Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Smolko

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36Cb/102/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112216657
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2112216657.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci navrhovateľa:
Mive-trans, s.r.o., so sídlom Bučany č. 60, IČO: 45 653 747 proti odporcovi: DUANT a.s., so sídlom
Františkánska 7, Trnava, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Patassy, s.r.o., so sídlom Koceľova
9, Bratislava, o zaplatenie 1.250,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 495,17 eur do rúk právneho
zástupcu odporcu, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 17.08.2012 domáhal vydania rozhodnutia, v ktorom by
súd zaviazal odporcu zaplatiť mu istinu vo výške 1.250,- eur s príslušenstvom ako aj trovy konania,
a tom na tom skutkovom základe, že dňa 26.4.2011 uzavrel ako budúci kupujúci s odporcom ako
budúcim predávajúcim Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve o prevode vlastníctva nebytového priestoru
v polyfunkčnom dome a o prevode pozemku č. XXXX/XXXX (ďalej len ako „zmluva“), predmetom
ktorej bol predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území Piešťany, zapísaných na LV č. XXXXX,
Správa katastra Piešťany, bližšie špecifikovaných v článku I. zmluvy. Navrhovateľ v súvislosti s uzavretím
tejto zmluvy zaplatil dňa 26.4.2011 a dňa 27.5.2011 odporcovi sumu 1.250,- eur bez DPH (2 x 625,-
eur) ako prvé splátky z dohodnutej kúpnej ceny. Dňa 9.7.2012 odporca oznámil navrhovateľovi, že
jednostranne odstupuje od predmetnej zmluvy, a že sumu 1.250,- eur bez DPH, ktorú mu navrhovateľ
uhradil, si započítal ako zmluvnú pokutu rovnajúcu sa výške odporcom zrealizovaných stavebných prác.
Navrhovateľ v návrhu poukazuje na znenie článkov III. a IV. ods. 5 zmluvy, podľa ktorých je výška
zmluvnej pokuty určená ako výška zrealizovaných stavebných úprav. Odhadovaná cena stavebných
úprav podľa nákresu bola cca 7.500,- eur bez DPH, pričom konečná cena stavebných úprav mala
byť určená (vyčíslená) vo vyúčtovaní. Navrhovateľ uvádza, že odporca mu ku dňu podania návrh
nedoručil vyčíslenie vykonaných stavebných úprav, tak ako to predpokladá zmluva. Ďalej poukazuje na
to, že takéto určenie zmluvnej pokuty je vágne, zakladá neurčitosť výšky zmluvnej pokuty (neurčitosť
výpočtového základu), je nejasné a zmätočné a takéto dojednanie je v zmysle § 37 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatné. Nie je totiž možné, aby si zmluvná strana uplatnila nárok na zmluvnú
pokutu na základe svojvoľného určenia výšky pokuty. Navyše, ak si ako účastníci zmluvy dohodli
zmluvnú pokutu pre prípad odstúpenia od zmluvy, je zmluva v tejto časti neplatná pre rozpor so
zákonom (§ 39, 48, 55 Občianskeho zákonníka). Podľa jeho právneho názoru odporcovi nevznikol
nárok na uplatnenie zmluvnej pokuty, ale naopak vznikla mu povinnosť vrátiť navrhovateľovi poskytnuté
plnenie vo výške 1.250,- eur bez DPH titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho
zákonníka. Navrhovateľ listom zo dňa 24.07.2012, doručeným odporcovi dňa 02.08.2012, žiadal o

vrátenie poskytnutého plnenia vo výške 1.500,- eur (1.250,- eur s DPH), avšak bezvýsledne, a preto sa
svojho nároku domáha v predmetnom konaní.

Odporca vo vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 28.12.2012 uviedol, že s návrhom nesúhlasí a žiada
ho ako nedôvodný zamietnuť. Dňa 26.4.2011 bola uzavretá zmluva o budúcej kúpnej zmluve, na základe
ktorej sa navrhovateľ a odporca okrem iného dohodli, že uzavrú najneskôr do 01.07.2013 riadnu kúpnu
zmluvu; odporca vykonaná stavebné úpravy podľa požiadaviek navrhovateľa za odhadovanú sumu
7.500,- eur bez DPH; navrhovateľ zaplatí kúpnu cenu nehnuteľností v dvoch častiach, prvú v mesačných
splátkach vo výške 625,- eur bez DPH vždy k 27. dňu v mesiaci, druhú časť vo výške 28.418,90
eur bez DPH; ak navrhovateľ neuhradí kúpnu cenu v súlade s uzavretou zmluvou, odporca môže od
zmluvy odstúpiť a navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi zmluvnú pokutu vo výške zrealizovaných
stavebných úprav. Navrhovateľ uhradil dňa 26.4.2011 sumu vo výške 750 eur (625,- eur s DPH) a dňa
27.5.2011 sumu vo výške 750 eur (625,- eur s DPH). Odporca dohodnuté stavebné práce zrealizoval
dňom 24.06.2011 a bol pripravený na odovzdanie nehnuteľnosti v súlade so zmluvou o budúcej zmluve.
Navrhovateľ sa dostal do finančných ťažkostí, e-mailom dňa 20.06.2011 oznámil odporcovi, že splátku
za mesiac jún 2011 a júl 2011 nie je schopný uhradiť. Navrhovateľ e-mailom dňa 30.06.2011 opakovane
oznámil, že v tom čase splatnú splátku za mesiac jún 2011 nie je schopný uhradiť. Navrhovateľ tretiu
splátku v lehote splatnosti neuhradil, čím porušil ustanovenie článku IV. bod 5. zmluvy o budúcej zmluve,
a tak odporca od zmluvy riadne odstúpil. Odporca si v súlade s článkom IV. bod 5. zmluvy uplatnil u
navrhovateľa dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške zrealizovaných stavebných úprav a sumu zmluvnej
pokuty započítal oproti uhradeným splátkam navrhovateľa v celkovej výške 1.250,- eur bez DPH.

Súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý mal doručenie
predvolania riadne vykázané, pričom svoju neúčasť na pojednávaniach riadne písomne ospravedlnil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, resp. právneho zástupcu odporcu, oboznámením
sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým so Zmluvou o budúcej kúpnej zmluve, oznámením o
odstúpení od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 09.07.2012, výzvou na zaplatenie zo dňa
24.7.2012, vyjadrením odporcu zo dňa 21.12.2012, stanoviskom navrhovateľa zo dňa 07.01.2013 a zo
dňa 07.03.2013 ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 26.04.2011 súd zistil, že odporca ako budúci
predávajúci uzavrel s navrhovateľom ako budúcim kupujúcim zmluvu, predmetom ktorej mal byť prevod
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území Piešťany, zapísaných na LV č. XXXXX, Správa katastra
Piešťany, bližšie špecifikovaných v článku I. zmluvy.

V článku III. v bode 1 zmluvy sa budúci predávajúci zaviazal vykonať v predmetnom nebytovom priestore
stavebné úpravy podľa požiadaviek budúceho kupujúceho. Odhadovaná cena stavebných úprav podľa
nákresu je 7.500,- eur bez DPH, pričom konečná cena stavebných úprav bude určená (vyčíslená) vo
vyúčtovaní.

V článku IV. bode 1 zmluvy sa účastníci zmluvy dohodli na kúpnej cene, ktorá pozostáva z dvoch
častí, a to z ceny nebytového priestoru a spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo výške 28.418,90 eur bez
DPH, a z ceny stavebných úprav podľa požiadaviek budúceho kupujúceho podľa článku III zmluvy o
budúcej kúpnej zmluve. Celková kúpna cena vrátane DPH bude v riadnej kúpnej zmluve stanovená
(upravená) na podklade určenia (vyčíslenia) výšky stavebných úprav vo vyúčtovaní a skutočnej sadzby
DPH platnej v čase uzavretia riadnej kúpnej zmluvy.

V článku IV. bod 2 zmluvy sa budúci kupujúci zaviazal zaplatiť kúpnu cenu budúcemu predávajúcemu
v splátkach, prvú časť kúpnej ceny vo výške zrealizovaných stavebných úprav vyčíslenej vo vyúčtovaní
podľa článku III. v mesačných splátkach po 625,- eur bez DPH až do zaplatenia, pričom prvú splátku
budúci kupujúci uhradí do 3 dní od uzavretia tejto zmluvy a ďalšie splátky vo výške 625,- eur bez DPH
až do zaplatenia ceny zrealizovaných stavebných úprav vždy k 27. dňu v mesiaci, druhú časť kúpnej
ceny budúci kupujúci uhradí do 3 pracovných dní odo dňa uzavretia riadnej kúpnej zmluvy.

V článku IV. bod 5 zmluvy, sa zmluvné strany dohodli, že ak budúci kupujúci neuhradí kúpnu cenu v
súlade s bodom 2 má budúci predávajúci v súlade s § 48 a § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo

od tejto zmluvy odstúpiť a budúci kupujúci je povinný uhradiť budúcemu predávajúcemu zmluvnú pokutu
rovnajúcu sa výške zrealizovaných stavebných úprav podľa článku III..

Z oznámenia o odstúpení od zmluvy zo dňa 09.07.2012 súd zistil, že odporca ako budúci predávajúci
odstúpil od zmluvy, nakoľko navrhovateľ ako budúci kupujúci porušil článok IV. bod 2 predmetnej
zmluvy, a to nezaplatil ku dňu 27.6.2011 ďalšiu splátku zrealizovaných stavebných úprav. Odporca
zároveň oznámil navrhovateľovi, že uhradené mesačné splátky vo výške 1.250,- eur bez DPH sa
započítavajú ako zmluvná pokuta, pričom zároveň požiadal odporcu o úhradu zvyšnej časti zmluvnej
pokuty rovnajúcej sa výške zrealizovaných stavebných úprav vo výške 7.500,- eur bez DPH.

Z výzvy zo dňa 24.7.2012 súd zistil, že navrhovateľ nesúhlasí s nárokom odporcu na uplatnenie zmluvnej
pokuty, nakoľko mu odporca nedoručil vyčíslenie vykonaných stavebných úprav a odhad uvedený v
článku III. nie je vyčíslenie, tak ako to predpokladá článok IV. bod 1 zmluvy. Nie je možné, aby si odporca
ako zmluvná strana uplatnila nárok na zmluvnú pokutu na základe svojvoľného určenia výšky pokuty,
keďže dojednanie o zmluvnej pokute je nejasné, neurčité, zmätočné a neplatné. Okrem toho, podľa
názoru navrhovateľa, došlo k bezdôvodnému obohateniu odporcu, nakoľko prijal plnenie bez právneho
dôvodu vo výške 1.250,- eur bez DPH, z ktorého zrealizoval stavebné úpravy (ktoré zhodnotili jeho
nehnuteľnosť), a preto je povinný takéto plnenie vydať navrhovateľovi.

Právny zástupca odporcu v konaní uviedol, že zotrváva na svojich tvrdeniach obsiahnutých v písomnom
vyjadrení zo dňa 21.12.2012 a naviac uviedol, že odporca platne odstúpil od zmluvy, čím došlo k zániku
zmluvy od počiatku. Zdôraznil, že zmluvne dohodnutá zmluvná pokuta v danom prípade nie je zmluvnou
pokutou, ktorá sankcionuje výkon práva, to znamená, že nebola uplatnená za odstúpenie zo strany
navrhovateľa. Má za to, že odstúpenie od zmluvy dohodnuté v článku IV. bod 5 bolo dohodnuté v súlade
so zákonom a následné odstúpenie od zmluvy nezbavuje povinnosti navrhovateľa zaplatiť zmluvnú
pokutu, nakoľko táto jeho povinnosť vznikla z dôvodu porušenia jeho dohodnutej zmluvnej povinnosti
v zmluve v dobe trvania záväzku v zmysle zmluvy, a to povinnosť riadne a včas zaplatiť kúpnu cenu
v zmysle článku IV. bod 2 zmluvy. Teda zmluvná pokuta v danom prípade nie je sankciou následkom
odstúpenia od zmluvy, ale sankciou za porušenie zaplatiť riadne a včas.

Podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej
doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

Podľa § 497 Občianskeho zákonníka, každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a
dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie,
nemôže už od zmluvy odstúpiť, ani keď poskytne odstupné.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 48 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v
tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva
od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Na základe vyššie uvedeného mal súd teda jednoznačne preukázané, že navrhovateľ ako budúci
kupujúci s odporcom ako budúcim predávajúcim uzavreli dňa 26.4.2011 zmluvu o budúcej kúpnej
zmluve, predmetom ktorej mal byť prevod nehnuteľností bližšie špecifikovaných a označených v článku

I predmetnej zmluvy. Účastníci zmluvy sa dohodli, že odporca po podpise tejto zmluvy pripraví nebytový
priestor na užívanie a vykoná stavebné úpravy podľa požiadaviek navrhovateľa. Odhadovaná cena
stavebných úprav bola dohodnutá vo výške 7.500 eur bez DPH s tým, že konečná cena bude vyčíslená
vo vyúčtovaní. Konečná cena nebytového priestoru mala byť určená pri samotnom podpise riadnej
kúpnej zmluvy a v tejto mala byť zohľadnená cena nebytového priestoru ako aj cena stavebných úprav.
Navrhovateľ a odporca sa dohodli v článku IV. odsek 2 zmluvy, že kúpna cena bude zaplatená v dvoch
častiach, prvá časť v mesačných splátkach po 625 eur bez DPH vždy k 27. dňu v mesiaci až do zaplatenia
ceny zrealizovaných stavebných úprav a druhá časť kúpnej ceny vo výške 28.418,90 eur bez DPH do
troch pracovných dní odo dňa uzavretia riadnej kúpnej zmluvy. Prvá splátka bola zaplatená 26.4.2011 t.j.
v deň podpísania tejto zmluvy a druhá splátka bola zaplatená 27.5.2011, navrhovateľ teda uhradil spolu
sumu 1250 eur bez DPH. Odporca stavebné úpravy podľa dohody zrealizoval a dňom 26.4.2011 bol
pripravený na odovzdanie týchto priestorov, o čom informoval navrhovateľa e-mailovou správou zo dňa
27.6.2011. Následne navrhovateľ zaslal odporcovi niekoľko e-mailových správ, obsahom ktorých bolo
oznámenie, že tretiu splátku v mesiaci júl 2011 nie je schopný uhradiť a žiada o odklad až do augusta
resp. septembra roku 2011. Odporca na správy navrhovateľa reagoval listom zo dňa 9.7.2012, ktorým
mu oznámil, že odstupuje od zmluvy z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti, keď navrhovateľ neuhradil
kúpnu cenu v súlade s článkom IV. bodom 2 zmluvy, t.j. do 27.6.2011 a zároveň si voči nemu uplatnil
zmluvnú pokutu vo výške zrealizovaných stavebných úprav vo výške 7.500,- eur bez DPH.

Z návrhu je zrejmé, že predmetom konania je nárok navrhovateľa voči odporcovi na zaplatenie
sumy 1.250,- eur bez DPH rovnajúcej sa uhradenej kúpnej cene, resp. prvým dvom splátkam kúpnej
ceny zaplatených navrhovateľom na základe zmluvy, pričom išlo o čiastočnú úhradu kúpnej ceny za
zrealizované stavebné úpravy. Uplatnený nárok má povahu bezdôvodného obohatenia, t. j. majetkového
prospechu získaného z právneho dôvodu, ktorý odpadol, na vydanie ktorého sa navrhovateľ domnieva,
že má nárok v zmysle ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to proti tomu, kto ho získal.
Nakoľko odporca sa uplatnenému nároku bránil tvrdením, že v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti
navrhovateľa zaplatiť kúpnu cenu riadne a včas, mu vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške zrealizovaných stavebných úprav, bolo pre rozhodnutie vo veci dôležité posúdenie tejto jeho
obrany.

Súd má za to, že zo strany odporcu došlo v danom prípade k platnému odstúpeniu od zmluvy, nakoľko
v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ sa dostal do omeškania s úhradou mesačnej splátky za
mesiac jún 2011, a teda porušil zmluvnú povinnosť uhradiť kúpu cenu riadne a včas. Tieto skutočnosti
navrhovateľ v konaní ani nepopieral, ani nenamietal. Zmluvné strany si dohodli právo odstúpiť od zmluvy
v článku IV. bod 5 zmluvy, kde bolo zároveň dohodnuté, že v prípade, ak kupujúci neuhradí kúpnu
cenu v súlade s bodom 2, je navrhovateľ povinný uhradiť odporcovi zmluvnú pokutu rovnajúcu sa výške
zrealizovaných stavebných úprav podľa článku III. zmluvy.

Inštitút zmluvnej pokuty je jedným z právnych prostriedkov slúžiacich k zabezpečeniu záväzkov.
Základná úprava zmluvnej pokuty je obsiahnutá v ustanoveniach § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka.
Zmluvná pokuta je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju
zmluvnú povinnosť. Je teda sankciou za nesplnenie zmluvnej povinnosti. Možno ju dohodnúť pre prípad
nesplnenia vôbec, ako aj pre prípad nesplnenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Nemožno ju však
dohodnúť pre prípad odstúpenia od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy nie je totiž porušením zmluvnej
povinnosti, ale výkonom práva, ktoré vyplýva buď zo zákona, alebo zo zmluvy. Na druhej strane však
odstúpenie od zmluvy nezbavuje povinný subjekt zaplatiť zmluvnú pokutu, ak táto povinnosť vznikla z
dôvodu poručenia zmluvnej povinnosti ešte v dobe trvania záväzkového právneho vzťahu.

Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že ak si ako účastníci zmluvy dohodli zmluvnú pokutu pre prípad odstúpenia
od zmluvy, je zmluva v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom. Súd sa s týmto tvrdení odporcu
stotožňuje, avšak dodáva, že v predmetnom konaní nejde o tento prípad. Zmluvná pokuta uvedená v
článku IV. bod 5 zmluvy nebola dohodnutá ako následok odstúpenia od zmluvy, ale ako sankcia za
porušenie povinnosti navrhovateľa zaplatiť kúpnu cenu včas a riadne, čo vyplýva z jeho doslovného
znenia „ak budúci kupujúci neuhradí kúpnu cenu v súlade s bodom 2“. Ak si teda odporca voči
navrhovateľovi započítal uhradené mesačné splátky na zmluvnú pokutu, postupoval tak v súlade s
článkom IV. bod 5 zmluvy. Súd má preto za preukázané, že v danom prípade nedošlo zo strany odporcu
k bezdôvodnému obohateniu, ako to tvrdí navrhovateľ, ale práve naopak, odporcovi vznikol nárok na

zaplatenie zmluvnej pokuty v súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti navrhovateľa zaplatiť kúpnu
cenu, a to ešte v dobe trvania záväzkového vzťahu.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa bol podaný nedôvodne, a
preto návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko súd návrh navrhovateľa
zamietol, vo veci mal plný úspech odporca, ktorému súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v
sume 495,17 eur.

Špecifikácia trov právneho zastúpenia v zmysle vyhl. MS SR 655/2004 Z.z.:
- prevzatie a príprava veci 61,41 eur (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky),
- písomné podanie zo dňa 21.12.2012 61,41 eur (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní dňa 09.01.2013, dňa 13.03.2011 á 61,41 eur, spolu 122,82 eur (§ 14 ods. 1
písm. c) vyhlášky),
- 2 x rež. paušál á 7,63 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky),
- 2 x režijný paušál á 7,81 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky),
- náhrada za stratu času za každú účasť na pojednávaní á 39,03 eur (3 polhodiny x 13,01 eur, spolu
78,06 eur (§ 17 vyhlášky),
- cestovné náhrady za účasť na pojednávaní dňa 9.1.2013 vo výške 33,57 eur (prac. cesta Bratislava -
Trnava 98 km, cena PMH 1,506 eur/l, spotreba 10,6l/100 km),
- cestovné náhrady za účasť na pojednávaní dňa 13.3.2013 vo výške 36,10 eur (prac. cesta Bratislava
- Trnava 98 km, cena PMH 1,749 eur/l, spotreba 10,6l/100 km),
- odmena a náhrady zvýšené podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty vo výške 70,92 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.