Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2013

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9C/45/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710202654
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2013:8710202654.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Marekom Kohútom v právnej veci žalobcu: S.. S. V., N. S. K. N. XX,
K.,F.:XXXXXXXX,práv.zast.Mgr.MarošomJežíkom,advokátom,AKsosídlomOkružná871/65,Stará
Ľubovňa, pracovisko Nám. sv. Egídia 95, Poprad proti žalovanej v 1./ rade S.. J. V., nar. X.XX.XXXX,
bytom N. Q. XXX/XX, G. S., K., zastúpená žalovaným v 2/ rade, žalovanému v 2./ rade S.. F. V., nar.
X.X.XXXX, bytom N. Q. XXX/XX, G. S., K., o náhradu škody s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov konania a žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov
konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasanávrhomdoručenýmtunajšiemusúdudňa9.3.2010pojehoupresnenínazákladevýzvysúdu
domáhal uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
4.719,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa podania žaloby do zaplatenia
ako aj náhrady trov konania.

Svoj nárok odôvodnil na tom skutkovom základe, že žalobca ako súkromný podnikateľ - súkromný
veterinárny lekár, ktorý v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti vlastnil a evidoval osobné motorové
vozidlo zn. V. S. EČV: K. XXX M., nemohol užívať, ale toto bez akéhokoľvek právneho titulu užívali
spoločne žalovaná v 1. rade ako jeho bývalá manželka a žalovaný v 2. rade ako jeho syn s tým, že
na žiadosť žalobcu o vydanie predmetného vozidla nereagovali. Na základe týchto skutočností podal
žalobca dňa 20.6.2008 na tunajší súd žalobu proti žalovaným o vydanie veci, ktoré konanie vedené pod
sp. zn. 13C/127/2008 bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby, nakoľko žalovaný dňa 22.10.2008

splnili žalovanú povinnosť a predmetné vozidlo žalobcovi vydali.

Vzhľadom na to, že žalobca je pri výkone svojej podnikateľskej činnosti odkázaný na používanie
motorového vozidla, bol nútený vzniknutú situáciu, ktorú zapríčinili žalovaní svojím protiprávnym
konaním, nejako riešiť, aby mohol pokračovať vo výkone svojej podnikateľskej činnosti. Pre uvedený
dôvod sa žalobca rozhodol pre kúpu nového auta, ktoré začal používať pri výkone svojho podnikania,
keď dňa 24.6.2008 uzatvoril kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa osobného motorového vozidla
V.S.skúpnoucenou20.179,05eur.Žalobcaďalejsúduuviedol,ženakúputohtoautasipožičalpeniaze,

a to sumu 6.638,78 eur od ČSOB, a.s. a sumu 14.080,27 eur od svojej matky M. V.. V tejto súvislosti
žalobcazanovéautozaplatilzákonnúpoistkunarok2008vovýške74,53eur,havarijnúpoistkuvovýške
374,24 eur, daň z motorového vozidla vo výške 122,64 eur. Splátka úveru poskytnutého ČSOB, a.s.
predstavovala podľa žalobcu sumu 317,50 eur a splátka pôžičky, ktorú žalobcovi poskytla jeho matka
predstavovala sumu 359,60 eur. Žalobca mal za to, že v súvislosti s protiprávnym zadržiavaním jehomotorového vozidla mu vznikla škoda s tým, že v tomto konaní si uplatnil jej náhradu, pričom výška
škody predstavovala:

- sumu 191,18 eur z titulu platenia havarijnej poistky za nové auto počas obdobia protiprávneho

zadržiavania auta od 24.6.2008 do 22.10.2008;

- sumu 37,51 eur z titulu platenia zákonnej poistky za nové auto počas obdobia protiprávneho
zadržiavania auta od 24.6.2008 do 22.10.2008;

- sumu 122,64 eur z titulu platenia dane za nové auto počas obdobia protiprávneho zadržiavania auta
od 24.6.2008 do 22.10.2008;

- sumu 1.270,- eur z titulu zaplatenia štyroch splátok úveru poskytnutého ČSOB, a.s. na kúpu auta ako

splátky za obdobie júl 2008 až október 2008;

- sumu 1.438,40 eur z titulu zaplatenia splátok pôžičky poskytnutej M. V. na kúpu auta ako splátky za
obdobie júl 2008 až október 2008;

- sumu 1.660,- eur z titulu straty na cene pôvodného motorového vozidla.

Spolu výška škody spôsobená žalovanými preto podľa žalobcu predstavovala sumu 4.387,81 eur.

Žalovanáv1.radesaknávrhuvyjadrilapísomnýmpodanímdoručenýmtunajšiemusúdudňa15.7.2010,
v ktorom uviedla, že predmetné motorové vozidlo V. S. EČV: K. XXX M. je predmetom bezpodielového
spoluvlastníctva manželov s tým, že toto vozidlo evidovala ako podnikateľka do roku 2004, kedy ho
previedla na žalobcu kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 22.11.2004 s tým, že žalobca ho kúpil ako
súkromná osoba. Zároveň uviedla, že žalobca jej kúpnu cenu vozidla vo výške 8.500,- Sk nezaplatil,

preto ju bola nútená vyrovnať z vlastných prostriedkov, aby nechýbala v pokladni. V ďalšom žalovaná
v 1. rade poukázala na ust. § 143 Občianskeho zákonníka, pričom toto vozidlo môže slúžiť len na
prepravu osôb, keď žalobca je veterinárnym lekárom, z čoho podľa žalovanej v 1. rade vyplýva, že
nie je predmetom vylúčeným z BSM. S poukazom na ust. § 124 Občianskeho zákonníka žalovaná v
1. rade uviedla, že mala právo predmetné motorové vozidlo užívať rovnako ako žalobca s tým, že zo

zdravotných dôvodov toto motorové vozidlo nikdy neriadila, ale ho riadil vždy na prosbu žalovanej v 1.
rade a s jej výslovným súhlasom jej syn - žalovaný v 2. rade. Žalovaná v 1. rade mala ďalej za to, že
neporušila žiadnu povinnosť uvedené v ust. § 420 Občianskeho zákonníka, a preto nemôže zodpovedať
za žiadnu škodu tak ako to uviedol žalobca v návrhu. Podľa žalovanej v 1. rade sumy uvedené žalobcom
sú vykonštruované za tým účelom, aby sa žalobca na úkor žalovanej v 1. rade obohatil, a preto žiadala,

aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 30.9.2010 uviedol, že sám žalobca
spoločným vyhlásením do zápisnice z pojednávania zo dňa 22.10.2008 vo veci sp. zn. 13C/127/2008
prostredníctvom svojho právneho zástupcu potvrdil, že vozidlo V. S. EČV: K. XXX M. je predmetom BSM,
čím podľa žalovaného v 2. rade potvrdil právny nárok žalovanej v 1. rade na používanie predmetného

vozidla. Zároveň žalobca potvrdil v tomto konaní fakt, že garáž, v ktorej sa toto vozidlo nachádzalo, sám
uzamkol, aby tak zabránil žalovanej v 1. rade toto vozidlo používať, z čoho podľa žalovaného v 2. rade
vyplýva, že sám žalobca poškodil práva žalovanej v 1. rade k predmetnému vozidlu. V ďalšom žalovaný
v 2. rade poukázal, že na strane 71 spisu sp. zn. 13C/127/2008 žalobca uvádza SMS správu, ktorú
obdŕžal od žalovaného v 2. rade ako reakciu na žiadosť, aby mu vydal vozidlo, kde ho tento upozornil na

fakt, že sa má s danou otázkou obrátiť na žalovanú v 1. rade, čo žalobca neurobil. Z uvedeného podľa
žalovaného v 2. rade vyplýva, že žalovanú v 1. rade ako spolumajiteľku o skutočnosti, že chce auto
užívať žalobca neinformoval a ona nemala žiaden dôvod sa v tomto čase vzdať užívania vozidla, ktoré
potrebovala. V čase, keď bola žalobcovi opakovane, už aj vo vyjadrení zaslanom súdom, oznámená
skutočnosť, že auto má k dispozícii vo svojej garáži, toto vozidlo odmietol prevziať, naopak, na garáž

umiestnil ďalší zámok a kľúče odovzdal do advokátskej úschovy. Rovnako okolnosti nálezu kľúčov, podľa
žalovanéhov2.rade,nasvedčujú,žeichdovozidlavložilpočaspreberaniasámžalobca,zčohovyplýva,
že si on sám zabránil v užívaní predmetného vozidla. Zároveň v čase, keď bol žalobca prinútený kúpiť si
nové vozidlo, používal na svoje účely vozidlo V. Y. EČV: K. XXX M., ktorého vlastníkom bol žalovaný v 2.
rade, teda po kúpe ďalšieho vozidla mal žalobca v danom čase k dispozícii dve vozidlá a jeho tvrdenieo nutnosti kúpy nového vozidla je podľa žalovaného v 2. rade úplným nezmyslom. Žalovaný v 2. rade
používal vozidlo V. S. EČV: K. XXX M. na výslovnú žiadosť a s výslovným súhlasom spolumajiteľky tohto
vozidla - žalovanej v 1. rade, z čoho vyplýva absencia protiprávneho konania žalovaného v 2. rade.

Záverom svojho vyjadrenia žalovaný v 2. rade poukázal, že celý žalobný návrh v tejto veci má za cieľ
za každú cenu poškodiť oboch žalovaných, keď tento cieľ sledoval žalobca aj prvou žalobou vedenou
pod sp. zn. 13C/127/2008. Pre uvedené dôvodu žiadal žalovaný v 2. rade žalobu zamietnuť s tým, že
si uplatnil náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom všetkých účastníkov konania, prednesmi právneho zástupcu

žalobcu, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, ako aj s pripojeným spisom tunajšieho
súdu sp. zn. 13C/127/2008 a zistil nasledovný skutkový stav:

Na pojednávaní konanom dňa 10.11.2010 žalobca uviedol, že motorové vozidlo V. S. EČV: K. XXX M.
bolo jeho výlučným vlastníctvom s tým, že aj žalovaná v 1. rade mala iné osobné motorové vozidlo vo
svojom výlučnom vlastníctve, pričom obe vozidlá slúžili na podnikanie. Nakoľko žalovaná v 1. rade mala
zdravotné problémy a V. S. EČV: K. XXX M. bol pohodlnejší, dohodli sa, že tento bude užívať žalovaná

v 1. rade a žalobca bude užívať jej motorové vozidlo V. Y.. Po zmene rodinnej situácie, keď bol žalobca
žalovaným v 2. rade dňa 20.3.2008 napadnutý zbraňou, dožadoval sa žalobca výmeny áut tak, aby
mohol užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Dňa 22.4.2008 zaslal žalovanému v 2. rade list ako aj e-
mail, v ktorom ho vyzval na vrátenie motorového vozidla s tým, že žalovanú v 1. rade nevyzýval z toho
dôvodu, že nebola držiteľkou vodičského oprávnenia. Dňa 5.5.2008 o toto vrátenie požiadal žalobca aj

žalovanú v 1. rade. Následne dňa 6.5.2008 podal žalobca ohľadom tejto veci trestné oznámenie s tým,
že nemal vedomosť o tom, kde sa nachádza jeho motorové vozidlo a o tom, že je v garáži na Q. W. I.
K., sa dozvedel až zo spisu sp. zn. 13C/127/2008.

Ku skutočnosti, že užíval V. Y. žalobca uviedol, že dňa 27.6.2008 mu bol doručený list od žalovanej v
1. rade, v ktorom ho žiadala o vydanie tohto motorového vozidla s tým, že ešte v ten istý deň zaslal

žalobca žalovanej v 1. rade SMS správu, že si toto vozidlo môže okamžite prevziať. Dňa 28.6.2008 si
toto motorové vozidlo prišli prevziať obaja žalovaní do rodinného domu na ulici Spišskej v K., pričom
žaloba očakával, že mu vrátia jeho motorové vozidlo V. S. EČV: K. XXX M., k čomu nedošlo. Po tom,
ako sa žalobca zo spisu dozvedel, že toto motorové vozidlo sa nachádza v garáži na Q. W. I. K., dal k už
visiacej zámke aj svoju vlastnú visiacu zámku, aby zabránil jeho ďalšiemu užívaniu, a to dňa 28.8.2008.

Dňa 2.9.2008 žalobca zistil, že jeho visiaci zámok tam už nie je s tým, že následne dňa 10.10.2008
založil žalobca ďalší visiaci zámok, aby auto nebolo užívané. Skutočnosť, že keď dňa 22.10.2008 došlo
za prítomnosti všetkých účastníkov a ich zástupcov k odovzdaniu tohto vozidla žalobcovi, keď žalovaný
v 2. rade podľa žalobcu nevedel, že kľúče od garáže sú v zadných ľavých dverách vozidla V. S., vyvracia
tvrdenie žalovaných o tom, že si žalobca mohol toto vozidlo zobrať a užívať ho, nakoľko od garáže

nemohol mať kľúče, ktoré boli umiestnené v tomto aute.

Žalovaná v 1. rade na tom istom pojednávaní uviedla, že motorové vozidlo V. S. EČV: K. XXX M.
nadobudla lízingovou zmluvou s tým, že sa následne dohodla so žalobcom, ktorý bol v tom čase ešte jej
manželom, že mu ho predá ako súkromnej osobe za sumu 8.500,- Sk, pričom táto kúpna cena nebola
žalovanej v 1. rade nikdy žalobcom zaplatená. Žalovaná v 1. rade si musela túto sumu vyrovnať vo

svojom účtovníctve zo svojich zdrojov sama, a to tak, že ju vložila do účtovníctva. Zároveň poukázala
na skutočnosť, že žalobca si pôžičky zobral ako súkromná osoba a nie ako podnikateľ, pričom aj keď
toto vozidlo bolo žalobcovi predané, zostalo v BSM účastníkov, o čom svedčí aj zápis v konaní sp.
zn. 13C/127/2008 o tom, že jeho opravy financovala žalovaná v 1. rade zo svojich zdrojov. Žalovaná
v 1. rade potvrdila, že mali so žalobcom dohodu, že on bude užívať V. Y. a žalovaná v 1. rade V. S.

spolu so žalovaným v 2. rade. Počas žalovaného obdobia bolo podľa žalovanej v 1. rade toto motorové
vozidlo zamknuté v garáži, od ktorej mal žalobca tri sady kľúčov, ktoré boli v pivnici, preto si žalobca
mohol kedykoľvek auto zobrať s tým, že kľúče od auta boli v aute. Žalovaná v 1. rade uviedla, že od
júna 2008 nemohla v spoločnom rodinnom dome bývať a odsťahovala sa k svojmu synovi. Záverom
vyslovila názor, že požiadavka žalobcu uplatnená v tomto konaní je v rozpore s dobrými mravmi aj so

zákonmi Slovenskej republiky, keď žalobca získal toto motorové vozidlo zadarmo a chce od žalovanej v
1. rade ďalšie peniaze na financovanie motorového vozidla. V ďalšom poukázala, že kladku a zámku nagaráži na Q. W. I. K., kde bolo motorové vozidlo V. S., neodstránila, pričom motorové vozidlo neužívala
a nepamätala si, žeby ho užíval jej syn - žalovaný v 2. rade.

Žalovaný v 2. rade na tom istom pojednávaní súdu uviedol, že motorové vozidlo V. S. EČV: K. XXX M.

užíval na základe žiadosti svojej matky - žalovanej v 2. rade z dôvodu, že zo zdravotných dôvodov
nebola schopná motorové vozidlo riadiť. Žalobca mal podľa žalovaného v 2. rade možnosť kedykoľvek si
toto vozidlo prevziať, nakoľko mal od garáže, kde bolo toto auto kľúče, pričom svojím vlastným konaním
zabránil užívaniu tohto motorového vozidla, a to tak, že sám dal na garáž kladku, ktorú žalovaný v 2.
rade neodstránil. Naviac nebolo podľa neho preukázané, či ju vôbec niekto odstránil s tým, že žalobca

mal k dispozícii V. Y., ktoré v tom čase vlastnil žalovaný v 2. rade a užíval ho pre svoje vlastné účely. V
rozhodnej dobe účastníci z dôvodu zlých vzťahov spolu nekomunikovali, len žalovaní oznámili žalobcovi,
kde je jeho auto odparkované. Podľa žalovaného v 2. rade je skutočnosť, ktorý z nich toto auto užíval
irelevantná z dôvodu, že vozidlo je predmetom BSM a ako také ho môže žalovaná v 1. rade užívať
dodnes. Vzhľadom na fakt, že žalovaná v 1. rade dala toto vozidlo žalovanému v 2. rade s jej výslovným
prianím a súhlasom, mohol by žalovaný v 2. rade toto vozidlo používať dodnes. Žalovanému v 2. rade

bránila v odovzdaní kľúčov priamo žalobcovi tá skutočnosť, že bol ním fyzicky napadnutý a žalobca ho
chcel zaškrtiť, preto sa vyhýbal kontaktu so žalobcom, naviac žalobca mal kľúče od garáže, ktorú si
mohol kedykoľvek otvoriť a zobrať si auto sám.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 16.2.2009 súd zistil, že žalobca ako predávajúci predal G. N. ako kupujúcej
motorové vozidlo zn. V. S. EČV: K. XXX M. za kúpnu cenu 2.900,- eur.

Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.6.2008 súd zistil, že žalobca ako fyzická osoba -
nepodnikateľ si od ČSOB, a.s. zobral spotrebiteľský úver vo výške 200.000,- Sk.

Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou v 1. rade ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim dňa
22.11.2004 súd zistil, že žalobca kúpil toto motorové vozidlo za kúpnu cenu 8.500,- Sk.

Zo zápisnice o advokátskej úschove súd zistil, že po tom, ako sa dňa 29.8.2008 dostavil žalobca do

priestorov advokátskej kancelárie Mgr. S. Ježíka prehlásil, že motorové vozidlo, ktorého vydanie je
predmetom konania vedeného na Okresnom súde K. pod č. k. 17C/127/2008, žalovaní odstavili v garáži
nachádzajúcej sa na ulici Q. bol na predmetnú garáž bol dňa 29.8.2008 za prítomnosti žalobcu a Mgr.
Z. namontovaný nový ďalší zámok, pričom predmetom advokátskej úschovy sú tri kusy kľúčov, ktoré
predmetný zámok uzamykajú. Zároveň sa podľa tejto zápisnice o advokátskej úschove žalobca s Mgr.

Z. dohodli, že tieto kľúče ostávajú v advokátskej úschove Mgr. Z. až do právoplatného ukončenia vyššie
uvedeného sporu, po ukončení ktorého budú žalobcovi odovzdané.

Z úradného záznamu a zápisnice o advokátskej úschove súd zistil, že žalobca dňa 10.10.2008 v
advokátskej kancelárii Mgr. Z. prehlásil v súvislosti s advokátskou úschovou, že tento nový zámok
nachádzajúci sa na garáži na ulici Q. bol odstránený treťou osobou s tým, že dňa 10.10.2008 bol

za prítomnosti žalobcu a Mgr. Z. namontovaný na túto garáž ďalší zámok, ktorý bol tiež predmetom
advokátskej úschovy.

Z SMS komunikácie žalobcu a žalovanej v 1. rade súd zistil, že žalobca uviedol žalovanej v 1. rade SMS
správou zo dňa 21.6.2008, že ňou požadované motorové vozidlo V. U. Y. si môže prevziať okamžite v
K. - I.H. pri rodinnom dome účastníkov s tým, že následne žalovaná v 1. rade žalobcovi SMS správou

zo dňa 27.6.2008 uviedla, že toto motorové vozidlo si prevezme nasledujúci deň.

Zo zápisov o odovzdaní a prevzatí motorových vozidiel súd zistil, že žalovaná v 1. rade si motorové
vozidlo V. U. Y. prevzala dňa 28.6.2008 a žalobca si motorové vozidlo V. S. EČV: K. XXX M. prevzal
dňa 22.10.2008.Zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi veriteľom M. V. a dlžníkom - žalobcom dňa 24.6.2008 súd zistil, že
ňou žalobca potvrdil, že od svojej matky - M. V. si dňa 24.6.2008 požičal finančnú čiastku 400.000,- Sk
s pevnou úrokovou sadzbou vo výške 5 % ročne a so začatím splácania úveru od 1.7.2010 s mesačnou

splátkouvovýške8.334,-Skstým,žecelkovomákpredpokladanejdobesplateniapôžičkydo24.6.2014
uhradiť sumu 520.000,- Sk.

Z prehľadu trestných káuz (č. l. 100 spisu) súd zistil, že vo vzťahu medzi účastníkmi je v súčasnosti
vedených 9 trestných konaní.

Právny zástupca žalobcu nerozlučné procesné spoločenstvo žalovaných opieral o tú skutočnosť, že
v rozhodnom období, kedy malo byť vydané motorové vozidlo V. S., toto obaja žalovaní užívali, čím

spoločným konaním spôsobili žalobcovi škodu s poukazom na ust. § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pričom obdobie, počas ktorého žalovaní toto motorové vozidlo neoprávnene užívali, ohraničil žalobca
v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/127/2008 od 20.6.2008 do 28.10.2008. Samotná škoda vznikla
žalobcovi tým, že si musel zakúpiť nové motorové vozidlo V. S. A. Y. EČV: K. XXX G., ktorý by si nemusel
v prípade vrátenia motorového vozidla V. S. EČV: K. XXX M. zakúpiť.

Žalovaný v 2. rade poukázal na tú skutočnosť, že ohľadom vrátenia motorového vozidla bol upozornený
žalobcom iba on, a to iba SMS správou s tým, že on následne uviedol žalobcovi, že ohľadom tejto
záležitosti sa má obrátiť na žalovanú v 1. rade, čo však žalobca neurobil, a preto sám spôsobil situáciu,
že nemohol toto vozidlo užívať. Samotný fakt, že vozidlo nebude riadiť žalovaná v 1. rade musel byť
žalobcovi známy ešte pred výmenou vozidiel, keď sa dohodli na vzájomnom užívaní týchto motorových

vozidiel. K úverovým zmluvám, ktoré uzavrel žalobca žalovaný v 2. rade uviedol, že tento ich uzavrel
účelovo, keď žalobca mal dostatok finančných prostriedkov, avšak chcel vyzerať ako osoba vo finančnej
núdzi s tým, že si nemusel požičiavať finančné prostriedky ani od svojej matky.

Žalobca potvrdil dohodu o vzájomnej výmene motorových vozidiel medzi ním a žalovanou v 1. rade ale
s tým, že žalovaná v 1. rade užívala motorové vozidlo V. S. aj po tom, ako jej žalobca vrátil vozidlo V. Y..

Zároveň mal za to, že je irelevantná skutočnosť, či mal nejaké finančné prostriedky na účte v čase kúpy
motorového vozidlo V. S. A. Y.. Zároveň však uviedol, že kúpa tohto motorového vozidla na pôžičku bola
pre neho v tom čase výhodnejšia, nakoľko dostal od predajcu výraznú zľavu.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.2.2011 zobral žalobca svoj návrh čiastočne späť, a to
tak, že žiadal, aby boli žalovaní povinní zaplatiť žalobcovi sumu 4.315,49 eur pozostávajúcu zo sumy

191,11 eur z titulu platenia havarijnej poistky za nové auto za obdobie protiprávneho zadržiavania auta
od 24.6.2008 do 22.10.2008, sumy 38,03 eur z titulu platenia zákonnej poistky za to isté auto a to isté
obdobie, sumu 49,79 eur z titulu platenia dane za nové auto, sumu 1.270,- eur z titulu zaplatenia štyroch
splátok úveru poskytnutého ČSOB, a.s. na kúpu auta za obdobie júl až október 2008, sumu 1.106,56
eur z titulu zaplatenia splátok pôžičky poskytnutej M. V. za rovnaké obdobie, sumu 1.660,- eur z titulu

straty na cene pôvodného motorového vozidla a sumu 71,37 eur za kolkové známky za vydanie ŠPZ
na nové auto.

Uznesením č. k. 9C/45/2010-178 zo dňa 7.3.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.4.2012 súd v
súlade s ust. § 96 ods. 1, 2 O.s.p. konanie v časti istiny vo výške 332,87 eur zastavil.

Z prehľadu občianskoprávnych sporov vedených medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade súd zistil,

že okrem tejto veci sa na tunajšom súde vedú konania pod sp. zn. 21C/115/2012, 21C/397/2012,
21C/398/2012, 21C/399/2012 spojené s vlastníctvom nehnuteľností a z toho vyplývajúcich nákladov na
médiá a odvoz smetí, 21C/112/2011 o vyporiadanie BSM týchto účastníkov, 20C/169/2012 o náhradu
škody. Zároveň je na tunajšom súde vedené trestné konanie voči obžalovanému - žalobcovi pod sp.
zn. 6T/83/2012 z dôvodu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru a

konanie vo veci žalobcu v tomto konaní žalovaného v 2. rade proti žalovanému v tomto konaní žalobcovi
o zaplatenie vedené pod sp. zn. 17C/56/2013.V záverečných rečiach žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu mal za preukázanú
dôvodnosť podanej žaloby, keď po tom, ako žalobca žalovaným vrátil ich motorové vozidlo, žalovaní
svoju povinnosť vrátiť žalobcovi jeho auto nesplnili, na základe čoho bola podaná na tunajší súd žaloba

o vydanie veci s tým, že toto motorové vozidlo vrátili žalobcovi až dňa 22.10.2008. Podľa žalobcu
žalovaní týmto protiprávnym konaním, keď zadržiavali vec, ktorá im vlastnícky nepatrila, spôsobili
žalobcovi škodu, ktorú si uplatnil v tomto konaní s tým, že u žalovaných boli naplnené všetky podmienky
zodpovednosti za spôsobenú škodu.

Žalovaný v 2. rade vo svojej záverečnej reči žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko žalobný
návrh je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Zároveň podľa žalovaného v 2. rade žalobca neuniesol

dôkaznébremenopreukázaťsvojevýlučnévlastníckeprávokmotorovémuvozidluV.S.EČV:K.XXXM.,
pričom v čase, keď mohol toto predmetné motorové vozidlo užívať, spolu so svojím právnym zástupcom
sám umiestnil na garáž, kde bolo toto vozidlo zaparkované, visiaci zámok, čím sám sebe bránil v užívaní
predmetnéhovozidla.Ďalejžalovanýv2.radepoukázalnatúskutočnosť,ževčasekeďžalobcakupoval
nové vozidlo, mal ešte k dispozícii vozidlo V. Y. patriace spoločnosti žalovaného v 2. rade, čím podľa

žalovaného v 2. rade odpadá príčinná súvislosť medzi tým, že nemal vozidlo a musel si ho kúpiť.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 13C/127/2008 súd zistil, že žalobca sa žalobou
doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.6.2008 domáhal proti žalovaným v 1. a 2. rade vydania motorového
vozidla V. S. EČV: K. XXX M..

Zároveň zhodne na pojednávaní v tejto veci dňa 22.10.2008 právny zástupcovia všetkých účastníkov

za ich prítomnosti prehlásili, že predmetné motorové vozidlo je umiestnené na ulici Q. I. K. s tým, že
je v bezpodielovom vlastníctve žalobcu a žalovanej v 1. rade a žalobca kľúče od tohto vozidla nechal
v tomto vozidle, ktoré je v garáži. Žalobca na tomto pojednávaní potvrdil, že na garáž umiestnil nový
visiaci zámok.

Podaním doručeným dňa 22.10.2008 zobral žalobca svoj návrh v tejto veci v celom rozsahu späť s

tým, že si voči žalovaným uplatňoval náhradu trov konania, na zaviazanie ktorých ich žiadal spoločne
a nerozdielne s tým, že jeho tvrdenie ohľadom nemožnosti užívania vozidla je pravdivé, pretože kľúče
žalobcu od garáže sa našli v tomto aute.

Žalovaní v 1. a 2. rade popreli žalobcom uvádzané skutočnosti, že žalobcove kľúče od garáže sa
nachádzali v predmetnom motorovom vozidle s tým, že žalobca neužíval toto vozidlo z dôvodu, že nemal

prístup do garáže ale vinou vyhrotených vzťahov účastníkov, ktoré spôsobil najmä žalobca, keď žalobca
a žalovaný v 1. rade sa pri svojom osobnom stretnutí dňa 28.6.2008 dohodli, že si motorové vozidlá
navzájom vymenia, aby nevznikali ďalšie problémy, pričom ten istý deň odovzdal žalobca žalovanému
v 1. rade motorové vozidlo V. Y. ohľadom čoho bol spísaný preberací protokol vypracovaný žalobcom.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade nemal pripravený preberací protokol, tak sa dohodli, že

ho pripraví a bez zbytočného odkladu odovzdá žalobcovi motorové vozidlo značky V. S.. Dňa 3.7.2008
žalovaný v 1. rade odstavil predmetné vozidlo žalobcovi v garáži nachádzajúcej sa v Poprade na parc.
č. 539/30 a od toho času ho žalovaní v 1. a 2. rade nepoužívali.

Súd uznesením č. k. 13C/127/2008-42 zo dňa 19.2.2008 konanie o vydanie veci zastavil, vrátil žalobcovi
krátený zaplatený súdny poplatok a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho

uznesenia vo vzťahu k výroku, ktorým žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal poukázal
na ust. § 150 O.s.p., pričom za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval okolnosti prejednávanej veci
spočívajúce v tom, že žalovaní od počiatku uvádzali, že sú ochotní vydať žalobcovi osobné motorové
vozidlo, pričom z ich písomného vyjadrenia vyplýva, že v čase podania žaloby už prebiehali rokovania
medzi účastníkmi, pretože aj žalobca zadržiaval vozidlo žalovaného v 1. rade. Súd mal za nesporné to,

že žalobca na garáži umiestnil visiaci zámok, od ktorého zase nemali kľúče žalovaní, teda ani žalovaní
nemohli disponovať s motorovým vozidlom a vzhľadom na postoj žalovaných, ktorí od začatia konania
mali záujem vrátiť motorové vozidlo žalobcovi, súd dospel k záveru, že účastníci mohli predísť tomuto
súdnemu sporu, a preto žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

KrajskýsúdvPrešoveakoodvolacísúdpoodvolanížalobcuprotivýrokuotrováchkonaniauznesenímč.

k. 14Co/28/2009-95 zo dňa 3.9.2009 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j.vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že k odovzdaniu
motorového vozidla V. S. nedošlo z toho dôvodu, že žalovaný v 1. rade nemal pripravený preberací
protokol tak ako sa dohodli a dňa 3.7.2008 odstavil žalovaný v 1. rade motorové vozidlo žalobcovi

v garáži nachádzajúcej sa v K.. Od uvedeného dátumu žalovaní motorové vozidlo V. S. neužívali a
žalobca si ho prevzal za prítomnosti právnych zástupcov strán dňa 22.10.2008 s tým, že mal vedomosť
o tom, že motorové vozidlo, ktorého vydania sa domáha v tomto konaní, je uzamknuté v označenej
garáži. Rovnako ani žalobca nespochybnil v podanom odvolaní, že sám na garáž umiestnil v dňoch
2.9.2008 a 10.10.2008 visiace zámky. Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne vyhodnotil

situáciu medzi účastníkmi konania v súvislosti so vzájomným vydávaním motorových vozidiel, ako aj
situáciu, ktorá súvisela s umiestňovaním nových visiacich zámkov na garáž, v ktorej bol automobil,
ktorého vydania sa domáhal žalobca. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o nepriznaní trov konania treba
podľa odvolacieho súdu považovať za spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi účastníkmi týkajúcimi
sa náhrady trov konania, keď správne bolo reálnu situáciu vo vzťahu medzi účastníkmi i uvedené
situácie v priebehu tohto konania posúdiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa, podľa ktorého nemusí

súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Za stavu aký z procesnej situácie
vyplynul bol odvolací súd toho názoru, že je spravodlivým, aby sa náhrada trov žalobcovi nepriznávala
a neaplikovalo sa ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p..

Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľaust.§424Občianskehozákonníkazaškoduzodpovedáajten,ktojuspôsobilúmyselnýmkonaním
proti dobrým mravom.

Podľa ust. § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša

škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa ust. § 450 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody
primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové
pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola
poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. § 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej
samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych

vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

Žalobca si svoj nárok v tomto konaní uplatňoval voči žalovaným titulom náhrady škody, ktorú mu mali
obajažalovaníspôsobiťtým,žeod20.6.2008do22.10.2008bezprávnehodôvoduužívalijehomotorové
vozidlo V. S. EČV: K. XXX M., pričom žalobca bol nútený zakúpiť nové motorové vozidlo V. S., z čoho
mu mala vzniknúť škoda spočívajúca v platbách havarijného zákonného poistenia a dane za nové auto

a platieb za úvery poskytnuté na jeho kúpu od ČSOB, a.s. a od jeho matky M. V. a zároveň škoda
spočívajúca v strate ceny pôvodného motorového vozidla.

Základnými predpokladmi vzniku škody sú 1/ porušenie právnej povinnosti, 2/ existencia škody, 3/
príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a 4/ zavinenie.Žalobca v konaní nepreukázal porušenie právnej povinnosti oboma žalovanými, ktorá by spočívala v
existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. V konaní bolo oboma účastníkmi
potvrdené, že žalobca si so žalovanou v 1. rade po vzájomnej dohode vymenili svoje motorové vozidlá.

Po zhoršení vzájomných vzťahov a rodinnej situácie účastníkov došlo, tak ako to vyplýva zo zhodných
tvrdení účastníkov, k vráteniu motorového vozidla V. Y. žalovanej v 1. rade s tým, že k protiplneniu, a to
vráteniu motorového vozidla V. S. žalobcovi nedošlo z toho dôvodu, že žalovaný v 2. rade nevyhotovil
preberací protokol tak ako sa dohodli a dňa 3.7.2008 odstavil žalovaný v 2. rade motorové vozidlo
žalobcovi v garáži nachádzajúcej sa na ulici Q. I. K.. Je nepochybné a nepopieral to ani žalobca, že mal

vedomosť o parkovaní svojho auta v tejto garáži s tým, že na túto garáž umiestnil v dňoch 2.9.2008 a
10.10.2008 visiace zámky o čom svedčia aj zápisnice o advokátskej úschove. S poukazom na uvedené
pretoakožalovanáv1.rade,takajžalovanýv2.radeneporušiliumiestnenímautadotejtogarážežiadnu
právnu povinnosť, ale naopak, v prípade, ak by toto auto po výzve na jeho vydanie naďalej užívali, resp.
nechali ho zaparkované na verejne prístupnom mieste, porušili by tým právnu povinnosť spočívajúcu
v predchádzaní škodám, ktoré by ďalším užívaním tohto motorového vozidla, resp. jeho poškodením

v prípade ak by bolo prístupné aj iným osobám, mohli na tomto motorovom vozidle vzniknúť. Naviac
žalovaní nemohli túto škodu žalobcovi spôsobiť, nakoľko žalovaní, tak ako to konštatuje prvostupňový
aj odvolací súd vo svojich rozhodnutiach vo veci č. k. 13C/127/2008, najneskôr dňa 3.7.2008 odstavili
predmetné motorové vozidlo do garáže a toto neužívali až do doby, kedy si ho vyzdvihol žalobca, pričom
žalobca si svoj nárok na náhradu škody uplatnil práve za obdobie, kedy toto motorové vozidlo neužívali

žalovaní.

Zároveň súd konštatuje, že nebol naplnený ani ďalší obligatórny znak zodpovednosti za škodu, a to
škoda samotná, ktorá by mala nastať v majetkovej sfére poškodeného žalobcu. Žalobca v prípade, ak by
aj jeho tvrdenie o tom, že nemal k dispozícii žiadne motorové vozidlo, a preto si musel zaobstarať nové,
bolo pravdivé, nebol povinný jednak vrátiť bez vzájomného vrátenia motorové vozidlo žalovanej v 1.

rade a naviac si žalobca svojím vlastným konaním tým, že dal na garáž visiace zámky, zabránil užívaniu
svojho motorového vozidla, keď aj žalobca sám potvrdil, že napriek tomu, že účastníci z dôvodu zlých
vzájomných vzťahov nekomunikovali, oznámili mu žalovaní, kde je auto žalobcu odparkované. Žalobca
nijako súdu nepreukázal, dokonca to ani netvrdil, že mu žalovaní bránili vo svojpomocnom vyzdvihnutí
motorového vozidla, naopak v konaní sp. zn. 13C/127/2008 žalovaní od počiatku tvrdili, že sú ochotní

vydaťžalobcovijehomotorovévozidlo,keďproblémomnebolosamotnévydaniemotorovéhovozidla,ale
realizácia tohto aktu už aj z dôvodu predchádzajúcich vzájomných slovných útokov všetkých účastníkov
ako aj fyzických potýčok medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade.

V prejednávanej veci absentuje aj príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovanými
a vznikom škody žalobcu, keď existencia príčinnej súvislosti musí mať vzťah príčiny a následku a

musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, to znamená, že žalovaní nielen že bez
právneho dôvodu a protiprávne zadržiavali motorové vozidlo žalobcu a odmietali mu ho vydať, ale ja to,
že na základe takto protiprávneho zadržiavania vznikla žalobcovi škoda. V prejednávanej veci by musel
žalobca okrem vyššie uvedeného preto preukázať aj to, že nemal k dispozícii žiadne motorové vozidlo,
iné motorové vozidlo si nemohol zaobstarať na obmedzenú dobu, napr. vypožičať si ho, ale musel si

kúpiť ďalšie motorové vozidlo. Rovnako žalobca, pokiaľ sa týka samotnej výšky škody, nepreukázal tú
skutočnosť, žeby potreboval úplne nové motorové vozidlo a nielen už jazdené motorové vozidlo, ako
aj tú skutočnosť, že nemal k dispozícii dostatok finančných vlastných finančných prostriedkov, a preto
musel čerpať úver od ČSOB, a.s. a pôžičku od svojej matky M. V.. Možno dať za pravdu žalovanému v 2.
rade, ktorý vo svojej záverečnej reči poukázal na tú skutočnosť, že žalobca, keď v čase, keď si kupoval

nové motorové vozidlo, mal ešte k dispozícii motorové vozidlo V. Y., čím podľa žalovaného v 2. rade
došlo k odpadnutiu príčinnej súvislosti medzi škodou a zavinením, nakoľko v tom čase žalobca nebol
nútený kúpiť si nové motorové vozidlo. Rovnako nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že je irelevantná
skutočnosť, či mal nejaké finančné prostriedky na účte v čase kúpy motorového vozidla V. S. A. Y., keď
ním uplatnená škoda pozostávala aj z úveru od ČSOB, a.s. a pôžičky od matky žalobcu s tým, že žalobca

okrem istiny musel zaplatiť aj príslušné úroky z omeškania ako aj ďalšie náklady spojené s poskytnutím
tohto úveru a pôžičky, čím nepochybne došlo k zväčšeniu nákladov žalobcu, ktoré by v prípade, ak mal
dostatok finančných prostriedkov na svojom účte nemusel vynaložiť.

Záverom súd považuje za potrebné poukázať, zhodne s názorom súdu prvého stupňa aj odvolacieho
súdu vo veci, ktorá priamo predchádzala tomuto sporu a ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaným v 1.a 2. rade vydania motorového vozidla, ktorého neoprávneným zadržiavaním mu mala vzniknúť škoda,
ktorú si uplatnil v tomto konaní, na tú skutočnosť, že spravodlivým usporiadaním vzťahov účastníkov
sa súdom javilo z dôvodu hodného osobitného zreteľa reálnu situáciu vo vzťahu medzi účastníkmi a

situáciu spojenú s užívaním motorového vozidla žalobcu žalovanými posúdiť tak, že žiadnemu z nich
náhradu trov konania nepriznali, a to ani v prvostupňovom ani v odvolacom konaní. Za danej situácie
súd preto poukazuje na ust. § 3 ods. 1 ale aj ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď je nepochybné, že
všetci účastníci tohto konania sa počas doby predchádzajúcej vydaniu motorového vozidla resp. doby
kedy začal žalobca toto motorové vozidlo opätovne užívať, dopúšťali ako blízki príbuzní konaní v rozpore

s dobrými mravmi, o čom svedčia nielen občianskoprávne ale aj viaceré trestné resp. priestupkové
konania, preto so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu tkvejúce v osobách účastníkov,
nielen žalobcu, ktorý sa v tomto konaní domáha ochrany svojho práva spočívajúcej v náhrade údajnej
škody, mal súd za to, že ide o tak závažné okolnosti vyžadujúce mimoriadny ohľad, kde aj sám žalobca,
ktorý sa dovoláva ochrany, konal v rozpore s dobrými mravmi, teda v rozpore so základnými zásadami
spolužitia, že jeho nárok uplatnený v tomto konaní aj v prípade, ak by bol v konaní preukázaný, by

mu z dôvodu porušenia týchto všeobecne platných noriem dobrých mravov, nemohol byť priznaný.
Citovaný odsek 2 prioritne ukladá, aby sa spory odstránili predovšetkým dohodou, pričom súd dospel
k presvedčeniu, že žalobca, tak ako to vyplýva aj z konania sp. zn. 13C/127/2008 aj z vykonaného
dokazovania v tomto konaní, nikdy nemal reálny záujem uzavrieť dohodu so žalovanými, preto takýto
návrh možno považovať z jeho strany za šikanózne uplatnenie práva voči žalovaným.

S poukazom na uvedené súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol a zároveň s poukazom na ust. §
150 O.s.p. z dôvodu hodného osobitného zreteľa pre dôvody uvedené vyššie v odôvodnení žiadnemu
z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3)Občianskehosúdnehoporiadkuuviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.