Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. október 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/317/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412212528

Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1412212528.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom v právnej veci žalobcu:
Mestská časť Bratislava - Lamač, Malokarpatské nám. 9, 841 03 Bratislava, zast. JUDr. Mária Gbelská,
advokátka, A. Hlinku 21, Bánovce nad Bebravou, proti žalovaným v prvom rade: K. K., I. XX, XXX XX

D., v druhom rade: Bc. Q. K., I. XX, XXX XX D., o zaplatenie 2.356,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v prvom a druhom rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 2.356,- eur
s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile denne:

zo sumy 124,- eur od 11.1.2011 do zaplatenia,

zo sumy 124,- eur od 11.2.2011 do zaplatenia,

zo sumy 124,- eur od 11.3.2011 do zaplatenia,

zo sumy 124,- eur od 11.4.2011 do zaplatenia,

zo sumy 124,- eur od 11.5.2011 do zaplatenia,

zo sumy 124,- eur od 11.6.2011 do zaplatenia,

zo sumy 124,- eur od 11.7.2011 do zaplatenia,

zo sumy 124,- eur od 11.8.2011 do zaplatenia,

zo sumy 124,- eur od 11.9.2011 do zaplatenia,

zo sumy 124,- eur od 11.10.2011 do zaplatenia,

zo sumy 124,- eur od 11.11.2011 do zaplatenia,

zo sumy 124,- eur od 11.12.2011 do zaplatenia,

zo sumy 124,- eur od 11.1.2011 do zaplatenia,

zo sumy 124,- eur od 11.1.2012 do zaplatenia,

zo sumy 124,- eur od 11.2.2012 do zaplatenia,

zo sumy 124,- eur od 11.3.2012 do zaplatenia,

zo sumy 124,- eur od 11.4.2012 do zaplatenia,

zo sumy 124,- eur od 11.5.2012 do zaplatenia,zo sumy 124,- eur od 11.6.2012 do zaplatenia,

zo sumy 124,- eur od 11.7.2012 do zaplatenia,

v splátkach po 80,- eur mesačne, vždy do 20-teho dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku,

pod stratou výhody splátok.

Žalovaní v prvom a druhom rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi náhradu trov
konania vo výške 141,- eur, titulom zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia
vo výške 177,76 eura.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 31.08.2012 domáhal voči žalovanému v prvom rade

zaplatenia sumy 2.356,- eur s príslušenstvom z dôvodu neuhradenia nájomného za mesiace október a
december 2010, január až december 2011 a mesiace január až máj 2012. Žalovaný mal povinnosť platiť
nájomné za byt č. XX vo vchode č. XX na I. ulici v D., ktorého je žalobca správcom a prenajímateľom.

Na pojednávaní konanom dňa 23.04.2013 navrhla právna zástupkyňa žalobcu pristúpenie ďalšieho
účastníka na strane žalovaného - dcéru žalovaného v prvom rade, ktorá pristúpila k záväzku otca a

uznala dlh voči žalobcovi. O týchto skutočnostiach žalobca doložil do spisu písomné uznanie dlhu ako aj
dohodu o pristúpení k záväzku. Na základe uvedených skutočností súd uznesením č. k. 8C/317/2012-37
pripustil vstup Bc. Q. K., dcéry žalovaného v prvom rade do konania.

Jediným vyjadrením žalovaných k žalobe bolo doloženie zloženiek o splácaní dlhu v zmysle dohody o
splácaní dlhu.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

Žalobca vydal súhlas k uzatvoreniu nájomnej zmluvy k predmetnému bytu dňa13.07.1992 na základe
ktorej vznikol nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Na základe existujúceho nájomného vzťahu
vznikla žalovanému v prvom rade povinnosť platiť nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním
bytu.Zvykonanéhodokazovaniabolopreukázané,žežalovanývprvomradeneplatilzamesiaceoktóber

a december 2010, január až december 2011 a mesiace január až máj 2012 určené nájomné, čím sa
dostal do omeškania s platením nájomného.

Dňa 25.02.2013 na základe dohody o pristúpení k záväzku pristúpila k záväzku žalovaného v prvom
rade, ktorý vznikol neuhrádzaním nájomného, aj Bc. Q. K., dcéra žalovaného v prvom rade.

Žalovaní v prvom aj druhom uznali svoj dlh voči žalobcovi dňa 25.02.2013 písomným uznaním dlhu vo

výške 3.726,43 eura.

K dokladom, ktoré mali preukazovať čiastočné uhradenie dlhu žalovaných, ktoré žalovaný v prvom rade
doručil súdu dňa 08.04.2014 v celkovej výške 912,- eur žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 05.05.2014
uviedol, že sa netýkajú žalovanej sumy. Uvedené platby boli započítané vo výške 267,67 eura na
poplatky z omeškania za oneskorené platby nájomného a za plnenia spojené s nájmom bytu za mesiace

september 2006 až jún 2010, suma 358,76 eura bola započítaná z titulu náhrady trov súdneho konania
vedeného tunajším súdom pod č.k. 30Ro/1116/2012 (teda rozkazného konania, ktoré predchádzalo
tomuto konaniu), suma 283,57 eura bola započítaná ako úhrada nájmu a služieb za mesiac marec 2013,
apríl 2013 a čiastočne za nájom a služby za mesiac máj 2013.

Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:Podľa § 685 ods. 1) Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.

Podľa § 697 Občianskeho zákonníka ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok
z omeškania.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za
dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní
spoločne a nerozdielne.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 4 nariadenia č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) je poplatok z omeškania je
za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac
omeškania.

V konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v prvom rade vznikol nájomný vzťah na
základe ktorého bol žalovaný v prvom rade povinný uhrádzať žalobcovi ako prenajímateľovi nájomné
ako aj úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Žalovaný v prvom rade spolu so žalovanou v
druhom rade svoj dlh voči žalobcovi písomne uznali, súd dôvodne podanej žalobe vyhovel a žalovaným
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile

denne z dlžných súm za jednotlivé mesiace za ktoré žalovaný v prvom rade neuhradil nájomné, ani
úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu.

Súd uložil povinnosť zaplatiť sumu 2.356,- eur spoločne a nerozdielne aj žalovanej v druhom rade,
nakoľko táto pristúpila k záväzku žalovaného v prvom rade a zároveň aj uznala dlh voči žalobcovi.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi,

ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenieprávaprotiúčastníkovi,ktorývoveciúspechnemal.Keďžebolžalobcavsporevplnomrozsahu
úspešný, priznal mu súd náhradu trov konania. Trovy konania žalobcu spočívajú v zaplatenom súdnom
poplatku vo výške 141,- eur a trovách právneho zastúpenia.

Právny zástupca žalobcu vyčíslil trovy konania písomným podaním, ktoré bolo podané na poštovú

prepravu 13.10.2014. V uvedenom vyčíslení trov právneho zastúpenia boli právnym zástupcom
uplatnené trovy v celkovej výške 1.518,75 eura.

Priznané trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. Za jeden úkon
právnej služby priznal 101,25 eur (§ 10 ods.1 v spojení s § 13a ods. 1 vyhlášky). Odmena bola v plnej
výške priznaná za 4 úkony právnej služby (príprava a prevzatie, písomné podanie na súd - zmena

návrhu a návrh na vstup ďalšieho účastníka do konania, písomné podanie na súd- oznámenie zostatku
pohľadávky a vyšpecifikovanie dlhu a účasť na pojednávaní dňa 10.10.2014 ) v celkovej výške 405,- eur.Vo výške 1 (§ 13a ods.4 veta druhá vyhlášky) bola odmena priznaná za 3 úkony právnej služby, a to za
účasť na pojednávaniach odročených bez prejednania veci dňa 23.04.2013, 02.04.2014 a 23.04.2014,
v celkovej výške 75,93 eura. V rámci trov právneho zastúpenia súd za jednotlivé úkony priznal režijný

paušál: 3 x 7,81 eura za úkony v r. 2013 a 4 x 8,04 eura za úkony v r. 2014, celkovo 55,59 eura.

Naopak, za úkony právnej služby označené ako príprava a prevzatie veci zo dňa 12.03.2012 a návrh
na vydanie platobného rozkazu zo dňa 08.08.2012 súd žalobcovi náhradu trov nepriznal. Z obsahu
spisu totiž vyplýva, že žalobca udelil splnomocnenému zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie v
konaní až dňa 12.03.2013 /č.l. 26/. Samotný návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 08.08.2012

podal žalobca osobne, pričom tento je podpísaný iba štatutárnym zástupcom žalobcu. Uvedené
skutočnosti vytvárajú na účely rozhodovania konajúceho súdu o náhrade trov právneho zastúpenia
žalobcu dostatočne odôvodnený záver, že právny zástupca žalobcu bol o predmete konania a obsahu
žalobného návrhu oboznámený až v r. 2013, kedy mu bolo plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu v
konaní udelené. Odmenu za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia ku dňu prevzatia
zastúpenia, t. j. ku dňu 12.03.2013, si pritom žalobca v zákonom stanovenej lehote nevyčíslil.

Súd žalobcovi rovnako nepriznal náhradu cestovného a náhradu za stratu času, v celkovej výške 580,64
eura. Hoci bol žalobca v konaní v celom rozsahu úspešný, čo vo všeobecnosti vytvára predpoklad pre
priznanie náhrady trov konania žalobcovi, absentuje v prejednávanom prípade podľa názoru konajúceho
súdu v prípade náhrady cestovného a náhrady za stratu času druhý zákonný predpoklad pre priznanie
náhrady tejto časti trov konania v prospech žalobcu a to účelnosť uplatnenia práva proti účastníkovi,

ktorý vo veci úspech nemal prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu so sídlom advokátskej
kancelárievmestevzdialenom150kmodmestasídlasúdu,naktoromsapredmetnékonanieviedlo.Súd
nespochybňuje právo žalobcu dať sa v konaní pred súdom zastúpiť zvoleným advokátom zakotvené v čl.
47 ods. 2 Ústavy SR, v zákonnej rovine upravené v § 24 a nasl. O.s.p. Toto právo - dať sa v konaní pred
súdom zastupovať advokátom však nemožno stotožniť s právom na náhradu trov konania, hoci sú spolu

úzko späté. Účastník konania, ktorý advokátovi udelí plnomocenstvo na zastupovanie v konaní pred
súdom si musí byť vedomý aj rizika, že mu v konaní právo na náhradu trov konania nevznikne, resp. že
mu súd túto náhradu neprizná. Ak totiž súd rozhoduje o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,
musí okrem zásady úspechu vo veci prihliadať aj na účelnosť trov v tomto konaní vynaložených. Obe
tieto podmienky sú rovnocenné a len ich kumulatívne splnenie zakladá právo úspešnej strany v konaní

na náhradu trov konania voči účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Dôraz na účelnosť nákladov
ktoré sa majú nahradiť, je plne opodstatnený a pre procesné právo typický. Pravidlo, podľa ktorého
možno procesne úspešnej strane priznať len náhradu účelne vynaložených nákladov, sa vzťahuje na
akékoľvek druhy nákladov, teda aj na náklady spojené zo zastupovaním advokátom (vrátane náhrady
cestovného a náhrady za stratu času). Správnosť uvedeného názoru potvrdzuje aj nález Ústavného

súdu Slovenskej Republiky, ktorý vo veci II. ÚS 78/03 z 09.09.2004 konštatuje: cit. „Samotné nepriznanie
náhrady trov konania v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pokiaľ súd
uplatní zákonom daný priestor pre uváženie účelnosti trov konania nemôže predstavovať zásah do
podstaty a zmyslu základného práva na právnu pomoc zaručenej čl. 47 ods. 2 Ústavy“, pričom v danom
prípade Ústavný súd skúmal účelnosť náhrady trov právneho zastúpenia za zastupovanie štátneho

orgánu komerčným právnikom, ktorá tomuto nebola priznaná.

Súd sa v danej veci dôkladne zaoberal otázkou účelnosti trov právneho zastúpenia spočívajúcich v
náhrade cestovného a náhrade za stratu času a po starostlivom zvážení všetkých skutkových okolností
prejednávanej veci dospel k záveru, že takto vynaložené trovy právneho zastúpenia žalobcu nemožno
považovať za účelné. Voľba advokáta z mesta vzdialeného od mesta sídla súdu na ktorom sa konanie

vedie a následné uplatnenie náhrady trov konania spočívajúcich v náhrade cestovného a straty času
tohto advokáta, bola vo svetle účelnosti takto vynaložených trov účastníka konania už v minulosti súdnou
praxou podrobená kritike. Konajúci súd na tomto mieste poukazuje na nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 736/2012 zo dňa 02.10.2013, podľa ktorého „Slobodu voľby advokáta nemožno
vnímať ako úplne bezhraničnú. Voľba advokáta z úplne opačného konca republiky je neprimeraná, ak

všetky konania prvostupňové aj odvolacie sa konajú v jednom meste, pričom o miestnej príslušnosti
nie je pochýb a zároveň nejde o mimoriadne náročný a komplikovaný spor. V takom prípade má súd
aplikovať výkladové ustanovenie § 2 O.s.ř, podľa ktorého súdy dbajú okrem iného na to, aby sa práva
nezneužívali na úkor fyzických a právnických osôb. Prostriedky vynaložené na presun advokáta cezcelú republiku v situácii, keď len v mieste konania pôsobia desiatky advokátov, nie sú v takejto situácii
potrebné na účelné bránenie práva, tak ako to má na mysli § 142 O.s.ř a účastník ich má znášať
zo svojho.“ K citovanému nálezu hodno záverom podotknúť, že ním Ústavný súd vyslovil porušenie

práva sťažovateľky na spravodlivý proces v zmysle čl. 36 Listiny základných práv a slobôd, spočívajúce
práve v tom, že protistrane v prvostupňovom ako aj odvolacom konaní vedenom na všeobecných
súdoch bola priznaná náhrada trov konania spočívajúca v náhrade cestovného a straty času zvoleného
advokáta, s miestom výkonu činnosti značne vzdialenom od mesta sídla všeobecných súdov, na ktorom
sa konanie viedlo. Konajúci súd sa s názorom vysloveným Ústavným súdom Českej republiky plne

stotožňuje, pričom na podporu oprávnenosti aplikácie jeho záverov na prejednávanú vec zvýrazňuje
skutočnosť,ževpredmetnomprípadesazhľadiska skutkovejaprávnejzložitostivecizpohľadužalobcu
jedná o jednoduchý spor, v rámci ktorého sa žalobca ako správca a prenajímateľ bytu domáhal od
žalovaného v 1. rade ako nájomcu, plnenia titulom dlžného nájomného a úhrad za plnenia poskytované
s užívaním bytu (žalovaná v 2. rade je účastníkom konania v dôsledku pristúpeniu k dlhu žalovaného
v 1. rade). Tak žalobca, ako aj žalovaní majú sídlo, resp. bydlisko v Bratislave, okrese Bratislava IV,

o miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava IV (prípadne Krajského súdu v Bratislave ako súdu
odvolacieho) na konanie, tak žalobca nemohol mať žiadne rozumné pochybnosti. O skutkovej a právnej
nenáročnosti prejednávanej veci svedčí tiež skutočnosť, že návrh na vydanie platobného rozkazu zo
dňa 08.08.2012 bol kvalifikovane vypracovaný samotným žalobcom, nie zvoleným právny zástupcovom,
ktorémužalobcaudelilplnomocenstvonazastupovanievkonaníaždňa12.03.2013,pričomnapodklade

tohto návrhu vydal konajúci súd vo veci dňa 14.11.2012 platobný rozkaz. Vo svetle vyššie uvedených
skutočností nemožno potom zastúpenie žalobcu advokátom s miestom výkonu činnosti v Bánovciach
nad Bebravou, keď v rámci Bratislavy pôsobí podľa údajov Slovenskej advokátskej komory v čase
vedenia predmetného súdneho konania vyše 2.000 advokátov, hodnotiť inak, ako účelové a nadbytočné
navyšovanie trov súdneho konania, z ktorého dôvodu súd žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcich

v náhrade cestovného a náhrade za stratu času nepriznal.

Náhrada trov právneho zastúpenia žalobcu tak predstavuje sumu 536,52 eura, ktorú sumu však súd
znížil o čiastku vo výške 358,76 eura, ktorú si žalobca podľa vyjadrenia zo dňa 28.04.2014 /č.l. 65/
započítal na náhradu trov predmetného súdneho konania z platieb realizovaných žalovanými v prospech
žalobcu dňa 02.05.2013, 23.10.2013, 14.06.2013, 27.07.2013, 08.10.2013 a 13.03.2014. Priznaná

náhrada trov právneho zastúpenia z tohto dôvodu činí 177,76 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3

O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v
dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O.s.p.):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.