Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. august 2014

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/35/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611202237
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2014:1611202237.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky pred samosudcom JUDr. Miroslavom Rudinským v právnej veci navrhovateľa:

UniCredit Bank Slovakia a.s., so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 00 681 709, zastúpený
advokátskou kanceláriou ALTER IURIS, s.r.o., so sídlom Tostého 9, Bratislava, proti odporkyni: T. zast.
Opatrovníčkou W., pracovníčkou Okresného súdu Pezinok, o zaplatenie 563,08,-Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
331,94 Eur od 21.11.2009 do zaplatenia.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsasvojímnávrhomzodňa16.03.2011domáhalvydaniarozhodnutia,ktorýmbysúdzaviazal
odporkyňu na zaplatenie sumy 563,08 Eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 30% ročne zo sumy

331,94 Eur od 21.11.2006 do 14.01.2009, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 331,94
Eur od 15.01.2009 do zaplatenia, a náhrady trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že dňa 22.09.2004 uzavrel právny predchodca navrhovateľa s odporkyňou zmluvu
o vydanie HVB kreditnej karty, čím odporkyni poskytol úver vo výške 331,94 Eur, ktorý odporkyňa čerpala
kreditnou kartou vydanou navrhovateľom. S účinnosťou od 01.04.2007 prišlo k zrušeniu bez likvidácie
spoločnosti HVB Bank Slovakia a.s., so sídlom Mostová 6, Bratislava, IČO: 31 372 503 a jej zlúčeniu
so spoločnosťou UniBanka, a.s., so sídlom Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 00 681 709, ktorá sa stala
jej právnym nástupcom.

Odporkyňa sa zaviazala splácať čerpané peňažné prostriedky z úverového rámca a uhrádzať ich spolu

s poplatkami a úrokmi v mesačných splátkach. Nakoľko odporkyňa neuhradila povinnú minimálnu
splátku a dostala sa do omeškania so splácaním svojho záväzku, navrhovateľ pristúpil k vyhláseniu
predčasnej splatnosti úverového rámca ku dňu 20.11.2006. Navrhovateľ listom zo dňa 28.02.2011
oznámil odporkyni zosplatnenie úveru a zároveň ju vyzval na úhradu celého zostatku úveru, pričom jej
oznámil svoj finančný nárok, ktorý predstavoval 563,08 Eur z čoho istinu tvorila suma 331,94 Eur a dlžný
úrok z omeškania bol vo výške 231,14 Eur. Odporkyňa na výzvu nereagovala a svoj záväzok nesplnila.Súdvovecivydalplatobnýrozkazč.k.5C/35/2011-31,ktorýsaodporkyninepodarilodoručiťdovlastných
rúk, preto súd platobný rozkaz zrušil a nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť aktuálnu adresu odporkyne na
zasielanie súdnych písomností, súd ustanovil odporkyni opatrovníčku W. pracovníčku Okresného súdu

W. Podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť
opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu
v cudzine, alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami,
ktorý je postihnutý duševnou poruchou, alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať. Podľa
§ 29 ods. 6 O.s.p., za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom,

prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec. Súd
nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v
ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1000 Eur.

Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) pojednávanie nie
je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa § 200ea O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 €, od toho okamihu

ide o drobný spor.

V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania,
pretože ide o drobný spor. Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 14.08.2014.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom navrhovateľa zo dňa 16.03.2011, so žiadosťou/

zmluvou o vydanie HVB kreditnej karty zo dňa 22.09.2004, všeobecnými obchodnými podmienkami HVB
Bank, výpisom z knihy účtov UniCredit Bank Slovakia a.s., oznámením o predčasnej splatnosti úveru,
a s výpisom z Obchodného registra navrhovateľa.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.Podľa§3ods.2zákonaospotrebiteľskýchúveroch,spotrebiteľomjefyzickáosoba,ktorejbolposkytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujú právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd mal za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzavreli dňa 22.09.2004
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej sa navrhovateľ
zaviazal poskytnúť odporkyni úver v sume 331,94 Eur a odporkyňa sa zaviazala vrátiť poskytnuté
finančné prostriedky spolu s dohodnutým úrokom vo výške 30% ročne v pravidelných mesačných

splátkach. Odporkyňa úver riadne a včas nesplácala, pričom neuhradila povinnú minimálnu splátku. V
dôsledku nesplácania záväzkov vyhlásil právny predchodca navrhovateľa všetky svoje pohľadávky z
poskytnutého úveru za splatné ku dňu 20.11.2006.

V konaní bolo potrebné posúdiť, či navrhovateľ neuplatňuje premlčaný nárok, zistenie ktorej skutočnosti
potom bráni súdu priznať mu plnenie voči odporcovi ako spotrebiteľovi, keď počnúc novelou zákona

č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov vykonanou zákonom č. 102/2014 Z. z., účinným od
13.06.2014 je súd povinný na premlčanie uplatneného nároku prihliadať z úradnej povinnosti. Zároveň
bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou, či na premlčanie (konkrétne premlčaciu dobu) uplatnenéhonároku je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného
zákonníka.

Predmetom konania bol záväzok odporkyne, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere. I keď zmluva o

úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporcov je potrebné hľadieť
ako na spotrebiteľov, pretože pri jej uzavieraní nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Preto
na právny vzťah navrhovateľa a odporkyne založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia
Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho
zákonníka(týkajúcesaspotrebiteľaaspotrebiteľskýchzmlúv).Vychádzajúczprávnychzásad,špeciálna
právna úprava, ktorou v danom prípade je zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ust.
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, preto je nevyhnutné predmetný

právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných
ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že pokiaľ spotrebiteľ vstúpi s podnikateľom do obchodného
záväzkového vzťahu, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z hľadiska posudzovanej otázky je pre odporkyňu ako

spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože
zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver
o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru
súdu z ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia

právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka si odporca ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že uzavrel
zmluvu podľa Obchodného zákonníka.

V judikatúre bol prijatý záver, že v prípade občianskoprávneho vzťahu nemôže spotrebiteľ dojednať
aplikáciu Obchodného zákonníka, ktorého aplikácia je pre spotrebiteľa nepriaznivejšia (porovnaj

rozsudok NS SR sp. zn. 5MCdo/20/2009 zo dňa 25.01.2011). Preto musí platiť aj naopak, že samotným
uzavretím zmluvy o úvere ako obchodného záväzkového vzťahu podľa Obchodného zákonníka, ktorého
obsah nemohol spotrebiteľ vopred ovplyvniť, sa nemôže tento vzdať výhodnejšej právnej úpravy
premlčania podľa Občianskeho zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej veci pri
rozhodovaní vychádzal.

Žaloba bola podaná dňa 16.03.2011, pričom premlčacia doba je podľa § 101 Občianskeho zákonníka
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Predmetom sporu je posúdenie
premlčania nároku na zaplatenie úroku z omeškania v spojení s premlčaním istiny, z ktorej tento nárok
vznikol. Keďže úver vyhlásil navrhovateľ ako predčasne splatný ku dňu 20.11.2006, istina sa premlčala
osobitne uplynutím 3 rokov od jej splatnosti, teda ku dňu 20.11.2009. Navrhovateľ ďalej žiadal priznať

úroky z omeškania vo výške 30% ročne zo sumy 331,94 Eur od 21.11.2006 do 14.01.2009 a úrok z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 331,94 Eur od 15.01.2009 do zaplatenia. Podľa názoru súdu
úroky z omeškania sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (citované ust. § 101 Obč.
zák.), z čoho vyplýva, že ich možno úspešne uplatniť v uzavretom časovom intervale, ohraničenom
tromi rokmi odo dňa podania žaloby spätne (ostatné neskoršie sú premlčané v dôsledku uplynutia

všeobecnej trojročnej premlčacej doby k jednotlivým denným úrokom z omeškania) a dňom, keď vznikne
možnosť na účinné vznesenie námietky premlčania voči istine. Tento interval je však vždy maximálne
3 roky bez jedného dňa a každým uplynutým dňom sa o deň zmenšuje. Premlčanie úrokov môže
plynúť samostatne, avšak v prípade premlčania týkajúceho sa istiny, možno priznať úroky z omeškania
len do okamihu, ku ktorému sa premlčala istina. Z uvedeného teda vyplýva, že nárok navrhovateľa

na zaplatenie úroku z omeškania je dôvodný len od 21.11.2009, keď súd tento deň považoval za
prvý deň omeškania nasledujúci po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru navrhovateľom. V súlades nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Nakoľko si

navrhovateľ uplatnil výšku úrokov z omeškania vo výške 9% ročne takto vyčíslený nárok mu súd priznal,
nakoľko je to v súlade s vyššie uvedeným nariadením.

V zmysle § 142 ods. 2 ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľaustanovenia§149ods.1O.s.p.akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhrada
trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O trovách konania súd vo vzťahu navrhovateľ a odporkyňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľ sa
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 563,08 Eur spolu
so zmluvným úrokom vo výške 30% ročne zo sumy 331,94 Eur od 21.11.2006 do 14.01.2009, s úrokom

z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 331,94 Eur od 15.01.2009 do zaplatenia, a náhrady trov
konania. Súd mu priznal nárok na úroky z omeškania vo výške 9% ročne od 21.11.2009 do zaplatenia.
Podľa § 142 ods. 2 O. s. p. súd pri čiastočnom úspechu môže zvážiť vhodnosť, spravodlivosť a účelnosť
dvoch postupov pri rozhodovaní o náhrade trov konania a to tak, že náhradu trov pomerne k úspechu a
neúspechu účastníkov v konaní náhradu rozdelí alebo, že vysloví, že žiaden z účastníkov nemá právo na

náhradu trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ mal úspech len v časti uplatnenia úrokov
z omeškania vo výške 9% ročne od 21.11.2009 do zaplatenia a v ostatnej časti súd návrh zamietol, súd
vzhľadom na úspech a neúspech účastníkov v konaní rozhodol v zmysle zákona podľa § 142 ods. 2 O.
s. p. tak, že nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Malacky na Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom

prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p.
(proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O.s.p.):

a. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť súdnu
exekúciu.