Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/82/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217965
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4312217965.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa : POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom

v Bratislave, Pribinova ul. č. 25, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa siedmymi písomne podanými návrhmi doručenými dňa 28.09.2012 domáhal od odporcu

zaplatenia sumy 3.058,29 eura ako majetkovej škody v sume spolu 875 eur a nemajetkovej ujmy v sume
spolu 2.183,29 eura, keď Okresný súd v Leviciach o návrhoch na vydanie poverenia rozhodol po 141
až 196 dňoch vo veciach vedenej exekútorom pod exekučným číslom EX 14036/2010, EX 13573/2010,
EX 7527/2010, EX 10386/2010, EX 12844/2010, EX 11613/2010, EX 7104/2010.

Súd uznesením zo dňa 25.03.2013 spojil na spoločné konanie konania, spisová značka 25C/359/2012,
25C/17/2013, 25C/20/2013, 25C/32/2013, 25C/38/2013, 25C/43/2013 a 25C/82/2013 pod spisovú

značku 25C 82/2013.

V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, za ktorého sa dostavil právny
zástupca a odporcu, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil. Účastníci mali doručenie vykázané.

Právny zástupca navrhovateľa pridržiavajúc sa písomne podaného návrhu a po oboznámení sa s
pripojenými exekučnými spismi sp. zn. 11Er/1150/2010, 7Er/1118/2010, 11Er/588/2010, 11Er/771/2010,

11Er/955/2010, 12Er/848/2010, 14Er/591/2010 uviedol, nemajetkovej ujmy sa domáha navrhovateľ
z dôvodu, že poverenie, resp. rozhodnutie súdu, nebolo v zákonnej 15 dňovej lehote v zmysle
exekučného poriadku. Navrhoval doplniť dokazovanie znaleckým posudkom, ohľadne určenia výšky
majetkovej škody, buď tak, že ho navrhovateľ predloží potom, ako ho bude mať vypracovaný znaleckou
organizáciou,alebohodávypracovaťsúd.Tentonávrhsatýkavšetkýchexekučnýchspisovuvedenýchv
tomto spise. Čo sa týka urgencií, ktoré sú uvádzané v písomnom vyjadrení, tieto sú uvádzané všeobecne
a predmetných vecí sa týkajú tie, ktoré boli podávané v čase, keď už predmetné exekúcie boli podané

na súd. Ohľadne bodu 20. vyjadrenia uvádzal, že navrhovateľ sa domáha nemajetkovej ujmy z dôvodu
nesprávneho úradného postupu, nie pre nesprávne rozhodnutie, pričom vie, že existuje iný typ žaloby,
kde sa navrhovateľ domáha z podobných dôvodov ako v bode 20. náhrady časti istiny.Súd vykonal dokazovanie výsluchom práv. zást. navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a
to : uznesením súdu č.k. 23C/82/2013-19 zo dňa 25.03.2013, vyjadrením odporcu zo dňa 11.04.2013,
listom európskej komisie, novinovým článkom, pripojenými spismi OS Levice sp. zn. 11Er/1150/2010,

7Er/1118/2010, 11Er/588/2010, 11Er/771/2010, 11Er/955/2010, 12Er/848/2010, 14Er/591/2010 a zistil
tento skutkový a právny stav :

Navrhovateľ sa písomne podanými návrhmi zo dňa 28.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia sumy
3.058,29 eura ako majetkovej škody v sume 875 eur a nemajetkovej ujmy v sume 2.183,29 eura.

Navrhovateľ ako oprávnený prostredníctvom súdneho exekútora podal návrhy na Okresný súd Levice
na vykonanie exekúcie voči povinným: U. C., N., M., H. K., W. M., Z. M., Y. M., Z. H.. Príslušný
Okresný súd vydal poverenie po uplynutí zákonom stanovenej doby s omeškaním viac ako 141 až 196
dní, keď pre daný prieťah neexistoval dôvod. Majetková škoda predstavovala náklady navrhovateľa
v období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím o nej. Pracovné výkony
zamestnancov pomocou informačného systému predstavovali sumu 70 eur. Náklady na udržiavanie

a správu informačného systému sumu 40 eur a administratívne náklady v sume 15 eur. Navrhovateľ
sa zároveň domáhal nemajetkovej ujmy, keď márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne
očakávania navrhovateľa na vymoženie pohľadávky, keď mohlo dôjsť k zániku povinného, k strate
kontaktu s povinným, k insolventnosti povinného. Nemajetková ujma má predstavovať satisfakciu za
konkrétne porušenie zákona. Pri výške nemajetkovej ujmy navrhovateľ vychádzal z toho, že Ústavný

súd SR za prieťahy v konaní priznáva priemerne 660 eur ročne a navrhovateľ sa domáhal sumy 55 eur
za každý mesiac.

Odporca v písomnom vyjadrení navrhoval návrh zamietnuť. V prvom rade mal za to, že návrh je
zmätočný, keď navrhovateľ síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne

dôkazy však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Navrhovateľ nepodnikol
žiadne kroky pre odstránenie neželaného stavu v prieťahoch v konaní. Mal za to, že návrh je podaný
predčasne, keď neuplynula 6 mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej
navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho odporca nepovažoval nárok za predbežne
prerokovaný. K samotnému postupu súdu odporca uvádzal, že z praktického hľadiska je lehota na

vydanie poverenia výraznou prekážkou, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak
je exekučným titulom notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Od 01.06.2011 pätnásťdňová
lehota na vydanie poverenia pre uvedené exekučné tituly neplatí. Odporca poukazoval, že v prípade
posudzovania prieťahov v konaní v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. je treba tieto posudzovať aj
v zmysle ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. Navrhovateľ vo vzťahu k predpokladom posúdenia

existencie zbytočných prieťahov v zmysle citovaného ustanovenia svoje tvrdenie nepreukázal. Odporca
namietal vyčíslenie materiálnej škody, keď mal za to, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a
účelové. Je potrebné preukázať skutočnú škodu listinnými dôkazmi, čo navrhovateľ nepreukázal. K
nemajetkovej ujme odporca uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické
a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu, keď mal za to, že prieťahy v konaní môže posudzovať

len Ústavný súd. Taktiež je potrebné brať do úvahy, či ide o vznik nemajetkovej ujmy u fyzických,
či právnických osôb, keď treba prihliadať aj na dobré mravy u poškodenej osoby. V tomto prípade
odporca poukazoval na nie vždy legitímne postupy navrhovateľa vo vzťahu k spotrebiteľom. Vzhľadom
na to, že išlo o spotrebiteľský vzťah, bolo na mieste podrobné skúmanie, pri vydávaní poverenia,
vzhľadom na zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa. Z tohto pohľadu je návrh

navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi, keď si požaduje náhradu škody od štátu, ktorá mala vzniknúť
pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa. Odporca namietal aj premlčanie
návrhu, keď 15-dňová lehota na vydanie poverenia uplynula pred dňom 23.04.2009, teda tri roky pred
uplatnením si nároku v rámci predbežného prerokovania veci. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky
príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, podľa odporcu nemožno

tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Odporca mal za to, že navrhovateľ
nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu vznikla
nemajetková ujma, či majetková škoda.

V písomnom vyjadrení navrhovateľ uviedol, že nie je dôvod pre postup podľa § 43 O.s.p.. Titul nároku

je určený ustanovením § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. a ide o nesprávny úradný postup. Navrhovateľ
vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a primäl súd k vydaniu rozhodnutia
podaniami zo dňa 18.02.2009, 20.05.2009, 23.09.2010, 27.09.2010. Mal za to, že súd musí v 15-dňovej
lehote preskúmať súlad vykonania exekúcie so zákonom. Samotné prekročenie lehoty predstavujebez ďalšieho zbytočný prieťah. Namietal, že príslušný súd nesplnil zákonnú lehotu podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku. Rozhodnutie rozhodcovskej komisie je úplne iný právny inštitút ako rozsudok
rozhodcovského súdu. Rozsudok rozhodcovského súdu je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm.

i) Exekučného poriadku. Navrhovateľ nijako nemaril predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
reagoval na podnety odporcu. Odporca nemal v úmysle navrhovateľa odškodniť. Vysoká zaťaženosť
okresného súdu nemôže byť dôvodom pre nedodržanie zákonnej lehoty. Štát má dostatočne zabezpečiť
súdy personálne. Podľa navrhovateľa vydanie poverenia nie je po právnej a faktickej stránke zložitou
vecou. Výklad zákona o zodpovednosti za škodu, podľa ktorého by nebol všeobecný súd oprávnený

preskúmavať existenciu zbytočných prieťahov v konaní, je ústavne nekonformný. Nečinnosť súdu
spôsobila zmenu v pracovných aktivitách navrhovateľa a to v smere zvýšenia objemu prác a postupov.
Navrhovateľ túto majetkovú ujmu zdokladuje znaleckým posudkom, prípadne ju súd môže určiť podľa
§ 136 O.s.p.. V rámci nemajetkovej ujmy treba zohľadniť aj povesť podniku, neistotu v plánovaní ako
aj úzkosť a nepríjemnosti členov riadiacich orgánov spoločnosti. K nemajetkovej ujme by nedošlo, ak
by súd vydal rozhodnutie včas. Príčina a následok tak sú zrejmé, ich spojenie je priame, bezprostredné

a neprerušené. Navrhovateľ sa nedomáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z titulu nezákonného
rozhodnutia ale z dôvodu nesprávneho úradného postupu, ktorý však vidí aj v porušení práva EÚ zo
strany exekučného súdu v tom, že sa zaoberal neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky bez toho, aby
o tom oprávneného alebo povinného upozornil.

Zo spisu sp. zn. 11Er/1150/2010 Okresného súdu Levice (pôvodne v spise 25C 82/2013) súd zistil,
že návrh na začatie konania o vydanie poverenia bol podaný dňa 26.11.2010. O návrhu na vydanie
poverenia exekučný súd rozhodol uznesením zo dňa 03.12.2010 právoplatné dňa 28.12.2010 tak,
že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Voči uvedenému uzneseniu oprávnený
podal odvolanie, ktoré zobral späť a Krajský súd v Nitre odvolacie konanie dňa 14.04.2011 zastavil.

Navrhovateľ ako oprávnený nijako neurgoval vydanie poverenia.

Zo spisu sp. zn. 7Er/1018/2010 Okresného súdu Levice (pôvodne v spise 25C 359/2012) súd zistil,
že návrh na začatie konania o vydanie poverenia bol podaný dňa 26.11.2010. O návrhu na vydanie
poverenia exekučný súd rozhodol uznesením zo dňa 30.11.2010 právoplatné dňa 21.12.2010 tak,

že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Voči uvedenému uzneseniu oprávnený
podal odvolanie, ktoré zobral späť a Krajský súd v Nitre odvolacie konanie dňa 31.03.2011 zastavil.
Navrhovateľ ako oprávnený nijako neurgoval vydanie poverenia.

Zo spisu sp. zn. 11Er/588/2010 Okresného súdu Levice (pôvodne v spise 25C 17/2013) súd zistil, že

návrh na začatie konania o vydanie poverenia bol podaný dňa 16.07.2010. Dňa 03.09.2010 si exekučný
súd vyžiadal od oprávneného doplnenie dokladov k návrhu, ktoré boli súdu predložené 22.09.2010.
O návrhu na vydanie poverenia exekučný súd rozhodol uznesením zo dňa 04.10.2010 právoplatné
dňa 28.03.2011 tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Voči uvedenému
uzneseniu oprávnený podal odvolanie, ktoré zobral späť a Krajský súd v Nitre odvolacie konanie dňa

28.02.2011 zastavil. Navrhovateľ ako oprávnený nijako neurgoval vydanie poverenia.

Zo spisu sp. zn. 13Er/771/2010 Okresného súdu Levice (pôvodne v spise 25C 20/2013) súd zistil,
že návrh na začatie konania o vydanie poverenia bol podaný dňa 23.09.2010. O návrhu na vydanie
poverenia exekučný súd rozhodol uznesením zo dňa 14.10.2010 právoplatné dňa 27.01.2011 tak,

že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Voči uvedenému uzneseniu oprávnený
podal odvolanie, ktoré zobral späť a Krajský súd v Nitre odvolacie konanie dňa 21.04.2011 zastavil.
Navrhovateľ ako oprávnený nijako neurgoval vydanie poverenia.

Zo spisu sp. zn. 12Er/848/2010 Okresného súdu Levice (pôvodne v spise 25C 38/2013) súd zistil,

že návrh na začatie konania o vydanie poverenia bol podaný dňa 14.10.2010. O návrhu na vydanie
poverenia exekučný súd rozhodol uznesením zo dňa 23.11.2010 právoplatné dňa 15.12.2010 tak,
že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Voči uvedenému uzneseniu oprávnený
podal odvolanie, ktoré zobral späť a Krajský súd v Nitre odvolacie konanie dňa 31.03.2011 zastavil.
Navrhovateľ ako oprávnený nijako neurgoval vydanie poverenia.

Zo spisu sp. zn. 11Er/955/2010 Okresného súdu Levice (pôvodne v spise 25C 32/2013) súd zistil,
že návrh na začatie konania o vydanie poverenia bol podaný dňa 14.10.2010. O návrhu na vydanie
poverenia exekučný súd rozhodol uznesením zo dňa 28.10.2010 právoplatné dňa 18.11.2010 tak,že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Voči uvedenému uzneseniu oprávnený
podal odvolanie, ktoré zobral späť a Krajský súd v Nitre odvolacie konanie dňa 30.06.2011 zastavil.
Navrhovateľ ako oprávnený nijako neurgoval vydanie poverenia.

Zo spisu sp. zn. 14Er/591/2010 Okresného súdu Levice (pôvodne v spise 25C 43/2013) súd zistil, že
návrh na začatie konania o vydanie poverenia bol podaný dňa 16.07.2010. Dňa 03.08.2010 si exekučný
súd vyžiadal od oprávneného doplnenie dokladov k návrhu, ktoré boli súdu predložené 27.09.2010.
O návrhu na vydanie poverenia exekučný súd rozhodol uznesením zo dňa 07.10.2010 právoplatné

dňa 26.10.2010 tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Voči uvedenému
uzneseniu oprávnený podal odvolanie, ktoré zobral späť a Krajský súd v Nitre odvolacie konanie dňa
30.06.2011 zastavil. Navrhovateľ ako oprávnený nijako neurgoval vydanie poverenia.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú

predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda
vznikla.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a

d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v

porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia

Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na
vydanie poverenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,

zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola

takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§16ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,

môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. 1a)

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone právo na

náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou
uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia
lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné
rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone Lehota
neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia
prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,
ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučnýporiadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovpodľatohtozákonamožnovykonaťexekúciu

aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase začatia exekúcie

podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase do 31.05.2010 súd preskúma

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto

uzneseniu je prípustné odvolanie.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh zamietol.
Podľa súdu bol návrh dostatočne špecifikovaný v zmysle § 43 O.s.p. a zákona č. 233/1995 Z.z.
platného v čase podania návrhu. Navrhovateľ v petite návrhu uviedol čoho sa domáha, voči komu

a z akého dôvodu. Nepredloženie dôkazov nie je dôvod na zastavenie konania, ale na prípadné
zamietnutie návrhu. Vzhľadom na to, exekúcie boli začaté v roku 2010 a navrhovateľ sa predbežného
prerokovania domáhal v roku 2012 návrh nebol premlčaný. Súd mal k dispozícii ako dôkaz predmetné
exekučné spisy. Navrhovateľ sa v podaní zo dňa 25.09.2012 adresovaným priamo odporcovi domáhal
uspokojenia nároku na náhradu škody. Do podania návrhu šesťmesačná lehota neuplynula avšak

súd vo veci rozhodoval po uplynutí šesťmesačnej lehoty od prijatia žiadosti odporcom, žalobu tak už
nemohol súd považovať za predčasnú. Navrhovateľ sa domáhal škody výlučne za nesprávny úradný
postup z dôvodu, že k vydaniu poverení nedošlo v zákonnej 15 dňovej lehote. Súd v tomto prípade
neskúmal, či prišlo k prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého
dôvodu, a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. V zmysle § 41 ods.

2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. bolo v čase podania návrhu na vydanie poverenia možné vydať
poverenie, na základe vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
ako exekučného titulu. Až neskôr bol zákon v uvedenej časti novelizovaný tak, že exekučným titulom
boli vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Podľa navrhovateľa rozhodcovský rozsudok je
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok ako exekučný

titul bol uvedený do § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku novelou účinnou od 01.06.2011. Bola by
takáto novela nadbytočná, ak by išlo o exekučný titul podľa písmena i). Skutočnosť, že rozhodcovský
rozsudok sa za exekučný titul považoval podľa písmena d) svedčí aj komentár k § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, podľa ktorého k novele účinnej od 01.06.2010 o zániku 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia
na základe rozhodcovského rozsudku došlo, z dôvodu potreby preskúmavania písomností, pre prípad

neprípustnostiexekúcie.Novelač.144/2010Z.z.savzťahujeajnakonaniazačatépredúčinnosťoutohto
zákona (ASPI komentár k § 44 Exekučného poriadku). K vydávaniu poverení na základe exekučného
titulu rozhodcovského rozsudku dochádzalo a dochádza podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku. Zhodný názor vyplýva i z rozhodnutia KS v Prešove sp. zn. 6 CoE 60/2011 z 19.05.2011. Pre
výklad zákona je podstatný úmysel zákonodarcu - Národnej Rady SR prezentovaný v dôvodovej správe

k novele § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. V podstate podľa zdôvodnenia navrhovateľa by
súd musel vydávať poverenie na základe rozhodcovského rozsudku v lehote 15 dní s poukazom na § 41
ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku aj v súčasnosti, keď o rozhodcovský rozsudkoch hovorí § 41 ods.
2 písm. d) Exekučného poriadku čo je nižšie uvádzanou judikatúrou vyvrátené. V čase podania návrhovna vydanie poverenia lehota na vydanie poverenia v prípade rozhodcovského rozsudku ako exekučného
titulu neexistovala. Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatňoval výlučne podľa § 9 zákona č.
514/2003 Z.z., keď podľa neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci

urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v
konaní. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sťažnosť na
prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. V
zmysle§9ods.2zákonač.514/2003Z.z.vsúčasnomzneníbylentakétopodkladybybolirelevantnépre
priznanie náhrady škody. Citované ustanovenie je platné od 01.01.2013. Návrh bol podaný v roku 2012

súd však mal za to, že predmetné ustanovenie možno brať do úvahy ako výklad pôvodného ustanovenia
pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. platného v čase podania návrhu na
vydanie poverenia a začatia tohto konania.

Navrhovateľ tvrdil, že poverenie bolo vydané po 141 dňoch, 161 dňoch, 163 dňoch, 196 dňoch, 174
dňoch, 180 dňoch a 169 dňoch. Súd zistil, že poverenie bolo vydané za 7 dní, 4 dni, 80 dní, 21 dní, 40

dní, 14 dní a 83 dní od doručenia návrhu. V prípade 80 dní a 83 dní exekučný súd vyzval oprávneného na
doplnenie návrhu, bez čoho nemohol vo veci konať 19 dní a 55 dní. Navrhovateľ uvádzal minimálne štyri
urgencie vo veci vydania poverenia, ktoré sa v exekučných spisoch nenachádzajú a nekorešpondujú
ani s časom omeškania s vydaním poverenia. Údaje navrhovateľa sú nesprávne priam zavádzajúce z
ktorých vyplýva, že navrhovateľ ako oprávnený nemal o veci prehľad, na základe čoho vyznievajú jeho

vyjadrenia o údajnej majetkovej škode, či dôvodoch pre nemajetkovú škodu značne nedôveryhodne.
Táto skutočnosť podľa súdu nárok navrhovateľa vyvracia. Predmetné exekučné konania sú právoplatne
skončené po tom ako navrhovateľ zobral späť všetky odvolania voči rozhodnutiam exekučného súdu o
zamietnutí návrhov na vydanie poverení. V predmetnej veci z ktorej sa navrhovateľ domáhal náhrady
škody bol exekučné tituly rozhodcovské rozsudky. Účastníkom exekučného konania rozhodnutím v

uvedených lehotách nevznikol stav právnej neistoty. Navrhovateľom tvrdená majetková škoda nebola
nijako preukázaná, pričom na navrhovateľovi je preukázať svoje tvrdenia. Navrhovateľ svoje tvrdenia o
škode v návrhu všeobecne popísané nijako nedokladoval. Určenie výšky škody v návrhu nie je dôkaz o
vzniknutej škode. Navrhovateľ navrhoval v tomto smere predloženie znaleckého posudku resp. znalecké
dokazovanie, alebo postup podľa § 136 O.s.p. I k takémuto postupu je potrebné aby účastník predložil

podklady-dôkazy,beznichniejemožnéposudokvypracovať,čirozhodnúťpodľa§136O.s.p..Znalecký
posudok je na preskúmanie správnosti preukázaných tvrdení účastníkov konania. Z tohto dôvodu súd
návrh na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom ako nehospodárne zamietol, i s poukazom na
ďalšie dôvody pre zamietnutie návrhu. Súd sa nestotožňuje ani s názorom, že možno priamo porovnávať
nemajetkovú ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným

Ústavným súdom SR za prieťahy v konaní. Súd však nevidel dôvod, aby sa nejakou výškou škody vôbec
zaoberal, keďže mal za to, že k vzniku škody ani nedošlo.

Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností. Ukladať
súdu zákonodarcom zákonnú lehotu je riešenie, ktoré nemôže dostatočne zohľadňovať okolnosti toho

ktorého prípadu. Lehoty nemôžu zohľadniť množstvo podaní, o ktorých ten ktorý súd v danom čase
rozhoduje. Nemožno zvyšovať počet pracovníkov na súdoch len z dôvodu dočasného i keď podstatného
zvýšenia množstva práce. Zákonodarný zbor SR v prípade rozhodcovských rozsudkov lehotu na
vydanie poverenia zrušil. V rámci exekučného konania má súd právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu
účastníkov, ako aj ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu

rozhodcovskej doložky, či priebeh rozhodcovského konania ( rozhodnutia: NS SR 3 Cdo 146/2011, 3
MCdo 11/2010, 5 Cdo 291/2010, US SR IV. ÚS 60/2011, I. ÚS 16/2002). Sám navrhovateľ žiadal
v exekučnom konaní o predĺženie lehoty na vyjadrenie pre veľké množstvo vecí a prípisov zo súdov
( exekučný spis OS Levice 8 Er 40/2009 založený v spise 25C/352/2012 OS Nitra). Ani nový exekútor
navrhovateľa nereaguje na prípisy súdu v určenej lehote ( 25 C 332/2012). Zákon určoval lehotu na

vydanie poverenia nie na vydanie iného rozhodnutia o návrhu na vydanie poverenia. V prípade, že súd
ma za to, že nie je zákonný dôvod pre vydanie poverenia návrh zamietne pričom takéto rozhodnutie
nemožnopovažovaťzajednoduché,prektorébolaurčená15dňoválehota.Prerozhodnutieozamietnutí
návrhu na vydanie poverenia zákonná lehota neexistuje. Do pozornosti súd dáva skutočnosť, že aj
exekútor u ktorého oprávnený navrhovateľ podal návrhy na začatie exekúcie nedodržal lehotu podľa §

44 ods. 1 Exekučného poriadku na podanie návrhu na súd do 15 dní ( bolo to aj viac ako tri mesiace), z
čoho navrhovateľ žiadne tejto žalobe podobné závery nevyvodzoval. Exekučný súd vydal tri rozhodnutia
v lehote 15 dní , teda nebol naplnení ani dôvod pre ktorí sa navrhovateľ škody domáhal. V štyroch
prípadoch exekučný súd rozhodol v lehote 21 až 61 dní od doručenia návrhu na súd čo je časovozanedbateľná priam krátka lehota na rozhodnutie. Vo všetkých prípadoch prejednaných v tejto veci
nebola nedodržaná lehota na vydanie poverenia, keďže zákon v čase podania návrhov na súd lehotu
neurčoval (viď prvý odstavec za citovanými paragrafmi v odôvodnení tohto rozhodnutia). Z pohľadu

súdnictva sa o uvedenej dobe dá hovoriť ako o výrazne krátkom časovom intervale. Navrhovateľ ako
oprávnený v exekučnej veci v danej lehote vydanie poverenia nepresadzoval zákonnými možnosťami,
nijako sa skoršieho rozhodnutia nedomáhal. Súd nie je presvedčený, že by bol počas tejto doby
navrhovateľ v neistote a hrozila by mu akákoľvek škoda. Ani nedodržanie zákonnej lehoty automaticky
nezakladá nárok na náhradu škody (rozhodnutie ÚS SR I. ÚS 16/2002). Je potrebné vyhodnotiť, či

uvedené lehoty súdu na vydanie poverenia mohli mať za následok priznanie škody. Neboli konštatované
zbytočné prieťahy v konaní, či nečinnosť súdu. Uvedené lehoty sú absolútne primerané. Otázka je,
či aj k škode došlo. Ako už bolo konštatované, majetková ujma nebola preukázaná a nemajetková
ujma nezávisí automaticky, len od konštatovania nedodržania zákonnej či primeranej lehoty, ale aj od
okolností, ktoré sú v tejto veci v odôvodnení konštatované, a na základe ktorých súd nevidel dôvod
pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Podľa súdu sa navrhovateľ snaží predmetným

podaním eliminovať po finančnej stránke svoje nesprávne obchodnoprávne rozhodnutia vo svojej
podnikateľskej aktivite, ktorá i podľa súdnej praxi nie je v súlade s dobrými mravmi. O návrhu na vydanie
poverenia bolo rozhodnuté. Konštatovanie, že vo veci išlo o prieťah nie je všeobecný súd v tomto
konaní oprávnený konštatovať. Ako už bolo uvádzané žiadne konanie, v ktorom je možné konštatovať
prieťahy v konaní, sa neviedlo. Nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným

postupom a vznikom škody. V prvom rade mal súd za to, že žiadna škoda nevznikla a v druhom rade,
ak by aj teoreticky navrhovateľ nejakú škodu reálne dokladoval, nepreukázal jej spojitosť s nedodržaním
zákonnej lehoty na vydanie poverenia, teda, že by mu tvrdené náklady nevznikli aj tak.

Navrhovateľ vo svojich žalobách (bolo podaných veľké množstvo žalôb, v ktorých si navrhovateľ

uplatňuje nárok podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. na voči odporcovi) v podstate žiada, aby
okresný súd opätovne preskúmaval rozhodnutia okresných súdov v exekučnom konaní. Navrhovateľ vo
vyjadrení napadol aj samotné zdôvodnenie predmetných rozhodnutí exekučného súdu pričom uvádzal,
že napáda nesprávny postup nie nesprávne resp. nezákonné rozhodnutie podľa § 5 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z. Súd preto k veci dodáva, že by predmetné poverenie nevydal, keďže exekučný

titul nie je vydaný v súlade so zákonom, keď rozhodcovská doložka bola v rozpore s dobrými mravmi,
resp. išlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súdy SR v predmetných veciach majú rovnaký právny
názor, nielen ohľadne navrhovateľa, napríklad zhodne rozhodoval Krajský súd v Nitre napr. vo veciach
26CoE/140/2012, 8CoE/121/2012, 7CoE/13/2013, Krajský súd v Banskej Bystrici vo veciach 16CoE
228/2012, 17CoE 47/2011, Krajský súd v Prešove vo veci 6CoE 167/2012, Najvyšší súd SR vo veciach

1 Cdo 103/2012 , 2 Cdo 216/2012, 2 Cdo 31/2013, 3 Cdo 46/2012, 5Cdo 42/2012, 6Cdo 98/2012,
6 Cdo 23/2013 ako aj Ústavný súd ČR vo veci č.k. II.ÚS 2164/2010. Podľa súdu navrhovateľ sa
nemôže domáhať nároku podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. z dôvodu, že podľa neho exekučný
súd nesprávne zdôvodnil rozhodnutie, resp. nesprávne aplikoval právne normy SR alebo EÚ. Ak sa
súd opiera vo svojom rozhodnutí o nesprávne právne normy, ktoré v rozhodnutí uvádza, alebo svoje

rozhodnutie opiera o dôvody, ktoré sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia, pričom by išlo o porušenie
právnych noriem alebo porušenia postupu štátneho orgánu nemožno tieto považovať za nesprávny
úradný postup (v daných prípadoch išlo o správnu aplikáciu právnych noriem a dokazovanie bolo
vykonané v súlade so zákonom). Nesprávny úradný postup nesmie mať svoj bezprostredný výraz vo
vydanom rozhodnutí (rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/24/04). Zodpovednosť za škodu z nesprávneho

úradného postupu nezakladajú vady konania ako je zhromažďovanie podkladov, hodnotenie zistených
skutočností a právne posúdenie ak mali za následok nesprávne rozhodnutie (rozsudok NS ČR sp. zn.
2Cdon 129/97 zo dňa 29.06.1999). Takéhoto nároku by sa poškodený mohol domáhal podľa § 5 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z.z. čo však navrhovateľ vyslovene vylúčil, a to len v prípade, že by bolo rozhodnutie
exekučného súdu nezákonné, čo sa nepreukázalo. V odôvodnení rozhodnutia súdy po aplikovaní

právnych noriem vyjadria právny názor. Ak sa právny názor ukáže následne ako nesprávny, nejde o
nesprávny úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných podmienok môže viesť k nezákonnému
rozhodnutiu za ktoré by štát niesol zodpovednosť len v prípade ak by bolo zrušené alebo zmenené.
Rovnako vykonanie dokazovania, ktoré považuje účastník za nadbytočné, či dokonca podľa účastníka
je protizákonné nepredstavuje nesprávny úradný postup. Rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou

súdnictva nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup (uznesenie NS ČR sp. zn. 25Cdo 1018/2007
zo dňa 25.08.2009).Nemožno skúmať nedodržanie lehoty bez ohľadu na okolnosti veci. Všetky konštatované okolnosti veci
ako sú zanedbateľná dĺžka konania od podania návrhu na súd do vydania rozhodnutia exekučným
súdom, neexistencia lehoty na vydanie poverenia v čase podania návrhu ohľadne rozhodcovského

rozsudku ako exekučného titulu, neexistencia zákonnej lehoty na rozhodnutie o zamietnutí návrhu
na vydanie poverenia, nepravdivé- zavádzajúce údaje navrhovateľa o dĺžke nedodržania lehoty,
reálne nepreukázanie škody, neexistencia konštatovania prieťahov v konaní, či porušenia povinnosti,
vykonávanie dokazovania ako podstata súdnictva, neaktívny prístup oprávneného, chýbajúca príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, exekučný titul v rozpore so zákonom

viedli samostatne i vo vzájomnom kontexte súd k zamietnutiu návrhu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval a žiadne mu nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.