Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/213/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114217512
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6114217512.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci
navrhovateľa TELERVIS PLUS a. s., so sídlom Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpeného
JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom so sídlom Bratislava, Nám. Martina Benku 6 proti odporcovi X)
O. T., D.. XX. XX. XXXX, N. Ľ., N. XXX/X V. P. X) L. T., D.. XX. XX. XXXX, N. Ľ., N. XXX/X, o zaplatenie
545,65 eura s príslušenstvom a zmluvnými pokutami, takto

r o z h o d o l :

Odporca 1) a odporkyňa 2) sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi 393,65
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 10. 09. 2013 do zaplatenia a nahradiť trovy
konania vo výške 15,68 eura za zaplatený súdny poplatok a vo výške 112,65 eura za trovy zastúpenia
advokátom zástupcovi navrhovateľa, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 35,00
eur mesačne splatných do 20. dňa toho-ktorého mesiaca, počnúc mesiacom január 2015 s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 07. 08. 2014 domáhal voči odporcom zaplatenia sumy
545,65 eura s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že dňa 27. 02. 2013 bola medzi navrhovateľom
a odporcom 1) a odporkyňou 2) uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 420130578 na čiastku
400,00 eur za odplatu vo výške 152,00 eur. Zmluvou sa menovaní zaviazali celkovú čiastku 552,00 eur
uhradiť v trinástich mesačných splátkach a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 2,00 eur
a ďalej v pravidelných desiatich mesačných splátkach vo výške 54,60 eura. Prvá splátka bola splatná
desiaty deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná tridsiaty deň po
splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany
inak. Odporcovia ku dňu podania návrhu uhradili navrhovateľovi celkovo 6,35 eura, pričom posledná
uhradená suma vo výške 4,35 eura bola uhradená dňa 25. 04. 2013. Vzhľadom na to, že odporcovia
neplnili riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, navrhovateľ im oznámil stratu výhody splátok v
zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V predžalobnej upomienke zo dňa 25. 09. 2013 navrhovateľ
upozornil odporcov na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení
záväzku zo dňa 06. 11. 2013 navrhovateľ oznámil odporcom, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 09.
09. 2013. Po zosplatnení záväzku zo zmluvy o úvere navrhovateľ neeviduje žiadnu ďalšiu úhradu.
V zmysle bodu 3 obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sa odporcovia
zaviazali uhradiť v prípade porušenia podmienok zmluvy zmluvnú pokutu vo výške 3,3 % z istiny úveru
a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Na základe
uvedeného navrhovateľ navrhol, aby súd zaviazal odporcov zaplatiť mu sumu 545,65 eura, zákonný

úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 545,65 eura od 10. 09. 2013 do zaplatenia, zmluvnú
pokutu vo výške 52,80 eura a nahradiť trovy konania.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11. 12. 2014, na ktorom súd z výsluchu odporcu 1), listín a
prednesov prítomných účastníkov zistil nasledovný skutkový stav: Odporca 1) ako dlžník a odporkyňa 2)
ako spoludlžníčka uzatvorili s navrhovateľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 420130578, na základe
ktorej navrhovateľ poskytol odporcom úver vo výške 400,00 eur. Úver bol poskytnutý za celkový úrok 20
% z istiny, pri úvere poskytnutom na trinásť mesiacov a vo výške 14 % z istiny pri úvere poskytnutom
na sedem mesiacov. Za poskytnutie úveru si veriteľ účtoval odmenu vo výške 18 % z istiny pri úvere
poskytnutom na trinásť mesiacov a vo výške 5 % z istiny pri úvere poskytnutom na sedem mesiacov.
RPMN predstavuje pri splatnosti úveru na sedem mesiacov 66,19 %, pri splatnosti trinásť mesiacov
67,70 %. Dlžník a spoludlžník sa v zmluve zaviazali uhradiť veriteľovi úver riadne a včas vrátane odplaty
v trinástich mesačných splátkach a to nasledovne: v prvý troch mesačných splátkach vo výške 2,00 eur,
ďalej v pravidelných rovnomerných desiatich mesačných splátkach vo výške 54,60 eura, pričom prvá
splátka je splatná desiaty deň po uzavretí tejto zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je
splatná tridsiaty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Doporučený termín úhrady je 24-tého dňa v
mesiaci. Priemerná RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch bola ku dňu
podpisu zmluvy pri splatnosti úveru na trinásť mesiacov 47,29 %. Odporcovia po dobu trvania zmluvy
uhradili navrhovateľovi 6,35 eura, na základe čoho pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, o čom
upozornil odporcov listinou zo dňa 06. 11. 2013, ktorou im oznámil, že ku dňu 09. 09. 2013 bol úver
zosplatnený z dôvodu omeškania s jeho splácaním.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení účinnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. do 09. 06. 2013 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: úrokovú
sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú
úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové
obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky
a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby
spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách
spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom
je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Obhčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“), ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporcovia uzatvorili s navrhovateľom dňa 27. 02.
2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 420130578 podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení
s Obchodným a Občianskym zákonníkom (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“). Na základe
uzatvorenej zmluvy boli odporcom, ktorí sú fyzické osoby nepodnikatelia, poskytnutý úver vo výške
400,00 eur navrhovateľom, ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej
činnosti. Z dôvodu neplnenia zmluvných podmienok odporcami navrhovateľ listom zo dňa 06. 11. 2013
oznámil odporcom odstúpenie od zmluvy podľa § 506 Obchodného zákonníka, tzv. zosplatnenie úveru.

V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o termíne konečnej splatnosti,
ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď v bode 2
Obchodných podmienok navrhovateľ uviedol, že „konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle zmluvy o
úvere rozumie uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzatvorenia
zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru“. Takéto určenie termínu konečnej splatnosti nepovažuje
súd za súladné so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ teda samotná zmluva o spotrebiteľskom
úvere, Obchodné podmienky nie sú zmluvou, ale iba súčasťou zmluvy, neobsahuje konečnú splatnosť
úveru, nemožno mať zato, že tento nedostatok možno nahradiť apelovaním na potencionálnu aktivitu
spotrebiteľa, vedúcu k určeniu termínu konečnej splatnosti úveru matematickými operáciami z iných
v spotrebiteľskej zmluve dostupných údajov. Naopak, je potrebné trvať na tom, že termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru musí byť určený konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby
spotrebiteľ mohol pred vstupom úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania a tým
uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi. K uvedenému
záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, keď rozlišuje pojem doba trvania
zmluvy a pojem termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského
úveru, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď výška úroku

bola stanovená za trinásť mesiacov a nie za obdobie jedného roka. Táto má byť podľa navrhovateľa 20
%, čo však nezodpovedá vyčísleniu odmeny navrhovateľom 152,00 eur.

V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov
(ďalej len RPMN“), ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď
sa v zmluve v bode II. nachádzala priemerná ročná percentuálna miera nákladov a nie RPMN. Ročná
percentuálna miera nákladov bola uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere v bode I., ktorý upravuje
podmienky ponuky a obsahuje dve rôzne informácie o RPMN podľa splatnosti úveru na sedem mesiacov
66,19 %, alebo na trinásť mesiacov 67,70 %. Takáto formulácia RPMN bola podľa súdu zavádzajúca a
nezrozumiteľná, keď sa nachádza pri všeobecných podmienkach v bode I. a nie v bode II., ktorý upravuje
konkrétne podmienky čerpania poskytnutého úveru a aj údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej
miery nákladov.

V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď v
zmluve je uvedené, že „prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení tejto zmluvy, každá ďalšia splátka až
do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky“. Takéto určenie termínov
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov spotrebiteľského úveru nemožno považovať za súladné s §
9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa tohto ustanovenia je dodávateľ povinný
uviesť presný počet a termíny jednotlivých splátok a nie nahrádzať apelovaním na potencionálnu aktivitu
spotrebiteľa vedúcu k určeniu termínov jednotlivých splátok, keď doporučený termín úhrady je 24 dňa
v mesiaci.

Pokiaľ ide o pojem odmeny vo výške 18 % z istiny, súd k tomu uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere, hoci je upravená v špeciálnom právnom predpise, potrebné je na ňu aplikovať aj všeobecné
ustanovenie o úverovej zmluve v Obchodnom zákonníka vzhľadom na znenie § 261 ods. 3 písm.
d) Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník v § 499 upravuje odplatu za dojednanie úveru ako
záväzkovú províziu, ktorou sa rozumie poplatok za rezumovanie peňažných zdrojov. Pri čerpaní úveru
nie je veriteľ oprávnený požadovať odmenu týkajúcu sa čerpania časti úveru. Z uvedeného vyplýva,
že nárok na odmenu po čerpaní finančných prostriedkov odporcami nebol zo strany navrhovateľa daný
a jednalo sa len o nekalú obchodnú praktiku na strane navrhovateľa za účelom skrytého zvýšenia
výšky úrokovej sadzby, ktorá mala byť 20 % za 13 mesiacov, prípadne za poplatok, ktorý nemá žiadne
odôvodnené opodstatnenie a nebol ani dostatočne špecifikované, za čo mal byť poskytnutý.

Pokiaľ ide požadovanú zmluvnú pokutu, zákon nevylučuje, aby si strany dojednali zmluvnú pokutu
nie fixnou sadzbou, ale aj percentuálne. Dojednanie zmluvnej pokuty v obchodných podmienkach v
bode 3 podľa názoru súdu podľa názoru súdu však predstavuje opätovne skryté navýšenie úroku z
omeškania, keď predstavuje sankciu za omeškanie a to vo výške 3,3 % mesačne t. j. takmer 40 %
ročne. Súd považoval takéto dojednanie za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1, 4 písm.
k) Občianskeho zákonníka a ako také za neplatné.

Nakoľko uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané
náležitosti, keď absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti, o úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej
miere nákladov a o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, podľa § 11 ods. 1 písm. b) v
spojení s § 9 ods. 2 písm. f), písm. i), písm. j) a písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, sa poskytnutý
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko navrhovateľom poskytnutý úver odporcom sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, odporcom poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 400,00 eur
boli povinní navrhovateľovi v uvedenej výške vrátiť.

Nakoľko z poskytnutého úveru vo výške 400,00 eur uhradili odporcovia podľa tvrdenia navrhovateľa
spolu 6,35 eura, súd zaviazal odporcov zaplatiť navrhovateľovi rozdiel medzi poskytnutým úverom vo
výške 400,00 eur a prijatým plnením vo výške 6,35 eura. Súd preto návrhu v časti vyhovel a zaviazal
odporcov zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 393,65 eura.

Z dôvodu omeškania odporcov s plnením peňažného dlhu vzniklo navrhovateľovi podľa § 369
Obchodného zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
Výšku úrokovej sadzby stanovuje § 3 ods. 1 nariadenia a to navýšením piatich percentuálnych bodov
nad úrokovú sadzbu stanovenú Európskou centrálnou bankou. Odporcom preto bola uložená povinnosť
zaplatiť z dlžnej sumy aj úroky z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 10. 09. 2013 (deň nasledujúci po
dni zosplatnenia úveru) do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá.

Návrh je nedôvodný v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáha od odporcov zaplatenia sumy prevyšujúcej
sumu 393,65 eura, nakoľko poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a vo výške 52,80
eura, ktorú si uplatnil ako zmluvnú pokutu.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP. Úspech navrhovateľa predstavoval 66 %,
úspech odporcov 34 %, navrhovateľovi tak vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške 32 % z
celkových uplatnených trov konania, ktoré si uplatnil vo výške 49,00 eur za zaplatený súdny poplatok
a vo výške 352,02 eura za zastúpenie advokátom. Súd tak zaviazal odporcov nahradiť navrhovateľovi
náhradu trov konania vo výške 15,68 eura za zaplatený súdny poplatok (32 % z 49,00 eur) a vo výške
112,65 eura (32 % z 352,02 eura).

Z trov zastúpenia advokátom predstavuje odmena 35,06 eura ((3 x 36,52 eura) x 32 %) podľa § 10
ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) za tri vykonané úkony právnej služby podľa §
13 ods. 1 písm. a) vyhlášky - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady klientov, podľa písm.
c) písomné podanie návrhu na súd, podľa písm. d) účasť na pojednávaní, náhrada hotových výdavkov
predstavuje 7,72 eura ((3 x 8,04 eura) x 32 %) podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, náhrada za stratu času
za osem začatých polhodín cestou zo sídla zástupcu navrhovateľa na miesto pojednávania a späť
predstavuje 34,30 eura ((8 x 13,40 eura) x 32 %) podľa § 17 ods. 1 vyhlášky, náhrada za cestovné zo
sídla zástupcu navrhovateľa, Bratislava, na miesto pojednávania, Banská Bystrica a späť, spolu 410 km,
pri cene pohonných hmôt 1,309 eura za 1 liter a priemernej spotrebe 6,73 litra na 100 km predstavuje
35,57 eura (32 % z 111,14 eura) podľa § 16 ods. 4 vyhlášky.

Podľa § 160 ods. 1 OSP súd vzhľadom na majetkové pomery odporcov, určil plnenie v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 35,00 eur, ktoré vzhľadom na výšku pohľadávky s prihliadnutím na osobu
navrhovateľa považoval za dostatočné s tým, že omeškanie so zaplatením čo i len jednej splátky, má
za následok stratu výhody splátok, a teda povinnosť úhrady celého dlhu naraz.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.

v Banskej Bystrici dňa 11. 12. 2014.