Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. jún 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 9Cb/8/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110201795
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2110201795.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Martinou Valentovou v právnej veci navrhovateľa: ČSAD

Ostrava, a.s., Vítkovická 3083/1, Ostrava-Moravská Ostrava, Česká republika, IČO: 45 192 057,
zastúpený: JUDr. Jiřím Brožem, advokátom, Advokátní kanceláře Brož, Sedlatý s.r.o., Vinohradská
2828/151, Praha, proti odporcovi: Slovenská autobusová doprava Trnava, a.s., Nitrianska 5, Trnava,
IČO: 36 249 840, zastúpený: JUDr. Štefanom Levickým, advokátom, Nám. J. Herdu 1, Trnava, o
zaplatenie 327.126,- Kč s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 327.126 Kč a náhradu trov konania v sume
748 eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom súdu doručeným dňa 29.1.2010 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 327.126,- Kč s príslušenstvom a to na základe tej skutočnosti,
že navrhovateľ ako vlastník Ústrednej autobusovej stanice v Ostrave a Autobusovej stanice v Novom
Jičíne uzatvoril na rok 2005 s odporcom zmluvu o užívaní týchto autobusových staníc č. I. XX
XXX/XXXX. Na základe tejto zmluvy umožnil odporcovi používať odjazdové a príjazdové státie na
autobusových staniciach v určenom čase ako aj poskytovanie ďalších služieb napr. ústnej a telefonickej
informácie ohľadom platných cestovných poriadkov, vyvesenie cestovných poriadkov na odjazdovom

státí a iné. Odporca predmetnou zmluvou zaisťoval prevádzku medzinárodnej autobusovej linky č.
102703000151 na linke Ostrava - Nový Jičín - Vsetín - Trenčín - Piešťany - Bratislava. Navrhovateľ ďalej
v návrhu na začatie konania poukázal na to, že pre ďalšie roky 2006 - 2008 zmluva uzatvorená nebola,
odporca však v rovnakom rozsahu i naďalej užíval obidve autobusové stanice až do 30.11.2008, kedy
oznámil navrhovateľovi ukončenie prevádzky predmetnej linky. Vzhľadom na dobu využívania služieb
navrhovateľa tento vyúčtoval odporcovi poskytnuté služby podľa Cenníka za užívanie príjazdových a
odjazdových státí na UAN v Ostrave, AN v Novom Jičíne, AN v Olomouci, platného od 01.01.2008.

Navrhovateľ poukázal, že v cenníku je stanovená cena za jeden spoj, napriek tomu požaduje ako
náhradu iba sumu 207 Kč za jeden spoj a ako súčasť náhrady 19% DPH, ktorej je plátcom. Uplatnená
suma tak predstavuje za obdobie od januára 2008 do novembra 2008 uplatnenú pohľadávku.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť poukazujúc na listinné dôkazy na základe
ktorých bol medzi ním a žalobcom zmluvný vzťah o užívaní predmetných autobusových staníc. Nakoľko
odporca nesúhlasil s rozdielnou úhradou za užívanie staníc v roku 2008 za príjazd alebo odjazd tak, ako
to uvádza navrhovateľ v cenníku, t.j. podľa toho či ide o vnútroštátnu verejnú linkovú osobnú dopravu
- prímestskú, vnútroštátnu verejnú osobnú dopravu - diaľkovú, medzinárodnú verejnú linkovú osobnú

dopravu, medzinárodnú verejnú linkovú osobnú dopravu SR, preto predloženú zmluvu nepodpísal a
požiadal navrhovateľa o predloženie podrobnej kalkulácie cien za poskytované služby na jednotlivýchautobusových staniciach. Odporca ďalej poukázal na to, že dopravcovia, ktorí prevádzkujú diaľkové a
medzinárodné linky - spoje, sú zo strany žalobcu znevýhodňovaný a prímestské spoje majú poskytované
neprimerané výhody v porovnaní s inými dopravcami. Pokiaľ navrhovateľ požaduje od odporcu poplatok

za jeden spoj v medzinárodnej verejnej linkovej osobnej doprave SR v sume 207 Kč, čo je takmer
osemnásobok poplatku za spoj v mestskej hromadnej doprave a vyše štvornásobok oproti poplatku
za spoj vo vnútroštátnej verejnej linkovej doprave, mal by poskytovať vyše štvornásobný až takmer
osemnásobný väčší počet služieb.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a ich právnych zástupcov, oboznámením sa

s predloženými listinnými dokladmi a listinnými vyjadreniami účastníkov konania ako aj celým obsahom
spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Právny zástupca navrhovateľa k predmetnej právnej veci uviedol, že navrhovateľ na podanom návrhu
trvá a žiada zaplatiť od odporcu sumu 327.126 Kč, ktorá pohľadávka predstavuje nárok z titulu
bezdôvodného obohatenia, ktorý vznikol spôsobom takým, že odporca užíval od konca roku 2005, resp.
začiatkom roku 2006 autobusové stanice v Ostrave a v Novom Jičíne v súvislosti s prevádzkovaním

medzinárodnej autobusovej linky č. 10, 27,0 03, 000, 151 na trase Ostrave - Nový Jičín - Setín - Trenčín
- Piešťany - Bratislava a to aj v období kedy už nebola platná zmluva medzi účastníkmi konania, ktorá
platiladokoncaroku2005,toznamená,žeužívalautobusovéstaniceavyužívalslužbynavrhovateľabez
existencie platného zmluvného vzťahu, čím vzniklo bezdôvodné obohatenie spočívajúce vo využívaní
odjazdových a príjazdových stanovíšť v staniciach Ostrava a Nový Jičín, ďalej poskytovanie ďalších

služieb v spočívajúcich v ústnej a telefonickej informovanosti o príjazdoch a odchodoch autobusu ako
aj využívanie ďalších služieb, cestovného poriadku, vyvesovanie cestovných poriadkov, vybavovanie
cestujúcich, poskytovanie služieb WC, čakárne a podobne. Rozsah týchto služieb je definovaný v
pôvodne uzatvorenej zmluve a v takomto rozsahu tieto služby boli k dispozícii, boli poskytované a
vyžívané odporcom aj po ukončení platnosti zmluvy. Navrhovateľ mal dokonca udelenú aj licenciu na

prevádzkovanie tejto linky. Pokiaľ ide o výšku pohľadávky navrhovateľ vychádzal zo svojho platného
cenníka za rok 2008, ktorú cenu navrhovateľ považuje za obvyklú s odkazom na to, že v tomto
rozhodnom období aj iný prevádzkovatelia v ČR pokiaľ ide o mestá porovnateľné veľkosťou, počtom
obyvateľov a demograficky podľa počtu obyvateľov ako napríklad Brno v porovnaní s Ostravou a Vyškov
vporovnanísNovýmJičínom,malicenyvyššie.BrnosalíšiodOstravyzhrubao30.000obyvateľov.Brno

malo v rozhodnom období 380.000 obyvateľov a Ostrava 346.000. Ďalej obvyklosť výšky žiadaného
plnenia ako protihodnotu za poskytnuté plnenia odvodzuje strana navrhovateľa aj od samotnej kvality
poskytovaných služieb, ktorá nie je nižšia oproti porovnateľným prevádzkovateľom, dá sa povedať, že je
dokonca vyššia a to vzhľadom na uskutočnené niekoľko miliónové náklady v súvislosti s rekonštrukciou
staníc Ostrava a Nový Jičín, konkrétne rok 2005 Ostrava a rok 2003 Nový Jičín. Cenový rozdiel týkajúci

sa porovnania medzinárodných liniek, prímestských a mestských spočíva v charaktere a v povahe,
teda kde iný charakter vyžaduje doprava medzinárodná a iný medzimestská, prímestská a mestská.
Ide o dobu zastavenia jednotlivých autobusov, doba k vybaveniu cestujúcich, ktorí prevažne majú
batožinu, čím sa predlžuje doba zastavenia. Nevie sa vyjadriť, či bola na týchto zastávkach povinná
prestávka. Ostrava je nástupná, tak tam asi nie. Ale keďže išlo o nástupnú zastávku, predpokladalo

sa, že je potrebný dlhší čas, autobus mohol stáť na zastávke 10 minút pred odjazdom. V danom
prípade bol povolený v Ostrave aj vjazd osobným motorovým vozidlám na stanicu za účelom možného
nástupu cestujúcich odporcu na prevoz, aby nemuseli batožinu niesť mimo areálu stanice. Navrhovateľ
poskytoval cestujúcim odporcu aj informačné služby, rovnako aj čakáreň, úschovňu batožiny a WC.
Práve toto výrazne rozdeľuje poskytovanie služieb pre prímestské, medzimestské a mestské spoje.

Teda aj v rozsahu informačných služieb s možnosťou napojenia do informačného systému v rámci
deviatich krajov ČR. V ČR neexistuje regulácia cien, existuje voľná tvorba cien a to na základe zákona
526/1990 o cenách. Nie je potom cenu potrebné kalkulovať. Odporca využíval služby navrhovateľa
počas zmluvného vzťahu bez námietky ceny, ktorá vychádzala z cenníka, neskôr bez zmluvy, bez
namietania v nedostatku služieb, resp. bez namietania čohokoľvek. Teda pokiaľ odporca využíval služby

navrhovateľa i keď bez zmluvy, bol povinný za ne zaplatiť cenou obvyklou. O nároku navrhovateľa
vedel počas celého obdobia, pretože mu navrhovateľ zasielal návrhy zmluvy, ktoré návrhy neakceptoval,
služby však využíval. Návrhy boli zasielané spolu s platným cenníkom a dopravným poriadkom. Nárok
uplatňuje na základe českého právneho poriadku. K zastaveniu linky došlo až 01.12.2008, čo vyplýva z
oznámenia odporcu adresovaného navrhovateľovi zo dňa 10.11.2008.Právny zástupca odporcu k predmetnej právnej veci uviedol, že strana odporcu nesúhlasí s podaným
návrhom, nesporuje, že do roku 2005 bola uzatvorená medzi účastníkmi konania zmluva o užívaní
autobusových staníc Ostrava - Nový Jičín pri prevádzkovaní medzinárodnej linky špecifikovanej

protistranou, avšak pri príprave zmluvy na ďalšie obdobie už prípisom zo dňa 20.3.2006 odporca
požiadal navrhovateľa o zaslanie podrobnej kalkulácie cien za poskytované služby v súvislosti s
využívaním autobusových staníc. Odporca opätovne prípisom zo dňa 19.2.2007 navrhovateľa požiadal
o zaslanie podrobnej kalkulácie ceny. Navrhovateľ reagoval až prípisom zo dňa 19.3.2007, kde uvádzal
to čo je uvádzané v tomto konaní, že kalkuláciu neposkytujú vzhľadom na voľnú tvorbu cien. Odporca

však služby využíval, toto nespochybňuje v celom rozhodnom období, avšak služby neboli poskytované
v rozsahu ako bolo uvedené v článku III návrhov zmlúv navrhovateľa na rok 2006 a 2007. nesúhlasili
ani s rozdielnosťou cien pre spoje MHD, kde je cena len 27 Kč pričom cena pri medzinárodnej linke -
SR bola 207 Kč. Cenu uplatnenú návrhom nepovažuje za obvyklú, považuje ju za neprimerane vysokú,
pohľadávku ako takú nesporuje, sporuje však len jej výšku, ktorú vzhľadom na neexistenciu zmluvy
nepovažuje odporca za obvyklú. Nesporuje skutočnosť, že ľudia na medzinárodnú linku prídu skôr,

využívajú služby, ale príde ich oveľa menej ako pri MHD, opotrebováva sa stanica menej, aj spojov
v MHD je neporovnateľne viac ako pri medzinárodných linkách. Platí sa za prejazd stanicou, nie za
zdržanie sa na stanici. Zdržanie sa na stanici je už vecou iného zmluvného vzťahu a to parkovania a
nájmu. Strana odporcu je toho názoru, že pokiaľ navrhovateľ neposkytoval služby v predpokladanom
rozsahu podľa neuzatvorených zmlúv, nemôže si ani účtovať a vymáhať bezdôvodné obohatenie vo

výške cenníkovej ceny. Navrhovateľ nevyvesoval cestovné poriadky, nevyhradil ani stanovisko a to
nástupište a výstupište, preto sa ľudia nevedeli orientovať. Väčšinou sa stálo tam, kde počas existencie
zmluvného vzťahu, ale nebol tam už cestovný poriadok, verejnosť nebola informovaná o spojoch
odporcu, a preto si nemôže účtovať cenníkovú cenu za služby, ktoré neposkytovali. Táto skutočnosť
vplýva z výpovede svedka v inej veci a to pána I.. Tvrdili to aj vodiči, že cestovné poriadky už nie sú

vyvesené.

SvedokK.I.kpredmetnejprávnejveciuviedol,ženavrhovateľjejehozamestnávateľom,ktorýjezároveň
vlastníkom a prevádzkovateľom staníc Ostrava a Nový Jičín a odporca bol zákazníkom navrhovateľa
s tým, že užíval uvádzané autobusové stanice. Vie to súdu uviesť z toho dôvodu, že vzhľadom na
jeho postavenie - ako vedúci služieb autobusových staníc u navrhovateľa, s odporcom ako obchodnou

spoločnosťou, zákazníkom navrhovateľa prišiel do kontaktu. Popísanú funkciu zastáva približne od
roku 1995 u navrhovateľa, pričom pokiaľ ide o užívanie autobusových staníc Ostrava a Nový Jičín
odporcom, je to spred roka 2005. Odporca využíval tieto autobusové stanice v rámci prevádzkovania
medzinárodnej autobusovej linky a to na základe zmluvy o užívaní týchto staníc. Išlo o zmluvu písomnú
s tým, že bola vždy uzatváraná na jeden kalendárny rok. Na rok 2005 bola uzatvorená písomná zmluva,

ja som ju uzatváral za navrhovateľa. Linka fungovala aj v roku 2006, ale pokiaľ ide o zmluvu medzi
účastníkmi, na rok 2006 zmluva uzavretá nebola, pretože ju odporca odmietol uzatvoriť a aj napriek tomu
užíval autobusové stanice Ostrava a Nový Jičín a to v rovnakom rozsahu podľa platného cestovného
poriadku ako v roku 2005. Rovnaký prípad bol aj pre rok 2007 a 2008 s tým, že sa s odporcom
priebežne rokovalo, aby bola uzavretá písomná zmluva, aby toto užívanie bolo zlegalizované. Už v

roku 2006 začali byť problémy s platením za užívanie. Neviem sa vyjadriť s určitosťou, ale myslí si,
že v roku 2006 aj keď nebola uzatvorená zmluva, odporca čiastočne platil na základe faktúr, ktoré
oni zasielali, pretože oni zasielali faktúry počas celého obdobia, aj keď nebola uzavretá zmluva a to
s cenou, ktorá bola z roku 2005. Rešpektovala sa cena z predošlej zmluvy, zdalo sa im to korektné
do času, kým nebude písomne uzatvorená zmluva. Počítali však s tým, že zmluva bude uzatvorená

s tým, že odporca bude rešpektovať aspoň mieru inflácie a že sa dohodnú. Cena sa určovala za
jeden vjazd na autobusovú stanicu, t. z., že sa zistilo, koľko vjazdov je za jeden mesiac a z toho
sa vychádzalo pri určení mesačnej ceny s tým, že táto cena bola určená za všetky služby, ktoré sú
poskytované na autobusovej stanici a to ako odporcovi ako dopravcovi, tak aj pre jeho cestujúcich ako
pre jeho zákazníkov. Náplňou navrhovateľa je sprostredkovanie styku medzi cestujúcimi a dopravcom,

teda vytvoriť zázemie pre cestujúcich a umožniť bezpečné vybavenie autobusového spoju, bezpečné
nastúpenie, vystúpenie, čakárne, verejné WC, úschovňu batožiny, miestenkový systém, podávanie
informácií o spoji. Toto všetko sa poskytovalo odporcovi počas celého prevádzkovania linky bez ohľadu
nato,čibolaalebonebolazmluva.Poskytovanieslužiebzostranynavrhovateľasanezmeniloanipotom,
čo nedošlo k úspešnému uzatvoreniu zmluvy, iba sa upozorňovali vodiči, že pri vjazde na autobusovú

stanicu bez zmluvy porušujú dopravnú značku zákaz vjazdu, ale iné upozornenia, resp. znemožnenie
vstupu, prípadne k neposkytovaniu služieb zo strany navrhovateľa nedošlo, pretože nechceli braťcestujúceho ako rukojemníka, teda naďalej bol vjazd povolený a poskytovali sa služby. V tejto súvislosti
len poukazuje, že posledné dva mesiace pred ukončením prevádzkovania linky sa len zintenzívnila
snaha vyriešiť túto situáciu s odporcom, pretože navrhovateľ získal nového zákazníka, ktorého linka

kolidovala s linkou odporcu z časového hľadiska a robilo to problém z rozdelením autobusových
liniek v priestore autobusových staníc. Cestujúci nerozlišuje spor medzi prevádzkovateľom stanice a
prevádzkovateľom linky, t. z., že keď sa prišiel opýtať na konkrétnu linku, museli uviesť áno, jazdí tu.
Nemohli povedať, že nejazdí, keď linka jazdila, avšak myslí si, že v tejto dobe bez zmluvného vzťahu to
ich povinnosťou ani nebolo. Pokiaľ ide o MHD, tá na stanicu v Ostrave nejazdí ani nejazdila v tom období,

majú ju uvedenú len preto, aby bola určená cena. Rozdiel medzi MHD a medzinárodnou autobusovou
dopravou je v tom, že úmernosť je jedným z hľadísk pri týchto typoch dopráv, odbavenie MHD trvá v
priemere jednu minútu - ľudia prídu na stanicu, ktorí chodia takto denne, často nepotrebujú využívať
zázemie autobusovej stanice v porovnaní s cestujúcimi pri medzinárodnej dopravnej linke, pre ktorých
cestujúcich už pri stavbe stanice sa stavajú ďalšie priestory, ktoré cestujúci pri MHD ani nevyužívajú, čiže
celá investícia do stavebnej časti stanice je zohľadnená pri cene za státie medzinárodnej linky. Ďalším

hľadiskom je využívanie týchto priestorov, ich údržba, ďalej služby miestenkového systému, ľudia sa
musia školiť, je rozdiel, či sa človek ako zamestnanec dostane do styku s cestujúcim alebo nie a musí
poznať podmienky ako pre medzinárodnú tak pre mestskú linku a tu je veľký rozdiel. Zo všeobecného
hľadiska je toto dané aj tým, že nielen oni, ale aj iní prevádzkovatelia alebo vlastníci autobusových staníc
majú rozdiely pri MHD a medzinárodných linkách. Rozdiel cien v podstate je v hierarchii od toho, či

ide o linku MHD, prímestskú, diaľkovú alebo medzinárodnú. Cenník a celý proces je nákupom služby.
Dopravca sa nemusí rozhodnúť pre konkrétnu autobusovú stanicu, on môže využiť aj inú zastávku v
okolí cieľovej stanice alebo v danej cieľovej stanici konkrétne, ale pokiaľ chce, aby cestujúci využívali
služby jeho stanice, v tom prípade je povinný rešpektovať cenník alebo návrh dohody z ich strany. Ak
ho nechce rešpektovať, nemusí, môže si vybrať inú stanicu. Môže si vybrať terminál v prípade Ostravy

napr. Svinov, ale jeho cestujúci do centra mesta by museli použiť MHD, od nich môžu ísť aj peši, pretože
sú blízko centra. Teda cena vyplýva aj zo situovania stanice, čo je v obchodných vzťahoch bežné. Pri
určení ceny majú svoju vnútornú kalkuláciu, ale to je ich záležitosť, nie sú povinný ju predkladať. Cena
voči zákazníkovi je zmluvná. Pokiaľ aj odporca žiadal, aby mu predložili kalkuláciu ich cien, nebol na
to dôvod, nemal na to právo. Cestovný poriadok u navrhovateľa odporca vyvesený mal a pokiaľ niekto

tvrdí, že cestovný poriadok bol strhávaný navrhovateľom to nie je pravda, o tom vedomosť nemá.

Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že odporca užíval autobusové stanice žalobcu v Ostrave

a Novom Jičíne v rokoch 2006 - 2008 v rovnakom rozsahu ako v roku 2005, teda v dobe kedy medzi
obidvoma stranami bola uzatvorená riadna zmluva o užívaní týchto autobusových staníc, zmluva mala
číslo I. XX XXX/XXXX. Na základe tejto zmluvy bolo odporcovi umožnené používať odjazdové a
príjazdové státia na autobusových staniciach v určenom čase a poskytovanie ďalších služieb napr.
ústnych, telefonických informácií o platných cestovných poriadkoch, vyvesenie cestovných poriadkov

na odjazdových státiach a podobne. Odporca predmetnou zmluvou zaisťoval prevádzku medzinárodnej
autobusovej linky č. 102703000151 Ostrava - Nový Jičín - Vsetín - Trenčín - Piešťany - Bratislava. Túto
skutočnosť potvrdil aj odporca v konaní, čiže sporná nebola medzi účastníkmi konania. Pre nasledujúce
roky 2006 - 2008 zmluva medzi účastníkmi uzavretá nebola, avšak odporca v rovnakom rozsahu
užíval obe autobusové stanice až do 30.11.2008, kedy navrhovateľovi oznámil ukončenie prevádzky

predmetnej linky. Táto skutočnosť v konaní bola preukázaná stanoviskami procesných strán, svedeckou
výpoveďou, odporca len namietal nevyvesovanie cestovných poriadkov.Spornou medzi účastníkmi konania zostala výška úhrady požadovanej navrhovateľom za užívanie
autobusových staníc, ktorú si navrhovateľ uplatňuje v sume 207 Kč za jeden spoj autobusovej linky
stanovenej jeho cenníkom na rok 2008, ktorú tento považuje aj za obvyklú v porovnaní s cenami iných

poskytovateľov.

Z právnej teórie je zrejmé, že o prvý prípad bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 ide
vtedy, ak sa niekomu poskytlo plnenie bez právneho dôvodu (condicio indebity). Plnenie bez právneho
dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ku ktorým dochádza tým, že jeden
z účastníkov dostal majetkové hodnoty plnením, na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny
právomstanovenýdôvod,ktorýmmôžebyťnapr.dohodaúčastníkov,povinnosťvyplývajúcazozákonači

zprávnejskutočnostiapod.Ideoprípady,priktorýchprávnydôvodkokamihuplneniavôbecneexistoval.
Tým došlo na strane toho, kto majetkový prospech nadobudol, k zväčšeniu majetku oproti stavu pred
plnením.

V zmysle konštantnej judikatúry ako napr. rozsudok NS ČR zo dňa 15. 6. 1999 sp. zn. 25 Cdo 2578/98 sa
výška bezdôvodného obohatenia za užívanie veci bez právneho dôvodu určí peňažnou čiastkou, ktorá

zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie obdobných vecí.

Rozsah práva na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je daný tým, aká majetková ujma vznikla
inému, ale aký majetkový prospech získal obohatený v čase jeho získania (predmetom bezdôvodného
obohatenia nie je hodnota vynaložených prostriedkov, ale zhodnotenie veci, ktoré dostal obohatený).
Majetkovým vyjadrením prospechu pri užívaní cudzej veci je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám

vynakladaným obvykle na danom mieste a v čase na užívanie veci aj s prihliadnutím na druh právneho
dôvodu. V danom prípade teda ide o sumu, ktorú by mal obohatený v danom mieste a čase obvykle
zaplatiť. Za obvyklú cenu treba nevyhnutne považovať takú sumu, ktorá v sebe zahŕňa aj zisk
prenajímateľa, keďže zisk je v obchodných vzťahoch súčasťou obchodnej ceny.

Súd z listinných dôkazov, predovšetkým predložením cien iných vlastníkov a prevádzkovateľov

autobusových staníc v Českej republike, predovšetkým cien tých vlastníkov a prevádzkovateľov,
ktorí prevádzkujú autobusové stanice v mestách porovnateľných veľkosťou, počtom obyvateľov a
demograficky (Brno - 275 Kč, Vyškov -115 Kč, Hodonín - 130 Kč, a to za jeden spoj), keď v prípade
autobusovej stanice Brno bola odporcom akceptovaná suma 275 Kč za spoj v rozhodnom období, preto
podľa názoru súdu uplatnená cena navrhovateľom za užívanie autobusových staníc, ktorá vychádza z

jeho cenníku, bez zákonnej regulácie, je cenou obvyklou a to s prihliadnutím aj k nákladom na prevádzku
a nutnú modernizáciu prevádzkovaných autobusových staníc v daných lokalitách. Súd pri hodnotení
demografické postavenia jednotlivých lokalít voči zrovnateľným lokalitám v iných miestach na území
Českej republiky prihliadol tiež k situácii v doprave medzi Českou republikou a Slovenskou republikou.
Súčasťou ceny je uplatnená DPH, nakoľko navrhovateľ je jej plátcom a túto je povinný odviesť.

Pokiaľ aj odporca namietal neprimeraný rozdiel v cenách u mestskej hromadnej doprave, tu súd
poukazuje na rozdielnosť aj u iných prevádzkovateľoch, čo spočíva v rozsahu poskytovaných služieb
medzi jednotlivými typmi prepráv, na čo poukázal aj navrhovateľ a zdôvodnil to tým, že mestská
hromadná doprava predpokladá iba krátky pobyt cestujúceho v areáli autobusovej stanice bez využitia
príslušenstva, prímestská doprava predpokladá tiež krátky pobyt cestujúceho v areáli autobusovej

stanice, cestujúci cestuje na dlhšiu vzdialenosť než v MHD, preto čiastočne využíva aj príslušenstvo
autobusovej stanice, diaľková medzinárodná doprava zvlášť predpokladá dlhší pobyt cestujúceho v
areáli autobusovej stanice s využitím celého príslušenstva a služieb, najmä ide o vykurovanú čakáreň,
WC, informačnú kanceláriu, predaj miesteniek, úschovu batožiny, kútik pre matky s deťmi, vybavenie
cestujúcich a batožiny vykonáva vodič vozidla vrátane uloženia batožiny a ich evidencia v batožinovom

priestore vozidla.

Odporca namietal aj to, že v rozhodnom období mu neboli doplnkové služby riadne poskytované,
osobitne poukázal na nevyvesovanie cestovných poriadkov, na preukázanie čoho predložil súduzápisnice spísané s vodičmi. Zo svedeckej výpoveď svedka X.. I., vedúceho služieb autobusových staníc
ČSAD Ostrava, a.s., však vyplýva, že napriek neexistencie zmluvy v rozhodnom období, navrhovateľ
umožňoval odporcovi vjazd a výjazd jeho spojov na autobusové stanice, cestujúcim boli poskytované

ako informačné služby ohľadne spojov odporcu aj ostatné doplnkové služby.

Vychádzajúc z ustálenej judikatúry, súd v tomto rozhodnutí poukazuje na inštitút dôkazného bremena.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých
prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre

nečinnosť účastníka, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov
neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola
nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo/762/2001 zo dňa 28.2.2002). Dôkazné bremeno
ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností

tvrdí.

Súd v súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje najmä na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva
patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú
o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou
starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv,

aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje
práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných
ustanovení (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).

Podľa uvádzaného potom súd musí konštatovať, že odporca predložením len zápisníc ním spísaných
s vodičmi, nemôže považovať za hodnoverný dôkazný prostriedok (listina), oproti svedeckej výpovede

svedka X.. I., vypočutého po príslušnom zákonnom poučení podľa § 126 Občianskeho súdneho poriadku
súdom v konaní, ktoré obsahuje aj poučenie o následkoch nepravdivej výpovede, preto výsledky
zhodnotenia týchto listinných dôkazov neumožňujú súdu prijať záver o pravdivosti tejto skutočnosti.

Vdanomprípadetaksúdustálil,žeodporcazískalmajetkovýprospechvrozsahuuplatnenejpohľadávky,
preto návrhu vyhovel.

O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a
úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 748 eur a
to k rukám právneho zástupcu navrhovateľa s odkazom na § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Nakoľko súdu nebol preukázaný zápis právneho zástupcu navrhovateľa ako zahraničnej advokátskej
spoločnostidopríslušnéhozoznamuvedenéhoSlovenskouadvokátskoukomorou,súdnemoholposúdiť

nárokovateľnosť na uplatnené trovy právneho zastúpenia, preto ich náhradu navrhovateľovi nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí

byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.