Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/403/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712208107
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6712208107.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty
Deákovej a sudcov Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Dušana Ďuriana, v právnej veci navrhovateľa Allianz
- Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti
odporcovi U. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. P. XXXX/X, XXX XX N., právne zastúpenému Ondrejka
& Partners, s. r. o. advokátska kancelária so sídlom J. Kozáčeka 5, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 985, v

konaní o zaplatenie 2 583,67 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen č. k. 12C/130/2012-172 zo dňa 31. 01. 23014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolanímnapadnutýmrozsudkomokresnýsúduložilodporcovipovinnosťzaplatiťnavrhovateľoviistinu
2 583,67 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 14. 05. 2012 do
zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 152,- Eur do troch dní od právoplatnosti

rozhodnutia.

Z jeho dôvodov vyplýva, že odporca 20. 09. 2011 o 19.00 hod. pred S. vo N. pri cúvaní
osobným motorovým vozidlom tov. zn. Q. C., EČV: N.-XXX I. narazil do prichádzajúceho
motorového vozidla tov. zn. P. I. S. XXX I. I., EČV: W.-Y. XXXX. Odporca sa s poškodeným Y. M. S.
dohodli, že neoznámia dopravnú nehodu polícii, pretože škodu ohodnotili sumou nižšou ako 4 000,- Eur.
Zo znaleckého posudku T. X. okresný súd zistil, že výška škody bola vyčíslená sumou 11 946,35 Eur,
pričom náklady za vyhotovenie uvedeného znaleckého posudku predstavovali 971,99 Eur. Na základe

oznámenia poistnej udalosti dňa 08. 11. 2011 navrhovateľ poukázal poškodenému poistné plnenie
vo výške 12 918,34 Eur. Odporca si nesplnil svoju zákonnú povinnosť, a to ohlásiť dopravnú nehodu
príslušnému orgánu polície, preto nárok navrhovateľa bol uplatnený dôvodne. Tvrdenia odporcu, že pri
vykonaní opravy boli vymieňané diely, ktoré účastník nemôže predpokladať v čase vzniku dopravnej
nehody, okresný súd považoval za účelové, pričom zdôraznil, že navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil
len 20 % z vyplatenej sumy. Súd nepovažoval za dôvodné nariadiť znalecké dokazovanie, ktoré

navrhoval odporca na zistenie skutočnosti, či účastníci mali možnosť oceniť hodnotu škody na sumu
vyššiu ako 3 990,- Eur; tiež nenariadil výsluch poškodeného Y. M. S., lebo záznam o dopravnej nehode
bol založený v spise, ktorý obidvaja účastníci dopravnej nehody vyplnili; okresný súd uviedol, že výška
škody bola preukázaná znaleckým posudkom. Úrok z omeškania vo výške 9 % ročne okresný súd
priznal od 14. 05. 2012, vychádzajúc z návrhu na začatie konania. O náhrade trov konania súd rozhodol
podľa ustanovenia § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadok (ďalej len „O.
s. p.“).Protirozsudkuokresnéhosúdupodalodporcavzákonnejlehoteodvolaniepísomnýmipodaniami zodňa
26. 03. 2014 a 28. 03. 2014. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
písm. d/, f/ O. s. p.). Vytkol okresnému súdu, že nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu (nevykonal
výsluch ním navrhnutých svedkov, poškodeného, nenariadil znalecké dokazovanie), „neprizval“ do
súdneho konania prevádzkovateľa motorového vozidla a vedľajšieho účastníka (Slovenskú kanceláriu
poisťovateľov, Trnavská cesta č. 82, Bratislava). Poukázal na to, že sa s poškodeným dohodli, že

škodovú udalosť neoznámia polícii. Nebolo preukázané zanedbanie jeho povinnosti privolať políciu.
Za poskytnuté poistné plnenie vo výške 12 918,34 Eur poškodenému bolo možné v čase likvidácie
škody zakúpiť ojazdené motorové vozidlo rovnakej značky P.. Súd mal nariadiť znalecké dokazovanie.
Závery znaleckého posudku T. X. nekorešpondujú s rozsahom škody, vzniknutej na poškodenom
motorovom vozidle. Sú len kalkuláciou ceny a nie je zrejmé, či došlo k oprave motorového vozidla
v uvedených cenových reláciách. Podľa neho sa práca na motorovom vozidle nadhodnotila, nebola

zohľadnená amortizácia vozidla. Zároveň nesúhlasil so zaplatením úroku z omeškania ani s priznaním
trov konania navrhovateľovi. Uviedol, že je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 264,60 Eur
mesačne a je osobou v materiálnej núdzi. Rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelária Banská
Bystrica, mu bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci. Poukázal na svoje oslobodenie
od súdneho poplatku za odvolanie. Vytkol navrhovateľovi, že nepodal trestné oznámenie z podozrenia

poistného podvodu voči poškodenému. Nekontaktoval sa s ním, či nezaplatil škodu poškodenému
pred poskytnutím poistného plnenia. Ak by oznámil dopravnú nehodu polícii, tak by mu bola uložená
poriadková pokuta vo výške 50 Eur, čo je nízka suma oproti pohľadávke uplatnenej navrhovateľom v
návrhu. Elektronickými prostriedkami sa spýtal navrhovateľa ohľadne postupu pri nesprávnom odhade
výšky škody pri poškodení motorového vozidla. Navrhovateľ mu oznámil, že škodu má oznámiť a po jej

zaregistrovaní sa k tomu vyjadrí kompetentná osoba (likvidátor). Ani z tejto komunikácie
nevyplynulo, aký je postup v prípade zle odhadnutej škody. S poškodeným ustálili, že nie je potrebné
na miesto dopravnej nehody privolať políciu, pretože boli obaja presvedčení, že sa jedná o škodovú
udalosť, ktorú nemali ohlásiť ako dopravnú nehodu.

Vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhovateľ žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny

potvrdiť s prihliadnutím na priebeh súdneho konania, v ktorom sa už vyjadril aj k odvolacím argumentom
odporcu.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním
napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa ustanovenia § 12 ods. 2 písm. f) zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej len „zák. č. 381/2001 Z. z.“), poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom,
nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného

predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.

Podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších
právnych predpisov, dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti
s premávkou vozidla a pri ktorej na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí
alebonainommajetkuvzniknehmotnáškodazrejmeprevyšujúcajedenapolnásobokväčšejškodypodľa

Trestného zákona.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 zák. č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej len „TZ“), škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou
sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma
dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca

najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu,
hodnoty veci a rozsahu činu.Platná právna úprava poistnú zmluvu považuje za dvojstranný právny úkon, ktorý sa uzaviera medzi
poisťovateľom a poistníkom. Poistiteľ sa poistnou zmluvou zaväzuje poskytnúť plnenie v dohodnutom
rozsahu, ak nastane náhodná udalosť v poistnej zmluve bližšie označená, takzvaná poistná udalosť.

Poistník (fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela) je povinný platiť
poistné. Tieto práva a povinností zmluvných strán sú vzájomné (synalagmatické), z čoho vyplýva, že
každý z účastníkov je povinný plniť, teda obe strany sú si navzájom dlžníkmi a veriteľmi. Poisteným
je ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa vzťahuje na

každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, uvedeného v poistnej
zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému
uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a náklady pri usmrtení, škodu vzniknutú
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, ušlý zisk, účelne vynaložené náklady, spojené
s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa § 4 ods. 2 písm. a), b), d) z. č. 381/2001 Z.z.,
ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) zák. č. 381/2001

Z.z. alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil
poskytnuté poistné plnenie. Poistený má z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla právo, aby poisťovateľ nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a
vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia,
úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia

a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.

Ustanovenie § 12 z. č. 381/2001 Z. z. taxatívnym spôsobom upravuje nárok poisťovateľa na náhradu
poistnéhoplnenia,resp.jehočastiatoprotipoistníkovi(§12ods.1)apoistenému,ktorýniejepoistníkom
(§ 12 ods. 2), ktoré zaplatil z titulu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla (tzv. regresný
nárok). Právo poisťovateľa podľa ustanovenia § 12 z. č. 381/2001 Z.z. je osobitným, originálnym

nárokom poisťovateľa proti poistenému z poistného vzťahu, a teda nie je odvodeným nárokom od práva
poisteného z titulu prechodu práva poisteného na poisťovateľa proti tretej osobe na vrátenie vyplatenej
sumy, zníženie, resp. zastavenie výplaty, pričom nemá charakter nároku na náhradu škody.

Poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho
časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla ak: a) spôsobil

škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, b) spôsobil škodu
prevádzkoumotorovéhovozidla,ktorépoužilneoprávnene,c)viedolmotorovévozidlobezpredpísaného
vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu činnosti viesť motorové vozidlo uloženého súdom alebo
iným príslušným orgánom, d) spôsobil škodu motorovým vozidlom, o ktorom vedel, že jeho technická
spôsobilosť nezodpovedá podmienkam na používanie v premávke na pozemných komunikáciách podľa

osobitnéhopredpisuatentostavbolvpríčinnejsúvislosti sospôsobenouškodou,e)vedome
zveril vedenie motorového vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na vedenie motorového vozidla
podľa osobitného predpisu, f) porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu,
ktorá je poistnou udalosťou, g) spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného
zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4, h) sa odmietol po dopravnej nehode podrobiť skúške

na prítomnosť návykovej látky.

Odvolanie odporcu nie je dôvodné.

V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že odporca prevádzkou motorového vozidla tov. zn. Q. C.,
EČ: N.-XXX I. spôsobil škodu na motorovom vozidle tov. zn. P. I. S. S. XXX I. I., EČ: W.-Y.
XXXX. Dňa 30. 09. 2011 odporca písomne oznámil navrhovateľovi vznik uvedenej poistnej udalosti

(č.l. 10 spisu). Na základe poistnej zmluvy, uzavretej medzi poistníkom P. O., bytom X. XXX/XX, N.
a navrhovateľom (poisťovateľom) č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorého bolo poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČ: N. XXX I., poskytol navrhovateľ dňa 08. 11.
2011 (č.l. 55 spisu) za odporcu, vychádzajúc zo znaleckého posudku T. X., K. zo dňa 27. 09. 2011 /č.l.
22-33 spisu/, vrátane znalečného za vyhotovenie znaleckého posudku vo výške 971,99 Eur, poistné

plnenie poškodenému Y. M. S., bytom G. L. XX, W. vo výške 12 918,34 Eur. Hoci škoda na poškodenom
motorovom vozidle presiahla sumu 3990,- Eur, odporca vznik dopravnej nehody neoznámil orgánu
polície(§66ods.2písm.a)z.č.8/2009Z.z.);tátoskutočnosťvkonanínebolasporná.Tvrdenieodporcu,
že sa s poškodeným dohodli na tom, že neoznámia vznik dopravnej nehody, pretože podľa nich škoda najednotlivých častiach motorového vozidla (bez započítania nákladov súvisiacich s opravou motorového
vozidla) nepresiahla sumu 3990,- Eur, je právne ireleventná; povinnosťou účastníka dopravnej nehody
je totiž oznámiť jej vznik orgánu polície v prípade, ak hmotná škoda prevyšuje jedenapolnásobok väčšej

škody podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona, tzn. sumu 3990,- Eur (266,- Eur x 10/ väčšia škoda/ x 3/2).
Teda, ak navrhovateľ uplatnil regresný nárok voči odporcovi, postupoval v súlade s § 12 ods. 2 písm. f) z.
č. 381/2001 Z. z.. Nesprávne ustálenie výšky škody (podhodnotenie) účastníkmi dopravnej nehody, hoci
i z nevedomosti, nie je ospravedlniteľným dôvodom pre nesplnenie si zákonnej povinnosti (oznamovacej
povinnosti); z. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke takýto liberačný dôvod neustanovuje. Naopak, ak

majú účastníci dopravnej nehody pochybnosti o výške vzniknutej škody pri dopravnej nehode (aj keby
išlo o škodu nižšiu než jedenapolnásobok väčšej škody), majú právo (z prevenčných dôvodov) oznámiť
vznik škodovej udalosti orgánu polície. Pod pojmom hmotná škoda sa rozumie škoda na majetku
(škoda na veci); majetkovou škodou sa chápe ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. v peniazoch a reprezentuje
majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu;

zásadneideonáhraduskutočnejškody(R55/1971).Skutočnouškodoujetedanielenvzniknutézníženie
majetkového stavu poškodeného (napr. znehodnotením veci jeho poškodením), ale sú to aj hodnoty,
ktoré bude potrebné vynaložiť na obnovenie pôvodného majetkového stavu. Nie je pritom podstatné,
či poškodený poškodenú vec skutočne opravil, alebo nie, pretože výšku škody nemožno podmieňovať
tým, ako poškodený s vecou naloží, t. j. či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú hodnotu

(protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodné a nesúvisia s príčinou vzniku škody.

Odporca v odvolaní namietol aj priznanie úroku z omeškania - de facto len vyjadril všeobecný nesúhlas
s jeho priznaním; túto námietku žiadnym konkrétnym a určitým spôsobom nešpecifikoval. Odvolací súd,
súc viazaný dôvodmi odvolania, preto pristúpil len k preskúmaniu otázky, či v danom prípade
vôbec vzniklo navrhovateľovi právo na zaplatenie úroku z omeškania.

Pri regresnom nároku nie je upravená jeho splatnosť; preto je potrebné vychádzať z ustanovenia
§ 563 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), podľa ktorého splatnosť nastáva nasledujúci deň po
dni, keď bol dlžník vyzvaný na plnenie. Ak oprávnený z regresného nároku nevyzval povinného na
zaplatenie regresu, kvalifikovanú upomienku predstavuje podanie návrhu na začatie súdneho konania;
až v nasledujúci deň po doručení návrhu na začatie konania odporcovi sa odporca (povinný z

regresného postihu) môže dostať do omeškania.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ pred začatím konania vyzval odporcu na zaplatenie
žalovanej istiny; odporca písomnými podaniami z 25. 01. 2012 (č.l. 49 spisu) a z 28. 04.
2012 (č.l. 50-54 spisu) oznámil navrhovateľovi, že jeho uplatnený regresný nárok nezaplatí. Vzhľadom
na uvedené okresný súd, vychádzajúc z petitu návrhu, správne uložil odporcovi povinnosť zaplatiť aj

úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.,
pretože predmetom konania je peňažný záväzok, s plnením ktorého sa odporca dostal do omeškania.

Z obsahu odvolania tiež vyplýva nesúhlas odporcu s vykonaním dôkazov a s
nedostatočnezistenýmskutkovýmstavomveci;anitátoodvolacianámietkaodporcuniejedôvodná.Súd
nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté

dôkazy; nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv odporcu nie je ani postupom, ktorým by
mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí
výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže
to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom a teda v konečnom dôsledku
aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti rozhodnutia (viď napr. aj rozhodnutia uverejnené

v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993 a
pod č. 125/1999).

Na margo odvolacej námietky odporcu, že okresný súd „neprizval“ do súdneho konania prevádzkovateľa
motorového vozidla a vedľajšieho účastníka na strane odporcu Slovenskú kanceláriu poisťovateľov,
Trnavská cesta č. 82, Bratislava, odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ, ktorý má dispozičné

oprávnenie, nenavrhol, aby do konania vstúpil ďalší účastník (§ 92 O. s. p.), prípadne vedľajší účastník(§ 93 O. s. p.); tieto procesné úkony vzhľadom na predmet konania (regresný nárok proti poistenému)
však ani potrebné neboli.

K okolnostiam prípadu je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ poškodenému zaplatil poistné plnenie za

odporcu vo výške 12 918,34 Eur, pričom si voči odporcovi uplatnil zákonné právo na regresný postih len
v rozsahu 20% z poskytnutého plnenia, hoci z. č. 381/2001 Z. z. mu umožňuje domáhať
sa voči odporcovi svojho zákonného práva až do výšky náhrady poistného plnenia v rozsahu
100%, ktoré zaplatil z titulu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.

Keďže je nesporné, že výška škody na poškodenom motorovom vozidle nebola vo

výške uplatneného regresného nároku (2 538,67 Eur) ani vo výške 3990,- Eur (ale bez akýchkoľvek
pochybností je zrejmé, že skutočná škoda prevyšovala uvedené sumy), vykonanie ďalších dôkazov by
nebolo efektívne, účelné a hospodárne.

Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ustanovenia § 219
ods. 1 O. s. p. potvrdil, vrátane výroku o trovách prvostupňového konania, pretože okresný súd správne
aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. s prihliadnutím na to, že

navrhovateľ zaplatil súdny poplatok z návrhu vo výške 152 Eur.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1 v
spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu právo na náhradu
trov odvolacieho konania nevzniklo. V odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na
náhradu trov odvolacieho konania, tieto si však do doby rozhodnutia odvolacieho súdu neuplatnil (§ 151

ods. 1 O. s. p.), ich vznik nemá odvolací súd preukázaný ani zo spisu; preto odvolací súd navrhovateľovi
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Odvolací súd už len poznamenáva, že odporcovi ex lege nevznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok za
podané odvolanie; podľa § 4 ods. 3 z. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších právnych predpisov o súdnom
poplatku a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších právnych predpisov je oslobodený od

povinnosti platiť súdny poplatok; oslobodenie sa vzťahuje aj na odvolacie konanie (§ 4 ods. 4 citovaného
zákona).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.