Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. máj 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/104/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110210004
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4110210004.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľov: G.. Q. P., nar.: XX.XX.XXXX a 2. G.. L. P., nar.:

XX.XX.XXXX,obajabydliskom:Q.6,XXXXXA.,obajazastúpení:JUDr.AndreaKelemenová,advokátka
so sídlom: Piaristická 1, 949 01 Nitra proti odporcovi : Mgr. Richard Krčmárik REALITY, IČO: 34 870
491, s miestom podnikania: Štiavnická 17, 949 01 Nitra, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. René
Hudzovič, s.r.o., IČO: 36 860 697, so sídlom: Štefánikova tr. 49, 949 01 Nitra, o zaplatenie sumy 5 000,-
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom v prvom a v druhom rade sumu vo výške 5.000 eur spolu
s 9 % úrokom z omeškania ročne počnúc od 1.3.2010 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania

vo výške 300 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1327,08 eur, ktoré je odporca povinný zaplatiť
právnej zástupkyni navrhovateľa do 15dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 27.4.2010 prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne domáhal zaplatenia sumy 5 000,- Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe dohody o zložení zálohy na kúpu nehnuteľnosti zo dňa
18.3.2009 uhradil odporcovi sumu 5.000,- Sk , ktorá bola podľa textu dohody zálohou kúpnej ceny
na predmetnú nehnuteľnosť. Navrhovateľ predmetnú nehnuteľnosť od odporcu neodkúpil a preto
vyzval odporcu na vrátenie zloženej zálohy, pričom mu bolo oznámené, že zložená záloha na kúpu
nehnuteľnosti zanikla započítaním pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi a to titulom zmluvnej pokuty

v zmysle Dohody o zložení zálohy zo dňa 18.3.2009.

Navrhovateľ ďalej v návrhu uviedol, že nárok na vrátenie žalovanej sumy uplatňuje titulom
bezdôvodného obohatenia.

Súd vo veci vydal dňa 13.05.2010 Platobný rozkaz č. k. XXRO/XX/XXXX - 20, proti ktorému podal
odporca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpor, a preto bol predmetný platobný rozkaz, v
zmysle ustanovenia § 174 ods. 2. OSP zrušený a vo veci samej bolo nariadené pojednávanie.

Súd v tejto právnej veci vydal dňa 05.02.2013 Uznesenie č. k. XXC/XXX/XXXX - 72 , ktorým pripustil, aby
do konania na strane navrhovateľa ako navrhovateľka v 2. rade pristúpila Ing. L. P., nar.: XX.XX.XXXX,
bydliskom: Q. 6, XXX XX A., t.j.- manželka navrhovateľa.Navrhovateľ, ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že odporca im ponúkol na predaj
nehnuteľnosti na I. - pričom sa dohodli, že odkúpia nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. území
Chrenová, na základe čoho navrhovatelia v 1. a 2. rade dňa 18.03.2009 zložili zálohu vo výške 5. 000,-

Eur a podpísali dohodu o zložení zálohy na kúpu nehnuteľnosti.

V čase, kedy zložili zálohu, predmetná nehnuteľnosť nebola ešte zameraná, boli to len náčrty odporcu,
predmetnú parcelu fyzicky nevideli, videli ju len na náčrtoch, ktoré im predložil k nahliadnutiu odporca.
Malo sa jednať o pozemok, ktorý sa nachádza na konci I., smerom na Q. cestu nad penziónom LUX.
V písomnej dohode, ktorú podpisovali s názvom Dohoda o zložení zálohy sa dohodli, že odporca

pripraví zmluvu a papiere, všetko do 31.07.2009. Dňa 12.06.2009 počas jeho neprítomnosti sa odporca
skontaktoval s manželkou, aby uhradila geometrický plán, ktorý bol vypracovaný v sume 265,50 Eur,
čo bolo aj uh radené zo strany manželky. Odporca kúpnu zmluvu do termínu 31.07.2009 nepredložil.
Odporca im predložil návrh na kúpnu zmluvu až koncom septembra 2009, kúpna zmluva nebola
konkrétna, nakoľko sa tam nenachádzala celková suma, ktorú by mali uhradiť za predmetný pozemok
a taktiež sa v tejto kúpnej zmluve nachádzali ťarchy na niektorých pozemkoch.

Ďalej navrhovateľ v 1. rade uviedol, že chceli, o čom bol odporca informovaný, nehnuteľnosť kupovať z
hypotekárneho úveru, pričom tam bolo uvedené, že sa kúpna cena vyplatí v hotovosti, taktiež požiadali
odporcu, aby im fyzicky ukázal pozemok, ktorý idú kupovať, aby videli ako vyzerá, je pravdou, že boli
sami s manželkou pozrieť túto nehnuteľnosť, aby vedeli, čo vlastne kupujú, keďže zo strany odporcu im
nebolo umožnené nahliadnuť na tento pozemok.

Pri ohliadke zistili, že pozemok je oplotený, ale nie je vykolíkovaný, takže nevedeli ani čo vlastne kupujú,
avšak aj napriek tomu ďalej vybavovali hypotekárny úver.

Odporca nechcel pristúpiť k tomu, aby predmetnú nehnuteľnosť uhrádzali formou hypotekárneho úveru
a nakoľko sa nevedeli ohľadom tejto skutočnosti s odporcom dohodnúť, rozhodli sa, že odstúpia od
uzavretia kúpnej zmluvy a budú požadovať späť zálohu na kúpu nehnuteľnosti, ktorú odporcovi riadne

uhradili, načo odporca prestal s nimi komunikovať a tak ho listom zo dňa 01.02.2010 požiadali o vrátenie
zálohy, ktorú mu zložili za účelom kúpy nehnuteľnosti. Odporca sa im vyhýbal, ako aj komunikácii s nimi
a nakoniec im oznámil, že tá záloha je jeho provízia za sprostredkovanie nehnuteľnosti a zároveň je to
zmluvn&aacu te; pokuta.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca ich nikdy nezaviedol, ani sa neboli spoločne pozrieť na

nehnuteľnosť, videli ju len cez plot, nehnuteľnosť nebola vykolíkovaná, nevideli predmet kúpy. Ďalej
uviedol, že odporca od začiatku vedel, že predmetná nehnuteľnosť sa bude brať na hypotekárny úver, čo
sa týka kúpnej ceny hovorilo sa ohľadom ceny za m2, ktorá ani nebola uvedená v kúpnej zmluve, taktiež
uviedol, že nie je pravda, že odporca hovoril aby počkali s vyhotovením kúpnej zmluvy, boli dohodnutí že
sa zvyšok zaplatí do 31.7.2009, avšak nemal kúpnu zmluvu a kúpna zmluva ktorá im bola predložená

mala nedostatky, ktoré sa odstraňovali. Návrh kúpnej zmluvy im bol predložený, ktorý pripomienkovali,
je tam uvedený dátum 8.9., pripomienky spisoval on. K obsahu zmluvy nemal pripomienky, len čo sa
týkalo parciel, ktoré nesedeli.

Navrhovateľka v druhom rade ako účastníčka konania vo svojej výpovedi uviedla, že našla inzerát v
novinách na ktorý reagovala s tým, že má záujem kúpiť pozemok na I. a kúpiť ho na hypotekárny úver,

pričom odporca povedal, že nie je s tým problém a od začiatku sa bavili o hypotéke.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporcu niekoľkokrát navštívili, odporca im ukázal náčrty predmetného
pozemku a s odporcom sa dohodli, že pripraví do konca júla 2009 kúpnu zmluvu, dohodli sa, že
pripraví kúpnu zmluvu a nie návrh na uzavretie kúpnej zmluvy, s odporcom niekoľkokrát telefonicky
sa kontaktovala pred júlom, ako aj po júli, nakoľko im nebola predložená kúpna zmluva, ktorú chceli

dať do banky za účelom vybavenia hypotekárneho úveru, načo im odporca povedal, že najprv vybaví
jednu pani, ktorá má kupovať nehnuteľnosť v hotovosti a nakoľko oni budú platiť hypotekárnym úverom,
vybaví ich až po júli. Takto plynul čas, stále nemali zmluvu, prvý návrh zmluvy im bol predložený vseptembri 2009, v zmluve bolo uvedené, že peniaze vyplatia v hotovosti pri podpise zmluvy, čo bolo
pre nich neprijateľné.

Ďalej uviedla, že nemohla predložiť do banky zmluvu, kde bolo napísané, že kúpna cena je už uhradená,

keďže žiadali o poskytnutie hypotekárneho úveru a vtedy začali naťahovačky s odporcom, aby nebrali
hypotekárny úver, aby si zobrali spotrebný úver, čo si odkonzultovali od hypotekárneho poradcu, ktorý
im povedal, že je to pre nich nevýhodné.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že k odstúpeniu od zmluvy došlo z dôvodu, že odporca stále trval na
tom, že nehnuteľnosť má byť vyplatená v hotovosti, nepamätá si kedy došlo k odstúpeniu od zmluvy,

nakoľko to vybavoval manžel, t.j. navrhovateľ v prvom rade. Navrhovateľka ďalej uviedla, že lokalitu,
kde chceli kúpiť nehnuteľnosť poznali, boli sa tam pozrieť z ciest, ktoré boli verejne dostupné a odkiaľ sa
pozerali na pozemok, pričom na nehnuteľnosť sa nemali ako dostať, nakoľko boli ohradené pozemky a
pozemky sa rozparcelovávali, nehnuteľnosti neboli ešte rozparcelované a podľa toho, ako sa pozerala
do katastra nehnuteľností, nie sú ani teraz rozparcelované. Jednalo sa o záhrady, z ktorých malo
byť urobených 5 pozemkov, geometrický plán im bol predložený v júni 2009 takým spôsobom, že ho

zaplatili a odporca si ho nechal, čiže nedostali originál, ten zostal u odporcu, nakoľko on mal vybaviť
nehnuteľnosť. Navrhovateľka ďalej uviedla, že podpisovali s odporcom dohodu o zložení kúpnej ceny,
kde zložili 5.000 eur ako rezerváciu pozemku, pričom odporca bol krytý čiastkou 5.000 eur a oni nie a
preto sa tam dopísala veta, že pokiaľ nepredloží odporca kúpnu zmluvu do 31.7.2009, tak im vráti túto
sumu. Ďalej uviedla, že sa jej tento termín zdal byť krátky, že to nestihnú vybaviť, oni ho neurgovali na

vrátenie zálohy v tom termíne, nakoľko ich stále naťahoval, že najprv vybaví tú pani pred nimi, že sa to
všetko vybaví, len treba čas, čiže k 31.7.2009 im zo strany odporcu nebola predložená kúpna zmluva a
taktiež ku dňu 31.7.2009 ani nevedeli, ktorý pozemok z tých piatich pozemkov kupujú a na konkrétnom
pozemku sa dohodli, až keď im bol daný návrh kúpnej zmluvy, čiže keď sa dohodli , že im môže dať
spodný pozemok, tak ten sa potom dal do návrhu kúpnej zmluvy.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že do konca septembra zo strany odporcu nedostali žiadnu zmluvu,
zmluvu, ktorú dostali kde bolo uvedené, že cenu uhradia a boli tam bodky nepovažuje za zmluvu, ktorú
by mohli podpísať, považuje to za návrh, krútili sa iba okolo návrhu, nakoľko tam jednak nebola uvedená
cena a bola tam uvedená skutočnosť, že zaplatia v hotovosti, pričom od začiatku sa hovorilo len o
hypotekárnom úvere. Ďalej uviedla, že návrh, ktorý im bol zo strany odporcu predložený mali tam

pripomienky, na liste vlastníctva bola v tom čase ťarcha.

Odporca, ako účastník konania vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľ sa dostal do kontaktu tým
spôsobom, že mu telefonovali na základe inzercie, jednalo sa o pozemky, ktoré boli vedľa seba a
navrhovateľ prejavil záujem o piaty pozemok z tých, ktoré predával, s navrhovateľom sa viackrát stretli,
navrhovateľ bol ohľadom kúpy nerozhodný, nevedel, či nehnuteľnosť kúpi, alebo nekúpi, pričom hneď

od začiatku mu povedal, že podmienkou je aj platba v hotovosti, pričom navrhovateľ sumu v hotovosti
nemal.

Odporca ďalej uviedol, že v čase, keď navrhovateľovi ukázal pozemok, geometrický plán ešte nebol
vypracovaný, bol len náčrt ku geometrickému plánu, geometrický plán bol vypracovaný zhruba v mesiaci
máj 2009 a bol odovzdaný jeho manželke. Keď im odovzdal predmetný geometrický plán mali už aj

presný výkres a výmeru pozemku a následne si vedeli stanoviť cenu za pozemok, s navrhovateľom sa
stretol v júni, navrhovateľ nemal zvyšok kúpnej ceny, povedal, aby počkal s vyhotovením kúpnej zmluvy,
pričom dohoda, že zvyšok kúpnej ceny bola, že zloží do 31.7.2009, on požadoval vyplatenie kúpnej
ceny v hotovosti, nakoľko to bolo aj v kúpnej zmluve špecifikované a nakoľko navrhovateľ nemal zvyšok
kúpnej ceny, nevedeli kúpnu cenu zrealizovať do konca júla, čiže zálohu, ktorú zaplatili a to 5.000 eur

považoval za sankciu. Ďalej uviedol, že nakoľko nemal peniaze, požiadal ho o predĺženie termínu do
konca septembra s tým, že súhlasil so sankciou, navrhovateľ akceptoval, že príde o sankciu 5.000 eur,
následne vypracoval kúpnu zmluvu, pričom ho navrhovateľ poprosil, že do konca septembra to bude
vedieť uhradiť, nestalo sa tak, neuhradil ani do konca roka 2009.

Odporca ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľovi nepredložil kúpnu zmluvu, nakoľko nemal

finančné prostriedky, finančné prostriedky nemal ani v júni, ani v júli, predložil mu iba návrh na uzavretie
kúpnej zmluvy 28.9.2009, pričom je pravdou, že v tomto návrhu nie je uvedená cena za nehnuteľnosť,avšak mu bol predložený geometrický plán, boli dohodnutí na cene za m2, čiže podľa geometrického
plánu si mohol cenu nehnuteľnosti vyrátať.

Odporca ďalej uviedol, že sumu 5.000 eur koncom júla zarátal ako zmluvnú pokutu, nakoľko navrhovateľ

mal naďalej záujem uzavrieť kúpnu zmluvu, mal záujem o nehnuteľnosť, zmluvu ku dňu 31.7.2009
nepredložil, nakoľko to bolo zbytočné, lebo vedel, že nemá zvyšok kúpnej ceny a keď nie je kúpna cena,
nedá sa obchod realizovať.

Odporca ďalej uviedol, že v marci 2009 keď podpisovali dohodu hovoril, že zvyšok kúpnej ceny musí
byť vyplatený v hotovosti, vyzýval navrhovateľa na zaplatenie kúpnej ceny, avšak k uzavretiu kúpnej
zmluvy teda nedošlo z dôvodu, že nemal zvyšok peňazí, o tom, že nemajú hotovosť sa dozvedel

v júli 2009. Odporca ďalej uviedol, že pri odovzdávaní kúpnej zmluvy, než sa podá návrh na vklad
do katastra nehnuteľností, kúpna zmluva musí byť riadne podpísaná, čiže na kataster sa odovzdáva
kúpna zmluva riadne podpísaná, overené podpisy predávajúceho, dáva sa tam originál geometrického
plánu, overená fotokópia geometrického plánu, návrh na vklad s kolkami a dalo by sa tam zrušenie
vecného bremena, pričom uviedol, že zmluvu o zrušení vecného bremena nevypracoval a neriešil,

nakoľko účastníci nemali peniaze na zaplatenie kúpnej ceny, tak to nemalo zmysel riešiť. Kúpnu zmluvu
im predložil až v septembri, ani vtedy nemali peniaze a k dohode o zložení zálohy pojem zmluvná
povinnosť znamenalo ako on odporca, že má povinnosť rezervovať uvedenú nehnuteľnosť do 31.7.2009
a vyhotoviť geometrický plán a zmluvná povinnosť pre navrhovateľa vyplýva zložiť zvyšok kúpnej ceny
a uzavrieť kúpnu zmluvu do 31.7.2009.

Súd v konaní vypočul svedka E. Q., ktorý na pojednávaní uviedol, že sa naňho navrhovateľ obrátil,
nakoľko mal záujem o kúpu nehnuteľnosti, o kúpu pozemku, čo bolo niekedy na jeseň v roku 2009,
obrátili sa naňho o možnosti poskytnutia hypotekárneho úveru, rozprávali sa o tom, aké sú možnosti
a schopnosti, teda či vzhľadom na ich príjem je možné im poskytnúť nejaký úver, nebola predložená
žiadna listina, prípadne kúpna zmluva, o ktorej by sa dalo už konkrétne baviť, čo sa týka predmetnej

nehnuteľnosti, nebol mu predložený vypracovaný znalecký posudok.

Súd v konaní vypočul svedka M. X., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že s navrhovateľom sa stretli
v mesiaci október 2009, kedy sa s nimi stretol pred kanceláriou odporcu, opýtal sa ich, čo tam
robia, povedali, že čakajú na pána O., tak ich pozval dovnútra, volal pánovi O., že tu má klientov,
navrhovateľom neponúkol možnosť vybavenia hypotekárneho úveru, ďalej uviedol, že v čase rozhovoru

medzi odporcom a navrhovateľmi bol v kancelárii, sedel chrbtom k stolu odporcu, avšak bola taká
tichá dohoda, že pri ich rokovaniach môže byť v kancelárii, pričom nezasahoval do ich rozhovoru, počul
o čom sa bavili, zapamätal si len toľko z toho, že sa rozprávali, že predmetná suma na nehnuteľnosť sa
má vyplácať v hotovosti, pri odchode mu odporca ukázal zmluvu, ktorá bola pripomienkovaná zo strany
navrhovateľov a čo sa týka spôsobu vyplatenia sumy, tam nebola žiadna pripomienka.

Právna zástupkyňa navrhovateľov v závere pojednávania uviedla, že má za to, že návrh navrhovateľa
je dôvodný, navrhuje návrhu v celom rozsahu vyhovieť, ďalej uviedla, že z dohody zo dňa 18.3.2009
bolo povinnosťou navrhovateľa uhradiť kúpnu cenu pri podpise kúpnej zmluvy najneskôr do 31.7.2009,
pričom z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že prvý krát bol návrh textu zmluvy
predložený zo strany odporcu navrhovateľom až 28.9.2009 a ak teda nedošlo k splneniu povinnosti

zo strany odporcu v podobe povinnosti predloženia kúpnej zmluvy do 31.7.2009, nemohlo dôjsť ani k
porušeniu povinnosti navrhovateľom, ktoré splnenie akoukoľvek formou bolo viazané na predloženie
kúpnej zmluvy odporcom. Ďalej uviedla, že predložený návrh kúpnej zmluvy bol v podstatných
náležitostiach a častiach neúplný, neobsahoval ustanovenia o kúpnej cene, listina teda dohoda zo
dňa 18.3.2009 bola uzavretá medzi sprostredkovateľom teda odporcom a záujemcom o kúpu teda

navrhovateľom,nejednalosaolistinu ktorejúčastníkombybolivlastnícinehnuteľnostíakopotencionálni
predávajúci, aj napriek tomu sumu 5.000 eur prevzal odporca ako zálohu kúpnej ceny, pričom sám
vlastníkom nehnuteľnosti nebol.Právny zástupca odporcu v závere pojednávania uviedol, že navrhuje, aby súd návrh navrhovateľov
zamietolazaviazalzaplatiťnáhradutrovkonania.Ďalejuviedol,žejednýmzdôvodovakoajz prednesov
samotných navrhovateľov je zrejmé, že kúpna zmluva nebola uzavretá z dôvodu, že nemali finančné

prostriedky v hotovosti, ktorými by zaplatili kúpnu cenu tak, ako to požadoval odporca, pričom aj
výsluchom svedka M. X. bolo preukázané, že kúpna cena za predmetnú nehnuteľnosť mala byť
vyplatená v hotovosti, ďalej uviedol, že dôvodom, prečo nebola zmluva, resp. návrh kúpnej zmluvy
zo strany odporcu predložený navrhovateľom v lehote do 31.7.2009 bola jednoznačne tá skutočnosť,
že navrhovatelia nemali finančné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny, bolo preto nelogické, aby

odporca za takejto situácie dal vyhotoviť návrh kúpnej zmluvy, za ktorý by musel zaplatiť a ktorý by bol
v budúcnosti nepoužiteľný z titulu, že by sa obchod neuskutočnil. Ďalej uviedol, že dôkazom o tom, že
navrhovatelia nemali finančné prostriedky bola aj skutočnosť, že vybavovali hypotekárny úver.

Ďalej uviedol, že v dohode o zložení zálohy na kúpu nehnuteľnosti jednoznačne je uvedené, že zmluvná
pokuta predstavuje zálohu, pričom záloha ako je v dohode uvedené činila sumu 5.000 eur, že táto
zmluvná pokuta predstavuje ušlú províziu sprostredkovateľa pre prípad že záujemca nezloží zvyšok

kúpnej ceny a neuzavrie kúpnu zmluvu najneskôr do 31.7.2009 a z vykonaného dokazovania je zrejmé,
že navrhovatelia si túto povinnosť nesplnili a na tom nič nemení ani tá skutočnosť, že odporca bol
zhovievavý a poskytol im ústnou formou ďalšiu lehotu na splnenie tejto povinnosti, pričom podstatné
je, že ani v ďalšej lehote, teda ani do 31.7.2009 navrhovatelia svoju povinnosť nesplnili a na ich strane
došlo k porušeniu povinnosti kde na základe dohody o zložení je jasne uvedené, že pri porušení

povinnosti vzniká odporcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a toto ustanovenie je dostatočne určité,
zrozumiteľné, urobené v predpísanej to je v písomnej forme a je prejavom slobodnej a vážnej vôle
účastníkov dohody.

Právny zástupca odporcu ďalej uviedol, že dohoda o zložení zálohy a dohodnutie zmluvnej pokuty sa
môže vzťahovať aj na nehnuteľnosti, ktoré majú vzniknúť v budúcnosti, napríklad analogicky i založené

právomôžezabezpečovať pohľadávku,ktorámávzniknúťvbudúcnostitobôž,keďvpredmetnejdohode
bol jednoznačne špecifikovaný predmet prevodu t.j. nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom kúpy zo
strany navrhovateľov, účastníci tejto dohody jednoznačne poznali predmet budúceho prevodu a prejavili
svoju vôľu uzavrieť dohodu o zložení zálohy s tak špecifikovaným a určeným predmetom prevodu ako
bol v dohode určený. Ďalej uviedol, že tvrdenie, že návrh kúpnej zmluvy neobsahoval výšku kúpnej

ceny nemá žiadny vplyv na povinnosť navrhovateľov zaplatiť zmluvnú pokutu a čo sa týka primeranosti
zmluvnej pokuty má za to, že zmluvná pokuta je primeraná, rovná sa provízii, ktorú má odporca obdržať
za sprostredkovanie príležitosti na uzavretie kúpnej zmluvy na predaj predmetných nehnuteľností.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov E. Q. a M.
Sobotku, oboznámením sa s dohodou o zložení zálohy na kúpu nehnuteľnosti, s geometrickým plánom,

s kúpnou zmluvou zo dňa 28.9.2009, s dohodou o zložení zálohy na kúpu nehnuteľností a uplatnenie
nároku na vrátenie zálohy a zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovatelia v prvom a v druhom rade prejavili záujem o kúpu nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v kat.
území I. zapísaná na liste vlastníctva XXXX a liste vlastníctva XXXX, ktorá mala vzniknúť zlúčením
parciel 10834, 10833/3 a parc. č. 10829/1, pričom podľa pripojeného geometrického plánu zo dňa

6.mája 2009 predmetná parcela mala mať výmeru vo výške 640 m2. Predmetná nehnuteľnosť bola v
podielovom vlastníctve spoluvlastníkov G.. E. O., G.. Y. O. a P. A..

Z dôvodu vážneho záujmu navrhovateľov v prvom a v druhom rade o kúpu predmetnej nehnuteľnosti
navrhovatelia s odporcom uzavreli dohodu o zložení zálohy na kúpu nehnuteľnosti, pričom podpísali
predmetnú dohodu dňa 18.3.2009 a podľa článku II predmetom dohody ktorú uzavreli bolo že teda zložia

navrhovatelia ako záujemcovia zálohu odporcovi ako sprostredkovateľovi ohľadom kúpy predmetných
nehnuteľností a to zálohu vo výške 5.000 eur, zároveň táto záloha bude predstavovať aj ako
rezerváciu vyššie uvedenej nehnuteľnosti pre nich, taktiež bola zložená aj za účelom vyhotovenia
dokladov potrebných k prevodu vyššie uvedených nehnuteľností a zároveň v predmetnej dohode bolo
medzi účastníkmi konania a to navrhovateľom a odporcom dohodnuté, že navrhovateľ ako záujemca sa

zaväzujezložiť zvyšokkúpnejcenynajneskôrpripodpisekúpnejzmluvyato31.7.2009,pričomsavtejtodohode dohodli, že hodnota nehnuteľnosti za m2 predstavuje 76,35 eur a hodnota za spoluvlastnícky
podiel na prístupovej čiastke predstavuje sumu 38,173 eur.

Ďalej sa v tejto dohode dohodli, že po toto obdobie sprostredkovateľ t.j. odporca bude nehnuteľnosť

rezervovať, nebude ju ponúkať inému záujemcovi a zároveň sa dohodli, že uvedená záloha na kúpu
vo výške 5.000 eur je zároveň aj zmluvnou pokutou, ktorá sa teda rovná ušlej provízii, ak záujemca
stratí záujem o kúpu predmetnej nehnuteľnosti a nezloží zvyšok kúpnej ceny a neuzavrie kúpnu zmluvu
najneskôr do 31.7.2009 a zároveň sa dohodli, že v prípade, že do vyššie uvedeného termínu nepríde
k podpisu kúpnej zmluvy, sprostredkovateľ t.j. odporca je povinný vrátiť navrhovateľovi ako záujemcovi

predmetný finančný obnos do 14 dní.

Z obsahu spisu ako aj z výsluchu účastníkov konania bolo jednoznačne za preukázané, že ku
dňu uvedenému v dohode o zložení zálohy na kúpu nehnuteľnosti a to ku dňu 31.7.2009 odporca
navrhovateľom nepredložil kúpnu zmluvu, resp. k tomuto predmetnému dátumu medzi účastníkmi
konania a to navrhovateľmi ako záujemcami a odporcom ako sprostredkovateľom nedošlo žiadnym
spôsobom k podpísaniu, resp. k uzavretiu kúpnej zmluvy a ani k vyplateniu zvyšnej sumy.

Navrhovatelia v predmetnom konaní zhodne uvádzali a tvrdili, že mali záujem o kúpu predmetnej
nehnuteľnosti, pričom predmetnú nehnuteľnosť chceli vyplatiť prostredníctvom hypotekárneho úveru, o
čom včas informovali záujemcu t.j. odporcu.

Ďalej bolo v konaní jednoznačne preukázané a to aj výpoveďou odporcu, že odporca predmetnú kúpnu
zmluvu na základe dohody ku dňu 31.7.2009 nepredložil záujemcom, t.j. navrhovateľom, nakoľko to

bolo podľa jeho vyjadrenia zbytočné, lebo nemali peniaze, teda nemali peniaze na vyplatenie zvyšku
kúpnej ceny a keď nie je kúpna cena, nedá sa obchod ani zrealizovať. Čiže ku dňu 31.7.2009 zo strany
navrhovateľov nedošlo ani k uhradeniu zvyšku kúpnej ceny tak, ako bolo dohodnuté a stanovené v
kúpnej zmluve.

Nakoľko nedošlo k naplneniu predmetnej dohody, uzavretej medzi účastníkmi konania, teda nedošlo

ku dňu 31.7.2009 k podpísaniu kúpnej zmluvy, navrhovateľ vyzval odporcu listom zo dňa 1.2.2010 na
vrátenie zálohy vo výške 5.000 eur s tým, že zostáva sprostredkovateľovi originál geometrického plánu,
za ktorý bola uhradená čiastka 265,50 eur. Listom zo dňa 1.3.2010 odporca oznámil navrhovateľovi,
že z dôvodu, že nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy nielen v lehote do 31.7.2009 a ani dodatočne v
poskytnutej lehote do 31.12.2009, kedy nebol ani zložený zvyšok kúpnej ceny, má za to, že zložená

záloha vo výške 5.000 eur, ktorú zložili titulom citovanej dohody s poukazom na § 580 Občianskeho
zákonníka považuje za zmluvnú pokutu a predmetnú sumu započítava ako vzájomnú pohľadávku, ktorú
voči nemu majú vo výške 5.000 eur, ktorá suma predstavuje zloženú zálohu na kúpu nehnuteľností.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 498 Občianskeho zákonníka, na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa
ako na preddavok..

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.Podľa § 544 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu
určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Súd na základe vykonaného dokazovania, ako aj z vyššie zisteného skutkového stavu mal za

preukázané, že návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy vo výške 5.000 eur bol podaný dôvodne a preto
návrhu v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Medzi účastníkmi konania bolo jednoznačne za preukázané, že navrhovatelia mali záujem o kúpu
predmetnej nehnuteľnosti, na základe čoho sa nakontaktovali na odporcu a v súvislosti s ich záujmom
o kúpu predmetnej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území I. podpísali dohodu o zložení zálohy
na kúpu nehnuteľnosti zo dňa 18.3.2009.

Súd predmetnú sumu vo výške 5.000 eur, ktorú poskytli navrhovatelia odporcovi v súvislosti s kúpou
nehnuteľnostiaspripravovanoukúpouveciaprijatiepredmetnejsumybudúcimpredávajúcimpovažoval
za preddavok., nakoľko ide o časť platby poskytnutej vopred, spravidla pred vznikom práv na zaplatenie
konečnej zmluvou dohodnutej platby (kúpnej ceny), prípadne platba uhradená ešte pred uzavretím
určitej zmluvy, čiže súd mal za to, že keď navrhovatelia plnili odporcovi predtým, než medzi nimi bola

uzavretá kúpna zmluva, hľadí sa na plnenie ako na zálohu na budúci záväzok z kúpnej zmluvy.

V dohode, ktorú teda účastníci konania podpísali a medzi sebou uzavreli sa dohodli, že predmetná
zálohabudeslúžiťakorezervácia predmetnejnehnuteľnosti,ďalejbudepoužitánavýdaje,ktorévzniknú
odporcovi v súvislosti s vyhotovením dokladov a zároveň sa v dohode dohodli, že navrhovatelia zvyšok
kúpnej ceny zaplatia do 31.7.2009, slúži ako záloha a zvyšok kúpnej ceny sa vyplatí pri podpise kúpnej

zmluvy najneskôr do 31.7.2009, súd považoval poskytnutú čiastku za preddavok i za splátku. Predmetná
suma slúži aj ako záloha na kúpu nehnuteľnosti ak k uzavretiu kúpnej zmluvy nedôjde, odpadne tým
dodatočne dôvod plnenia, takže na strane účastníka, ktorému bol poskytnutý preddavok druhým
účastníkom, ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením, právny dôvod ktorého dodatočne odpadol..

Nakoľko medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy ku dňu 31.7.2009, čo zhodne

na pojednávaní potvrdili všetci účastníci konania, pričom sám odporca potvrdil, že k tomuto dátumu
nepredložil kúpnu zmluvu, usudzujúc z toho, že navrhovatelia nemali peniaze a bolo by to zbytočné
zo strany odporcu došlo k porušeniu dohody nakoľko si nesplnil povinnosť tým, že do stanoveného
termínu nepredložil riadnu kúpnu zmluvu, ktorá by mala všetky potrebné náležitosti v zmysle § 588
OZ a nasledujúce, preddavok sa stal bezdôvodným obohatením z titulu nepredloženia kúpnej zmluvy

v stanovenom termíne, čiže odporca vytvoril stav z ktorého je zrejmé, že nedošlo k realizácii kúpnej
zmluvy.

Účastníci konania sa ďalej dohodli v predmetnej dohode, že vyššie uvedená záloha je aj zároveň
zmluvnou pokutou, ktorá sa rovná ušlej provízii sprostredkovateľa ak záujemca stratil záujem o
kúpu predmetnej nehnuteľnosti a nezloží zvyšok kúpnej ceny a neuzavrie kúpnu zmluvu najneskôr

do 31.7.2009, čiže účastníci konania sa teda dohodli, že v prípade neuzavretia kúpnej zmluvy sú
navrhovatelia povinní zaplatiť zmluvnú pokutu.

Inštitút zmluvnej pokuty je jedným z právnych prostriedkov na zabezpečenie záväzkov a právna úprava
zmluvnej pokuty je obsiahnutá v občianskom zákonníku a to v ustanoveniach § 544 a 545., pričom
zmluvnápokutapredstavujeurčitúpeňažnúsumu,ktorújedlžníkpovinnýzaplatiť veriteľovivprípade,že

nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť tak pre prípad nesplnenia záväzku
vôbec, ako aj pre prípad porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti. Dohoda o zmluvnej pokute musí byť
písomná a jej podstatnou náležitosťou je určenie výšky pokuty, prípadne spôsobu jej určenia, napríklad
percentuálnym podielom. Dohoda o zmluvnej pokute je závislá na existencii záväzku, ktorý je zmluvnou
pokutou zabezpečený. Ak tento záväzok platne nevznikne, nemôže dôjsť k porušeniu povinnosti

vyplývajúcej zo zmluvy a nemôžu teda nastať účinky zmluvnej pokuty, čiže z obsahu predmetnej dohody
účastníci konania dohodli zmluvnú pokutu a to jednak v prípade, ak navrhovatelia stratia záujem o kúpu,
nezložia zvyšok kúpnej ceny a neuzavrú kúpnu cenu najneskôr do 31.7.2009. Tu mal súd za to, že medzi
účastníkmi konania bola dohodnutá zmluvná pokuta pre prípad vyššie citovaných povinností z toho však
vyplýva,ženavrhovatelianestratilizáujemokúpunehnuteľnosti,zvyšokkúpnejcenynemohlizložiťatoz

dôvodu, že odporca ku dňu 31.7.2009 účastníkom konania nepredložil riadnu kúpnu zmluvu, predmetnúkúpnu zmluvu, resp. predmetná kúpna zmluva bola predložená účastníkom konania až 28.9.2009,
pričom nespĺňala náležitosti riadnej kúpnej zmluvy, čiže zabezpečovaná povinnosť a to uzavrieť kúpnu
zmluvu nevznikla a z toho titulu nemôže byť ani porušená táto povinnosť a nemôže vzniknúť odporcovi

ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Z titulu, že súd predmetnú sumu považoval za preddavok, teda za splátku a z dôvodu, že ku
kúpe nehnuteľnosti ku dňu stanovenej v dohode nedošlo, čiže kúpa sa nerealizovala, preddavok sa
stal bezdôvodným obohatením vo chvíli, keď odpadol právny dôvod na základe ktorého kupujúci, t.j.
navrhovatelia plnili predávajúcemu t.j. odporcovi, teda keď odporca ako predávajúci riadne nepredložil

kúpnu zmluvu aby mohlo dôjsť k riadnej kúpe, čiže kúpa nebola zrealizovaná, zo strany odporcu došlo
k bezdôvodnému obohateniu a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súd v konaní nepovažoval za závažnú skutočnosť, že navrhovatelia chceli predmetnú nehnuteľnosť
uhradiť prostredníctvom hypotekárneho úveru, načo odporcu upozornili a odporca takéto vyjadrenie
navrhovateľov v priebehu pojednávania odmietal, súd mal za to, že odporca si riadne nesplnil svoju
povinnosť a v stanovenom čase nepredložil účastníkom konania riadnu kúpnu zmluvu tak, ako sa

dohodli, pričom kúpna zmluva predložená ním zo dňa 28.9.2009 bola vyhodnotená všetkými účastníkmi
konania ako len návrh na uzavretie kúpnej zmluvy, čiže zo strany navrhovateľov nemohlo dôjsť k plneniu
na základe kúpnej zmluvy, vychádzajúc zo skutočnosti, že v predloženej kúpnej zmluve nebola uvedená
ani kúpna cena, za ktorú sa mala predmetná nehnuteľnosť odpredať, čiže zo strany odporcu došlo
jednoznačne k porušeniu dohody a teda aj k povinnosti vrátiť navrhovateľom uhradenú finančnú čiastku

vo výške 5.000 eur z dôvodu nesplnenia si svojej povinnosti teda z dôvodu ktorý následne vznikol z
bezdôvodného obohatenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len OSP), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania navrhovateľov v 1. a 2. rade rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešným
navrhovateľom priznal náhradu trov konania vo výške 1627,08 eur, ktoré pozostávajú z uhradeného
súdneho poplatku za návrh vo výške 300 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1327,08 eur pri
hodnote jedného právneho úkonu vo výške 180,93 eur vypočítaného z hodnoty sporu vo výške 5000

eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z tarifnej odmeny: prevzatie a príprava zastúpenia v roku
2010 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky): 180,93 eur + 7,21 eur režijný paušál, písomné podanie na súd
(návrh na vydanie PR) zo dňa 23.4.2010 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky): 180,93 eur + 7,21 eur režijný
paušál, účasť na pojednávaní dňa 11.4.2012, 13.6.2012, 10.9.2012 a 12.12.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c)
vyhlášky): 4x180,93 eur + 4 x 7,63 režijný paušál, účasť na pojednávaní dňa 27.2.2013 a 27.5.2013

(§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky): základná sadzba tarifnej odmeny znížená o 50% v zmysle § 13 ods. 2
vyhlášky - 2 x 90,47 eur + 2 x 7,81 režijný paušál, všetky úkony vypočítané a priznané podľa § 10 ods.
1 a 2, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 zák. č. 655/2004 Z. z. v znení platnom do 30.6.2013.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Nitra do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 42 ods. 3 OSP, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 251 ods. 1 OSP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; 31) ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie [v zmysle
poznámky 31)] odkazuje na osobitný zákon - Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov.