Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. november 2014

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 5C/193/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614204114
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Blašková

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2014:3614204114.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci navrhovateľa: BL

Telecom collection, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava IČO: 47 150 513, zastúpený:
advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO:
36 862 711, proti odporcovi: K. T. U.. XX.XX.XXXX, bytom mesto D., doručovať na adresu: T. XXX/XX,
XXX XX D., o zaplatenie 458,32 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 63,42 eur s 9,50 %-ným úrokom z omeškania ročne
zo sumy 18,48 eur od 18.07.2011 do zaplatenia, s 9,50 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy
14,98 eur od 18.08.2011 do zaplatenia, s 9,50 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 14,98 eur od

18.09.2011 do zaplatenia, s 9,50 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 14,98 eur od 18.10.2011
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd vo zvyšku návrh z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 458,32 eur s 9,50 %-ným
úrokom z omeškania ročne zo sumy 18,48 eur od 18.07.2011 do zaplatenia, s 9,50 %-ným úrokom z
omeškania ročne zo sumy 14,98 eur od 18.08.2011 do zaplatenia, s 9,50 %-ným úrokom z omeškania
ročne zo sumy 14,98 eur od 18.09.2011 do zaplatenia, s 9,50 %-ným úrokom z omeškania ročne zo
sumy 14,98 eur od 18.10.2011 do zaplatenia, s 9,25%-ným úrokom z omeškania zo sumy 394,90 eur

od 18.11.2011 do zaplatenia na tom základe, že spoločnosť Slovak Telekom a.s. so sídlom Karadžičova
10, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupca a navrhovateľ ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení
pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok na žalobcu, vrátane pohľadávky voči
odporcovi pod referenčným číslom XXXXXXXXXX. Zmluva o postúpení pohľadávok na navrhovateľa
zo dňa 24.6.2013 je registrovaná na tunajšom súde pod Spr. 646/13. Odporca uzavrel s predchodcom
navrhovateľa zmluvu o poskytovaní služieb Magio Sat zo dňa 24.02.2011 a dodatok k zmluve o pripojení
so spoločnosťou Slovak Telekom a.s. podľa zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách

na základe ktorej boli odporcovi poskytovaná služby elektronickej komunikácie.

Súd konal v navrhovateľa podľa § 101 ods.2 OSP, pričom právny zástupca navrhovateľa svoju
neprítomnosť písomne ospravedlnil.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom Zmluvy o poskytovaní služieb Magio Sat zo
dna 24.02.2011 č.l.8 spisu prílohou ktorej je cenník poplatkov, cenového výmeru č. XXXX/XXXXč.l.20
spisu, cenníka pre koncové zariadenia č.l.21-23 spisu, tarify za poskytovanie služieb Magio Sat č.M..XX-

XX spisu, faktúry č. XXXXXXXXXX H. sume 1 eur č. l. 18 spisu, faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa
03.07.2011 splatnej dňa 17.07.2011 za obdobie od 01.06.2011 do 30.06.2011 v sume 18,48 eur č.l.3
spisu, faktúry č.XXXXXXXXXX zo dňa zo dňa 31.07.2011 splatnej 17.08.2011v sume 14.98 eur za
obdobie od 01.07.2011 do 31.07.2011 č.l.4 spisu, faktúry Č..XXXXXXXXXX zo dňa 31.08.2011 splatnej
dňa 17.09.2011 v sume 14,98 eur za obdobie od 01.08.2011 do 31.08.2011 v sume 14,98 eur č.l.5,

faktúry Č..XXXXXXXXXX zo dňa 30.09.2011 splatnej dňa 17.10.2011 v sume 14,98 eur za obdobie
od 01.09.2011 do 30.09.2011 č.l.6 spisu, faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.10.2011 splatnej dňa
17.11.2011 v sume 394,90 eur - zmluvná pokuta č.l.7 spisu, , vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 2.12.2013
č.l.17-18 spisu a ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Spoločnosť Slovak Telekom,a.s. ako predchodca postupcu uzavrel s odporcom zmluvu o poskytovaní
služieb Magio Sat zo dňa 24.02.2011, na základe zmluvy o pripojení bola odporcovi umožnené využívať

telekomunikačné služby poskytované predchodcom navrhovateľa s dobou aktivácie 26 mesiacov.
Navrhovateľ sa v tomto konaní domáhal zaplatenia ceny služieb 63,42 eur s 9,50 %-ným úrokom z
omeškania ročne zo sumy 18,48 eur od 18.07.2011 do zaplatenia, s 9,50 %-ným úrokom z omeškania
ročnezosumy14,98eurod18.08.2011dozaplatenia,s9,50%-nýmúrokomzomeškaniaročnezosumy
14,98 eur od 18.09.2011 do zaplatenia, s 9,50 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 14,98 eur

od 18.10.2011 do zaplatenia, ako aj zmluvnej pokuty vo výške 394,90 eur s 9,25% úrokom z omeškania
ročne od 18.11.2011 do zaplatenia.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení č.l.17-18 spisu uviedol, že zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh
odporcu, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi t.j.
program G. E. L. spolu s príslušenstvom, prípadne ďalšie benefity ako zľavnený mesačný poplatok 0 eur

po dobu prvých dvoch mesiacov a zľavnený mesačný poplatok 12,98 eur s DPH počas nasledujúcich
24 mesiacov, pričom štandartná cena uvedeného programu služieb bola 19,10 eur. odporca teda nebol
sankcionovaný za to, že nezaplatil splatné faktúry, ale predovšetkým za to, že nesplnil svoju povinnosť
uhrádzať riadne a včas cenu za poskytnuté služby, boli jeho služby vypojené z prevádzky, čím odporca
porušil jeho povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti keby prostredníctvom

platieb za poskytnutie doby viazanosti splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok zabezpečiť
odporcovi koncové zariadenie za zľavnenú cenu. Zmluvná pokuta plní funkciu satisfakčnú/ reparačnú/.
Nesplnením záväzku odporcu bolo vypojenie koncového zariadenia z prevádzky. Nesplnením záväzku
viazanosti zo strany odporcu vznikla na strane predchodcu navrhovateľa škoda v cene rozdielu medzi
plnou cenou koncového zariadenia a akciovou cenou koncového zariadenia.Za primeranú sankciu sa

považuje sankcia do výšky poskytnutej hodnoty peňažných prostriedkov. Účelom zmluvnej pokuty bolo
naplneniefunkciezmluvnejpokuty akopaušalizovanejnáhradyškody Odporcanesplnilsvojupovinnosť
riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, bolo jeho koncové zariadenie vypojené z prevádzky,
čím odporca porušil svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti. Zmluvná
pokuta plní satisfakčnú / reparačnú / funkciu. Neplnením záväzku viazanosti zo strany odporcu vzniká

na strane právneho predchodcu navrhovateľa škoda v sume rozdielu medzi plnou koncového zariadenia
a akciovou cenou poskytnutej zľavy, ktorá bola 185,08 eur /496,60 eur /19,10x26/-311,52/0,00x2/+12,88
eurx24/,pričomnavrhovateľovibolavyúčtovanázmluvnápokutaspolu195,90eur. Zmluvnápokutaplní
aj preventívnu funkciu a v tom prípade musí byť do určitej miery vyššia ako je skutočná hodnota výhody,
ktorú zákazník z toho získava, pričom zmluvná pokuta bola vyúčtovaná až po odpojení koncového

zariadenia. Navrhovateľ poukázal na to, že predmetom postúpenia bolo zaplatenie ceny služieb v
sume 63,42 eur a zmluvnej pokuty v sume 349,90 eur. Predchodcovi navrhovateľa vznikla skutočná
škoda vo výške hodnoty dotácie do kúpy telekomunikačného zariadenia, pričom odporca nezaplatil
cenu za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti faktúry. Predchodca navrhovateľa dohodol
zmluvnú pokutu 199 eur za porušenie doby viazanosti, vtedy má navrhovateľ právo od zmluvy odstúpiť

a vyúčtovať zmluvnú pokutu.

Na právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách účinných od 1.1.2008. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom súd teda posúdil ako
občianskoprávny vzťah, lebo odporca uzavrel zmluvu ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie.Rovnako mal súd preukázané, že pohľadávka aj z titulu zmluvnej pokuty vzniknutá na základe
predmetnej zmluvy o pripojení bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok na navrhovateľa.

Nakoľko sporná zmluva o pripojení zo dňa 24.02.2011 je spotrebiteľskou zmluvou je potrebné na

ne aplikovať ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej
ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym
dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu
profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a
konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových

zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od
dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným
znakom tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou
aj prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí,
že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou

absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné
dojednania obsiahnuté v spornej zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za
neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a
plnenie jej funkcií. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí

v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky
osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej
zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch
účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy
nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to

spotrebiteľ ako je to v tomto prípade. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného
účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ nie
je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane napr. v súvislosti
svýpadkomposkytovaniaslužiebaleboinéhoporušeniasvojichpovinnostídodávaťslužbyriadneavčas
v požadovanej kvalite. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah

zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto
zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda
ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali
mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za
nesplnenie povinnosti /§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka/. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne

na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy /tento obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje/,
aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná
pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách
boladostatočneinformovanáonásledkoch nesplnenia povinnostíalentýmtosavypestujevzťahdôvery
spotrebiteľa k dodávateľom.

Je zrejmé, že spornú zmluvu o pripojení možno súčasne charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a
na odporca je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení
je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách /§
52 a nasl. Občianskeho zákonníka/. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv.

spotrebiteľskézmluvynepredstavujúosobitnýzmluvnýtypaplikovateľnýlennaobčianskoprávnevzťahy,
naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny
vzťah /vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené
vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej

časti/. Navrhovateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako
tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a
teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne
dojednanézmluvnéustanovenie/§53ods.2Občianskehozákonníka/.Právnypredchodcanavrhovateľa
ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, čo vyplýva už

i z toho, že odkazuje na porušenie povinností, ktoré má zrejme právny predchodca navrhovateľavšeobecne pre všetky prípady upravené vo všeobecných obchodných podmienkach. Odporca nemohol
byť aktívne zúčastnený pri vyjednávanej zmluvnej pokuty. Len veľmi ťažko by odporca pri rovnako
dojednanejslužbeakúpetohoistého koncovéhozariadeniavyjednal inú výškuzmluvnejpokuty,pričom

formulárová zmluva je písaná drobným takmer nečitateľným písmom, ktorá je pre bežného spotrebiteľa
takmer nezrozumiteľná a len ťažko môže aj právne vzdelaná soba nájsť dôsledne skryté ustanovenie
o zmluvnej pokute za nedodržanie doby viazanosti vo výške 199 eur. Sporná faktúru na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 394,90 eur pozostáva s pokuty Magio Sat 199 eur a ostatných poplatkov
126 eur pokuta za Magio box 126 eur, pokuta za diaľkový ovládač na 20 eur, pokuta za kartu 19,95

eur pokuta za ostatné príslušenstvo 195 eur, pričom tieto pokuty vyplývajú jednostranne z cenového
výmeru č. 1497/2011, teda nie sú obsahom samotnej formulárovej zmluvy, teda odporca ako spotrebiteľ
ich individuálne nedohodol a pri uzatváraní zmluvy o nich nemohol mať o nich žiadnu vedomosť, teda
dojednanie týchto zmluvných pokút je neplatné.

V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v spornej zmluve o pripojení považuje súd ako
neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje

situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k deaktivácii služby alebo ukončeniu zmluvy napríklad
jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý
mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb
spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo
nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu /v tomto smere dodávateľ

až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje/. Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa
zmluvného dojednania aj v prípade ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa,
ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Ďalším
aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. Pre úplnosť je potrebné
dodať, že zmluvná pokuta bola dojednaná najmä pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby riadne

a včas, resp. pre prípad porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch všeobecných
zmluvných podmienok, ktoré nesúvisia s predajom koncového zariadenia, ktorým užívateľ prijíma
služby. Preto prípadná predajná cena takéhoto mobilného telefónu alebo koncového zariadenia a výška
zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty. Nebolo zmluvnou povinnosťou
odporcu zaplatiť rozdiel týchto cien a je len na obchodnej politike právneho predchodcu navrhovateľa,

že takéto zľavy ponúka; preto na hodnotu koncového zariadenia súd pri rozhodovaní neprihliadal, keď
navyše je zrejmé, že jeho hodnota bola vzhľadom na plynutie času po uzavretí zmluvy o pripojení
nepochybne nižšia ako v čase jej uzavretia.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti

a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý
čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, podnik má právo
na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so

zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 37 ods. l Občianskeho zákonníka Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.Podľa čl.3 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode

spotrebiteľa.

Podľa čl.6 ods.1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca

navrhovateľa Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. Bratislava IČO: 35 763 469 na jednej strane a odporca
ako zákazník na strane druhej podľa §43 zákona č.610/2003 Z.z.o elektronických komunikáciách v
znení neskorších predpisov uzavreli zmluvu o poskytovaní služby Magio Sat dňa 24.02.2011 r s dobou
viazanosti 26 mesiacov a zmluvnou pokutou 199 eur ak odporca vypovie zmluvu o poskytovaní služby
Magio Sat počas doby viazanosti alebo svojim konaním resp. opomenutím spôsobí dôvod, pre ktorý

predchodca navrhovateľa je oprávnený od zmluvy odstúpiť. Predchodca navrhovateľa je oprávnený
vyúčtovaťúčastníkovizmluvnúpokutuzaporušeniedobyviazanostinaslužbuMagioSatKlasikvovýške
199 eur. To znamená, že odporca nepožiada neukončí zmluvu a nedopustí sa takého konania a ani
neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení
odstúpenímodnejaleboprávovypovedaťzmluvuoposkytnutíslužbyzdôvodovporušeniapovinnostizo

strany odporcu účastníci dojednali povinnosť odporcu uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume
199 eur za výpoveď zmluvy o pripojení alebo odstúpenie od zmluvy o pripojení. Predmetom postúpenia
bolo zaplatenie ceny služieb v sume 63,42 eur a zaplatenie zmluvnej pokuty celkom v sume 394,90 eur.
Cena služieb predstavuje 63,42 eur s 9,50 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 18,48 eur od
18.07.2011 do zaplatenia, s 9,50 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 14,98 eur od 18.08.2011 do

zaplatenia, s 9,50 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 14,98 eur od 18.09.2011 do zaplatenia, s
9,50 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 14,98 eur od 18.10.2011 do zaplatenia, ako aj zmluvnej
pokuty vo výške 394,90 eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne od 18.11.2011 do zaplatenia.

Ak iný súd určil dojednanie o zmluvnej pokute (alebo iné zmluvné dojednanie) za neplatné z dôvodu
neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo nepriznal plnenie z dôvodu

takejto zmluvnej podmienky, sama osebe v zmysle § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže
viesť k zamietnutiu návrhu navrhovateľa v prejednávanej veci. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho
zákonníka ukladá v takomto prípade navrhovateľovi ako dodávateľovi výslovne len povinnosť zdržať
sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými
spotrebiteľmi a neupravuje aj zákaz podať na súd návrh ohľadom nároku vyplývajúceho z takéhoto

dojednania; preto len samotné podanie návrhu na súd v takomto prípade nemôže byť dôvodom
zamietnutia návrhu a to aj z dôvodu, že takýmto rozhodnutím iného súdu nie je súd v zmysle § 135
ods. 1 OSP viazaný. Súd musí každú vec individuálne posúdiť a vyhodnotiť, či nie je niektorá zmluvná
podmienka v spotrebiteľskej zmluve neplatná pre neprijateľnosť. Z toho však na druhej strane nevyplýva,
že súd nemôže argumentačne vychádzať aj z rozhodnutí iných súdov v obdobných veciach a prípadne

dospieť k rovnakému právnemu záveru /čo okrem iného vyplýva z požiadavky predvídateľnosti súdneho
rozhodovania v obdobných veciach ako jedného zo znakov zásady právnej istoty v zmysle článku 1 ods.
1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, ktorá predstavuje jeden z princípov právneho štátu.

Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel
s odporcom zmluvu o poskytnutí služby Magio Sat. Právny vzťah medzi predchodcom navrhovateľa

a odporcom založený zmluvou o poskytnutí služby posúdil súd ako občianskoprávny vzťah; odporca
uzavrel zmluvu ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Pohľadávka navrhovateľa pozostávala
z titulu nezaplatených služieb v sume 63,42 eur a vyúčtovanej zmluvnej pokuty sumu 394,90 eur.

Dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 199 eur tvorí súčasť zmluvy o poskytnutí služby zo dňa
24.02.2014, pričom v zmluve nie je uvedené porušením akej konkrétnej povinnosti akého konania aopomenutia by sa mal odporca ako spotrebiteľ dopustiť, ktorý zakladá dôvod právneho predchodcu
navrhovateľa od zmluvy odstúpiť, tieto konkrétne dôvody nie sú v zmluve konkretizované natoľko,
aby boli pre odporcu ako spotrebiteľa jednoznačné, zrozumiteľné a aby si odporca bol vedomý za

aké konkrétne porušenie svojich povinností mu zmluvná pokuta hrozí, pričom právo na odstúpenie od
zmluvy alebo jej vypovedanie je právom každej zmluvnej strany, preto ho podľa názoru súdu toto
právo nemožno spájať so zaplatením zmluvnej pokuty., navyše treba zdôrazniť, že toto dojednanie
zmluvnej pokuty okrem jej neurčitosti je písané veľmi drobným písmom akoby skryté v samotnej zmluve,
ktorému spotrebiteľ nemá reálnu možnosť porozumieť a je ťažko zistiteľné aj právne vzdelanou osobou,

teda podľa názoru súdu odporca ako spotrebiteľ zmluvnú pokutu v tomto znení nevyjednal a táto
bola jednostranne stanovená dodávateľom len pre odporcu ako spotrebiteľa, teda len ako "užívateľ"
svojím konaním a opomenutím spôsobí dôvod, pre ktorý je predchodca navrhovateľa oprávnený zmluvu
vypovedať, pričom takéto konanie nie je konkretizované, aké povinnosti má spotrebiteľ porušiť, aby
vznikol predchodcovi navrhovateľa nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty už zmluva neuvádza, pričom
odporca ako právne neznalá osoba nemá možnosť ani tušiť jednak, že takéto drobným písmom uvedené

ustanovenie v zmluve sa vôbec nachádza a tiež mu nemôže porozumieť pre jeho nejasnosť, neurčitosť,
pričomsvypovedanímaleboodstúpenímodzmluvynemožnospájaťžiadnusankciu,leboideoslobodné
rozhodnutie zmluvnej strany nezotrvať v zmluvnom vzťahu, lebo nikoho nemožno nútiť, aby proti svojej
vôli v zmluvnom vzťahu zotrval. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pre platnosť dohody
o zmluvnej pokute sa okrem iného vyžaduje, aby v písomnej dohode bola určená výška zmluvnej

pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou
sumou, prípadne v percentách, či zlomkom ceny alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom
opakovať. Jej výška alebo spôsob určenia však musí byť vyjadrená jednoznačne, rovnako jednoznačne
musí byť špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje (pozri napr.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. MObdo/4/2003 zo dňa 19.11.2003, rozsudok

Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/182/2001 zo dňa 25.06.2002, rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 33Odo/794/2002 zo dňa 27.11.2003). V prípade, že tieto podstatné
náležitosti dohody o zmluvnej pokute v tejto chýbajú alebo nie sú určite a zrozumiteľne vyjadrené, je
dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť absolútne neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu v zmluve uvedený spôsob dojednania

zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvných povinností bez jeho výslovnej špecifikácie nie je
dostatočne určitý. Dojednanie neobsahuje presnú špecifikáciu všetkých zmluvných dojednaní, ktoré
zmluvná pokuta zabezpečuje. Z tohto dôvodu považuje súd túto dohodu o zmluvnej pokute z dôvodu
neurčitosti za absolútne neplatnú. Z citovaného dojednania o zmluvnej pokute je totiž zrejmé, že na vznik
nároku na zmluvnú pokutu nestačí len samotné porušenie zmluvných povinností, ale aj zrušenie zmluvy

resp. odstúpenie od nej, teda jednoznačne ide o ukončenie zmluvného vzťahu založeného zmluvou o
poskytnutí služby Magio Sat. Z uvedeného potom vyplýva, že vznik nároku na zmluvnú pokutu v tomto
prípade je podmienený ďalšou právnou skutočnosťou /právnym úkonom zo strany navrhovateľa, resp.
jeho právneho predchodcu/, ktorého doručenie odporcovi nebolo preukázané. Zmluvnú pokutu však
možno dohodnúť vždy len ako nepodmienenú; nemožno kumulovať dva predpoklady, t.j. napr. porušenie

povinnosti dlžníkom aj veriteľom alebo vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazať kumulatívne tak
na porušenie zmluvnej povinnosti ako aj na následné zrušenie zmluvy napr. odstúpením od nej. Z toho
vyplýva, že ak je vznik práva na zaplatenie zmluvnej pokuty viazané napr. na odstúpenie účastníka
od zmluvy, hoci aj odôvodnené porušením povinnosti druhej zmluvnej strany, ide o dojednanie, ktoré
odporuje kogentnému ustanoveniu § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ako také je neplatné podľa

§ 39 Občianskeho zákonníka v prejednávanej veci, preto súd dojednanie o zmluvnej pokute považuje
za absolútne neplatné.

Právny predchodca navrhovateľa ponúka svoje služby ako spotrebiteľovi prostredníctvom
štandardizovaných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky
nemôže nijako ovplyvniť. Uvedené platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada zaplatiť od odporcu ako

spotrebiteľa v paušálnej výške bez ohľadu na to, o aké zmluvné porušenie ide. V danom prípade
hrozba pokuty existuje pre akomkoľvek porušení, chýba tu aspekt určitosti. Takto formulovaná zmluvná
pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a
subjektívny postoj zmluvných strán. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a

vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú
dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť jej zmenyje len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné
len vonkajším zásahom/ D.. A. G. V., V., R. XX, O.Á. I. Y. E. V. XXX/XX-V.. Dojednania o zmluvnej pokute
odporujú § 53 ods. l,2,3,4 Občianskeho zákonníka , nakoľko spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa/ďalej len
neprijateľná zmluvná podmienka/ a súčasne obchádzajú systém ochrany zavedený Smernicou Rady
93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach.

Podľa názoru súdu nie je v spotrebiteľskej zmluve prípustné, aby o vzniku práva na zmluvnú pokutu
rozhodovalo konanie alebo nekonanie len jednej zmluvnej strany /dodávateľa/ ako je to v posudzovanom

prípade; dodávateľ tak získava silnejšie postavenie vo vzťahu k spotrebiteľovi napr. v prípadnom ďalšom
rokovaní o uzavretie zmluvy o poskytnutí služby alebo pri rokovaní o predĺžení doby viazanosti v prípade
nevyvolania vzniku nároku na zmluvnú pokutu a podobne s tým, že faktická kontraktačná nerovnosť
strán sa ešte prehlbuje v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

Zmluvu o poskytnutí služby, o ktorú navrhovateľ oprel svoj nárok možno charakterizovať ako nárok
zo spotrebiteľskej zmluvy a na odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri uzavieraní

nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah
založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách /§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka/. Podľa názoru súdu uvedený
záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ
aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka

je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to,
či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah /vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka
a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti/. Navrhovateľ právo na zaplatenie
zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo

viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute
podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie /§ 53
ods. 2 Občianskeho zákonníka/. Predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom
ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, teda v konečnom dôsledku odporca nemohol ovplyvniť
výberom iného koncového zariadenia/, pretože ceny týchto zariadení /od ktorých sa mala odvíjať aj

konkrétna výška zmluvnej pokuty/ stanovoval práve navrhovateľ /resp. jeho právny predchodca/ a neboli
predmetom dohody s odporcom.

Nakoľko na spornú zmluvu je potrebné aplikovať ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa.
Východiskomspotrebiteľskejochranyjepostulát,podľaktoréhosaspotrebiteľocitávofaktickynerovnom
postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku

kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu
dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky
jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku
zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné
dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto právnej úpravy je teda snaha cestou

práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K
základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda
také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky a práve
zmluvné dojednania obsiahnuté v sporných zmluvách o pripojení a najmä dodatkom k zmluvám o

pripojení o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie,
ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Súdžiadnymspôsobomnespochybňujevýznamzmluvnejpokuty.Pokiaľvšakideospotrebiteľskývzťah,
musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok
so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a

povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie
nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu v spotrebiteľskej veci
by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou
pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ t.j. "užívateľ". Už toto na prvý pohľad vyznievavýrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že navrhovateľ ako
právny nástupca dodávateľa nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti
na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy

v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto
zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy,
teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní
by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou
sankciou za nesplnenie povinnosti /§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka/. Kladie sa tým

veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy /tento obsah zmluvy spotrebiteľ už
nijako neovplyvňuje/, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných
dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v
spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností, pričom
v samotnej zmluve nie je uvedený ani začiatok plynutia 26 mesačnej doby viazanosti, teda len
jasným a jednoznačným stanovením zmluvných podmienok sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k

dodávateľom, súd poukazuje na skutočnosť, že všetky podstatné skutočnosti by mali priamo vyplývať zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktorej dojednania by mali byť dostatočne určité a pre spotrebiteľa jednoznačné
a zrozumiteľné.

V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v zmluve o poskytnutí služby v sume 394,90 eur
považuje súd za neplatnú, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec

nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden
mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac
viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ
nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v
dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu /v tomto smere dodávateľ až do prerušenia

služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje/. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo
vzťahu k predmetu zmluvy bez uvedenia konkrétnej výšky dojednaného mesačného poplatku, teda
výšky ceny služieb, pričom celá zmluvná pokuta bola vyúčtovaná v sume 394,90 eur napriek tomu, že
odporca nezaplatil cenu služieb 63,42 eur čo je oproti výške zmluvnej pokuty 400%. Výška predchodcom
navrhovateľa vyúčtovanej zmluvnej pokuty predstavuje napriek jej neplatnosti aj neprimerane vysokú

sankciu v sume 394,90 eur až 400% hodnoty nezaplatených služieb, pričom predchodcom fakturovaná
ďalšia zmluvná pokuta 126 eur za Magio box, 20 eur za diaľkový ovládač, pokuta za kartu 20 eur
a za ostatné príslušenstvo nevyplýva priamo zo zmluvy o poskytnutí služby, teda dojednanie týchto
dielčích zmluvných pokút je taktiež neplatné, tieto neboli individuálne dojednané, ale len jednostranne
vychádzajú z cenníka služieb, ktorý stanovoval jednostranne predchodca navrhovateľa a odporca

sa nemal možnosť dozvedieť, že nejaká zmluvná pokuta mu má byť účtovaná a za aké konkrétne
nesplnenie jeho povinností tak, aby to bolo pre odporcu ako spotrebiteľa transparentné a aby od začiatku
vedel za akých podmienok vstupuje do zmluvného vzťahu. Ide jednoznačne o zavádzanie spotrebiteľa
a na také plnenie, ktoré nie je jednoznačne a zrozumiteľne dohodnuté v základnej zmluve a také,
ktoré vôbec uvedené v zmluve nie je tak, aby spotrebiteľ vstupoval do zmluvného vzťahu s tým, že si

bude vedomý nesplnenia konkrétnych povinností presne špecifikovaných v zmluve nesplnenie ktorých,
bude viazané na konkrétnu sankciu, ktoré nesmie byť neprimeraná. V danom prípade odporca dôvodne
namietal, že výšku zmluvnej pokuty 394,90 eur neuznáva, považoval ju za neprimerane vysokú, o
povinnosti platiť zmluvnú pokutu nevedel, je nezamestnaný poberá sociálne dávky 62 eur, pričom cenu
služby bol ochotný uhradiť, voči nej nemal žiadne námietky.

Pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľa o poskytnutí benefitu v sume 185,08 eur ako rozdielu medzi bežnou
cenou a akciovou cenou služby, ktoré malo byť podľa tvrdenia navrhovateľa zabezpečené zmluvnou
pokutou, zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva povinnosť odporcu právnemu predchodcovi
navrhovateľa doplatiť zvýhodnenú cenu služby. Bolo len obchodnou politikou právneho predchodcu
navrhovateľa, aby poskytoval služby za nižšiu ako bežnú cenu; rozdiel medzi skutočnou cenou

a zvýhodnenou cenou služby je tak výsledkom zmluvného konsenzu medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa menený
prehodnotením rozhodnutia jeho právneho predchodcu, ak sa nesplnia očakávania, ktoré do zmluvného
vzťahu s odporcom vkladal, preto nemožno v dôsledku tvrdeného porušenia zmluvnej povinnosti zo
strany odporcu platiť cenu služieb alebo zotrvať v zmluvnom vzťahu dojednaný čas, prehodnocovať

obsah predtým uzavretých zmluvných dojednaní. Prípadná zvýhodnená cena poskytnutej služby alebo /bližšie nešpecifikovaná/ hodnota "benefitu", preto nemajú vplyv na posúdenie prijateľnosti alebo
neprijateľnosti dojednania o zmluvnej pokute v prejednávanej veci.

Súd preto návrh navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 394,90 eur s 9,25% úrokom z

omeškania ročne zo sumy 394,90 eur od 18.11.2011 do zaplatenia zamietol pre neplatnosť dojednania
o zmluvnej pokute ako celku z horeuvedených dôvodov.

Návrh navrhovateľa je dôvodný v sume 63,42 eur s 9,50 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy
18,48 eur od 18.07.2011 do zaplatenia, s 9,50 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 14,98 eur od
18.08.2011 do zaplatenia, s 9,50 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 14,98 eur od 18.09.2011
do zaplatenia, s 9,50 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 14,98 eur od 18.10.2011 do zaplatenia,

jedná sa o cenu služieb a v tejto časti súd žalobnému návrhu vyhovel. Pokiaľ ide o úrok z omeškania
tento súd priznal navrhovateľovi odo dňa nasledujúceho

po splatnosti každej z faktúr do zaplatenia podľa občianskeho práva 1,50% ECB + 8 percentuálnych
bodov ku dňu omeškania.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.2 OSP tak, že odporcovi, ktorý mal v spore väčší

úspech náhradu trov konania nepriznal, lebo mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného
súdu Partizánske na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd
nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu, rozhodol senát, súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier - § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.) - odvolacím dôvodom sú len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vecisamej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak odporca nesplní povinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným rozhodnutím, má navrhovateľ
možnosť domáhať sa jej splnenia podaním návrhu na vykonanie exekúcie.