Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. august 2013

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 10C/67/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509212072
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2013:2509212072.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľky: R.

O., D.. XX.XX.XXXX, N. W.. H. XX, A., občianka SR, zast. JUDr. Petrom Kudrim, advokátom, AK so
sídlom pplk. V.Ábela 29, Piešťany proti odporcovi: Slovenské liečebné kúpele Piešťany, a.s., Winterova
29, Piešťany, IČO: 34 144 790, zast. JUDr. Romanom Kvasnicom, advokátom, AK so sídlom Sad A.
Kmeťa 24, Piešťany, o návrhu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, vyplatenie náhrady
mzdy, takto

r o z h o d o l :

Dohoda o skončení pracovného pomeru ku dňu 24.09.2009 uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom
dňa 18.09.2009 je neplatná.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy vo výške 12.786,01 eur od 13.11.2009 do
31.10.2011 s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 325,07 eur od 11.12.2009 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania 9 % ročne zo sumy 541,78 eur od 11.01.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9
% ročne zo sumy 541,78 eur od 11.02.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy
541,78 eur od 11.03.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 541,78 eur od
11.04.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 541,78 eur od 11.05.2010 do

zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 541,78 eur od 11.06.2010 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania 9 % ročne zo sumy 541,78 eur od 11.07.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 %
ročne zo sumy 541,78 eur od 11.08.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy
541,78 eur od 11.09.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 541,78 eur od
11.10.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 541,78 eur od 11.11.2010 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 541,78 eur od 11.12.2010 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania 9 % ročne zo sumy 541,78 eur od 11.01.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 %
ročne zo sumy 541,78 eur od 11.02.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy

541,78 eur od 11.03.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 541,78 eur
od 11.04.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 541,78 eur od 11.05.2011
do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 541,78 eur od 11.06.2011 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 541,78 eur od 11.07.2011 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania 9,50 % ročne zo sumy 541,78 eur od 11.08.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9,50
% ročne zo sumy 541,78 eur od 11.09.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9,50 % ročne zo sumy
541,78 eur od 11.10.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 541,78 eur od

11.11.2011 do zaplatenia.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke k rukám jej právneho zástupcu náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 5.751,90 eur, a to troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 866,50 eur na účet Okresného
súdu Piešťany, a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu v zmysle poslednej zmeny petitu domáhala určenia, že
dohoda o skončení pracovného pomeru ku dňu 24.09.2009 uzavretá medzi ňou a odporcom dňa

18.09.2009 je neplatná a uložiť povinnosť odporcovi zaplatiť jej náhradu mzdy v sume 12.786,01 eur za
obdobie od 13.11.2009 do 31.10.2011 s úrokom z omeškania tak ako je to už presne uvedené v petite
tohto rozsudku. Ďalej žiadala priznať jej náhradu trov právneho zastúpenia a iných trov konania.

Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že dňa 18.9.2009 jej L.. T. B. za prítomnosti ďalších dvoch
zamestnancov oznámil, že bola dňa 3.9.2009 pri kontrole v kaviarni zistená nedostatočná gramáž na

porciu kávy. Obvinil ju z okrádania spotrebiteľov a rozkrádania majetku kúpeľov, že nemajú už pre
ňu žiadnu prácu, postará sa, aby nedostala v kúpeľoch už žiadnu prácu a predložil jej na podpísanie
dohodu o skončení pracovného pomeru, z čoho bola veľmi psychicky rozrušená. Žiadala trocha času
na rozmyslenie ohľadom podpísania dohody. Pri rozhovore prítomný personálny riaditeľ G. mal uviesť,
že na druhý deň dohoda nemusí platiť, skončenie pracovného pomeru bude riešiť inak, podá trestné

oznámenie o rozkrádaní.
Návrh odôvodnila tým, že v stave psychického rozrušenia a na neznesiteľný psychický nátlak týchto
dvochzamestnancovpodpísalavopredpripravenýazamestnávateľomužpodpísanýdokument.Dohodu
podpisovala za okolností ovplyvňujúcich jej slobodnú vôľu a až neskôr si všimla podpísanie dohody k
24.9.2009.PániB.V.G.použiliprotinejničímnepodloženéargumentyakonedôvodnýaprotiprávnyútok

a výsledkom bol hrubý psychický nátlak, ktorý nevydržala znášať za prítomnosti troch zamestnancov a
psychicky zlomená a vyčerpaná dohodu podpísala.
Navrhovateľka preto i považuje dohodu o skončení pracovného pomeru k 24.9.2009 za absolútne
neplatnú. Hrubý psychický nátlak označila ako protiprávnu vyhrážku zo strany odporcu realizovanú vo
forme hrubého psychického donútenia takej intenzity, že vzbudila u nej dôvodný strach, že ju bude

odporca bezdôvodne šikanovať a škandalizovať. Poukázala na to, že odporca vyvíjal hrubý psychický
nátlak dňa 18.9.2009 z rovnakých dôvodov ( nedostatok gramáže kávy ) aj na ďalších zamestnancov,
ktorí odmietli podpísať vopred pripravené dohody o skončení pracovného pomeru z dôvodu, že a) pri
kontrole 3.9.2009 neboli v práci a tak nemôžu niesť zodpovednosť za výsledky kontroly; b) kávový
mlynček je voľne prístupný v kaviarni. Predmetnú dohodu o skončení pracovného pomeru považuje

za absolútne neplatnú i z dôvodu, lebo nie je určité a zrozumiteľné, ktorá konkrétna osoba dohodu
zo strany zamestnávateľa podpísala. Poukázala pritom na skutočnosť, že podľa výpisu z obchodného
registra odporcu sú za neho oprávnení podpisovať všetci členovia predstavenstva, za spoločnosť
vždy dvaja, z ktorých jeden je predseda alebo podpredseda predstavenstva a druhým ktorýkoľvek
člen predstavenstva, pričom na dohode o skončení pracovného pomeru k 24.9.2009 je jediný podpis.

Vychádza z toho, že na jej list pre odporcu ako oznámenie na trvaní pracovného pomeru jej odporca
dňa 16.11.2009 zaslal odpoveď podpísaný generálnym riaditeľom G. A. a podľa názoru navrhovateľky
sa podpis podstatným spôsobom odlišuje od podpisu na Dohode o skončení pracovného pomeru, ktorý
má byť tiež podpisom tohto G. A..

Nakoľko Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 11Co/307/2011-167 z 20.12.2012 pôvodný rozsudok
zrušil, súd následne postupoval v intenciách odvolacieho súdu vychádzajúc z jeho myšlienkových
pochodov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedeckými výpoveďami osôb: N. S., G. O.,

W.N.,M.O.,O.N.P.,L..T.B.,U.G.,O.G.;pracovnouzmluvounavrhovateľkyzodňa1.10.1980,výpisom
z obchodného registra na odporcu, dohodou o skončení pracovného pomeru z 18.9.2009, záznamom
s kontroly dávkovania kávy z kávových mlynčekov zo ňa 3.9.2009, výstupným listom navrhovateľky u
odporcu zo dňa 24.9.2009, upozornením na porušenie pracovnej disciplíny podľa § 63 ods. 1 písm. e)
ZP, oznámením navrhovateľky odporcovi o trvaní prac. pomeru a trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa

03.11.2009, listom odporcu z 16.11.2009 , časťou pracovného poriadku odporcu LZ 01-2007, žiadosťou
riaditeľa G. A. z 8.10.2009 o okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP pre
viacerých zamestnancov ( G. O., V. G., O. N., M. O.), výpismi z uznesení výboru základnej odborovej
organizácie pri odporcovi č. 160,161, 162,163176 zo dňa 14.10.2009, mzdovým listom navrhovateľky
od odporcu za rok 2009 písomnými vyjadreniami účastníkov konania, dohodou o spoločnej hmotnej

zodpovednosti zamestnancov O. G. V. G. O., dohodou o hmotnej zodpovednosti navrhovateľky,potvrdením Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava z 02.08.2013, mzdovými listami navrhovateľky za
obdobie rokov 2009 až 2012 a január až máj 2013, ako i ďalším obsahom spisu a zistil nasledovný
skutkový stav:

Navrhovateľka bola zamestnaná u odporcu v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy od
01.10.1980 ako čašníčka. Dňa 18.9.2009 podpísala dohodu o skončení pracovného pomeru ( ďalej len
„dohodu“) k 24.9.2009. K tomuto dňu bol pracovný pomer ukončený, dňa 23.9.2009 si ešte vybavila

u zamestnávateľa výstupné papiere. Navrhovateľka mala u odporcu podpísanú dohodu o hmotnej
zodpovednosti zo dňa 21.01.2000. V tej istej kaviarni ako čašníci s ňou pracovali medzi inými aj G. O.
V. O. G., ktorí dvaja majú podpísanú spoločnú hmotnú zodpovednosť. Od 01.10.2009 je zamestnaná
navrhovateľka ako čašníčka vo Vojenskom zdravotnom zariadení, a.s. v Piešťanoch s mesačnou brutto
mzdou 362 eur.

Súd skúmal v prvom rade okolnosti predchádzajúce podpísaniu predmetnej dohody. N. S., prevádzkar
hotela Esplanade Palace je dňa 18.9.2009 požiadal dostaviť sa o 15,00 hod. k riaditeľovi L.. T. B.. V
kancelárii boli už prítomní okrem L.. B. L. N. S. a personálny riaditeľ U. G.. L.. B. jej ústne oznámil, že
kontrolou dávkovania kávy z kávových mlynčekov bola zistená nedostatočná gramáž na porciu kávy.
Podľa tvrdenia navrhovateľky jej povedal, že je vinná z rozkrádania majetku kúpeľov a okrádania

spotrebiteľov. Návrhy dohôd o skončení pracovného pomeru boli pripravené a podpísané generálnym
riaditeľom odporcu, G. A. už pred pohovorom s volanými zamestnancami. Tieto skutočnosti o
pripravených dohodách mal súd potvrdené súhlasným vyhlásením účastníkov konania, svedkov. Podľa
tvrdenia navrhovateľky počas leta 2009 opakovane informovali s kolegami nadriadeného pracovníka, N.
S., že dávkovač kávy v kávovom mlynčeku je pokazený, žiadali jeho opravu. Poukázala na skutočnosť,

že nebola ani prítomná pri kontrole dávkovania kávy 3.9.2009.
Pri pohovore uviedla, že nikdy neovplyvňovala dávkovanie gramáže kávy, nevie to ani robiť poukážuc
na to, že s dávkovačom kávy manipulovali jedine servisní technici z externej firmy. Následne ju L.. B.
zvýšeným hlasom obvinil z rozkrádania spotrebiteľov, z obohacovania sa a keď jej nezostala žiadna
káva, tak ju asi zjedli myši. Z týchto nepodložených útokov L.. B. na jej osobu, jeho nemiestneho

vyjadrovania bola veľmi psychicky rozrušená. Požiadala ho o inú prácu, ak si myslia, že urobila chybu.
L.. B. jej uviedol, že pre ňu už žiadnu prácu nemajú a že sa postará, že v kúpeľoch nedostane už
žiadnu prácu. Tento ju i žiadal o podpísanie dohody o skončenie pracovného pomeru. Poukážuc na
svoj vek 53 rokov a 29 rokov práce u odporcu požiadala o trochu času na rozmyslenie, ale personálny
riaditeľ U. G. reagoval tak, že na druhý deň dohoda nemusí platiť, jej skončenie pracovného pomeru

bude riešené inak, podajú trestné oznámenie, vec bude riešiť polícia a ak nechce mať problémy, aby
podpísala dohodu. Tieto všetky vyjadrenia považuje navrhovateľka za neznesiteľný psychický nátlak,
ktorý bol na ňu vyvinuli L.. B. V. U. G., lebo bola bezdôvodne obvinená zo skutkov, ktoré nikdy
neurobila a vyhrážali sa jej podľa jej tvrdenia trestným oznámením, vyšetrovaním políciou. Podľa nej v
stave takéhoto psychického rozrušenia podpísala pripravenú dohodu o skončení pracovného pomeru,

psychicky vyčerpaná odišla z kancelárie L.. B. až neskôr si všimla, že podpísala dohodu k 24.9.2009.
Toto ich konanie ďalej charakterizovala ako nedovolený nátlak, protiprávnu vyhrážku realizovanú vo
forme hrubého psychického donútenia takej intenzity, že v nej vzbudila podľa jej slov dôvodný strach z
bezdôvodného šikanovania, škandalizovania, aj keď na to nemali právne relevantný dôvod, dôkaz.

Navrhovateľka špecifikovala „neznesiteľný psychický nátlak“ tak, že v kancelárii L.. B. pri pohovore
žiadala ponúknuť inú prácu na inom pracovisku a G. jej povedal, že ju inde nezamestnajú. Ďalej že
vravela, že je dlhoročná zamestnankyňa, nikdy neboli s ňou problémy a že si to podpísanie dohody
chce rozmyslieť. Pan G. jej povedal, že na budúci týždeň dohoda už nebude platiť, všetko sa bude riešiť
políciou a trestným oznámením. K samotnej kontrole robenej dňa 03.09.2009 uviedla, že v tento deň

bola v práci, stála pri barovom pulte, ale nevedela, že T. V. N. robia kontrolu kávovaru. Z výpovede
svedkyne W. N. mal sú preukázané, že navrhovateľka nebola osobne prítomná pri kontrole gramáže
kávy. Navrhovateľka uviedla, že nevidela váhu, ale bol jej daný podpísať záznam z kontroly. Následne
od 03.09. do 18.09.2009 naďalej pracovala na prevádzke podľa určených zmien. Jej ani jej kolegom sa
žiadny hosť nesťažoval na kvalitu kávy. Podľa tvrdenia navrhovateľky po podpísaní dohody, vybavení si

výstupných formalít od odporcu ako zamestnávateľa sa snažila nájsť si prácu ako živiteľ rodiny. Potom
sa jej to v hlave rozležalo, že dohodu vlastne podpísať nechcela, že bola pod nátlakom a preto sa aj
písomnou formou domáhala zamestnať sa u odporcu.Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava z 2.8.2013 má súd preukázané, že navrhovateľka
pracuje od 01.10.2009 v Vojenskom zdravotníckom zariadení, a.s. odštepný závod Kúpeľný ústav
Piešťany a od 01.10.2009 jej neboli vyplácané žiadne nemocenské dávky ani ošetrovné.

Právnyzástupcanavrhovateľkydalsúdudopozornosti,ženiesúžiadnedôkazy,žebysaklientisťažovali
na nekvalitnú kávu, ani že by komunikovala externá firma majúca na starosti kávovary s odporcom
ohľadom nedostatku tohto konkrétneho kávovaru.
Navrhovateľka si uplatnila náhradu mzdy v celkovej sume 12.786,01 eur za obdobie od 13.11.2009

do 31.10.2011 aj s úrokom z omeškania. Konkrétnu výšku odôvodnila doloženými mzdovými listami
od svojho zamestnávateľa za obdobie rokov 2009-2012 a 1-5/2013. Z obsahu mzdového listu
navrhovateľky z roku 2009 súd zistil, že jej bola v rozhodujúcom období vyplatená hrubá mzda: v 4/2009
v sume 530,23 eur, v 5/2009 v sume 491,61 eur, v 6/2009 v sume 498,31 eur, spolu ide o sumu 1.520,15
eur. Navrhovateľka odpracovala v 4/2009 spolu 160 hodín, v 5/2009 spolu 152 hodín a v 6/2009 spolu
176 hodín ( spolu 488 hodín).

U zamestnávateľa Vojenské zdravotnícke zariadenie, a.s. ( pracuje tam od 1.10.2009) mala mzdu v
októbri 2009 v sume 350,64 eur, v novembri 2009 v sume 374 eur, v decembri 2009 v sume 364,39 eur,
t.j. spolu zarobila mzdu 1.089,03 eur, čo predstavuje podľa nej stratu na zárobku 536,31 eur. Z obsahu
mzdového listu navrhovateľky z roku 2010 súd zistil, že v rozhodujúcom období zarobila mzdu 4.877 eur,
čo predstavuje podľa nej stratu na zárobku 1.657,25 eur. Z obsahu mzdového listu navrhovateľky z roku

2011 súd zistil, že v rozhodujúcom období zarobila mzdu 5.058,24 eur, čo predstavuje podľa nej stratu na
zárobku 1.443,12 eur. Z obsahu mzdového listu navrhovateľky z roku 2012 súd zistil, že v rozhodujúcom
období zarobila mzdu 5.093,44 eur, čo predstavuje podľa nej stratu na zárobku 1.407,92 eur. Z obsahu
mzdového listu navrhovateľky z roku 213 ( obdobie január až máj) súd zistil, že v rozhodujúcom období
zarobila mzdu 1.839,03 eur, čo predstavuje stratu na zárobku podľa nej 869,87 eur.

Navrhovateľka žiadala nekrátiť jej náhradu mzdy presahujúcej 12 mesiacov a priznať jej náhradu mzdy
za obdobie takmer 24 mesiacov v sume 12.786,01 eur ( 541,78 eur x 23 mesiacov + 325,07 eur).
Odôvodnila to tým, že zavinením odporcu je neplatné skončenie pracovného pomeru dohodou, stratou
zamestnania u odporcu ( kde pracovala nepretržite od roku 1980) a stratila za obdobie október 2009 až
máj 2013 na zárobku sumu 5.914,47 eur, ako i na budúcom dôchodku.

K žalovanej sume 12.786,01 eur dospela navrhovateľka tak, že si vypočítala svoj priemerný mesačný
zárobok a) za november 2009 (12 pracovných dní z 20 ) vo výške 325,07 eur a za obdobie december
2009 až november 2011 v sume 541,78 eur. (Výpočet: 325,07 eur +541,78 eur x 23 mesiacov).
Navrhovateľka pri výpočte priemerného hodinového zárobku vychádzala z mzdových listov za roky
2009-2012, 1-5/2013. Vychádzala z toho, že svoju zúčtovanú mzdu na výplatu vydelila počtom

odpracovaných hodín v rozhodujúcom období. Výpočtom ( 1.520,15 eur : 488 hod = 3,1150614 eur, po
zaokrúhlení 3,1151 eur) zistila, že priemerný hodinový zárobok navrhovateľky je 3,1151 eur. Priemerný
mesačný zárobok vypočítala v sume 541,78 eur. Pritom vychádzala z počtu pracovných hodín
pripadajúcich v roku na jeden mesiac pri 8 hodinovom pracovnom dni: 173,92 hodín. Keďže rok
predstavuje 365,25 dňa, počet týždňov v roku 365,25 dňa vydelila 7 dňami v týždni a dostala 52,18

týždňov v roku. Následne počet týždňov v mesiaci 4,348 dostala tak, keď vydelila 52,18 deleno 12
mesiacov v roku. Pri 5-dňovom pracovnom týždni vypočítala na mesiac 21,74 pracovných dní ( 4,348
x 5 dní). Vychádzala z 8 hodinového pracovného dňa pri učení priemerného počtu pracovných dní v
mesiaci a zistila, že je to 173,92 hodín v mesiaci ( 21,74 x 8 ). Teda priemerný mesačný zárobok dostala
vynásobeným súm 3,1151 eur a 173,92 hod. (3,1151 x 173,92 = 541,78 eur).

Odporca potvrdil, že dohodou o skončení pracovného pomeru s navrhovateľkou podpísal G. A. a,
že dňa 3.9.2009 bola na prevádzke kaviarne v hoteli Balnea Esplenade Palace vykonaná kontrola
dávkovaniakávypressostrojomjehozamestnancami,O.T.V.W.N..Vtomčasepracovalanapracovisku

zmena zložená s navrhovateľky, Ľ. O. V. O. F.. Podľa jeho vyjadrení bola kontrola robená z podnetu
upozornení klientov a vedúcich pracovníkov na nekvalitu kávy v tejto kaviarni. Kontrolou bola zistená
nedostatočná gramáž kávy. Podľa tvrdení odporcu bola navrhovateľka prítomná pri vykonávaní kontroly.
Súdu potvrdil, že v lete 2009 pracovná zmena navrhovateľky informovala vedúceho prevádzky N.
S. o pokazenom kávovom mlynčeku a dávkovači kávy dodajúc, že presso stroj s dávkovačom bol

ihneďopravenýprivolanýmitechnikmiservisnejspoločnosti.Následneužniknefunkčnosťneoznamoval.
Odporca odmieta tvrdenie, že by navrhovateľku niekto obviňoval, prípadne na ňu kričal alebo iným
spôsobom na ňu vyvíjal nátlak. Navrhovateľka bola v rámci rozhovoru informovaná o výsledkoch
kontroly, o zistení zásahu do dávkovača stroja nezistenou osobou obsluhujúcou stroj. Odporca popiera,že by navrhovateľka pred podpísaním dohody žiadala čas na rozmyslenie a ani to, že by navrhla
preradenienainépracovisko.Konštatoval,žepokiaľbynavrhovateľkanesúhlasilaspodpísanímdohody,
nepodpísala by ju tak isto, ako nepodpísala prevzatie upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny v

zmysle § 63 ods. 1 písm.. c) ZP dňa 28.4.2009. Súd mal tvrdenie o odmietnutí podpísať upozornenia na
porušenie pracovnej disciplíny preukázané samotným upozornení. Čiže úkon navrhovateľky, podpísanie
dohody, považuje odporca za jej slobodné a vážne rozhodnutie. Vychádza pritom i z toho, že to vyplýva
i z jej následného konania, lebo počas 21.9.-22.9.2009 odovzdala zamestnávateľovi všetky pracovné
prostriedky, vybavila si všetky výstupné formality. Súd mal tieto skutočnosti preukázané z výstupného

listu navrhovateľky , ktorý osobne podpísala. Po podpísaní dohody navrhovateľka nenavštívila
nadriadeného pracovníka resp., pracovníkov vedenia spoločnosti z dôvodu, že si podpísanie dohody
rozmyslela. O pridelenie práce žiadala navrhovateľka až písomne dňa 12.11.2009, cca 2 mesiace od
uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru.

Právny zástupca odporcu uviedol, že na prevádzke to fungovalo tak, že jeden alebo dvaja čašníci

chodili medzi hosťami, objednanú kávu oznámili navrhovateľke, ktorá kávu za pultom robila. Poprel
tvrdenia navrhovateľky, že pri rozhovore v kancelárii L.. B. sa hovorilo o trestnom oznámení. K kontrole
kávovarov uviedol, že externá firma posiela mesačne servisného technika na kontrolu kávovarov do
objektov odporcu. Podľa právneho zástupcu boli sťažnosti na nekvalitnú kávu od zákazníkov, preto
odporca dopytoval servisného technika na dôvody nekvalitnej kávy, ktorý ale skonštatoval, že kávovar

je v poriadku. To bol aj dôvod, pre ktorý bola aj robená kontrola dávkovača kávy. Pracovný pomer
považuje za platne skončený, lebo navrhovateľka dohodu podpísala dobrovoľne. Dôvod, pre ktorý bol
vyzvaná zamestnávateľom na skončenie pracovného pomeru sa týkal ďalších 7 zamestnancov, ale
okrem navrhovateľky bol pracovný pomer skončený dohodou len s jedným zamestnancom, O. G..
Odporca má za to, že navrhovateľka mohla odmietnuť podpísať dohodu a odísť z jednania, kde sa

dohodauzatvárala.Popieraexistenciupsychickéhonátlakunanavrhovateľku,keďžetátodňa23.9.2009,
t.j. deň pred skončením pracovného pomeru si bola vyporiadať všetky záležitosti na jeho personálnom
oddelení.
Nesúhlasí s tvrdení, že dohoda o skončení pracovného pomeru je absolútne neplatná pre
nezrozumiteľný podpis osoby, ktorá dohodu za zamestnávateľa podpisovala. Dohoda je vypracovaná

na jednostrannom štandartnom tlačive, kde zamestnávateľ uvedený v hlavičke dohody je zastúpený
generálnym riaditeľom G. A., ktorý je na tej istej strane dohody za zamestnávateľa podpísaný. Taktiež
v hlavičke uvádzaní navrhovateľka je podpísaná za zamestnanca. Je presvedčený, že z dohody je
zrejmé, kto ju za zmluvné strany podpisoval. Odporca potvrdil, že podľa výpisu z obchodného registra
registrového súdu na neho sú za neho oprávnení podpisovať listiny dvaja z členov predstavenstva,

pričom jeden musí byť predseda či podpredseda predstavenstva. Dal súdu do pozornosti, že jeho
generálny riaditeľ má právo v zmysle čl. 6, bodov 6.2.,6.2.1 štatútu predstavenstva SLKP z 23.7.2002
podpisovať za neho listiny vo veciach výkonu zamestnávateľských práv k ostatným zamestnancom
spoločnosti. Generálnemu riaditeľ G. A. bola udelená plná moc dňa 26.10.2005 vo veciach zastupovania
odporcu pri uzatváraní zmlúv, dohôd.

Právny zástupca odporcu pre prípad uznania dôvodnosti návrhu súdom žiadal nepriznať náhradu
mzdy za obdobie presahujúce 12 mesiacov. Vychádzal z toho, že od uzatvorenia dohody o skončení
pracovného pomeru 18.9.2009 do podania návrhu na súd došlo k zmenám v § 79 ods. 2 Zákonníka
práce. Iným spôsobom bol upravený v § 79 ods. 2 ZP do 31.8.2011, inak v období od 1.9.2011

do 31.12.2012 a inak od 1.1.2013. Právny zástupca zastáva názor, že v zmysle intertemporálnych
ustanovení Zákonníka práce je potrebné aplikovať na nároky navrhovateľky vzniknuté do 31.8.2011 §
79 ods. 2 ZP účinný do 31.8.2012, vzniknuté od 1.9.2011 do 31.12.2012 aplikovať § 79 ods. 2 ZP účinný
v tomto období ( limitovanie 9 mesiacov) a vzniknuté od 1.1.2013 aplikovať § 79 ods. 2 ZP účinný od
1.1.2013. Samotnú žiadosť o nepriznanie náhrady za obdobie presahujúce 12 mesiacov odôvodnil tým,

že navrhovateľka je počas celého súdneho konania zamestnaná u iného zamestnávateľa, kde vykonáva
obdobnú prácu ako vykonávala u odporcu. Má za to, že satisfakčný účel náhrady mzdy bude splnený
už priznaním náhrady mzdy za 12 mesiacov. Taktiež odvolávajúc sa na § 145 ods.1 zákona č. 461/2003
Z. z., §35 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. je toho názoru, že navrhovateľka môže mať nárok len na
vyplatenie čistej náhrady mzdy. Pri sumách prevyšujúcich čistú náhradu mzdy nemôže byť v omeškaní,

lebo nikdy nemal povinnosť odporca podľa jeho názoru tieto sumy navrhovateľke zaplatiť.

Súdmalpreukázanézobsahu listunavrhovateľkyzodňa3.11.2009adresovanéhoodporcovi(doručený
mu bol dňa 12.11.2009 ), že mu oznámila, že trvá na pracovnom pomere, na ďalšom zamestnaní, lebodohoduoskončenípracovnéhopomerupovažujezaabsolútneneplatnú,keďžejupodpísalapodhrubým
nátlakom.Listomz16.11.2009oznámilodporcanavrhovateľke,žetrvánaskončenípracovnéhopomeru.
Z obsahu upozornení odporcu na porušenie pracovnej disciplíny § 63 ods. 1 písm. e) ZP zo dňa

25.9.2009 mal súd preukázané, že upozornenia boli adresované čašníkom: G. O., V. G., O. N., M.
O.. Všetci títo zamestnanci odmietli predmetné upozornenie prevziať. Formou interného oznámenia
generálny riaditeľ G. A. žiadal o prerokovanie okamžitého skončenie pracovného pomeru v zmysle
§ 68 ods. 1 písm. b) ZP pre zamestnancov: G. O., V. G., O.D. N., M. O.. Z obsahu uznesení č.
160,161,162,163176 z 14.10.2009 mal súd preukázané, že výbor základnej odborovej organizácie

považuje vyššie uvádzané upozornenia pri všetkých zamestnancoch za neplatné.
Z výpisu z Obchodného registra OS Trnava Odd: Sa, vložka číslo 181/T mal súd preukázané mal súd
preukázané, že vo všetkých veciach zaväzujúcich spoločnosť sú oprávnení podpisovať všetci členovia
predstavenstva, pritom za spoločnosť podpisujú dvaja, z ktorých jedným je predseda alebo podpredseda
predstavenstva a druhým ktorýchkoľvek člen predstavenstva.
Z obsahu čl.5 ods. 1.2. písm. b) Pracovného poriadku odporcu mal súd preukázané, že právne úkony

v pracovnoprávnych vzťahoch vykonáva v mene zamestnávateľa generálny riaditeľ voči ostatným
zamestnancom.

Z obsahu predloženej kolektívnej zmluvy odporcu ma súd preukázané, že tento má určený výplatný
termín 10. deň v mesiaci.

Svedkyňa G. O. pracovala v tom istom bare ako navrhovateľka. Nemá vedomosť, že by v roku 2009 boli
na tomto pracovisku problémy s dávkovačom kávy ani že by bol mlynček na kávu v roku 2009 pokazený,
pritom kontroly kávovaru robil servisný technik. Nemá vedomosť, že by sa niekto v roku 2009 sťažoval
na nekvalitnú kávu. Nemala vedomosť o kontrole dňa 03.09.2009, lebo v ten deň v práci nebola. Aj ona

bola dňa 18.9.2009 zavolaná do kancelárie riaditeľa L.. B., ktorý jej povedal, ako ho strašne okrádali.
Podľa jej slov vyvíjali na ňu psychický nátlak, aby podpísala dohodu o skončení prac. pomeru a ak ju
nepodpíše, dajú jej výpoveď. L.. B. jej povedal, že či už podpíše alebo nie, na ostrove ani v spoločnosti
pre ňu miesto už nebude. Dohodu odmietla podpísať, lebo si nebola ničoho vedomá. Po 18.09.2009
bola svedkyňa preradená pracovať do jedálne.

Svedkyňa W. N. nepracuje u odporcu vyše 1 roka. L.. B. poveril ju ako svedka vykonať s pánom
T. kontrolu gramáže kávy. Podľa jej slov išli obaja ku kávovaru, začali merať gramáž na kuchynskej
digitálnej váhe. Pri vážení kávy bola osobne prítomná len ona a pán T.. Potvrdila, že bol zistení nejaký
rozdiel pri kontrole.
Svedok M. O. je doposiaľ zamestnancom odporcu ako čašník. Pracoval v tej istej kaviarni ako

navrhovateľka, ale na druhej zmene. Svedok si nepamätá, či sa niekto sťažoval na kvalitu kávy. Servisný
technik skontroloval kávovar raz čo dva krát za mesiac. Svedok uviedol, že mlynček prestavoval pán T.,
videl ho niečo robiť na mlynčeku. V septembri 2009 mal dovolenku, ale po návrate z nej si ho dal zavolať
riaditeľ. K samotnému pohovoru s ním uviedol, že riaditeľa tvrdil, že prekalibrovali kávový mlynček
a chceli spôsobiť škodu. Dával mu hneď podpísať papier a že ak to nepodpíše, potom bude trestné

oznámenie. Svedok rozhovor charakterizoval za dosť stresujúci, nepríjemný. Svedok papier nepodpísal,
lebo tvrdenia riaditeľa sa nezakladali na pravde.
Svedok O. N. stále u odporcu pracuje ako čašník v kaviarni, kde pracoval aj v roku 2009 spolu s
navrhovateľkou,alenainejzmene.Dňa18.09.2009 satiežzúčastnilpohovoruuriaditeľa,ktorýhožiadal
podpísať papiere a nebude pracovať ani v kaviarni ani nikde v kúpeľoch a bez ohľadu či to podpíše

alebo nie, oni s ním končia. Záverom mu povedal, že sa to môže riešiť aj trestnou formou. Odmietol
niečo podpisovať, lebo si nebol vedomý viny. Svedok

Svedok N. S. pracoval u odporcu ako asistent stravovacieho prevádzkara do februára 2010.
Nepamätá si, že by ho v lete 2009 navrhovateľka či jej kolegovia informovali, že je chyba na kávovom

mlynčeku. Podľa vyjadrenia svedka nastavenie gramáže kávy dokázal urobiť technik a dealer kávy, ale
univerzálny kľúč k kaviarni bol na recepcii. On nekontroloval, či dealer po každom príchode do kaviarne
nastavoval gramáž kávy. V deň kontroly (3.9.2009 ) nebol v práci, ale neskôr sa dozvedel, že kontrola
bola iniciovaná pánom T.. Dňa 18.09.2009 ho zavolal riaditeľ L.. B., dal mu za úlohu zavolať konkrétnych
zamestnancov k nemu do kancelárie bez udania dôvodu a zostať ako svedok, lebo T. nebol vtedy v

práci. Potvrdil, že okrem neho bol v miestnosti G. V. L.. B.. Na pokyn volal postupne zamestnancov, bol
osobne prítomný dňa 18.09.2009 aj pri rozhovore L.. B. V. G. s navrhovateľkou. Vie, že navrhovateľke
i ostatným volaným zamestnancom boli ponúkané dohody o skončení prac. pomeru s tým, že ak ich
nepodpíšu alebo nebudú súhlasiť, budú volať políciu, ale polícia volaná nebola. Podľa jeho vyjadreniapáni B. V. G. navrhovateľke pri rozhovore 18.09.2009 tiež povedali o nezrovnalosti váhy na porciu kávy,
ponúkli jej dohodu o skončení prac. pomeru a ak ju nepodpíše, že to budú riešiť políciou.

Svedok L.. U. G. pracoval u odporcu ako personálny riaditeľ v čase pohovoru s navrhovateľkou ( i v čase
jeho výsluchu na pojednávaní dňa 02.06.2011, ale v súčasnosti nie je jeho zamestnancom). Potvrdil, že
bol prítomní s riaditeľom L.. B. V. A. S. pri rozhovore s navrhovateľkou ohľadom dohody o skončení prac.
pomeru. K veci uviedol, že od vedúcich pracovníkov bol informovaný o robenej kontrole kávy, výsledkoch
kontroly a strate dôvery k navrhovateľke. Uviedol, že navrhovateľka bola po vstupe do kancelárie L.. B.

informovanáovýsledkochkontrolyavrámcipoučeniajejbolaponúknutádohodaoskončenípracovného
pomeru. Navrhovateľka im tvrdila, že si nie je vedomá žiadnej chyby. Podľa vyjadrenia svedka sa nikto
navrhovateľke nevyhrážal políciou, trestným oznámením.

Svedok L.. B. nepracuje u odporcu od októbra 2010. U odporcu pracoval ako riaditeľa hotela v čase
podpísania dohody navrhovateľkou. Podľa jeho tvrdenia bolo v hoteli oddelenie kvality kontrolujúce

kvalitu kávy a aj iných služieb poskytovaných v kúpeľoch. K veci uviedol, že v tom čase bol u odporcu
zamestnaný pán T. ako restaurant - manažér, ktorý predtým pracoval v komisii pre kontrolu kávy. Tento
bez akéhokoľvek príkazu zostavil komisiu na kontrolu kávy a vykonal kontrolu gramáže kávy a jemu bol
už len odovzdaný písomný záznam z kontroly. Svedok potvrdil, že bol osobne prítomný s L.. G. a ešte
jednou osobou pri rozhovore s navrhovateľkou volanej za účelom prehodnotenia záznamu z kontroly

týkajúcej sa rozdielu v gramáži kávy, lebo pri kontrole bolo zistené, že mlynček dávkuje menej gramov.
K mlynčeku v kaviarni mali prístup všetci zamestnanci kaviarne.
Zamestnanci kaviarne boli volaní na pohovor jednotlivo a vyhovárali sa jeden na druhého, možnosť
dávkovania kávy v iných gramoch nepripúšťali aj keď záznam podpísali. Podľa svedka stratil dôveru voči
nim a preto každému z nich bola ponúknutá možnosť ukončiť pracovný pomer dohodou. Nakoľko sa v

kaviarni predá veľa kávy, vyhodnotil konanie zamestnancov ako porušenie pracovnej disciplíny. Svedok
tvrdil, že po ponúknutí dohody dali zamestnancom na rozmyslenie niekoľko dní. Potvrdil, že mlynček
v kaviarni nastavuje výrobca alebo dodávateľ ( nie zamestnanci), ale má vedomosť, že kávovar sa dá
normálne nožíkom nataviť dodajúc, že pán T. to vedel nastaviť. Uviedol, že pán T. sám mlynček nastavil
po zistení rozdielu v dávkovaní kávy. Ďalej svedok k veci uviedol, že dohodu podpísala navrhovateľka,

aleostatnízamestnancinie.Týmtoostatnýmbolonariadenévybraťsinadčasyformounáhradnéhovoľna
a starú dovolenku. Následne išli skoro všetci na PN-ku. Poprel, že by sa on zamestnancom vyhrážal
trestným stíhaním, ale atmosféra rozhovoru nebola príjemná. Taktiež poprel, že by navrhovateľke
povedal, že pre ňu nemajú žiadnu prácu ani že by sa mal postarať, že žiadnu prácu v kúpeľoch
nedostane.

Súd vychádzajúc z intencií odvolacieho súdu opätovne pristúpil k výsluchu svedka N. S. dňa 18.06.2013.
Tento zotrval na svojich vyjadreniach uvádzaných už vo svojej prvej výpovedi. Vzhľadom na dlhšie
obdobie nevie svedok N. S. konkrétne uviesť či L.. B. V. L.. G. hovoril pri rozhovore s navrhovateľkou

o polícii v prípade nepodpísania dohody, ale s istotou svedok povedal, že jeden z nich dvoch to určite
povedal.

V rámci doplnenia dokazovania súd vypočul ako svedka aj O. G., ktorý bol zamestnancom odporcu od

3.8.2006 do 30.9.2009 ( ku ktorému dňu podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru). Pracoval u
odporcu ako čašník na pracovisku na zmene s navrhovateľkou. K okolnostiam skončenia pracovného
pomeru uviedol, že mu domov zavolal nadriadený, aby prišiel do práce, lebo majú výpovede. L.. B., L..
G. V. A. S. mu povedali, čo sa stalo a predložili mu papiere na podpis. Niektorý z prítomných ( presne
si už nepamätá kto) mu povedal, že by bolo dobré to podpísať, lebo inak sa to bude ťahať cez políciu,

ale ak to podpíše, bude mať pokoj. Bol z toho v strese.

V záverečnom vyjadrení právny zástupca navrhovateľky konštatoval, že bolo preukázané, že pred
podpisom dohody 18.09.2009 pán B. V. G. hovorili navrhovateľke, že ak nepodpíše dohodu, že podajú
na ňu trestné oznámenie a jej priestupok bude riešiť polícia. K tej bezprávnej vyhrážke dodal, že

navrhovateľka mala dôvodnú obavu zo strany svojej cti a vážnosti u kolegov i v mieste bydliska.
Dal súdu do pozornosti, že odporca obviňoval okrem navrhovateľky ďalších 6 zamestnancov, lebo
nevedel preukázať, ktorý z nich skutok spôsobil. Je toho názoru, že navrhovateľke patrí náhrada mzdy
Zákonníka práce platného v čase jej skončenia pracovného pomeru. Náhrada mzdy má v tomtospore satisfakčnú funkciu, lebo navrhovateľka zarába v terajšom zamestnaní v podstate menej ako v
pôvodnom zamestnaní.
Právny zástupca odporcu žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Má za to, že nebol

preukázaný hrubý psychický nátlak na navrhovateľku a že by nemala slobodnú vôľu pri podpisovaní
dohody. Poukázal na vyjadrenie navrhovateľky z pojednávania dňa 18.01.2011, že po podpísaní dohody
život išiel ďalej, hľadala si prácu a až neskôr si uvedomila, že takúto dohodu podpísať nechcela. Ďalej
v závere poukázal na to, že navrhovateľka označila L.. G. za osobu, ktorá pri stretnutí používala slová
o trestnom oznámení a volaní polície. Na druhej strane svedkovia onačili L.. B., že hovoril o trestnom

oznámení a volaní polície. Pokiaľ súd rozhodne zaviazať odporcu na zaplatenie náhrady mzdy žiadal
s odkazom na § 79 ods. 2 Zákonníka práce nepriznať navrhovateľke náhradu mzdy za viac ako 12
mesiacov.

Podľa § 37 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.(2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

Podľa § 60 ods. 1,2 Zákonníka práce, (1) Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení
pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. (2) Dohodu o skončení pracovného
pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody
skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil

dohodou z dôvodov organizačných zmien.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Predmetom konania je určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru ku dňu 24.09.2009
uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 18.09.2009 a uložiť povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľke
náhradu mzdy v sume 12.786,01 eur za obdobie od 13.11.2009 do 31.10.2011 s úrokom z omeškania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín dokladaných v konaní účastníkmi konania,
výsluchomúčastníkovkonaniaisvedkov,porovnávanímzhodnostiarozpornostiichvýpovedíaprihliadal
na každý dôkaz jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach. Najprv sa súd musel vyporiadať s tým, či je
vôbec dôvodný návrh v časti určenia neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru z 18.09.2009.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka reálne pracovala u odporcu ako
čašníčka v pracovnom pomere od 01.10.1980 do 24.9.2009, ku ktorému dňu bola podpísaná dohoda o
skončení pracovného pomeru. Od 01.10.2009 je zamestnaná ako čašníčka vo Vojenskom zdravotnom
zariadení, a.s. v Piešťanoch, kde má podľa doložených mzdových listov menší mesačný príjem než
mala u odporcu. K skutkovým okolnostiam predchádzajúcim podpísaniu dohody o skončení pracovného

pomeru navrhovateľkou súd zistil, že dňa 3.9.2009 bola robená na pracovisku navrhovateľky v kaviarni
kontrola dávkovania kávy z kávového mlynčeka, bola zistená nedostatočná gramáž na porciu kávy. O
tejto skutočnosti bol informovaný riaditeľ hotela L.. B., ktorý dňa 18.9.2009 absolvoval za prítomnosti N.
S. a personálneho riaditeľa G. pohovor s navrhovateľkou a inými čašníkmi z tejto kaviarne. Súd mal
preukázané, že všetkým ponúkal podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru.

Nakoľko sa navrhovateľka domáha neplatnosti predmetnej dohody z dôvodu, že ju podpísala v
psychickom rozrušení, bez možnosti rozmyslieť si tento úkon, pod neznesiteľným psychickým nátlakom
azapoužitiabezprávnejvyhrážkyzostranynadriadených,súdskúmalvýpoveďamisvedkovivyjadrením
navrhovateľky atmosféru, ktorá bola dňa 18.9.2009 v kancelárii L.. B., za účasti L.. G. V. N. S. . Súd

to skúmal v prvom rade vo vzťahu k navrhovateľke, zisťoval spôsob jednania s ostatnými čašníkmi a
osobitne vyhodnotil i výpovede svedkov. Z svedeckých výpovedí zamestnancov odporcu i opakovanej
výpovede N. S. mal súd jednoznačne preukázané, že išlo o nepríjemný rozhovor ( či už s navrhovateľkou
alebo s ostatnými zamestnancami) týkajúci sa zlého dávkovania kávy , nekvalitnej kávy. Súd mal
zároveň preukázané, že riaditelia L.. B. V. G. nepreukázali konkrétne navrhovateľke, že by spôsobila zlé

dávkovanie kávy. Osobitne prihliadal i na to, že ani len nebola prítomná pri samotnej kontrole.Súd posudzoval platnosť dohody v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka prihliadajúc na tvrdenia a
okolnosti navrhovateľky, že konala pod neznesiteľným psychickým nátlakom, keď riaditelia na ňu použili
bezprávne vyhrážky ( vyššie v odôvodnení je to presne špecifikované).

Z zhodných tvrdení vypočúvaných svedkov (6) má súd za preukázané, že zamestnancom a teda i
navrhovateľke bolo pri rozhovore povedané, že ak dohodu nepodpíšu alebo nebudú súhlasiť, budú volať
políciu. K popieraniu týchto tvrdení svedkami L.. B. V. L.. G. súd konštatuje, že je pochopiteľné, že
budú svoje tvrdenia popierať ale ničím nepreukázali, že by to nepovedali. No ani jeden z nich súd
nepresvedčil, že by v skutočnosti políciu či trestné oznámenie resp. nenájdenie si práce v rozhovore

nepoužili. Následne boli doručované čašníkom ( ktorí nepodpísali dohodu ) upozornenia v zmysle § 63
ods. 1 písm. e) ZP zo dňa 25.9.2009, ale títo zamestnanci odmietli predmetné upozornenie prevziať.
Výbor základnej odborovej organizácie uzneseniami č. 160,161,162,163176 z 14.10.2009 rozhodol,
že považuje predmetné upozornenia pri všetkých zamestnancoch za neplatné. V neprospech odporcu
svedčí v tejto súvislosti vyjadrenie svedka L.. B., že vedel o možnosti nastaviť kávovar nožíkom. Vedel
to nastaviť práve pán T., ktorý ho podľa svedka po kontrole i nastavil. Súd dodáva, že to bol práve pán T.,

ktorý robil kontrolu a spísal záznam z kontroly, pričom pohovor s zamestnancami nerealizoval s riaditeľmi
on, ale N. S. ä lebo pán T. nebol v práci). Súd prihliadol aj na výpoveď svedka O., že videl prevádzkara
T. prestavovať kávovar.

Osobitne súd skúmal aký vplyv mali vyjadrenia L.. G. V. L.. B. na navrhovateľku. Právny zástupca

odporcu síce poukazuje na skutočnosť, že nebolo preukázané, ktorý z týchto riaditeľov hovoril o polícii
či trestnom oznámení, ale súd má za to, že pre toto konanie nie je podstatné ktorý z nich dvoch to
navrhovateľke povedal. Podstatné je to, že bolo preukázané, že to vo vzťahu k navrhovateľke povedané
bolo. V súvislosti s tým, že vo vzťahu k navrhovateľke nemal odporca pri rozhovore žiadny objektívny
dôkaz, že by práve navrhovateľka mala ovplyvniť gramáž kávy v mlynčeku na kávu a pritom sa jej

vyhrážal políciou, trestným oznámením a postaraním sa o nenájdenie si zamestnania súd kvalifikoval
vyjadrenia riaditeľov ako bezprávnu vyhrážku ( vis compulsiva).
Z § 37 Občianskeho zákonníka vyplýva, že platný právny úkon predpokladá, že k prejavu vôle došlo
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne s možným predmetom plnenia. Sloboda a vážnosť sú základné
náležitosti vôle. Súd sa charakterom tohto paragrafového znenia zaoberal najprv v univerzálnej rovine

a až následne sa zaoberal tým , či je možné ho aplikovať na skutkové okolnosti zistené vykonaným
dokazovaním v tomto prípade. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu.
Aktietopodmienkynepôsobiarušivo,násilnenamechanizmusvznikuvôle,neobmedzujúkonajúcehovo
výbere primeraných možností na prejavenie vôle, možno konštatovať, že vôľa je slobodná. Pri analýze
slobody vôle navrhovateľky dňa 18.9.2009 súd skúmal slobodu jej prejavu vôle. Vôľa bez jej prejavu

nie je totiž poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno usúdiť aj na neslobodu vôle. Na
slobodu vôle sa môže pôsobiť fyzickým donútením alebo psychickým donútením. Psychické donútenie
( na ktoré sa i navrhovateľka odvoláva ) sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou, pritom rozhodujúce je
pôsobenie bezprávnej vyhrážky v dobe urobenia právneho úkonu. Vyhrážka vo všeobecnosti znamená,
že konajúca je v dôsledku druhu a intenzity vyhrážky prinútená za daných okolností k svojmu prejavu

vôle (podpísaniu dohody) pod vplyvom dôvodného strachu. Teda tu navrhovateľka uzatvorila dohodu
podľa pokynov riaditeľov, ktorú by za normálnych pomerov neuzatvorila. Súd vychádzal z toho, že
psychické donútenie vyvoláva neplatnosť právneho úkonu len v nasledujúcich prípadoch: 1. keď je
protiprávne; 2. keď vzbudzuje dôvodnú obavu z úkonu odporcu; 3. keď je adresné. Pod protiprávnosťou
má súd na mysli, že sa vynucuje niečo, čo takto nemožno vynucovať. Po opakovanom výsluchu N. S.

ako i výsluchu ďalšieho svedka (čašníka) súd dospel k záveru, že riaditelia nútili navrhovateľku podpísať
dohodu. Pod nútením má súd na mysli to, že mal súd preukázané, že tvrdili, že pokiaľ nepodpíše
dohodu, budú volať políciu, riešiť to trestným oznámením. Protiprávnosť súdu vidí v tom, že riaditelia
nemali dôkazy a ani za preukázané, že by práve navrhovateľka spôsobila odlišné dávkovanie kávy a
pritom jej hrozili políciou ( a ďalším), ak nepodpíše dohodu. Súd konštatuje, že nejde o bezprávnu

vyhrážku, ak pr. zamestnávateľ zastúpený oprávnenou osobou hrozí zamestnancovi majúcemu zverené
isté hodnoty či už trestným oznámením alebo políciou, ak mal reálne preukázaný napr. schodok na
zverených hodnotách, a pod. V tomto konkrétnom prípade ale takáto skutočnosť preukázaná vo
vzťahu k navrhovateľke nebola a preto súd dospel k záveru, vo vzťahu k nej bola použitá bezprávna
vyhrážka. Súd prihliadal na konanie navrhovateľky v momente použitia bezprávnej vyhrážky voči nej,

lebo práve tesne po použití bezprávnej vyhrážky dohodu podpísala. Vyhodnocoval, či jej vôľa podpísať
bola v skutočnosti vážna. Súd prihliadal na to, že vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje
taká vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej
prejav. Právny zástupca odporcu sa bráni tým, že navrhovateľka po 18.9.2009 robila úkony smerujúce kukončeniu pracovného pomeru ( pr. odovzdala zverené predmety), ale to nič nemení na to, že bezprávna
vyhrážka bola voči nej dňa 18.9.2009 použitá. A práve bezprávna vyhrážka je faktorom, ktorá robí celú
dohoduoskončenípracovnéhopomeruz18.9.2009neplatnou.Súdsazaoberalďalejúvahami,ohľadom

bezprávnej vyhrážky a toho, či bola navrhovateľka dôvodne alebo bezdôvodne obvinená zo skutkov. V
spojení s nepreukázaním, že by navrhovateľka ovplyvnila gramáž kávy súd kvalifikuje rozhovor vedený
so strany G. V. B. ako bezdôvodnú vyhrážku. Súd prihliadol aj na to, že kávovar bol aj s mlynčekom
voľne dostupný a teda navrhovateľka s ním jediná nemanipulovala. Na základe týchto skutočností
posúdiac vyjadrenia pánov B. V. G. ako bezprávnu vyhrážku súd dospel k záveru, že dohoda o skončení

pracovného pomeru bola zo strany navrhovateľky uzavretá v tiesni. Preto ju súd kvalifikuje za absolútne
neplatnú a týmto pádom aj jej návrh za dôvodný.

Súd sa podrobne zaoberal obsahom dohody zo dňa 18.9.2009 aj v súvislosti s tým, že navrhovateľka
považuje dohodu za absolútne neplatnú pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť, lebo z dohody nevyplýva,

ktorá osoba za zamestnávateľa dohodu podpísala a má pochybnosť o tom, či podpis na dohode je v
skutočnosti podpisom generálneho riaditeľa G. A.. Súd prihliadal na to, že podpisový vzor bol uložený do
zbierky listín dňa 28.6.2006, viac ako 3 roky pred podpisovaním dohody dňa 18.9.2009. Súd nepripustil
vykonanie tohto dôkazu práve z dôvodu odstupu rokov medzi uložením podpisového vzoru G. A. do
zbierky listín a podpisovaním dohody, pretože má za to, že tak ako sa vyvíja človek ako osobnosť sa

sčasti modifikuje podpis osoby, pričom základné črty podpisu zostávajú zachované. Súd vyhodnotil po
prečítaní si podpisu na liste z 16.11.2009, že tento list v skutočnosti podpisoval pan A. a nie G. A., k
čomu dospel po porovnaní tohto podpisu ( čl. 27 spisu ) s podpisom pána A. na písomnom vyjadrení
odporcu z 11.3.2010 ( čl. 22 ). Na základe týchto skutočností súd preto ani nežiadal z zbierky listín
OS Trnava podpisový vzor G. A.. Keďže v dohode o skončení pracovného pomeru je v záhlaví riadne

označený G. A. ako generálny riaditeľ konajúci za odporcu a súd vyhodnotil, že dohoda je v skutočnosti
ním podpísaná, dospel súd k záveru, že predmetná dohoda je určitá a zrozumiteľná. Taktiež z čl.5 ods.
1.2. písm. b) Pracovného poriadku odporcu vyplýva, že právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch
vykonáva v mene zamestnávateľa generálny riaditeľ voči ostatným zamestnancom. Súd konštatuje , že
za odporcu dohodu podpísala osoba na tento úkon oprávnená.

Podľa § 80 Zákonníka práce, pri neplatnej dohode o skončení pracovného pomeru sa postupuje pri
posudzovaní nároku zamestnanca na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej
zamestnancovi zamestnávateľom. Zamestnávateľ nemôže uplatňovať nárok na náhradu škody pre

neplatnosť dohody.

Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ
zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodujúcom období. (§ 134 ods. 1 Zákonníka práce)

Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný
zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
rozhodujúcom období. (§ 134 ods. 2 Zákonníka práce)
Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa
namiestopriemernéhozárobkupravdepodobnýzárobok.Pravdepodobnýzároboksazistízomzdy,ktorú

zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
(§ 134 ods. 3 Zákonníka práce)
Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Ak sa podľa pracovnoprávnych
predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa
vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného

pracovného času zamestnanca. (§ 134 ods. 4 Zákonníka práce)
Ustanovenia odsekov 4 až 9 platia primerane na účely zisťovania pravdepodobného zárobku. (§ 134
ods. 10 Zákonníka práce)

Po ustálení si dohody o skončení pracovného pomeru ako absolútne neplatnej súd dospel k záveru,
že návrh je podaný dôvodne i v časti uplatnenej náhrady mzdy. Navrhovateľka si uplatnila náhradu
mzdy v celkovej sume 12.786,01 eur za obdobie od 13.11.2009 do 31.10.2011 aj s zákonným úrokom
z omeškania v zmysle OZ z priemerného mesačného zárobku (vypočítaného navrhovateľkou ) 325,07eur od 11.12.2009 a z sumy 541,78 eur vždy od 11.dňa v mesiaci do zaplatenia, pričom prvý krát od
11.1.2010 do zaplatenia a posledná krát od 11.11.2011 do zaplatenia.

Súd pri výpočte priemerného hodinového zárobku navrhovateľky vychádzal taktiež z jej mzdových
listov za roky 2009-2012, 1-5/2013 použijúc ustanovenie § 134 Zákonníka práce účinné do 31.8.2011.
Priemerný hodinový zárobok navrhovateľky v sume 3,1151 eur súd zistil tak, že jej zúčtovanú mzdu
na výplatu v rozhodujúcom období ( v 4/2009:530,23 eur +5/2009:491,61 eur + v 6/2009:498,31 eur
= 1.520,15 eur) vydelil počtom odpracovaných hodín ( v4/2009: 160 hodín + v 5/2009: 152 hodín +

6/2009: 176 eur). T.j. výpočet: 1.520,15 eur : 488 hod = 3,1150614 eur, po zaokrúhlení 3,1151 eur.
Numerickým výpočtom súd zistil, že priemerný mesačný zárobok navrhovateľky za november 2009 (12
pracovnýchdníz20)jevovýške325,07eurazaobdobiedecember2009ažnovember2011jemesačne
v sume 541,78 eur. Súd vychádzal z počtu pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac pri
8 hodinovom pracovnom dni: 173,92 hodín. Keďže rok predstavuje 365,25 dňa, počet týždňov v roku
365,25 dňa vydelil 7 dňami v týždni a dostal 52,18 týždňov v roku. Následne počet týždňov v mesiaci

4,348 dostal tak, keď vydelil 52,18 deleno 12 mesiacov v roku. Pri 5-dňovom pracovnom týždni vypočítal
na mesiac 21,74 pracovných dní ( 4,348 x 5 dní). Vychádzala z 8 hodinového pracovného dňa pri učení
priemerného počtu pracovných dní v mesiaci a zistila, že je to 173,92 hodín v mesiaci ( 21,74 x 8 ).
Teda priemerný mesačný zárobok dostal vynásobeným súm 3,1151 eur a 173,92 hod. (3,1151 x 173,92
= 541,78 eur). Súd sa so spôsobom výpočtu a výsledkom výpočtov priemerného mesačného zárobku

navrhovateľky stotožnil. Vzhľadom na vyššie uvádzané výpočty súd dospel k záveru, že navrhovateľka
si uplatnila za obdobie od 13.11.2009 do 31.10.2011 náhradu mzdy v správnej výške 12.786,01 eur
(325,07 eur +541,78 eur x 23 mesiacov).
Súd ďalej dospel k záveru, že navrhovateľka si správne uplatnila náhradu brutto mzdy, lebo v zmysle §
13 ods. 4 písm. h) zákona č. 459/2005 Z. z. a § 138 ods. 2 zákona č. 513/2006 Z. z. sa do vymeriavacích

základov pre výpočet odvodov nezapočítavajú plnenia poskytnuté po skončení pracovného pomeru ( t.j.
poistné na zdravotné a sociálne poistenie sa pri výplate minulých miezd a náhrad miezd nezráža a
neodvádza). ( rozsudok OS Poprad sp. zn. 8C/97/2006)

Dôležitým faktorom, z ktorého súd vychádzal je i ten, že navrhovateľka je v súčasnosti zamestnaná u

iného zamestnávateľa a netrvá, aby ju zamestnávateľ naďalej zamestnával. Pôvodne listom doručeným
odporcovi dňa 13.11.2009 oznamovala, že trvá, aby ju naďalej zamestnával. Analogicky z toho vyplýva,
že pokiaľ by doposiaľ trvala na práci u odporcu a súd kvalifikoval dohodu o skončení pracovného pomeru
zaneplatnú,patrilabyjejnáhradymzdyzaobdobieod13.11.2009dodňariadnehonástupuzamestnania
( ak by odporca neaplikoval § 79 ods. 2 ZP). Napriek tomu, že v súčasnosti netrvá na zamestnaní u

odporcu, domáha sa náhrady mzdy za obdobie 24 mesiacov z dôvodu istej satisfakcie, keďže bola
bezprávnou vyhrážkou primätá v roku 2009 k podpísaniu dohody v tom čase pracujúc u odporcu už
cca 29 rokov. Taktiež svoj návrh odvodnila a aj preukázala mzdovými listami, že síce v súčasnosti je
zamestnaná, ale s nižším príjmom, než mala príjem u odporcu ( vyššie sú príjmy už špecifikované, preto
súd už na ne len odkazuje).

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ( účinný k 18.09.2009 ), ak zamestnávateľ dal zamestnancovi
neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej lehote
a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho

pracovný pomer sa nekončí a zamestnávateľ je povinný mu poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí
zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na
ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde
k platnému skončeniu pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce ( účinný k 18.09.2009 ), ak celkový čas, za ktorý by sa mala
zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa
jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy
zamestnancovi vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec
bol v tomto čase zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol

alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.

Podľa § 252g ods. 1 veta druhá Zákonníka práce, právne úkony urobené pred l. septembrom 2011 a
nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 31. augusta 2011.Odporca žiadal znížiť výšku náhrady mzdy, ktorú by mal navrhovateľke vyplatiť v prípade vyhodnotenia
dohody za neplatnú. Pritom sa odvolával na § 79 ods. 2 Zákonníka práce v zmysle jeho zmien v

jednotlivých obdobiach. Súd pri zaoberaní sa návrhom navrhovateľky na náhradu mzdy aplikoval § 79
ods. 1 Zákonníka práce účinný k dňu uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru (18.09.2009 )
odvolávajúc sa na intertemporálne ustanovenie § 252g ods. 1 Zákonníka práce. Súd sa zároveň
vyporiadal s žiadosťou odporcu. Súd pri svojom rozhodovaní prihliadal najmä na to, či navrhovateľka
bola v tomto čase zamestnaná u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok

dosiahla, dôvody, pre ktoré nemohla ostať u odporcu pracovať. Súd si ustálil vykonaným dokazovaním,
že navrhovateľka podpísala dohodu o skončení pracovného pomeru na základe bezprávnej vyhrážky a
následne i písomne oznámila odporcovi ako zamestnávateľovi, že trvá, aby ju naďalej zamestnával. I
napriek tomu nebola odporcom vyzvaná do práce nastúpiť. Od 1.10.2009 sa navrhovateľka zamestnala
v riadnom pracovnom pomere u iného zamestnávateľa, opäť ako čašníčka. Z mzdových listov
predložených navrhovateľkou mal súd preukázané, že u nového zamestnávateľa Vojenské zdravotnícke

zariadenie, a.s. dosahuje nižší mesačný príjem ( za 10-12/2009 spolu 1.089,03 eur; v roku 2010
spolu 4.877 eur; v roku 2011 spolu 5.058,24 eur; v roku 2012 spolu 5.093,44 eur; za 1-5/2013
spolu 1.839,03 eur) než aká je vypočítaná jej priemerná mesačná mzda za rozhodné obdobie u
odporcu (541,78 eur). Súd vychádzal z toho, že nemôže byť na ťarchu navrhovateľky nepriznať či znížiť
jej žalovanú náhradu mzdy z dôvodu, že sa jej podarilo už od 1.10.2009 zamestnať sa. Taktiež súd

prihliadal v prospech navrhovateľky na to, že nežiada náhradu mzdy za celé obdobie od 13.11.2009
do právoplatnosti rozsudku v merite veci, ale len za 24 mesiacov. Súd prihladia aj na to, že má v
súčasnosti nižší príjem, čo sa jej odrazí v budúcnosti pri výpočte starobného dôchodku. Na základe
týchto skutočností považuje súd žiadosť odporcu v zmysle § 79 ods. 2 ZP za nedôvodnú a naopak
dostatočným zadosťučinením priznať navrhovateľke náhradu mzdy v celkovej sume 12.786,01 eur za

celých 24 mesiacov, pritom za toto obdobie od 13.11.2009 do 11.11.2011 nebola navrhovateľka práce
neschopná.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

Odporca navrhovateľku nezamestnal ani napriek jej vyjadreniu ( aby ju naďalej zamestnával)
doručenému mu 13.11.2009, preto je súd toho názoru, že odporca sa dostal do omeškania s výplatou
mesačnej mzdy dňa 13.11.2009. Od tohto dátumu priznal navrhovateľke úrok z omeškania v zákonnom
uplatnenej výške v zmysle Občianskeho zákonníka a to od 13.11.2009 do zaplatenia zo sumy 325,07

eur ako priemernej mesačnej mzdy za 12 dní novembra 2009 a zo sumy 541,78 eur ako priemernej
mesačnej mzdy od 11.decembra a od ďalšieho každého jedenásteho dňa ďalšieho mesiaca vždy do
zaplatenia a to vždy.

Súd nepripustil vykonanie dokazovania navrhnutého právnym zástupcom odporcu a to vzájomnú

konfrontáciuniektorýchsvedkov,čisvedkovanavrhovateľkyzdôvodu,žeivzhľadomopakovanývýsluch
svedka N. S. a vypočutí nového odporcom navrhnutého svedka O. G. mal dostatočne preukázaný
skutkový stav. Išlo by už len o nehospodárne a zbytočne predlžovania súdneho konanie.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov priznal
vo veci úspešnej navrhovateľke voči odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 5.751,90 eur
vrátane 20%DPH.

Právny zástupca navrhovateľky pri výpočte jedného úkonu právnej služby správne vychádzal z tarifnej
hodnoty veci 12.786,01 eur a správne vypočítal odmenu za jeden úkon právnej služby vo výške 287,14
eur ( výpočet: 16,60 x 4 +220,74). Nesprávne si ale uplatnil trovy právneho zastúpenia v sume 6.724,86
eur vrátane DPH z nasledovných dôvodov: za účasť na pojednávaní na súde 14.10.2010 si uplatnilodmenu 287,14 eur, pritom vec sa odročovala bez pojednávania, preto má nárok na 1 z 287,14 eur v
zmysle § 14 ods. 5 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. Súd mu ďalej nepriznal odmenu za ním uvádzaný
úkon „písomné podanie vo veci samej a úprava petitu z 2.6.2011“, lebo takéto podanie sa v spise

nenachádza. V spise je len písomné podanie označené ako „návrh na vyhlásenie medzitýmneho
rozsudku z 2.6.2011“, za ktorý úkon mu odmena priznaná bola. Taktiež si uplatnil 2 x odmenu za dve
písomné podania, každé z 18.6.2013 a doručené 18.6.2013, pritom v jednom sa vyjadruje k návrhu
na dokazovanie a na druhej listine navrhuje úpravu petitu. Súd má za to, že podanie v ten istý deň na
dvoch listinách vyjadrenia, ktoré mohli byť spísané v jednej listine, preto mu súd priznal za to odmenu

len ako za jeden účelný úkon.

Súd preto priznal právnemu zástupcovi trovy právneho zastúpenia nasledovne: 1/ odmeny za úkony
právnej služby: 16 x 287,14 eur (prevzatie a príprava zastúpenia 3.11.2009, návrh na súd 13.11.2009,
písomné doplnenie návrhu 5.10.2010, písomné vyjadrenie sa k vyjadreniu odporcu z 14.10.2010, účasť
na pojednávaní : 18.1.2011, 10.3.2011, 2.6.2011, 2.5.2013, 18.6.2013, 22.7.2013,30.7.2013 a 8.8.2013;

písomný návrh na vyhlásenie medzitýmneho rozsudku z 2.6.2011, odvolanie z 2.8.2011, písomne
podanie na súd z 2.5.2013, písomné vyjadrenie sa k dokazovaniu + úprava petitu ako jeden úkon
z 18.6.2013 ) + 1 z 287,14 eur za účasť na pojednávaní dňa 14.10.2010, ktoré bolo odročené bez
prejednávania veci; Spolu ide o sumu 4.666 eur. 2/ režijný paušál v celkovej sume 127,25 eur: za r.
2009: 2 x 6,95 eur , r. 2010: 3 x 7,21 eur, r. 2011: 5 x 7,41 eur, r. 2013: 7 x 7,81 eur; 3/ 20%DPH =

958,65 eur ( 20 % z 4.793,25 eur).

Súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok z premetu konania , lebo nebol úspešný v konaní
a navrhovateľka je v zmysle § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších zmien a
doplnkov oslobodená od poplatku. Predmetom konania bolo určenie neplatnosti právneho úkonu, za čo

súd vyrubil súdny poplatok v zmysle položky 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov v sume 99,50
eur a náhrady mzdy vo výške 12.786,01 eur, za čo súd vyrubil súdny poplatok v zmysle položky 1 písm.
a) sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 767 eur (6% z 12.786,01 =767,16, zaokrúhlene 767 eur).
Spolu predstavuje súdny poplatok sumu 866,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienokkonania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny

nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení
neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).