Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. jún 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/103/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210584
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5612210584.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR,
Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody 125 eur a náhradu nemajetkovej ujmy
783,70 eur, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému s a n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd
medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá
žalobcovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš, pretože nerozhodol
v zákonom stanovenej lehote o žiadosti súdneho exekútora v exekučnej veci zn. EX 12926/2009 o

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku
dlžníčkou (povinnou) G. S., A.. XX.XX.XXXX vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Vydanie
medzitýmneho rozsudku odôvodnil potrebou deklarácie porušenia práva žalobcu na rozhodnutie o
žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe, v spojení s porušením
jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom
čase, nutnosťou deklarácie porušenia jeho práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny

proces a nutnosťou deklarácie porušenia princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Lipt. Mikuláš (konkrétne princípy legality, ochrany legitímnych očakávaní, ochrany
dôvery v právo, právnej istoty). Vydanie medzitýmneho rozsudku odôvodnil tiež potrebou nahradiť
žalobcovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti s porušením
týchto práv. Rozsudkom vo veci samej sa domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie majetkovej
škody 125 eur a nemajetkovej ujmy 783,70 eur. Žalobu odôvodnil tým, že exekučný Okresný súd Lipt.
Mikuláš o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol 27.01.2011 (konanie pritom

začalo 28.11.2009, a to rozhodnutím o jej zamietnutí. Urobil tak po uplynutí zákonom stanovenej doby,
v omeškaní viac ako 42, hoci prejednávaná vec nevykazovala prvka nadmernej obprávnej zložitosti
a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný
vplyv na čas potrebný pre posúdenie a rozhodnutie. Žalobca vyvinul enormné úsilie na docielenie
vecného posunu v exekučnom konaní. Konkrétne porušovateľ: 02.07.2009 požiadal o informáciu o
stave konania, ktorou namietal porušovanie svojich práv a o oznámenie prekážky, ktorá bráni súdu

rozhodnúť, žiadosť zopakoval 23.09.2009, 13.11.2009, 25.02.2010. Dňa 30.08.2010 podal sťažnosť a
podnet na preskúmanie zákonnosti súdu - prieťahy v konaní, sťažnosť spísal a podal aj 23.11.2010 a
25.05.2011. Exekučný súd počas tohto obdobia nevykonával vo veci úkony, smerujúce k odstráneniuprávnej neistoty, v ktorej sa poškodený počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom
práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. I. ÚS 41/02, III. ÚS 117/02, I. ÚS 13/05).
O všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, sa poškodený

dozvedel po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Žalobca podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003
Z. z. písomne požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, do podania
tejto žaloby žalobca na podanú žiadosť pozitívne nereagoval. Ako dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia
označil spis Ministerstva spravodlivosti SR k predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu a potvrdenie
o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku založené v spise Okresného súdu Liptovský Mikuláš

žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR,
ktorej predmetom je náhrada škody vzniknutá pri nesprávnom úradnom postupe pri výkone exekúcie
záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníka X. Á., A.. XX.XX.XXXX, sp. zn.
súdneho exekútora EX 10348/2010. Uviedol ďalej, že objektívne nemôže predložiť rovnopis návrhu
na vykonanie exekúcie, pretože ho pripojil súdny exekútor k žiadosti o udelenie poverenia. Žalobca
používanaoznačenieveci spisovúznačkusúdnehoexekútora,pretožeexekučnýsúdmusúdnuspisovú

značkuneoznámil.Požiadavkunapriznanienemajetkovejujmyvpeniazochodôvodniltak,ženesprávny
úradný postup okresného súdu je dôsledkom nesústredenej súdnej činnosti intenzity, ktorá má za
následok zbytočné prieťahy spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Márnym
plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu
dôjde k vymoženiu pohľadávky. Došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: neskorým ukončením procedúry

exekučným súdom k zániku povinného, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom
k insolvencii povinného. Neexistuje akýkoľvek účinný vnútroštátny prostriedok nápravy spôsobilý
reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základých práv žalobcu
spojený s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov

riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty,
nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie
v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom
zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských
plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu

aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Potreba
náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov,
dosiahnutia adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo na rozhodovanie podľa

relevantnej právnej normy a právo na ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Pri určovaní
výšky primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal žalobca z doktríny prijatej Ústavným súdom,
podľa ktorej je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca
660 eur. Žalobca si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych

očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík, ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v
priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) uplatňuje alikvotným
pomerom 55 eur za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu, sumu 783,70 eur.

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 5NcC/92/2012-12 zo dňa 28.02.2013 rozhodol, že sudkyňa
Okresného súdu Lipt. Mikuláš JUDr. Iveta Žišková je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci,
ktorá je vedená na Okresnom súde Lipt. Mikuláš, pod sp. zn. 6C/103/2012; vec bola následne náhodným
výberom pridelená sudkyni JUDr. Jane Haluškovej.

Žalovaný sa veci do konania pojednávania písomne nevyjadril.

Na pojednávaní dňa 03.06.2013 sa nezúčastnil ani jeden z riadne a včas predvolaných účastníkov.
Súd po zistení, že sú splnené podmienky pre vykonanie pojednávania, vec prejednal v neprítomnosti
účastníkov konania, prihliadajúce na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy s poukazom na § 101

ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba Obč. súd. por.). Žalovaný sa ospravedlnil z účasti na
pojednávaní faxovým podaním z 28.05.2013 a navrhol odročenie pojednávania z dôvodu, že lehota na
vyjadrenie k žalobu uplynie v deň pojednávania, dokedy nestihne doručiť svoje vyjadrenie žalobcovi.
Túto žiadosť súd neakceptoval, keďže účastník nebol vyzvaný súdom a nemá ani zákonnú povinnosťdoručovať svoje rozhodnutie protistrane, ale má povinnosť doručiť ho súdu. Žalobca písomným podaním
z 30.05.2013 navrhol prerušenie konania podľa § 09 ods. 1 písm d/ a 109 ods. 2 písm. c/ Obč. súd.
por. do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu, podanej pre

porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu, osobitne na zákonného sudcu a na spravodlivý
súdny proces uznesením Krajského súdu v Źiline sp. zn. 5NcC/92/2012. Tento návrh žalobcu bol
zamietnutý uznesením Okresného súdu Lipt.Mikuláš z 03.06.2013 č. k. 6C/103/2012-62, vyhlásenom na
pojednávaní 03.06.2013. Vzhľadom na obsah meritórneho posúdenia veci a zamietnutie nedôvodnej
žaloby vo veci samej bolo nehospodárnym odkladať rozhodnutie vo veci samej na dobu po nadobudnutí

právoplatnosti uznesenia o neprerušení konania. Neúčelným a nehospodárnym bolo rozhodovať v
zmysle procesného návrhu žalobcu medzitýmnym rozsudkom o základe prejednávanej veci a prenechať
rozhodnutieovýškežalovanéhonárokuďalšiemurozsudku.Akbyajžalobačodozákladuboladôvodná,
rozhodnutie o výške plnenia by nevyžadovalo rozsiahle dokazovanie.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom

Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno

vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného

súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť
nemá náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránilnedostatky žiadosti; tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa
tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku

na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. v platnom znení uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/ 2003 Z. z. v platnom znení v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody sa premlčí

za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na
náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa
doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho dôkazného
bremena. Novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 519/1991 Zb. bola civilnoprávna
zásada materiálnej pravdy nahradená v sporovom konaní zásadou prejednacou, v zmysle ktorej
dôkaznú povinnosť (ktorá má dve časti: účastník je povinný najskôr relevantné skutkové tvrdenia

predniesť a následne je povinný preukázať ich pravdivosť relevantnými dôkazmi) a dôkazné bremeno
nesú účastníci konania, nie súd. Úlohou súdu je vykonať navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne
relevantné. Občiansky súdny poriadok v § 120 ods. 1 ukladá účastníkom dôkaznú povinnosť ohľadom
ich tvrdení. Procesným dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je zamietnutie žaloby.

Vprejednávanomprípadesúdvprvomradeskúmalsplneniezákladnéhopredpokladuuplatnenianároku
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde, ktorým je v zmysle §-u 15 ods.
l zák. č. 514/2003 Z.z. v platnom znení predbežné prerokovanie nároku na základe písomnej žiadosti
poškodeného podanej na príslušnom orgáne, ktorým je v súdenom prípade Ministerstvo spravodlivosti
SR. Žalobca tvrdil, že o predbežné prerokovanie nároku požiadal písomnou žiadosťou žalovaného.

Potvrdenie o prijatí tejto žiadosti žalobcu žalovaným je založené v spise Okresného súdu Lipt. Mikuláš
o náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu v exekučnej veci vedenej voči X. Á.. Súd
musí upozorniť na skutočnosť, že v tomto súdnom konaní je žalovaným štát - Slovenská republika -
ako nositeľ právnej subjektivity (právnická osoba), menom ktorého koná štátny orgán - Ministerstvo
spravodlivosti SR ( § 21 Obč. zák., § 21 ods. 2 Obč. súd. por.). Žalovaným nie je štátny orgán -

Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré pri postupe podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z. z. v platnom znení
nekoná za štát, ale v rámci vlastných kompetencií zverených mu zákonom koná vo vlastnom mene,
na vlastný účet ako samostatná právnická osoba. Preto ak žalobca tvrdí, že potvrdenie o prijatí
písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku vystavené žalovaným (t. j. Slovenskou republikou)sa nachádza v súdnom spise Okresného súdu Lipt. Mikuláš, nejde o prijatie žiadosti orgánom určeným
zákonom č. 514/2003 Z. z. v platnom znení na jeho prerokovanie (Ministerstvom spravodlivosti SR).
Je potom bez právneho významu tvrdenie žalobcu, že žalovaný do dňa podania žaloby na žiadosť o

predbežné prerokovanie nároku pozitívne nereagoval. Žalobca v prvom rade ani netvrdil, kedy sa v
súdenom prípade obrátil na Ministerstvo spravodlivosti SR (nie na žalovaného - Slovenskú republiku) s
písomnou žiadosťou o predbežné prerokovanie súdeného nároku na náhradu škody, čo bolo obsahom
jeho žiadosti, či, akým spôsobom a kedy Ministerstvo spravodlivosti SR reagovalo, či nárok žalobcu
na náhradu škody nebol uspokojený, alebo bol uspokojený len čiastočne, alebo mu bolo písomne

oznámené, že jeho nárok na náhradu škody uspokojený nebude. Ak sa žalobca obrátil na kompetentný
orgán spoločnou žiadosťou, týkajúcou sa viacerých škodových prípadov, aj to mal jasne v žalobe
tvrdiť. Rovnako žalobca neoznačil dôkaz, ktorým by preukázal podanie písomnej žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku v súdenom prípade. Odkaz na iné súdne konanie (spis Okresného súdu Lipt.
Mikuláš o náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu v exekučnej veci vedenej voči X. Á.) je
bezakéhokoľvektvrdeniasúvislostísosúdenýmprípadom.Namargosúdpoznamenáva,ženiejevjeho

možnostiach zlustrovať uvedené súdne konanie, pokiaľ nie je označené účastníkmi konania, predmetom
konania a najmä spisovou značkou (ktorá žalobcovi ako účastníkovi súdneho konania musí byť známa
minimálne z písomného potvrdenia o prijatí žaloby vystaveného súdom). Ak sú účastníkmi uvedeného
súdneho konania žalobca a žalovaný, nie p. Á., rovnako súd nemá možnosť lustrácie v niekoľkých
stovkách súdnych spisov (v súdnom registri sú uvedení účastníci konania, nie skutkové tvrdenia). Žaloba

je teda z čisto časového hľadiska podaná predčasne. Ustanovenie § 16 ods. 4 označenej právnej
úpravy oprávnenému subjektu dáva možnosť obrátiť sa so svojím nárokom na náhradu škody na súd
v prípade jeho neuspokojenia alebo čiastočného uspokojenia do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
alebo písomného oznámenia poškodenému, že jeho nárok na náhradu škody nebude uspokojený. Ako
vyplýva z tvrdení samotného žalobcu, takúto žiadosť kompetentnému orgánu doteraz nepodal.

Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu
Lipt. Mikuláš pri vydávaní poverenia v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX
12926/2009, ktorý spočíva v rozhodnutí o žiadosti o udelenie poverenia jej zamietnutím po uplynutí
zákonnej lehoty. Na margo označenia exekučného spisu súd dodáva, že ak žalobcovi nebola zrejmá

súdna spisová značka exekučného konania (ktorú mohol zistiť pri riadnej súčinnosti so súdnym
exekútorom, ktorého sám požiadal o vymoženie svojej pohľadávky), nič mu nebránilo exekučnú vec
bližšie identifikovať minimálne menom a sídlom súdneho exekútora. Rovnako žalobca tvrdí, že nemal
možnosť zistiť súdom pridelenú spisovú značku exekučného konania, na druhej strane vymenúva
kroky, ktoré v minulosti v tejto konkrétnej veci podnikol za účelom ochrany svojich práv písomnou

komunikáciou s exekučným súdom. Navyše z pripojeného spisu sp. zn. 6Er/1113/2009 tunajšieho
okresného súdu vyplýva, že, vtedajšiemu právnemu zástupcovi žalobcu bolo doručené uznesenie
o zastavení exekúcie, a to dňa 13.12.2010, takže žalobca mal možnosť pri riadnej komunikácii so
svojím vtedajším právnym zástupcom spisovú značku súdneho konania poznať. Žalobca tvrdí, že k
rozhodnutiu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia došlo jej zamietnutím dňa 27.01.2011,

v omeškaní dlhšom viac ako 425 (konanie bolo začaté 28.11.2009) Z pripojeného spisu tunajšieho
okresného súdu sp. zn. 6Er/1113/2009 je preukázané, že ide o exekučnú vec súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 62, ktorý jej pridelil sp. zn. EX 12926/09. Dňa
28.12.2009 bola tunajšiemu okresnému súdu doručená, čo vyplýva z prezenčnej súdnej pečiatky aj
z elektronického potvrdenia prijatia návrhu o 13,26 hod. žiadosť o udelenie poverenia tohto súdneho

exekútora v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej G. S.O., A.. XX.XX.XXXX
pre vymoženie 260,91 € s príslušenstvom na základe návrhu oprávneného z 28.11.2009, ktorý bol
k tejto žiadosti pripojený. Ako exekučný titul je označený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu,
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, Bratislava z 27.10.2009, sp.
zn. SR 14208/08, vykonateľný 12.11.2009. Tunajší okresný súd požiadal súdneho exekútora výzvou zo

14.01.2010 o predloženie úverovej zmluvy, keďže išlo o spotrebiteľský právny vzťah. Súdny exekútor
podaním doručeným súdu 29.01.2010 oznámil, že požadovaný listinný dôkaz oprávnený vzhľadom
na rozhodnutia krajských súdov o neoprávnenosti prieskumu exekučných titulov exekučnými súdmi
predkladať týmto nebude. Tunajší okresný súd požiadal výzvou z 20.10.2010 Stály rozhodcovský súd
Slovenskej rozhodcovskej, a.s. Bratislava písomnosťou o predloženie rozhodcovského spisu zn. SR

14208/08. Po doručení úverovej zmluvy, všeobecných podmienok a fotokópií doručeniek bolo poverenie
na vykonanie exekúcie vydané 29.11.2010 a dňa 30.11.2010 bolo exekučné konanie uznesením č. k.
6Er/1113/2009-15, právoplatným 17.02.2011, zastavené v zmysle § 57 ods. 2 a § 58 Exekučného
poriadku v spojení s § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, pretože predmetom exekučnéhotitulu je priznané právom nedovolené plnenie. Proti tomuto uzneseniu ani jedna strana exekučného
konania nepodala opravný prostriedok. Ako vyplýva z tohto skutkového stavu, žalobca nepreukázal
svojetvrdenie,žežiadosťoudeleniepovereniabolazamietnutá;naopakpoverenieboloudelené.Postup

exekučného súdu pri vydávaní tohto poverenia je potrebné posudzovať podľa §-u 44 ods. 2 Exekučného
poriadku účinného do 31.05.2010, v zmysle ktorého ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia
na výkon exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Súd len poznamenáva, že uvedené zákonné ustanovenie
zakotvuje lehotu 15 dní od doručenia žiadosti na písomné poverenie exekútora, nie aj na jeho doručenie

exekútorovi. Nie je preukázané tvrdenie žalobcu o bezdôvodnej nečinnosti súdu trvajúcej viac ako 425
dní; doba od 28.12.2009 (pred týmto dátumom súd nemohol vydať poverenie, lebo nemal doručený
návrh na takýto postup) do 29.11.2010 predstavuje 337 dní. Pri vydávaní poverenia súd postupoval
so všetkou opatrnosťou, preto požiadal aj Stály rozhodcovský súd (po jeho nepredložení súdnym
exekútorom) o zapožičanie jeho spisu. Po preskúmaní všetkých náležitostí bolo poverenie vydané
29.11.2010, vzápätí však bolo exekučné konanie v dôsledku vady exekučného titulu zastavené. Aj keď

žalobca nepreukázal existenciu prieťahov v súdnom konaní ani nečinnosť súdu zákonom vyžadovaným
rozhodnutím štátneho orgánu alebo súdu, plniac si povinnosť prevencie, aj vo vzťahu k samotnej žalobe
súd prednáša, že žalobca nepreukázal ani výšku tvrdenej majetkovej škody 125 eur. Či už ide o skutočnú
škodu, alebo o ušlý zisk (čo nie je zo žaloby zrejmé), žalobca nepreukázal vynaloženie čiastky 70
eur na správu a údržby vymáhanej pohľadávky. Rovnako netvrdil, za ktoré obdobie mali tieto náklady

vzniknúť, či ide o odmenu za pracovné výkony zamestnanca, kedy a v akom rozsahu bola dojednaná
a kedy bola žalobcom uhradená. Žalobca nepreukázal, za aké obdobie a kedy vznikli náklady na
udržiavanie a správu informačného systému vyčíslené sumou 40 eur a na administratívne spracovanie,
poštovné, telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním, kontrolou stavu konania na exekučnom súde
vo výške 15 eur. V pripojenom exekučnom spise tunajšieho okresného súdu sp. zn. 6Er/1113/2009

sa nenachádza žiaden doklad preukazujúci, že žalobca urgoval alebo kontroloval stav konania na
exekučnom súde. Pokiaľ tak robil prostredníctvom súdneho exekútora, rovnako súdu nepredložil o
tom žiaden dôkaz; v súdnom exekučnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť súdneho exekútora o
oznámenie stavu exekučného konania. Aj keď žalobca tvrdí, že súdu adresocval niekoľké písomné
podania smerujúce k získaniu informácií o stave exekučného konania, resp. sťažnosť, neoznačil ich

spisovou značkou, nepripojil ich ako dôkaz k žalobe., takže nie je možné zistiť, či vôbec boli podané a
či sa týkajú exekučného konania zn. 6Er/1113/2009. Ak by si súd zisťoval v tomto konaní neoznačené
žalobcom sám, porušil by zásadu prejednaciu aj zásadu hospodárnosti konania. V tejto súvislosti
musí súd pripomenúť, že žalobca si uplatňuje právo na náhradu majetkovej škody vo výške 125 eur
paušálne vo všetkých súdnych konaniach (len v senáte 8C Okresného súdu Lipt. Mikuláš cca 110

vecí) bez ohľadu na tvrdenú dĺžku nečinnosti súdu. Odôvodnenie požadovanej náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch žalobcom je len hypotetické. Žalobca nepreukázal, že došlo k zániku povinného,
k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a insolvencii povinného. Ak konaním súdu
malo dôjsť u členov riadiacich orgánov žalobcu, resp. majiteľov právnickej osoby k pocitu frustrácie,
úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a v rovnosť spoločnosti, ako fyzické osoby sa

môžu domáhať ochrany svojich práv zákonom predpísaným spôsobom. Žalobca netvrdil konkrétne,
kedy a ktoré jeho plánované podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské plány zanikli ani
tento zánik nepreukázal. Žalobca tiež netvrdil a nepreukázal, že došlo k strate zisku z realizovaného
obchodu a hospodárskej strate na žalobcu (napr. predložením výpisov z účtovnej evidencie potom, čo
by žalobca musel tvrdiť konkrétnu výšku tejto straty a obdobie jej vzniku - aj keď môže ísť o skutočnosti

tvoriace predmet žalobcovho obchodného tajomstva, potom záleží od žalobcu, či ich bude naďalej tajiť a
vystavuje sa riziku neunesenia dôkazného bremena v konaní o náhradu škody, alebo ich zverejní a splní
dôkaznú povinnosť). Napokon žalobca konkrétne netvrdil a nepreukázal ani ovplyvnenie jeho ďalších
podnikateľských postupov a jeho neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí.

Súd môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahu v súdnom konaní v
zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. len v prípade ich konštatovania či už vo výsledkoch vybavenia
sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí
vydanom v disciplinárnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva o
porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí

Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Žalobca ani v tejto časti žaloby nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a netvrdil ani
nepreukázal kedy, ktorý štátny alebo súdny orgán a ktorým rozhodnutím zistil existenciu prieťahov v
exekučnom súdnom konaní, keďže rozhodovanie o tejto otázke nepatrí do právomoci súdu I.stupňa.Záverom možno konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v celom rozsahu. Netvrdil a ani
nepreukázal základné atribúty zodpovednostného právneho vzťahu, ktorými sú zavinené protiprávne

konanie ( žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup Okresného súdu Lipt. Mikuláš v exekučnom
konaní vedenom pod sp. zn. EX 12926/09 súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, povinnej G. S.,
A.. XX.XX.XXXX, pre vymoženie 260,91 € s príslušenstvom), vznik škody (vzhľadom na neexistenciu
zavineného protiprávneho konania bolo nadbytočným ďalej vznik škody dokazovať, opäť však možno
poukázať na nedostatok skutkových tvrdení a neoznačenie príslušných dôkazov), ani príčinnú súvislosť

medzi vzniknutou škodou a zavineným protiprávnym konaním.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V
konaní úspešný žalovaný nenavrhol prisúdenie náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného

okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.