Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. január 2012

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/367/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108232890
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8108232890.16

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: R. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M., X. X, zastúpeného JUDr. Jánom Garajom, advokátom so sídlom Prešov,
Floriánova 2, proti odporcovi: Prešovský samosprávny kraj, Námestie mieru 2, Prešov, o zaplatenie
bezdôvodného obohatenia takto

r o z h o d o l :

odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 16.359,81 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a ,

odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 2.833,50 Eur na účet jeho
právneho zástupcu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 31.12.2008 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie
sumy 41.134,23 Eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo užívaním
jeho pozemkov odporcom, ktorý je vlastníkom komunikácie postavenej na predmetných pozemkoch.

Odporca nesúhlasil s podaným návrhom a žiadal tento zamietnuť s poukazom na skutočnosť, že
cestné telesá, ktoré sú postavené na pozemkoch navrhovateľa, boli delimitované do majetku odporcu
zo štátu, pričom odporca má povinnosť starať sa a spravovať tieto komunikácie, čo je spojené s
vysokými finančnými nákladmi, pričom samotné cesty boli v čase ich výstavby vybudované na základe
povolenia vydaného v riadnom konaní a navrhovateľ v čase kúpi vedel o skutočnosti, že na predmetných
nehnuteľnostiach sa nachádza cesta.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením výpisu z LV č. XXXX,
návrhu na uzavretie nájomnej zmluvy, korešpondencie medzi účastníkmi konania, znaleckého posudku
č. 212/2006 Ing. M. P., rozhodnutia o prípustnosti stavby, znaleckého posudku Ing. U. V. č. 21/2010,
vyjadrenia znalca k námietkam navrhovateľa, rozhodnutia Správy východnej dráhy v Bratislave z r.
XXXX, vyjadrenia Štátneho majetku P., Poľnohospodárskeho družstva P. - X., zápisnice z preberacieho
konania, zápisnice o odovzdaní a prevzatí dokončených častí stavby, spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXC
X/XXXX ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:

Navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX v kat. území P.
- X.. Jedná sa o nehnuteľnosti, ktoré sú vedené ako zastavané plochy a nádvoria, pričom na
týchto nehnuteľnostiach sa nachádza stavba, a to štátna cesta P. - X. Z.. Vlastníkom predmetnej
komunikácie je odporca. Predmetná komunikácia bola vybudovaná na základe rozhodnutia Okresného

národného výboru v P., odboru dopravy zo dňa 9.02.1975, ktorý vydal pod č. Y. XXX/XX rozhodnutie
o prípustnosti stavby, podľa projektovej dokumentácie vypracovanej Dopravoprojektom Bratislava.
Stavebné povolenie na predmetnú stavbu vydala Správa východnej dráhy v V. ako dráhový správny
orgán, pričom preberacie konania na predmetnú stavbu bolo vykonané dňa 11.10.1979. V čase začatia
výstavby predmetné nehnuteľnosti boli v užívaní Štátneho majetku - národný podnik P. a Jednotného
roľníckeho družstva v P. - X.. Navrhovateľ sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností v r. 2004. Dňa
13.11.2006 doručil navrhovateľ odporcovi návrh na uzavretie nájomnej zmluvy, pričom tento návrh zo
strany odporcu prijatý nebol.

Súdom pribratý znalec určil výšku bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov navrhovateľa za
obdobie od 01.01.2007 do 31.12.2007 na sumu 16.359,81 Eur metódou polohovej diferenciácie a na
základe porovnávacej metódy sumou 33.564,28 Eur.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu
nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z. v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností, ktoré
sú zastavané cestou nachádzajúcou sa vo vlastníctve odporcu. K výstavbe cestného telesa došlo v
70 - tych rokoch 20. storočia, pričom vo veci prebehlo riadne stavebné konanie. Cestná komunikácia
bola postavená na pozemkoch v užívaní vtedajšieho Štátneho majetku, resp. Jednotného roľníckeho
družstva a od svojej kolaudácie slúži ako štátna cesta. Navrhovateľ, ktorý sa stal vlastníkom týchto
nehnuteľností, vyzval odporcu na uzavretie nájomnej zmluvy, na ktorú odporca nereagoval. Je zrejmé,
že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností, ku ktorým nemôže vykonávať svoje vlastnícke právo vo
forme jeho držby, užívania, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, nakoľko na pozemkoch sa
nachádza cestná komunikácia. Odporca ako vlastník komunikácie nevstúpil do žiadneho zmluvného
vzťahu s vlastníkom, ktorým by kompenzoval jeho obmedzenia vo vzťahu k predmetu jeho vlastníctva.
Týmto podľa názoru súdu došlo k zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľa, ktoré je garantované
Ústavou SR, Listinou základných práv a slobôd, ako aj Občianskym zákonníkom, a preto došlo na strane
odporcu k bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľa. Toto bezdôvodné obohatenie spočíva
v tom, že majetok zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci k takémuto zmenšeniu by došlo,
ak by plnil svoj záväzok platiť navrhovateľovi za užívanie jeho nehnuteľnosti. Je nepochybné, že za
vznikom tejto situácie je historická etapa, ktorou prešlo Slovensko v minulom storočí, kedy počas
socialistického štátneho zriadenia neboli garantované základné vlastnícke práva, ktoré rešpektuje každá
demokratická spoločnosť. V súčasnosti však súd má za to, že nemožno takéto zásahy do vlastníckeho
práva rešpektovať zo strany súdov tým, že by nebol vlastník komunikácie zaviazaný platiť primeranú
sumu za užívanie týchto nehnuteľností vlastníkov. Z týchto dôvodov súd aj považoval za nedôvodné
námietky odporcu o tom, že komunikácia bola postavená na základe rozhodnutí vydaných podľa vtedy
platných právnych predpisov. Tu súd poukazuje na skutočnosť, že vedenie Jednotného roľníckeho
družstva v P. - X. uviedlo vo svojom súhlasnom stanovisku so zriadením cesty to, aby do zahájenia
stavby došlo, okrem iného, k majetkoprávnemu usporiadaniu, z čoho je zrejmé, že už vtedajšie orgány
boli upozorňované na to, že vlastníctvo nehnuteľnosti, na ktorých bola stavba realizovaná, je na iných
subjektoch, než na Jednotnom roľníckom družstve (č. l. 188 spisu). Napriek tomu doposiaľ nedošlo k

uvedenému majetkoprávnemu vyporiadaniu, a preto podľa názoru súdu vlastník pozemku, ktorý nemôže
tento užívať z dôvodu, že je tento zastavaný pozemnou komunikáciou nemá inú možnosť, než domáhať
sa ochrany svojho vlastníckeho práva súdnou cestou. Z týchto dôvodov súd považoval za nesporný
základ nároku navrhovateľa.

Pokiaľ sa týka ustálenia výšky primeranej náhrady za užívanie predmetných nehnuteľností, teda
ustálenia bezdôvodného obohatenia, tu súd vychádzal zo znaleckého posudku znalca pribratého súdom
v konaní, ktorý za obdobie roku 2007 určil výšku nájomného za uvedeného pozemky, teda výšku
bezdôvodného obohatenia, na sumu 16.359,81 Eur, vychádzajúc z ročného nájmu za m2 vo výške 2,944
Eur ročne. Pri stanovení hodnoty výšky bezdôvodného obohatenia porovnávacou metódou súd určil
tento nárok navrhovateľa na sumu 33.564,28 Eur. Súd má za to, že v danom prípade je objektívnejšia
metóda polohovej diferenciácie, nakoľko porovnávacia metóda reálne nemôže byť použitá, nakoľko
je nepochybne rozdielne vychádzať z hodnoty nehnuteľnosti, ktoré nie sú zastavané komunikáciou s
nehnuteľnosťami, ktoré sú vedľa tejto komunikácie, a ktoré reálne môžu byť v trhovom prostredí predané,
či kúpené. Navrhovateľ v čase kúpy mal vedomosť o tom, že predmetné pozemky sú zastavané, a preto
podľa názoru súdu možno vyjadriť hodnoty týchto pozemkov ako aj hodnotu bezdôvodného obohatenia
za ich užívanie len metódou polohovej diferenciácie pri zohľadnení polohy miesta, kde sa tieto pozemky
nachádzajú a ďalších faktorov, ktoré znalec použil pri svojom znaleckom úkone. Z týchto dôvodov súd
považoval za právne dôvodné priznať navrhovateľovi právo na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za
užívanie týchto nehnuteľností za rok 2007 v sume 16.359,81 Eur.

Pokiaľ sa týka priznania úroku z omeškania súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie úroku z
omeškania z dlžnej sumy vo výške 9,5 % ročne za obdobie od 29.01.2009 do zaplatenia. Odporca sa
dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku až doručením návrhu na začatie konania
zo strany súdu, ktorý bol doručený dňa 28.01.2009 a omeškanie nastalo až nasledujúcim dňom. Podľa
názoru súdu návrh na uzavretie nájomnej zmluvy, ktorý zaslal navrhovateľ odporcovi dňa 10.11.2006
nie je výzvou na plnenie dlhu tak ako to vyplýva z § 563 OZ. V danom prípade totižto čas plnenia nebol
dohodnutý ustanovený právnym predpisom ani určený, a preto je dlh z bezdôvodného obohatenia dlžník
povinný splniť 1. dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Takéto požiadanie o plnenie musí mať
formálnoprávne náležitosti v zmysle ustanovenia § 34 a násl. OZ, teda právny úkon musí jednoznačne
smerovať k vzniku určitých práv a povinností, ktoré z neho vyplývajú. Návrh na uzavretie nájomnej
zmluvy, ktorý zaslal navrhovateľ odporcovi uvádza, okrem návrhu na uzavretie nájomnej zmluvy, tiež
návrh na zaplatenie nájmu spätne za tri roky v zmysle Občianskeho zákonníka, bez špecifikácie tejto
sumy, čím podľa názoru súdu je tento návrh vo vzťahu k zaplateniu bezdôvodného obohatenia neurčitý.
Z týchto dôvodov sa dostal odporca do omeškania až doručením návrhu na začatie konania zo strany
súdu. Pokiaľ sa týka výšky úroku z omeškania, tu bol súd viazaný návrhom, kedy navrhovateľ žiadal
priznať 9,5 % ročný úrok z omeškania, čo nie je v rozpore s citovaním nariadenia vlády SR č. 87/95,
nakoľko ku dňu 29.01.2009 činila základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sumu 2 % a po
zvýšení o 8 % je to 10 %, a keďže navrhovateľ žiadal 9,5 % ročne, súd mu priznal uplatňovanú výšku
úroku z omeškania z dlžnej sumy.

Z vyššie uvedených dôvodov bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý ako nedôvodný.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 150 ods. 1 O.s.p., keď súd priznal úspešnému navrhovateľovi
právo na náhradu trov konania vo výške 2.833,50 Eur. Trovy konania navrhovateľa, ktoré mu súd priznal,
pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 2.468 Eur a trov na vyplatenom znalečnom vo
výške 365,50 Eur. Súd nepriznal navrhovateľovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia, pričom
mal za to, že v danom prípade sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy súd výnimočne nemusí
trovy konania sčasti alebo celkom priznať. Je nepochybné, že v danom prípade vznikol spor medzi
účastníkmi konania z dôvodu etapy historického vývoja v Slovenskej republike ako to bolo uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku. Taktiež je nepochybné, že judikatúra súdov v tejto oblasti doposiaľ nie
je jednoznačná a existujú rozhodnutia, ktoré nepriznávajú právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
subjektom, ktorí vstúpili do existujúcich majetkových pomerov kúpou nehnuteľností, ktoré už boli
zastavané cestami z dôvodu, že je v rozpore s dobrými mravmi priznanie takejto finančnej náhrady. Na
tieto skutočnosti poukazoval v celom konaní odporca a práve tieto skutočnosti podľa názoru súdu sú
dôvodmi hodnými osobitného zreteľa pre nepriznanie trov právneho zastúpenia. Podľa názoru súdu je v
súlade s dobrými mravmi, aby si navrhovateľ tieto trovy niesol sám s výnimkou skutočne vynaložených
výdavkov na súdne konanie, nakoľko nadobudol vlastnícke právo už k nehnuteľnosti, o ktorej vedel, že

zastavaná pozemnou komunikáciou. Podľa názoru súdu na túto skutočnosť súd nemohol prihliadnuť
v merite veci, no v trovách konania je dôvodné, aby na toto bolo prihliadnuté. Z týchto dôvodov súd
rozhodol o trovách konania tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 O.s.p.
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.