Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9C/3/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809200255
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Gešvantnerová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3809200255.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľa PhDr. U. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. č. XX,

zast. JUDr. Janou Bezákovu, advokátkou so sídlom Prievidza, Bakalárska 6 proti odporkyni v 1. rade
N. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F., T. XXX/XX, zast. JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom so sídlom
Mierova 1725, Čadca, odporkyni v 2. rade G.. N. E., Q. XXX, T. C. republika o zaplatenie 18 422,62
euro s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa v 1. rade je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 18.256,66 eur s úrokom z omeškania
10% od 30.01.2009 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti, ktorou sa navrhovateľ domáhal úroku z omeškania 10,5% od 03.01.2009 súd návrh

z a m i e t a.
V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e.
Odporkyňa v 1. rade je p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania - trovy právneho zastúpenia
na účet právnej zástupkyne navrhovateľa spolu 5.164,72 eur (4.303,93 eur + 20% DPH 860,79 eur),do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným Okresnému súdu Prievidza 12.01.2009 domáhal zaplatenia sumy
18.422,62 eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tak, že s odporkyňou bývali ako druh a družka od
roku 1994, na ul. W. v byte vo vlastníctve navrhovateľa. Tu viedli spoločnú domácnosť až do roku 2007,

kedy sa dohodli, že potrebujú väčší byt. Navrhovateľ predal svoj byt za sumu 555.000 Sk, teda 18.422,62
eur, ktoré poskytol odporkyni na vyplatenie kúpnej ceny za byt č. X vo vchode č. XX, na T. ulici v F., teda
priamo na účet predávajúceho H. W.. Tento byt od H. W. odkúpila odporkyňa do výlučného vlastníctva.
Nakoľko navrhovateľ mal byt užívať a bývať v ňom spoločne s odporkyňou, súhlasil s tým. v byte na T.
ul. V F. takto viedli spoločnú domácnosť až do leta 2008, kedy odporkyňa oznámila navrhovateľovi, že
sa musí vysťahovať, lebo ich vzťah končí a byt predáva. Preto vyzval odporkyňu, aby mu vrátila sumu,
ktorú jej poskytol na kúpnu cenu bytu v jej vlastníctve. Odporkyňa sumu nevrátila. Takto sa bezdôvodne

obohatila, pretože navrhovateľovi bolo znemožnené predmetný byt užívať. Ako dôkaz predložil kúpnu
zmluvu o predaji jeho bytu na ul. W. v F. kupujúcej B. U. za sumu 555.000 Sk z 01.04.2007. Tiež predložil
list vlastníctva č. XXXX z ktorého vyplýva jeho vlastníctvo k predmetnému bytu k 17.08.1999. Tiež
predložil výpis z LV XXXX, z ktorého vyplýva vlastníctvo N. E. k bytu č. X v bytovom dome súpisné č.
XXXXX, na parcele XXXX, k.ú. F. ku dňu XX.XX.XXXX, podľa LV z XX.XX.XXXX bol vlastníkom tohto
bytu H. W., nar. XX.XX.XXXX. Na pojednávaní dňa 9.12.2010 navrhovateľ zobral sčasti návrh späť a
žiadal vrátenie sumy 18 256,65 eur oproti pôvodnému návrhu na sumu 18 422,62 eur.

Podľa správy z Mestského úradu Prievidza boli prihlásení na adrese X. mesto F., ul. T. XXX/XX ku dňu
XX.XX.XXXX H. W., F.. U. L., N. E., G.. N. E..
Súd vydal v tejto veci platobný rozkaz dňa 18.02.2009, proti ktorému podala odporkyňa odpor. V ňom
uviedla, že popiera akúkoľvek vzájomnú dohodu s navrhovateľom, pretože navrhovateľ neposkytolkúpnu cenu na jej byt, na ul. T. v F.. Tento byt kúpila od H. W. za kúpnu cenu 650.000 Sk, navrhovateľ jej
neposkytol sumu 18.422,62 eur a ani ich nezaplatil na účet H. W.. Ak by tak bolo, ako tvrdí navrhovateľ,
boli by obaja zapísaní ako spoluvlastníci bytu. Je pravda, že spolu žili, avšak každý rok si brala

spotrebiteľskéúvery,abymoholnavrhovateľsplácaťdlžoby.Dohodlisa,žesaodsťahujeato18.12.2008.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom právny zástupca navrhovateľa uviedol, že trvá na podanom
návrhu a upresnil, že peniaze od B. U. /kupujúcej/ boli prevedené na účet H. W., teda predávajúceho v
kúpnej zmluve, ktorou odkupovala odporkyňa od neho byt v F. na T. ulici. Zástupca odporkyne uviedol,
že nedošlo ani fyzicky, ani prevodom z účtu na účet k odovzdaniu čiastky 550.000 Sk z predaja bytu

vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa H. W., resp. odporkyni. Teda navrhovateľ sa nepodieľal finančnou
čiastkou na kúpe bytu.
Navrhovateľnapojednávanívypovedal,žepripredajijehobytubolioverovanépodpisynakúpnejzmluve
medzi ním a B. U. na Mestskom úrade v F.. Ešte predtým mu odporkyňa dala papierik, kde bolo uvedené
číslo účtu, ktorý nevedel, komu patril. Kupujúca U. vypísala prevodný príkaz v Slovenskej sporiteľni a.s.
a vykonal sa tak prevod z účtu na účet. Ešte predtým telefonoval odporkyni v prítomnosti pani U. a P.,

aby sa uistil, že má peniaze previesť na číslo tohto účtu. Išlo o ústnu dohodu s odporkyňou, podľa ktorej
ak zaplatí kúpnu cenu za byt na nadobudnutie väčšieho bytu, stane sa jeho podielovým spoluvlastníkom.
Takáto písomná dohoda neexistovala. Potom sa presťahovali do bytu na T. ulici a následne sa dohodli,
že ako vlastníčka bude vedená iba odporkyňa, lebo sa tento byt predá a on s odporkyňou pôjdu do
menšieho bytu, ktorý už bude vedený ako ich spoločný a v tomto ich spoločnom byte už dožijú. Plánovali

spoločnú budúcnosť, aj manželský zväzok. Z toho dôvodu súhlasil že nebude uvedený ako spoluvlastník
bytu v ktorom býva odporkyňa. V byte na T. ulici býval vyše roka, nepredpokladal rozchod. Dôvodom
rozchodu bola nová známosť odporkyne. Žil v presvedčení, že peniaze poukázal na účet H. W.. S pani
E. boli dohodnutí, že ona byt kúpi, on jej poskytne kúpnu cenu, ktorú obdržal za predaj svojho bytu a
ona doplatí zvyšok kúpnej ceny. Je pravda, že na účet bolo poukázaných 550.000 Sk, zvyšok mu dala

pani U. do ruky.

Odporkyňa vypovedala, že je pravda, že bývala s navrhovateľom na W. ulici. Nebola iniciátorkou predaja
jeho bytu. Myslí si, že mal dlžoby a preto byt predal. Povedala mu vtedy, že ak navrhovateľ predá byt,
tak je tu možnosť, získať byt od H. W. ale tento bude jej výlučným vlastníctvom, pretože byt zaplatí z

prostriedkov, ktoré jej dajú príbuzní. Jej dcéra jej prispela na kúpu bytu sumou 350.000 Sk, syn jej dal
170.000Sk.Zvyšokeštedlhuje.Nikdynechcelamaťbytsnavrhovateľomvpodielovomspoluvlastníctve.
Je pravda, že s ním žila ako družka dosť dlho, už 9 rokov takto chodila na týždňovky a domov sa
vracala len na víkendy. Poprela žeby dala navrhovateľovi lístoček s číslom účtu, na ktorý by mal poslať
550.000Sk.Pokiaľjejdcéraposkytlapeniazenakúpubytu,odovzdalajejichosobnedoruky.Vodpovedi

adresovanej JUDr. W. na výzvu na vrátenie bezdôvodného obohatenia písomne odpovedala: „Podľa
vzájomnej dohody navrhovateľ neposkytol kúpnu cenu na kúpu bytu č. X,. na T. ul. v F. vo výške 550.000
Sk“. K tomu odporkyňa na pojednávaní uviedla, že nepopiera, že jej navrhovateľ spomínal kúpnu cenu
za jeho byt. Ona sa ho neopýtala, čo urobil so sumou za predaj bytu. V tom čase sa stávalo, že prehrával
peniaze na automatoch. Ja pravda, že si založila s ním spoločnú domácnosť na T. ulici, pretože na ňu

tlačil. Pôžičky si brala pre seba a na dlžoby na nájomnom. Návrh na vklad vlastníckeho práva k bytu
v F. na T. ulici urobila ona. Pokiaľ ide o návrh na vklad, navrhovateľ uviedol k jej výpovedi, že tento
ona nepodpisovala, čo potvrdila napokon aj odporkyňa po predložení prílohy - Návrhu na vklad. Kúpnu
zmluvu týkajúcu sa bytu na T. ulici podpisovala.
Na pojednávaní bol oboznámený aj Návrh na vklad kúpnej zmluvy z 27.08.2007, týkajúci sa bytu na

T. ulici, potvrdenie o vklade zo dňa 02.04.2007 v Slovenskej sporiteľni a.s. - suma 550.000 Sk, ktorý
vykonala P.. E. P. na číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX. Tiež bolo oboznámené stanovisko odporkyne
k vráteniu predmetnej sumy, v ktorom uviedla, že pôvodne mala byť vedená ako spoluvlastníčka
navrhovateľovho bytu. Následne navrhovateľ nepracoval, nemal žiadny príjem a počas 6 rokov poskytla
na zaplatenie ďalších kúpnych cien 400.000 Sk. Keď mu nechcela dať hotovodsť, začal ju týrať. Sama

platila nájom, inkaso, telefóny. Každý rok si brala pôžičky, pričom navrhovateľ začal v roku 2008 hrať
hazardné hry. Preto sa dohodli, že sa odsťahuje a vráti jej kľúče od bytu. Podľa vzájomnej dohody
navrhovateľ neposkytol kúpnu cenu na kúpu bytu č. 8, vo vchode č. XX na ul. T. v F. vo výške
550.000 Sk. ČSOB a.s. na výzvu súdu oznámila, že majiteľom účtu č. XXXXXXXXX/XXXX je N. E.,
dcéra odporkyne a zároveň predložili pohyby na účte od 01.04. - 31.12.2007. Podľa tohto výpisu bol

uskutočnený 03.04.2007 vklad vo výške 18.256,66 eur z účtu P. P. na účet N. E. /v správe čl.59 bolo
chybne uvedené meno/.
Odporkyňa namietla podaním z 26.01.2010 svoju pasívnu legitimáciu a žiadala zamietnuť návrh.Na pojednávaní bola vypočutá svedkyňa E. P., ktorá potvrdila, že pozná oboch účastníkov, pretože bývali
v byte, ktorý kúpila jej mama B. U.. Ona realizovala kúpu za svoju matku. Dohodnutá kúpna cena bola
555.000 Sk, ktorá mala byť zaplatená v hotovosti, čo sa ale zmenilo, keď prišiel navrhovateľ podpísať

zmluvu a predložil jej lístok s číslom účtu, na ktorý sa mali peniaze poslať. Tento lístoček bol predložený
súdu. Príkaz vystavila ako spoludisponent na prevod sumy 550.000 Sk z účtu jej manžela P. P. na účet,
ktorý jej označil navrhovateľ na lístočku. V jej prítomnosti navrhovateľ telefonoval s odporkyňou či sa má
celá cena previesť na účet a dohodli sa, že v hotovosti si ponechá 5000 Sk a ostatné peniaze pôjdu na
uvedený účet. Neskúmala, prečo sa zmenil spôsob platenia kúpnej ceny. Asi dva mesiace po podpísaní

zmluvy sa uvoľnil aj byt, trvá na tom, že navrhovateľ telefonoval pred prevodom s odporkyňou, poznala
jej hlas.

Svedok H. W. vypovedal, že svoj byt na T. ulici predal odporkyni za sumu 650.000 Sk. Doteraz mu
zaplatila 520.000 Sk, platila ich v hotovosti. Nie sú o tom žiadne potvrdenia. Následne on býval v
Čechách.Zvyšokkúpnejceny mudoplatíodporkyňapotom,akopredápozemky.Kúpnacenamunebola

poukázaná na účet. Je pravda, že žije v spoločnej domácnosti s dcérou odporkyne N. E., v rodinnom
dome, ktorý zdedil, vyžadoval rozsiahlu rekonštrukciu. N. mu na rekonštrukciu neprispela.

Podanímzodňa10.02.2010právnazástupkyňanavrhovateľapodalanávrhnapripustenie,abynastrane
odporcu vstúpila G.. N. E.. Tento návrh odôvodnila tým, že navrhovateľ kúpnu cenu za predaj svojho

bytu previedol na jej účet. Poukázala na to, že o tom, že vlastníkom účtu je G.. N. E. sa navrhovateľ
dozvedel až na poslednom pojednávaní. Žiadala aby súd zistil, či spoludisponentom s účtom bola aj N.
E. a až na základe takéhoto zistenia budú schopní upraviť svoj návrh.

Odporkyňa predložila spolu s vyjadrením z 19.03.2010 do spisu poukážky o platení inkasa bytovému

spoločenstvu a o úhrade dlhov navrhovateľa, k čomu priložila vklady na účty v bankách /čl.85-106/.

Právny zástupca odporkyne k návrhu na pripustenie odporkyne v 2. rade uviedol, že nie je splnená
procesná podmienka uvedená v § 92 ods. 2 O.s.p. pretože právna skutočnosť, ktorou odôvodňujú
pripustenie G.. N. E. na stranu odporcu, nenastala až po začatí konania. Žiadal, aby súd nepripustil

G.. E. do konania.

Podaním z 24.05.2010 právna zástupkyňa navrhovateľa navrhla pripustiť eventuálne ak sa v konaní
preukáže že k obohateniu došlo na strane G.. N. E., aby súd pripustil, aby do konania vstúpila G.. N. E.
ako ďalší účastník na strane odporcu a v takom prípade aby súd zaviazal G.. N. E. vrátiť navrhovateľovi

sumu 18.422,62 eur.

Uznesením zo dňa 31.12.2010 súd pripustil zmenu návrhu v zmysle písomného vyjadrenia zástupkyne
navrhovateľa v liste z 21.05.2010 a to v rozsahu eventuálne zaviazať odporkyňu v 2. rade G.. N.
E. zaplatiť navrhovateľovi sumu 18.422,62 eur spolu s úrokom z omeškania 9% z dlžnej sumy od

vykonateľnosti rozhodnutia do zaplatenia a trovy konania.
Podľa kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu H. W. odpredal N. E. byt č. 8, vo vchode č. XX na T.
ulici v F. dňa 18.07.2007, vklad bol povolený dňa 15.10.2007.

Vo vyjadrení z 09.05.2011 odporkyňa v 2. rade poukázala na § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka

a vzniesla námietku premlčania. Poukázala, že na začiatok plynutia premlčacej doby sa vyžaduje
skutočná škoda a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného, kto na jeho úkor získal prospech. Nie
je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti. Žiadala
návrh zamietnuť ako premlčaný.

Na pojednávaní Ing. N. E. ako odporkyňa v 2. rade uviedla, že v domácnosti bývala spolu s
navrhovateľom jej matka. Navrhovateľ z bytu odišiel ešte predtým, ako ona odišla do Čiech. K jej účtu
v ČSOB a.s. mal dispozičné právo aj H. W.. Matka k nemu nemala prístup. Vie, že na účet prišla suma
550.000 Sk od rodiny P., podľa stavu na účte. Tieto peniaze boli na jej účet zaslané s úmyslom vyrovnať
podiel na dedičstve sestry H. W., ktorá žila v Nórsku. H. W. a jeho sestra zdedili majetok a na podiel

sestry išla predmetná čiastka. Jej účet bol použitý preto, že išlo o devízový účet z ktorého boli peniaze
odoslané do Nórska. Navrhovateľ vedel o tom, že peniaze, ktoré platí rodina P. za kúpu jeho bytu idú
na jej účet. Prečo sa navrhovateľ rozhodol platiť tieto finančné prostriedky pre H. W. prostredníctvom jej
účtu za kúpu jeho bytu, keď ho nekupoval, musí vysvetliť navrhovateľ. Číslo účtu navrhovateľ nevedel,toto dala mame, resp. nevie presne, ako to bolo. Suma 550.000 Sk, ktorá bola poslaná na jej účet
rodinou P. predstavovala kúpnu cenu za byt H. W.. Je pravda, že keď kupovala mama byt od W., dala jej
350.000 Sk a matka ich odovzdala W.. Na otázku sudcu, prečo suma 350.000 Sk nebola odovzdaná H.

W.prostredníctvomjejúčtuuviedla,žetobolozdôvodu,žesatakdohodli.Zopakovala,žesuma550.000
Sk bola použitá na splatenie kúpnej ceny bytu patriaceho H. W.. Číslo účtu matke aj navrhovateľovi
oznámila, avšak na papier ho nepísala. Svedkom toho, že navrhovateľ vedel komu patrí účet je Y. M. a
svedkyňa N. W.. Súd na návrh tejto odporkyne vypočul ďalších svedkov.

Uznesením zo dňa 13.09.2012 súd pripustil zmenu návrhu - jeho rozšírenie v rozsahu zaviazať
odporkyňu v 1. rade N. E. zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania 10,5% zo sumy 18.422,62 eur od
03.01.2009 do zaplatenia.

Svedkyňa G.. N. W. na pojednávaní uviedla že sa pozná s dcérou odporkyne aj s navrhovateľom.
Predtým bývali na X. sídlisku a tento byt sa pani E. rozhodla predať. Vie, že byt bol napísaný na pána L.

a odporkyňa mala potom kúpiť byt od H. W.. Peniaze z predaja tohto bytu na X. sídlisku mali byť použité
na kúpu bytu od pána W.. Vie, že N. mala devízový účet, ktorý sa mal použiť na prevod peňazí z predaja
bytu na účet do Nórska sestre H. W.. Tieto peniaze išli H. W. a jeho sestre, ktorí zdedili byt na T. ulici po
otcovi. Nevie, ako došlo k vloženiu týchto peňazí na tento účet, ani kedy tam boli vložené. Nepamätá
si, priebeh komunikácie o týchto skutočnostiach, spomína si, že sa bavili pán L., N. a pani E. o predaji

toho bytu a o použití N. účtu na prevod peňazí.

Svedok Y. M. vypovedal, že sa pozná s dcérou odporkyne, pomáhal pri sťahovaní. Spomína si, že W.
v tom čase už býval na P. a do jeho bytu na ul. T. sa nasťahovala odporkyňa v 1. rade. Dohodli sa, že
keďže je to väčší byt, tak pán W. dostane ešte nejaké peniaze. On sám bol v tom, že byt na X. sídlisku

patril pani E. a peniaze z predaja tohto bytu sa mali použiť na vyplatenie pána W.. Ešte mu mali nejaké
peniaze doplatiť. Zdá sa mu, že peniaze sa mali poukázať na účet N. E., bavili sa o tom aj v prítomnosti
navrhovateľa. Toto sa odohrávalo niekedy na jar pri sťahovaní.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať.
Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva

mal plniť sám.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť

peňažná náhrada.
Podľa § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Podľa ods.2. tohto ustanovenia najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať

rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa ods. 3, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní
navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by
aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

Na základe takto vykonaných dôkazov súd ustálil tento skutkový stav: Bolo nesporné že navrhovateľ

žil s odporkyňou ako druh a družka. Podľa navrhovateľa sa ústne dohodli, že budú spoločne bývať v
byte na T. ulici, po odídení detí byt predajú a kúpia si menší a on bude spoluvlastníkom tohto bytu v
polovici. Odporkyňa túto skutočnosť poprela. Súd bol toho názoru, že bez existencie dohody i minimálne
spoločnom dožití by nemal navrhovateľ dôvod konať tak, ako konal. Súd ustálil, že išlo o prísľub bývania
pre navrhovateľa na neurčitý čas. Bolo ďalej nesporné, že byt na T. ulici bol prevedený do výlučného

vlastníctva odporkyne v 1. rade z predchádzajúceho vlastníka H. W.. H. W. - priateľ dcéry odporkyne
mal, ako to vyplýva z výpovede G.. N. E., odporkyne v 2.rade, vyplatiť z titulu dedičstva svoju sestru
žijúcu v Nórsku a teda boli poukázané v prospech H. W.. To potvrdila i svedkyňa W., ktorá uviedla že
peniaze z predaja bytu navrhovateľa boli použité na úhradu kúpnej ceny W.. Bolo tiež preukázané,že disponentom účtu č.XXXXXXXXX/XXXX je H. W.. Na tento účel i podľa odporkyne v 2.rade na
základevzájomnejdohodysodporkyňouv1.rade, bolipoužitéfinančnéprostriedkyzískanézodpredaja
bytu navrhovateľa, ktorý mal vo výlučnom vlastníctve. Tiež odporkyňa v 2. rade v hotovosti poskytla

sumu 350.000 Sk svojej matke - odporkyni v 1. rade na zaplatenie kúpnej ceny H. W.. Súd mal
teda nepochybne preukázané, že prostriedky z predaja bytu navrhovateľa vo výške 550.000 Sk boli
poukázané po vzájomnej dohode na účet odporkyne v 2. rade na úhradu kúpnej ceny, ktorú mala
povinnosť zaplatiť odporkyňa v 1. rade H. W., spoludisponentovi s týmto účtom. Teda boli použité
na plnenie toho, čo mala podľa práva plniť sama a pasívne je legitimovaná s poukazom na § 454

Občianskeho zákonníka. Súd nepovažoval za vierohodné tvrdenie odporkyne v 1.rade, že nevedela ako
naložil navrhovateľ s kúpnou cenou za predaj jeho bytu a že nevedela prečo dňa 3.4.2007 poukázala
P..P. sumu 550 000 Sk na účet odporkyne v 2.rade, s ktorým bol oprávnený disponovať i H. W., teda
oprávnený na plnenie od odporkyne v 1.rade z kúpnej zmluvy, ktorú s ním uzavrela. Výpoveď svedka W.,
naviac v rozpore s výpoveďou odporkyne v 2.rade súd nepovažoval tiež za logickú v tom smere, že by
nevedel, že peniaze poukázané na účet odporkyne v 2.rade P.. P. boli použité na vyplatenie jeho sestry.

Tiež nepovažoval súd za vierohodné tvrdenie odporkyne v 1.rade, že nepísala lístoček navrhovateľovi s
číslom účtu čl.80 pretože i laickým porovnaním s jej písmom na písomnostiach čl. 99-105 a čl.115-116 sa
javí vierohodné tvrdenie navrhovateľa, podporené i výpoveďou svedkyne P., že lístok s číslom účtu mal
od odporkyne v 1.rade, ktorá ho inštruovala v deň vkladu na aký účet a koľko má navrhovateľ previesť
po dohode s P.. P.. To, že si nebol až do prejednania veci na súde vedomý, komu patril účet vyplýva

z obsahu samotného návrhu zo dňa 12.1.2009. Konal podľa inštrukcií odporkyne v 1.rade. Takýto jeho
postup podľa názoru súdu korešponduje s tým, že v tom čase s odporkyňou žili ako druh a družka
minimálne so záväzkom spoločného dožitia. Pre určenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby je
rozhodujúci okamih, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo. K splneniu prdpokladov pre začatie plynutia
subjektívnej premlčacej doby nemôže dôjsť skôr, než bezdôvodné obohatenie vznikne. Dostatočným

právnym dôvodom na poskytnutie plnenia je aj prísľub budúceho spolužitia, pre ktorý nie je právna
forma predpísaná. Takto poskytnuté plnenie sa stáva bezdôvodným obohatením v okamihu, keď druhá
strana odmietne dohodu plniť, resp. keď nastane nemožnosť plnenia. V ustanovení § 451 ods. 1 OZ
je bezdôvodné obohatenie predovšetkým charakterizované ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto
sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a naproti tomu vzniká i právo toho, na

ktorého úkor došlo k obohateniu, požadovať vydanie toho, o čo sa druhý zo subjektov tohto záväzku
obohatil. Zároveň je však bezdôvodné obohatenie v ustanovení § 451 ods. 2 OZ charakterizované ako
majetkový prospech získaný plnením 1/ bez právneho dôvodu, 2/ na základe neplatného právneho
úkonu (absolútne alebo relatívne neplatného), 3/ z právneho dôvodu, ktorý odpadol, 4/ z nepoctivých
zdrojov. Ustanovenie § 454 OZ rozširuje spôsoby vzniku bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 1 OZ)

o ďalší z dôvodov (§ 451 ods. 2 OZ) tak, že bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je existencia právnej povinnosti (zo
zmluvy, zo zákona alebo z rozhodnutia) ku konkrétnemu plneniu toho, za ktorého bolo plnené, a naopak
neexistencia tejto povinnosti na strane toho, kto za iného jeho povinnosť splnil. Ten kto plnil za iného
(oprávnený)máprávopožadovaťvydaniepredmetubezdôvodnéhoobohateniaodtoho,zakohoplnil(od

dlžníka), nie však od toho, komu plnil (veriteľa). Nevyhnutnými predpokladmi bezdôvodného obohatenia
podľa § 454 OZ sú teda a/ oprávnený (subjekt, ktorý poskytol majetkové plnenie veriteľovi namiesto
dlžníka), v tomto prípade navrhovateľ, b/ oprávnený / navrhovateľ/ nemal povinnosť plniť (na jeho
strane neexistovala právna povinnosť k plneniu), c/ právnu povinnosť poskytnúť uvedené plnenie mal
dlžník- odporkyňa v 1.rade (tento získava bezdôvodné obohatenie), d/ medzi tým kto plnil (oprávneným)

v tomto prípade navrhovateľ, a tým, komu bolo plnené (veriteľom), teda H. W., bolo zrejmé, že bolo
plnené za iného, odporkyne v 1.rade (t.j. za dlžníka, ktorému vzniká bezdôvodné obohatenie tým, že
plnením, ktoré za neho poskytol oprávnený, jeho dlh zanikol splnením - 559 ods. 1 OZ. V tomto prípade
došlo ku kumulácii dôvodov § 451 ods.2 a § 454 Občianskeho zákonníka. K vzniku bezdôvodného
obohatenia preto došlo podľa názoru súdu v okamihu, keď odporkyňa odmietla plniť vzájomnú dohodu

s navrhovateľom o spoločnom súžití ako druh a družka, ktorou bolo podmienené toto poskytnutie
finančných prostriedkov navrhovateľom v jej prospech. Aj v prípade, že by bol považovaný za začiatok
plynutia premlčacej lehoty okamih poukázania prostriedkov na účet G..N. E., a nárok odôvodnený
výlučne § 454 Občianskeho zákonníka bol návrh podaný včas. Právo požadovať vydanie takéhoto
plnenia v tomto prípade vyplýva podporne aj z ustanovenia § 550 ods.1 Občianskeho zákonníka za

použitia analógie legis Podľa názoru súdu však okamihom odsťahovania navrhovateľa - 18.12.2008
začala plynúť premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451, § 452 ods.2 a
§ 454 Občianskeho zákonníka a pokiaľ bol návrh podaný 12.01.2009 nie je tento nárok premlčaný.
Navrhovateľ zobral sčasti návrh späť čl. 138 spisu a žiadal vrátenie sumy 18 256,65 eur oprotipôvodnému návrhu na sumu 18 422,62 eur, preto v tejto časti súd konanie zastavil. Navrhovateľ
uplatňoval nárok na úrok z omeškania od 3.1.2009 vo výške 10,5 % ročne. Preukázateľne od 30.1.2009,
kedy napísala odporkyňa v 1.rade stanovisko právnej zástupkyni navrhovateľa /čl.50 prílohová obálka/

sa dostala odporkyňa do omeškania. Navrhovateľovi v zmysle § 517 odst. 2 Občianskeho zákonníka a
v zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení ku dňu vzniku omeškania patrí aj úrok
z omeškania. Podľa ods.1 tohto ustanovenia výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Výška úroku z omeškania bola teda 10% a pokiaľ navrhovateľ žiada úrok vo

výške 10,5 % od 3.1.2009, v tejto časti súd návrh zamietol. Preto súd priznal zákonný úrok z omeškania
od 30.1.2009 vo výške 10 %, po zohľadnení základnej úrokovej sadzby ECB, ktorá bola od 21.1.2009
2%, teda po zvýšení o osem percentuálnych bodov 10 %. Pokiaľ návrh smeroval i proti odporkyni v
2.rade išlo o eventuálny petit, teda navrhovateľ žiadal zaviazať buď odporkyňu v 1. rade alebo odporkyňu
v 2.rade a keďže súd zaviazal v celom rozsahu odporkyňu v 1.rade, o tomto eventuálnom návrhu súd
už nerozhodoval.

Trovy právneho zastúpenia odporcu súd určil za úkony právnej služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to
podľa sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci určenej podľa hodnoty sporu. Navrhovateľ
si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ bol úspešný v celom rozsahu svojho návrhu a
preto má právo na plnú náhradu trov konania. Navrhovateľovi vznikli trovy konania: trovy právneho
zastúpenia. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak advokát zastupoval účastníka,
ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný
zaplatiť ju advokátovi. Preto súd rozhodol tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť náhradu trov advokátovi

navrhovateľa na číslo účtu 2623848170/1100 vedený v Tatra banke, a.s.
Súd priznal navrhovateľovi trovy konania a to trovy právneho zastúpenia za
- 2 úkony právnej pomoci v roku 2008 (zo sumy 18.422,62 eur) po 353,54 + 20% DPH prevzatie veci,
výzva na úhradu protistrane a režijný paušál 2 x 6,31 eur + 20% DPH,
- 3 úkony právnej pomoci v roku 2009 (zo sumy 18.422,62 eur) po 353,54 eur + 20% DPH návrh,

pojednávanie na súde 13.10.2009 a pojednávanie na súde 1.12.2009 a režij. paušál 3 x 6,95 eur +20
% DPH,
- 3 úkony právnej pomoci v roku 2010 (zo sumy 18.422,62 eur) po 353,54 eur + 20% DPH pojednávanie
na súde 28.1.2010, písomné vyjadrenie na súd - rozšírenie návrhu z 10.2.2010 a nahliadnutie do spisu
12.5.2010 a režij. paušál 3 x 7,21 eur + 20% DPH

- 2 úkony právnej pomoci v roku 2010 (zo sumy 18.256,66 eur) po 336,94 eur + 20% DPH písomné
vyjadrenie na súd - čiastočné späťvzatie návrhu z 24.5.2010 a pojednávanie na súde 9.12.2010 a režij.
paušál 2 x 7,21 eur + 20% DPH
- 2 úkony právnej pomoci v roku 2011 (zo sumy 18.256,66 eur) po 336,94 eur + 20% DPH pojednávanie
na súde 8.9.2011 a nahliadnutie do spisu 12.9.2011 a režij. paušál 2 x 7,41 eur + 20% DPH

- 2 úkony právnej pomoci v roku 2012 (zo sumy 18.256,66 eur) po 336,94 eur + 20% DPH písomné
vyjadrenie na súd z 23.8.2012, pojednávanie na súde 28.12.2012 a 1 úkon pojednávanie na súde
22.8.2012, ktoré bolo odročené v hodnote 1 hodnoty úkonu, t.j. 84,24 eur + 20% DPH a režij. paušál
3 x 7,63 + 20% DPH
- 1 úkon právnej pomoci v roku 2013 (zo sumy 18.256,66 eur) po 336,94 eur + 20% DPH pojednávanie

na súde 26.2.2013 a režij. paušál 1 x 7,81 eur + 20% DPH
t.j. spolu 5.164,72 eur (4.303,93 eur + 20% DPH 860,79 eur).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.