B.. Títo svedkovia iba popísali situáciu,
aká nastala, ktorú zaregistrovali po nehode.

Svedkyňa T. G. zaregistrovala piskot kolies a následný náraz a potom jej niekto búchal na vchodové

dvere, ktoré otvorila a tu stál B. a povedal jej, že havarovali a pevnou linkou telefónu túto skutočnosť
oznámila polícii a rýchlej záchrannej službe.

Svedok F. B., pracovník spoločnosti Falck, a. s. Košice, ako záchranár došiel na miesto nehody, kde
videl značne poškodené vozidla C. Y., v ktorom boli dve osoby a tieto nejavili známky života a z dôvodu

devastačných poranení hlavy. Ošetril iba osobu, ktorá uviedla, že je vodičom havarovaného vozidla a to
konkrétne obžalovaného. Či javil známky opilosti obžalovaný, k tomu sa nevyjadril.

Aj svedok X. B., ktorý došiel na miesto nehody ako záchranár Hasičského záchranného zboru v
Humennom, videl iba poškodené vozidlo C. Y., v ktorom boli dve mŕtve osoby, ktoré z vozidla vystrihli.

Následne zabezpečili vozidlo proti požiaru. V čase ich príchodu na mieste bola polícia.Vo veci boli vypracované znalecké posudky z odboru zdravotníctva, odvetvia súdneho lekárstva, cestnej
dopravy a Kriminalistického expertízneho ústavu Košice.

Zo záverov tohto posudku súd konštatoval, že k poškodeniu diskového kolesa a plášťa vozidla Citroen
Xantia ako aj náhlemu úniku tlakového média z pneumatiky došlo v čase dopravnej nehody v dôsledku
nárazu na pevný predmet - prekážku.

Znalec z odvetvia súdneho lekárstva pri ohliadke a pitve nebohých konštatoval, že u obidvoch išlo
o násilnú smrť - roztrhnutie mozgového kmeňa a pomliaždenie, rozdrvenie mozgu s vnútrolebečným
krvácaním pri viacnásobných zlomeninách tvárových kostí, klenby a spodiny lebky. R. Ľ. U. išlo o násilnú
smrť - pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním pri viacnásobných zlomeninách tvárových
kostí, klenby a spodiny lebky. U obidvoch prípadoch ani včasná lekárska pomoc smrteľnému následku
by nezabránila.

Zo zápisnice o dychovej skúške ako aj z protokolu o lekárskom vyšetrení je zrejmé, že Peter Bovan v
čase o 03.27 hod mal 0,57 mg/l alkoholu vo vydychovanom vzduchu.

Obžalovaný X. B. je vodič, ktorý do dopravnej nehody nemal žiaden záznam o dopravnom priestupku.

Za účelom preverenia obrany obžalovaného bol podrobne dopočutý na hlavnom pojednávaní znalec z
odboru cestnej dopravy D.. P. F., ktorý v znaleckom posudku vypracovanom po ohliadke miesta činu a po
zabezpečí dôkazov z miesta nehody uviedol, že technika jazdy obžalovaného X. B. v prednehodovom
deji nebola správna, najmä pokiaľ sa týka rýchlosti jazdy, ktorú neprispôsobil povahe vozovky a svojim
schopnostiam. V priebehu nehody vozidlo išlo rýchlosťou okolo 98 km/hod a nárazová rýchlosť bola

70 km. Maximálna bezpečná rýchlosť prejazdu danou zákrutou bola 70,2 km/hod. Pri takejto jazde by
vodič nehode zabránil a bezpečne zákrutou prešiel. Na zákrutu mal reagovať znížením rýchlosti vozidla
už pred vjazdom do zákruty. Na otázku, či z technického hľadiska bolo zistené, aby obžalovanému
pred predmetnou dopravnou nehodou bol urobený zásah do riadenia, čím by sa prejavilo na stopách,
ktoré viedli bezprostredne pred nehodou, znalec konštatoval, že podľa toho, čo bolo zistené na mieste

nehody, najmä podľa stôp pred nehodou, sa nedá potvrdiť z technického hľadiska zásah druhého
spolujazdca do vedenia motorového vozidla a ani vyvrátiť. Ďalej dodal, že je nepravdepodobné, aby sa
pri relatívne takom malom zásahu, ako popísal obžalovaný, že mu mal zasiahnuť do riadenia nebohý,
stala dopravná nehoda, pretože by nemalo dôjsť k bočnému šmyku z dôvodu nižšej odstredivej sily.
Pokiaľbyviedolobžalovanývozidlorýchlosťou70,2km/hod,ktoráztechnickéhohľadiskabolabezpečná

rýchlosť, konštatovaná znalcom, aj za predpokladu, že pri takejto rýchlosti by bol robený zásah, ktorý
popísal vodič, do riadenia, potom by pri takejto rýchlosti k dopravnej nehode nedošlo. Z týchto záverov
súd konštatoval, keďže bezpečná rýchlosť prejazdu danou zákrutou bola 70,2 km/hod a obžalovaný
viedol vozidlo rýchlosťou 98 km/hod, ktorá rýchlosť vzhľadom na predmetnú dopravnú situáciu bola
neprimeraná. Zlá technika jazdy a prekročenie rýchlosti zo strany obžalovaného a neovládanie vozidla

najmä preto, že bol pod vplyvom alkoholu, bolo príčinou dopravnej nehody a následného následku vo
forme dvoch usmrtení.

Obhajoba za účelom preverenia obrany dala vypracovať aj znalecký posudok z odboru zdravotníctva,
odvetvia psychiatrie, v závere ktorého znalci konštatovali, že ovládacia schopnosť vodiča nad

1 promile je výrazne zhoršená schopnosť riadiť motorové vozidlo, je tendencia k riskovaniu,
neprimeraná sebadôvera, podceňovanie vlastných schopností. Znalci konštatovali ovládacie schopnosti
ako podstatnou mierou znížené, nie však zaniknuté. Prejavy duševnej choroby alebo poruchy u
obvineného nezistili a konštatovali, že v prípade, ak by nemal požitý alkohol, tak nepodstatnou mierou
by boli znížené jeho ovládacie schopnosti, no rozpoznávacie by boli zachované. To, že obžalovanému

krátko pred nehodou zomrela matka, mohol mať depresívny stav, čo by mohlo na neho vplývať v 1/3. U
obžalovaného sa jednalo o bežnú opilosť, nie však o patologickú opilosť.

Po zhodnotení vyššie uvedených dôkazov, ako aj dôkazov zaznamenaných v prípravnom konaní a to
jednotlivo i súhrnne bolo nesporne preukázané, že konanie obžalovaného X. B. vzhľadom na spôsobený

následok naplnilo všetky pojmové znaky trestného činu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/, ods. 4,
5 Tr. zákona a to ako po stránke objektívnej, tak aj po stránke subjektívnej, lebo inému z nedbanlivosti
spôsobil smrť a čin spáchal závažným spôsobom ako vodič dopravného prostriedku v stave vylučujúcom
spôsobilosť vykonávať vodičskú činnosť a tento stav si privodil vplyvom návykovej látky, konkrétnealkoholu, pričom inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a to dvoch osôb. V konkrétnom prípade sa jedná
o neodčiniteľný následok, ktorý zvyšuje závažnosť skutku. Je pravdou, že obžalovaný doposiaľ súdne
trestaný nebol. V mieste bydliska a na pracovisku je hodnotený kladne, taktiež v evidenčnej karte vodiča

doposiaľ nemal záznam o dopravných priestupkoch. Je pravdou, že sa jedná o vodiča s nedostatočnými
vodičskými schopnosťami, najmä preto, že vodičský preukaz mal pomerne krátku dobu.

Pri výmere druhu trestu a jeho výšky súd vychádzal z okolnosti prípadu, zvážil mieru zavinenia,
zohľadnil všetky poľahčujúce okolnosti, ktoré videl v tom, že obžalovaný sa k skutku doznal, bol

nápomocný orgánom činným v trestnom konaní, doposiaľ súdne trestaný nebol. Priťažujúce okolnosti
súd u obžalovaného nezistil. Súd zvážil aj tú skutočnosť, že trest má plniť prevýchovu páchateľa a
vychádzajúc z dikcií zákona dospel k záveru, že v danom prípade na prevýchovu a nápravu tohto
obžalovaného bude treba pôsobiť trestnom na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a to
v trvaní 7 rokov a 3 mesiacov nepodmienečne.

Keďže tento obžalovaných v posledných 10 rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody, boli tu
splnené podmienky § 48 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák., a preto pre výkon trestu odňatia slobody súd
obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 5 Tr. zákona súd uložil obžalovanému za účelom zintenzívnenia vyššie uvedeného

trestu aj ďalší trest a to trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na doživotie, čo
vyplýva z dikcie zákona § 61 ods. 5 písm. b/ Tr. zákona, kde u trestného činu usmrtenia podľa § 149
ods. 4 alebo 5 Tr. zákona, ktorého sa dopustil vodič dopravného prostriedku, mu súd obligatórne ukladá
trest zákazu činnosti na doživotie. Preto súd obžalovanému aj takýto trest uložil.

Škodu voči obžalovanému si uplatňovali v prípravnom konaní ako aj pred začatím dokazovania
poškodení Š. U. T. M. U.. Výšku škody včas a riadne uplatnili, doložili dokladmi, ktoré sú súčasťou
spisu cestou právneho zástupcu. Mimo škody, ktorý uplatnili obidve poškodené strany, si uplatňovali
aj ďalšiu škodu, výšku ktorej vyčíslenú nemali. Súd v adhéznom konaní preto rozhodol tak, že uložil
obžalovanému povinnosť, aby uhradil škodu Š. U., Z.. XX. XX. XXXX, X. XXX vo výške 8 325,- eur a

poškodenému M. U., Z.. XX. XX. XXXX, X. XX vo výške 8 883,- eur.

So zvyškom nároku na náhradu škody súd poškodených Š. U. T. M. U. H. Z. A. V. V. H..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd

v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.