Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. máj 2010

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25C/39/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109203419
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2010:1109203419.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa L.. M. M.,

bývajúceho v N., Š.I. XX, zastúpeného Právnym centrom, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Žilinská 8, proti
odporcovi DQS Automotive, s.r.o., IČO: 43 855 903, so sídlom v Bratislave, Lazaretská 8, zastúpeného
Rödl&Partner Advokáti, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Lazaretská 8, o neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru a náhrady mzdy takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi listom odporcu z
20.11.2008, doručené navrhovateľovi 1.12.2008 je neplatné.

Súd návrh navrhovateľa na určenie, že pracovný pomer medzi účastníkmi naďalej trvá zamieta.

Súd návrh navrhovateľa na uloženie povinnosti odporcovi umožniť navrhovateľovi pokračovať v práci
nasledujúci deň po právoplatnosti rozsudku, zamieta.

Súd o náhrade mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru a o náhrade trov konania
rozhodne po právoplatnom ukončení konania o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd 30. januára 2009 domáhal, aby súd určil za neplatné
okamžité skončenie pracovného pomeru dané mu odporcom 1.12.2008, aby určil, že pracovný pomer
medzi účastníkmi naďalej trvá a uložil odporcovi povinnosť umožniť mu pokračovať v práci nasledujúci
deň po právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ sa domáhal aj náhrady mzdy v sume jeho priemerného
zárobku za obdobie od 16.12.2008 do právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania. Uviedol, že s

odporcom ako zamestnávateľom uzavrel 2. 5. 2008 pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, v zmysle ktorej
mal pracovať na pozícii kvalitatívny inžinier. Po nástupe do práce 1.6.2008, mu odporca oznámil, že pre
neho zatiaľ nemá pracovné miesto vo svojej prevádzkarni v Bratislave a až 17. augusta 2008 ho vyslal
na pracovnú cestu do Brazílie, kde vykonával prácu v spoločnosti Grupo Antolin - Trimtec. Na základe
nariadenia vedúcim zamestnancom odporcu vykonával prácu nadčas; za obdobie august až november
2008 predstavoval výkon práce nadčas 123,75 hodín. Počas pracovného pobytu v Brazílii a ani predtým
nebol odporcom upozornený alebo napomenutý z dôvodu nevykonávania alebo odmietnutia výkonu

práce nadčas, resp. pre iné porušenie pracovnej disciplíny, a preto okamžité skončenie pracovného
pomeru doručené mu zo strany odporcu po príchode z Brazílie 1. decembra 2008 z dôvodu závažného
porušenia pracovnej disciplíny tým, že bezdôvodne často odmietal vykonávať prácu nadčas nariadenú
zamestnávateľom, považuje za nezákonné, nedôvodné a ničím nepodložené. Za účelové považuje ajtvrdenie odporcu o tom, že porušovania pracovnej disciplíny sa mal dopúšťať od 1.10.2008. Tento dátum
odporca uviedol len preto, aby uplatnil spôsob ukončenia pracovného pomeru v súlade s prekluzívnymi
lehotami stanovenými zákonom. Dôvodom neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru má

byť aj skutočnosť, že ho podpísala pani W. O., na základe plnomocenstva, ktoré však nebolo priložené
k právnemu úkonu odporcu, resp. nebolo s ním pevne spojené. Navrhovateľ vyjadril nesúhlas so
skončením pracovného pomeru listom z 15.decembra 2008, v ktorom súčasne odporcovi oznámil, že
trvá na ďalšom zamestnávaní. Na jeho list, ako aj snahu o vyriešenie záležitosti dohodou, odporca
nereagoval a do dnešného dňa mu neumožnil vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy.

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť. Nerozporoval výkon
práce nadčas v rozsahu 123,75 hodín, avšak namietal, že navrhovateľ odmietol vykonať prácu nadčas
nad tento rámec až do zákonom stanoveného maximálneho rozsahu 150 hodín nadčas v kalendárnom
roku. Poukazoval pritom na vyjadrenia navrhovateľovho priameho nadriadeného C. V.-F., podľa ktorých
navrhovateľ striktne odmietal vykonávať prácu nadčas v spomínanom rozsahu 26,25 hodín s tým, že nie
je za vykonávanú prácu osobitne honorovaný. Ohľadne nepredloženia plnomocenstva k okamžitému

skončeniu pracovného pomeru pre pani W. O. uviedol, že navrhovateľ o jeho predloženie nepožiadal,
pričom v texte právneho úkonu bolo jasne uvedené, že splnomocnenie bude zamestnancovi predložené
na požiadanie.

Podaním z 1. októbra 2009 upresnil navrhovateľ znenie petitu v časti týkajúcej sa požadovanej náhrady
mzdy tak, že žiadal, aby súd zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo

výške priemerného zárobku navrhovateľa v sume 2.187 Eur za každý kalendárny mesiac od 16.12.2008
do právoplatnosti rozsudku. Súd túto zmenu petitu v požadovanom znení pripustil na pojednávaní 14.
mája 2010 v prítomnosti navrhovateľa a právnych zástupcov účastníkov.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľa, prednesmi právneho zástupcu
navrhovateľa a odporcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi - pracovnou zmluvou z 2.5.2008 a

jej prekladom do slovenského jazyka, okamžitým skončením pracovného pomeru z 20.11.2008,
plnomocenstvom pre O.. W. O. z 11.11.2008, neuznaním okamžitého skončenia pracovného pomeru a
oznámením o trvaní na ďalšom zamestnávaní z 15.12.2008, fotokópiou príjmového dokladu, potvrdenia
poisťovne Union zo 17.8.2008, zaplatenia cestovného, prepravného a taxi, návrhom dohody o skončení
pracovného pomeru, výpisom z obchodného registra odporcu, výtlačkom mailovej korešpondencie

medzi G..sk V. W..O..sk, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave z 23.12.2008,
výpismi z internet bankingu a výplatnými páskami navrhovateľa v období jún až december 2008, listinami
v nemeckom jazyku, ku ktorým bol pripojený slovenský neoficiálny preklad z 3.5.2010 a 7.5.2010 a
ostatným obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav :

Navrhovateľ ako zamestnanec uzatvoril s odporcom ako zamestnávateľom dňa 2. mája 2008 pracovnú

zmluvu, v zmysle ktorej mal počnúc od 1.júna 2008 vykonávať funkciu inžiniera kvality v riadení kvality
nakupovaných dielov s miestom výkonu práce v prevádzkach zamestnávateľa v Bratislave. Navrhovateľ
súhlasil, že bude k dispozícii aj pre zahraničné projekty podľa požiadaviek odporcu. Pracovný pomer
účastníci uzatvorili na dobu neurčitú, s tým, že rozsah pracovného času si dohodli na 40 hodín týždenne
a mal byť stanovený na základe podnikových požiadaviek a zákonných predpisov. Medzi základné

povinnosti navrhovateľa patrilo osobné vykonávanie práce na základe zmluvy, pokynov odporcu v
určenom pracovnom čase a dodržiavanie pracovnej disciplíny. Navrhovateľ bol odporcom vyslaný na
zahraničnú pracovnú cestu do Brazílie v termíne od 17. augusta 2008 do 15.novembra 2008. Dňa
20.11.2008 pristúpil odporca k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, ktoré prevzal navrhovateľ
1.12.2008. Ako dôvod uviedol závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal navrhovateľ

dopustiť tým, že "bezdôvodne často odmietal vykonávať prácu nadčas, ktorú mu zamestnávateľ v súlade
so Zákonníkom práce nariaďoval, čím sa dopustil porušenia Zákonníkom práce stanovených základných
povinností zamestnanca (§ 81 písm. a) Zákonníka práce)". Tohto opakovaného porušovania pracovnej
disciplíny sa mal dopúšťať od 1.10.2008.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní 17.9.2009 uviedol, že na pracovnej ceste v Brazílii

bol členom medzinárodného tímu, ktorý tvorili viacerí zamestnanci, pričom jeho vedúci bol C. V.-F..Úlohou tímu bolo riešiť problematického dodávateľa firmu Trimtec. Pracoval v kancelárii, vo vyhradených
priestoroch firmy, pričom každý deň si značil dochádzku a pracovný čas strávený na pracovisku, vrátane
nadčasov. Dochádzku posielal zamestnávateľovi a na jej základe mu zamestnávateľ vyplácal mzdu.

Občasnúprácupočasvíkendovdorámcapracovnéhočasunezahŕňal.PočaspobytuvBrazíliimunebolo
zostranyvedúceho,aninikohoinéhovytknutéporušeniepracovnýchpovinností,resp.dochádzky,anito,
že by odmietol vykonávať prácu nadčas. V tomto smere mu nič nevytkol ani p. C., ktorý mu dochádzkový
lístok podpisoval. Tesne pred odchodom z Brazílie oslovil p. U. V. A.. F. ohľadne svojej budúcnosti vo
firme, pričom od nich nedostal žiadnu konkrétnu odpoveď. Dňa 1.12.2008 obdržal na pošte okamžité

skončenie pracovného pomeru, pričom odporca ho vopred s dôvodmi skončenia pracovného pomeru
neoboznámil, ani ho za účelom ich prerokovania nezavolal.

Z prednesu zástupkyne odporcu súd zistil, že práca navrhovateľa bola založená na nerovnomernom
rozvrhnutí pracovného času, na báze projektov. Niektoré mesiace bol navrhovateľ doma, a hoci reálne
nevykonával prácu pre odporcu, poberal mzdu, odporca preto očakával, že na pracovnej ceste bude
vykonávať prácu aj v rámci nadčasov. V prípade navrhovateľa teda nemalo ísť o typickú prácu nadčas,

ale iba o dorovnanie konta pracovného času. Zástupkyňa odporcu nepoprela vedenie evidencie o
dochádzke navrhovateľom, s ktorou však mal vyjadriť určitú nespokojnosť p. V. - F.. Podľa jeho vyjadrení
navrhovateľ sprvu aj prácu nadčas vykonával, neskôr ju však striktne odmietol. Do rámca pracovnej
doby si započítaval aj čas strávený cestou z hotela do práce a naopak, čo je v rozpore so slovenskou
legislatívou. Nespokojnosť s prácou navrhovateľa a s vedením výkazov mal vyjadriť aj p. U.. Poslednou

udalosťou, ktorá mala zavŕšiť rozhodnutie o prepustení navrhovateľa bolo jeho odmietnutie účasti na
stretnutí s problematickým klientom. Prítomnosť navrhovateľa, ako úzko špecializovaného odborníka,
na tomto stretnutí, bola nevyhnutná a jeho absencia mala mať negatívny dopad na celkový výsledok
práce a spôsobiť odporcovi škodu.

Zástupkyňa odporcu ďalej uviedla, že navrhovateľ bol upozorňovaný na dodržiavanie pracovného času

ústne, nie písomne, pričom poukázala na konkrétne pohovory, ktoré sa mali uskutočniť 2.10.2008
medzi navrhovateľom a p. V. - F. vo veci pracovnej disciplíny a odmietnutia práce nadčas, 10.10.2008
medzi navrhovateľom a p. U. a p. U., pri ktorom malo byť navrhovateľovi uložené ústne napomenutie
a mal byť upozornený na možnosť okamžitej výpovede, ak opakovane neuposlúchne pokyny
nadriadeného. Poukázala aj na neuposlúchnutie pokynu daného prostredníctvom p. T. 17.10.2008. O

týchto skutočnostiach a odmietaní vykonávať prácu nadčas sa odporca dozvedal priebežne, najmä pri
rozhovoroch s p. V. F., pričom za rozhodný dátum považoval 17. október 2008, kedy sa navrhovateľ
nezúčastnil rokovania s klientom.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi v reakcii na tvrdenia zástupkyne odporcu tieto poprel, poprel
uskutočnenie akýchkoľvek pohovorov z 2.10., 10.10., príp. 17.10.2008, keď namietal, že tieto sa nikdy

nekonali a neexistujú o nich žiadne záznamy. Opakovane uviedol, že počas pobytu v Brazílii mu
nebola tlmočená, či už ústnou alebo písomnou formou, nespokojnosť s jeho prácou, príp. porušovaním
pracovnej disciplíny, rovnako ako po príchode na Slovensko.

Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len "Zákonník práce") zamestnávateľ
môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne

odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.

Podľa 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada

patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 81 písm. a) Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne,
plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa
osobitného predpisu.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p.
a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom rozviazania pracovného pomeru.
Na jeho platné uskutočnenie, či už zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca sa vyžaduje písomná
forma, uvedenie jasného dôvodu jeho skončenia a jeho doručenie druhému účastníkovi.

Čo sa týka dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa tento nastane
v prípade, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený za trestný čin alebo ak sa dopustil konania,
ktoré so zreteľom na jeho intenzitu, má za následok porušenie pracovných povinností (závažným
spôsobom) a nie je žiaduce, aby jeho pracovný pomer trval ďalej, čo aj len do skončenia výpovednej
doby. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v zrušovacom prejave uvedený takým

spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, aké sú skutočné príčiny, ktoré viedli zamestnávateľa k tomuto
spôsobu skončenia pracovného pomeru. Dôvod nemožno dodatočne meniť.

Okamžitéskončeniepracovnéhopomerumusíbyťdoručenézamestnancovi,pretožejehoprávneúčinky
nastávajú až okamihom jeho doručenia druhému účastníkovi.

Ak nie je splnená čo aj len jedna z vyššie uvedených podmienok, okamžité skončenie pracovného

pomeru je neplatné.

Predtým ako súd prikročil k samotnému skúmaniu oprávnenosti a opodstatnenosti návrhu navrhovateľa,
nevyhnutne sa zaoberal otázkou, či boli splnené všetky podmienky pre okamžité skončenie pracovného
pomeru.

Súd zistil a medzi účastníkmi konania nebolo ani sporné, že okamžité skončenie pracovného pomeru

spĺňa požiadavky písomnej formy, ako aj že bolo druhému účastníkovi pracovnoprávneho vzťahu, t.j.
navrhovateľovi riadne doručené 1.12.2008. Pri posudzovaní samotného dôvodu okamžitého skončenia
pracovného pomeru však súd dospel k záveru, že tento nie je uvedený dostatočne konkrétne tak, aby
spĺňal požiadavku určitosti.

Zákonník práce ustanovuje povinnosť dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru skutkovo

vymedziť, pričom súčasne zakotvuje aj požiadavku na spôsob tohto vymedzenia. Požiadavka
vymedzenia dôvodu ako jeho vymedzenia nezameniteľným spôsobom je splnená vtedy, ak sú skutkovéokolnosti dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedené tak, že vo svojom súhrne tvoria
skutok nezameniteľný s inými skutkami.

Z okamžitého skončenia pracovného pomeru z 20.11.2008 vyplýva, že ho odporca uskutočnil z

dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľom, pričom odporca považoval za
závažné porušenie pracovnej disciplíny to, že "navrhovateľ bezdôvodne často odmietal vykonávať
prácu nadčas, ktorú mu zamestnávateľ v súlade so Zákonníkom práce nariaďoval". Takto konštatovaný
dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, podľa názoru súdu, nespĺňa požiadavku určitosti. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ pracoval nad rámec dohodnutého 40 hodinového

týždenného pracovného času, a to v rozsahu 123,75 hodín. Túto skutočnosť nepopieral ani odporca,
ktorý vo svojom vyjadrení zároveň uviedol, že navrhovateľ mal odmietnuť práve ten výkon práce, ktorý
spadal do rozpätia 26,25 hodín práce nadčas, ako rozdielu medzi zákonom povolenou hranicou (150
hodín) a skutočne vykonanou prácou nadčas (123,75 hodín). Táto skutočnosť, však z okamžitého
skončenia pracovného pomeru nevyplýva. Slovná konštrukcia "bezdôvodne často odmietal vykonávať
prácu nadčas" je totiž natoľko neurčitá a všeobecná, že môže postihovať viaceré prípady. Z takto

konštatovaného vymedzenia totiž nie je zrejmé, či navrhovateľ odmietol vykonať absolútne akúkoľvek
prácu nadčas, alebo ju odmietol vykonať len v rozsahu uvedom odporcom, t.j. 26,25 hodín, príp. v
inom rozsahu. Nie je z neho zrejmé, kedy a akým spôsobom sa mal tohto odmietania výkonu práce
nadčas navrhovateľ dopúšťať, či ešte počas pracovnej cesty v Brazílii alebo keď bol na Slovensku.
Z prednesu zástupkyne odporcu na pojednávaní súdu vyplýva, že odporca bol informovaný o situácii

v Brazílii, minimálne od p. V.-F., preto pokiaľ mal vedomosť o tvrdenom nesúhlase navrhovateľa s
prácou nadčas a o osobných pohovoroch nadriadených s ním v tomto smere, nič mu nebránilo, aby
tieto skutočnosti zachytil aj do dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru tak, aby bolo bez
všetkých pochybností jasné, v čom skutkovo malo spočívať závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Skutkové vymedzenie dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru tak pozostáva iba z určitého

odporcovho subjektívneho hodnotenia postojov navrhovateľa (bezdôvodne často odmietal), pričom mu
absentuje konkretizácia dôvodu a spôsobu konania zo strany navrhovateľa, ktorým malo dôjsť k tak
závažnému porušeniu jeho zamestnaneckých povinností.

So zreteľom na tieto skutočnosti dospel súd k záveru, že odporca v okamžitom skončení pracovného
pomeru určitým a nezameniteľným spôsobom neuviedol a skutkovo nevymedzil zákonný dôvod pre

jeho uplatnenie tak, aby o ňom nemohli vzniknúť pochybnosti, čím nenaplnil jednu z požiadaviek
stanovených v § 70 Zákonníka práce, ktorej absencia má za následok neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru z 20.11.2008. Vzhľadom na túto skutočnosť súd návrhu navrhovateľa vyhovel,
pričom sa nezaoberal ostatnými dôvodmi neplatnosti uvedenými v žalobe. Skutočnosť, že navrhovateľ
medzičasomuzatvorilpracovnýpomersinýmzamestnávateľom(MAGNASLOVTECA)pritomneposúdil

ako dôvod, pre ktorý by ho nemohol odporca ďalej zamestnávať. Z vyjadrení navrhovateľa totiž
vyplynulo, že jeho súčasný zamestnávateľ má o súdnom spore vedomosť a v prípade jeho úspechu
môže tento pracovnoprávny vzťah ukončiť dohodou.

Pokiaľ navrhovateľ v návrhu na začatie konania žiadal, aby súd ako v poradí druhý a tretí výrok určil, že
pracovný pomer medzi účastníkmi konania naďalej trvá a že odporca je povinný umožniť navrhovateľovi

pokračovať v práci po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, tu súd uvádza, že určením neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru v danom prípade, pracovný pomer nezaniká a trvá ďalej.
Ide o zákonný dôsledok neplatného právneho úkonu zamestnávateľa, ktorý nastáva automaticky,
bez potreby jeho osobitného konštatovania vo výrokovej časti rozsudku súdu. Rovnako z ustanovení
Zákonníka práce vyplýva ako jedna z povinností zamestnávateľa povinnosť prideľovať zamestnancovi

prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za ňu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh
(§ 47 ods. 1 Zákonníka práce), teda v súhrne povinnosť zamestnávateľa umožniť zamestnancovi
pokračovať v práci tak akoby dôvody skončenia pracovného pomeru ani nenastali. Súd preto dospel
k záveru, že je nadbytočné, aby zákonné dôsledky neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ako aj
základné povinnosti odporcu ako zamestnávateľa špecifikoval naviac osobitným výrokom rozsudku.

Vzhľadom na tieto skutočnosti súd návrh navrhovateľa v časti určenia, že pracovný pomer medzi
účastníkmi konania trvá naďalej a v časti uloženia povinnosti odporcovi, aby umožnil navrhovateľovi
pokračovať v práci po právoplatnosti rozsudku súdu, ako nadbytočný zamietol.Keďže v predmetnej veci súd rozhodoval čiastočným rozsudkom, nepokryl celý rozsah návrhu
navrhovateľa, o ktorom v časti požadovanej náhrady mzdy titulom neplatného skončenia pracovného
pomeru, rozhodne až po právoplatnom skončení konania o určenie neplatnosti okamžitého skončenia

pracovného pomeru. Rovnako súd rozhodne aj o náhrade trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Bratislave.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.