Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. apríl 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/73/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011200501
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2011200501.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov

senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: C. E., nar. XX.XX. XXXX,
bytom XXX XX P., N. XX, právne zastúpený: Vojčík & Partners, s.r.o., Rázusova 28, 040 01 Košice, IČO:
36 866 563, proti žalovanému: Obvodný úrad Trnava (predtým Krajský stavebný úrad Trnava), Kollárova
8, 917 02 Trnava, za účasti: Ing. G. E., bytom XXX XX P., I. XX, právne zastúpený: JUDr. Štefanom
Bugalom, advokátom, so sídlom AK J. Fándlyho č. 32, 917 01 Trnava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia Krajského stavebného úradu Trnava č. KSÚ-OSP-2011/00523/Pl zo dňa 09.08. 2011 t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť účastníkovi Ing. G. E. náhradu trov konania spočívajúcich v trovách

právneho zastúpenia v sume 200,52 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Štefana Bugalu, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou súdu dňa 02.09. 2011 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia Krajského
stavebného úradu Trnava č. 2011/00523/Pl z 09.08. 2011, ktorým odvolací orgán na základe jeho
odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu Mesta P. OSaŽP/33882-23197/2011/DD, ktorým bola
povolená stavba na pozemku parc. č. 10806/351, radové domy E3 a E4 rozhodol tak, že zmenil výrok
prvostupňovéhorozhodnutianaznenie,doktoréhodoplniluvedenieust.§39aods.4Stavebnéhozákona

vzáhlavírozhodnutia,zmenilpodmienkyvýstavbyvčastitýkajúcejsavýškyoplotenia(bod18záväzných
podmienok), doplnil text, že súčasťou dokumentácie je projekt požiarnobezpečnostného riešenia stavby
vypracovaný príslušnou špecialistkou, ostatným odvolacím dôvodom nevyhovel.

V žalobných dôvodoch žalobca namietal, že týmto rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach
najmä z dôvodu, že odvolací orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože sa dostatočne
nevenoval urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie
pohody bývania, ďalej vychádzal z nesprávneho záveru, že ak na stene orientovanej k pozemku parc. č.
10806/350 nie sú umiestnené žiadne okná, nie je dôvod, aby stavebník dokazoval tienenie na susedný

pozemok a predkladal svetlotechnický posudok. Ďalej odvolací orgán nedostatočne zistil skutkový
stav, nesprávne vyhodnotil a nedostatočne odôvodnil záver, že sa jedná o stiesnené podmienky v
zmysle ust. § 6 ods. 4 alebo 5 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z. vzhľadom na skutočnosť, že na
pozemku parc. č. 10806/350 je postavený rodinný dom, ktorý bude skolaudovaný v blízkej budúcnosti,z toho dôvodu je potrebné prihliadnuť na podmienky umiestňovania stavieb. Spochybnil dôvodnosť
umiestnenia radového rodinného domu E4 od hranice pozemku parc. č. 10806/350 na jeden meter,
čím by nemal byť obmedzený, ani ohrozený výkon vlastníckych práv na pozemku parc. č. 10806/350.

Umiestneniestaviebjevrozporesozásadamiumiestňovaniastaviebnajmävzhľadomnaarchitektonický
charakter prostredia a požiadavky na zachovanie pohody bývania. Vytkol, že ani v druhostupňovom
rozhodnutí nebol odstránený nedostatok chýbajúceho vyjadrenia druhu a účelu povoľovanej stavby,
napriek uvedeniu, že súčasťou projektových dokumentácií sú projekty bezpečnostného riešenia, určenie
týchto podmienok v stavebnom povolení absentuje, čiže napadnuté rozhodnutie neobsahuje zákonom

stanovené náležitosti v zmysle § 66 ods. 2 písm. b) Stavebného zákona.

Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 17.10. 2011 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko
umiestnenie stavby radového rodinného domu E3, E4 na pozemku parc. č. 10806/351 je v súlade s
územným plánom Mesta P., čo je osvedčené stanoviskom odboru územného plánovania založeným v
administratívnom spise. Hlavné funkčné využitie územia je bývanie v nízkopodlažnej zástavbe (do dvoch
nadzemných podlaží) v samostatne stojacich rodinných domoch (RD), v radových RD a v átriových

RD. Po úprave uličného oplotenia je aj toto v súlade s úpravou doplňujúcich ustanovení v záväznej časti
ÚPN. Projektová dokumentácia bola vypracovaná príslušnými autorizovanými odborníkmi, protipožiarne
hygienické podmienky v rozhodnutí neabsentujú, nakoľko súčasťou projektových dokumentácií sú
projekty požiarnobezpečnostného riešenia stavieb vypracované Ing. D. K., špecialistkou požiarnej
ochrany. Otázka parkovacích miest bola vyriešená záväznou podmienkou, že stavebník bude mať na

svojom pozemku dve parkovacie miesta pre každý z oboch rodinných domov. Účel stavby vyplýva z
uvedenia, že sa povoľuje stavba rodinných domov, pričom definíciu rodinného domu obsahuje § 43b
ods. 3 Stavebného zákona. K odstupom stavieb poukázal na právnu úpravu § 6 vyhlášky č. 532/2002
Z.z., umiestnenie rodinného domu E4 jeden meter od hranice s pozemkom parc. č. 10806/350 vzhľadom
na umiestnenie okien, výšku a orientáciu k svetovým stranám nezakladá dôvod na dokazovanie tienenia

na susedný pozemok. Vzdialenosť jeden meter je postačujúca na výstavbu a následnú údržbu stavby
z pozemku vlastníka RD E4 a súčasne neobmedzí, ani neohrozí výkon vlastníckych práv na pozemku
parc. č. 10806/350.

Postupom v zmysle § 250 ods. 1 O.s.p. súd pribral do konania stavebníka Ing. G. E. ako účastníka
správnehokonania,ktoréhoprávabymohlibyťprípadnýmzrušenímnapadnutéhorozhodnutiadotknuté.

Pribratý účastník prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu podal dňa 20.01. 2012 písomné
vyjadrenie, ktorým sa v celom rozsahu pripojil k zaslanému vyjadreniu žalovaného.

Vzhľadom na zmenu právnej úpravy, § 2 ods. 1 zák. č. 345/2012 Z.z., účinnú od 01.01. 2013, na základe
ktorej prešla pôsobnosť Krajského stavebného úradu na obvodný úrad v sídle kraja, t.j. Obvodný úrad
v Trnave, súd vykonal zo zákona zmenu žalovaného subjektu na Obvodný úrad v Trnave.

Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom strana žalobcu v celom rozsahu trvala
na podanej žalobe zo dňa 09.08. 2011 a žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec
vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie vzhľadom na to, že je nezákonné, vydané na základe
nedostatočného zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia a pri jeho vydávaní
nebolo prihliadnuté na všetky skutočnosti zistené v konaní. Založila do súdneho spisu fotografiu, z ktorej

vyplýva, že napriek tomu, že v súlade so stavebným povolením stavebník zriadil pred každým domom
2 parkovacie miesta, obyvatelia týchto nehnuteľností, rodinných domov, parkujú svoje motorové vozidlá
na ulici I., čím sťažujú prístup ostatným majiteľom k ich pozemkom. Poverená zástupkyňa žalovaného
žiadala žalobu ako nedôvodne zamietnuť, rovnako ako právny zástupca pribratého účastníka.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom

v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.Podľa § 244 O.s.p.

(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

Podľa § 247 O.s.p.

(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba

tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej Stavebný
zákon)

V stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,

a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky
územného rozhodnutia,

b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného
prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na
výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a)c) či je zabezpečená komplexnosť
a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného
vybavenia potrebného na riadne užívanie,

d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude
uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným
dozoromalebokvalifikovanouosobou;akzhotoviteľstavbybudeurčenývovýberovomkonaní,stavebník
oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania,

e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických,

funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií,
vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie
a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov.

Podľa § 66 ods. 1 Stavebného zákona

V stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a

rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä
ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie
všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem
a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie
negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

Podľa § 39a Stavebného zákona(1) Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú
sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas
platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

(4) Stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej
stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery
v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú
z územného plánu zóny.

Podľa § 4 vyhl. MŽP SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických
požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s

obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie

(1) Pri umiestňovaní stavby a jej začleňovaní do územia sa musia rešpektovať obmedzenia vyplývajúce
zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné záujmy 4) a predpokladaný rozvoj
územia podľa územného plánu obce, prípadne územného plánu zóny.

(2) Umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná

bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Umiestnenie stavby musí
zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie
pohody bývania.

Podľa § 6 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných
technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané

osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie

(1) Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného
prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok,
požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie
pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na

technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.

(2) Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené
užívanie susedného pozemku na určený účel.

(3) Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia
ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.

(4)Vstiesnenýchúzemnýchpodmienkachmožnovzdialenosťmedzirodinnýmidomamiznížiťažna4m,
ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje
dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3.

(5) Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba
na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa

odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.

Podľa § 59 zák. č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku

(1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie
konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.(2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a
rozhodnutie potvrdí.

(3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie

a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je
právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

(4) Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že správne konanie bolo začaté na základe
žiadosti pôvodných stavebníkov Ing. G. E. a V. T. zo dňa 28.02. 2011 o stavebné povolenie na stavbu
rodinný radový dom - E3, E4, účel stavby: stavba na trvalé bývanie, na parc. č. 10806/351 na ulici I.

v k.ú. P..

Žalobca sa stal účastníkom správneho konania na základe žiadosti o priznanie postavenia účastníka
konania zo dňa 15.04. 2011 a osvedčenia skutočnosti, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07.01. 2011
uzavretej s predávajúcimi V. T. a W. N. nadobudol do spoluvlastníctva parcelu č. 10806/350, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 264 m2, parcelu č. 10806/487, zastavané plochy a nádvoria o výmere 142

m2, rodinný dom (bez súp. č.) na parcele 10806/487. Predmetné parcely vznikli rozdelením pôvodnej
parcely 10806/350, susediacej s parcelou 10806/351, na ktorej bola povolená výstavba.

Prvostupňovým rozhodnutím Mesto P. ako stavebný úrad pod č. OSaŽP/33882-23197/2011/DD zo dňa
26.04. 2011 (umiestnilo a) povolilo výstavbu rodinných domov podľa žiadosti s uložením záväzných
podmienok výstavby. Pravý zadný roh rodinného domu E4 bol na pozemku parc. č. 10806/351

umiestnený1,000modhranicepozemkuparc.č.10806/350.Rozhodnutiesavysporiadalo snámietkami
účastníkov konania vrátane žalobcu, ktorí namietali, že v danej lokalite predpokladali iba individuálnu
výstavbu rodinných domov, nesúhlasia so zmenou územného plánu, postavením viacpodlažného
radového domu sa zvýši počet obyvateľov, áut, parkovacích miest a chodcov, čomu lokalita nie je
prispôsobená, so zahustením lokalita stráca na atraktivite a tým pádom klesá hodnota nehnuteľností,

výstavbou rodinného domu dôjde k strate súkromia obyvateľov susediacich bungalovov. Námietky
boli zamietnuté, nakoľko povolená stavba, jej charakter a umiestnenie je v súlade s podmienkami
urbanistickej štúdie, územného plánu a vyhl. č. 532/2002 Z.z..

V odvolaní žalobca namietal, že vybudovaním predmetných stavieb E3 a E4, ako aj bezprostredne
susediacichradovýchdomovE1aE2dôjdekohrozeniubezpečnostiaplynulostiprevádzkynapriľahlých

pozemných komunikáciách a najmä bude sťažený prístup iných obyvateľov k ich stavbám na I. ulici,
umiestnenie stavieb nezodpovedá architektonickému charakteru prostredia, stanovená lehota výstavby
36 mesiacov nezohľadňuje právo okolia na pokojné užívanie stavieb bez toho, aby boli obťažovaní
hlukom, prachom, vibráciami, znečisťovaním a zaťažovaním pozemných komunikácií a pod.. Povolené
oplotenie (bod 18 stavebného povolenia) je v rozpore s územným plánom Mesta P., novostavba domu

E4 je umiestnená od hranice pozemku č. 10806/350 na jeden meter, je v rozpore s § 6 ods. 3 vyhlášky
MŽP SR č. 532/2002 Z.z. a nie sú preukázané dôvody pre aplikáciu § 6 ods. 4, nakoľko nie sú
preukázané stiesnené územné podmienky. Naviac aj keby išlo o stiesnené podmienky, podľa projektovej
dokumentácie rodinného domu E4 je okno obytnej miestnosti situované v protiľahlej často steny oproti
rodinnému domu (stavby) postavenému na pozemku 1086/350. V dôsledku výstavby rodinného domu

E4 bude nepochybne ohrozené a obmedzené užívanie pozemku parc. č. 10806/350 a stavby stojacej
na ňom, najmä v dôsledku údržby alebo úprav vykonávaných na radovom RD. Rozhodnutie neobsahuje
účel povoľovanej stavby, čo je v rozpore s § 10 ods. 1 písm. b) vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z.z.. V
rozhodnutí absentuje určenie protipožiarnych a hygienických podmienok, čo je v rozpore s § 66 ods. 2
písm. b) Stavebného zákona.V odvolacom konaní Krajský stavebný úrad pod č. 2011/00523/Pl z 09.08. 2011 vydal rozhodnutie,
ktorým vyhovel odvolacím dôvodom v tej časti, kde bolo namietané neurčenie protipožiarnych
podmienok v rozhodnutí - doplnil skutočnosť, že príslušná dokumentácia je súčasťou technickej

dokumentácie, zmenil podmienku 18 - zosúladil výšku oplotenia s požiadavkami územného plánu Mesta
P.. Do záhlavia rozhodnutia doplnil uvedenie § 39a ods. 4 Stavebného zákona, z čoho je zrejmé, že sa
jednalo o spojené konanie o umiestnení stavby a o vydaní stavebného povolenia. Ostatné odvolacie
dôvody zamietol, nakoľko účel stavby vyplýva z povolenia, umiestnenie stavby a odstupy sú v súlade s
vyhláškou č. 532/2002 Z.z., stavby sú v súlade s požiadavkami územného plánu Mesta P. a urbanistickej

štúdie vypracovanej pre danú lokalitu, doba ukončenia stavby stanovená na 36 mesiacov je primeraná.
K námietke tienenia z titulu umiestnenia RD E4 1 meter od hranice pozemku 10806/350 uviedol,
že vzhľadom k výške radového rodinného domu E4, orientácie k svetovým stranám a umiestneniu
okien z obytných miestností nie je dôvod, aby stavebník dokazoval tienenie na susedný pozemok.
Svetlotechnický posudok sa vypracuje len v odôvodnených prípadoch.

Krajský súd, ktorý je pri svojom rozhodovaní viazaný rozsahom žalobných dôvodov uvedených vo v čas

podanej žalobe skonštatoval, že nebolo preukázané také pochybenie správnych orgánov v súvislosti
s vydávaním napadnutého rozhodnutia, ktoré by privodilo ujmu na právach žalobcu ako účastníka
správneho konania, v dôsledku čoho by boli splnené zákonné dôvody na zrušenie napadnutého
rozhodnutia.

Pokiaľ bolo v konaní opakovane zdôrazňované, že žalobca nadobudol (pôvodný) pozemok parc. č.

10806/351, resp. rodinný dom na ňom stavaný ako bungalov v presvedčení, že príslušná lokalita je
určená na výstavbu výlučne prízemných rodinných domov, súd zdôrazňuje jeho objektívnu možnosť
oboznámiť sa tak s urbanistickou štúdiou, ako aj s územným plánom Mesta P., ktorým je jednoznačne
preukázané, že v danej lokalite sa predpokladala výstavba rôznych typov rodinných domov. Z
predloženej projektovej dokumentácie (pôdorysy) vyplýva, že na strane, kde pozemok 10806/351

hraničí s pozemkom 10806/350, nie je na prízemí umiestnené žiadne okno, na prvom poschodí je
najbližšie (rohové) okno umiestnené vo vzdialenosti 5,2 metra od hranice pozemkov, nie je predpoklad
ohrozovania súkromia. Vzhľadom na povinnosť žalobcu uviesť v žalobných dôvodoch, čím bol v
súvislosti s napadnutým rozhodnutím alebo postupom ukrátený na svojich právach, nie je dôvodné
ani poukazovanie na nevypracovanie posudku v súvislosti s ním predpokladaným tienením susediacej

stavby na jeho budovaný rodinný dom. Správny orgán, disponujúci príslušnou dokumentáciou vyslovil
záver, že vzhľadom k výške radového rodinného domu E4, orientácie k svetovým stranám a umiestneniu
okien z obytných miestností nie je dôvod, aby stavebník dokazoval tienenie na susedný pozemok.
Žalobca správnosť tohto postupu namietal, ale nijako konkrétne neodôvodnil, na základe ktorých
skutočností ho považuje za nesprávny. Je evidentné, že ani v čase vydávania druhostupňového

rozhodnutia, ani v čase podávania žaloby jeho rodinný dom nebol dostavaný/skolaudovaný. Nevyužil
ani možnosť predloženou projektovou dokumentáciou prípadne preukazovať, či a ako by mohlo k
neprípustnému tieneniu dochádzať, pričom súd zdôrazňuje, že takýto vplyv sa skúma iba na obytné
miestnosti s denným pobytom osôb.

Je treba uznať, že stavebné úrady (evidentne aj vzhľadom na charakter novobudovanej lokality,

architektonickú štúdiu a územný plán) automaticky pri svojom rozhodovaní aplikovali ust. § 6 ods. 4
vyhlášky MŽP SR 532/2002 Z.z. bez toho, aby podrobne odôvodňovali, že v danej situácii sa jedná o
stiesnené pomery. Toto pochybenie však nie je spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia,
nakoľko podľa názoru súdu samo o sebe nemôže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia
(§ 250i ods. 4 O.s.p.). Obsahom žaloby neboli preukázané žiadne vážne pochybenia v súvislosti

s umiestňovaním stavieb vzhľadom na architektonický charakter prostredia - nová lokalita výstavby
rodinných domov a zachovanie pohody bývania už aj s prihliadnutím na vyššie uvedený územný plán a
skutočnosť, že stavebníkovi bolo uložené ku každému rodinnému domu vybudovať na svojom pozemku
2 parkovacie miesta, čo možno považovať za nadštandardnú podmienku zo strany stavebného úradu. K
obsahovým nedostatkom ohľadne podmienok požiarnej bezpečnosti súd uvádza, že nie je v rozpore so

zákonom, ak je v rozhodnutí vyriešené odkazom na príslušnú časť technickej dokumentácie. Rovnakomá súd za to, že druh a účel povoľovanej stavby jednoznačne vyplývajú z obsahu napadnutého
rozhodnutia.

Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd postupom v zmysle § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne neúspešnému
žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia
pribratému účastníkovi, stavebníkovi Ing. G. E., pozostávajúcich z odmeny za zastupovanie zvoleným
právnym zástupcom v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 2 úkony právnej služby (prevzatie veci,
príprava zastúpenia, podanie vyjadrenia vo veci samej) po 58,69 eur, 2 x paušálna náhrada po 7,63
eur a za 1 úkon právnej služby (účasť na pojednávaní) 60,07 eur, paušálna náhrada 7,81 eur. Priznanú

náhradu trov právneho zastúpenia je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. Štefana
Bugalu č. XX XX XX XX XX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.