Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. december 2012

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/171/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111220854
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8111220854.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: B.Q.M. spol. s r.o., so

sídlom v Prešove, ul. Mirka Nešpora č. 40, IČO: 31663605, zastúpeného JUDr. Patrik PALŠA, advokát,
PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., so sídlom v Prešove, ul. Masarykova
13, IČO: 36492086, proti žalovanému: V. Y., N.. XX.X.XXXX, A. M. Š., L.. P.. S. Č.. XX, D. Ľ. Y., N..
X.X.XXXX, A. P.. S. XX, M. Š., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

určuje, že darovacia zmluva uzatvorená dňa 31.5.2011, vklad ktorej bol povolený Správou katastra W.
pod č. XXXX/XXXX medzi žalovaným a Ľ. Y., N.. X.X.XXXX, A. M.Ľ. Š., L. P. S. Č.. XX, ktorou žalovaný
nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam parcela KN-C č. XXXX/XX o výmere XX m2 - zastavané

plochy a nádvoria, v kat. úz. W. v podiele 2/3; stavba - garáž súp. č. XXXX na parcele KN-C č. XXXX/
XX v kat. úz. Prešov v podiele 2/3, zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX, vedený Katastrálnym úradom
v W., Správou katastra W., byt č. XX na X. poschodí v bytovom dome súp. č. XXXX, vchod č. X, na
parcele KN-C č. XXXX v kat. úz. W. v podiele 1/3 a k tomu prislúchajúci podiel priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v podiele XX/XXXX, zapísaný na Liste vlastníctva
č. XXXXX, vedený Katastrálnym úradom v W., Správou katastra W., parcela KN-C č. XXXX o výmere
XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, v kat. úz. W. v podiele XX/XXXX, zapísaná na Liste vlastníctva

č. XXXXX, vedený Katastrálnym úradom v W., Správou katastra W. je voči žalobcovi právne neúčinná,

žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo
výške 446,09 EUR a iných trov vo výške 99,50 EUR na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 22.7.2011, upravenou podaním doručeným dňa 4.8.2011 sa
domáhal určenia neúčinnosti prevodu vlastníckeho a spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
vedenýmnaLVč.XXXX,LVč.XXXXXaLVč.XXXXXdarovacouzmluvouzodňa31.5.2011uzatvorenou
medzi dlžníkom žalobcu ako darujúcim a žalovaným ako obdarovaným.

V žalobe poukázal na to, že je veriteľom Ľ. Y., N.. X.X.XXXX, pričom jeho pohľadávka vznikla titulom

bezdôvodného obohatenia, ktorá bola žalobcovi priznaná právoplatným rozsudkom Okresného súdu v
Prešove zo dňa 21.5.2010 potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 6.5.2011 pod sp.
zn. 4Co10/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.5.2011 v celkovej výške 29.493,10 EUR so 14,25 %
úrokom z omeškania ročne od 24.5.2008 do zaplatenia.V súčasnej dobe vedie žalobca proti svojmu dlžníkovi exekučné konanie na vymoženie pohľadávky už
prostredníctvom súdneho exekútora Mgr. J. W., pričom exekúcia je neúspešná, nakoľko dlžník nevlastní
žiaden majetok, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky žalobcu.

Poukázal zároveň na to, že dlžník žalobcu previedol nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve v krátkom čase
po vyhlásení rozhodnutia, avšak ten sa ešte v tom čase nestal právoplatným z dôvodu, že dlžník podal
dňa 4.6.2010 odvolanie.

Mohol a aj mal predvídať, že odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa môže potvrdiť a teda svoj
majetok zmenšovať nemal, aby prípadnú súdom uloženú povinnosť, ktorá sa napokon stala reálnou
splniť vedel.

Z odporovaného právneho úkonu, teda z uzatvorenej predmetnej darovacej zmluvy mal jednoznačný
prospech iba žalovaný.

Dlžník bezodplatne prevádzal svoje nehnuteľnosti jemu osobe blízkej - synovi. Darovanie týchto
nehnuteľnosti práve v čase medzi vyhlásením rozsudku prvostupňového súdu a vyhlásením rozsudku
odvolacieho súdu mohol urobiť iba s úmyslom zmenšiť svoj majetok a tým sťažiť, resp. úplne znemožniť

veriteľovi uspokojiť svoju pohľadávku voči nemu.

Majetok dlžníka bol týmto právnym úkonom zmenšený do takej miery, že jeho zostávajúci majetok už
nepostačuje na úplné uspokojenie pohľadávky žalobcu, pričom lustráciou v katastri nehnuteľnosti nebola
zistená žiadna iná nehnuteľná vec vo vlastníctve dlžníka, pričom tento iný majetok nemá, nakoľko v
nedávnej dobe všetok majetok poprevádzal na tretie osoby.

Z dôvodu, že ide o vysokú sumu, sám dlžník navrhol splácanie predmetného dlhu formou splátok,
čo žalobca ako veriteľ akceptoval a z uvedeného dôvodu bol mu navrhnutý splátkový kalendár. Jeho
platobnú neschopnosť podľa názoru žalobcu preukazuje aj to, že doposiaľ tomuto nezaplatil ani jednu
splátku.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil s odôvodnením, že podnikateľské aktivity mu známe neboli a zároveň

nemal vedomosť o jeho dlžobách, nakoľko od roku 2005 nežil s otcom v spoločnej domácnosti, nakoľko
rodičia boli rozvedení.

Súd dokazovaním vykonaným výsluchom žalovaného, svedka Ľ. Y., oboznámením obsahu spisu 12C
2/2009, 18Cb96/2010, darovacej zmluvy ako aj ďalšieho spisového materiálu zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu v Prešove zo dňa 21.5.2010 pod sp. zn. 12C2/2009 bol otec žalovaného

Ľ. Y. zaviazaný zaplatiť žalobcovi 29.493,10 EUR so 14,25 % úrokom z omeškania ročne od 24.5.2008
do zaplatenia titulom nároku z bezdôvodného obohatenia.

Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 6.5.2011 pod sp. zn.
4Co10/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.5.2011.

Žalobca uviedol, že otec žalovaného pohľadávku právoplatne priznanú rozsudkom Okresného súdu v

Prešove pod sp. zn. 12C 2/2009 doposiaľ ani čiastočne neuhradil, pričom jej úhradu nebolo možné
zrealizovať ani vrámci exekučného konania vedeného na majetok povinného, nakoľko podľa súdneho
exekútora dlžník všetok majetok, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky žalobcu previedol
darovacou zmluvou na žalovaného.Majetok dlžníka bol týmto právnym úkonom zmenšený do takej miery, že jeho zostávajúci majetok
už nepostačuje na úplné uspokojenie pohľadávky žalobcu ako veriteľa, nakoľko lustráciou v katastri
nehnuteľnosti neboli zistené žiadne iné nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka, pričom ďalší majetok dlžník

nemá, nakoľko tento v nedávnej dobe taktiež poprevádzal na tretie osoby.

Platobnú neschopnosť dlžníka žalobcu - otca žalovaného preukazuje aj skutočnosť, že napriek
navrhnutému splátkovému kalendáru na úhradu predmetnej pohľadávky dlžník doposiaľ neuhradil
žiadnu sumu.

Dňa 31.5.2011 dlžník žalobcu Ľ. Y. ako darujúci a žalovaný ako obdarovaný uzatvorili darovaciu zmluvu
v predmete prevodu spoluvlastníckeho podielu k stavbe garáže súp. č. XXXX na parc. KNC XXXX/XX

o výmere XX m2 vedenej na LV č. XXXX v podiele 2/3, spoluvlastníckeho podielu 1/3 k bytu č. XX
nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX postaveného na parc. KNC XXXX a
k tomu prislúchajúceho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu v podiele XX/XXXX vedeného na LV č. XXXXX k. ú. Prešov ako aj spoluvlastníckeho podielu na
parc. č. KNC XXXX o výmere XXX m2 v podiele XX/XXXX vedenej na LV č. XXXXX k. ú. Prešov.

Vklad predmetného prevodu bol povolený rozhodnutím správy katastra zo dňa 2.6.2011 pod číslom
vkladu V-XXXX/XX.

Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o spore jeho otca so žalobcom, pričom
podľa jeho vedomostí spoločnosť žalobcu je spoločnosťou jeho otca.

S otcom nežije v spoločnej domácnosti už dlhšiu dobu, najmenej od roku 2005, kedy navštevoval

základnú školu a po rozvode rodičov v roku 2007 bol zverený do starostlivosti matky.

Nakoľko otec s nimi nebýval, nemal odkiaľ čerpať informácie o jeho podnikateľských aktivitách, prípadne
o záväzkoch.

Pri občasných stretnutiach s otcom neriešil jeho podnikateľské aktivity alebo jeho život, ale starosti jeho,
resp. jeho sestry.

Aj v čase, kedy bol dieťaťom si otec voči nemu ako aj jeho sestre neplnil pravidelne svoju vyživovaciu
povinnosť, preto v čase plnoletosti sa s otcom dohodol, že výživné bude platiť jemu s cieľom, aby sa
zlepšila jeho platobná disciplína. Vie, že mame uhradil časť dlžného výživného na sestru v máji roku
2010, avšak jemu neuhradil nič.

Dar prijal s vedomím a presvedčením, že otec si tak plní len svoju vyživovaciu povinnosť a kompenzuje

výživné, ktoré mu dlhoval.

Rozsudkom Okresného súdu v W. zo dňa 30.10.2007 pod sp. zn. XCXX/XXXX bolo rozvedené
manželstvo rodičov žalovaného, pričom žalovaný spolu so svojou sestrou bol na čas po rozvode zverený
do osobnej starostlivosti matky a jeho otec sa zaviazal prispievať na ich výživu sumou vo výške 5.000,-
Sk mesačne na každé dieťa. Rozsudok v časti výživného nadobudol právoplatnosť 16.12.2007.

Žalovaný súdu zároveň predložil dohodu o zvýšení výživného uzatvorenú medzi nim ako aj jeho otcom
17.4.2009, ktorou sa Ľ. Y.Š. ako povinný zaviazal v prospech žalovaného platiť výživné vo výške 332,-
EUR mesačne a to od 1.5.2009 do budúcna.Vo svojej výpovedi zároveň uviedol, že štúdium ukončil 30.5.2011 a v súčasnosti je na absolventskej
praxi na Úrade práce v Prešove s príjmom 187,- EUR mesačne. Súčasne poukázal na to, že kúpnou
zmluvou zo dňa 19.6.2011 s ďalšími spoluvlastníkmi bolo prevedené vlastníctvo k bytu č. XX ako aj

spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu súp. č.
XXXX a na pozemku parc. č. XXXX v podiele XX/XXXX v prospech kupujúcich V. A. P. Ľ. A., ktorej vklad
bol povolený rozhodnutím Správy katastra zo dňa 21.7.2011 pod V-XXXX/XX.

Svedok Ľ. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že nemá vedomosť o presnom dátume prevodu predmetných
nehnuteľností a zároveň nevedel uviesť, v akom rozsahu bol v čase uzatvorenia darovacej zmluvy dlh

na výživnom voči žalovanému.

Poukázal na to, že predmetnou darovacou zmluvou nemal úmysel ukrátiť spoločnosť žalobcu, ale týmto
si plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči synovi ako aj dcére z dôvodu existencie dlžného výživného.
Potvrdil, že v čase uzatvorenia darovacej zmluvy v prospech žalovaného iný majetok nevlastnil.

Z obsahu spisu vedeného na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 18Cb96/2010 súd zistil, že dlžník
žalobcu a otec žalovaného podaním zo dňa 18.1.2011 požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov z

dôvodu, že ako spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti Danon s.r.o. za obdobie rokov 2008 a 2009
nemal z uvedenej spoločnosti žiadnej príjem.

Ako spoločník spoločnosti Dovolenka s.r.o. pôsobil do 25.5.2010, pričom svoj spoluvlastnícky podiel
odpredal za 4.000,- EUR a uvedenú sumu použil na úhradu dlžného výživného v celkovej výške 4.315,-
EUR,ktorúzaplatilvprospechsvojejbývalejmanželky,očomsúdupredložilpríjmovýpokladničnýdoklad

zo dňa 31.5.2010.

V odvolaní proti uzneseniu, ktorým súd mu nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov zo dňa
28.2.2010 uviedol, že touto sumou splatil dlžné výživné na obe deti pochádzajúce z manželstva za
obdobie od januára 2009 do marca 2010.

Svoje vyjadrenie doplnil ako zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 14.12.2012, v ktorom

uviedol, že suma vo výške 4.315,- EUR predstavovala dlžné výživné podľa pôvodného rozhodnutia
súdu vo výške 5.000,- Sk na dieťa za obdobie od januára roku 2009 do marca roku 2010, teda vo
vzťahu k žalovanému išlo iba o sumu 1.826,- EUR, avšak ďalší dlh, ktorý voči žalovanému mal titulom
uzatvorenia dohody o zvýšenie výživného táto suma za obdobie od apríla roku 2010 do februára roku
2012 predstavovala ďalšiu sumu vo výške 7.429,- EUR.

Zuvedenéhodôvodusipredmetnoudarovacouzmluvouplnilibasvojuvyživovaciupovinnosťvočisynovi
a podľa jeho názoru má plnenie vyživovacej povinnosti v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine
prednosť pred plnením ďalšieho dlhu dlžníka. Preto týmto konaním nebol sledovaný úmysel ukrátenia
veriteľa.

Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne

úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu
právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane

známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a

a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),

b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10
% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo
d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou

osobou, a

a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,

b) osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),

c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť
aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom
štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c),

d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať
úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa § 42a ods. 5 Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to
najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom2b) alebo odborným odhadom, a ktorý

a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, 2c) alebo

b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo

c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.

Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ
žalobou.Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu,
kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť

nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom
alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.

Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto

mal z tohto úkonu prospech.

Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel;
iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by
ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Podľa § 117 Občianskeho zákonníka, stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení,

ktorýmivpriamomradepochádzajednaoddruhejavpobočnomradeobidveodnajbližšiehospoločného
predka.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.13)

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka,
ktorými zmenšujú svoj majetok na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho
úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z
predmetu odporovaného právneho úkonu tak, ako by k tomu úkonu vôbec nedošlo.Podstatné je, že ide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho
pohľadávky, teda nemusí ísť o úkony, ktorými dochádza k scudzeniu majetku dlžníka, stačí, že tieto
úkony zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa.

Odporovať je možné len úkonom dlžníka, pretože iba tento môže ukrátiť nároky veriteľa. Ak iná
osoba než dlžník urobí úkon, ktorým by sa ukrátili práva veriteľa, nemá to už za následok vznik
odporovateľnosti.

Z rozsudku Okresného súdu v W. zo dňa 21.5.2010 pod sp. zn. 12C 2/2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 30.5.2011 nesporne vyplýva, že žalobca má voči otcovi žalovaného vymáhateľnú
pohľadávku.

S poukazom na ust. § 42a Občianskeho zákonníka je nesporné, že otec žalovaného ako dlžník urobil v
posledných troch rokoch právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu.

Výsledky vykonaného dokazovania preukazujú priamy úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa vzhľadom na
krátke časové hľadisko medzi nadobudnutím právoplatnosti rozsudku Okresného súdu v W., ktorým
bola žalobcovi voči nemu priznaná právoplatne pohľadávka vo výške 29.493,10 EUR s príslušenstvom

dňa 30.5.2011 a uzatvorením darovacej zmluvy dňa 31.5.2011, t. j. deň nasledujúci po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a doručení potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v
Prešove zo dňa 6.5.2010 pod sp. zn. 4Co10/2011 právnemu zástupcovi dlžníka.

Otec žalovaného ako dlžník v rozhodnom období nedisponoval iným hnuteľným, resp. nehnuteľným
majetkom, ktorý by umožňoval uspokojenie pohľadávky žalobcu v plnom rozsahu, čo nesporne

vyplýva z tvrdenia žalobcu, že dlžník predmetnú pohľadávku doposiaľ neuhradil ani čiastočne napriek
dohodnutému splátkovému kalendáru ako aj zo samotnej výpovede dlžníka ako svedka, ktorý potvrdil,
že v čase prevodu predmetných nehnuteľností v prospech žalovaného žiaden ďalší nehnuteľný, resp.
hnuteľný majetok, ktorý by umožňoval uspokojenie pohľadávky žalobcu v plnom rozsahu nemal.

Vzhľadom na to, že k právnemu úkonu došlo medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou, úmysel dlžníka

ukrátiť veriteľa a vedomosť druhej strany, teda žalovaného o tomto úmysle sa predpokladajú.

Druhá strana (osoba dlžníkovi blízka) má však možnosť preukázať (na nej je dôkazné bremeno), že
úmysel ukrátiť veriteľa nielenže nepoznala, ale i to, že nemožno vyčítať zavinenie tejto ich neznalosti,
resp., že úmysel dlžníka nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti v čase urobenia odporovateľného
právneho úkonu.

Súd tvrdenie žalovaného, že úmysel svojho otca ukrátiť veriteľa poznať nemohol z dôvodu, že o jeho
podnikateľských aktivitách, prípadne dlžobách nemal žiadnu vedomosť, vyhodnotil za účelovú.

Pokiaľ žalovaný iba tvrdí, že sa o hospodárenie otca nezaujímal a o stave jeho majetku a možných
dlhoch sa s nim nerozprával, takýto pasívny postoj nemožno považovať za náležitú starostlivosť, ktorá
nepochybne vyžaduje aktívny prístup a je nevyhnutné, aby blízke osoby preukázali, že ani pri vynaložení

konkrétnych iniciatív úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nezistili.

Úspešná obrana žalovaného ako blízkej osoby dlžníka osoby podľa ust. § 42 ods. 2 Občianskeho
zákonníka spočíva nielen v tvrdení, že o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa
nevedel a ani vedieť nemohol, ale tiež v tvrdení a preukázaní, že o tomto úmysle nevedel ani vedieť
nemohol a to ani pri náležitej starostlivosti v čase odporovateľného právneho úkonu.Zákon po blízkej osobe dlžníka osoby vyžaduje, aby sa pri právnych úkonoch s dlžníkom alebo pri
právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech týmto spôsobom presvedčila, že právny úkon
neukracuje veriteľa dlžníka a vedie ju k tomu, aby neurobila právne úkony na ujmu práv veriteľa dlžníka.

Ak sa tak nezachová, musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej
pohľadávky tiež z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka nadobudla (rozsudok
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23.5.2001 pod sp. zn. 21Cdo1912/2000).

Súd tvrdenie žalovaného, že nemohol mať vedomosť o podnikateľských aktivitách svojho otca ako
dlžníka žalobcu a tým aj o jeho prípadných dlhoch vyhodnotil za účelovú aj z dôvodu, že žalovaný
potvrdil, že otec si voči nemu ako aj voči jeho sestre už dlhodobo riadne neplnil vyživovaciu povinnosť,

z čoho bolo možné vyvodiť jednoznačne logický záver o finančných problémoch otca a tým na strane
žalovaného ako osoby blízkej dlžníka k vynaloženiu aktívneho prístupu pri zistení, či tento nemá záväzky
aj voči ďalším veriteľom.

Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného ako aj jeho otca ako svedka, že predmetnou darovacou zmluvou si
iba voči žalovanému plnil svoju vyživovaciu povinnosť titulom dlžného výživného súd taktiež vyhodnotil

za účelové.

Je nesporné, že vyživovacia povinnosť žalobcu voči žalovanému v zmysle ust. § 62 ods. 1 Zákona o
rodine zanikla ukončením štúdia žalovaného, ktorým sa pripravoval na svoje budúce povolanie, t. j. k
30.5.2011.

Podľa tvrdenia otca žalovaného, tento si jednorázovou úhradou v prospech matky žalovaného zo dňa

31.5.2010 vo výške 4.315,- EUR plnil dlžné výživné voči žalovanému za obdobie roku 2009 do marca
roku 2010 vo výške výživného určeného rozsudkom Okresného súdu v Prešove zo dňa 30.10.2007 pod
sp. zn. XCXX/XX 5.000,- Sk (166,- EUR) mesačne.

Teda dlh na výživnom voči žalovanému na základe dohody o zvýšení výživného zo dňa 7.4.2009 za
obdobie od 1.5.2009 do 31.3.2010 predstavoval sumu 1.826,- EUR a od 1.4.2010 do 30.5.2011, t.

j. do dňa zániku vyživovacej povinnosti vo výške 4.648,- EUR, t. j. hodnota dlžného výživného voči
žalovanému je podstatne nižšia ako hodnota prevádzaných nehnuteľností, čo nesporne preukazuje aj
samotná kúpna zmluva o prevode vlastníctva k bytu vrátane spoluvlastníckych podielov na spoločných
častiach a zariadeniach domu ako aj pozemku zastavanému bytovým domom, kedy v prospech
žalovaného, ktorý bol podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 1/3 pomerná

časť kúpnej ceny predstavovala sumu 10.000,- EUR, avšak predmetnou darovacou zmluvou nadobudol
okrem iného spoluvlastnícky podiel aj k ďalšej nehnuteľnosti.

Na základe uvedených skutočností súd tvrdenie žalovaného, že o úmysle otca ukrátiť veriteľa nevedel
a ani pri náležitej opatrnosti poznať nemohol, vyhodnotil za účelové a nedôveryhodné.

Na základe uvedených skutočností mal súd za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojho

tvrdenia, že úmysel otca ukrátiť veriteľa (žalobcu) nepoznal, pričom podľa názoru súdu mu tento úmysel
pri náležitej opatrnosti musel byť známy, nakoľko mal vedomosť o jeho dlhodobej platobnej neschopnosti
pri plnení si vyživovacej povinnosti a teda mohol a mal predpokladať, že tento môže mať dlhy aj voči
ďalším veriteľom, nakoľko odporovaným právnym úkonom previedol zostávajúcu časť nehnuteľného
majetku v jeho prospech, pričom ďalší majetok už nevlastnil.

Vsúladesust.§42bods.4Občianskehozákonníkaprávnyúkon,ktorémuveriteľsúspechomodporoval,
je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.Z uvedeného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že ak vec dlžníka, ktorú získal žalovaný
odporovaným právnym úkonom už u seba nemá, môže veriteľ požadovať náhradu v peniazoch od
toho, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, pričom výška uvedenej náhrady je limitovaná výškou

získaného prospechu.

Z obsahu citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že veriteľ musí najprv úspešne odporovať
právny úkon dlžníka v prospech osoby blízkej, ktorým bol ukrátený na uspokojení svojej vymáhateľnej
pohľadávky a až následne, ak to, čo z majetku dlžníka týmto odporovaným právnym úkonom ušlo, sa
už nenachádza v dispozícií osoby, v prospech ktorej bol tento odporovaný právny úkon zrealizovaný, sa
môže domáhať voči nej náhrady získaného prospechu odporovateľným právnym úkonom.

Odporovateľnosť právneho úkonu totižto nemožno riešiť ako predbežnú otázku.

Neúčinnosť právneho úkonu nastáva až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bolo žalobe podľa §
42a Občianskeho zákonníka vyhovené. Vlastnícke právo toho, kto mal z odporovateľného právneho
úkonu v prospech veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu nie je podmienkou úspešného uplatnenia
odporovateľného právneho úkonu v zmysle ust. § 42a Občianskeho zákonníka (rozsudok Najvyššieho

súdu SR zo dňa 30.4.2007 pod sp. zn. 4Cdo44/2007, R5/2008).

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému
žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania pozostávajúca z iných trov konania za zaplatený súdny
poplatok za návrh na začatie konania vo výške 99,50 EUR a trovy právneho zastúpenia za 7 úkonov
právnej pomoci:

- prevzatie a príprava právneho zastúpenia 15.7.2011 57,- EUR

- podanie žaloby 22.7.2011 57,- EUR

- účasť na pojednávaní 11.11.2011 14,25 EUR

(odročené bez prejednania)

- účasť na pojednávaní 3.2.2012 58,69 EUR

- účasť na pojednávaní 23.3.2012 14,67 EUR

(odročené bez prejednania)

- účasť na pojednávaní 5.9.2012 58,69 EUR

- účasť na pojednávaní 14.12.2012 58,69 EUR

- režijný paušál 3 x 7,41 EUR a 4 x 7,63 EUR

- 20 % DPH zo sumy 371,74 EUR vo výške 74,35 EUR, teda žalobcovi bola priznaná celková náhrada
trov konania podľa § 10, 14, 16 a 18 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v celkovej výške 446,09 EUR.

Žalobcovi nebola priznaná náhrada trov konania za písomné podanie zo dňa 8.9.2011 z dôvodu, že
nešlo o podanie vo veci samej a jeho obsahom boli iba skutočností uvedené už v žalobe.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.