Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. apríl 2011

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/169/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608215158
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2011:7608215158.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobkyne: R..

R. Q., V.. X.X.XXXX, P. E. L. J. X., Q. XXX, Č. I. proti žalovaným: 1/ Y.. Ľ. P., L. V. H., V. XX, H. a 2/ R..
R. I., L. V. H., V. XX, H., o zaplatenie nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov a štát nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27.10.2008 sa žalobkyňa domáhala, aby súd
zaviazal žalovaných zaplatiť jej nemajetkovú ujmu každý vo výške po 165 969,59 eur (5 000 000,-Sk)
za jej označenie ako ťažko duševne chorej. V návrhu uviedla, že v marci resp. apríli 2002 otehotnela
v USA. Po návrate domov navštívila lekára, ktorý jej brucho hodnotil ako obezitu. Jej zdravotný stav

sa stále zhoršoval a preto ju jej obvodný lekár poslal do nemocnice v H.. V nemocnici bola prijatá dňa
9.6.2008 na internom oddelení, kde hneď v prvý deň prišla za ňou psychiatrička MUDr. I. D. pýtala sa na
jej brucho. Dňa 16.6.2008 bola z nemocnice prepustená, ale ešte predtým bola bezdôvodne odvedená
na psychiatrické vyšetrenie k PhDr. P., kde bola týraná najmenej hodinu. Menovaný sa jej opätovne pýtal
na jej brucho. Dňa 8.9.2008 si vyzdvihla lekársku prepúšťaciu správu a zistila, že menovaný lekár ju
označil za ťažko duševne chorú. Ona pritom nikdy nemal žiadne psychické obtiaže. Tiež v tejto správe
je uvedené, že MUDr. I. jej naordinovala injekciu, ktorú jej však našťastie na internom oddelení nedali
a požadovala jej hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení. V prepúšťacej správe bolo ďalej uvedené,

že bola prepustená v dobrom stave, avšak žiadnu operáciu jej nevykonali a bola prepustená tak, ako do
nemocnice prišla. Finančné odškodnenie žiada z dôvodu, že bola označená za duševne chorú trpiacou
paranoidnou psychózou.

Na pojednávania na tunajšom súde sa žalobkyňa nedostavovala, doručenie predvolania mal súd u nej
riadne vykázané. Žalobkyňa svoju neprítomnosť na pojednávaní písomne ospravedlnila a uviedla, že
môže byť vypočutá dožiadaným súdom v Českej republike. Keďže žalobkyňa vo veci bola vypočutá
dožiadaným súdom, súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jej neprítomnosti. Žalobkyňa bola

vypočutá dožiadaným súdom v Českej republike, kde uviedla, že lekár v Jablonci nad Nisou jej povedal,
že jej brucho je obezita. Preto odišla k svojej tete na Slovensko, kde navštívila jej obvodného lekára
a ten ju odoslal na interné oddelenie v nemocnici v H.. Tu za ňou hneď po prijatí prišla žalovaná v 2.
rade, ktorá jej oznámila, že je psychiatrička a chce s ňou rozprávať. Ešte pred prepustením z nemocnice
bol za ňou aj žalovaný v 1. rade. Obaja sa jej pýtali na jej brucho. Kto ich za ňou poslal nevie. Asi
mesiac po prepustení z nemocnice sa z prepúšťacej správy dozvedela, že žalovaný v 1. rade v nej
uviedol, že je ťažko duševne chorá, že trpí paranoidnou schizofréniou. Žalobu preto podala, že obajao nej nepravdivo prehlásili, že je ťažko duševne chorá. Tým ju vyradili z normálneho života, zabránili
tým jej riadnemu ošetreniu v nemocnici, lekári jej totiž už potom žiadne vyšetrenia neurobili. Uvedená
diagnóza jej spôsobila ujmu aj v rodine. Všetci to ťažko prijali, pozerá po nej celá dedina.

Žalovaní v 1. a 2. rade sa na pojednávanie taktiež nedostavili, doručenie predvolania mal súd aj u nich
riadne preukázané a preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával aj v ich neprítomnosti. Žalovaný v
1. rade v písomnom vyjadrení žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázal na
nevhodnosť korešpondencie zaslanej mu žalobkyňou. Ďalej uviedol, že je poľutovaniahodné ak osoba
s medicínskym vzdelaním nedokáže odlíšiť schizoidnú osobnosť od schizofrénie. Žalovaná v 2. rade

v písomnom vyjadrení uviedla, že obvinenia žalobkyne sa nezakladajú na pravde a je potrebné jej
psychiatrické vyšetrenie.

Súd vo veci vypočul svedkyňu I. J., ktorá uviedla, že žalobkyňa je jej neterou a pokiaľ sa zdržiava na
Slovensku prebýva u nej, kde má vyčlenenú jednu izbu. Na Slovensku žalobkyňa navštevuje rôznych
lekárov. Chodieva k ním sama, ona jej zdravotný stav ani diagnózu nepozná. Uviedla, že počas jedného
pobytu u nej, bola žalobkyňa hospitalizovaná v nemocnici v H., po návrate z nemocnice sa na lekárov

nesťažovala.

Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Z prepúšťacej správy interného oddelenia PRO VITAE n.o. Všeobecná nemocnica H. zo dňa 15.7.2008
bolo zistené, že žalobkyňa bola hospitalizovaná na tomto oddelení od 9.6.2008 do 16.6.2008. Okrem
iných vyšetrení absolvovala aj psychiatrické a psychologické vyšetrenie žalovanými so záverom:

Schizoidná osobnosť s výrazným disimulačným a paranoidným postojom. Bludné úvahy.

Žalobkyňa spolu so žalobným návrhom predložila súdu listy zo dňa 1.10.2008 adresované obom
žalovaným. Obsah oboch listov je rovnaký, obsahuje množstvo vulgárnych a urážajúcich výrazov.

Na Okresnom súde v Liberci pod č. 8 Nc 1424/2008 bolo vedené konanie o preskúmanie spôsobilosti
žalobkyne na právne úkony. Toto konanie bola začaté na podnet Okresného súdu v Jablonci nad

Nisou, kde žalobkyňa podala značné množstvo návrhov, ktoré sú neurčité, nezmyselné a ktorými sa
domáha vysokých súm ako finančného odškodnenia. Z rozsudku uvedeného súdu zo dňa 10.11.2009
bolo zistené, že žalobkyňa bola týmto rozsudkom obmedzená v spôsobilosti na právne úkony tak, že
nie je spôsobilá nakladať s majetkom, ktorého cena presahuje sumu 1 000,-Kč týždenne, rovnako aj
s mesačným dôchodkom presahujúcim sumu 1 000,-Kč. V konaní bol vypracovaný znalecký posudok

o duševnom stave žalobkyne dňa 27.7.2009 znalcom z odboru psychiatrie so záverom: "Smíšená
porucha osobnosti s rysy paranoidními, schizoidními - dekompenzace stavu. Diferenciálně diagnosticky
- porucha s bludy". Uvedený rozsudok Okresného súdu v Liberci bol zmenený rozsudkom Krajského
súdu v Ústí nad Labem č. 30 Co 537/2009 zo dňa 10.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
20.12.2010 tak, že spôsobilosť žalobkyne k právnym úkonom sa neobmedzuje. V odôvodnení súd

poukázal na to, že samotná skutočnosť, že osoba trpí duševnou poruchou ešte nie je dôvodom pre
obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony. Poukazujúc na názory Najvyššieho súdu ČR a Ústavného
súdu ČR dospel k záveru, že v danej veci nemožno prikročiť k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony,
ajkeďexistujeskutočnériziko,žežalobkyňanebudeúspešnávjejsporoch.Súdsaoboznámilajsďalším
znaleckým posudkom zo dňa 2.7.2007 vypracovaným znalcom z odboru psychiatrie, podľa záverov

ktorého žalobkyňa trpí duševnou poruchou a to: "těžkou smíšenou poruchou osobnosti, předovším jde
o paranoidní poruchu, která v době dekompenzace sa blíži až stavu paranoidní psychózy".

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Predmetom tohto konania je právo na ochranu osobnosti žalobkyne. Predpokladom úspešného

uplatnenia práva na ochranu osobnosti je to, že došlo k neoprávnenému zásahu a to, že tento zásah je
objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka.
Neoprávneným zásahom je pritom každé nepravdivé tvrdenie, ktoré zasahuje právo chránené v
uvedenom ustanovení a to bez ohľadu na to, či pôvodca tohto zásahu si bol alebo nebol vedomý
nepravdivosti svojho tvrdenia. Zákonná ochrana je teda daná len vtedy, ak vytýkané prejavy sú

nepravdivé alebo pravdu skresľujúce.

Podľa vyjadrenia žalobkyne k zásahu do jej osobnostných práv malo dôjsť uvedením nepravdivých
údajov - diagnózy žalovanými ako lekármi v prepúšťacej správe zo dňa 15.7.2008.

Vykonaným dokazovaním bolo v konaní preukázané, že žalobkyňa bola v roku 2008 skutočne
hospitalizovaná v nemocnici v H. a v prepúšťacej správe z tejto nemocnice je ako jedna z diagnóz

uvedená Schizoidná osobnosť s výrazným disimulačným a paranoidným postojom, bluné úvahy.
Žalobkyňa poukázala na to, že nikdy nebola a ani nie je duševne chorá. Podľa nej teda ide o nepravdivý
údaj. Na preukázanie nepravdivosti tejto diagnózy nenavrhla žiadne dokazovanie. Za takého návrhy totiž
nemožno považovať návrhy žalobkyne na výsluch jej ošetrujúcich lekárov, ktorý by sa mohli vyjadriť len
k jej zdravotným problémom, pre ktoré ich vyhľadala a navštívila nemocnicu v H.. Z tohto dôvodu boli

aj návrhy žalobkyne na doplnenie dokazovania výsluchom lekárov zamietnuté. Nepravdivosť uvedenej
diagnózy by bolo možné preukazovať len znaleckým dokazovaním, keďže ide o posúdenie odbornej
otázky. Súd však znalecké dokazovanie v tomto konaní nevykonal. Vzhľadom na obsah oboznámených
znaleckých posudkov z roku 2007 a 2009, ktoré boli vypracované znalcami z odboru psychiatrie v iných
konaniach vedených súdmi v ČR, ale aj vzhľadom na obsah žalobného návrhu a podaní žalobkyne súd

považoval vykonanie takéhoto dôkazu za nehospodárne. Uvedenými listinnými dôkazmi /znaleckými
posudkami/ totiž nebola preukázaná nepravdivosť diagnózy uvedenej lekármi v prepúšťacej správe
žalobkyne. Naopak tieto listinné dôkazy skôr svedčia o opaku a teda pravdivosti údajov v prepúšťacej
správe.

Ďalším predpokladom úspešnosti žaloby na ochranu osobnosti je, ako už bolo uvedené to, že zásah je

objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka.
O objektívnu spôsobilosť vyvolať následky ide vždy vtedy, ak sa určité tvrdenia dostanú na verejnosť.
Žalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu ujmy, ktorú jej malo stanovenie tejto diagnózy privodiť.
Navrhla dokazovanie výsluchom svedkyne I. J., ktorá však nemala vôbec vedomosť o tom aká diagnóza
bola žalobkyni v nemocnici v Gelnici stanovená a aký je jej zdravotný stav. Naopak uviedla, že žalobkyňa

sa na lekárov v tejto nemocnici nesťažovala.

Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobný návrh zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného § 142 ods. 1 O.s.p. Trovy konania žalobkyni neboli
priznané,pretoževkonanínebolaúspešná.Žalovaní,ktorýmalivkonaníúspechsináhradutrovkonania
neuplatnili.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Z.z., ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti
manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu
trov konania poplatníkovi.

Súd nezaviazal žalovaných k úhrade súdneho poplatku z návrhu, hoci žalobkyni bolo pre toto konanie

priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a to z dôvodu, že boli v konaní úspešní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne

v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./

uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto

rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.