Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. apríl 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 41C/115/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206226014
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Oreničová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7206226014.34

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudcom JUDr. Beátou Oreničovou v právnej veci žalobcov 1. I. C., nar.

XX.X.XXXX, bytom G., F. l, 2. B. T., nar. X.X.XXXX, bytom G., F. 3, 3. O.. V. X., nar. XX.X.XXXX, bytom
G., F. l, 4. A.. L. X., nar. X.X.XXXX, bytom G., F. l, 5. O.. O. T., nar. XX.X.XXXX, bytom G., F. 1, 6. L.. V.
C., nar. XX.X.XXXX, bytom G., F. l, 7. L.. I. T., nar. X.XX.XXXX, bytom G., F. l, 8. M. C., nar. X.X.XXXX,
bytom G., F. 1, 9. P. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom G., F. l, XX. L.. G. N. - P., nar. X.X.XXXX, bytom G., F.
l, XX. H. O., nar. XX.X.XXXX, bytom G., F. l, XX. O. Z., nar. X.X.XXXX, bytom G., F. 3, XX. V. A., nar.
XX.X.XXXX, bytom G., F. l, XX. O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., F. l, XX. F. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G., F. l, XX. G. V., nar. X.XX.XXXX, bytom G., F. l, XX. Z. G., nar. X.X.XXXX, bytom G., F. 3, XX.

O.. H. S., nar. X.X.XXXX, bytom G., F. 3, XX. V. R., nar. XX.X.XXXX, bytom G., F. 3, XX. O.. Z. H., nar.
X.X.XXXX, bytom G., F. 3, XX. L.. H. O., nar. XX.X.XXXX, bytom G., F. 3, XX. V. C., nar. XX.X.XXXX,
bytom G., F. 3, XX. U. S.-A., nar. XX.X.XXXX, bytom G., F. 3, XX. L.. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.,
F. 3, XX. Y. G., nar. XX.X.XXXX, bytom G., F. 3, 26. O. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom G., F. 3, XX. V. A.,
nar. XX.X.XXXX, bytom G., F. 3, XX. O. H., nar. X.X.XXXX, bytom G., F. 3, XX. M. F., nar. XX.X.XXXX,
bytom G., F. 3, XX. R. G., nar. XX.X.XXXX, bytom G., F. 1, XX. V. S., nar. XX.X.XXXX, bytom G., F. 5,
XX. R. G., nar. X.X.XXXX, bytom G., F. 5, XX. O. W., nar. XX.X.XXXX, bytom G., F. 5, XX. B. D., nar.

X.X.XXXX, bytom G., F. 5, XX. W. A., nar. XX.X.XXXX, bytom G., F. 5, XX. M.. F. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G., F. 1, XX. O.. Z. C., nar. X.X.XXXX, bytom G., F. 1, XX. O. N., nar. XX.X.XXXX, bytom G., F.
3, XX. V. kardiákov Z., L.: XX XXX XXX, so sídlom G., F. 3, XX. F. S., nar. XX.X.XXXX, bytom G., F. 3,
XX. L.. O. D., nar. XX.X.XXXX, bytom G., F., zastúpení JUDr. Michalom Urbanom, advokátom, so sídlom
v Košiciach, Hroncova 5, proti žalovanému Stavebné bytové družstvo IV. Košice, Levočská 3, IČO: 00
216 666, právne zastúpenému JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Fejova 4,
v konaní o zaplatenie 7.422,69 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

O náhrade trov konania a náhrade trov štátu súd r o z h o d n e osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa ako vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu Z. súp. č. XXX, F. 1, 3,
X žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.10.2006 domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy
223.616,- Sk, t.j. sumy neodvedenej do Fondu prevádzky, údržby a opráv za obdobie od 1.10.2003
do 30.6.2006 (t.j. do skončenia nájmu). Zároveň žiadali priznať úroky z omeškania a náhradu trov
konania. Po upresnení žalobného petitu žiadali, aby súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcom do Fondu

prevádzky, údržby a opráv sumu 20.329,- Sk s 12,5 % úrokom z omeškania od 1.1.2004 do zaplatenia,
sumu 20.329,- Sk s 12 % úrokom z omeškania od 1.4.2004 do zaplatenia, sumu 20.329,- Sk s 10,5
% úrokom z omeškania od 1.7.2004 do zaplatenia, sumu 20.329,- Sk s 9 % úrokom z omeškania od
1.10.2004 do zaplatenia, sumu 20.329,- Sk s 9 % úrokom z omeškania od 1.1.2005 do zaplatenia, sumu20.329,- Sk s 8 % úrokom z omeškania od 1.4.2005 do zaplatenia, sumu 20.329,- Sk so 6 % úrokom z
omeškania od 1.7.2005 do zaplatenia, sumu 20.329,- Sk so 6 % úrokom z omeškania od 1.10.2005 do
zaplatenia, sumu 20.329,- Sk so 6 % úrokom z omeškania od 1.1.2006 do zaplatenia, sumu 20.329,-

Sk so 6,5 % úrokom z omeškania od 1.4.2006 do zaplatenia, sumu 20.326,- Sk so 7,5 % úrokom z
omeškania od 1.7.2006 do zaplatenia.

Žalobu žalobcovia zdôvodnili tým, že sú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp.
č. XXX postavenom na parc. č. XXXX, XXXX, XXXX v kat. území Z., na F. ulici č.1, 3, X v G.. Žalovaný

ako správca zmluvou o prenájme nebytového priestoru č. XX/XX z X.X.XXXX prenajal nebytový priestor
s výmerou 325,26 m2, patriaci žalobcom, spoločnosti H. s.r.o., G. 7, G., za účelom umiestnenia strojného
zariadenia - výmenníková stanica za 250,- Sk/m2 ročne, t.j. 81.315,- Sk za rok. Žalobcovia majú za
to, že finančné prostriedky získané za nájom bol žalovaný podľa ust. § 16 ods. 8 zák. č. 151/1995 Z.z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, povinný
odvádzať do Fondu prevádzky, údržby a opráv na tvorbu rezerv na opravy. Táto povinnosť vyplýva pre

žalovaného aj zo zmluvy o výkone správy, a to čl. 6 ods. l, písm. b) a ust. § 10 ods. 2 zák. č. 367, ktorým
sa mení a dopĺňa zák. č. 182/1993 Z.z. Avšak žalovaný finančné prostriedky získané z nájmu do Fondu
prevádzky, údržby a opráv neodvádzal napriek tomu, že žalobcovia ho o to žiadali listom z 28.6.2005,
z 20.l.2006 a na schôdzach.

V podaní zo dňa 8.10.2007 právny zástupca žalobcov upresnil označenie žalobcov tak, že ako žalobcov
označil jednotlivých vlastníkov, a to konkrétne : I. C., bytom G., F. 1, B. T., bytom G., F. 3, O.. V. X.,
bytom G.
K žalobnému návrhu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 8.3.2007. Podľa
žalovaného pôvodne bol priestor terajšej výmenníkovej stanice stavebne a účelovo využívaný

ako kotolňa pre tuhé palivo, ktorú družstvo získalo ako samostatný objekt delimitáciou do svojho
majetku. Kotolňa sa prevádzkovala pre potreby aj ďalších bytových domov. Preto nebola len súčasťou
objektu F. 1, 3, 5. A. žalovaného vlastníci bytov bývajúci v dome - súpisné číslo XXX, neboli a nie
sú vlastníkmi objektu, v ktorom sa nachádza výmenníková stanica. Najmä z tohto dôvodu namieta
žalovaný ich aktívnu legitimáciu v spore. Žalobcovia sa nikdy ako vlastníci fakticky nesprávali. Žalovaný

ako vlastník a správca zabezpečoval dodávku tepla a iných médií z výmenníkovej stanice nielen
do predmetného obytného domu, ale aj do ďalších objektov v správe žalovaného. Družstvo ako
vlastník investovalo do rekonštrukcie výmenníkovej stanice značné finančné prostriedky a vykonávalo
všetky úkony administratívno-právnej a finančnej povahy - odpisy, daň z nehnuteľnosti, opravy a
udržiavacie práce, ktoré financovalo z vlastných prostriedkov. Žalovaný eviduje výmenníkovú stanicu vo

svojom majetku samostatne, nie ako súčasť obytného domu F. 1, 3, X v G.. Výmenníková stanica má
pridelené samostatné inventárne číslo a je odpisovaná, na rozdiel od obytných domov. Nadobudnutie
výmenníkovej stanice nebolo financované z rovnakých zdrojov ako výstavba družstevných bytov a
nájomníci sa na jej nadobudnutí finančne vôbec nepodieľali. Za obdobie trvania nájomného vzťahu
medzi žalovaným ako prenajímateľom a H. s.r.o. ako nájomcom, boli zúčtované nielen tržby, ale aj

náklady spojené s opravou a údržbou priestoru (čl. 151-152).

Okresný súd Košice II v predmetnej veci najsamprv rozhodol rozsudkom sp. zn. 41C/115/2006-295
zo dňa 12.1.2009, ktorým žalobu zamietol. Následne Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn.
3Co/113/2009-316 zo dňa 2.9.2010 zrušil predmetný rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Krajský súd v Košiciach považoval rozsudok súdu l. stupňa na nezrozumiteľný a
čiastočne nepreskúmateľný. Mal za to, že súd prvého stupňa pochybil v tej skutočnosti, že neskúmal
a náležite neodôvodnil najdôležitejšiu okolnosť pre posúdenie sporu, t.j. či úver, ktorý žalobcovia
splácali, resp. splácajú za výstavbu obytného domu označeného ako Z., splácali výlučne nájomníci
bytov nachádzajúcich sa v tomto dome, alebo aj niekto iný, napr. Z. G.-M. alebo nájomníci iných

domov, ktorých boli byty vykurované z kotolne nachádzajúcej sa v obytnom dome Z.. Okrem uvedeného
podľa názoru Krajského súdu v Košiciach v tom smere, že kotolňou resp. výmenníkovou stanicou sa
rozumejú priestory a technologické zariadenia, nech sa nachádzajú kdekoľvek, sú bez opory v zákone.
Priestory kotolne, t.j. stavebná časť, v ktorej je technologické zariadenie umiestnené, nie je totožné s
technologickým zariadením. Aj zo zmluvy uzavretej medzi Z. G.-M. a H. s.r.o. G. vyplýva, že Z. prenajíma

iba priestor a nie technologické zariadenie. Už len z toho dôvodu záver súdu prvého stupňa nemôže
byť v súlade so zákonom. K ďalším záverom súdu prvého stupňa Krajský súd konštatoval, že pre
posúdenie veci nie je dôležité, či technologické zariadenie - výmenníková stanica slúži na dodávku
tepla vo viacerých domoch za situácie, že úver na výstavbu domu, v ktorom je výmenníková stanicaumiestnená, splácali len nájomcovia bytov bývajúcich v tomto dome. Krajský súd ďalej poukázal na to,
že navrhovatelia nežiadajú náhradu za prenájom výmenníkovej stanice (technologického zariadenia),
ale náhradu za nájom priestorov. V tejto situácii nie je pre posúdenie veci podstatné ani to, či ako

vlastníci sú zapísaní len niektorí z nájomníkov bytov, teda nie všetci nájomníci. Podstatné je to, že
ani žalovaný ani H. s.r.o. G. nie je ani čiastočným spoluvlastníkom bytového domu v G. na ulici F. č.
1, X a 5. R. svoje vlastníctvo k žiadnej časti tohto bytového domu nepreukázal, javí sa v tejto časti
žaloba žalobcov dôvodná. Za opodstatnenú považuje aj odvolaciu námietku žalobcu v tom smere, že
je potrebné skúmať, prečo žalovaný odpredal podiel na častiach spoločných priestorov iba niektorým

vlastníkom bytov (XX nájomníkom) a ostatným XX tieto podiely neodpredal, a teda či v tejto časti sú
zmluvy ostatných nájomníkov (v súčasnosti vlastníkov bytov) v tejto časti v súlade so zákonom, za
situácie, že nie voči všetkým nájomníkom boli použité rovnaké právne predpisy a nie všetkým boli
priznané práva v plnej miere, v súlade so zákonom (čl. 295-305, 316-321).

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi

(Výpisom z listu vlastníctva č.XXXXX kat. úz. Z., Výpisom z listu vlastníctva č. XXXXX kat. úz. Z.,
Zmluvami o výkone správy uzavretými medzi Stavebným bytovým družstvom IV., Košice ako správcom
a vlastníkmi bytov, Zmluvou o prenájme nebytových priestorov č. 68/97 zo dňa 1.9.1997, Informáciou o
použití nájomného za prenájom priestorov výmenníkovej stanice v bytovom dome na F. ul. 1, 3, X v G. zo
dňa28.6.2005,Oznámenímžalovanéhozodňa21.9.2005,Dohodouodelimitáciidružstevnýchobytných

blokov a kotolne zo dňa 15.9.1972, Zmluvami o prevode vlastníctva družstevného bytu, Spravodajom
SBDIVKošiceč.2zdecembra2004,Informáciouzkatastranehnuteľnostízodňa29.5.2007,Prehľadom
o tvorbe a použití prostriedkov rezervy na opravy bytových domov zo dňa 2.2.2005, Užívacím povolením
Odboru MsNV pre výstavbu a zveľaďovanie v Košiciach zo dňa 20.1.1965 pre 3 x 63 b.j. Z., A., I. na F.
v G., Kalkuláciou ceny tepelnej energie dodávanej z POS 807 r.1993, Kalkuláciou ceny tepelnej energie

dodávanej z POS 807 r.1994, Kalkuláciou ceny tepelnej energie z POS 807 r.1995, Kalkuláciou ceny
tepelnej energie z POS 807 r. 1996, Kalkuláciou ceny tepelnej energie dodávanej z POS 01-08 r.1997,
Stanoviskom Mesta Košice zo dňa 6.10.2008, Stanoviskom Tepelného hospodárstva s.r.o. zo dňa
4.11.2008, Projektovou dokumentáciou suterénu, ostatným spisovým materiálom), výsluchom žalobcu
a povereného zástupcu žalovaného, výsluchom svedkov, prihliadol na právny názor Krajského súdu v

Košiciach uvedený v uznesení sp. zn. 3Co/113/2009-321 zo dňa 2.9.2010, pričom zistil tento skutkový
a právny stav veci:

Z výpovede právneho zástupcu žalobcov na pojednávaní dňa 25.4.2007 vyplynulo, že predmetným
žalobným návrhom sa domáha zaplatenia istiny podľa ust. § 16 ods. 8 zák. č. 151/1995 Z.z., ktorým

bol novelizovaný zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Zároveň poukázal
na čl. VI. Zmluvy o výkone správy, v zmysle ktorej vyplýva, že príjem za prenájom spoločných častí,
spoločných zariadení domu a nebytových priestorov je príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv, ako aj
na znenie Spravodaja č.2 z decembra 2004. Žalobcovia aktívnu legitimáciu v spore preukazujú výpisom
z katastra nehnuteľností, v ktorom je podľa žalobcov evidentne uvedená participácia na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach. Na otázku súdu, či výmenníková stanica má rozvod tepla pre jeden
dom alebo pre viac domov, právny zástupca uviedol, že výmenníková stanica má rozvod pre viac
domov (čl. 191-193).

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 25.4.2007 namietal nielen aktívnu legitimáciu v spore,

ale zároveň aj neexistenciu titulu previesť nájomné do fondu opráv v zmysle ust. § 16 ods. 8 zákona
o vlastníctve bytov. Podľa žalovaného ust. § 16 ods. 8 zákona o vlastníctve bytov sa týka výlučne
nájomného za nebytové priestory, ktoré vznikli zo spoločných častí a zariadení na základe rozhodnutia
stavebného úradu. Má za to, že podľa § 2 ods. 3 citovaného zákona nebytovými priestormi nie sú ani
spoločné časti domu, ani spoločné zariadenia domu. Podľa § 5 ods. 2 toho istého zákona, kotolne

vrátane technologického zariadenia sú spoločnými zariadeniami domu, teda nejedná sa o nebytové
priestory a dokonca len vtedy, pokiaľ slúžia len tomu jednému domu. Pokiaľ by kotolňa slúžila pre viacero
domov, v zmysle komentára k zákonu o vlastníctve bytov, nie je možné uskutočniť prevod vlastníctva k
takýmto zariadeniam na vlastníkov jedného domu, teda v danom prípade kotolne (čl. 191-193).

Zo zmluvy o prenájme nebytových priestorov č. 68/97 zo dňa 1.9.1997 súd zistil, že žalovaný Stavebné
bytové družstvo IV Košice (prenajímateľ) uzavrel s H. s.r.o. G. (nájomca) zmluvu o prenájme nebytových
priestorov, predmetom ktorej bol prenájom nebytových priestorov na F. č. l o ploche XXX,XX m2 za
účelom umiestnenia strojného zariadenia výmenníkovej stanice. Predmetná zmluva o prenájme bolauzavretá na dobu určitú od 1.9.1997 do 30.12.2017, pričom v čl. IV. bod l sa nájomca zaviazal uhrádzať
prenajímateľovi za prenájom priestoru 250,- Sk/m2 ročne, t.j. 81.315,- Sk (čl. 131).

Zo spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 43C/106/06 súd zistil, že na tunajšom súde je vedené konanie
v právnej veci žalobcov Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu Z. súp. č. XXX F. 1,
3, X G. proti žalovanému Stavebné bytové družstvo IV Košice o neplatnosť kúpnej zmluvy na predaj
technologického zariadenia výmenníkovej stanice A. XXX v bytovom dome Z. súp. č. XXX na F. ul. č. 1,
3, X v G., ktoré konanie je právoplatne skončené. V danom prípade Okresný súd Košice II rozsudkom

sp. zn. 43C/106/2006 zo dňa 5.11.2009 žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy na predaj technologického
zariadenia výmenníkovej stanice POS 807 zamietol.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn 1Co/42/2010-203 zo dňa 27.1.2011 potvrdil rozsudok
Okresného súdu Košice II sp. zn. 43C/106/2006. V odôvodnení Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
1Co/42/2010 na str. 5 tretí odstavec sa uvádza : „K dôvodom prvostupňového rozsudku odvolací súd

ďalej dodáva, že sa zhoduje s jeho závermi v tom, že sporná výmenníková stanica neslúži iba domu, v
ktorom majú vo vlastníctve byty iba žalobcovia, ale slúži súčasne aj na vykurovanie viacerých domov, a
preto nemôže byť považovaná za spoločné zariadenie obytného domu, v ktorom majú byty žalobcovia.
Za takejto situácie právna úprava (zákon č. 182/1993 Z.z. v znení do 31.5.1998) neumožňovala
prevod takéhoto zariadenia do podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

V takomto období bol zákon účinný teda počas doby, v ktorej bola uzavretá väčšina zmlúv o prevode
vlastníctva bytov pre žalobcov. Až novelou ust. § 5 ods. 3 citovaného zákona č. 158/1998 Z.z., bola
do zákona zavedená možnosť prevodu takéhoto zariadenia na základe osobitnej dohody medzi
vlastníkom domu a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Existencia takejto dohody však v konaní
nebola preukázaná, ale ani tvrdená. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcami tvrdený prevod vlastníctva k

zariadeniu výmenníkovej stanice na nich nepripúšťala platná právna úprava. Vzhľadom na skutočnosť,
ženebolosporné,ževýmenníkovástanicasanenachádzamimodomu,alevjehopriestoroch,žezrejmé,
že údaj v zmluve uvedený ohľadne výmenníkovej stanice nebol reakciou na konkrétne existujúci stav, ale
bola použitá iba všeobecná formulácia" (spis OS KE I. sp. zn. 43C/106/2006, čl. 184 a nasl., 203-208)

Odbor MsNV pre výstavbu a zveľaďovanie v Košiciach svojim rozhodnutím zo dňa 20.1.1965 č. Výst.
11.420/64.Ma povolil uviesť akciu 3 x 63 b.j. Z., A., I. - F. do trvalého užívania (čl. XXX).

Z informácie Katastrálneho úradu v Košiciach, Správa katastra Košice zo dňa 29.5.2007 vyplynulo, že
v zmysle zákona č.162/1995 Z.z. (§6 ods.d) predmetom evidencie v katastri sú byty, rozostavané byty,

nebytové priestory a rozostavané nebytové priestory. Pre bytový dom súp. č. XXX, orientačné č. X (F.
5) je v popise spoločných častí a spoločných zariadení uvedená kotolňa a pre obytný dom súp. č. XXX,
orientačné č. l (F. l) v zmluve V 1619/96 je v popise uvedená výmenníková stanica. V zmluve V 4352/96
nie je vedená výmenníková stanica, teda je rozpor v popise spoločných častí a spoločných zariadení.
Správa katastra pri povoľovaní vkladového konania neskúma, čo tvorí spoločné časti a spoločné

zariadenia(kotolňa,výmenníkovástanica.....)obytnéhodomu,nakoľkotietoniesúpredmetomevidencie
v katastri podľa zákona č.162/1995 Z.z., § 6 ods. d). Podľa zmlúv o prevode vlastníctva družstevného
bytu V - 4352/96, V-1619/96, V-5757/06 čl. III - Určenie a popis spoločných častí, spoločných zariadení
domu a príslušenstva, sú vlastníci obytného domu aj podielovými spoluvlastníkmi spoločných častí
domu. Nakoľko výmenníková stanica nie je evidovaná samostatne, Správa katastra sa nevie vyjadriť k

tomu, či slúži výlučne domu č. súp. 746 (čl. 204).

Z vyjadrenia Mesta Košice listom zo dňa 6.10.2008 vyplýva, že stavebný úrad nemá k dispozícii
kúpnopredajné zmluvy vlastníkov bytov, kde sú vymenované spoločné zariadenia bytového domu.
Preto nie je možné jednoznačne posúdiť, či vlastníci bytového domu Z. súp. č. XXX sú aj výlučnými

vlastníkmi výmenníkovej stanice. Avšak s prihliadnutím ku skutočnosti vyplývajúcej z obsahu podania,
že predmetná nehnuteľnosť neslúži iba vlastníkom spomínaného bytového domu, je možné konštatovať,
že výmenníková stanica nie je spoločným zariadením domu, slúžiacim výlučne tomuto domu (čl. XXX).

Zo stanoviska Tepelného hospodárstva s.r.o. zo dňa 4.11.2008 súd zistil, že odovzdávacia stanica tepla

(OST ) XXX nachádzajúca sa v priestoroch bývalej kotolne na tuhé palivo a k nej prislúchajúcim stavbám
(zauhľovne) bola vtedajším vlastníkom zriadená ako náhradný zdroj tepla a teplej úžitkovej vody (TÚV)
za pôvodnú kotolňu na tuhé palivo. V roku 1997 bola TEHO odkúpená technológia OST. Z toho vyplýva,
že vlastníkom technologickej časti je Tepelné hospodárstvo s.r.o. Košice. Daná OST 807 nie je výlučneiba zdrojom tepla a TÚV pre objekt F. 1, 3, 5, ale zásobuje aj iné objekty ako sú : F. 2, 4, X - obytné domy
Z. IV, F. XX, XX, XX - obytné domu SBD IV, F. X - nebytový priestor TÚ G., G. 7 - nebytový priestor
C. (čl. XXX).

Z Dohody o delimitácii družstevných obytných blokov a kotolne súd zistil, že Stavebné bytové družstvo
JuhvKošiciachakopreberajúciaStavebnébytovédružstvoStarémestovKošiciachakoodovzdávajúce
družstvo uzavreli dňa 19.7.1972 dohodu o delimitácii, s účinnosťou od 1.8.1972, pričom uvedeným dňom
prechádzajú všetky práva a záväzky odovzdávajúceho družstva na družstvo preberajúce. Členovia

delimitovaných blokov sa uvedeným dňom stávajú členmi družstva preberajúceho bez prerušenia
členstva, pričom preberajúce družstvo vykoná príslušné zápisy v podnikovom registri (čl. 158).

Zo zmlúv o prevode vlastníctva družstevného bytu a z prehľadu zmlúv o prevode vlastníctva
družstevného bytu (resp. kúpnych zmlúv) spracovaného právnym zástupcom žalobcov súd zistil,
že medzi vlastníkmi bytov a žalovaným boli uzatvárané rozdielne zmluvy o prevode vlastníctva

družstevného bytu, a to najmä v časti III. - Určenie a popis spoločných častí, spoločných zariadení domu
a príslušenstva, ktoré je možné zaradiť do troch skupín. V prvej skupine sú zaradené prípady, keď v
zmluve o prevode vlastníctva družstevného bytu v čl. III. pod bodom 3 sa konštatuje, že spoločnými
zariadeniami domu sú výťahy, kočikáreň, STA, bleskozvod, komín, vodovodné, teplonosné, kanalizačné,
elektrické, telefónne a plynové prípojky a výmenníková stanica POS 807 aj v prípade, ak sú umiestnené

mimo domu a slúžia výlučne tomuto domu (napr. je to napr. u vlastníkov I. C., V. G., L.. V. C., M.. F. A.,
O.. Z. C., V. A., P. Y., H.tď). V druhej skupine sú zaradené prípady, keď v zmluve o prevode vlastníctva
družstevného bytu v čl. III. bod 3 sa konštatuje, že spoločnými zariadeniami domu sú výťahy, práčovňa,
sušiareň, kočikárne, STA, bleskozvod, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a
plynové prípojky, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu slúžia výlučne tomuto domu. (v

týchto zmluvách spoločnými zariadeniami domu nie je výmenníková stanica PS 807 či kotolňa, napr. u
vlastníkov O. G., F. S., O.. O. T., O.. V. X., M. C., A.. L. X., O. Z., V. A., Y. G. atď). V tretej skupine sú
zaradené prípady, keď v zmluve o prevode vlastníctva družstevného bytu v čl. III. bod 3 sa konštatuje,
že spoločnými zariadeniami domu kotolňa (napr. u vlastníkov B. D.) (čl. 159-183).

V Spravodaji SBD IV Košice č. 2 z decembra 2004 je okrem iného zverejnená informácia, že
„Zhromaždenie delegátov zároveň vzalo na vedomie zúčtovanie príjmu za prenájom spoločných
priestorov, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vo výške 1 024 135,60 Sk ako prídel
do fondu prevádzky, údržby opráv tých objektov, ktoré prenajímajú tieto priestory (čl. 184).

Z výsluchu svedkyne štatutárneho zástupcu žalovaného M.. O. U. súd zistil, že náklady súvisiace
s výmenníkovou stanicou (kotolňou) boli zúčtované na Stredisko podnikateľských činností, pričom
vylučuje tú skutočnosť, že by tieto náklady znášali žalobcovia. Stredisko podnikateľských činností je
účtovným strediskom. Taktiež tržby boli zúčtované na stredisko podnikateľských činností (čl. 260).

Z výsluchu svedka L.. B. Z. vyplynulo, že pracuje vo funkcii námestníka služieb a spracovania dát. V
spornom období bolo bytové družstvo výrobcom tepla, malo riadne kalkulovanú cenu a všetky náklady,
ktoré súviseli s prevádzkou tejto kotolne, boli zakalkulované v cene tepla. V roku 1999 táto kotolňa bola
prenajatá Tepelnému hospodárstvu s tým, že TEHO bude ďalej vyrábať teplo. Podľa svedka kotolňa nie
je stavebnou súčasťou domu. Bola majetkom družstva, preto finančné prostriedky z prenájmu - výnosy

patrili družstvu (čl. 262).

Podľa žalobcov na výstavbu obytného domu Z. bol poskytnutý dlhodobý investičný úver Štátnou bankou
československou pob. Košice-mesto. Úver vybavoval právny predchodca SBD Košice IV, ktorým bolo
Stavebné bytové družstvo pri MsNV v Košiciach. Všetky doklady týkajúce sa vybavovania a splácania

úveru sa nachádzajú na SBD Košice IV. Od starších vlastníkov bytov boli získané doklady (potvrdenia o
pridelení bytu, úhrada za užívanie bytu), z ktorých jednoznačne vyplýva, že úver (anuitu) splácali výlučne
užívatelia bytov bytového domu Z.. Úver bol splatený užívateľmi družstevných bytov obytného domu Z. k
XX.XX.XXXX. Túto skutočnosť oznámila Štátna banka Československa SBD Košice IV. na jeho žiadosť
listom zn. 114-Eo/76dňa 21.2.1986. SBD IV Košice splatenie úveru poskytnutého na výstavbu domu Z.

oznámilo listami č. 85/86 z 28.2.1985 jednotlivým užívateľom bytov v bytovom dome Z.. Poskytnutý
úver splatili výlučne užívatelia bytov v bytovom dome Z.. Nesplácalo ho ani SBD IV, ani užívatelia iných
bytových domov. Uvedené skutočnosti vyplývajú z podania žalobcov zo dňa 5.11.2010 (čl. 345, 346).Štátna banka Československá pob. Košice-mesto listom zo dňa 21.2.1986 oznámila Stavebnému
bytovému družstvu IV. Košice, že dlhodobé investičné úvery poskytnuté na bytové domy Z., I., A. a T-
X , sídl. M. boli splatené k 31.12.1985 (čl. 347).

Z potvrdenia Stavebného bytového družstva pri MsNV v Košiciach o pridelení bytu pre p. B. T. vyplýva
rozpis celkových nákladov na byt v sume 63.500,-, z toho štátny príspevok predstavuje 19.050,-,
dlhodobý investičný úver, ktorý sa bude splácať formou nájomného v sume 19.050 ,-, členský podiel v
sume 25.400,- (čl. 348)

Listom zo dňa 28.12.1995 Stavebné bytové družstvo Juh oznámilo p. B. T., že k XX.XX.XXXX došlo k
vyrovnaniu dlhodobého investičného úveru, ktorý bol poskytnutý na financovanie výstavby družstevného
bloku, v ktorom býva. Náväzne na túto skutočnosť od 1.1.1986 stráca platnosť aj anuita (čl. 349).

Podľa žalovaného objekt kotolňa bol samostatne financovaný aj účtovaný, a to na náklady všetkých

bytových domov. Pokiaľ sa jedná o spôsob splácania anuity, je dôkaz, že obyvatelia domu Sasanka
nesplácali úver na kotolňu. Má za to, že odvolací súd nemal vedomosti, že samostatne bola účtovaná a
financovaná kotolňa, avšak rešpektujú názor odvolacieho súdu. Taktiež nesúhlasia s názorom krajského
súdu, keď súd prvého stupňa priamo citoval ustanovenie § 5 ods. 2 zákona, že citácia súdu prvého
stupňa nemá oporu v zákone a poukázal na to, že podľa odstavca 5 citovaného ustanovenia §

2, spoločné zariadenia nie sú nebytovými priestormi. Ide o odsek 3 a 5, ktoré hovoria, že môžu
byť umiestnené aj mimo domu, pričom spoločným zariadením je kotolňa vrátane technologického
zariadenia. Konštatovanie odvolacieho súdu po skutkovej stránke nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní a v tejto súvislosti predložil súdu výpis z LV č. XXXXX k.ú. Skladná a výpis č. XXXXX k.ú.
Skladná, z ktorých listov vlastníctva je zrejmé, že ku dňu 22.7.2004 bol žalovaný vlastníkom bytov a

spoluvlastníkom spoločných častí a spoločných zariadení domu. Podľa žalovaného nie je pravdou, aby
blok Z. bol postavený ako prvý. Stavby boli spoločne odovzdávané, spoločne kolaudované. Žalovaný
ďalej poukazuje na nesprávnosť použitia ust. § 10 ods. 2, keďže toto ustanovenie bolo účinné až od
1.7.2004 a nie v čase uzatvárania zmluvy (čl. XXX, XXX, XXX, XXX).

Podľa žalobcov názor, že iné subjekty okrem žalobcov participovali na splácaní úveru, sa nezakladá
na pravde. N. Z. bol postavený ako prvý, preto sa nemohli ostatné subjekty podieľať na financovaní
úveru. Ostatní sa na kotolňu len napájali. Potvrdeniami a rozpisom nájomného preukázali, že splácali
anuitu v celom rozsahu. Anuita bola rozpísaná na jednotlivých družstevníkov bývajúcich v bloku. Taktiež
poukazujú na potvrdenie Štátnej banky československej z 21.2.1986, že dlhodobý investičný úver

poskytnutý na dom Z. bol splatený k XX.XX.XXXX. Čiže dom Z. bol vybudovaný ako prvý, kotolňa je v
suteréne tohto bloku, teda priestor sa nachádza v technickom suteréne tohto bloku, kde sa nachádzajú
všetky rozvody bloku, pričom krajský súd rozlíšil technológiu a priestor. Žalobca nepripúšťa, že by
ostatné subjekty financovali výstavbu bloku. Družstvo je iba subjektom, ktorý družstevníkov zastupoval
a nemá žiadne vlastníctvo. V čase, keď družstvo predávalo byty družstevníkom, anuita bola v celom

rozsahu splatená (čl. XXX,XXX).

Zo svedeckej výpovede p. B. T. zo dňa 18.11.2010 vyplynulo, že výmenníková stanica je pod obytným
domom F. X,X,X nazývaným aj Z. a sú tam umiestnené hlavné uzávery resp. ventily plynu a vody +
elektrické vedenie celého domu. Výmenníková stanica je súčasťou základov domu, v priestore terajšej

výmenníkovej stanice je kotolňa. Kvôli kotolni boli postavené dva komíny, ôsme poschodie a dva otvory
na severnej strane domu a tieto časti sú našim spoločným vlastníctvom. Komíny sú uvedené v každej
zmluve týkajúcej sa prevodu bytov do osobného vlastníctva, kým výmenníková stanica POS-807 iba v
niektorýchzmluvách.PodľaSBDIV.súvosobnomvlastníctveibakomínyakeďSBDdalokomínyopraviť
(oprava omietky), dňa 2.2.2005 za opravu naúčtovalo OB-R135, teda nám, dokladom 2836/001FAKT

zo dňa 31.10.2004 37.128,- Sk (1.232,42 eur). Slovom komín, 8. poschodie a otvory v stene sú našim
majetkom, prevzali sme ich do osobného vlastníctva, ale priestory pod OB-R135 už nie sú ? (čl. 375).

Správcovské bytové družstvo IV. Košice v podaní doručenom súdu dňa 14.2.2011 uviedlo, že bytové
domy Z., A., I. a nebytové zariadenie - kotolňa prevzalo Správcovské bytové družstvo IV Košice

(Stavebné bytové družstvo Juh v Košiciach) do svojho majetku v rámci integračného procesu od
Staveného bytového družstva v Košiciach „Dohodou o delimitácii družstevných obytných domov a
kotolne „ ku dňu X.X.XXXX. Podľa žalovaného :- Podľa výkazu o odovzdaní a prevzatí aktív a pasív vyhotoveného odovzdávajúcim k XX.X.XXXX boli
preberajúcemu odovzdané základné prostriedky (účet XXX) vo výške XX.XXX.XXX,- Kčs. Podľa rozpisu
účtu XXX - základné prostriedky predstavujú 4 nehnuteľnosti : inv. karta XX - obytný dom I. v hodnote

X.XXX.XXX,- Kčs, inv. karta XX-obytný dom Z. v hodnote X.XXX.XXX,- Kčs, inv. karta XX - obytný dom
A. v hodnote X.XXX.XXX,- Kčs, inv. karta XX-kotolňa Z. v hodnote 784.138,- Kčs. Z tohto prehľadu je
zrejmé, že všetky tri bytové domy boli postavené za takmer identické náklady a že kotolňa je vedená
ako samostatná nehnuteľnosť s vlastnou účtovnou hodnotou. Z týchto údajov vyplýva, že všetky tri domy
sú rovnaké a že kotolňa nie je súčasťou žiadneho z nich. Ak by bola kotolňa súčasťou bytového domu

Z., bola by vedená na jeho inventárnej karte a účtovná hodnota domu by bola podstatne vyššia.
- Podľa rozpisu účtu 123-základný fond je viditeľné, že základný fond bol účtovaný na jednotlivé
nehnuteľnosti nasledovne : obytný dom I. v hodnote X.XXX.XXX,XX Kčs, obytný dom Z. v hodnote
X.XXX.XXX,XX Kčs, obytný dom A. v hodnote X.XXX.XXX,XX Kčs, kotolňa Z. v hodnote XXX.XXX,-
Kčs.
- Rozpis účtu XXX - podielový fond od družstevníkov obsahuje podrobný menný zoznam členov

s uvedením výšky ich členských podielov. Podielový fond bol účtovaný na jednotlivé nehnuteľnosti
nasledovne : obytný dom I. v hodnote X.XXX.XXX,XX Kčs, obytný dom Z. v hodnote X.XXX.XXXX,XX
Kčs, obytný dom A. v hodnote X.XXX.XXX,XX Kčs, kotolňa Z. v hodnote X,XX Kčs. Z rozpisu je zrejmé,
že všetky tri bytové domy majú výšky podielov v rovnakej výške. Členské podiely predstavujú len podiely
na bytových domoch. Na kotolňu nie sú evidované žiadne podiely členov .

- Rozpis účtu XXX - úvery na investície obsahuje informácie o zostatku investičných úverov. Zostatky
úverov na jednotlivé nehnuteľnosti sú nasledovné : obytný dom I. v hodnote XXX.XXX,XX Kčs, obytný
dom Z. v hodnote XXX.XXX,XX Kčs, obytný dom A. v hodnote XXX.XXX,XX Kčs, kotolňa Z. v hodnote
X,XX Kčs. Z rozpisu je zrejmé, že investičné úvery boli poskytnuté výhradne na bytové domy. Na kotolňu
nebol poskytnutý žiaden úver a preto ani nebol nikým splácaný. Nájomcovia splácali anuitu podľa

veľkosti plochy bytu.
- Výstavba domov bola financovaná zo štátnych príspevkov, členských podielov členov a z prostriedkov
získaných z investičných úverov. Medzi jednotlivými domami po finančnej stránke neexistujú v podstate
žiadnerozdiely.Ztohovyplýva,žerozsahstavebnýchprácuvšetkýchtrochdomovbolrovnaký.Členovia
zo svojich členských podielov a úveru financovali výhradne bytové domy, na financovaní výstavby

kotolne sa nepodieľali žiadnym spôsobom. Výstavba kotolne bola financovaná výhradne z prostriedkov
štátneho rozpočtu ako nebytové zariadenie. Z tohto pohľadu je otázka súdu, či sa na splácaní anuity
bytového domu Z. podieľali aj iné osoby alebo subjekty, irelevantná, pretože anuita domu Z. nemá žiaden
súvis s kotolňou a neslúžila na financovanie jej výstavby.
- Opravy kotolne neboli vykonávané z fondu prevádzky, údržby a opráv domov, ktorým slúžila. Opravy

boli vykonávané na ťarchu vlastného fondu opráv kotolne, do ktorého prispievalo Z.. Taktiež rozsiahlu
rekonštrukciu kotolne v roku 1988 žiadnym spôsobom nefinancovali nájomcovia bytov. Komplexnú
rekonštrukciu na vlastné náklady zabezpečovalo SBD.
Kotolňa pri bytovom dome Z. (väčšia časť nehnuteľnosti priestorov kotolne leží mimo pôdorysu domu)
v zmysle zákona o vlastníctve bytov je spoločnou pre všetky tri domy, ktoré spravovalo SBD a ubytovňu

Technickej univerzity. Nie je spoločným zariadením a súčasťou len domu Z., pretože spoločnými
zariadeniami domu môžu byť len zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie tohto domu a
slúžia výlučne tomuto domu. V niektorých zmluvách o prevode vlastníctva v domoch napojených na
kotolňu bola spočiatku chybne uvádzaná aj kotolňa, zrejme z dôvodu nesprávnej interpretácie zákona.
Žalovaný je toho názoru, že ani u týchto vlastníkov k odpredaju podielu na kotolni nedošlo, nakoľko pri

odpredaji do podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov by zmluva musela obsahovať vymedzenia
spoluvlastníckeho podielu na kotolni pre všetky tri bytové domy a ubytovňu - H. univerzity, priestor
kotolne pri dome Z. nebol zahrnutý (čl. 406-408, 409-424).

Zo znaleckého posudku znalca prof. L.. W. G., Y.. č. 03/2011 zo dňa 2.12.2011, znalca z odboru

Stavebníctvo, odvetvie : pozemné stavby, stavebná fyzika vyplynulo, že suterénny priestor, v ktorom
sa nachádza výmenníková stanica POS-807, sa nachádza v obvodných múroch, základoch bytového
domu Z., súp. č. XXX na F. X-X-X a je z určitej časti neoddeliteľnou stavebnou súčasťou domu. Časť
suterénu sa nachádza mimo domu Z.. Sekcie s popisnými číslami F. 3 a 5 nie sú podpivničené. Suterén
sa nachádza jedine pod tretinou obytného domu Z.. Suterénny priestor bytového domu Z. je spoločnou

časťou tohto bytového domu F. X,X,X, a to jedine sekcie č. l, t.j. popisné číslo F. 1. Sekcie X a X sú
bez suterénnych priestorov. Na základe predložených dokladov, ktoré sú súčasťou spisu, a ktoré boli
doručené XX.X.XXXX na Okresný súd Košice II bytovým družstvom SBD 4 Košice, možno konštatovať,
že výstavba predmetnej kotolne bola financovaná výhradne z prostriedkov štátneho rozpočtu. Naprevádzke a údržbe sa podieľalo SBD (str. 407 a príloha 7, predmetného spisu), ale v niektorých
prípadoch (havária kanalizácie, str. 375) aj vlastníci bytov. Takisto sa vlastníci podieľali na údržbe
priestorov a zariadení technologicky súvisiacich s priestorom kotolne (8.NP, komíny), (str. 375). Výšky

podielov sú uvedené v jednotlivých spisoch. Kotolňa neslúži výlučne na vykurovanie domu na F., ale
zabezpečuje vykurovanie aj domov na F. a O.. Suterénny priestor je súčasťou bytového domu podľa §
2 zákona 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (čl. 467-489).

Z Doplnku k znaleckému posudku č. XX/XXXX prof. L.. W. G. zo dňa 22.3.2012, t.j. zo znaleckého

úkonu č. XX/XXXX vyplynulo, že sa nepodarilo znalcovi dostať k výkresovej dokumentácii uvedeného
bytového domu na F. XX-X v G., a to ani na základe šetrenia na Správe katastra nehnuteľnosti Košice-
mesto, ani na základe miestneho šetrenia v mestskom archíve Košice, G. XX a archívu Obvodného
úradu Komenského 52, Košice, jedine k výpisom z listu vlastníctva. Na základe listov vlastníctva môže
konštatovať, že k pozemkom pod parcelami XXXX, XXXX, XXXX nie je evidovaný právny vzťah na liste
vlastníctva, na listoch vlastníctva nie je evidovaný žiaden nebytový priestor. Na základe listov vlastníctva

však nie je možné určiť, ako bol zakreslený suterénny priestor v dokumentácii bytového domu Z. pri jeho
návrhu na zápis do katastra nehnuteľnosti. Zo šetrenia v archívoch na Správe katastra nehnuteľností
na M. triede XX v G., v Mestskom archíve na G. XX v G. a Archíve Obvodného úradu G. XX, G., možno
konštatovať, že výkresová dokumentácia predmetného domu sa tam nenachádza. Znalec preto nevie
zodpovedať otázku, v akom stave bola výkresová dokumentácia (t.j. či bol suterénny priestor zakreslený

ako súčasť bytového domu Z.), keď došlo k návrhu na zápis vkladu do katastra nehnuteľnosti po predaji
bytov podľa príslušnej právnej úpravy (čl. 519-552).

V Doplnku k znaleckému posudku č. 03/2011 prof. L.. W. G. zo dňa XX.X.XXXX, t.j. v znaleckom úkone
č. XX/XXXX, na základe miestneho šetrenia, vyzdvihnutia a preštudovania výkresovej dokumentácie zo

spisu OS KE II. 41C/115/2006, znalec konštatuje, že kópie výkresov dokumentácie stavby - obytný dom
F. X-X-X (čo sa týka geometrie tvaru a konštrukčného riešenia domu) sú presne také isté, ako zameral
na mieste samom pri obhliadke predmetnej nehnuteľnosti dňa 27.10.2011. Schémy suterénneho
priestoru zakreslil a sú súčasťou príloh znaleckého posudku 03/2011. Na základe uvedeného je možno
konštatovať, že suterénny priestor bytového domu F. X-X-X G. (byt. dom Z.) - parcely XXXX, XXXX,

XXXX kat. úz. G.-Z. je súčasťou projektovej dokumentácie, ktorá mu bola daná k dispozícii. Uvedený
suterénny priestor (presne taký ako je v súčasnosti) bol zakreslený v projektovej dokumentácii už v roku
XXXX ako návrh stavby. O. povedať, že suterénny priestor je zakreslený v projektovej dokumentácii
bytového domu Z. a s najväčšou pravdepodobnosťou bol súčasťou projektovej dokumentácie, ktorá bola
predložená Správe katastra Košice s návrhom na zápis vkladu do Katastra nehnuteľnosti. (čl. 565-568)

V znaleckom posudku č. 14/2012 znalkyne L.. S. W. zo dňa X.XX.XXXX, znalkyne z odboru I. a
manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, kontroling, znalkyňa na položené otázky zodpovedala
nasledovne :

Kto splácal úver poskytnutý na bytový dom Z. - či len nájomcovia - družstevníci bytového domu Z. alebo
aj iné subjekty ?
„Dlhodobý investičný úver poskytnutý na bytový dom Z. splácali len nájomcovia a družstevníci bytového
domu Z." (čl. XXX, XXX).

Ak tri obytné domy I., Z., A. boli stavané za rovnakých podmienok tým istým dodávateľom, sú autentické,
rovnaké, v stavebnej časti je rozdiel len v tom, že domy I. a A. nemajú suterén, len obytný dom Z., aj
to len čiastočne pod vchodom l ohľadne priestorov pôvodnej kotolne tiež v značnom rozsahu aj mimo
pôdorysu budovy v podzemí, či muselo ísť o vyššie stavebné náklady u obytnej budovy Z. skrz naviac
stavebných dodávok oproti obytným domom I. a A. ?

„Pre posúdenie skladby obstarávacích cien základných prostriedkov vedených v účtovnej evidencii mi
neboli predložené inventúrne karty obytných domov I., Z., A. a kotolne a rozpis ich obstarávacích cien
podľa dokladov, ako aj rozpočtová dokumentácia domov I., Z., A. a kotolne.
Z účtovného hľadiska hodnota obytného domu Z. vykázaná v Rozpise účtu XXX-základné prostriedky k
31.7.1972 (Príloha č. 3) je nižšia ako hodnota obytných domov I. a A. (pričom ide o autentické, rovnaké

bloky). Z porovnávania obstarávacích cien nevyplývajú vyššie stavebné náklady u obytného domu Z.
oproti obytným domom I. a A.. Z nižšej hodnoty obytného domu Z. naopak možno predpokladať, že
stavebné náklady kotolne boli od celkovej rozpočtovej stavby odrátané podľa vyhl. Ministerstva financií
94/1959 Ú.v. z 26.5.1959 o financovaní, úverovaní a kontrole družstevnej a podnikovej bytovej výstavby,§13Nebytovévstavanézariadeniaodsek2: Stavebnénákladynanebytovévstavanézariadenietrebav
rozpočtochstaviebuvádzaťoddelenetak,abyichbolomožnéodpočítaťodcelkovejrozpočtovejhodnoty
stavby podľa odseku l.

Kotolňa bola v účtovnej evidencii analyticky vedená samostatne, na samostatnej inventárnej karte, teda
ako samostatný celok so svojou obstarávacou cenou "(čl.XXX, XXX, XXX)

Ak bol spôsob financovania stavebnej časti všetkých troch obytných domov rovnaký, či by sa stavebná
časť kotolne so zásobníkom paliva (v súčasnosti už výmenníková stanica) odrazila aj účtovne vo vyššej

obstarávacej cene obytného domu Z. o náklady na stavebnú časť kotolne v suteréne a mimo domu, či
tomu bolo aj v tomto prípade na účte 123 - základný fond?
„Pri porovnaní troch autentických, rovnakých obytných domov, z účtovného hľadiska, ak by súčasťou
obstarávacej ceny obytného domu Z. boli náklady na stavebnú časť kotolne v suteréne, prejavilo by sa to
vo vyššej obstarávacej cene oproti ostatným obytným domom I. a A. a súčasne aj jej zdroje financovania
na strane pasív, t.j. účet XXX - základný fond, prípadne XXX - A. fond a XXX - Úvery na investície by boli

vyššie ako u ostatných obytných domov, čo vyplýva z bilančného princípu súvahy, ktorý hovorí o tom, že
ak sa zmení objem majetku podľa formy, nutne sa musí zhodne zmeniť aj objem zdrojov" (čl. XXX,XXX).

Ak všetky obytné domy boli účtované s takmer rovnakými obstarávacími nákladmi, z ktorých
nájomcovia splácali časť týchto nákladov, dokonca obytný dom Z. mal účtovanú najnižšiu obstarávaciu

cenu 4.439.571,- Kčs (I. 4.476.984 Kčs a A. 4.469.471 Kčs), pričom kotolňa bola účtovaná úplne
samostatne na samostatnej inventárnej karte so samostatnou obstarávacou hodnotou XXX.XXX Kčs
a je preukázané, že bola financovaná len z nenávratných prostriedkov poskytnutých štátom, či je
možné potvrdiť záver znalca Prof. L.. W. G., Y.., že stavebná časť kotolne bola financovaná výhradne z
prostriedkov štátneho rozpočtu podľa listinných dôkazov a z tejto sa na splácaní obyvatelia tohto domu

nezúčastnili, nešlo o návratný úver ani o pôžičku ?
„Z prehľadu pasív - zdrojov financovania základných prostriedkov, konkrétne podľa analytického účtu
XXX-XXX Základný fond - Štát. prísp. nebyt. vstav. zar. možno konštatovať, že kotolňa bola financovaná
výhradne z prostriedkov štátneho príspevku a iný finančný zdroj sa na jej financovaní nepodieľal. Z
účtovného hľadiska možno potvrdiť záver znalca A.. L.. W. G., Y.., že výstavba predmetnej kotolne bola

financovaná výhradne z prostriedkov štátneho rozpočtu (čl. XXX, XXX).

Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX znalkyňa L.. S. W. ďalej vypovedala, že pri spracovaní znaleckého
posudku postupovala - vychádzala z účtovného hľadiska, kde hodnota obytného domu Z. je vykázaná
na účte č.XXX - základné prostriedky, z ktorého vyplýva, že je nižšia hodnota obytného domu Z. ako

obytného domu I. a A., pričom ako sa uvádza, ide o autentické a rovnaké bloky. Z porovnávania týchto
obstarávacích cien nevyplývajú vyššie stavebné náklady obytného domu Z. oproti obytným domom I. a
A.. R. uvádza, že z nižšej hodnoty obytného domu Z. naopak možno predpokladať, že stavebné náklady
boli od celkovej rozpočtovej hodnoty odrátané podľa vyhl. č. XX/XX Ú.v., ktorú ďalej cituje „stavebné
náklady na nebytové vstavané zariadenia treba v rozpočtoch stavieb uvádzať oddelene tak, aby ich

bolo možné odpočítať od celkovej rozpočtovej hodnoty stavby podľa odseku l". Na otázku právneho
zástupcu žalobcov, že „to stojí na vode, keď nevidela rozpočtovú dokumentáciu stavieb" znalkyňa
reagovala tým, že „ale videla som obstarávaciu cenu, vychádzala som z účtov, v ktorých sa nachádzajú
celkové obstarávacie ceny a logicky, nie je niečo súčasťou, čo je väčšie. Analyticky je to rozčlenené na
obytné budovy plus kotolňu. K námietke právneho zástupcu žalobcov, že nie je preukázaný príspevok

na kotolňu, znalkyňa uviedla, že ten je preukázaný a je uvedený v prílohe č. 4, t.j. rozpis účtu XXX pod
č. XXX štátny príspevok na nebytové vstavané zariadenie pod stĺpcom kotolne Z. vo výške XXX.XXX,-
Sk a zároveň udáva, že ten 30 % štátny príspevok, na ktorý poukazuje právny zástupca žalobcov, je na
účte 111-štátny príspevok riadny a to tých 1.143.100 Sk a ďalej udáva, že dôležité je to, že je zhodný so
štátnym príspevkom na bytový dom I.. Na otázku, ako znalkyňa došla k tomu, že 658.940,- vychádzajúc

z prílohy č. 4, je na stavebnú aj na technologickú časť kotolne, znalkyňa udáva, že iný zdroj financovania
nie je u kotolne a poukazuje tiež na § 13 vyhl. č. 94/1959, kde sa neoddeľuje stavebná a technologická
časť. A aj keď jej neboli poskytnuté rozpočty ani inventúrne karty, znalecký posudok podala na základe
iných podkladov a týmito podkladmi sú účty. A na otázku súdu, aby sa znalkyňa vyjadrila, kto splácal
úver na dom, znalkyňa uviedla, že úver na dom splácali družstevníci. Na otázku, kto splácal náklady

na kotolňu Z., znalkyňa uviedla, že kotolňa bola financovaná zo štátneho príspevku. Úver na kotolňu
nebol poskytnutý (čl. XXX,XXX).Podľa ust. § 879j Občianskeho zákonníka, vznik právnych vzťahov, ako aj nároky z nich sa posudzujú
podľa práva platného v čase ich vzniku.

Podľa ust. 2 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení platnom
k 1.9.1997 (a aj doposiaľ) bytovým domom (ďalej len dom) sa na účely tohto zákona rozumie dom, v
ktorom byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo
spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú
súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Podľa ust. § 2 ods. 3 zák. č. zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
platnom k 1.9.1997 (a aj doposiaľ), nebytovým priestorom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť
alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie.
Nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu, ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.

Podľa ust. 2 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
platnom k 1.9.1997 (a aj doposiaľ) spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú
zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade,
ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane
technologického zariadenia, sušiarne, kočikárne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny,

vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.

Podľa ust. § 5 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
platnom ku 1.9.1997, zmluva o prevode vlastníctva bytu alebo zmluva o prevode vlastníctva nebytového
priestoru v dome okrem náležitostí podľa ust. § 5 ods. l citovaného zákona, môže obsahovať aj

vymedzenie spoluvlastníckeho podielu na kotolni, ak vykuruje viac domov a na základe dohody medzi
nadobúdateľmi bytov a vlastníkom domu prechádza zmluvou o prevode vlastníctva bytu do podielového
spoluvlastníctva vlastníkov bytov a vlastníkov nebytových priestorov v dome.

Podľa ust. § 10 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení platnom

od 1.7.2004, príjem za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných
nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku je príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv.

Podľa ust. § 16 ods. 8 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení platnom
do 1.7.2004, ak je v dome vo vlastníctve bytového družstva alebo obce nebytový priestor, ktorý vznikol

na základe rozhodnutia o zmene užívania stavby zo spoločných častí domu alebo spoločných zariadení
domu a nejde o prístavbu nebytového priestoru, prechádza tento nebytový priestor pri prevode bytov do
podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu sa určuje podľa § 5
ods. l písm b). Rovnako sa postupuje aj pri nebytových priestoroch, na ktorých financovaní sa podieľali
svojimi členskými podielmi len nájomcovia bytov v dome alebo ich právni predchodcovia. Na prevod

vlastníctva týchto nebytových priestorov sa nepoužijú ustanovenia odsekov 4a 5. Ak bytové družstvo
uzavrie zmluvu o prevode vlastníctva týchto nebytových priestorov, táto zmluva je neplatná. Nájomné
za užívanie takýchto priestorov je príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv (§ 10 ods.2 ) príslušného
domu.

Podľa § 13 ods. l vyhl. ministra financií č.94/1959 Ú.v. o financovaní, úverovaní a kontrole družstevnej
bytovej výstavby (ďalej len vyhl. č. 94/59 Ú.v), ak sa podľa rozhodnutia výkonného orgánu príslušného
národného výboru má výnimočne zriadiť v bytovom dome stavebného bytového družstva obchod,
zdravotnícke stredisko, úradovňa štátnej sporiteľne alebo poisťovne, poštový úrad a iné zariadenie
spojov, transformačná stanica, zariadenie CO, prípadne iné nebytové vstavané zariadenie, poskytne

družstvu prostriedky na financovanie stavebného nákladu tohto zariadenia a primeraný podiel na
celkových rozpočtových nákladoch stavby výkonný orgán národného výboru alebo jeho prostredníctvom
kompetentný ústredný úrad alebo organizácia, v ktorých rozpočtoch alebo finančných plánoch sa s
týmito nákladmi počíta.

Podľa § 13 ods. 2 vyhl. č. 94/59 Ú.v, stavebné náklady na nebytové vstavané zariadenie treba v
rozpočtochstaviebuvádzaťoddelenetak,abyichbolomožnéodpočítaťodcelkovejrozpočtovejhodnoty
stavby podľa odseku l.Podľa § 13 ods. 3 vyhl. č. 94/59 Ú.v. sumu rozpočtovanú na nebytové vstavané zariadenie družstevného
bytovéhodomuoznámivýkonnýorgánpríslušnéhonárodnéhovýborubankeadájejkdispozíciifinančné
prostriedky najneskoršie do 15 dní pred začatím jeho stavby.

Podľa ut.§ 13 ods. 5 Ú.v. nebytové vstavané zariadenie je vlastníctvom stavebného bytového družstva.
Prostriedky poskytnuté na jeho financovanie sú pohľadávkou národného výboru voči družstvu.

Predmetom žalobného návrhu je nárok žalobcov na uloženie povinnosti zaplatiť do Fondu prevádzky,

údržby a opráv za obdobie od 1.10.2003 do 31.12.2003 sumu 20.329,- Sk s 12,5 % úrokom z omeškania
od 1.1.2004 do zaplatenia, za obdobie od 1.1.2004 do 31.3.2004 sumu 20.329,- Sk s 12 % úrokom z
omeškania od 1.4.2004 do zaplatenia, za obdobie od 1.4.2004 do 30.6.2004 sumu 20.329,- Sk s 10,5 %
úrokom z omeškania od 1.7.2004 do zaplatenia, za obdobie od 1.7.2004 do 30.9.2004 sumu 20.329,- Sk
s 9 % úrokom z omeškania od 1.10.2004 do zaplatenia, za obdobie od 1.10.2004 do 31.12.2004 sumu
20.329,- Sk s 9 % úrokom z omeškania od 1.1.2005 do zaplatenia, za obdobie od 1.1.2005 do 31.3.2008

sumu 20.329,- Sk s 8 % úrokom z omeškania od 1.4.2005 do zaplatenia, za obdobie od 1.4.2005 do
30.6.2005 sumu 20.329,- Sk s 6 % úrokom z omeškania od 1.7.2005 do zaplatenia, za obdobie od
1.7.2005 do 30.9.2005 sumu 20.329,- Sk so 6 % úrokom z omeškania od 1.10.2005 do zaplatenia,
za obdobie od 1.10.2005 do 31.12.2005 sumu 20.329,- Sk so 6 % úrokom z omeškania od 1.1.2006
do zaplatenia, za obdobie od 1.1.2006 do 31.3.2006 sumu 20.329,- Sk so 6,5 % úrokom z omeškania

od 1.4.2006 do zaplatenia, za obdobie od 1.4.2006 do 30.6.2006 sumu 20.326,- Sk so 7,5 % úrokom
z omeškania od 1.7.2006 do zaplatenia, a to na tom skutkovom základe, že žalovaný vykonával pre
žalovaných správu bytov a nebytových priestorov na základe zmluvy o prenájme nebytových priestorov
z 1.9.1997 č.68/97, na základe ktorej prenajal žalovaný nebytový priestor H. s.r.o. G. za ročné nájomné
81.315,- Sk. Podľa žalobcov mal žalovaný tento príjem podľa § 16 ods. 8 zák. č. 151/1995 Z.z. odvádzať

do Fondu prevádzky, údržby a opráv s poukazom na ust. § 10 ods. 2 zák. č. 367, ktorým sa mení zák.
č. 182/1993 Z.z.

Na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania včítane doplneného dokazovania v zmysle názoru
Krajského súdu v Košiciach súd dospel k záveru, že žalobcami uplatnený nárok nie je dôvodný.

V danom prípade, keďže zmluva o prenájme bola uzavretá dňa X.X.XXXX, vznik právnych nárokov, ako
aj nároky z nich plynúce, posúdil súd podľa právneho predpisu platného v čase ich vzniku, t.j. podľa
zákona č.XXX/XXXX Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení platnom ku X.X.XXXX.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že predmetom nájmu bola kotolňa, ktorá bola určená a slúžila
(a aj doposiaľ slúži) na dodávku tepla a teplej vody do viac obytných domov (3 obytné domy a
ubytovňa), pričom H. s.r.o. zrekonštruoval túto kotolňu na výmenníkovú stanicu taktiež pre 3 domy a
jednu ubytovňu (i keď nájomná zmluva označila predmet nájmu ako nebytový priestor). Skutočnosť, že
kotolňa (výmenníková stanica) slúžila a slúži na dodávku tepla a teplej vody do viac obytných domov,

nie je medzi účastníkmi konania sporná.

Podľa ust. § 2 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení k 1.9.1997 (aj doposiaľ), spoločnými zariadeniami
domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia
výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú

najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné
televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a
plynové prípojky.
Vychádzajúc z doslovnej citácie zákona, je nesporné, že sem patrí aj výmenníková stanica, ktorá
nahradila zariadenie kotolne. Keďže zákon hovorí, že sem patria kotolne vrátane technologického

zariadenia, podľa názoru súdu ide o stavebnú aj technologickú časť, ktoré má tvoriť spoločné zariadenie
domu. To znamená, že kotolňa vrátane technologického zariadenia, bez ohľadu na to, či ide o stavebnú
alebo technologickú časť, je spoločným zariadením domu.

Z výkladu Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 182/1993 Z.z., ktorého autorkou výkladu

jeM..M.R.,O.financiíSR,publikovanéhovA.podnikateľač.XX-XX/XXX,str.XXXvyplýva,že„spoločné
zariadenia domu sú vypočítané príkladmo, nie taxatívne. Preto ak je dom vykurovaný diaľkovo a v
dome sa nachádza tzv. bojlerovňa alebo výmenníková stanica určená výlučne pre jeden dom, ktorá
neovplyvňuje ďalší rozvod tepla do iných domov a teda slúži výlučne tomuto domu, kde je zabudovaná,túto je možné previesť do vlastníctva vlastníkov bytov v dome. Ak je však v dome výmenníková stanica,
ktorá zabezpečuje rozvod tepla aj pre iné domy, tak takéto technické zariadenie nie je možné previesť
do vlastníctva vlastníkov bytov. Rovnako ak kotolňa slúži napr. dvom alebo trom domom, je možné

ju previesť na základe dohody všetkých vlastníkov bytov v dotknutých domoch do spoluvlastníctva
vlastníkov bytov v dome, kde sa nachádza s tým, že títo zabezpečia dodávku tepla pre všetky domy.
V tomto prípade musí ísť o dohodu vlastníkov bytov. V prípade kotolne teda nejde o nebytový priestor,
ale ide o spoločné zariadenie domu".

Vychádzajúc z nespornej skutočnosti, že kotolňa (výmenníková stanica), jej stavebná i technologická
časť slúžila a slúži na dodávku tepla a teplej vody pre viacero obytných domov (nielen pre obytný dom
Z.), vychádzajúc z ust. § 2 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. a z výkladu k Zákonu o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov č. 182/1993 Z.z., nejedná sa o spoločné zariadenie obytného domu Z., ale
o spoločné zariadenie viacerých obytných domov. Otázka kotolne (výmenníkovej stanice) je riešená
priamo zákonom, t.j. výslovne § 2 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. Z uvedeného dôvodu výmenníkovú

stanicu s technologickým zariadením, predtým kotolňu s technologickým zariadením), nebolo možné
platne previesť do vlastníctva vlastníkov bytov a nebytových priestorov len domu Z., pretože neslúžila
výlučne tomuto domu a právna úprava zákonom č. 182/1993 Z.z. v znení do 31.5.1998 takýto prevod
neumožňovala. Do tohto obdobia bola uzavretá väčšina zmlúv o prevode vlastníctva bytov pre žalobcov.

Zo žalobného návrhu je zrejmé, že ako právny dôvod žaloby uvádzajú žalobcovia ust. § 10 ods. 2
zák. č. 182/1993 Z.z. a § 16 ods. 8 zák. č. 182/1993 Z.z, domáhajú sa zaplatenia sumy v celkovej
výške 223.616,- Sk na istine, t.j. sumy neodvedenej do Fondu prevádzky, údržby a opráv za obdobie
od 1.10.2003 do 30.6.2006, t.j. do skončenia nájmu. V tejto súvislosti prvostupňový súd poukazuje na
skutočnosť, že s poukazom na ust. § 10 ods. 2 citovaného zákona, žalobcovia by sa mohli domáhať

zaplatenia nájomného do Fondu prevádzky, údržby a opráv len po účinnosti novely § 10 ods. 2 zák.
č. 182/1993 Z.z. zákonom č. 367/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2004 v znení „2) Príjem za prenájom
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a
priľahlého pozemku je príjmom fondu prevádzky, údržby, opráv". Citované ustanovenie sa týka výlučne
príjmu zo spoločných zariadení domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto

domu, nie viacerým domom. Ako vyplynulo aj z výpovede svedkov M.. U. a L.. Z., príjmy boli účtované
na Stredisko podnikateľských činností žalovaného a používané ako zdroj pre všetky tri domy, ktorú sú
touto výmenníkovou stanicou zásobované teplom a teplou vodou.

Súd sa ďalej zaoberal aj právnym posúdením toho, či predmet nájmu kotolňa (výmenníková

stanica) možno považovať za nebytový priestor. Vychádzajúc z horeuvedených zákonných ustanovení,
výmenníková stanica (predtým kotolňa) podľa ust. § 2 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení ku 1.9.1997
patrí medzi spoločné zariadenia domu. Keďže kotolňa slúži na dodávku tepla a teplej vody viacerým
obytným domom, ide o spoločné zariadenie viacerých obytných domov. Počas konania účastníci
konania nepreukázali ani neoznačili súdu dôkazy svedčiace tomu, že by v súlade s ust. § 16 ods. 8

zák. č. 182/1993 Z.z. v znení platnom do 1.7.2004, bol na základe rozhodnutia stavebného úradu o
zmene užívania stavby vznikol nebytový priestor zo spoločných častí domu alebo spoločných zariadení
domu (v danom prípade z kotolne či výmenníkovej stanice). Keďže takýto nebytový priestor z kotolne
(výmenníkovejstanice)nevznikol,nemoholbyťvsúladescitovanýmzákonnýmustanovenímpriprevode
bytov predmetom prevodu do podielového spoluvlastníctva bytov, keďže podľa názoru súdu ust. § 16

ods. 8 zákona o vlastníctve bytov má na mysli len také nebytové priestory, ktoré vznikli na základe
rozhodnutia stavebného úradu o zmene v užívaní stavby.

Ust. § 5 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení platnom ku dňu 1.9.1997 pripúšťa, že zmluva o prevode
vlastníctva bytu alebo zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome okrem náležitostí

uvedenýchv§5ods.l,môžeobsahovaťajvymedzenie spoluvlastníckehopodielunakotolni,akvykuruje
viac domov a na základe dohody medzi nadobúdateľmi bytov a vlastníkom domu predchádza zmluvou
o prevode vlastníctva bytu do podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
V danom prípade súd nemal za preukázané, že by k takému prípadu došlo. Keďže kotolňa v danom
prípade slúžila a slúži viac domom, bolo ju možné previesť len na základe dohody všetkých vlastníkov

bytov v dotknutých domoch do spoluvlastníctva vlastníkov bytov v dome, kde sa nachádza s tým, že
títo potom zabezpečia dodávku tepla pre všetky domy. V takom prípade by sa musela jednať o dohodu
vlastníkov bytov, pričom žalobcovia súdu takúto dohodu nepredložili. Tento právny názor je zrejmý aj zvýkladu zák. č. 182/1993 Z.z. spracovaného JUDr. M. R. z MF SR uverejneného v Poradcovi podnikateľa
č.11-12/2000 na str. 105.

V zmysle právneho názoru Krajského súdu v Košiciach sa súd ďalej zaoberal otázkou, kto a akým
spôsobom sa podieľal na splácaní úveru (anuity) stavebnej časti domu Z. a teda aj stavebnej časti
kotolne, resp. či úver, ktorý žalobcovia splácali resp. splácajú za výstavbu obytného domu označeného
ako Z., splácali výlučne nájomníci bytov nachádzajúcich sa v tomto obytnom dome, alebo aj niekto iný,
napr. Z. G.-M. alebo nájomníci iných bytov, ktorých byty boli vykurované z kotolne nachádzajúcej sa v

obytnom dome Z.. Vykonaným dokazovaním, najmä zo znaleckého posudku L.. S. W., ale i znaleckého
posudku Prof. L.. W. G. vyplynulo, že pôvodne kotolňa, ktorá je postavená sčasti pod budovou Z. a
sčasti mimo nej, bola určená a postavená ako spoločná kotolňa pre tri obytné domy Z., I., A. a jednu
ubytovňu TU a tak stavebná, ako aj technologická časť bola v plnom rozsahu financovaná výhradne z
prostriedkov štátneho príspevku. Iný finančný zdroj sa na jej financovaní nepodieľal. K takému záveru
dospeli znalci na základe predložených účtovných dokladov, ale tiež postupom podľa vtedy platných

právnych predpisov o štátnych príspevkoch (vyhl. 94/59 Ú.v, § 13). Žalobcovia sa teda absolútne
nepodieľali na financovaní stavebnej časti kotolne, teraz výmenníkovej stanice. Aj z tohto dôvodu, po
doplnení dôkazov v zmysle pokynu odvolacieho súdu, prvostupňový súd dospel k záveru, že žalobca
žalobcov nie je dôvodná.

O náhrade trov konania a náhrade trov štátu súd rozhodne osobitným uznesením.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice II. Odvolanie musí popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ obsahovať údaje o tom,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolávateľ domáha. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní svoju
povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, žalobca môže podať návrh na súdny výkon

rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bol rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že :
A/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l,

B/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
C/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože súd nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti,
D/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
E/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené (§205a/,
F/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.