Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. december 2014

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 1P/100/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613208381
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Smatana, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2014:3613208381.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske v konaní pred samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. vo veci

starostlivosti súdu o maloletého O. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Partizánske, dieťa rodičov - matky F.. L. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.Č. Č..
XXX a otca Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., O. XXX/X, zastúpeného JUDr. Ing. Norbertom Kášom,
advokátom so sídlom v Lučenci, Fiľakovská 286, o návrhu matky na určenie vyživovacej povinnosti otca
k maloletému na čas do rozvodu, takto

r o z h o d o l :

Otec je p o v i n n ý platiť výživné na maloletého O. U., nar. XX.XX.XXXX v sume 80,- € mesačne
spätne od podania návrhu na rozvod manželstva t.j. od 11.06.2012 do 09.08.2013 s výnimkou obdobia

od 17.07.2012 do 05.09.2012, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Zameškané výživné za obdobie od 11.06.2012 do 17.07.2012 a od 06.09.2012 do 31.07.2013 spolu v
sume 955,25 € p o v o ľ u j e súd otcovi počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto
rozsudku splácať v splátkach v sume 40,- € mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty
výhody splátok v prípade nezaplatenia čo len jednej z nich.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého O. sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.10.2013 domáhala určenia
vyživovacej povinnosti otca k maloletému O.J. na čas od podania návrhu na rozvod až do skončenia
rozvodového konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 6P/94/2012, teda od 11.06.2012 do

09.08.2013. Návrh odôvodnila tým, že od podania návrhu na rozvod manželstva, t.j. od 11.06.2012
dochádzalo zo strany odporcu k verbálnym i fyzickým útokom na jej osobu, preto bola nútená dňa
30.06.2012 opustiť spoločnú domácnosť spolu s maloletým dieťaťom. Od podania návrhu na rozvod
manželstva odporca žiadnou finančnou sumou neprispieval na výživu maloletého O. a všetky finančné
náklady spojené s výživou a výchovou maloletého ako aj náklady spojené s jeho nástupom do prvého
ročníka základnej školy hradila navrhovateľka sama. Poukázala tiež na skutočnosť, že odporca dňa
14.09.2012 vybral všetky finančné prostriedky, ktoré mal maloletý uložené na vkladnej knižke. Ďalej

uviedla, že odporca poslal dňa 24.10.2012 poštovou poukážkou na meno navrhovateľky a na adresu
jej rodičov sumu 30 €, pričom z danej poukážky nebolo identifikovateľné, na aké účely bola táto suma
určená. Táto suma, ktorú odporca zasielal na meno navrhovateľky, mala podľa vyjadrenia právneho
zástupcu odporcu predstavovať výšku výživného na maloletého O.. Navrhovateľka sa nestotožnila s
tým, že si odporca sám určil sumu 30 € ako výšku výživného na maloletého, keďže náklady na výchovu
a výživu maloletého boli v tomto období väčšie ako suma, ktorú si určil sám odporca. Navrhovateľka
žiadala v návrhu na rozvod manželstva s ohľadom na odporcove príjmy výživné na maloletého vo výške140 € mesačne. Uviedla tiež, že v dobe, keď prebiehalo rozvodové konanie, odporca vykonával a stále
vykonáva prácu, a to správcu budovy pre spoločnosť FIL, s.r.o. a jeho príjem je vyšší, ako ten, ktorý
uviedol v rozvodovom konaní. Preto boli poštové poukážky v celej sume 30 € vrátené späť odporcovi.

Na základe týchto skutočností žiadala vyhovieť jej návrhu.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu matky maloletého uviedol, že tento je špekulatívny a
nesleduje záujem maloletého dieťaťa. Podľa jeho vyjadrenia navrhovateľka dobrovoľne opustila
spoločnú domácnosť a nie je pravdou, že by odporca na navrhovateľku útočil, či už verbálne alebo
fyzicky. Nesúhlasil ani s tvrdením, že od podania návrhu na rozvod manželstva neprispieval finančne

na výživu maloletého. Na výživu maloletého prispieval podľa svojich schopností a možností sumou
30 € mesačne, navrhovateľka však tieto sumy nepreberala. Nesúhlasil ani s tvrdením navrhovateľky,
že znášala sama náklady spojené s prípravou maloletého s nástupom do prvého ročníka základnej
školy, nakoľko v tej dobe bola určená predbežným opatrením striedavá starostlivosť. Navrhol, aby súd
návrh matky maloletého zamietol. Prípadne, ak súd návrh nezamietne, navrhol, aby po zohľadnení jeho
majetkových pomerov rozhodol tak, že výživné bude môcť doplatiť v splátkach po 20 € mesačne.

Kolízny opatrovník odporučil návrhu matky vyhovieť s prihliadnutím na vek a opodstatnené potreby
maloletého dieťaťa, ako i na zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov.

Navrhovateľka na pojednávaní dňa 24.09.2014 uviedla, že od podania návrhu na rozvod jej odporca
neprispieval na výživné. Maloletý O. nastupoval do školy, pričom všetky poplatky súvisiace s výdajmi na
školu hradila sama (učebné pomôcky, mimoškolské aktivity). Prvé peniaze od odporcu prišli 24.10.2012

v sume 30 €, tieto však navrhovateľka nepreberala, lebo nevedela, na čo boli určené. Tieto platby boli
pravidelné a navrhovateľka sa dozvedela, že ide o sumu výživného na maloletého O. až v rozvodovom
konaní v marci 2013. Poukázala tiež na skutočnosť, že pri narodení sa maloletému O. založila vkladná
knižka, na ktorú prispievali jej rodičia, odporcovi rodičia i krstní rodičia, pričom odporca tieto peniaze
svojvoľne vybral a vkladnú knižku zrušil. Ďalej uviedla, že rozsudkom tunajšieho súdu bola určená

vyživovacia povinnosť odporcu k maloletej J. Y. vo výške 53 € mesačne, pričom navrhovateľka má
vedomosť, že odporca jej prispieva sumou vo výške 70 € mesačne. Tiež uviedla, že si požičala peniaze
od známej vo výške 1 000 €, keďže mala finančné problémy a dohodli sa, že jej ich vráti, keď dostane
peniaze od odporcu. Preto žiada, aby odporca uhradil výživné do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Uviedla tiež, že má vedomosť o tom, že odporca v dedičskom konaní po matke dedí sumu cca 3 000 €

spolu so svojim bratom a otcom a títo tiež predávajú záhradku v k.ú. S. W., kde je postavená aj chatka.
Na pojednávaní dňa 05.12.2014 uviedla, že čo sa týka rozhodnutia tunajšieho súdu o predbežnom
opatrení o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, táto sa skutočne realizovala, trvalo to
cca 1 mesiac. Aj pokiaľ bol maloletý v striedavej osobnej starostlivosti raz u navrhovateľky, raz u otca,
zdôraznila, že v tom čase v septembri 2012 maloletý nastúpil do školy a všetky výdavky súvisiace s

nástupom do školy a so školskými pomôckami hradila sama.

Z výsluchu odporcu súd zistil, že návrh považuje za špekulatívny a nesúhlasí s ním. Pokiaľ sa odporca
vyjadril pred kolíznym opatrovníkom, že súhlasí s návrhom navrhovateľky, myslel tým, že poskytne
svojmu synovi peniaze, nemyslel tým, že súhlasí s návrhom. Uviedol, že nevie pochopiť konanie matky,
ktorá odmietala prijať sumu 30 € pre maloletého, toto jej konanie považuje za nezodpovedné. Poukázal

na skutočnosť, že od 17.07.2012 do 05.09.2012 trvala striedavá osobná starostlivosť.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že odporca nemá prostriedky na to, aby mohol návrh v
celej výške a celej sume splniť. Rozsudkom tunajšieho súdu z 09.08.2013 bola v bode 3 výroku uložená
povinnosťotcoviprispievaťnavýživumaloletéhoO.vovýške80€mesačneaotecsiplnísvojupovinnosť
riadne, nemá zmeškané výživné. Svoju rodičovskú povinnosť si plne uvedomoval aj pred rozvodom

manželstva, podľa svojich schopností a možností posielal pre syna sumu 30 € mesačne, matka zasielala
obratom tieto platby späť. Matka nikdy neoslovila otca so žiadosťou o doplatenie výživného, otec je
ochotný doplatiť výživné, čo preukázal doteraz svojím konaním. Návrhom na začatie tohto konania
sa matka domáha vyplatenia výživného v celej výške do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Po
pojednávaní dňa 15.01.2014 sa otec pokúsil o dohodu s matkou, táto však nereagovala na komunikáciu.

Poukázal na § 77 Zákona o rodine, podľa ktorého sa oprávnená osoba môže po vzniku vyživovacejpovinnosti domáhať výživného. Výživné ako priebežná úhrada osobných potrieb vznikajúcich priebežne
má svoje opodstatnenie v aktuálnom čase, kedy úhrada potrieb vzniká a nie za minulé obdobie. V
inovatívnom texte § 77 Zákona o rodine je doplnená podmienka existencie hodných osobitného zreteľa

- podľa dôvodovej správy zákonodarcu k tejto zmene viedla úvaha o potrebe zamedzenia špekulácii a
zneužívania možností priznávať výživné pre maloleté dieťa. Podotkol, že matka mala možnosť uplatniť
si v konaní 6P/94/2012 výživné na maloletého od začiatku konania. Matka v petite návrhu navrhla,
aby súd zaviazal otca zaplatiť zameškané výživné od podania návrhu na rozvod manželstva, pričom
podľa názoru otca, tento zameškané výživné nemá, pretože si svoju povinnosť plní. Naviac, matka

nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa.

Kolízny opatrovník maloletého na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava podanej správy a odporučil
návrhu matky vyhovieť.

Súdvykonaldokazovanievýsluchommatkymaloletého,otcamaloletého,vyjadrenímprávnehozástupcu
otca, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, ako aj pripojeného spisu
OS Partizánske sp. zn. 6P/94/2012, OS Partizánske sp. zn. 6P/155/2012 a zistil nasledovný skutkový

stav:

Maloleté dieťa sa narodilo z manželstva L. a Z. U., ktoré bolo uzavreté dňa 08.05.1993 v Partizánskom.
Z manželstva pochádzajú dve deti, a to plnoletá dcéra O. U., nar. XX.XX.XXXX a maloletý syn O. U., nar.
XX.XX.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 6P/94/2012-345 zo dňa 09.08.2013 bolo
manželstvo rozvedené a maloletý O. bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný

prispievať na jeho výživu sumou 80 € mesačne.

Z výsluchu matky ako aj z predložených listín vyplynulo, že táto v čase podania návrhu na rozvod
manželstva pracovala a aj v súčasnosti pracuje ako vedúca školskej jedálne na L.-S. I. Q. K.. Podľa
pracovného posudku má navrhovateľka zodpovedný prístup k práci. Podľa potvrdenia zamestnávateľa
poberala navrhovateľka v období od júna 2012 do augusta 2013 priemernú čistú mesačnú mzdu vo

výške cca 517,10 € mesačne.

Otec si vyživovaciu povinnosť voči maloletému plní pravidelne. V čase podania návrhu na rozvod, ako
aj v súčasnosti je poberateľom invalidného dôchodku policajta vo výške 441,90 €.

Z písomného vyjadrenia spoločnosti Fatra Izolfa, a.s. Partizánske vyplýva, že odporca nie je a ani nikdy
nebol zamestnancom uvedenej spoločnosti.

Z podanej správy ÚPSVaR Partizánske o šetrení pomerov súd okrem iného zistil, že matka s maloletým
O. býva v rodinnom dome u svojej matky v H., kde prispieva sumou 100 € mesačne, platí úver 70 €
mesačne, maloletému platí stravu v školskej jedálni v sume 23 € mesačne, školskú družinu v sume 3,40
€ mesačne, angličtinu v sume 27 € štvrťročne, výtvarnú výchovu v sume 30 € ročne, futbalový krúžok
v sume 3 € mesačne, poistku v sume 54 € štvrťročne. Otec maloletého spoločne s dospelou dcérou O.

býva v 2-izbovom byte, kde hradí poplatky spojené s bývaním v sume 105 € mesačne, plyn v sume 5 €
mesačne, elektrinu v sume 30 € mesačne, káblovú televíziu v sume 4,99 € mesačne, úver na bývanie v
sume 100 € mesačne, výživné na maloletého O. v sume 80 € mesačne, výživné na dcéru J. Y., narodenú
mimo manželstvo, v sume 70 € mesačne.

Uznesením tunajšieho súdu č.k. 6P/94/2012-46 zo dňa 17.07.2012 bol návrh matky na nariadenie

predbežného opatrenia zamietnutý a bolo nariadené predbežné opatrenie v zmysle § 76 ods. 1 písm.
b/ O.s.p., podľa ktorého bol maloletý O. zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s
tým, že matka i otec sú povinný zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletého striedavo v týždenných
intervaloch. Rozhodnutie sa stalo vykonateľné dňa 17.07.2012. Na odvolanie navrhovateľky Krajský
súd v Trenčíne uznesením č.k. 17CoP/86/2012 zo dňa 22.08.2012 rozhodnutie tunajšieho súdu, ktorým

zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, potvrdil a v zostávajúcej časti uznesenietunajšieho súdu zmenil tak, že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Dôvodom
pre zamietnutie nariadenia predbežného opatrenia bola skutočnosť, že v konaní o rozvod manželstva
nemôže súd upraviť predbežným opatrením odovzdanie dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov,

prípadne do striedavej osobnej starostlivosti, ani styk niektorého z rodičov s maloletými deťmi, prípadne
styk s maloletými deťmi zakázať. Takúto úpravu môže urobiť len súd starostlivosti o maloleté deti v
osobitnom konaní starostlivosti súdu o maloletých podľa § 176 a nasl. O.s.p.

Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však

priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na
dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov

povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade,
ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne
neplní.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti
otca k maloletému O. na čas od podania návrhu na rozvod až do skončenia rozvodového konania
vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 6P/94/2012, teda od 11.06.2012 do 09.08.2013 je dôvodný, avšak
nie počas celého požadovaného obdobia. Súd počas konania vo veci samej skúmal, či sú dané také
okolnosti, ktoré by odôvodňovali návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému O.

v čase prebiehajúceho rozvodového konania medzi účastníkmi tohto konania, pričom zistil, že tieto sú
dané. Navrhovateľka uviedla, že odporca od podania návrhu na rozvod manželstva navrhovateľkou
neprispieval na výživu maloletého žiadnym spôsobom a celá starostlivosť o maloletého bola na nej. Túto
skutočnosť odporca sporoval len v tom, že poukázal na skutočnosť, že od 24.10.2012 začal posielať
navrhovateľke sumu 30 € na výživu maloletého, ktoré peniaze navrhovateľka neprijala. Tiež poukázal

na skutočnosť, že predbežným opatrením bol maloletý O. zverený od 17.07.2012 do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch, a to až do 05.09.2012, kedy bolo toto rozhodnutie
zrušené odvolacím súdom. Skutočnosť, že striedavá osobná starostlivosť vo vzťahu k maloletému
O. v danom období, ktorý určil súd prvého stupňa bola realizovaná, potvrdila aj navrhovateľka.
Súd z vykonaného dokazovania zistil, že rozhodnutím tunajšieho súdu č.k. 6P/94/2012-46 zo dňa

17.07.2012 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým bol maloletý O. zverený do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov, pričom toto rozhodnutie bolo neskoršie rozhodnutím Krajského súdu v
Trenčíne č.k. 17CoP/86/2012 zo dňa 22.08.2012 zmenené tak, že návrh na vydanie predbežného
opatrenia bol zamietnutý, a to z dôvodu, že nemal o tomto návrhu rozhodovať rozvodový súd, ale súd
starostlivosti o maloleté deti v osobitnom konaní, napriek tomu k striedavej osobnej starostlivosti fakticky

dochádzalo, a to až do času, kedy sa predmetné rozhodnutie odvolacieho súdu stalo právoplatným,teda do 05.09.2012. V konečnom dôsledku odporca počas prebiehajúceho konania sám poukázal na
skutočnosť, že si svoju rodičovskú povinnosť uvedomoval aj pred rozvodom konania a bola pre neho
problematická v podstate len požiadavka navrhovateľky ohľadne zaplatenia výživného do 3 dní od

právoplatnosti rozhodnutia, pričom odporca poukazoval na záujem platenia v splátkach, keď požadoval
splátkyvovýške20€mesačne.Súdmalvpredmetnejvecipovykonanomdokazovanízapreukázané,že
návrhmatkynaurčenievýživnéhopreotcamaloletéhonačasodpodanianávrhunarozvoddorozvoduje
dôvodný, avšak s výnimkou obdobia, kedy bol maloletý v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov,
teda obdobia od 17.07.2012 do 05.09.2012. Čo sa týka výšky výživného, v tomto sa súd priklonil k výške,

ku ktorej dospel rozvodový súd v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6P/94/2012, nakoľko
tento vykonal náležité dokazovanie na ustálenie výšky výživného a preto aj v danom prípade považoval
súd výšku 80 € za primeranú. Námietku odporcu o tom, že navrhovateľka bezdôvodne odmietala prijať
sumu 30 €, ktoré odporca začal pravidelne posielať od 24.10.2012 na maloletého ako výživné súd
nepovažoval za relevantnú, keďže navrhovateľka jasne vysvetlila v prebiehajúcom konaní, prečo túto
sumu odmietla prijať, a to jednak preto, že nebolo jasne identifikované, na aký účel mali byť tieto peniaze

posielané a neskôr, keď už došlo k objasneniu účelu ich posielania, navrhovateľka ich odmietla prijať z
obavy, že by neskoršie mohol rozvodový súd odporcu zaviazať práve k takejto výške výživného, ktoré si
v podstate odporca sám určil. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že v danom prípade nedošlo k úbytku
majetku na strane odporcu, keďže peniaze mu boli vrátené.

Rozhodnutím o priznaní výživného spätne na čas pred rozvodom vznikol otcovi nedoplatok na výživnom

za čas od 11.06.2012 do 17.07.2012 a od 06.09.2012 do 31.07.2013 (obdobie od 01.08.2013 do
09.08.2013 bolo pokryté splátkou výživného, ktoré otec pravidelne plnil od právoplatnosti rozhodnutia o
rozvode manželstva) spolu vo výške 955,25 €, o ktorom súd rozhodol tak, že ho povolil otcovi počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku splácať v splátkach v sume 40 € mesačne
spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo len jednej z nich,

nakoľko odporca až do súčasnosti si plnil riadne svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu bola určená v
rozvodovom konaní rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 6P/94/2012-345 zo dňa 09.08.2013
a súd tiež zistil, že je takýto postup žiadúci, keďže sa nepreukázalo, že by mal odporca aj iný príjem,
okrem invalidného dôchodku policajta.

Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§146ods.1písm.a/O.s.p.,vzmyslektoréhožiadenzúčastníkov

nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,

10. bol odvolacím súdom schválený zmier.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).