Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. október 2012

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/41/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611201092
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2012:5611201092.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci

žalobkyneI.F.,Z..X.X.XXXX,B.XXC.T.,K.,H.,C.F.XRX,protižalovanémuMinisterstvohospodárstva
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Mierová 19, IČO: 006 868 32, v konaní o vyporiadanie
reštitučného nároku, takto

r o z h o d o l :

Konanie sa v časti o zaplatenie 239.318 eur a úroku z omeškania vo výške 9,8 % ročne zo sumy 627.000
eur od 1. 1. 1996 do 15. 1. 1996, z a s t a v u j e .

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš elektronicky dňa 10. 2. 2011, doplnenou
písomne dňa 28. 2. 2001, sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému vyporiadania reštitučného nároku

v zmysle § 2 ods. 3 zák. č. 87/1991 Zb., v rámci ktorého žiadala zaplatiť 627.000 eur, ako aj úrok z
omeškania vo výške 9,8 % ročne zo sumy 627.0000 eur, od 1. 1. 1996 do zaplatenia, ako aj náhrady
trov konania. V žalobe uviedla, že oznámenie o spôsobe a rozsahu vyporiadania reštitučného nároku jej
bolo doručené dňa 26. 1. 2011. Nesúhlasí s ocenením svojho reštitučného nároku. Oznámenie jej bolo
doručené 16 rokov po tom, ako Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR vydalo
rozhodnutie o privatizácii majetku, na ktorý si v zákonnej lehote uplatnila kvalifikovaný reštitučný nárok.
Pôvodne, a to po dobu 20 rokov, žiadala ako spôsob vyporiadania reštitučného nároku, vydanie veci.
Vydaniu veci nebránili žiadne prekážky nakoľko budovy neboli neoddeliteľnou súčasťou organizačnej

a technologicky samostatnej jednotky, ani nedošlo k zhodnoteniu týchto budov. Po 20 rokoch súdenia
sa súhlasila s adekvátnou finančnou náhradou za odňatie budovy. Ministerstvo hospodárstva SR jej
nezaplatilo ani čiastočný nárok, ktorý jej priznalo pôvodne rozhodnutím zo dňa 4. 3. 1997. Na základe
uvedeného rozhodnutia jej malo byť vydaných 9168 akcií v nominálnej hodnote 1000 Sk za akciu.
Nikdy jej však žalovaný uvedené akcie nedoručil. V privatizačnom projekte boli sporné nehnuteľnosti
nesprávne uvedené v časti majetku. Žalovaný nie je ochotný jej zaplatiť za celú odňatú vec, ale len 1/3-
inu z tejto hodnoty. Jej rodičia však vlastnili celú vec. Aj podľa právneho názoru Najvyššieho súdu sa

však vydáva celá vec.

V doplnení žaloby, doručenom súdu elektronicky dňa 9. 1. 2012, doplnenom písomne dňa 19. 1. 2012,
žalobkyňa uviedla, že Fond národného majetku jej vyplatil dňa 27. 5. 2011 sumu 193.841 eur, formou
zmenky. Pri výpočte výšky žalovanej sumy vychádzala zo znaleckého posudku D.. X. A. č. 44/2010,ocenenia nehnuteľnosti v čase odňatia v r. 1950, účinného podľa cenových predpisov platných k 1.
4. 1991. Súhlasila s prepočtom ministerstva ohľadne reštitučného nároku v celosti, na sumu 581.523
eur. Nesúhlasí však s vyplatením len 1/3-iny nároku, bez akýchkoľvek úrokov z omeškania. Úroky

z omeškania počíta od 16. 1. 1996. Vychádza z toho, že v zmysle zák. č. 87/1991 Zb. mala právo
na reštitúciu majetku, pričom žiadosť si uplatnila u povinnej osoby Zdroj Banská Bystrica, š. p., aj
u Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR, v zákonom stanovenej lehote. Na
Ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku si uplatnila reštitučný nárok dňa 1. 8. 1991, 11.
9. 1991, 30. 9. 1991, u povinnej osoby 7. 10. 1991. Faktickému vydaniu veci nebránili žiadne dôležité

okolnosti. K samotnému vyporiadaniu reštitúcie malo dôjsť najneskôr v októbri 1995, keď Ministerstvo
pre správu a privatizáciu národného majetku SR vydalo rozhodnutie o privatizácii časti podniku Zdroj
Banská Bystrica, š. p., založením akciovej spoločnosti Zdroj - LM, a. s. Fond národného majetku založil
akciovú spoločnosť Zdroj - LM, a. s. 16. 1. 1996. Tým, že nemohla včas disponovať majetkom, resp.
dlžnou sumou, ktorú jej dlhovala povinná osoba, utrpela ujmu. Žalovaný mal vyporiadať reštitučný nárok
najneskôr do prevodu nehnuteľnosti do akciovej spoločnosti, ku ktorému došlo 16. 1. 1996, kedy bola

výška úrokov z omeškania 17,6 %. Preto navrhla, aby bola pripustená zmena žaloby tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť jej 581.523 eura mínus 193.841 eura, ktoré už zaplatil 27. 5. 2011 a úrok z omeškania
vo výške 17,6 % ročne zo sumy 193.841 eur od 16. 1. 1996 do 27. 5. 2011 a zo sumy 387.682 eur od
16. 1. 1996 do zaplatenia. V doplnení žaloby zo dňa 29. 3. 2012 žalobkyňa uviedla, že trvá na vyplatení
sumy vo výške 387.682 eur. Uviedla, že jej súrodenci nežijú, obaja sú mŕtvi, sestra zomrela v r. 1959,

brat v r. 1999. Uviedla, že zákon č. 403/19920 Zb. sa na tento prípad nevzťahuje. Jedná sa len o jeden
ucelený reštitučný nárok. Trvá aj na úrokoch z omeškania, nakoľko žalovaný jej odmieta viac ako 20
rokov vyporiadať sklad múky a soli, prezývaný Unra, a sociálnu budovu.

Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Uviedol, že žalobkyňa nenamietala žiadne dôvody, ktoré by
mali vplyv na výšku priznanej náhrady. Výška náhrady vo výške 1/3-iny vyplýva priamo zo zákona. 2/3-

iny žalobkyňa nie je oprávnená požadovať, nakoľko peňažnú náhradu nie je možné poskytnúť celú.

Uznesením zo dňa 25. 10. 2012 súd pripustil zmenu žaloby v časti úrokov z omeškania.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie
v neprítomnosti žalobkyne, ktorej bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené,
pričom svoju neúčasť ospravedlnila zo zdravotných dôvodov, keďže sa musela podrobiť chirurgickému

zákroku. Žiadala, aby súd vykonal súdne pojednávanie v jej neprítomnosti. Súd preto konal a rozhodol
v neprítomnosti žalobkyne, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na
jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím
návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v
konaní.

Podľa§96ods.3Občianskehosúdnehoporiadku,nesúhlasodporcusospäťvzatímnávrhuniejeúčinný,
ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na

rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd
rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu

Podľa § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj
keď je úkon nesprávne označený.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti o zaplatenie 239.318 eur a úroku

z omeškania vo výške 9,8 % ročne zo sumy 627.000 eur od 1. 1. 1996 do 15. 1. 1996 zastavil, nakoľkožalobkyňa zobrala v uvedenej časti žalobu späť. Žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia 627.000
eur, následne navrhla pripustiť zmenu žaloby, podľa ktorej žiadala priznať už len sumu vo výške 387.682
eur. Aj keď žalobkyňa navrhovala, aby v uvedenej časti súd pripustil zmenu žaloby, podľa obsahu sa

jednalo o čiastočné späťvzatie žaloby, nakoľko žalobkyňa žiadala menej. Súd preto konanie v časti
o zaplatenie 239.318 eur (627.000 eur - 387.682 eur) zastavil. Súd taktiež zastavil konanie v časti o
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,8 % ročne zo sumy 627.000 eur od 1. 1. 1996 do 15. 1. 1996,
keďže v návrhu na pripustenie zmeny žaloby žalobkyňa žiadala priznať úrok z omeškania len od 16. 1.
1996, teda žiadala menej o úrok z omeškania za obdobie od 1. 1. 1996 (počiatok úroku z omeškania

uplatneného v žalobe) do 15. 1. 1996.

Žalovaný pri výsluchu uviedol, že výšku náhrady vyčíslili v zmysel § 47 a podľa znaleckých posudkov
vypracovaných D.. A. č. 44/2010 a D.. Z. č. 20/1997. Znalecké posudky boli trochu zmenené v
nadväznosti na roky odňatia. Peňažná náhrada je osobné plnenie, ktoré sa plní len pre osobu. S
poukazom na ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c) zák. č. 87/1991 Zb., podľa ktorého každý má nárok na
prislúchajúcipodiel.Nakoľkoboli3osoby,peňažnýnárokmuselbyťrozdelený.Niejemožnéstotožňovať

si peňažnú náhradu s vydaním veci. Uplatnené úroky taktiež nie sú dôvodné, nakoľko až do r. 2010
žalobkyňa vždy žiadala vydanie veci a až po zmene žaloby žiadala vydanie peňažnej náhrady, preto
nemohlo dôjsť k omeškaniu. Aj v konaní o vydanie veci pritom však vystupovali len ako vedľajší účastník.
Akcie, ktoré boli priznané žalobkyni rozhodnutím o vyporiadaní reštitučného nároku, neboli žalobkyňou
prevzaté. Keďže žalobkyňa prevzala peňažnú náhradu, považujú žalobu za neopodstatnenú. Žalobkyňa

uznala sumu vyčíslenú v oznámení. Súrodenci žalobkyne nespĺňali podmienku uvedenú v § 3, a to
podmienku trvalého pobytu a štátneho občianstva. Navrhol žalobu zamietnuť. Náhradu trov konania si
neuplatnil.

Okrem výsluchu žalovaného súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to oznámením
o spôsobe a rozsahu vyporiadania reštitučného nároku zo dňa 19. 1. 2011, rozhodnutím Ministerstva

hospodárstva SR zo dňa 18. 1. 2011, oznámením o spôsobe a rozsahu vyporiadania reštitučného
nároku zo dňa 6. 3. 1997, obsahom pripojených spisov Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn.
10C/218/1994, 10C/202/1993 a 4C/1/2010, výpočtom výšky finančnej náhrady, oznámením Fondu
národného majetku SR, dokladom o vklade, zakladateľskou listinou obchodnej spoločnosti Zdroj - LM, a.
s., oznámením o odstránení nedostatkov reštitučného majetku v právnej časti privatizačného projektu,

poštovou doručenkou, zistiac nasledovný skutkový stav:

Ministerstvo hospodárstva SR oznámením zo dňa 19. 1. 2011 oznámilo žalobkyni spôsob a rozsah
vyporiadania reštitučného nároku vydaného podľa § 2 ods. 3 zák. č. 87/1991 Zb., v ktorom uviedlo,
že dňa 18. 1. 2011 vydalo pod č. 105/2001-1000 rozhodnutie o zmene rozhodnutia č. KM-4/1997 tak,
že priznaný reštitučný nárok za stavby: sklad, súp. č. 1150 na parc. č. 1016/2, sklad Unra na parc.

č. 1016/2, dielne na parc. č. 1016/3, sociálna budova na parc. č. 1016/3, garáže na parc. č. 1016/3,
vrátnica na parc. č. 1016/5, oplotene, studňa, vonkajšie úpravy a pozemky vytvorené geometrickým
plánomč.243-204-0050-93diel6)vk.ú.LiptovskýMikuláš,savyporiadaoprávnenejosobeI.F.vydaním
193.841 eur, vo forme zmenky, ktorú vydá Fond národného majetku SR. Podľa poučenia, v prípade
nesúhlasu s ocenením nároku, sa môže oprávnená osoba domáhať svojho nároku na súde v lehote 15

dní odo dňa, kedy bola o spôsobe vyporiadania nároku oboznámená. Podľa odôvodnenia oznámenia,
oprávnenou osobou v súlade s § 3 zák. č. 87/1991 Zb. je Zora Macková, v podiele 1/3-iny z celku.
Na Ministerstve pre správu a privatizáciu SR bol uplatnený reštitučný nárok žalobkyňou 1. 7. 1991. K
zmenerozhodnutiasp.zn.KN-4/1997pristúpiloMinisterstvohospodárstvaSRnazákladeprávoplatného
rozsudku Okresného súdu v Liptovský Mikuláši, č. k. 10C/202/1993, ktorým bolo rozhodnuté, že dom

súp.č.1137sozastavanýmipozemkamiC-KNparc.č.1016/1a1016/10,nebolpredmetomznárodnenia,
nakoľko išlo o dom, ktorý bol v podstatnej časti určený na bývanie, odvolávajúc sa na dokazovanie v
konaní vedenom Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 10C/218/1994 o pôvodne stavieb tzv.
Unra sklad a sociálna budova a tiež v súvislosti s podaním oprávnenej osoby, ktorá počas tohto konania
požiadala o vyporiadanie reštitučného nároku finančnou náhradou. Výška reštitučného nároku v celosti

predstavuje 581.523 eur.Ministerstvo hospodárstva SR vydalo dňa 18. 1. 2011 pod č. 105/2011-1000 rozhodnutie o zmene
rozhodnutia č. 4/1997 zo dňa 4. 3. 1997 o vyporiadaní reštitučného nároku, vydaného podľa § 2 ods.
3 zák. č. 87/1991 Zb., ktorým priznalo žalobkyni reštitučný nárok za nehnuteľnosti v katastrálnom

území Liptovský Mikuláš, ktorý sa vyporiada vydaním 193.841 eur, vo forme zmenky, ktorú vydá Fond
národného majetku SR.

Dňa 6. 3. 1997 vydalo Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR oznámenie o
spôsobe a rozsahu vyporiadania iným spôsobom ako fyzickým vydaním, podľa ktorého reštitučný nárok
vo výške 3.056.137 Sk, zaokrúhlene 3.056.000 Sk, s oprávnenou osobou bude vyporiadaný vydaním

akcií z Reštitučného investičného fondu, a. s. Bratislava, v pošte 3056 kusov akcií v nominálnej hodnote
1000 Sk za jednu akciu.

Podľa výpočtu reštitučného nároku žalobkyne, vypracovaného žalovaným, bol reštitučný nárok ocenený
znaleckým posudkom č. 20/97, vypracovaným D.. F. Z., v ktorom boli ocenené administratívna budova
a byty súp. č. XXXX na parc. č. 1016/1, hlavný sklad súp. č. 1150 na parc. č. 1016/2, dielne a
garáže na parc. č. 1016/3, vrátnica, oplotenie, studňa, vonkajšie úpravy a pozemky. Znalec D.. X. A.

vypracoval znalecký posudok č. 44/2010 vo veci zistenia ceny nehnuteľností, a to skladu potravín a
skladu Unra, na prac. č. 1016/2, garáže na parc. č. 1016/3, dielne na parc. č. 1016/3, vrátnice, oplotenia,
studne, vonkajších úprav a pozemkov. Na základe uvedených znaleckých posudkov bolo vypočítané
ohodnotenie reštitučného nároku vo výške 581.523 eur.

Dňa 27. 5. 2011 bolo vyplatených v Q. Q., a. s. na účet žalobkyne 193.841 eur.

Zakladateľskou listinou, vydanou Fondom národného majetku SR dňa 16. 1. 1996, bola založená
obchodná spoločnosť, Zdroj-LM, a. s. Podľa čl. IV. ods. 3 zakladateľskej listiny bol predmetom
nepeňažného vkladu zakladateľa všetok majetok slúžiaci na prevádzkovanie podniku Zdroj Banská
Bystrica, š. p., odštepný závod 09-04 Liptovský Mikuláš, ako i všetky práva, povinnosti, záväzky, okrem
práv podľa § 16 zák. č. 92/1991 Zb. Podľa oznámenia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného

majetku SR zo dňa 25. 9. 1995 privatizovaný subjekt, Zdroj, š. p. Banská Bystrica - OZ 09-04 Lipt.
Mikuláš, odstránil nedostatky reštitučnej majetkoprávnej časti privatizačného projektu.

Fond národného majetku SR správou zo dňa 11. 1. 2012 oznámil, že na základe rozhodnutia
č. 105/2011-1000, vydaného Ministerstvom hospodárstva SR dňa 18. 1. 2011, vystavil dňa 19.
5. 2011 zmenku v sume 193.841 eur v prospech X.. P. P., na základe predloženej dohody o

plnomocenstve, ktorou oprávnená osoba Zora Macková splnomocnila splnomocnenca na prevzatie a
preplatenie vystavenej zmenky. Dňa 27. 5. 2011 v sídle Fondu národného majetku SR osobne prevzala
splnomocnenkyňa vystavenú zmenku na sumu 193.841 eur. Podľa potvrdenia Q. Q., a. s. bola zmenka
zaplatená prevodom na účet dňa 27. 5. 2011.

Z poštovej doručenky, preukazujúcej doručenie oznámenia o spôsobe a rozsahu vyporiadania

reštitučného nároku žalobkyni, súd zistil doručenie uvedeného oznámenia žalobkyni dňa 26. 1. 2011.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 10C/218/1994, súd zistil, že
žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresnom súde Liptovský Mikuláš dňa 29. 6. 1994 proti žalovaným
1) Zdroj Verex, a. s., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Ministerstva hospodárstva
SR domáhala vydania nehnuteľností, zapísaných vo vložke č. 1703, m. p. č. 1016/2, kat. územie E.

F., na ev. liste č. XXX, parc. č. 1016/2, zastavané skladové priestory, vo vložke 1703, m. p. č. 1016/3,
vo vložke 1703 m. p. č. 1016/5, na ev. liste č. XXX, parc. č. 1016/3, zastavané hospodárska budova
a dvor, vo vložke 1703, m. p. č. 1006, zast. skladovými priestormi, v stave katastrálnom ako parc.
č. 1016/2, vo vložke 1703 m. p. č. 1578, na ev. liste XXX, parc. č. 1577/2-záhrada, vo vložke 1703
m. p. č. 1009-roľa, v stave katastrálnom parc. č. 1016/5, právnym dôvodom vydania podľa § 3 ods.

2 písm. c) zák. č. 87/1991 Zb., keďže jej rodičia, ktorým boli uvedené nehnuteľnosti znárodnené, už
zomreli. Z rozhodnutia o privatizácii časti podniku, vydaného Ministerstvom pre správu a privatizáciu
národného majetku SR dňa 11. 10. 1995, č. KM-548/95 súd zistil, že došlo k privatizácii Zdroju BanskáBystrica,š.p.,odštepnýzávod09-04Lipt.MikulášspôsobomzaloženiaobchodnejspoločnostiZdroj-LM,
a. s. Liptovský Mikuláš vkladom časti majetku štátneho podniku. Rozhodnutím Ministra hospodárstva
SR č. 14 zo dňa 19. 1. 1996 č. 110/333/160/96 došlo k vyňatiu časti majetku štátneho podniku Zdroj

Banská Bystrica, odštepný závod 09-04 Lipt. Mikuláš, v súlade so schváleným privatizačným projektom,
k prechodu na Fond národného majetku SR, ktorý mal vložiť časť majetku štátneho podniku, a to
odštepný závod 09-04 Lipt. Mikuláš do akciovej spoločnosti Zdroj-LM, Liptovský Mikuláš. Rozsudkom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 10. 4. 1997, sp. zn. 10C/218/97-150, bol návrh žalobkyne
na vydanie nehnuteľnosti KN parc. č. 1016/2, spolu so skladom súp. č. 1150, parc. č. 1016/5, spolu

s hospodárskou budovou parc. č. KN 1016/11, administratívna budova a parc. č. KN 1016/12, včetne
administratívnej budovy, vedených na LV č. XXXX, kat. územie E.. F., zamietnutý. Uznesením Krajského
súdu v Žiline zo dňa 25. 3. 1998, č. k. 7Co/1109/97-261, bol uvedený rozsudok zrušený a vec bola
vrátená súdu na nové konanie a rozhodnutie. Súd vo veci opätovne rozhodol rozsudkom zo dňa 21.
10. 2003, č. k. 10C/218/94-355, ktorým bol návrh žalobkyne na vydanie nehnuteľností, vedených v
katastri nehnuteľností Správy katastra Lipt. Mikuláš, zapísaných na LV č. XXXX, pre kat. územie E..

F.Š., a to skladu potravín na parc. č. KN-C 1016/2, pozemku parc. č. KN 1016/2, garáže na parc.
č. KN 1016/3, pozemok parc. č. 1016/3, pozemku parc. č. KN 1016/5, administratívnej budovy na
parc. č. KN 1016/11, pozemok parc. č. KN 1016/11, administratívnej budovy na parc. č. KN 1016/12,
pozemok parc. č. KN 1016/12, pozemku parc. č. KN 1016/13, zamietnutý. Uznesením zo dňa 21. 10.
2003, č. k. 10C/218/93-365, bolo podanie žalobkyne zo dňa 25. 3. 1999 v časti, v ktorej sa domáhala

finančnej náhrady za všetky straty a škody, za neoprávnený majetkový prospech, za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom, spôsobenú nečinnosťou príslušných orgánov, náhrady za nepeňažné
straty, ušlý zisk a omeškané príležitosti, odmietnuté. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 30. 3.
2005, č. k. 9Co/6/04-447, rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/218/94-355, zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesením zo dňa 23. 8. 2006, č. k. 10C/218/1994-595 a následne

uznesením zo dňa 21. 2. 2007, č. k. 10C/218/1994-745, bola pripustená zmena žaloby tak, že žalovaný
je povinný vydať žalobkyni nehnuteľnosti vytvorené geometrickým plánom č. 244-204-0515-94 zo dňa
30. 9. 1994, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre kat. územie E. F., a to
sklad potravín súp. č. 1150, na parc. č. KN 1016/2, pozemok parc. č. 1016/2, pozostávajúci z dielov 6,
7, 11 geometrického plánu, garáže na parc. č. KN 1016/3, pozemok parc. č. 1016/3, pozostávajúci z

dielov 13, 14 a 16 geometrického plánu, pozemok parc. č. KN 1016/5, spolu s hospodárskou budovou,
pozostávajúcou z dielov 5, 10 a 15 geometrického plánu, pozemok parc. č. 1016/11, administratívna
budova, pozostávajúca z dielov 3 geometrického plánu, administratívna budovy na parc. č. KN 1016/12,
pozemok parc. č. 1016/12 pozostávajúci z dielu 4 geometrického plánu, pozemok parc. č. 1016/13
pozostávajúci z dielu 12 geometrického plánu, pozemok parc. č. 1016/14, sklad pozostávajúci z dielu

20 geometrického plánu, pozemok parc. č. 1016/15, sklad pozostávajúci z dielu 21 geometrického
plánu a pozemok parc. č. KN 1009/1 pozostávajúci z dielu 17 geometrického plánu. Uznesením zo
dňa 23. 3. 2007, č. k. 10C/218/1994-772, bolo opravené uvedené uznesenie vo výrokovej časti v časti
označenia skladu potravín. Uznesením zo dňa 23. 3. 2007, č. k. 10C/218/94-774, súd žalobu v časti,
v ktorej sa žalobkyňa domáhala finančnej náhrady za všetky straty a škodu za neoprávnený majetkový

prospech, za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, spôsobenú nečinnosťou príslušných
orgánov, náhrady za nepeňažné straty, ušlý zisk a omeškania príležitostí, vylúčil na samostatné konanie.
Rozsudkom zo dňa 23. 3. 2007, č. k. 10C/218/94-776, bola žaloba žalobkyne zamietnutá. Uznesením
Krajského súdu v Žiline zo dňa 27. 1. 2010, č. k. 6Co/245/2008-914, bol uvedený rozsudok zrušený a vec
bola vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Poverená pracovníčka vedľajšieho účastníka na

strane žalovaného P.. Š. na súdnom pojednávaní dňa 25. 6. 2010 uviedla, že parc. č. 1016/15 a 1016/14
neboli predmetom privatizácie. Parcely č. 1008 a 1009 neboli predmetom privatizácie. V čase, keď sa
budoval Unra sklad, tak už tam bola uvalená správa. Pokiaľ ide o sociálnu budovu, tak v čase prevzatia
tam už boli sklady, ale bolo to architektonicky členené, zrejme pôvodne tam bola umývarka a toalety,
čiže to zrejme slúžilo na vykonávanie hygienických potrieb. Znaleckým posudkom D.. X. A. č. 44/2010

zo dňa 25. 10. 2010 bola určená hodnota nehnuteľností, a to garáže na parc. č. 1016/3, vrátnice, skladu
potravín na parc. č. 1016/2, skladu Unra na parc. č. 1016/2, dielne na parc. č. 1016/3, sociálnej budovy
na parc. č. 1016/3, oplotenia predného, studne kopanej, vonkajších úprav a pozemkov zapísaných ako
parc. č. 1016/2, 1016/3, 1016/5, 1016/11, 1016/13, 1016/12, ku dňu 1. 4. 1991, vo výške 8.396.091,28
Kčs. Znaleckým posudkom D.. F. Z. č. 20/97 zo dňa 21. 2. 1997, bola určená cena administratívnej

budovy, hlavného skladu, garáže, dielne, vrátnice, oplotenia, studne, kanalizačnej prípojky, vodovodnej
prípojky, vonkajších schodov a pozemku k roku 1950 spolu na 9.161.000 Sk. Uznesením zo dňa 29. 10.
2010, č. k. 10C/218/1994-1190, súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni
627.000 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,8 % ročne zo sumy 627.000 eur od 1. 1. 1996 dozaplatenia. Rozsudkom zo dňa 21. 1. 2011, č. k. 10C/218/1994-1338, bola žaloba žalobkyne zamietnutá.
Podľa odôvodnenia rozsudku, súd dospel k záveru, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný len
na vydanie veci, kedy v prípade právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým by súd uložil žalovanému

vydať žalobkyni vec, by bola žalovanému vyplatená náhrada Fondom národného majetku SR, keďže
žalovaný uspokojuje reštitučný nárok oprávnenej osoby vydaním majetku, čo vyplýva z ust. § 3 ods.
3 zák. č. 92/1991 Zb. Žalovaný teda nebol pasívne vecne legitimovaný v spore o vyplatenie finančnej
náhrady. V prípade, ak žalobkyňa nesúhlasí s ocenením svojho nároku v novom rozhodnutí Ministerstva
hospodárstva SR zo dňa 18. 1. 2011, môže sa, podľa ust. § 47 ods. 3 zák. č. 92/1991 Zb., domáhať

svojho nároku na súde v lehote 15 dní odo dňa, keď bola o spôsobe vyporiadania nároku upovedomená.
Proti uvedenému rozsudku podala žalobkyňa odvolanie. V podaní zo dňa 3. 7. 2011 žalobkyňa uviedla,
že dňa 27. 5. 2011 jej Fond národného majetku SR vyplatil 193.841 eur. Krajský súd v Žiline rozsudkom
zo dňa 13. 6. 2012, č. k. 6Co/163/2011-1427, rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. Krajský súd v
odôvodnení rozsudku skonštatoval, že sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi
súdu I. stupňa, ktorý v dostatočnom množstve zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vecne

správne rozhodol a rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 10C/202/1993, súd zistil, že
rozsudkom zo dňa 7. 10. 1993, č. k. 10C/202/1993-25, bolo žalovanému, Zdroj, š. p. Banská Bystrica,
odštepný závod Liptovský Mikuláš, v konaní o vydanie veci uložené vydať žalobkyni, I. F., nehnuteľnosť
nachádzajúcu sa v E. F., L. Č.. X.. XXXX s dvorom, zapísaný v pozemkovej knihe vo vložke č. 1703,

parc. č. 1016/1 a uložená povinnosť uzavrieť so žalobkyňou dohodu o vydaní predmetnej nehnuteľnosti.
Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17. 11. 1994, č. k. 17Co/2883/94-57, bol rozsudok
prvostupňového súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Súčasťou spisu je aj čestné
prehlásenie P. Š. zo dňa 19. 2. 1997, v ktorom uviedol pre účely vypracovania znaleckého posudku
pre reštitučné účely, že v čase uvalenia národnej správy v r. 1948 administratívna budova a byty, rok

výstavby 1943, slúžila na bytové účely a kancelárie, v suteréne bola uholná kotolňa, sklady a šatne
šoférov, na prízemí boli kancelárie a 2-izbový byt, druhé poschodie bolo využívané na bytové účely,
hlavný sklad, rok výstavby 1945, nie je zmenený oproti súčasnému stavu. Sklad Unra, rok výstavby
1946, jeho stavebno-technický stav oproti súčasnej dobe nie je zmenený, okrem krytiny, garáž a dielňa,
rok výstavby 1946, stavebno-technický stav oproti súčasnej dobe je nezmenený, sociálna budova,

rok výstavby 1947, slúžila na stravovanie zamestnancov, na poschodí boli izby pre zamestnancov, v
suteréne bola kotolňa. Vrátnica, rok výstavby 1945, slúžila ako vrátnica, v zadnej časti bol byt pre
vrátnika. Vo dvore bola kopaná studňa s ručným čerpadlom, z ktorej bol prevedený rozvod do sociálnej
a administratívnej budovy. Odkanalizovanie objektov bolo do verejnej kanalizácie. Predné oplotenie od
ulice je nezmenené. Vo firme Schavernoch pracoval od 15. 10. 1945, t. j. aj v čase odňatia nehnuteľnosti.

Rozsudkom zo dňa 10. 4. 1997, č. k. 10C/202/1993-241, bolo uložené žalovanému, Zdroj Verex, a. s.,
vydať žalobkyni nehnuteľnosť, dom č. 1137 so zastavanými pozemkami parc. č. KN 1016/1 a parc. č. KN
1016/10, vedenými na LV č. XXXX, A.. Ú. E. F.. Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 21. 4. 1998, č. k.
8Co/1110/98-301, rozsudok prvostupňového súdu v časti, v ktorej bola žalovanému uloženému uložená
povinnosť vydať žalobkyni nehnuteľnosť, potvrdil, s tým, že žalovaný je povinný vydať predmetné

nehnuteľnosti žalobkyni do 60 dní, v časti výroku o trovách konania bol rozsudok zrušený a vec bola
vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 4C/1/2010, súd zistil,
že rozsudkom zo dňa 21. 1. 2011, č. k. 4C/1/2010-148, v konaní o náhradu škody vedenom
medzi žalobkyňou I. F. a žalovaným CBA Verex, a. s., za účasti vedľajšieho účastníka Ministerstva

hospodárstva SR, bola žaloba zamietnutá. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia 39.971
eur s úrokom vo výške 9,8 % od 1. 7. 1997 do zaplatenia, zaplatenia 38.560 eur s úrokom 9,8 % počnúc
od 1. 7. 1998 do zaplatenia a zaplatenia 47.024 eura s úrokom 9,8 % počnúc od 1. 9. 1999 do zaplatenia.
Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 13. 6. 2012, č. k. 6Co/165/2011-252, rozsudok prvostupňového
súdu potvrdil.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších
predpisov, zákon sa vzťahuje na zmiernenie následkov niektorých majetkových a iných krívd,
ktoré vznikli občianskoprávnymi a pracovnoprávnymi úkonmi a správnymi aktami, urobenými v
období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodné obdobie") v rozpore sozásadami demokratickej spoločnosti, rešpektujúcej práva občanov vyjadrené Chartou Organizácie
Spojených národov, Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a nadväzujúcimi medzinárodnými paktami
o občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.

Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov,
postupom porušujúcim všeobecne uznávané ľudské práva a slobody sa na účely tohto zákona rozumie
také konanie, ktoré je v rozpore so zásadami uvedenými v § 1 ods. 1 zákona. V prípade, že k odňatiu
vlastníckeho práva podľa predpisov o znárodnení z rokov 1945 až 1948 došlo v rozhodnom období bez
toho, aby bola poskytnutá príslušná náhrada, vzniká osobám oprávneným podľa tohto zákona nárok,

ktorý možno uplatniť podľa osobitného zákona.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 písm. c/ zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení
neskorších predpisov, oprávnenou osobou je fyzická osoba, ktorej vec prešla do vlastníctva štátu v
prípadoch uvedených v § 6 zákona, pokiaľ je štátnym občanom Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky a má trvalý pobyt na jej území.

Ak osoba, ktorej vec prešla do vlastníctva štátu v prípadoch uvedených v § 6, zomrela pred uplynutím

lehoty uvedenej v § 5 ods. 2, alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú
oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a majú
trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí: deti a manžel osoby, ktorej vec prešla do
vlastníctva štátu v prípadoch uvedených v § 6, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím
lehoty uvedenej v § 5 ods. 2, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho potomci, a ak niektorý z

nich zomrel, jeho deti

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov,
povinná osoba vydá vec na písomnú výzvu oprávnenej osobe, ktorá preukáže svoj nárok na vydanie
veci a uvedie spôsob jej prevzatia štátom. Ak ide o vydanie hnuteľnej veci, ak tiež preukáže, kde sa vec
nachádza. Ak je oprávnených osôb viac a nárok na vydanie veci uplatnia v lehote podľa odseku 2 len

niektoré z nich, vydá sa im celá vec.

Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov,
finančná náhrada sa oprávnenej osobe poskytuje len za nehnuteľnosť, ktorú jej nemožno vydať, alebo
ak táto osoba požiada o finančnú náhradu podľa § 7 ods. 3, 4 a 5 zákona.

Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení

neskorších predpisov, v prípade, ak k odňatiu vlastníckeho práva k privatizovanému majetku alebo jeho
časti došlo spôsobom uvedeným v § 2 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách,
vzniká osobám oprávneným podľa uvedeného zákona nárok, ktorého spôsob vyporiadania určí
rozhodnutie o privatizácii týkajúce sa tohto majetku; o schválenom spôsobe a rozsahu vyporiadania je
ministerstvo povinné bez zbytočného odkladu po vydaní rozhodnutia o privatizácii písomne upovedomiť

oprávnenú osobu, ktorá uplatnila svoj nárok podľa odseku 2.

Svoj nárok je oprávnená osoba povinná uplatniť na ministerstve do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti
tohto zákona, inak nárok zaniká; tomuto orgánu oprávnená osoba zároveň oznámi, ktorý podnik vec drží.
Fond je povinný nárok podľa odseku 1 vyporiadať podľa časového plánu uskutočnenia privatizačného
projektu, najneskôr však do jedného roka odo dňa schválenia privatizačného projektu.

Na určenie rozsahu, spôsobu uplatnenia a vyporiadania nároku podľa odsekov 1 a 2 sa inak použijú
primerane ustanovenia zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. Ak oprávnená osoba
nesúhlasí s ocenením svojho nároku v schválenom privatizačnom projekte, môže sa domáhať svojho
nároku na súde v lehote 15 dní odo dňa, keď bola o spôsobe vyporiadania svojho nároku upovedomená.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu žalobkyne, po vykonanom čiastočnom

späťvzatí a pripustení zmeny žaloby, zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobkyňa
sa podanou žalobou domáhala, v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodumajetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, finančnej náhrady za nehnuteľnosti, ktoré
boli odňaté jej právnym predchodcom - rodičom D. Q. T. P. Q. spôsobom uvedeným v § 1 ods. 1
zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa podala

žalobu na súde v zákonnej 15-dňovej lehote, nakoľko oznámenie o spôsobe vyporiadania reštitučného
nároku žalovaným jej bolo doručené dňa 26. 1. 2011, pričom v posledný deň lehoty, ktorým bol 10. 2.
2011, doručila žalobu elektronicky na súd a súčasne v uvedený deň odovzdala na poštovú prepravu.
Medzi účastníkmi nebolo sporné a nakoniec to bolo preukázané aj v predchádzajúcich konaniach, že
žalobkyni ako oprávnenej osobe vznikol, v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych

rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, nárok, ktorý si mohla uplatniť podľa zákona č. 92/1991 Zb.,
v rámci privatizačného projektu, keďže k odňatiu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam jej rodičom došlo
podľa predpisov o znárodnení z rokov 1945 až 1948 v rozhodnom období od 25. 2. 1948 do 1. 1. 1990
bez poskytnutia príslušnej náhrady. Medzi účastníkmi nebol sporný okruh nehnuteľností, za ktoré sa
poskytuje žalobkyni finančná náhrada, ani hodnota uvedených nehnuteľností. Žalobkyňa síce v žalobe
žiadala finančnú náhradu vo výške 627.000 eur, v doplnení žaloby zo dňa 9. 1. 2012 však uviedla, že

vychádzajúc zo znaleckého posudku D.. X. A. č. 44/2010, po prepočte, vykonanom žalovaným, súhlasí
s ocenením predmetných nehnuteľností na 581.523 eur. Medzi účastníkmi nebolo sporné ani vyplatenie
finančnej náhrady vo výške 1/3-iny z celkovej výšky ocenenia reštitučného nároku, t. j. sumy 193.841
eur, dňa 27. 5. 2011 žalobkyni. Sporným bolo vyplatenie finančnej náhrady v zostávajúcej časti 2/3-ín
reštitučného nároku, t. j. sumy 387.682 eura. Žalobkyňa vyplatenie finančnej náhrady v uvedenej časti

odôvodňovala tým, že oprávnenej osobe vzniká nárok na vydanie celej veci, poukazujúc na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/36/93. Podľa uvedeného rozhodnutia pre účely
reštitúcie podľa zákona č. 87/1991 Zb. pod pojmom "celá vec" treba rozumieť spoluvlastnícky podiel,
ktorý oprávnená osoba vlastnila v čase odňatia veci. Ak je viac oprávnených osôb a nárok na vydanie
veci uplatnia včas len niektoré z nich, vydá sa im celá vec. V takom prípade podiel neprihlásených

oprávnených prirastie ostatným oprávneným, ktorí uplatnili nárok na vydanie veci. Súd mal však za to, že
v uvedenom rozhodnutí súd vychádzal zo skutkovej situácie, keď spôsobom vyporiadania reštitučného
nároku bolo vydanie veci, nie finančná náhrada za odňaté nehnuteľnosti. Žalobkyňa v konaní, vedenom
podsp.zn.10C/218/1994,žiadalasícenajskôrvydanieveci,podaním,doručenýmsúduelektronickydňa
23. 10. 2010, však navrhla, aby jej bola vyplatená finančná náhrada vo výške 627.000 eur. Súd mal za to,

že žalobkyni bol jej reštitučný nárok uspokojený v celom rozsahu formou finančnej náhrady, vyplatením
sumy 193.841 eur dňa 27. 5. 2011, nakoľko finančná náhrada prislúcha oprávnenej osobe len vo výške
jej podielu v zmysle § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení
neskoršíchpredpisov.Podľauvedenéhozákonnéhoustanoveniasúoprávnenýmiosobamidetiamanžel
osoby, ktorej vec prešla do vlastníctva štátu, rovným dielom. Žiadne ustanovenie zákona č. 87/1991 Zb.

o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov neupravuje nárok jednej alebo viacerých z
oprávnených osôb, ktoré si uplatnili nárok na vyplatenie finančnej náhrady, nárok na vyplatenie finančnej
náhrady za celú vec. Len v prípade, že sa vec fyzicky vydáva oprávnenej osobe, vydáva sa, v zmysle §
5 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, v celku,
a to aj v prípade, že nárok na jej vydanie si uplatnili len niektoré z oprávnených osôb. Keďže medzi

účastníkmi konania nebolo sporné, že len žalobkyňa ako jedna z troch súrodencov si ako oprávnená
osoba uplatnila reštitučný nárok, mal súd za to, že jej prislúcha finančná náhrada vo výške 1/3-iny z
ocenenia reštitučného nároku, t. j. 193.841 eur, ktoré jej už boli vyplatené.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu zamietol aj v časti úrokov z omeškania.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa sa v rámci vyporiadania reštitučného
nároku domáhala vydania nehnuteľností. Až návrhom na pripustenie zmeny žaloby, doručeným súdu
dňa 23. 10. 2010 v konaní vedenom pod sp. zn. sp. zn. 10C/218/1994, žiadala vyplatiť finančnú náhradu,
avšak voči žalovanému CBA VEREX, a. s.. Súd preto vychádzal zo skutočnosti, že až doručením žaloby
v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/41/2011 žalovanému, t. j. 11. 8. 2011, došlo k právne účinnej výzvena plnenie dlhu vo forme finančnej náhrady. Keďže v tom čase už bola suma, ktorej vyplatenie žalobkyni
považoval súd za dôvodné, t. j. 193.841 eur, vyplatená, žalovaný sa s plnením peňažného záväzku voči
žalobkyni do omeškania nedostal.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko náhradu trov konania je možné priznať len na návrh účastníka. Žalovaný si
náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.