Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/3/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108222355
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5108222355.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany

Nemčekovej, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu:
Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava 29, IČO: 36 062
235, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36
613 843, proti žalovanému v 1/ rade: DOMO-vita, s.r.o., so sídlom Komenského 63A/8357, 010 05 Žilina,
IČO: 36 412 333, a žalovanému v 2/ rade: G. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX/XX, XXX XX
X., štátny občan Slovenskej republiky, v konaní o zaplatenie 430,56 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 65/2009-127 zo dňa 12.04.2011,

takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 65/2009-127 zo dňa 12.04.2011 p o t v r d z u j e .

Žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi
trovy odvolacieho konania v sume 44,71 Eur za trovy právneho zastúpenia v lehote do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, na účet zástupcu žalobcu TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851
01 Bratislava, IČO: 36 613 843.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu j e dovolanie p r í p u s t n é .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil povinnosť žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade
zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 430,56 Eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 430,56 Eur od 22.06.2007 až do zaplatenia a na trovách konania nahradiť žalobcovi spoločne
a nerozdielne na účet právneho zástupcu žalobcu 325,93 Eur, všetko do troch dní po právoplatnosti
rozsudku.

S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 2 písm. j) zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon“), § 3 ods. 1 Zákona, § 24 ods. 2 písm. b) Zákona, § 24
ods. 7 veta prvá Zákona, § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka zák. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OZ“), § 427 ods. 1 OZ, § 563 OZ, § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, § 3
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka,
§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, zák. č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OBZ“), § 3 ods. 2 písm. a) zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách (účinného
v čase dopravnej nehody, ďalej len „zák. č. 315/1996 Z.z.“), § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 315/1996 Z.z.,
dospel okresný súd k záveru, že nárok žalobcu uplatnený žalobou je dôvodný. Na základe vykonaného
dokazovania bolo nesporne preukázané, že dňa 25.12.2006 došlo k dopravnej nehode, ktorú zavinilvodič osobného motorového vozidla Citroen Berlingo, ev. č. ZA-444BY (ďalej len „motorové vozidlo“) -
žalovaný v 2/ rade. Pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu motorového vozidla ev. č. ZA-150AC v
rozsahu poškodenia „svetlomet a blatník“. Medzi žalobcom a žalovanými v 1/ a v 2/ rade bola sporná

skutočnosť, či na osobné motorové vozidlo Citroen Berlingo, ev. č. ZA-444BY, prevádzkou ktorého bola
spôsobená škoda, bolo v čase dopravnej nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Ako prejudiciálnu otázku okresný súd skúmal existenciu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vo vzťahu k osobnému motorovému
vozidlu Citroen Berlingo, ev. č. ZA-444BY ku dňu dopravnej nehody, teda k 25.12.2006, ako základného
predpokladu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vo vzťahu k uplatnenému právu. Výsledky vykonaného
dokazovania vo vzťahu k spornej otázke existencie, či neexistencie poistenia predmetného motorového
vozidla k momentu dopravnej nehody svedčia záveru, podľa ktorého toto vozidlo k momentu dopravnej
nehody nebolo poistené na základe poistnej zmluvy pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla. Pokiaľ žalovaní v 1/ a v 2/ rade v konaní tvrdili, že vozidlo poistené v
čase dopravnej nehody bolo, mali vo vzťahu ku tomuto tvrdeniu dôkaznú povinnosť podľa § 120 ods. 1
veta prvá OSP. Túto dôkaznú povinnosť si nesplnili, preto okresný súd konštatoval, že motorové vozidlo
v čase dopravnej nehody poistené na základe poistnej zmluvy pre poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistené nebolo. Tento záver nevyvrátili predložené dôkazy

žalovaným v 1/ rade o dvoch úhradách (č.l. 82 spisu), ktoré boli premietnuté vo výpise z inkasného
účtu na č.l. 63 spisu a sú platbami podľa poistnej zmluvy č. 6521329060, ktoré číslo zodpovedá
variabilnému symbolu uvedených platieb. Existenciu poistenia nepreukazovali ani doklady o ostatných
úhradách zrealizovaných žalovaným v 1/ rade na č.l. 82 spisu, ktoré boli zrealizované pod variabilným
symbolom, ktorý nekorešpondoval číslu poistnej zmluvy, pričom okresný súd v tejto súvislosti zdôraznil,

že zo svojej inej rozhodovacej činnosti mal vedomosť o bežnej obchodnej praxi podnikateľských
subjektov pri bezhotovostných platbách, pri ktorých sa platby identifikujú prostredníctvom variabilného
symbolu, že tento zodpovedá číslu daňového dokladu faktúry alebo zmluvy, resp. objednávky. Záver
o neexistencii poistenia predmetného motorového vozidla v čase dopravnej nehody nevyvrátila ani
fotokópia poštového peňažného poukazu (č.l. 83 spisu), pretože tento doklad nepreukazoval realizáciu

platby, ani fotokópia medzinárodnej automobilovej poisťovacej karty (č.l. 84 spisu). Listinné dôkazy
bez súčasného preukázania obsahu tvrdenej poistnej zmluvy v celom jej znení, teda i v časti, ktorá
by upravovala otázku spôsobu platenia a splatnosti poistného, nebolo možné hodnotiť ako dôkazy,
preukazujúce existenciu poistenia predmetného vozidla v čase dopravnej nehody. Žalobca nebol
zmluvnou stranou tvrdenej poistnej zmluvy a žalovaný v 1/ rade poistnú zmluvu nepredložil a ani

nenavrhol vykonať dôkaz jej oboznámením. Vzhľadom na uvedené konštatovania (pri primárnom závere
o nepreukázaní obsahu poistnej zmluvy pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
predmetného motorového vozidla platnej a účinnej k momentu dopravnej nehody), boli ako irelevantné
a nadbytočné hodnotené dôkazné návrhy na vykonanie dôkazu výsluchom svedkov C. a Y.. Vo väzbe na
uvedené okresný súd pri riešení prejudiciálnej otázky existencie, resp. neexistencie poistenia vo vzťahu

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou predmetného motorového vozidla Citroen Berlingo
k momentu dopravnej nehody, vychádzal zo zistenia, že poistenie predmetného motorového vozidla
založené poistnou zmluvou, uzatvorenou medzi žalovaným v 1/ rade a KOOPERATIVOU poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group č. 6521329060 zaniklo ku dňu 01.11.2006 pre neplatenie poistného, ako
to jednoznačne vyplývalo z vyjadrenia „KOOPERATIVA poisťovňa a.s. VIG z čl. 62 spisu“. Existencia

poistenia založeného na základe inej poistnej zmluvy k momentu dopravnej nehody vo vzťahu k
predmetnému motorovému vozidlu preukázaná žalovanou stranou nebola a okresný súd v tejto časti
nevidel priestor pre procesný postup podľa § 120 ods. 1 veta tretia OSP, nakoľko by tým porušil princíp
rovnosti účastníkov konania v zmysle § 18 veta prvá OSP. Ku dňu dopravnej nehody, teda k 25.12.2006,
tak podľa okresného súdu osobné motorové vozidlo, Citroen Berlingo, ev. č. ZA-444BY, nebolo povinne

zmluvne poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Žalobcatakdôvodne, vsúladesust.§24ods.2písm.b)Zákona,poskytolpoistnéplneniepoškodenej
S. E. vo výške 12.971,- Sk z poistného garančného fondu. Výška poskytnutého poistenia zodpovedala
výške, ktorá bola ustálená v likvidačnej správe na č.l. 14 spisu a zároveň výška škody nebola žalovanými
v 1/ a v 2/ rade rozporovaná. Poskytnutím poistného plnenia z poistného garančného fondu vzniklo

žalobcovi v súlade s § 24 ods. 7 Zákona, právo požadovať náhradu poistného plnenia od toho, kto
za škodu zodpovedá. V prípade škody spôsobenej pri dopravnej nehode prichádza do úvahy osobitná
objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla v zmysle § 427 a nasl. OZ, ak škoda bola
spôsobená osobitnou povahou jeho prevádzky, ako aj všeobecná zodpovednosť samotného vodičamotorového vozidla v zmysle § 420 OZ, ak škoda bola spôsobená jeho zavineným protiprávnym
konaním.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade uviedol, že žalobca
sa voči nemu domáhal plnenia titulom osobitnej zodpovednosti prevádzateľa motorového vozidla za
škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky. Vzhľadom na postavenie žalobcu a žalovaného v 1/ rade,
ako subjektov záväzkového vzťahu a predmet ich záväzkov, okresný súd vyhodnotil právny vzťah medzi
nimi ako obchodno-právny vzťah podľa § 261 ods. 1 OBZ. Nakoľko však OBZ upravuje náhradu škody

len v prípade porušenia povinnosti zo záväzkového vzťahu a porušenia povinnosti ustanovenej OBZ,
okresný súd na zodpovednosť žalovaného v 1/ rade v nadväznosti na ust. § 1 ods. 2 OBZ aplikoval ust.
§ 427 a nasl. OZ o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov. OZ pojem
prevádzateľ dopravného prostriedku nevymedzuje. Ide o pojem širší ako pojem vlastník (hoci spravidla
budespojmomvlastníkatotožný),pretožeokremvlastníkazahŕňaajinúosobu,ktorájenazákladeiného
než vlastníckeho práva oprávnená na trvalú prevádzku motorového vozidla. Z vykonaného dokazovania

vyplynulo, že žalovaný v 1/ rade je držiteľ predmetného motorového vozidla (táto skutočnosť nebola
medzi účastníkmi podľa § 120 ods. 3 OSP sporná). Žalovaný v 1/ rade v konaní nenamietal, že v čase
dopravnej nehody, teda k 25.12.2006, mal postavenie prevádzateľa predmetného motorového vozidla.
Okresný súd teda dospel k záveru, že žalovaný v 1/ rade je subjektom zodpovedným v zmysle ust. §
427 ods. 2 OZ, za škodu spôsobenú dňa 25.12.2006 prevádzkou motorového vozidla, poškodenej - S.

E.. Vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade sa žalobca domáhal plnenia titulom všeobecnej zodpovednosti
za škodu v zmysle § 420 ods. 1 OZ. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade okresný
súd vyhodnotil ako občiansko-právny, nakoľko nezistil skutočnosti odôvodňujúce aplikáciu ust. § 261,
prípadne § 262 OBZ.

Predpokladmi všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 OZ sú zavinené porušenie
právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi zavineným porušením právnej povinnosti
a škodou. Okresný súd vychádzal z oznámenia o škodovej udalosti poisteným zo dňa 08.01.2007, z
ktorého vyplývalo, že žalovaný v 2/ rade ako vodič predmetného motorového vozidla pri odbočovaní
na vedľajšiu cestu zachytil auto, ktoré išlo z vedľajšej cesty, pretože ho nevidel kvôli plotu. Opísaný

priebeh dopravnej nehody zakladá konštatovanie o zavinení pri porušení právnej povinnosti podľa §
3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 315/1996 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase
dopravnej nehody, na strane žalovaného v 2/ rade, a to zavinenia z nedbanlivosti. Pri dopravnej nehode
bola spôsobená škoda na motorovom vozidle ďalšieho účastníka cestnej premávky a táto škoda je v
príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním žalovaného v 2/ rade. Tým boli splnené všetky

predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú žalovaným v 2/ rade ako vodičom motorového vozidla
v zmysle § 420 ods. 1 OZ. Žalovaný v 2/ rade v priebehu konania žiadnu z uvedených skutočností
nenamietal, a ani nepreukázal existenciu pracovno-právneho vzťahu k žalovanému v 1/ rade v zmysle
jeho tvrdení uvádzaných v priebehu konania, všetko v čase dopravnej nehody. Okresný súd ustálil, že
zmluva o prevode obchodného podielu z č.l. 108 spisu je v uvedených súvislostiach irelevantná.

Žalovaní v 1/ a v 2/ rade, voči ktorým má žalobca v súlade s ust. § 24 ods. 7 Zákona právo na
náhradu toho, čo za nich plnil, boli povinní v súlade s § 563 OZ splniť dlh voči žalobcovi prvý deň po
tom, čo ich žalobca o plnenie požiadal, nakoľko čas plnenia nebol dohodnutý, ani ustanovený právnym
predpisom, ale ani rozhodnutím súdu. Ust. § 563 OZ okresný súd aplikoval aj vo vzťahu k žalovanému
v 1/ rade, nakoľko ust. § 340 OBZ možno aplikovať len v prípade zmluvných záväzkov. Žalobca vyzval

žalovaných v 1/ a v 2/ rade na úhradu poskytnutého plnenia výzvami zo dňa 21.05.2007 (č.l. 18 a 19
spisu), pričom nebolo v konaní sporné, že tieto sa dostali do dispozičnej sféry žalovaných v 1/ a v 2/
rade. V týchto výzvach žalobca prejavil vôľu, aby mu žalovaní v 1/ a v 2/ rade poskytnuté poistné plnenie
nahradili v lehote do 21.06.2007. Odo dňa nasledujúceho, teda od 22.06.2007, sa žalovaní v 1/ a v
2/ rade dostali do omeškania so splnením peňažného záväzku. Od uvedeného dňa žalobcovi vzniklo

právo požadovať od žalovaných v 1/ a v 2/ rade popri plnení aj úroky z omeškania, a to vo vzťahu k
žalovanému v 1/ rade vo výške ustanovenej podľa § 369 ods. 1 OBZ v znení platnom a účinnom ku
dňu vzniku omeškania žalovaného v 1/ rade a vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade vo výške podľa § 517
ods. 2 OZ, t.j. vo výške 8,5 % ročne. Okresný súd konštatoval, že vo vzťahu k žalovaným v 1/ a v 2/
rade boli úroky z omeškania uplatnené vo výške, ktorá neprevyšuje zákonnú sadzbu úroku z omeškania.

Okresný súd považoval žalobu voči žalovaným v 1/ a v 2/ rade za skutkovo aj právne dôvodnú v celom
rozsahu, pričom žalovaných zaviazal podľa § 438 OZ zaplatiť žalovanú istinu a príslušenstvo spoločne
a nerozdielne. O náhrade trov prvostupňového konania bolo okresným súdom rozhodnuté podľa § 142
ods. 1 OSP.Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný v 2/ rade, v podaní zo dňa
02.06.2011 (č.l. 141 spisu), ktoré bolo na výzvu okresného súdu doplnené podaním zo dňa 07.10.2011

(č.l. 147 spisu), v ktorých uviedol, že si splnil všetky náležitosti pri dopravnej nehode s následným
ohlásením poistnej udalosti v stanovených lehotách, a tiež, že mal doklad o poistení auta i vedomosť,
že všetky platby majiteľa voči poisťovni sú uhradené v stanovenej výške. Už pri prvej urgencii od
žalobcu kontaktoval poisťovňu, a to p. Y. a jeho nadriadeného, p. C.. Zistilo sa, že p. Y. s majiteľom
vozidla v decembri 2005 urobil zmenový list na výšku poistného pre rok 2006 štvrťročne 1.461,- Sk.

Uvedená zmena síce bola spísaná, ale do systému poisťovne nebola zadaná, čím bol vyčíslovaný dlh
na poistnom, o ktorom žalovaný v 1/ rade nemohol vedieť. Poisťovni bola nahlásená zmena adresy
doručovania písomností, ale pošta stále bola zasielaná vďaka chybe v systéme poisťovne na adresu
už neplatnú. Okresný súd žiadosť o preukázaní pravdivosti jeho tvrdení vypočutím zainteresovaných
osôb, p. C. a Y. z poisťovne, odbil tvrdením, že poisťovňa sa k tomu vyjadrila písomne, čo
považoval za nesprávne a poškodzujúce jeho záujmy. Ak sa poisťovňa opierala o výpoveď poistky, tak

tento postup bol v rozpore so skutočnosťou, nakoľko adresa doručovania bola zmenená na pobočke
poisťovne osobne minimálne rok pred podaním neoprávnenej výpovede poistnej zmluvy, na základe
čoho sa potom nemohol voči nej odvolať. Za všetko môže chaos a neschopnosť komunikácie systému
a ľudí v poisťovni, v dôsledku čoho celé plnenie pohľadávky Slovenskej kancelárie poisťovateľov bolo
od samého začiatku zle nasmerované. Žiadal, aby odvolací súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

K doručenému odvolaniu žalovaného v 2/ rade sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Uviedol, že žalovaný v bode 2/ v podanom odvolaní namietal skutočnosť, že by
k predmetnému motorovému vozidlu nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu. Žalovaný v 2/ rade poukázal aj na skutočnosť, že v roku 2005 došlo k vyhotoveniu zmenového

listu na výšku poisteného, pričom uvedená zmena bola síce spísaná, ale nezaznamenaná do systému
poisťovne. Žalobca otázku poistenia, resp. nepoistenia predmetného motorového vozidla v zmysle
Zákonapreukázal vrámciprvostupňovéhokonaniadostatočnýmspôsobom,atojednakpredložením
e-mailovej komunikácie žalobcu s poisťovňou ako i písomným vyjadrením poisťovne predloženým počas
konania. Žalovaný v 2/ rade skutočnosti uvádzané v odvolaní nepreukázal, nedoložil žiadne relevantné

dôkazy, ktorými by vyvrátil tvrdenia žalobcu, resp. poisťovne. Žalobca sa stotožnil so závermi okresného
súdu a žiadal, aby krajský súd v zmysle § 219 OSP potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu ako
vecne správne rozhodnutie.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1

OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku podľa §
156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa §
219 ods. 1 OSP ako vecne správne rozhodnutie a súčasne podľa § 238 ods. 3 OSP pripustil dovolanie.
Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

V procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacej právnej veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa 214 ods. 2 OSP. V súlade s § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2
OSP došlo na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/3/2012-160 zo dňa 13.11.2012
k oznámeniu verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu v zákonnej lehote a o
termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci konania upovedomení písomnosťou krajského

súdu zo dňa 13.11.2012 (č.l. 161 spisu) a tiež oznámením na internetovej stránke Krajského súdu Žilina.

Podľa § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Primárne odvolací súd uvádza, že v rámci odvolacích dôvodov, ktorými bol pri posúdení veci viazaný (§
212ods.1OSP),atolentýchdôvodov,ktorémaliväzbunauzavretýskutkovýstavvecivprvostupňovom
konaní, ktorým bol pri rozhodovaní odvolací súd rovnako viazaný (§ 213 ods. 1 OSP), bolo v
prvostupňovom konaní vykonané okresným súdom v intenciách návrhov účastníkov konania dostatočné

dokazovanie, z neho bol správne vyvodený skutkový stav, ktorý okresný súd rovnako správne právne
vyhodnotil.Nosným odvolacím dôvodom žalovaného v 2/ rade bolo posúdenie (ne)existencie poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 3 ods. 1 Zákona v
čase vzniku dopravnej nehody, teda dňa 25.12.2006, ktorú zavinil žalovaný 2/ rade, pričom držiteľom

motorového vozidla bol žalovaný v 1/ rade. Námietka sa teda týkala aktívnej legitimácie žalobcu v
danej veci. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho
súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne
vecne legitimovaný), a účastník na opačnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti
(je pasívne vecne legitimovaný).

Žalovaný v 2/ rade v odvolaní namietal, že okresný súd pri rozhodovaní nezohľadnil ním tvrdenú
skutočnosť o existencii poistenia motorového vozidla, pretože dospel k záveru, že v čase dopravnej
nehody dňa 25.12.2006 neexistovala poistná zmluva v zmysle Zákona. Východiskom pre toto
konštatovanie okresného súdu boli listinné dôkazy dopravnej nehody z č.l. 54 až 57 spisu,
vyjadrenie KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group z č.l. 62 spisu v spojení s výpisom

z inkasného účtu z č.l. 63 spisu, z ktorých vyplynulo, že motorové vozidlo v čase dopravnej nehody
nebolo na základe poistnej zmluvy pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla poistené, s ktorým záverom sa krajský súd stotožnil. Bez vplyvu na správnosť tohto
záveru, boli vyhodnotené listinné dôkazy predložené žalovaným v 1/ rade o dvoch úhradách podľa
č.l. 81 spisu, ktoré vyplývali aj z inkasného účtu na č.l. 63 spisu, a ktoré boli platbami podľa poistnej

zmluvy č. 6521329060, keďže číslo zmluvy bolo zhodné s variabilným symbolom uvedených
platieb. Ani listinné dôkazné prostriedky o ostatných úhradách zrealizovaných žalovaným v 1/ rade podľa
č.l. 82 spisu, ktoré boli zrealizované pod variabilným symbolom, ktorý nekorešponduje číslu poistnej
zmluvy, nepotvrdzovali, že poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou predmetného
motorového vozidla v čase dopravnej nehody existovalo. Konštatovaný záver neovplyvnila ani fotokópia

poštového peňažného poukazu, nakoľko tento doklad nepreukazoval realizáciu platby, ale ani fotokópia
medzinárodnej automobilovej poisťovacej karty, ktorá podľa žalovaného v 1/rade bola vypísaná pri
zmenovomlístku30.12.2005(č.l.84spisu),tedavčase,keďpoistnázmluvaprepoisteniezodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla trvala, a nebolo zrejmé, že dôjde k jej zániku k
01.11.2006, a to z dôvodu neplatenia poistného. Všetky uvedené dôkazy predložené žalovaným v 1/

rade v súhrne, neboli takej dôkaznej sily, aby bez súčasného preukázania obsahu tvrdenej poistnej
zmluvy v celom jej znení, teda i v časti, ktorá upravuje otázku spôsobu platenia a splatnosti poistného,
by nepochybne preukazovali existenciu poistenia predmetného vozidla v čase dopravnej nehody, s
poukazom na to, že žalobca nebol zmluvnou stranou tvrdenej poistnej zmluvy a žalovaný 1/ rade poistnú
zmluvu nepredložil a ani nenavrhol vykonať dôkaz jej oboznámením. Ak za tohto stavu okresný súd

ustálil pri vyhodnocovaní prejudiciálnej otázky (ne)existencie poistenia vo vzťahu zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového k momentu dopravnej nehody, že poistenie predmetného
motorového vozidla založené poistnou zmluvou, uzatvorenou medzi žalovaným v 1/ rade a
KOOPERATIVOU poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group č. 6521329060 zaniklo ku 01.11.2006 pre
neplatenie poistného, ako to jednoznačne vyplýva z vyjadrenia KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna

Insurance Group z čl. 62 spisu, tak krajský súd sa s týmto záverom stotožnil. Za osobu bez
poistenia zodpovednosti podľa názoru odvolacieho súdu treba považovať toho, kto zodpovedá za škodu
spôsobenú prevádzkou takého vozidla, u ktorého nebola uzavretá poistná zmluva v zmysle § 3 Zákona
(obdobne viď Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 127/2007 z 13. októbra 2008).

Žalovaný v bode 2/ v odvolaní namietal, že okresný súd návrhy na vykonanie dôkazu výsluchom
svedkov C. a Y. zamietol. Zamietnutie týchto návrhov na dokazovanie okresný súd odôvodnil tým, že
pri primárnom závere o nepreukázaní obsahu poistnej zmluvy pre poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou predmetného motorového vozidla, platnej a účinnej k momentu dopravnej
nehody, tak tieto návrhy na dokazovanie boli irelevantné a nadbytočné. Krajský súd považuje za

podstatné zdôrazniť, že je plne v kompetencii súdu, či navrhnutý dôkaz vykonaná, ktorý záver je súladný
s konštantnou judikatúrou. Podľa judikátu R 37/1993, nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom
nie je postup, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. A napokon podľa R 39/1993,
podmienka prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f) nie je splnená v prípade, ak sa účastníkovi
odňala možnosť konania pred súdom len pre časť konania do takej miery, že účastník následne

mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania napr. tým, že mohol podať proti rozsudku, ktorý mu
bol riadne doručený, odvolanie. V tejto súvislosti len podporne krajský súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp.zn. 3 Cdo 204/2009, v zmysle ktorého „Dôkazy hodnotí súd
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritomstarostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132
O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je

obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-
ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého
podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne,
avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. Do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov
nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. (viď R 42/1993)“. Ak okresný
súd navrhnuté dôkazy nevykonal a tento svoj postup odôvodnil, tak takýto postup je možné považovať i
za súladný s konštantnou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky. Správnosť týchto prijatých

záverov krajského súdu je dotvrdená i poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.
I. ÚS 350/08 z 30. septembra 2010, v zmysle ktorého „Dokazovanie v občianskom
súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie
a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou
účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené

predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie
dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie
skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom,
ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať
určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 157 ods. 2 Občiansky súdny poriadok). Skutočnosť, že
okresný súd a ani následne krajský súd neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania predložené
sťažovateľom, nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení jeho práv. Zásah do základného práva
na súdnu ochranu či práv na spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti podľa Ústavného súdu
Slovenskej republiky bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní

účastníkom navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna
úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy,
ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu bol účastník postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície
ako druhá strana v konaní“.

V danom prípade však bolo relevantné pre závery tak okresného ako aj odvolacieho súdu vyhodnotenie
potvrdenia, ktoré vydala KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group z č.l. 62 spisu, ako aj
ostatné účastníkmi produkované listinné dôkazy, vo vzťahu ku ktorým by boli svedecké výpovede len
podpornými dôkaznými prostriedkami.

Na dotvrdenie správnosti prijatých záverov krajský súd poukazuje i na ust. § 153 ods. 1 OSP, z ktorého
vyplýva, že súd rozhoduje o veci na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.
Ťažisko dokazovania a z neho vyvodených skutkových záverov okresného súdu v danej veci spočívalo
v dôkazoch priamo účastníkmi produkovaných a predkladaných v danom konaní, a to v tom rozsahu,
ako dostatočne v prvostupňovom konaní vykonal okresný súd.

Z uvedeného dôkazného stavu, z neho vyvodených záverov, bolo opodstatnené žalobe v celom rozsahu
vyhovieť. Z týchto dôvodov došlo k potvrdeniu napadnutého rozsudku okresného súdu ako vecne
správneho rozhodnutia podľa § 219 ods. 1 OSP.

Výrok o trovách prvostupňového konania nebol odvolaním osobitne napadnutý a ako závislý výrok od
výroku v merite veci pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia vo výroku vo veci samej bol potvrdený
ako vecne správny i výrok o trovách prvostupňového konania podľa § 219 ods. 1 OSP.

Vzhľadom na skutočnosť, že krajský súd bol v odvolacom konaní viazaný v zmysle § 212 ods. 1

OSP rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalovaného v 2/ rade, ktorý v podanom odvolaní ako
odvolací dôvod namietol záver okresného súdu o neexistencii zmluvy pre poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, potom nebol daný priestor pre krajský súd ako súd
odvolací, aby podrobil prieskumu i ďalšie dôvody, pre ktoré okresný súd žalobe vyhovel, najmä pokiaľide určenie pasívnej legitimácie žalovaného v 2/ rade, teda vodiča motorového vozidla, ktorý zavinil
dopravnú nehodu, avšak ktorému zo Zákona nevyplývala povinnosť poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Odvolací súd za aplikácie ust. § 238 ods. 3 OSP súčasne pripustil voči svojmu rozhodnutiu dovolanie,
keďže za otázku po právnej stránke zásadného významu považoval výklad právnej úpravy tzv.
postihového práva Slovenskej kancelárie poisťovateľov, pri plnení z poistného garančného fondu
poškodenému v prípade, ak vo vzťahu k motorovému vozidlu, ktorým bola škoda spôsobená, nebolo

uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. V takom prípade za pasívne legitimovaný subjekt sa považuje nepochybne ten, kto povinné
zmluvné poistenie neuzavrel, hoci mu táto povinnosť vyplývala zo zákonnej úpravy Zákona (č. 381/2001
Z.z.), teda prevádzateľ (držiteľ, vlastník) vozidla, ktorý súčasne zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 427 ods. 1 OZ. Ide o právnu otázku (ne)existencie
pasívnej legitimácie vodiča motorového vozidla k náhrade plnenia poskytnutého Slovenskou kanceláriou

poisťovateľov z poistného garančného fondu poškodenému za situácie, ak vodič motorového vozidla,
hoci spôsobil a zodpovedá za škodu v zmysle § 420 ods. 1 OZ, nemal povinnosť uzavrieť povinné
zmluvné poistenie motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená (nebol jeho vlastníkom, držiteľom,
prevádzateľom). Ide teda o aplikáciu a výklad Zákona voči vodičovi motorového vozidla za vyššie
popísaných okolností. Uvedená situácia nebola doteraz v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky riešená.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods.
1, § 151 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý uskutočnil návrh na priznanie
trov odvolacieho konania v podaní zo dňa 22.11.2012. Náhrada odvolacích trov pozostávala z odmeny

za úkon právnej služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov 1 x 29,88 Eur (tarifná odmena za podanie
písomného vyjadrenia k odvolaniu žalovanej, č.l. 156 spisu) + 1 x 7,63 Eur režijný paušál + 20 % DPH =
45,00 Eur. Právny zástupca žalobcu si však uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v podaní zo dňa
22.11.2012 v sume 44,71 Eur, ktorým návrhom bol odvolací súd viazaný, preto právnemu zástupcovi

žalobcu priznal náhradu trov odvolacieho konania za trovy právneho zastúpenia v ním uplatnenej sume
44,71 Eur. Celkom priznané dôvodné trovy odvolacieho konania predstavujú súčtom 44,71 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.