Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/218/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4108231220
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4108231220.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa : W. O., bytom I., W. XX, zastúpený JUDr. Ladislavom

Jonášom, advokátom so sídlom v Bratislave, Bajzova 1, proti odporcovi : Slovenská republika,
Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie 183.261,70 eura s
príslušenstvom, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 53.066,90 eura s 8,5 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 5.059,40 eura od 15.09.2007 do zaplatenia a to všetko do 15-tich dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

V časti o zaplatenie sumy 282,29 eura súd konanie zastavuje.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania k rukám jeho právneho zástupcu JUDr.

Ladislava Jonáša v sume 8.319,81 eura, do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 12.12.2008 domáhal od odporcu zaplatenia sumy
5.520.942,-Sk s príslušenstvom ako náhrady za trovy právneho zastúpenia, ktoré vyplatil svojmu
právnemu zástupcovi v trestnom konaní v sume 170.000,-Sk, náhrady ušlej mzdy v sume 360.000,-Sk
a náhrady nemajetkovej ujmy za 1,5 roka väzby a celkového spoločenského poškodenia dobrého mena
a bezúhonnosti v sume 5.000.000,-Sk. Uznesením KÚV PZ Nitra zo dňa 13.09.1999 bolo voči nemu
vznesené obvinenie z trestného činu vydierania spolupáchateľstvom. V tento deň bol vzatý do väzby
podľa § 67 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku. Z väzby bol prepustený dňa 08.03.2001. Rozsudkom

KS v Nitre zo dňa 13.12.2006 bol právoplatne s pod obžaloby v plnom rozsahu oslobodený. Náhrady
škody sa domáhal podľa zák. č. 58/1969 Zb. a podľa Občianskeho zákonníka.

Okresný súd Nitra v predmetnej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 24.03.2009, keď návrh navrhovateľa v
celosti zamietol. Na základe odvolania navrhovateľa Krajský súd v Nitre potvrdil rozhodnutie Okresného
súdu v časti týkajúcej sa ušlej mzdy s úrokom z omeškania a vo zvyšku ohľadne náhrady trov trestného
konania a nemajetkovej ujmy rozhodnutie zrušil. Prvostupňový súd mal v ďalšom konaní preskúmať
úkony právnej pomoci v trestnom konaní, vyporiadať sa s tým, ktorý zákonný predpis je aplikovateľný
na uplatnený nárok a následne vo veci rozhodnúť v súlade s O.s.p.. Následne Okresný súd Nitra

rozhodol rozsudkom zo dňa 14. júna 2011 tak, že zaviazal odporcu na náhradu škody v sume 53.472,88
eura. Z toho suma 5.341,70 eura bola za náhradu trov právneho zastupovania. Navrhovateľ s právnymzástupcom sa mohol dohodnúť na vopred určenej odmene pričom táto nebola v rozpore s advokátskou
tarifou či primeraná dobrým mravom (rozhodnutie KS v Banskej Bystrici sp.zn. 14Co 301/2007).
Nemajetkovú ujmu za nezákonné trestné stíhanie a väzbu súd určil vo výške 48.131,18 eura čo

podrobne odôvodnil. Na základe odvolania odporcu Krajský súd v Nitre rozsudok Okresného súdu zrušil
z dôvodu, že neboli presne špecifikované úkony právneho zástupcu vykonané pre navrhovateľa v rámci
trestného konania v zmysle advokátskej tarify. Nemajetková ujma nebola špecifikovaná, teda v akom
rozsahu išlo o náhradu za nezákonné rozhodnutie, väzbu prípadne nezákonný úradný postup.

Právny zástupca navrhovateľa pridržiavajúc sa písomne podaného návrhu uviedol, že v čase, keď

podávali žalobu nijak nerozdeľoval finančnú náhradu samostatne nežaloval náhradu škody za väzbu
a samostatne za nezákonné rozhodnutie a samostatne za nesprávny úradný postup. Celkovo vyčíslil
nemajetkovú ujmu predmetného trestného stíhania. Vzhľadom na odôvodnenie uznesenia krajského
súdukveciuvádza,žeokremnárokunanáhradutrovsinavrhovateľuplatňujenemajetkovúujmu zmysle
§ 13 Občianskeho zákonníka na základe zákona 58/1969 keď má za to, že odporca zodpovedá za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím a vzhľadom na dĺžku konania aj za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom. Aj keď to samostatne neodôvodňovali, v žalovanom nároku navrhovateľa je
zahrnutá aj väzba. V súčasnosti sa dostal k rozhodnutiu Špecializovaného trestného súdu, kde bol
obžalovaný zaviazaný na peňažný trest 13.000 eur a v prípade neuhradenia tejto sumy by si mal
odsedieť 6 mesiacov. V tomto prípade išlo o trest. Ak by však išlo o nezákonnú väzbu, tak ako v tomto
prípade, mala by byť suma za pol roka ešte vyššia. Špecifikáciu žalovanej sumy za nemajetkovú ujmu v

rozsahu 48.131,18 eura ponecháva na súd, keď z opatrnosti si túto sumu navrhovateľ uplatňuje z titulu
zodpovednosti spôsobenú za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, taktiež rovnakú sumu z titulu
zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe, a rovnakú sumu z titulu zodpovednosti za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Pri návštevách navrhovateľa vo väzbe chodieval aj
za svojim druhým klientom, z rovnakej trestnej veci. V súlade však s vyhláškou si však odrátal 20 %

hodnoty úkony. Ohľadne tohto druhého klienta si náhradu trov konania od štátu neuplatňuje, keďže tento
bol právoplatne odsúdený. S týmto mal dohodnutú zmluvnú odmenu. Preberať veci k vyšetrovateľovi
chodil na výzvu vyšetrovateľa po tom ako už tieto neboli potrebné, pre účely trestného konania. Boli to
doklady, kľúče, počítač. O všetkých prevzatiach sú záznamy v spise.

Právny zást. navrhovateľa v záverečnom návrhu uvádzal, že sa pridržiava doterajších vyjadrení, v

zmysle ktorých žiada návrhu vyhovieť. Trovy konania vyčísli.

Navrhovateľ ako účastník sa pridržiaval vyjadrenia právneho zástupcu.

Zástupkyňa odporcu uviedla, že sa pridržiava doterajších písomných vyjadrení. Mala za to, že treba
postupovať v zmysle uznesenia KS, keď konštatuje, že je chybou, že neexistuje zákonom určená výška
náhrad, pretože treba vychádzať z tej skutočnosti, že by bolo nespravodlivé, aby v podobných veciach,

teda napr. nezákonnej väzby, či nezákonného rozhodnutia, boli súdmi určované rôzne sumy, ktoré
napríklad ani nekorešpondujú s výškami náhrad obeťami trestných činov. K úkonom v tabuľke od 1
po 55 zástupkyňa odporcu uvádzala, že v prípade, že tieto úkony korešpondujú s trestným spisom
voči existencii nemá námietky, pri zotrvaní na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Odporca má
výhrady voči návštevám právneho zástupcu navrhovateľa vo väzbe. Má za to, že týchto návštev bolo

neprimerane veľa, a nie je vylúčené, že tieto cesty neboli spojené aj s inými úkonmi v iných konaniach.

Zástupkyňa odporcu v záverečnom návrhu uvádzala, že sa pridržiava doterajších vyjadrení. Žiada návrh
zamietnuť, trovy konania si neuplatňuje. Zvlášť poukazuje na námietku premlčania.

Vedľajší účastník na strane odporcu - Okresná prokuratúra Nitra z konania na vlastný podnet vystúpila.

Do predchádzajúcich rozhodnutí Okresného súdu Nitra vo veci bol zistený tento skutkový a právny

stav: uznesením KÚV PZ Nitra zo dňa 13.09.1999 bolo voči nemu vznesené obvinenie z trestného
činu vydierania spolupáchateľstvom. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal navrhovateľ sťažnosť,
ktorá bola prokuratúrou zamietnutá. Dňa 13.09.1999 bol vzatý navrhovateľ do väzby podľa § 67 ods.
1 písm. b) a c) Trestného poriadku. Uznesením KS v Nitre 2 To 42/00 zo dňa 10.03.2000 dôvodyväzby podľa § 67 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku pominuli. Z väzby bol navrhovateľ prepustený
dňa 08.03.2001. Rozsudkom KS v Nitre č.k. 4 To 89/2006 zo dňa 13.12.2006 bol právoplatne s
pod obžaloby navrhovateľ oslobodený, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný

- navrhovateľ. V trestnom konaní bol navrhovateľ zastúpený JUDr. Ladislavom Jonášom, ktorému
za právne zastupovanie vyplatil celkovo sumu 170.000,-Sk. Pri výpočte právneho zástupcu podľa
vyhlášky predstavovali trovy právneho zastúpenia sumu 160.924,-Sk. Na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 05.09.1999 mal navrhovateľ nastúpiť od 01.10.1999 do zamestnania s mesačnou mzdou v
hrubom 20.000,-Sk. Z dôvodu väzby do práce navrhovateľ nenastúpil a po prepustení z väzby ho

už zamestnávateľ nezamestnal. Z titulu náhrady mzdy si navrhovateľ od odporcu uplatňoval sumu
360.000,-Sk. Navrhovateľ tvrdil, že už samotné uznesenie o vznesení obvinenia je na základe jeho
oslobodenia nezákonným rozhodnutím, ktoré zakladá nárok na náhradu škody. Náhrada škody je v
rozsahu uhradených trov právneho zastúpenia, ušlej mzdy ale aj nemajetkovej ujmy za obdobie väzby,
ktoré si uplatnil v sume 5.000.000,-Sk. Nielen väzbou ale aj samotným trestným stíhaním s pod ktorého
bol oslobodený vyplýva morálna ujma, za ktorú má náhradu na finančné zadosťučinenie. Počas

trestného stíhania si veľa vytrpel, veľakrát bol odsúdený a oslobodený, bol stále v strese, veľa ľudí sa
od neho odvrátilo, rozišiel sa s priateľkou, nemá možnosť sa zamestnať, jeho otec zomrel skôr ako bol
definitívne oslobodený, pričom veril v jeho nevinu, susedia ho nezdravili. Odporca vzniesol námietku
premlčania ohľadne náhrady škody na zárobku, celkovo považoval návrh navrhovateľa za nedôvodný.
Ujma navrhovateľa je fiktívna a bolo by nespravodlivé, aby ju znášal odporca. V prípade trestného

stíhania a väzby nešlo o protiprávne konanie.

Navrhovateľ cestou právneho zástupcu špecifikoval jednotlivé úkony právnej pomoci celkovo
predstavovali náklady sumu 6.245,82 eura (188.161,70,-Sk). Podľa trestného spisu si správne právny
zástupca uplatnil úkony za vykonané výsluchy, úkony prevzatia veci, podania sťažností, odvolania,
vyjadrenia, či odporu, za účasti na hlavných pojednávaniach na Okresnom a Krajskom súde, spolu

s cestovnými nákladmi. Navrhovateľ si uplatňoval náhradu aj za návštevy právneho zástupcu vo
väzbe. Tieto nebolo možné overiť, keďže Ústav väzby knihy návštev za dané obdobie nearchivuje.
Navrhovateľ cestou právneho zástupcu predložil vyjadrenie s množstvom listinných dôkazov, prevažne
dokladov o platbách, podľa ktorých nepriamo poukazoval na to, že jednotlivé návštevy vykonal. Medzi
navrhovateľom a jeho právnym zástupcom bola dohoda o právnom zastupovaní za odmenu 170.000,-

Sk, ktorú navrhovateľ právnemu zástupcovi vyplatil. Podaným návrhom si od odporcu z titulu náhrady
škody uplatňoval sumu 5.341,70 eura (160.924,-Sk) s 9,5 % úrokom z omeškania z uvedenej sumy od
14.12.2006, teda odo dňa po tom ako bola trestná vec právoplatne skončená. Navrhovateľ si naďalej
uplatňoval nemajetkovú ujmu za celé trestné konanie, v čom zahŕňal aj to, že počas trestného konania
bol vo väzbe, pričom poukazoval na to, že toto konanie trvalo vyše sedem rokov a aj vo väzbe bol

dlhšie ako bolo potrebné, ak by boli vykonané dôkazy, ktoré navrhoval. Nemajetkovej ujmy sa domáhal v
zmysle zákona č. 58/1969 Zb. ako aj v zmysle Občianskeho zákonníka. Vo svojej výpovedi doplnil pred
začatím trestného stíhania, rozbiehal podnikanie, mal bufet na stanici a diskotéku. Tieto podnikateľské
plány boli väzbou zmarené. Nedalo sa mu počas trestného konania zamestnať, až poslednú dobu po
skončení konania má prácu a začal podnikať, i keď v inom odbore ako je vyštudovaný. Počas trestného

konania mal priateľku, s ktorou je doteraz. Rodina sa mu snažila pomáhať, verili mu, avšak to ťažko
znášali. Ako už uviedol, jeho otec sa oslobodenia nedožil. Keď sa začalo stíhanie, bol vzatý do väzby,
informovali o tom televízie, v mieste bydliska bolo z toho veľké haló. Doteraz vníma, že susedia a
iní obyvatelia, kde býva sa na neho pozerajú inak ako predtým. Sú odmeranejší, neodzdravia. Iní sa
pýtajú, či sa to nezopakuje, alebo aké je sedieť v base. Čo sa týka väzby, tam sa nedalo nič robiť.

Celý čas bol v cele, okrem 45 minútovej vychádzky denne. V rámci doplnenia dokazovania súd zistil, že
navrhovateľ počas trestného konania vstupoval, či vystupoval z jednotlivých obchodných spoločností k
čomu právny zást. navrhovateľa uvádzal, že vystupoval z dôvodu, že sa podnikanie nedarilo rozbehnúť.
Výšku nemajetkovej ujmy ponechával navrhovateľ na úvahe súdu, keď v návrhu sa domáhal zaplatenia
sumy 165.969,59 eura. Odporca a vedľajší účastník na strane odporcu navrhovali návrh zamietnuť,

namietali premlčanie podaného návrhu. Nárok navrhovateľa nevznikol, pretože väzbu si zavinil sám a
tým, že odmietal vypovedať, nenapomáhal k ukončeniu trestného konania. Dňa 25.10.1999 odmietol
navrhovateľ vypovedať, dňa 01.12.1999 vypovedal vo veci. Mali za to, že navrhovateľ neuniesol
dôkazné bremeno, že mu vznikla nemajetková ujma, nedostatočne preukázal príčinnú súvislosť medzi
požadovaným nárokom a trestným konaním. S poukazom na iné skutočnosti mali za to, že požadovaný

nárok je neprimerane vysoký.Okrem výsluchu účastníkov konania vykonal súd doplnenie dokazovania oboznámením sa s listinnými
dôkazmi, a to : odvolaním doručeným dňa 20.07.2011, vyjadrením k odvolaniu doručeným dňa
12.08.2011, uznesením KS č.k. 8Co/246/2011-261 zo dňa 04.10.2012, vyjadreniami navrhovateľa

doručeným dňa 10.01.2013, správou OP zo dňa 12.03.2013, špecifikáciou úkonov zo dňa 04.03.2013,
vyjadrením odporcu doručeným dňa 04.6.2013, vyjadrením navrhovateľa doručeným dňa 17.06.2013 a
zistil tento skutkový a právny stav :

Navrhovateľ cestou právneho zástupcu podrobne špecifikoval jednotlivé úkony právnej pomoci v
trestnom konaní v celkovej sume 5.059,40 eura. Na základe špecifikácie zobral návrh v časti náhrady

hotových výdavkov v rozsahu 282,29 eura späť. Odporca namietal trovy právneho zastupovania najmä
16 návštev právneho zástupcu navrhovateľa vo väzbe a tri úkony prevzatia veci. Odporca namietal aj
premlčanie návrhu. Právny zástupca trval na tom, že návštevy boli legitímne vzhľadom na nezákonnosť
stíhania navrhovateľa, závažnosť a dĺžku konania a držania vo väzbe. Potrebné bolo aj vyzdvihnúť
veci u vyšetrovateľa, ktoré boli navrhovateľovi zadržané a boli potrebné pre jeho rodinu. Na prevzatie
vecí bol vyzvaný vyšetrovateľom a sú o tom záznamy v spise. V rámci náhrady za nezákonnú väzbu,

nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup sa domáhal úhrady sumy 48.413, 18 eura. Tak aj
podľa Občianskeho zákonníka časti o ochrane osobnosti. Podrobne jednotlivé nároky nešpecifikoval
resp. z každého sa domáhal sumy 48.413, 18 eura. Pôvodne sa domáhal navrhovateľ nemajetkovej
ujmy v sume 165.969,59 eura. Prvostupňový súd mu priznal sumu 48.413,18 eura a vo zvyšku zamietol.
Navrhovateľ sa voči zamietajúcej časti neodvolal. Podľa Krajského súdu v Nitre by mal prvostupňový súd

samostatne priznať a zdôvodniť náhradu za nezákonnú väzbu a za nezákonné rozhodnutie. Okresný
súd pripustil úpravu petitu tak, že navrhovateľ si naposledy uplatnenú sumu uplatňuje z každého nároku
samostatne. Ak by to súd neakceptoval porušil by ústavné práva navrhovateľa na spravodlivý a zákonný
súdny proces, keď navrhovateľ pri svojich postojoch vychádzal zo záverov okresného súdu, ktorý
nemajetkovú sumu zhrnul do jednej sumy, i keď samozrejme posudzoval tak nezákonné rozhodnutie

ako aj nezákonnú väzbu pričom podľa krajského súdu mal každú náhradu uviesť samostatne. Okresný
súd k tomu dodáva, že v konečnom dôsledku ide o jednu sumu.

Podľa Čl.17 ods. 5 Ústavy SR do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a
na základe rozhodnutia súdu.

Podľa Čl.19 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej

povesti a na ochranu mena.

Podľa Čl.19 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

Podľa Čl. 46 ods. 3 Ústavy SR každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa Čl. 50 ods. 1 Ústavy SR len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.

Podľa Čl. 50 ods. 2 Ústavy SR každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného,
kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

Podľa Čl. 50 ods. 3 Ústavy SR obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu
obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa Čl.154c ods. 1 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,
ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred
nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť
pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.Podľa Čl. 5 ods. 5 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uverejneného v zbierke pod
č. 209/1992 Zb každý, kto bol obeťou zatknutia alebo zadržania v rozpore s ustanoveniami tohto článku,
má nárok na odškodnenie.

Podľa Čl. 6 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uverejneného v zbierke pod č.
209/1992 Zb. každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok
musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo
časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov
alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti,
verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

Podľa Čl. 6 ods. 2 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uverejneného v zbierke pod
č. 209/1992 Zb. každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje za nevinného, dokiaľ jeho vina

nebola preukázaná zákonným spôsobom.

Podľa Čl. 6 ods. 3 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uverejneného v zbierke pod
č. 209/1992 Zb. každý, kto je obvinený z trestného činu má tieto minimálne práva:

a) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom
obvinenia proti nemu;

b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;

c)obhajovaťsaosobnealebospomocouobhajcupodľavlastnéhovýberu,alebopokiaľnemáprostriedky
na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú;

d) vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj
prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe;

e) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom alebo týmto jazykom
nehovorí.

Podľa Čl. 8 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uverejneného v zbierke pod
č. 209/1992 Zb. každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a
korešpondencie.

Podľa Čl. 8 ods. 2 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uverejneného v zbierke pod
č. 209/1992 Zb. štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v
súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej
bezpečnosti,hospodárskehoblahobytukrajiny,predchádzanianepokojomazločinnosti,ochranyzdravia
alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

Podľa Čl. 13 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uverejneného v zbierke pod č.
209/1992 Zb. každý, koho práva a slobody priznané týmto Dohovorom boli porušené, musí mať účinné
právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení
úradných povinností.

Podľa Čl. 17 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uverejneného v zbierke pod

č. 209/1992 Zb. nič v tomto Dohovore sa nemôže vykladať ak, akoby dávalo štátu, skupine alebo
jednotlivcovi akékoľvek právo vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov zameraných na zničeniektoréhokoľvek z tu priznaných práv a slobôd alebo na obmedzovanie týchto práv a slobôd vo väčšom
rozsahu, než to Dohovor ustanovuje.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života

a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa§13ods.1Občianskehozákonníkafyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustilood
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu
spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa§27ods.2zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa čl. VI zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2004.Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom

konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o
rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny
orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej
organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa § 3 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť
podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ
právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán.

Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom ako výnimku z ustanovenia odseku 1 možno uplatniť
nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho
právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku (§ 3) zrušené alebo zmenené.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe
má voči štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo
ak bol spod obžaloby oslobodený.

Podľa § 5 ods. 2 písm a) zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím

orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom právo na náhradu škody nemá ten, kto si väzbu
zavinil sám, najmä tým, že pokusom o útek alebo iným svojím konaním dal príčinu pre obavy, ktoré boli
dôvodom väzby alebo jej predĺženia,

Podľa § 20 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy

upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom .

Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa
premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie
práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia)

zrušujúceho rozhodnutia.Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo
dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená

škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa§22ods.3zákonač.58/1969Zb.ozodpovednostizaškoduspôsobenúrozhodnutímorgánuštátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom
orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie
však po dobu šiestich mesiacov, neplynie.

Podľa § 23 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu

alebo jeho nesprávnym úradným postupom právo na náhradu škody podľa prvej časti druhej hlavy sa
premlčí za rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie alebo rozhodnutie
odsudzujúce na miernejší trest alebo rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie zastavené.

Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. trestný poriadok platný v čase zobratia navrhovateľa do väzby
obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak sú tu konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu,

a) že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno
jeho totožnosť hneď zistiť, ak nemá stále bydlisko,

b) že bude pôsobiť na svedkov alebo spoluobvinených, alebo ináč mariť objasňovanie skutočností
závažných pre trestné stíhanie, alebo

c) že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný

čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

Podľa § 67 ods. 2 zákona č. 141/1961 Zb. trestný poriadok platný v čase zobratia navrhovateľa do
väzby obvinený môže byť vzatý do väzby tiež vtedy, ak je trestne stíhaný pre trestný čin, na ktorý zákon
ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej osem rokov, aj keď nie sú
dôvody väzby dané podľa odseku 1.

Podľa § 5 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb paušálna odmena sa môže dohodnúť

a) za poskytovanie právnych služieb v určitom časovom období alebo na neurčitý čas,

b) za úplné vybavenie veci alebo súboru vecí.

Podľa § 12 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb tarifná odmena advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní a v konaní
o priestupkoch pri obhajobe v trestnom konaní vo veciach, v ktorých súd prvého stupňa rozhoduje
na neverejnom zasadnutí, je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna
dvadsaťštvrtina výpočtového základu.

Podľa § 12 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou
tarifnejodmenyzajedenúkonprávnejslužby,akideotrestnýčin,naktorýzákonustanovujetrestodňatia
slobody, ktorého horná hranica

a) neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu,

b) prevyšuje päť rokov a neprevyšuje desať rokov, jedna osmina výpočtového základu,c) prevyšuje desať rokov alebo za ktorý možno uložiť výnimočný trest, jedna šestina výpočtového
základu.

Podľa § 12 ods. 6 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb na zmenu kvalifikácie trestného činu v trestnom konaní sa neprihliada.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:

a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,

b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,

c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo

za konanie pred súdom alebo iným orgánom, 4) pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a
to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných
počas dvoch hodín, ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena
za každé dve skončené hodiny,

d) vypracovanie právneho rozboru veci okrem trestnoprávnej veci,

e) návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, mimoriadne dovolanie, podnet na podanie sťažnosti
pre porušenie zákona,

f) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb odmena vo výške dvoch tretín základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto

úkonov právnej služby:

a) dalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu; dĺžka trvania porady alebo
rokovaniasklientom,ktorýjevoväzbealebovovýkonetrestuodnatiaslobody,sapreukazujepotvrdením
príslušného ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odnatia slobody,

b) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z
týchto úkonov právnej služby:

a) návrh na predbežné opatrenie a odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na
zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva,

b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu,

c) návrhy a sťažnosti vo veciach, o ktorých sa rozhoduje na verejnom zasadaní, s výnimkou návrhu na
obnovu konania,

d) účasť na verejnom zasadaní, ak nejde o odvolanie alebo obnovu konania,

e) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania,

vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k
takému odvolaniu.

Podľa § 14 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (4) Odmena vo výške jednej tretiny základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý
z týchto úkonov právnej služby:a) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, ak nepresiahne jednu hodinu,

b) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, ak nepresiahne jednu hodinu.

Podľa § 14 ods. 5 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z
týchto úkonov právnej služby:

a) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu
rozhodnutia o plnení v splátkach,

b) zastupovanie alebo obhajoba na pojednávaní, pri ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie, alebo
zastupovanie a obhajoba na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci.

Podľa § 14 ods. 8 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 až 3, patrí odmena ako
za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.

Podľa § 8 vyhlášky č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb paušálna odmena môže byť dohodnutá

a) za poskytovanie právnych služieb v určitom časovom období alebo na neurčitý čas,

b) za úplné vybavenie veci alebo súboru vecí.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby pri obhajobe v trestnom
konaní a zastupovaní v konaní o priestupkoch je

a) jedna pätnástina výpočtového základu, ak ide o priestupok alebo trestný čin, na ktorý zákon
ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje jeden rok,

b) jedna sedmina výpočtového základu, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia
slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov,

c) jedna pätina výpočtového základu, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia

slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje 10 rokov,

d)jednatretinavýpočtovéhozákladu,akideotrestnýčin,naktorýzákonustanovujetrestodňatiaslobody
prevyšujúci 10 rokov alebo za ktorý možno uložiť výnimočný trest.

Podľa § 15 ods. 4 vyhlášky č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb na zmenu kvalifikácie trestného činu v trestnom konaní sa neprihliada.

Podľa § 15 ods. 5 vyhlášky č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb za prevzatie obhajoby a za každý ďalší úkon právnej služby vo veciach, v ktorých
súd prvého stupňa rozhoduje na neverejnom zasadnutí, patrí odmena vo výške jednej dvadsaťštvrtiny
výpočtového základu. Na základné sadzby tarifnej odmeny podľa odseku 1 sa neprihliada.

Podľa § 16 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb odmena patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:

a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú aj začatú hodinu,

c) písomné podanie na súd alebo iný orgán, alebo protistrane týkajúce sa veci samej,

d) účasť pri vyšetrovacom úkone, pri oboznámení s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania a za konanie

pred súdom alebo iným orgánom, a to za každé začaté dve hodiny a za každý úkon osobitne,

e) vypracovanie právneho rozboru veci,

f) rokovanie s protistranou, a to za každú aj začatú hodinu,

g) návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu pred začatím konania, odvolanie proti rozhodnutiu
o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, prípadne sťažnosť proti
rozhodnutiu o návrhu na obnovu konania, podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona,

h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb odmena vo výške jednej polovice patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:

a) návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu
alebo dedičstva,

b) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania a na zmenu
rozhodnutia o plnení v splátkach,

c) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu,

d) návrhy a sťažnosti vo veciach, v ktorých sa rozhoduje na verejnom zasadaní, s výnimkou návrhu na
obnovu konania,

e) účasť na verejnom zasadaní, ak nejde o odvolanie alebo obnovu konania,

f) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania,
vyjadrenie k takémuto návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie
k takému odvolaniu.

Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb za zastúpenie alebo obhajobu na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu
rozhodnutia, patrí polovica odmeny. Za zastúpenie a obhajobu na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez
prejednania veci, patrí len štvrtina odmeny.

Podľa § 16 ods. 4 vyhlášky č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za

úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.

Podľa § 8 ods. 1vyhlášky č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej
pomoci paušálna odmena môže byť dohodnutá za

a) poskytovanie právnej pomoci v určitom časovom období alebo na neurčitý čas,

b) úplné vybavenie veci alebo súboru vecí.

Podľa § 8 ods. 2 vyhlášky č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej
pomoci výška paušálnej odmeny sa určí s prihliadnutím na predpokladanú vecnú a časovú náročnosť
práce a na základnú sadzbu hodinovej odmeny.Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnej pomoci sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci pri obhajobe v trestnom konaní
a zastupovaní v konaní o priestupkoch je:

a)200Kčs,akideopriestupokalebotrestnýčin,naktorýzákonustanovujetrestodňatiaslobody,ktorého
horná hranica neprevyšuje 1 rok,

b) 400 Kčs, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica
neprevyšuje päť rokov,

c) 600 Kčs, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica
neprevyšuje 10 rokov,

d) 800 Kčs, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody prevyšujúci 10 rokov
alebo za ktorý možno uložiť výnimočný trest.

Podľa§15ods.3vyhláškyč.240/1990Zb.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnej
pomoci za prevzatie obhajoby a za každý ďalší úkon právnej pomoci vo veciach, v ktorých súd prvého
stupňa rozhoduje na neverejnom zasadnutí, patrí odmena vo výške 100 Kčs; k sadzbám tarifnej odmeny

podľa odseku 1 sa neprihliada.

Podľa § 16 ods. 1vyhlášky č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej
pomoci odmena patrí za každý z týchto úkonov právnej pomoci:

a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,

b) ďalšia porada s klientom presahujúca jednu hodinu,

c) písomné podanie na súd alebo iný orgán, týkajúce sa veci samej,

d) účasť na vyšetrovacom úkone, pri oboznámení s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania a za konanie
pred súdom alebo iným orgánom, a to za každé začaté dve hodiny,

e) napísanie právneho rozboru veci,

f) rokovanie s protistranou, a to za každé začaté dve hodiny,

g) návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu pred začatím konania, odvolanie proti rozhodnutiu
o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, prípadne sťažnosť proti rozhodnutiu o
návrhu na obnovu konania, podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona,

h) napísanie listiny o právnom úkone.

Podľa§16ods.2vyhláškyč.240/1990Zb.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnej

pomoci odmena vo výške 1 polovice patrí za každý z týchto úkonov právnej pomoci:

a) návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu
alebo dedičstva,

b) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania a na zmenu
rozhodnutia o plnení v splátkach,

c) odvolanie proti rozhodnutiu, pokiaľ nejde o rozhodnutie vo veci samej a vyjadrenie k takémuto
odvolaniu,

d) návrhy a sťažnosti vo veciach, v ktorých sa rozhoduje na verejnom zasadaní, s výnimkou návrhu na
obnovu konania,

e) účasť na verejnom zasadaní, ak nejde o odvolanie alebo obnovu konania,f) ak ide o výkon rozhodnutia, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k
takémuto návrhu, zastupovanie pri pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takémuto
návrhu.

Podľa§16ods.3vyhláškyč.240/1990Zb.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnej
pomoci za úkony právnej pomoci, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za úkony,
ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.

Rozhodnutím NS SR sp. zn. 1Cdo 53/93 bolo prejudikované, že ten proti ktorému bolo trestné
stíhane zastavené alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má prísť v plnení ďalších zákonných
predpokladov podľa ustanovenia §§ 1 až 4 zák. č. 58/1969 Zb. zásadne právna náhrada škody,

spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím
orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy nutnej
obhajoby, a to bez zreteľa na to, či mu bol obhajca ustanovený alebo si ho zvolil sám. Z rozsudku NS SR
sp. zn. 1Cz 41/1990 vyplýva, že v prípade oslobodenia obvineného sa považuje rozhodnutie o vznesení
obvinenia, za nezákonné. V zmysle ústavy SR ako aj dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, ktorý Slovenská republika ratifikovala, má každý občan právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života, aby jeho záležitosť bola spravodlivo v primeranej
lehote prejednaná, má právo sa obhajovať sám, alebo prostredníctvom obhajcu. Každý občan má nárok
nanáhraduškody,spôsobenejnezákonnýmrozhodnutímsúduinéhoštátnehoorgánuamusímaťúčinné
právne prostriedky nápravy. V prípade navrhovateľa sa postupovalo podľa zák. č. 58/1969 Zb., keďže

obvinenie bolo vznesené za účinnosti tohto zákona. V zmysle § 1 citovaného zákona za spôsobenú
škodu zodpovedá štát. Pokiaľ v citovanom zákone nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy
zo zodpovednosti za škodu Občianskym zákonníkom. V zmysle citovanej ústavy SR a dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd má občan právo na náhradu škody aj vo forme náhrady
nemajetkovej ujmy. Občiansky zákonník upravuje právo dotknutej osoby na nemajetkovú ujmu. Súd mal

za to, že v tomto prípade tak zákon č. 58/1969 Zb., dohovor o ochrane ľudských práv a základných
slobôd uverejneného v zbierke pod č. 209/1992, ako aj Občiansky zákonník dostatočne zabezpečujú
právny nárok navrhovateľa a v zmysle týchto zákonov súd o nároku navrhovateľa rozhodoval. V zmysle
§ 23 zák. č. 58/1969 Zb. sa nárok na náhradu škody premlčí za jeden rok, avšak ide o nárok na náhradu
škody podľa druhej hlavy citovaného zákona, teda aj ohľadne väzby. Nároky podľa §§ 1 až 4 citovaného

zákona sa lehota tohto premlčania netýka. Tu je lehota určená podľa § 22 zák. č. 58/1969 Zb. a je
trojročná resp. desaťročná od vydania nezákonného rozhodnutia. Vznesené obvinenie bolo uznesením
zo dňa 13.09.1999. Trestné konanie voči navrhovateľovi sa právoplatne skončilo 13.12.2006. Návrh
vo veci podal navrhovateľ dňa 12.12.2008, teda neuplynula mu trojročná ani desaťročná doba podľa
§ 22 zák. č. 58/1969 Zb. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd premlčanie neurčuje,

premlčacia doba na ochranu osobnosti v zmysle Občianskeho zákonníka neubehla. Odporca namietal
premlčanie, podľa súdu je nárok podľa § 5 zák. č. 58/1969 Zb. premlčaný. Nároky navrhovateľa podľa
ostatných zákonných ustanovení premlčané nie sú. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyplýva, že v prípade
oslobodenia obžalovaného objektívne vzniká tomuto nárok na náhradu škody, ak sú splnené náležitosti
§§ 1až 4, čo v tomto prípade v rámci trestného konania ako aj podnetom navrhovateľa na Ministerstvo

spravodlivosti SR o úhradu škody, splnené boli. V prípade väzby má osoba podľa § 5 zák. č. 58/1969
Zb. nárok na náhradu škody, ak bolo voči nemu trestné konanie zastavené, alebo bol oslobodený. Tento
nárok má aj podľa Občianskeho zákonníka, časti o ochrane osobnosti a podľa Čl. 5 ods. 5 dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhovateľ bol cca 17 mesiacov vo väzbe, pričom v
predmetnom trestnom konaní bol oslobodený.

V predmetnom trestnom konaní vznikla navrhovateľovi škoda, keď musel uhradiť svojmu právnemu
zástupcovi v trestnom konaní trovy právneho zastúpenia. Navrhovateľ s právnym zástupcom uzavreli
dohodu o výške týchto trov, ktorá bola v sume 5.642,97 eura (170.000,-Sk) a ktoré navrhovateľ
právnemu zástupcovi zaplatil. Navrhovateľ v tomto konaní špecifikoval jednotlivé úkony v trestnom
konaní, tietosadalivprevažnejmiereoveriťasúdskúmajúckaždýjedenúkonzistil,žesiichnavrhovateľ

správne vyčíslil. Úkony pred súdom, či v rámci vyšetrovania boli vecne stotožnené z trestného spisu,
na základe čoho bolo potvrdené ich reálne vykonanie. Vzhľadom na neexistenciu dôkazov sa nedali
priamo overiť návštevy právneho zást. navrhovateľa vo väzbe, k čomu boli predložené len nepriame
dôkazy a vyjadrenie právneho zástupcu, ktorý ich potvrdil. Za skartovanie dôkazov v zariadení odporcunemôže niesť zodpovednosť navrhovateľ. Odporca prevažne len všeobecne s náhradou trov nesúhlasil,
až vo vyjadrení zo dňa 22.05.2013 namietal 16 návštev právneho zástupcu navrhovateľa vo väzbe
a 3 prevzatia veci u vyšetrovateľa. Uskutočnenie návštev nespochybňoval. Okresný súd opätovne

poukazuje na skutočnosť, že z obsahu zákona č. 58/1969 Zb. nevyplýva, že by poškodenému, ktorý si
uplatňuje svoj nárok z titulu škody, ktorá mu vznikla v súvislosti so zrušením nezákonného rozhodnutia,
bolo možné priznať len odmenu vo výške stanovenej v advokátskej tarife (rozhodnutie KS v Banskej
Bystrici sp. zn. 14Co 301/2007). Zmluvné strany tohto úkonu sa mohli dohodnúť na vopred určenej
odmene. Podľa súdu táto odmena nebola neprimeraná, nepresahovala rámec dobrých mravov. Súd

mal za to, že táto dohoda obžalovaného s obhajcom bola platná. Dohodnutá odmena bola dokonca
nižšia ako keď navrhovateľ jednotlivé úkony v trestnom konaní špecifikoval a navrhovateľ si ich týmto
návrhom uplatňoval ešte v nižšej sume, akú právnemu zástupcovi uhradil. Bežne súdy priznávajú v
takýchto konaniach náhradu škody za trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní. Avšak vzhľadom
na právny názor Krajského súdu v Nitre sa súd podrobne zaoberal každým úkonom samostatne podľa
nasledujúcej tabuľky :

Prevzatie veci - 13.09.1999 NITRA 400,- + 30,- Sk - 20% =344,- Sk 11,418 € Strata č. 80,-Sk=2,65€
-50% = 1,325 € Benzín 357,60Sk =11,87€ -50% =5,935€

Výsluch Jangl - 13.9.99 Nitra 400,- + 30,- Sk - 20% =344,- Sk 11,418 €

23.9.99 Návšteva obv. preroko- vanie úkonov od 13.9.99 Nitra 344,-Sk 11,418€ 1,325€ 5,935€

7.10.99 Návšteva obv. priprava na výsluch 25.10 Nitra 344,-Sk 11,418€ 1,325€ 5,935€

Výsluch O. -25.10.99 Nitra 400,- + 30,- Sk - 20% =344,- Sk 11,418 € 1,325€ 5,935€

Výsluch O. l.12.99 Nitra 400,- + 30,- Sk - 20% =344,- Sk 11,418 € 1,325€ 5,935€

Výsluch Y. -13.09.99 Nitra 400,- + 30,- Sk - 20% =344,- Sk 11,418 €

Výsluch T. - 13.9.99 Nitra 400,- + 30,- Sk - 20% =344,- Sk 11,418 €

13.10.99Návšteva obv. +vrátenie TP vozidla vyšetrovateľom Nitra 344,- Sk 11,418€ 1,325€ 5,935€

Výsluch O. - 26.10.99 Komárno 400,- + 30,- Sk - 20% =344,- Sk 11,418 € Str.č.3hod.= 120,-Sk =3,98€
-50% =1,99€ benzín 419,96Sk =13,94€ -50% =6,97€

28.10.99 navšteva obv. info o úkonoch Nitra 344,- Sk 11,418€ 1,325€ 5,935€

19.11.99 návšteva obv. info o úkonoch a príprava na výsluch obvineného Nitra 344,-Sk 11,418€ 1,325€
5,935€

Výsluch O. 8.12.99 Komárno 400,- + 30,- Sk - 20% =344,- Sk 11,418 € 1,99€ 6,97€

20.12.99 obv. stav konania a očakávané úkony Nitra 344,- Sk 11,418€ 1,325€ 5,935€

5.1.2000 navšteva Nitra 344,-Sk 11,418€ 1,325€ Benzín 2000 410,56Sk =13,628€ -50% =6,814€

14.1.00 navšteva obv.príprava otáz. na Štubniakovú Nitra 344,-Sk 11,418€ 1,325€ 6,814€

Výsluch Štubniaková 18.1.2000 Komárno 400,- + 30,- Sk - 20% =344,- Sk 11,418 € 1,99€ 482,174

Sk= 16,00€ -50% = 8,- €

Výsluch Csériová -26.10.99 Komárno 400,- + 30,- Sk - 20% =344,- Sk 11,418 € 1,99€ 6,97€

Žiadosť o prep. z väzby 400,- + 30,- Sk - 20% =344,- Sk 11,418 €

Prevzatie vecí od vyšetrovateľa 13.10.99 Nitra 400,- + 30,- Sk - 20% =344,- Sk 11,418 €

Prevzatie vecí od vyšetrovateľa 8.12.99 Komárno 400,- + 30,- Sk - 20% =344,- Sk 11,418 €24.1.2000 navšteva -info o úkonoch Nitra 344,- Sk 11,418€ 1,325€ 6,814€

3.2.00 navšteva -info o konaní o prepust.a stave vyšetrovania Nitra 344,- Sk 11,418€ 1,325€ 6,814€

10.2.00 navšteva -info o planovanom ukončení konania Nitra 344,-Sk 11,418€ 1,325€ 6,814€

Prevzatie vecí od vyšetrovateľa -18.2.2000 - pas a notbook Komárno 400,- + 30,- Sk - 20% =344,- Sk
11,418 € 1,99€ 8,- €

Oboznám. s výsl. vyšetrov18.2.2000 Nitra 400,- + 30,- Sk - 20% =344,- Sk 11,418 € 1,325€ 6,814€

Žiadosť o prep. z väzby 27.1.2000 400,- + 30,- Sk - 20% =344,- Sk 11,418 €

Sťažnosť voči uzn. - 28.02.2000 400,- + 30,- Sk - 20% =344,- Sk 11,418 €

10.3.00 navšteva - dohoda na sťažnosti voči vráteniu Nitra 344,-Sk 11,418€ 1,325€ 6,814€

Sťažnosť voči vrát. veci 20.3.00 400,- + 30,- Sk - 20% =344,- Sk 11,418 €

23.03.00 navšteva - prerokovanie s sťažnosti OP voči vráteniu Nitra 344,- Sk 11,418€ 1,325€ 6,814€

12.4.00 navšteva -info o konaní o sťažnostiach voči vráteniu Nitra 344,- Sk 11,418€ 1,325€ 6,814€

21.4.00 navšteva - info o sťažnostiach - stále nerozhodnuté Nitra 344,-Sk 11,418€ 1,325€ 6,814€

8.5.00 navšteva -dohoda na podaní žiadosti o prepustenie Nitra 344,-Sk 11,418€ 1,325€ 6,814€

Žiadosť o prep. z väzby 10.5.00 400,- + 30,- Sk - 20% =344,- Sk 11,418 €

30.5.00 navš. Info o rozh.o sťažnosti Nitra 344,-Sk 11,418€ 1,325€ 6,814€

8.6.00 navš. Dohoda o odpore Nitra 344,-Sk 11,418€ 1,325€ 6,814€

Odpr proti TR- 9.6.2000 400,- + 30,- Sk - 20% =344,- Sk 11,418 €

23.6.00 navš. Dohoda na žiadosti o prepust. Nitra 344,-Sk 11,418€ 1,325€ 6,814€

Žiadosť o prep. z väzby 26.6.00 400,- + 30,- Sk - 20% =344,- Sk 11,418 €

21.7.00 navš. Dohoda na podaní sťažnosti voči zam.prepust. z väzby Nitra 344,-Sk 11,418€ 1,325€
6,814€

Sť.voči uzn.o zam. žiad. 21.7.00 400,- + 30,- Sk - 20% =344,- Sk 11,418 €

22.8.00 navš. Zisťovanie stavu konania a info klienta Nitra 344,-Sk 11,418€ 1,325€ 6,814€

4.9.00 navš.stav konania s ohľadom na trest z TR Nitra 344,-Sk 11,418€ 1,325€ 6,814€

14.9.00 -navš. koniec trestu z TR 13.9.00 konz. pokračovania Nitra 344,-Sk 11,418€ 1,325€ 6,814€

25.9.00 -navš. Konzultacie postupu po späťvzatí odporu T. Nitra 344,-Sk 11,418 1,325€ 6,814€

29.09.00 navš. Stale neprepusteny T. Nitra 344,-Sk 11,418€ 1,325€ 6,814€

6.10.00-navš. Info o prikázaní veci OS KN Nitra 344,-Sk 11,418€ 1,325€ 6,814€

13.10.00 navšt. Info o prepustení T. 11.10.00 a ďalší postup Nitra 430,- Sk 14,273€ 2,65€ 13,628€

6.11.00-navš. Priprava na HP na 9.11.00 Nitra 430,-Sk 14,273€ 2,65€ 13,628€

HP 9.11.00 Komárno 2x 400,- + 30,- Sk 2x 14,273 € 3,98€ 16,-€

23.11.000 navš.- priprava na HP 30.11.00 Nitra 430,- Sk 14,273€ 2,65€ 13,628€HP 30.11.00 Komárno 400,- + 30,- Sk 14,273 € 3,98€ 16,-€

6.12.00 navš- prip.na HP Nitra 430,-Sk 14,273 2,65€ 13,628€

HP 7.12.00 Komárno 2x 400,- + 30,- Sk 2x 14,273 € 3,98€ 16,-€

20.12.00 navš.info o konaní o prepustenie Nitra 430,-Sk 14.273€ 2,65€ 13,628€

29.12.00 navš. Info o zrušení rozhodnutia o prepust. z väzby Nitra 430,-Sk 14,273€ 2,65€ 13,628€

HP 11.1.2001 Komárno 400,- + 30,- Sk 14,273 € 3,98€ 16,-€

17.1.01 - navš. -riešenie stavu konania po rozsudku Nitra 430,- Sk 14,273€ 2,65€ 13,628€

24.1.01-navš. Obv. a nasl. konzultácie a rokovanie s T. v NZ Nitra 430,-Sk 14.273€ 2,65€ 13,628€

5.2.01 -narš. Obv. konzult. Sťažnosti voči neprepusteniu Nitra 430,-Sk 14,273€ 2,65€ 13,628€

Odvolanie voči R 5.2.2001 + sť. voči väzbe 2x 400,- + 30,- Sk 2x 14,273 €

28.2.01-navš. Zisťovanie stavu konania na KS NR Nitra 430,-Sk 14,273€ 2,65€ 13,628€

VZ 8.3.2001 Nitra 400,- + 30,- Sk 14,273 € 2,65€ 13,628€

HP 13.6.2001 Komárno 400,- + 30,- Sk 14,273 € 3,98€ 16,-€

HP 27.06.2001 Komárno 400,- + 30,- Sk 14,273 € 3,98€ 16,-€

HP 15.08.2001 Komárno 400,- + 30,- Sk 14,273 € 3,98€ 16,-€

HP 5.12.2001 Komárno 400,- + 30,- Sk 14,273 € 3,98€ 16,-€

HP 28.1.2002 Komárno 400,- + 30,- Sk 14,273 € 3,98€ 16,-€

HP 6.3.2002 Komárno 400,- + 30,- Sk 14,273 € 3,98€ 16,-€

HP 3.4.2002 Komárno 1680,- + 116,- Sk 59,162 € §20 163/02Z.z.= 490x6=2940Sk= 97,59€ 16,-€

HP 20.05.2002 Komárno 420,- + 116,- Sk 17,791 € 97,59€ 16,-€

HP24.06.2002 Komárno 420,- + 116,- Sk 17,791 € 97,59€ 16,-€

HP 30.09.2002 Komárno 1680,- + 116,- Sk 59,162 € 97,59€ 16,-€

HP 25.11.2002 Komárno 420,- + 116,- Sk 17,791 € 97,59€ 16,-€

HP 16.01.2003 Komárno 457,50 + 128,- Sk 19,450 € 534x6=3204Sk= 106,35€ Benzín 2003 497,73Sk

=16,52€

HP 31.03.2003 Komárno 457,50 + 128,- Sk 19,450 € 106,35€ 16,52€

HP 14.05.2003 Komárno 457,50 + 128,- Sk 19,450 € 106,35€ 16,52€

HP 2.7.2003 Komárno 457,50 + 128,- Sk 19,450 € 106,35€ 16,52€

HP 24.09.2003 Komárno 457,50 + 128,- Sk 19,450 € 106,35€ 16,52€

HP 1.12.2003 Komárno 457,50 + 128,- Sk 19,450 € 106,35€ 16,52€

HP 9.02.2004 Komárno 485,75 + 136,- Sk 20,638 € 567x6=3402Sk= 112,92 € 16,52€

HP 6.9.2004 Komárno 485,75 + 136,- Sk + 19 % DPH 24,559 112,92€ +19%DPH= 134,37€ 16,52€HP 3.11.2004 Komárno 485,75 + 136,- Sk + 19 % DPH 24,559 € 134,37€ 16,52€

HP 15.12.2004 Komárno 1943,- + 136,- Sk + 19 % DPH 82,121 € 134,37€ 16,52€

Vyjadrenie k odvolaniu OP 7.2.05 1251,- Sk + 150,- + 19% DPH 53,340 €

HP 24.05.2006 Komárno 1365,- + 164,- + 19% DPH 181,51 € 250x6=1500Sk= 49,79€ + 19%DPH=
59,25 Benzín 2005 =575,498 Sk = 19,10€

HP 28.06.2006 Komárno 1365,- + 164,- + 19% DPH 181,51 € 273x6=1638Sk = 54,37€+19%= 64,70€
Benzín 2006 =606,60Sk= 20,135€

HP 8.9.2006 Komárno 1365,- + 164,- + 19% DPH 181,51 € 54,37€ +19%= 64.70€ 20,135€

Odôvodnenie odvolania 1365,- + 164,- + 19% DPH 181,51 €

VZ13.12.2006Nitra1365,-+164,-+19%DPH181,51€273x4=1092Sk=36,24€+19%=43,12€516Sk=
17,145€

spolu 2306,43 1894,91 858,06

Spolu všetky položky ................................................... 5.059,40

Náhradu straty času aj náklady na PHM do termínu prepustenia obv. T. správne delil právny zástupca na

polovičku, prvý plný úkon na navrhovateľa je návšteva 13.10.2000 a všetky úkony sú vypočítané podľa
platných úprav vyhlášok č. 240/1990 Zb., č. 163/2002 Z.z., č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnej pomoci a výpočtových základov v príslušných termínoch. Podľa
súdu bol počet návštev právneho zástupcu navrhovateľa u navrhovateľa vo väzbe úplne primeraný.
Treba vychádzať zo skutočnosti, že tak trestné konanie ako aj väzba boli nezákonné. Navrhovateľovi

bola nezákonne obmedzená osobná sloboda, jediné jeho spojenie so svetom a spoločnosťou tak
bol právny zástupca, ktorý svojou prítomnosťou neposkytuje len právne rady ale aj morálnu podporu
proti bezpráviu. Súd by v takomto prípade akceptoval aj každodennú návštevu právneho zástupcu
navrhovateľa vo väzbe. Navrhovateľ a právny zástupca túto skutočnosť pritom na navyšovanie trov
nezneužívali a rozsah návštev bol akceptovateľný. Návštevy vo väzbe jednoznačne boli v príčinnej

súvislosti s neoprávnenou väzbou. Navrhovateľ nemal možnosť prevziať veci, ktoré mu boli zabavené,
je preto úplne legitímne, že tieto preberal jeho právny zástupca a odovzdával rodine navrhovateľa na
základe výziev vyšetrovateľa. Náklady za úkony prevzatie vecí tak súd tiež v plnej miere akceptoval.
S poukazom na uvedené konštatujeme, že zo strany navrhovateľa došlo k uplatneniu celkovej čiastky
5.341,69 €, pričom sám uhradil 5.642,96 € a rozdiel medzi pôvodne platenou výškou a výškou podľa

predloženej tabuľky je 282,29 €, o ktorú čiastku znížil uplatnenú výšku náhrady hotových výdavkov -
teda v rozsahu 282,29 €, zobral návrh späť. Súd priznal, z titulu náhrady škody uplatnené a uhradené
trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní navrhovateľovi, podľa platnej dohody navrhovateľa a
právneho zástupcu, ale aj podľa jednotlivých špecifikovaných úkonov sumu 5.059,40 eura na úhradu
ktorej zaviazal odporcu. Navrhovateľ pred začatím tohto konania vyzval odporcu na náhradu škody, táto

žiadosť bola odporcovi doručená dňa 14.9.2007. Odporca dobrovoľne neuhradil navrhovateľovi danú
sumu, preto sa nasledujúci deň po uplatnení si tohto nároku dostal s plnením do omeškania. Súd preto
odporcu z tejto sumy zaviazal aj na zaplatenia úroku z omeškania od 15.09.2007 vo výške 8,5 % ročne
v zmysle § 517 O.z. a Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z.. V časti o zaplatenie sumy 282,29 eura súd podľa
§ 96 O.s.p. súd konanie zastavil.

Sloboda, česť, ľudská dôstojnosť, súkromie patria medzi základné ľudské práva. Občiansky zákonník
poskytuje ich ochranu. Nie je možné vrátiť čas či vymazať určité obdobie života. V živote navrhovateľa
na základe trestného stíhania nastala podstatná a už nikdy nezmeniteľná zmena s vplyvom na celý jeho
život. Táto zmena bola spôsobená vinou odporcu. Tým, že bol navrhovateľ protiprávne súdený, keď v
zmysle citovaných judikátov toto vyplýva z oslobodzujúceho rozhodnutia, mal súd za to, že objektívne

mu vzniká právo na náhradu nemajetkovej ujmy, z dôvodu zásahov do jeho osobnosti, života, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia. Dané porušenie objektívne vyplýva už zo samotného faktu,
že sa voči nemu nespravodlivo viedlo trestné konanie. Podstatným faktom je právoplatné rozhodnutiev trestnom konaní, nie subjektívny názor. Trestným konaním vzhľadom na jeho výsledok boli porušené
základne ľudské práva navrhovateľa v zmysle Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Súd je presvedčený, že pre porušenie týchto práv navrhovateľa, nebolo dostatočné

zadosťučinenie samotné rozhodnutie v trestnom konaní, ale súd mal za to, že navrhovateľ má právo
aj na nemajetkovú ujmu v peniazoch. Táto skutočnosť vyplýva aj zo samotného trestného konania. Ak
by bol uznaný navrhovateľ vinným, tiež by to neostalo len na papieri, teda v rozsudku, ale dostal by aj
nejaký trest. V tomto prípade mu hrozil trest odňatia slobody nepodmienečne. Adekvátne teda v prípade
oslobodenia, tiež nie je dostačujúce samotné rozhodnutie. Súd teda zvažoval v akej výške by bola

nemajetková ujma v peniazoch primeraná. V tomto prípade vzniká nemajetková ujma v čase, keď ešte
bola mena v slovenských korunách. Trestné konanie sa viedlo voči navrhovateľovi od r. 1999 do r. 2006,
spolu 7 rokov a 3 mesiace. Každý občan má podľa súdu v prípade nezákonného obvinenia nárok na
nemajetkovú ujmu. Rozdielny prístup z pohľadu konštatovaného základného postoja by bol v rozpore s
ústavnými právami občanov SR. Súd si pre určenie primeranej výšky určil základ za rok neoprávneného
trestnéhostíhania.Maximálnavýškazákladuvšakniejerovnaká.Podľanázorusúdu,vprípadebežného

občana SR, teda ak by nešlo o nejakú známu osobu v rámci celospoločenského života, alebo osobu s
významnýmvplyvomnadianievšportovom,kultúrnom,čivedeckomživote,prípadnevysokéhoštátneho
funkcionára, maximálna možná výška náhrady nemajetkovej ujmy za jeden rok trestného konania by
predstavovala sumu 1.000.000,-Sk, teda 33.300 eur. Výška náhrady by mala byť v takej sume, ktorá
prinesie ponaučenie pre subjekt, ktorý práva občana porušuje, teda aby nešlo o zanedbateľnú sumu,

s ktorou by napríklad mohol štát počítať, pri trestnom konaní ako s nepodstatným údajom, na druhej
strane to však nemôže byť suma, ktorá by občana viedla k zneužitiu citovaných zákonných ustanovení
pre osobné obohatenia, napr. úmyselnému začatiu trestného konania, len za účelom oslobodenia. O
uvedenej výške by súd uvažoval v prípade, ak by išlo o bežného občana s priemerným príjmov v SR,
ktorý by počas celého trestného konania bol vo väzbe, toto konanie by malo preukázateľný vplyv na

jeho pracovný, či podnikateľský život a malo by vážne následky v súkromnom živote, ako napr. rozvod,
strata detí, obydlia, práce a pod.. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a rozhodovaciu prax NS
SR súd pri právnom posúdení nároku navrhovateľa vychádzal z toho, že ide o nárok z nezákonného
rozhodnutia a na to nadväzujúcu nezákonnú väzbu, keď väzba je možná len na základe trestného
stíhania, ktoré sa v tomto prípade ukázalo ako nezákonné. Súd mal za to, že v tomto prípade nejde

o nárok z nesprávneho úradného postupu. Podľa § 5 zák. č. 58/1969 Zb. bol nárok ohľadne väzby
premlčaný. Podľa dohovoru mal za väzbu navrhovateľ nárok na odškodnenie. Nezákonnou väzbou boli
poručené aj práva navrhovateľa podľa § 11 O.z.. Navrhovateľ mal právo si uplatňovať nemajetkovú ujmu
aj podľa § 13 Občianskeho zákonníka a súd mu nemajetkovú ujmu ohľadne nezákonnej väzby priznal.
Vzhľadom na právny názor krajského súdu súd samostatne priznal nemajetkovú ujmu navrhovateľovi

z titulu nezákonného rozhodnutia a z titulu ochrany osobnosti.

U navrhovateľa trvala väzba cca 17 mesiacov, čo je približne 15 % dĺžky trvania trestného konania.
Dôvody, pre ktoré bol nakoniec navrhovateľ oslobodený, boli známe už v novembri r. 2000, kedy
bol vypočutý kľúčový svedok, ktorý spochybnil celú podstatu trestného stíhania voči navrhovateľovi.
Napriek tomu trestné konanie trvalo ďalších 6 rokov. Navrhovateľ vypovedal tak pred súdom ako aj pred

vyšetrovateľom (v roku 1999), odmietol len prvotné výpovede, pričom ak by bola vykonaná okamžite
konfrontácia kľúčového svedka a navrhovateľa, možno sa domnievať, že by celé konanie vôbec nebolo
vedené. Navrhovateľ vypovedal, že trestné konanie malo vplyv na jeho zamestnanie a podnikanie, čo
však podľa názoru súdu preukázané nebolo. Možno však navrhovateľovi dosvedčiť, že trestné stíhaný
človek má podstatne väčší problém sa zamestnať. Je všeobecne známe tak ako to tvrdil navrhovateľ,

že občania sa inak odmeranejšie, so strachom a nedôverou pozerajú na ľudí, ktorí boli trestne stíhaní,
pričom je irelevantné, či boli oslobodení alebo nie. Navrhovateľ toto doteraz pociťuje. I keď za tento
postoj odporca zodpovedný nie je, nesie zodpovednosť za vznik tohto stavu. Taktiež je všeobecne
známe, že spolu s obvineným, trpí aj jeho rodina, pričom ako to bolo navrhovateľom konštatované, jeho
otec, i keď mu veril sa oslobodzujúceho rozhodnutia nedožil. Výrazne ťažšie obdobie počas trestného

stíhaniajedoba,kedysaobvinený,čiobžalovanýnachádzavoväzbe. Zosubjektívnehohľadiskamožno
navrhovateľovi prisvedčiť, že ak je človek nevinný, tak ani jeden deň strávený vo väzbe by nebolo možné
finančne dostatočne nahradiť. Súd mal snahu v danej veci objektívne rozhodnúť o výške nemajetkovej
ujmy, žiadne iné rozhodnutia, kde už by bol prípadne odporca na nejakú náhradu zaviazaný k dispozícii
nemal, odporca ich nepredložil. Podľa zákona č. 514/2003 Z.z sa zohľadňujú skutočnosti uvádzané

v § 17 ods. 3. Tieto všetky skutočnosti súd bral do úvahy i pri rozhodovaní podľa zákona č. 58/1969
Zb.. Nemohol však zohľadniť v súčasnosti platne ustanovenie § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.Toto nadobudlo účinnosť až 01.01.2013. Ide o výrazne obmedzujúce ustanovenie pri určovaní nároku
poškodeného, ktoré sa nemôže vzťahovať na predchádzajúce zákonné ustanovenia a konania začaté
pre účinnosťou tohto ustanovenia. Bolo by v rozpore s ústavnými právami navrhovateľa, aby súd podľa

tohto ustanovenia postupoval v konaní začatom v čase, keď toto ustanovenie ešte neexistovalo a za
dĺžku konania, nie je navrhovateľ zodpovedný. Nemôže teda niesť navrhovateľ zodpovednosť za to, že
sa vo veci právoplatne nerozhodlo do času, keď uvedené ustanovenie nebolo v platnosti. To ako sú
odškodňovaní občania ohľadne náhrady škody z druhej svetovej vojny, nemožno s predmetnou vecou
porovnávať, tak isto ani prípad U. L., ohľadne jeho konania pred Európskym súdom pre ľudské práva,

keďže nešlo o totožný predmet veci a aj právna podstata podania bola iná. Zaujímavejšia by v tomto
prípade bola informácia o výške náhrady pozostalým po C. V.. Ani do ďalšieho rozhodnutia Okresného
súdu odporca túto skutočnosť nedokladoval. V danom prípade však súd určoval výšku nároku úvahou,
len výlučne z objektívne zisteného skutkového stavu bez možnosti porovnania s rozhodovacou praxou
Slovenských súdov. Na tento prípad sa vzťahuje Slovenské právo nie Nemecký zákon, kde je iná úprava
konkrétne určujúca výšku náhrady nastavená na pomery v Nemecku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti

súd vyhodnotil, že navrhovateľ by mal nárok na náhradu škody v rozsahu 15 % maximálnej možnej
výšky, ktorú súd objektívne stanovil za každý rok trvania nezákonného trestného konania. Navrhovateľ k
svojim tvrdeniam nepredložil žiaden konkrétny dôkaz, súd však mal vzhľadom na uvedené skutočnosti a
objektívnypostojsúdunázor,ženávrhnavrhovateľajedôvodný.Nároknavrhovateľa titulunezákonného
rozhodnutia za jeden rok trestného konania prestavuje sumu 4.995 eura a za 7 rokov a 3 mesiace

trestného konania sumu 36.213,75 eura. V rámci nároku z nezákonného rozhodnutia súd bral do úvahy
i samotnú dĺžku trestného konania. Náhrada za nezákonnú väzbu v dĺžke 17 mesiacov súd vzhľadom na
uvedené skutočnosti súd videl vo výške 25% maximálne výšky náhrady. Za väzbu tak podľa súdu mal
navrhovateľ nárok vo výške 11.793,75 eura (25 % zo sumy 33.300 eur vydelíme dvanástimi a následne
krát sedemnásť mesiacov). Nemajetková ujma spolu v sume 48.007,50 eura s náhradou trov trestného

konania prestavuje sumu 53.066,90 eura, ktorú je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi do 15-tich
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšku súd návrh zamietol, keďže navrhovateľ si uplatňoval
nemajetkovú ujmu vo vyššej miere.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci
úspech, priznal náhradu trov konania, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia v sume 8.319,81

eura. Rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, sadzbu tarifnej odmeny advokáta súd
vypočítal z výšky súdom priznaného plnenia. Tarifná odmena advokáta sa vypočítala z hodnoty
53.066,90 eura. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z trinástich úkonov právnej pomoci po 526,13
eura (predloženie žiadosti odporcovi pred podaním návrhu, podanie návrhu, účasť na pojednávaní
24.03.2009, 15.07.2010, 05.05.2011 a 14.06.2011, 14.03.2013, 20.06.2013, odvolanie proti zamietnutiu

žaloby, vyjadrenie k odvolaniu odporcu z 10.08.2011, vyjadrenia z 10.01.2013, 04.04.2013, 13.06.2013),
dvakrát režijný paušál po 178,-Sk uplatnený v sume 5,90 eura, dvakrát po 6,95, štyrikrát po 7,41 eura,
päťkrát po 7,63 eura. Navrhovateľ si cestou právneho zástupcu iné úkony neuplatnil a režijný paušál si
za niektoré roky uplatnil v nižšej sume. Súd navrhovateľovi priznal náhradu v uplatnenej sume s 20 %
DPH, podľa špecifikácie právneho zástupcu v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.