Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. marec 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/278/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7709208593
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7709208593.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobcu H.. T. F., trvale bytom J., H.. J. Č..
XXXX/XX, proti žalovanému SR - Ministerstvo vnútra SR, Bratislava, Pribinova 2, o náhradu materiálnej
škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava, č.k. 10C/116/2009-249 zo dňa 17.júla 2012

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) žalobu o zaplatenie 765,07 € z titulu náhrady

materiálnej škody, 2.389,96 € z titulu náhrady škody na zdraví - náhrady bolestného, 14.343,50 € z
titulu náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 261.285,93
€ eventuálne 267.662,89 € zamietol.

Vychádzal z toho, že žalobca podanou žalobou sa domáhal zaplatenia 765,07 € z titulu náhrady
materiálnej škody, náhrady škody na zdraví - bolestného v sume 2.389,96 € a sťaženia spoločenského
uplatnenia v sume 14.343,50 € zodpovedajúcej 50-násobku minimálnej mzdy ku dňu 31. 12. 2008 a

261.285,93 € eventuálne 267.662,89 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy od žalovaného podľa Zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a návrh na náhradu
materiálnej škody žalobca odôvodnil tým, že dňa 23. 07. 2005 v čase okolo 03.00 hod. až 03.30 hod. na
Námestí osloboditeľov v Michalovciach cestou domov zo Záhradnej reštaurácie ho lúpežne prepadli dve
jemu v tom čase neznáme osoby - muž a žena tak, že muž ho chytil okolo krku, žena ho držala, pričom
žalobca sa im vytrhol a začal utekať a pri odparkovanom osobnom motorovom vozidle Š.: R. XXX O. ho
chytil R. U., ktorý mu roztrhal košeľu okolo krku a z druhej strany vodič auta, pravdepodobne R. Z., ktorý

mu podložil nohu a žalobca spadol na zem. Tieto osoby ho olúpili o striebornú retiazku so strieborným
amuletom Škorpión, čím mu spôsobili materiálnu škodu vo výške 20.000,- Sk, t.j. 663,88 €. Miesto, kde
došloklúpežnémuprepadnutiujehoosobyboloajeajt.č.monitorovanékamerovýmsystémomMestskej
polície v Michalovciach. Záznam z inkriminovanej doby nebol vyšetrovateľmi polície v Michalovciach
ako dôkaz stiahnutý cez USB kľúč a zo záznamu si dali policajti vyhotoviť iba 4 fotografie. Preto žalobou
napádal postup a rozhodovanie žalovaného v období od 23. 07. 2005 - od začatia trestného stíhanie
do 18. 10. 2005 - predloženia návrhu na podanie obžaloby ako nesprávny úradný postup, nezákonné

rozhodovanievoveciaprenezákonnépozbaveniejehoosobnejslobodydňa23.07.2005včaseod4.00
hod. do 9.30 hod., keď poukázal na obsah trestného spisu, sp. zn. 1T/4/2007 Okresného súdu Rožňava.Súd citoval §§ 166 ods. 3, 176 ods. 1 Tr. zák., účinného do 31. 12. 2005 a konštatoval, že v zmysle ust.
§ 174 Trestného poriadku účinného do 31. 12. 2005, dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím
trestného stíhania podľa § 157 až 159 a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor a keďže z vyššie

citovanýchustanoveníTrestnéhoporiadkuvyplýva,žeprokurátorjetenorgán,ktorýnesiezodpovednosť
za zákonnosť a aj za správnosť úradného postupu vyšetrovateľa pred začatím trestného stíhania a v
prípravnom konaní. Trestný poriadok dáva v ustanovení § 174 ods. 2 prokurátorovi viaceré oprávnenia,
na základe ktorých môže zasahovať do postupu vyšetrovateľa. Prokurátor je okrem iného oprávnený
zrušiť ktorékoľvek nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutie a opatrenie vyšetrovateľa a môže ho

nahradiť vlastným rozhodnutím a opatrením a dôvodil, že na priznanie náhrady škody nie je v danom
prípade splnená jedna zo základných podmienok ustanovených Zákonom č. 514/2003 Z.z., a to ani
existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu. Žalobca nepreukázal, že by
zo strany vyšetrovateľa Policajného zboru došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia alebo, že došlo k
nesprávnemu úradnému postupu a ďalej súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - žiadosťou o predbežné
prerokovanie nároku spolu s fotokópiou podacieho lístka, odpoveďou Generálnej prokuratúry SR,

uznesenímMinisterstvavnútraSR,rozhodnutiamiÚradupráce,sociálnychvecíarodinyvMichalovciach
zo dňa 25. 09. 2008, zo dňa 26. 01. 2009 o vyradenie žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie,
zo dňa 18. 05. 2009 o zaradení žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie, rozhodnutím
Okresného úradu v Michalovciach, odbor živnostenského podnikania, odpoveďou Ministerstva vnútra
SR na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody s dokladom o doručení žalobcovi,

hlásením škodovej udalosti na vozidle pre Allianz - Slovenská poisťovňa, fotokópiou cestovných lístkov,
fotokópioudaňovéhopriznaniakdanizpríjmovfyzickejosoby-žalobcuzarok2005,vyžiadanousprávou
od Daňového úradu Michalovce, rozhodnutím Daňovému úradu Michalovce zo dňa 21. 10. 2010,
potvrdenímInšpektorátupráceKošice,záznamomozákladnejprípravenavýkonštátnejslužbycolníkov,
rozhodnutím riaditeľa Colného úradu v Čiernej nad Tisou, rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ SR v

Košiciach, znaleckým posudkom č. 58/2011 súdneho znalca J.. D. F., O.., doplnením tohto znaleckého
posudku, röntgenovým snímkom nachádzajúcim sa na CD predložený žalobcom nachádzajúci sa v
prílohovej obálke, cestovnými lístkami a spisom 1T/4/2007 Okresného súdu Rožňava a dôvodil, že pre
vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z. musia byť súčasne splnené základné zákonné podmienky, ktoré sú zakotvené v predmetnom

zákone, a to musí byť preukázaný nesprávny úradný postup, resp. existencia nezákonného rozhodnutia,
výška škody, príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, prípadne
nezákonným rozhodnutím.

Vychádzajúc z § 163 ods. 1 Tr. pot., vyšetrovateľ v čase začatia trestného stíhania na základe zistených

skutočnostívočižalobcovimalodôvodnenýzáver,žežalobcaspáchaltrestnýčinapretovydaluznesenie
o vznesení obvinenia voči žalobcovi a v súlade s § 174 Trestného poriadku účinného do 31. 12. 2005,
dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania podľa § 157 až 159 a v prípravnom
konaní vykonáva prokurátor.

Rozhodnutie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia potvrdil aj prokurátor, ktorý uznesením Pv 1
PV280/2005 zamietol sťažnosti obvineného ako nedôvodné. Z týchto dôvodov postup vyšetrovateľa v
súvislosti s vydaním uznesenia o vznesení obvinenia nie je možné označiť za nesprávny úradný postup
a jeho rozhodnutie o vznesení obvinenia nie je možné označiť ako nezákonné a podmienkou úspešnosti
žaloby o náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci je predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody. V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 11. 03. 2009
žalobca uviedol 4 položky a to bolestné v sume 1.194,98 €, cestovné na súdy v sume 71,80 €, 50-
násobok minimálnej mzdy v sume 13.443,50 €, materiálna škoda v sume 663,88 €. Z týchto položiek
tri a to bolestné, 50-násobok minimálnej mzdy z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a náhrada
materiálnej škody je predmetom konania, štvrtá položka - cestovné na súdy bola predmetom právoplatne

skončeného konania vedeného na Okresnom súde Rožňava sp. zn. 9C/141/2009, z obsahu žaloby
a z tvrdenia žalobcu vyplýva, že materiálnu škodu mu spôsobili fyzické osoby pri žalobcom tvrdenom
lúpežnom prepadnutí dňa 23. 07. 2005, preto v tejto časti žaloba voči žalovanému nie je dôvodná z
dôvodunedostatkupasívnejlegitimáciežalovaného,aležalobcanepreukázal,ževdňoch,počasktorých
sa zúčastňoval výsluchu u vyšetrovateľa, mal vykonávať prácu, za ktorú mu ušla mzda z dôvodu účasti

na výsluchoch, preto súd mu náhradu ušlej mzdy vyčíslenej do výšky dennej minimálnej mzdy nepriznal.
Žalobcom uplatňované poštovné a náklady vyhotovenia fotodokumentácie súd tiež zamietol z dôvodu
nepreukázania existencie predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu.Pri škode (extrakcie troch dolných zubov a uvoľnenia dvoch horných zubov v dôsledku použitia
donucovacích prostriedkov) zo strany príslušníkov polície počas zadržania žalobcu dňa 23. 07. 2005,
súd nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom na posúdenie žalobcom uplatneného nároku na

bolestné v sume 1.194,98 € a sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 13.443,50 € - 50-násobku
minimálnej mzdy, nakoľko žalobca v bode 5 žaloby uvádza, že sťaženia spoločenského uplatnenia sa
domáha v sume 5 579,58 € alebo priznaním 50-násobku minimálnej mzdy, čomu zodpovedá 14.343,50
€, ale zo záveru znaleckého posudku J.. D. F., O.. znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
chirurgia a stomatológia č. 58/2011 a doplnku k tomuto posudku vyplýva, že strata zubov u žalobcu -

vypadnutie troch dolných zubov a uvoľnenie dvoch horných zubov v roku 2009, teda 4 roky po úraze
nie je možné pripísať úrazu, ale parodontóze, ktorou chorobou žalobca dlhšiu dobu trpí, znaleckým
posudkom nebol potvrdená žalobcom tvrdená strata zubov a uvoľnenie zubov v príčinnej súvislosti s
použitím donucovacích prostriedkov zo strany príslušníkov polície, súd zamietol žalobu. Keďže žalobca
nepredložil listinné dôkazy a neoznačil dôkazy na preukázanie stavu svojho chrupu pred 23. 07. 2005.
Následne v priebehu súdneho konania po podaní znaleckého posudku predložil súdu röntgenový

snímok, ktorý nie je označený menom a priezviskom osoby, ktorej patrí ani dátumom vyhotovenia
tohto röntgenového snímku, preto súd tento röntgenový snímok nezaslal znalcovi na posúdenie a pri
hodnotení dôkazov naň neprihliadal, preto nároky žalobcu uplatnené z titulu bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia zamietol, keď nebol preukázaný vznik škody a nebola preukázaná existencia
príčinnej súvislosti medzi vznikom prípadnej škody na zdraví a použitím donucovacích prostriedkov zo

strany príslušníkov polície dňa 23.7.2005 a ďalej žalobca v žalobe sa domáhal aj náhrady nemajetkovej
ujmy vo výške 250.000,- € z titulu primeraného finančného zadosťučinenia za poškodenie mena,
profesie, zdravia a za prežitú 6-hodinovú traumu pri jeho zadržaní na Obvodnom oddelení Policajného
zboru v Michalovciach dňa 23. 07. 2005 v sume 3 319,39 €, nároky, ako aj nárok na náhradu materiálnej
škody prevyšujúcej sumu 663,- € si žalobca v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody neuplatnil a v súdnom konaní nepreukázal, že by dodatočne samostatným konaním žiadal o
predbežné prerokovanie týchto nárokov, preto súd žalobu v tejto časti hodnotil ako predčasne podanú,
nakoľko žalobca sa nemôže domáhať žalobou u súdu uspokojenia nového nároku, ktorý pri predbežnom
prerokovaní nároku na náhradu škody si neuplatnil, inak svoje tvrdenia o opaku nedokázal; preto súd
žalobu v celom rozsahu zamietol a vyslovil, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnom

rozhodnutí vo veci samej v zmysle § 151 O.s.p.

V podanom odvolaní žalobca žiadal zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovaný zaplatí
žalobcovi uplatnené škody a nemajetkovú ujmu podľa petitu žaloby zo dňa 14.7.2009, doplnené a
uplatnené trovy konania za účasť na pojednávaniach. Namietal viaceré okolnosti v odvolaní, keď

odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 221 ods. 1 písm. f), § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.
(konanie trpí inými vadami), § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., súd nedoplnil dokazovanie, písm. b) O.s.p.,
zistený skutkový stav nezodpovedá skutočnosti a § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p., lebo súdom zistený
skutkový stav neobstojí, keď navrhnuté dôkazy žalobcu nemohli byť doteraz vykonané a uplatnené,
napokon rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okrem toho nebol

správne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.

Opakovane namietal zaujatosť sudkyne, vec bola prikázaná súdu v Rožňave, sudkyňa je kolegyňou
sudcu trestného súdu J. Gála a z tohto pohľadu od začiatku sa mu zdal jej postup neobjektívny a
voči nemu zaujatý. Namietal aj zaujatosť Krajského súdu v Košiciach a žiadal vec prikázať na konanie

a rozhodnutie odvolaciemu súdu v inom kraji SR. Dôvod videl práve v písomnom prípise predsedu
senátu JUDr. Vancu vo veci sp. zn. 5NcC/20/2010-67 o akceptovaní ust. § 15a ods. 4 O.s.p. a o
neakceptovaní opakovaných námietok zaujatosti sudcov OS Michalovce. Krajský súd v Košiciach jeho
ako žalobcu poškodil na jeho ústavnom práve o prístupe účastníka konania k súdu a sudkyne tohto
súdu JUDr. Šoltýsová a JUDr. Feťková už v iných veciach opakovane boli vylúčené a vymenené inými

členmi a predsedami senátov. V žalobe pravdivo opísal rozhodné skutočnosti. Išlo o nezabezpečenie
a nezadokumentovanie obrazového záznamu spôsobom uvedeným zákonne, čo učinili orgány činné v
trestnom konaní. Chcel vidieť aj záznam z kamery Mestskej polície, vie len, že bol na ňom policajt a
prokurátor , toho času sudca. V SR sudcovia sa súdia so štátom a poniektorí bezproblémovo vysúdili
po 100.000 €, im súdy takéto problémy ako jemu - žalobcovi - nevytvárajú, ani necestujú do Rožňavy.

Namietal písomne k znaleckému dokazovaniu, znalec nepreukázal, že mal on v tom čase chorý chrup
a nevyhodnotil a do posudku nezapracoval snímok, ktorý mu odovzdal. Tento sa pravdepodobne stratil.
Ktomalrokovaťužalovaného,prerokovanieškodysnímniktonerokoval,osobnesarokovalosnebohým
advokátom JUDr. Valkom o nemajetkovej ujme niekoľko miliónov eur. Žalobca ako účastník konania máprávo, aby sa jeho návrhom na začatie konania súd včas a riadne zaoberal podľa § 6 O.s.p. Zaujaté súdy
robia úkony v takom smere, že nevedú k odstráneniu stavu právnej neistoty. Podľa ustálenej judikatúry
Ústavného súdu SR právo zaručené podľa ústavy na konanie bez prieťahov sa môže realizovať len

prostredníctvom takého súdu, ktoré smeruje k odstráneniu práva neistoty, kvôli ktorej sa občan obrátil na
orgán súdnej moci. Nestačí na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby súdy vykonali
rôzne úkony. Pod odňatím možnosti konať pred súdom on žalobca rozumie taký postup súdu, ktorým
znemožnil účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných v občianskom súdnom konaní
za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany práv, aj rozhodnutím v rozpore s právnou judikatúrou

a platným právom sa stav právnej neistoty v konaní iba prehlbuje. Zároveň pripojil aj list odvolacieho
súdu vo veci sp. zn. 5NcC/20/2010 zo dňa 2.7.2010, adresovaný súdu prvého stupňa, v ktorom je vec
označená ako „vrátenie spisu“.

Vo vyjadrení k odvolaniu navrhuje žalované ministerstvo potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Vo
vyjadrení uvádza, že prvostupňový súd v predmetnej veci sa vyporiadal so všetkými tvrdeniami

účastníkov a vykonal dostatočné dokazovanie na vydanie konečného rozhodnutia, odôvodnenie
rozsudku, ktoré žalobca odvolaním spochybňuje je vecne správne a postačujúce na objasnenie
skutkového a právneho stavu v danom prípade, súd zistil v predmetnej právnej veci skutkový a právny
stav v dostatočnom rozsahu pre meritórne rozhodnutie. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
preukázania výšky škody, resp. nemajetkovej ujmy a nesplnil zákonné podmienky, nevyhnutné pre vznik

zodpovednosti štátu za škodu pri výkone verejnej moci.

Odvolací súd prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), lebo nešlo o prípad podľa § 214 ods. 1 O.s.p., kedy
musí nariadiť pojednávanie) a zistil, že rozsudok je vecne správny a treba ho potvrdiť podľa § 219 ods.

1, 2 O.s.p., keď verejne vyhlásil rozsudok so zreteľom na § 156 ods. 3 O.s.p.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, odvolací súd
rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne

vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Súd prvého stupňa je povinný v odôvodnení, o. i. uviesť posúdenie veci po právnej stránke, ktorým treba

rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto
ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe
zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako
bola preto vec rozhodnutá.

Ústavný súd Slovenskej republiky už viackrát judikoval, že súčasťou obsahu základného práva
na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod
č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd
(úst.zák.č.23/91Zb.)aČl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(uverejneného
oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho
možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie
jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O. s. p.), t. j. aby

mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 205 ods.1,2 O. s. p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne
dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani
možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane
rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne alebo iba nedostatočné dôvody
prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a

nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích dôvodov. Napadnutý
rozsudok je preskúmateľný.

Zust.§153ods.1O.s.p.vyplýva,žesúdrozhodnenazákladeskutkovéhostavuzistenéhozvykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich

pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Zákonná úprava obsiahnutá v ustanovení § 120 O.s.p. rešpektuje zásadné rozdiely medzi sporovým
a nesporovým konaním. Zároveň akceptuje tú skutočnosť, že vzhľadom k povahe oboch týchto
konaní dokazovanie v sporovom konaní je založené na iných základoch, ako dokazovanie v konaní
nesporovom. Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je tradične historicky chápaná

tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania. To
znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne účastníkov a ukladá im povinnosť
označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Účastník má preto povinnosť tvrdenia (§ 79 os. 1 O.s.p.) a
povinnosť dôkaznú. Táto skutočnosť ale neznamená, že zákonná úprava sa zrieka zásady materiálnej
pravdy. Táto zásada ako protipól zásady formálnej pravdy, je naďalej súčasťou nášho civilného procesu

a je vyjadrená v ust. § 153 ods. 1 O.s.p.

Zákon v ust. § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. vychádza z toho, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov
odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné,
účastníkmi konania nenavrhované dôkazy. Ich vykonanie však podmieňuje ich výnimočnosťou, ako aj

ich nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci. Ide teda také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu
konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Pritom právo súdu
vykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy zostáva len v polohe možnosti a nie
povinnosti. Je preto na súde, aby v každom konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykoná aj iné
dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z uvedeného

teda vyplýva, že ak dôkaz potrebný a nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci vyjde v priebehu konania
najavo (súd má o ňom vedomosť), bez ohľadu na návrhy účastníkov konania môže a zároveň aj musí
súd výnimočne takýto dôkaz vykonať. Súd po takýchto dôkazoch nepátra, pretože je vecou účastníkov
konania, aby ich vykonanie navrhli a aby sa starali o svoje práva.

Podľa § 135 ods. 1 O.s.p., zák.č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, o tom, či určitý právny
predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republikaviazanᄧ109ods.1písm.b)“.SúdjetiežviazanýrozhodnutímústavusúdualeboEurópskeho
súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný
rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt,

postihnuteľnépodľaosobitnýchpredpisov,aktoichspáchalakoajrozhodnutímoosobnomstave,vzniku
alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom
konaní. Na základe citovaného zákonného ustanovenia možno konštatovať, že ani po novele O.s.p.,
zavedenej zák.č. 335/2012 Z.z. sa nezmenila záväznosť trestného rozsudku vo vzťahu k náhrade škody,
v otázke viny a uloženého trestu a samozrejme aj nezmenili sa podmienky zodpovednosti štátu za škodu

v súlade so zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa podrobne zaoberal vo svojom rozsudku dôvodmi,
uvedenými v odvolaní žalobcu a treba zvýrazniť, že pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci v súlade so zák.č. 514/2003 Z.z. musia byť súčasne splnené základné

zákonné podmienky, teda musí byť preukázaný nesprávny úradný postup, existencia nezákonného
rozhodnutia, výška škoda, príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi vznikom škody a neprávnym
úradným postupom, prípadne nezákonným rozhodnutím žalovaného, t.j. zamestnancami ministerstva
vnútra alebo políciou. Okrem toho zo záverov znaleckého posudku J.. D. F., O.. vyplýva, že bola správne
zamietnutá žaloba ohľadne náhrady škody za stratu zubov u žalobcu, lebo vypadnutie troch dolných

zubov a uvoľnenie dvoch horných zubov v roku 2009, sa stalo až 4 roky po úraze a nie je možné toto
pripísať úrazu žalobcu, ale paradentóze, ktorou chorobou žalobca už dlhšiu dobu trpel, iné znalecké
dokazovanie vykonané nebolo a toto ani nebolo potrebné vykonať so zreteľom na § 120 O.s.p.Súd prvého stupňa si splnil svoju povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p., aby poučil účastníka konania, t.j.
žalobcu, keď dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do

vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada.

Toto vykonal súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 26.6.2012, na ktorom sa dobrovoľne nezúčastnil
žalobca, neospravedlnil sa z neúčasti na pojednávaní a to isté (č.l. 244 spisu), keď bolo vyhlásené

vyhlásenie, že dokazovanie sa považuje za skončené. Žalobca iné návrhy na dokazovanie ani nemal
okrem návrhu, resp. oboznámeniu súdu so znaleckým dokazovaním znalcom J.. F..

Je treba ešte pripomenúť, že uznesením Krajského súdu v Košiciach p. zn. 7Po/110/2008 zo dňa
17.decembra 2008 Krajský súd v Košiciach v trestnej veci proti H.. T. F., obžalovaného pre trestný čin
výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr.zák. a iné rozhodol tak, že podľa § 319 Tr.por. zamietol odvolanie

okresného prokurátora, keď rozhodoval o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Rožňava zo dňa 25.9.2008 sp. zn. 1T/4/2007. Predtým uvedeným rozsudkom bol obžalovaný H.. T.
F. podľa § 285 písm. e) Tr.por. oslobodený spod obžaloby pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr.zák.

Okrem toho odvolací súd zvýrazňuje ďalšiu skutočnosť, že v riešenej veci nebola splnená jedna
zo základných podmienok pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z., lebo
neexistuje žiadne nezákonné rozhodnutie a nebol preukázaný žalobcom nesprávny úradný postup
žalovaného, resp. žalobca nepreukázal nepreukázal, aby zo strany vyšetrovateľa Policajného zboru SR
došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia alebo, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Keďže nebol preukázané ani kauzálny nexus zo strany žalobcu v súvislosti so vznikom škody na
zdraví žalobcu a so zreteľom na použitie donucovacích prostriedkov zo strany príslušníkov polície dňa
23.7.2005 ako aj žalobca sa vôbec nedomáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 250.000 € z titulu
primeraného finančného zadosťučinenia za poškodenie mena, profesie, zdravia a za prežitú traumu pri

zadržaní na OO PZ SR v Michalovciach ako aj nárok na iné materiálne škody, si žalobca v žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vôbec neuplatnil a v súdnom konaní nepreukázal,
aby dodatočne žiadal o predbežné prerokovanie týchto nárokov, súd správne a zákonne aj v tejto časti
zamietol.

Súd ani v odvolacom štádiu nepredkladal vec Najvyššiemu súdu SR o námietke zaujatosti, lebo v
riešenej veci sa vec nepredkladá podľa §§ 14, 15a ods. 3, 4 O.s.p.

Po potvrdení rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej odvolací súd rozhodol o náhrade trov
odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., lebo úspešný bol len žalovaný,

ale tomuto žiadne trovy nevznikli v odvolacom konaní, neúspešnému žalobcovu nepatria. (O trovách
prvostupňového konania rozhodne súd prvého stupňa).

Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.