Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. jún 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/103/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113204582
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113204582.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní vedenom sudcom JUDr. Andreou Vyskočovou, v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich
Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o
náhradu majetkovej škody 11.410,69 Eur a nemajetkovej ujmy 2.282,14 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným Okresnému súdu Senica dňa 27.09.2012 žiadal, aby súd určil

medzitýmnym rozsudkom, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom (povinným) K. I., nar. X.X.XXXX (po prijatí
návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX 7312/2010) v zákonom
stanovenej lehote a aby rozhodol rozsudkom, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi z titulu
majetkovej škody sumu 11.410,69 Eur, z titulu nemajetkovej ujmy sumu 2.282,14 Eur a náhradu trov

konania.

Navrhovateľ v návrhu zároveň vzniesol námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Senica a vzhľadom
na ich pomer k veci a účastníkom konania žiadal o ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci
a o prikázaní veci inému súdu.

Okresný súd Senica uznesením č.k. 4C/161/2012 - 7 zo dňa 5.10.2012 spojil na spoločné konanie

súvisiace veci pod spisovými značkami od 4C/161/2012 do 4C/264/2012 s tým, že konanie sa bude
viesť pod spisovou značkou 4C/161/2012.

Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 23NcC/53/2012- 14 zo dňa 12.11.2012 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Senica sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci a vec prikázal na
prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Trnava.

Súd dňa 3.6.2014 pojednával v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v neprítomnosti
navrhovateľa, zástupcu navrhovateľa a odporcu, nakoľko odporca písomne ospravedlnil svoju neúčasť
napojednávanípodanímdoručenýmsúdudňa28.5.2014asúhlasilspojednávanímvjehoneprítomnostia splnomocnený zástupca navrhovateľa svoju neúčasť na pojednávaní dňa 3.6.2014 ospravedlnil
podaním doručeným súdu dňa 3.6.2014 z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, čo nie je dôležitým
dôvodom na odročenie pojednávania .

Súd vykonal dokazovanie výsluchom splnomocneného zástupcu navrhovateľa, oboznámením sa s
obsahom celého spisového materiálu, obsahom pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Senica
sp. zn. 4Er/543/2010, obsahom znaleckého posudku č. 1/2013 zo dňa 24.6.2013 a zistil tento skutkový
stav:

Navrhovateľ v návrhu na začatie konania uviedol, že navrhovateľ v pozícii oprávneného v exekučnom
konaní navrhol písomným podaním podľa § 38 Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.
XXXXXXX dlžníkom (povinným) K. I., nar. X.X.XXXX, pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie

súdny exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX 7312/2010. Nakoľko exekučný súd žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, došlo k
zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej do 15 dní
od doručenia tejto žiadosti, keďže exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu a
nie rozhodnutie rozhodcovskej komisie, pre ktoré vtedy táto lehota neplatila. Exekučný súd napriek

tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si
takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv
na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 30.1.2011 a to zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o poverení
tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 236 dní). Ako dôkaz označil

navrhovateľ príslušný spis exekučného súdu, ktorý obsahuje všetky podstatné listiny vysvetľujúce
právne významné skutočnosti. Uviedol, že popísaný postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny
a v rozpore so zákonom, konkrétne s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože v predmetnom
prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so
zbytočnýmiprieťahmitak,žekvydaniupoverenianavykonanieexekúciepristúpilažpoveľmidlhejdobe.

Uviedol, že nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného
obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej
sa navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva
zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Uviedol, že navrhovateľ sa dozvedel
o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, po doručení

upovedomenia o začatí exekúcie.
Uviedol, že si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil tak, že mu vznikla majetková škoda v celkovej
výške 11.410,69 Eur, predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi

zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Zároveň si navrhovateľ uplatnil aj
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu
ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces
zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym

uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa, že správnym postupom
súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a došlo k vyvolaniu rizík - neskorým ukončením procedúry
exekučným súdom k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a
k insolvencii povinného. Uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ vníma ako spravodlivú
satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv a uviedol aj ďalšie

dôvody na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy a to: - neexistencia akéhokoľvek
účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu resp. vyvolaný
zásah do zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa v spojení s absolútnou nemožnosťou
vrátenia strateného času, vyvolala u navrhovateľa resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako
aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo na rovnosť v

spoločnosti, - úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného
súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných
podnikateľských aktivít navrhovateľa, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov, vyvolaná
strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane navrhovateľa, ale aj nastrane jej majiteľov, - nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy
navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Uviedol, že
všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu podľa Ústavy Slovenskej republiky a

podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je povinný aplikovať ústavnú požiadavku
jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy a realizácia
základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana
poskytne v zákonom predpokladanej kvalite. Uviedol, že potreba náhrady nemajetkovej ujmy má
svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy

a primeranej satisfakcie za porušenie základných práva a princípov právneho štátu. Pri určovaní
primeranej náhrady nemajetkovej ujmy použil navrhovateľ možnú analógiu z doktríny prijatej ústavným
súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé, ak sa na
každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000 Sk, t. j. cca 660 Eur. Ohľadom
primeranosti požadovanej výšky finančného zadosťučinenia poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu
vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdmi v civilnom konaní.

Nemajetkovú ujmu vyčíslil sumou 2.282,14 Eur. Výpočet nároku uskutočnil alikvotným pomerom 55 Eur
za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie uvedenej
doktríny ústavného súdu 660 Eur za rok. V danej veci bol exekučný súd nečinný viac ako 236 dní.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že postupoval podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou
žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, odporca však do

podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval, preto podal túto žalobu.
Navrhovateľ v podaní zo dňa 5.3.2014 uviedol, že je síce pravdou, že exekučný poriadok v st. § 44
ods. 2 výslovne upravuje, že súd vydá poverenie v lehote 15 dní, ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom. Z uvedenej dikcie však nevyhnutne vyplýva, že súd je povinný preskúmať súlad žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom v lehote 15 dní a dospieť k jednoznačnému záveru, či poverenie vydá alebo nevydá.
Súd musí uskutočniť rozhodovací proces v zákonom určenej lehote 15 dní bez ohľadu na konečný
výsledok, t. j. bez ohľadu na to, či poverenie udelí alebo neudelí. Navrhovateľ v návrhu podrobne
uviedol, v čom spočíva tento nesprávny úradný postup. Exekučný súd pri preskúmavaní žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu podľa
ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku prekročil svoju právomoc, keď prekročil zákonom limitovaný
okruh otázok, ktoré je exekučný súd oprávnený preskúmať. Exekučný súd vykonal opätovné posúdenie
práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, a to bez splnenia zákonných podmienok na
takýto postup. Na preukázanie skutočnosti, že predmetný postup exekučného súdu je nesprávny (v

rozpore so zákonom), nechal navrhovateľ spracovať znalecký posudok znalcom v odbore 330000 -
Právne vzťahy k cudzine, odvetví 330300 - Európske právo, ktorý zodpovie na otázky týkajúce sa
interpretácie a aplikácie smernice Rady 93/13/EJS u 5.4.1993 v nadväznosti na justičnú prax a záväznú
judikatúru Súdneho dvora EÚ (posudzované otázky predstavujú podstatu argumentácie exekučného
súdu pri vykonaní nesprávneho úradného postupu). Znalecký posudok navrhovateľ navrhuje ako dôkaz

so zásadnou povahou a žiada, aby bol súdom po spracovaní vykonaný. Navrhovateľ uviedol, aj v zmysle
rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, ktorých sa dovoláva odporca, má exekučný súd postupovať vždy s
dodržaním procesných zásad spravodlivého súdneho konania. Podmienkou sine qua non uskutočnenia
posúdenia neaplikovateľnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky (rozhodcovskej doložky ) zo strany
exekučného súdu je upozornenie spotrebiteľa (povinného) na zamýšľaný postup a preverenie jeho

vôle, t.j. či považuje za potrebné namietať nekalý a nezáväzný charakter podmienky (Pannon GSM
Zrt. proti Erzsébet Sustikné Györfi C-243/08, rozsudok z 4.6.2009) To sa v danej veci nestalo a súd
rozhodoval s použitím princípu ex-offo bez vypočutia strán (účastníkov exekučného konania, a teda
v rozpore s právom EÚ. Navrhovateľ uviedol, že je zrejmé, že súd konal v rozpore s právom EÚ,
uskutočnil teda nesprávny úradný postup, ak vylúčil možnosť aplikovateľnosti možnej neprijateľnej

podmienky bez toho, aby upozornil spotrebiteľa a počkal na to, či spotrebiteľ dá najavo, že zamýšľa
uplatniť jej neprijateľnosť, ako aj bez toho, aby o svojom zámere a zámere spotrebiteľa v rámci
zásady kontradiktórnosti a zásady rovnosti zbraní informoval oprávneného a umožnil mu vyjadriť sa s
cieľom ovplyvniť výsledok konania. Rozhodnutie vydané v rozpore s právom EÚ, ktoré porušuje právo
účastníkov na spravodlivý súdny proces a právo na súdnu ochranu, musí byť v právnom štáte zrušené , a

nieakovtomtoprípade,spôsobiťzastavenieexekúcieazaloženieprekážkyvecirozhodnutej. Exekučný
súd postupoval nesprávne, ak porušil v exekučnom konaní pri aplikácii smernice Rady 93/13/EHS
z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách jej záväznú interpretáciu vykonanú
Súdnym dvorom Európskej únie; nepredložil Súdnemu dvoru Európskej únie návrh na začatie konaniao prejudiciálnej otázke, a preto Slovenská republika zodpovedá za škodu, ktorú týmto nesprávnym
úradným postupom spôsobil exekučný súd navrhovateľovi, t.j. za škodu, ktorá sa prejavila ako dôsledok
súdom autoritatívne konštituovanej trvalej nemožnosti domôcť sa núteného výkonu práva na úhradu

pohľadávky a jej príslušenstva.

Odporca vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu navrhuje zamietnuť. V prvom rade mal za to, že
návrh je zmätočný, keď navrhovateľ síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, najmä
odkazujenaexekučnýspis,žiadnedôkazyvšaksámnepredložil.Navrhovateľvskutočnostiprenášacelú

dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Zo žaloby nie je jasný ani titul
nároku na náhradu škody. Jednak si navrhovateľ uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu
z dôvodu prieťahov, na druhej strane i z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka
prieťahovvkonanínavrhovateľvžalobeneuvádza,akékrokypodnikolnaodstránenieneželanéhostavu.
Navrhovateľ neuviedol ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania nároku, či využil
možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania

ústavnej sťažnosti. Odporca má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený
posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.
Odporca uviedol, že dňa 23.4.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody zo dňa 23.4.2012, vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 boli okresnému súdu
doručené žaloby, je zrejmé, že navrhovateľ ich nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr, pričom

poškodený podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, preto má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok
na súde. Uviedol, že navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných
žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého

prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm.
a/ zákona č. 514/2003 Z. z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný.

K nesprávnemu úradnému postupu odporca uviedol, že lehota na poverenie exekútora je výraznou
prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je

notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR z 3.3.2011 č.
k. IV.ÚS 60/2011-13, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011, uznesenia
Najvyššieho súdu SR z 26.09.2011 sp. zn. 3MCdo/11/2010, uznesenia Najvyššieho súdu SR z
29.03.2011 sp. zn. 5Cdo/291/2010 vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu

vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011 vyplýva, že súd do
15 dní od doručenie žiadosti písomne poverí exekútora a táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d), teda vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisii a zmierov nimi schválených. Nárok je teda v tejto časti neopodstatnený. V dôvodovej správe

je k novelizovanému ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku uvedené, že správnosť aplikácie
dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojím autentickým
výkladom aj Národná rada SR.
Z rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02 vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom
stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Odporca ďalej uviedol, že podľa § 9

ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho
v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní, možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní,
ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok

prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Navrhovateľ uvedené nepreukázal a
preto nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Odporca má za to,

že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto
právomoc má napr. predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Navrhovateľ uvedené nepreukázal a preto
nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov.Odporca uviedol, že zo skutkových tvrdení uvádzaných v niektorý žalobách navrhovateľa vyplýva,
že k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v období pred marcom 2009. V prípade ak mala
navrhovateľovivzniknúťškodaprávenesprávnymúradnýmpostupomspočívajúcimvzamietnutížiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote, lehota na uplatnenie nároku uplynula
po troch rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom k uvedenému vzniesol odporca námietku
premlčania tohto nároku, ak došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009.

Odporca uviedol, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa § 514/2003 Z. z. je
nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku. Navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky,
ktoré si uplatňuje sú hypotetické. Navrhovateľ vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych
vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových
výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov.
Ako podstatné zložky vyčíslenej sumy uvádza správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov

zamestnanca pomocou IS, udržiavanie a správu IS a administratívne spracovanie textov urgencií,
publikačné výdaje, poštovné. Navrhovateľ nekonkretizoval, či si predmetné vecné náklady predstavujú
podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Navrhovateľ by v tomto konaní
na preukázanie vzniku škody musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej
pohľadávke. Naviac navrhovateľ ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej

činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém v období pred spornými exekúciami i po
nich. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a
účelové. Skutočnú škodu je potrebné preukázať listinami, skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný
nárok, v opačnom prípade by mohlo prísť k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčíslovaniu škody a
preskúmanie predmetného nároku je znemožnené. Odporca ma za to, že navrhovateľ nepreukázal

jednak vznik a ani výšku škody. Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody navrhovateľa
neodbremeňuje ani množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana
osobných údajov, obchodného tajomstva, či dôverných informácii.
Odporca k uplatnenej nemajetkovej ujme uviedol, že podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.
výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na a/ osobu poškodeného,

jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k nej došlo, c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d/
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu zo strany súdu. Každé prípadové
okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 660 eur za každý rok prieťahov je nesprávna

úvaha. Uviedol, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pocity
členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v
predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť, ako právnická
osoba, pričom navrhovateľ poukazuje aj na zánik podnikateľských aktivít a plánov, ale tieto nie sú bližšie
konkretizované, a taktiež navrhovateľ nespresnil v čom a ako situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské

postupy navrhovateľa. Uviedol, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné
preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, čo z uvedených
žalôb nevyplýva, preto odporca nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že
by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu
a predmet konania, v ktorom malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení

povahy podnikateľskej činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo navrhovateľa spojené s touto
podnikateľskou činnosťou vytvorené. Upozornil na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre
spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D/2010 1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi SR pri EÚ, v
ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľa
dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od slovenského združenia na ochranu

spotrebiteľov a bolo konštatované, že „Problémy v spojitosti s týmito praktikami sa týkajú predovšetkým
skutočnosti, že zmluvné podmienky sú stanovené prostredníctvom vopred formulovaných podmienok,
ktoré jednostranne určili veritelia. Tieto podmienky sú pre spotrebiteľov veľmi tvrdé a ich zjavným
cieľom je zbaviť spotrebiteľov práv, ktoré im vyplývajú z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa....“.
Navrhovateľjevnímanýakospoločnosťvyužívajúcaneprijateľnépodmienky,zneužívajúcslabéfinančné

a právne vedomie nízkopríjmových osôb. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej
činnosti navrhovateľa, považuje odporca za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si navrhovateľ
uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala navrhovateľovi vzniknúť
práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa a súčasne v takejto situáciiplatí, že aj v prípade porušenia práva navrhovateľa už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť
považované za dostačujúce a vylučuje možnosť priznania prípadného nároku navrhovateľa na náhradu
nemajetkovej ujmy voči štátu. Odporca uviedol, že na základe uvedených skutočností zastáva názor, že

navrhovateľ nepreukázal, že by činnosťou súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal
vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že rozhodol o poverení
exekútora po uplynutí 15-dňovej lehoty, uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou a má za
to, že stav, v ktorom sa navrhovateľ ocitol si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania podnikateľskej

činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv a najmä že si uplatňuje ničím nepreukázané čiastky, či
už podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy, preto pre nepreukázanie splnenia základných
podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., odporca považuje žalobu
za právne neopodstatnenú a žiada, aby ju súd v celom rozsahu zamietol a odporcovi priznal náhradu
trov konania.
Odporca v podaní zo dňa 9.4.2014 uviedol, že nie je možné prehliadnuť, že predmetom predloženého

znaleckého posudku sú výlučne právne otázky, a teda otázky, na ktorých zodpovedanie nie sú potrebné
také odborné znalosti, ktoré by nemal súdu. Znalecké dokazovanie v právnej otázke je preto vylúčené
a na predložený znalecký posudok nie je možné už z tohto dôvodu prihliadať. Znalecký posudok
nie je spôsobilý preukázať základ nároku voči odporcovi, keďže nie je spôsobilý zvrátiť neexistenciu
nezákonného rozhodnutia vydaného v exekučnom konaní. Ako uviedol odporca vo svojom vyjadrení

k veci, pojem „nesprávny úradný postup“ nemá legálnu definíciu, v súlade s rozhodovacou praxou
súdov ho možno vymedziť ako „porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu
štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už súvisí s rozhodovacou
činnosťou štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí, nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom
rozhodnutí“ (rozsudok N SR 4Cdo 24/2004, uverejnený pod publikačným číslom 23/2011). Akýkoľvek

postup súdu (zahrňujúci napr. právne posúdenie veci, záver o tom, že je oprávnený preskúmavať
exekučný titul, zistenie skutkového stavu, výber, aplikácia a interpretácia zvolených právnych noriem
na skutkový stav), ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť oným
„nesprávnym úradným postupom. Na účely zákona č. 514/2003 Z.z. Zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom je preto vylúčená.

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je o.i.
nevyhnuté, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už
právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom
prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia
žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Predmetného rozhodnutia okresného

súdu nie je možné považovať za nezákonné a zároveň ich správnosť alebo zákonnosť nie je možné
samostatne posudzovať v tomto konaní, a preto akákoľvek argumentácia navrhovateľa (či už s odkazom
na predložený znalecký posudok alebo bez neho), ktorou sa navrhovateľ pokúša vecne rozporovať
zákonnosť a správnosť rozhodnutia exekučného súdu je nadbytočná.

Ministerstvo spravodlivosti SR súdu oznámilo, že v rozmedzí od 23.4.2012 do 25.9.2012 im bolo
doručených 43 597 žiadostí navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
vzhľadom na neobvyklé množstvo podaných žiadostí nie je možné jednotlivé žiadosti fyzicky vyhľadať,
disponujú však vlastnou databázu doručených žiadostí, na základe ktorej môžu potvrdiť, že žiadosť o

predbežné prerokovanie nároku v predmetnej veci im doručená bola, navrhovateľ však neposkytol v
rámci predbežného prerokovanie požadovanú súčinnosť potrebnú pre prerokovanie jeho nároku, čím
bol proces predbežného prerokovania fakticky zmarený a vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nepreukázal
kumulatívne splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, resp. zmaril možnosť splnenia
uvedených predpokladov čo i len posudzovať, žiaden z uplatnených nárokov uspokojený nebol. Podľa

priloženého zoznamu bola žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
doručená Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 25.9.2012.

Navrhovateľ predložil súdu Znalecký posudok č. 1/2013 zo dňa 24.6.2013 vypracovaný doc. JUDr.
PhDr. Miroslavom Slašťanom, PhD., znalcom pre odbor Právne vzťahy k cudzine, odvetvie Európske

právo, z ktorého vyplýva, že znalcovi bola uložená úloha zodpovedať otázku, či je právom EÚ zakázané,
aby majetkové spory, v ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli byť rozhodované rozhodcom
alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že
preskúmaním jednotlivých prameňov práva EÚ zistil, že primárne právo neumožňuje Európskej úniizasahovať do právomoci členských štátov stanoviť a následne podrobne upraviť možnosť riešenia
sporov v rámci rozhodcovského konania. Z ďalších sekundárnych prameňov práva EÚ vyplýva, že
EÚ kladie na možnosť rozhodovania spotrebiteľských sporov v rámci rozhodcovského konania určité

podmienky. Medzi týmito podmienkami ani písm. g) ods. 1 prílohy smernice č. 93/13/EHS neumožňuje
konštatovanie, že rozhodovanie spotrebiteľských sporov v rámci rozhodcovského konania, aké je
upravené v právnom poriadku Slovenskej republiky, je zakázané. Jednotlivé pramene práva Európskej
únie a súvisiace pramene práva EÚ, vrátane súvisiacej judikatúry Súdneho dvora EÚ, k 1. júlu
2013, neobsahujú výslovný zákaz rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch, tzn. právo EÚ

všeobecne a bez splnenia osobitných podmienok ochrany spotrebiteľa nezakazuje, aby majetkové spory
mohli byť rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní.

Súd z exekučného spisu Okresného súdu Senica, sp. zn. 4Er/543/2010 zistil, že súdny exekútor dňa
15.7.2010 doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré konanie bolo u
exekútora vedené pod sp. zn. EX 7312/10. Okresný súd Senica uznesením č.k. 4Er/543/2010 - 14 zo

dňa 5.11.2010 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia s odôvodnením, že exekučným
titulom bol rozhodcovský rozsudok a rozhodcovský súd sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, či zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovala údaj o RPMN a zaviazal povinného na zaplatenie poplatku za
poskytnutý úver, teda exekučný titul priznal plnenie zákonom nedovolané a odporujúce dobrým mravom.
Oprávnený podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie a Krajský súd v Trnave odvolacie konanie zastavil,

nakoľko oprávnený zobral odvolanie späť.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (ďalej len „zákon“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,

ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla

v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 9 ods. 1 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov

fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 4 zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom

opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 zákona zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul,
z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený

domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť
požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.
Podľa § 16 ods. 4 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí
iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi
poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia

nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený
požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne
prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota
omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na
náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí

začiatok jej plynutia neskôr.
Podľa § 17 ods. 1 zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.Podľa § 17 ods. 2 zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia /oznámenia/ rozhodnutia.
Podľa § 19 ods. 3 zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa
podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku účinného ku dňu začatia exekučného
konania, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu

so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d), zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku platného od 01.06.2010
do 31.05.2011 podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku platného od 01.06.2011
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Navrhovateľ sa podaním adresovaným priamo odporcovi, doručeným dňa 25.9.2012 domáhal v zmysle

§ 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. predbežného prerokovania a uspokojenia nároku
na náhradu škody, keď do podania návrhu na súd šesťmesačná lehota neuplynula, avšak súd vo veci
rozhodoval po uplynutí šesťmesačnej lehoty od prijatia predmetnej žiadosti navrhovateľom, a preto súdu
žalobu nepovažoval za predčasnú.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť, nakoľko
navrhovateľ nepreukázal, že by bol v neistote počas doby od doručenia žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o nej, nepreukázal hrozbu škody, nepreukázal riziko ohrozujúce
konečné vymoženie pohľadávky a ani nepreukázal, že v postupe Okresného súdu Senica boli zistené
pochybenia a prieťahy v konaní. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal vznik majetkovej škody

a nemajetkovej ujmy, ani ich výšku.
Navrhovateľ si v konaní uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktoré mu
mali byť spôsobené nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica v exekučnom konaní,
keď nesprávny úradný postup mal spočívať v tom, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, ku ktorému došlo po

uplynutí zákonom stanovenej doby s omeškaním viac ako 281 dní. Údaje navrhovateľa sú nesprávne,
zavádzajúce a vyplýva z nich, že navrhovateľ ako oprávnený nemal o veci prehľad, na základe čoho
vyznievajú jeho vyjadrenia o údajnej majetkovej škode, či dôvodoch pre nemajetkovú škodu značne
nedôveryhodne. Súd zistil, že súdny exekútor dňa 15.7.2010 doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie a Okresný súd Senica uznesením zo dňa 5.11.2010 zamietol žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia, teda nie po 236 dňoch ako to tvrdil navrhovateľ.

Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom, keď za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci

urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady
vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci než rozhodovacou - nesprávnym
úradným postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo

v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánu verejnej
moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá
objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá splnenie súčasne troch
podmienok, a to 1/ nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2/ vznik škody poškodenému, a3/ príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom
konaní a s rozhodovaním nemusí súvisieť, alebo ide o postup v konaní smerujúci síce k vydaniu

rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí; úradný postup nie je možné
upraviť natoľko detailne aby pokrýval všetky predpísané dielčie kroky ktoré je potrebné v rámci výkonu
právomoci uskutočniť, preto správnosť úradného postupu musí byť hodnotená i z hľadiska účelu ku
ktorého dosiahnutiu postup orgánu verejnej moci smeruje.
S poukazom na uvedené považoval súd nárok navrhovateľa na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom Okresného súdu Senica za neopodstatnený. I keď Okresnému súdu Senica bola
doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 15.7.2010, ktorú žiadosť súd
zamietol dňa 5.11.2010, teda rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 113.
deň od jej doručenia súdu a nie s omeškaním viac ako 236 dní, ako uviedol navrhovateľ v návrhu na
začatie konania, keď ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila
sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd

pre ľudské práva. Súd má právo v exekučnom konaní preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníkov,
ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej
doložky, či priebeh rozhodcovského konania. Exekučný poriadok určuje lehotu len na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie, nie na vydanie iného rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. V prípade, ak má súd za to, že nie je zákonný dôvod na vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne resp. čiastočne
zamietne, pričom takéto rozhodnutie nemožno považovať za jednoduché, pre ktoré rozhodnutie by
zákon stanovil pätnásťdňovú lehotu. Pre rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie (resp. čiastočnom zamietnutí) zákonná lehota neexistuje, a preto nie je možné
konštatovať, že vo veci vedenej na Okresnom súde Senica pod spisovou značkou 4Er/543/2010 nebola

nedodržaná zákonná lehota na vydanie rozhodnutia, keďže zákon v čase podania návrhu na súd takúto
lehotu neurčoval. Skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov zo strany exekučných súdov si
vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv.
Súd dospel k záveru, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas doby od doručenia

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o nej bol v neistote a hrozila mu
akákoľvek škoda; nepreukázal tiež že táto doba viedla k strate jeho legitímnych očakávaní (že nastane
zákonom predpokladaný stav), a že toto vyvolalo riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky.
V postupe Okresného súdu Senica neboli zistené žiadne pochybenia, nakoľko exekučný poriadok
účinný v čase podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neurčoval žiadnu lehotu na

rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto je možno
konštatovať, že sa nedopustil nesprávneho úradného postupu. Vzhľadom k uvedeným konštatovaniam
je zrejmé, že absentuje prvotná podmienka pre vznik zodpovednosti štátu, a to nesprávny úradný postup
orgánu verejnej moci a tento nebol v konaní preukázaný. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd
návrh navrhovateľa považoval za neopodstatnený.

Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal vznik uplatneného nároku na náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy i napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, keď
účastníci konania majú dôkaznú povinnosť uviesť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností.
Účastník konania, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie tvrdených skutočností a ním tvrdené
skutočnosti neboli inak preukázané, nesie následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktorý bude

vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaného dokazovania. Súd dospel k záveru,
že navrhovateľ vôbec nepreukázal, že by mu mala v súvislosti s postupom Okresného súdu Senica v
predmetnej exekučnej veci vzniknúť škoda a ani ujma, pretože neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti,
na základe ktorých by bolo možné v zmysle zákonných kritérií posúdiť vznik a rozsah škody, či ujmy.
Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody, ktorá mala predstavovať výšku istiny s

príslušenstvom s odôvodnením, že táto istina s príslušenstvom nemôže byť viac priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu, s ktorým tvrdením sa súd nemôže stotožniť, nakoľko žiadosť o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá z dôvodu nespôsobilosti rozhodcovského rozsudku
ako exekučného titulu a bol to práve sám navrhovateľ, ktorý si zvolil postup pre vymáhanie istiny s
príslušenstvomcestourozhodcovskéhosúduanievšeobecnéhosúdu.Neúčinný(nulitný)rozhodcovský

rozsudok nepredstavuje žiadnu prekážku pre následné prejednanie a rozhodnutia vo veci, pretože podľa
ustálenej judikatúry nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia
odpadá prekážka res iudicata na uplatnenie práva na všeobecnom súde. Navrhovateľ neuviedol a ani
žiadnymspôsobomnepreukázal,žebypodalžalobunavšeobecnomsúdeozaplateniepredmetnejistinys príslušenstvom voči dlžníkovi, ktoré konanie by bolo zastavené pre prekážku res iudicata. Taktiež nie
je možné s istotou tvrdiť, že by práve pri uplatnení nároku na zaplatenie istiny s príslušenstvom v konaní
pred všeobecným súdom bol navrhovateľ úspešný v celom rozsahu. Navrhovateľ žiadnym spôsobom

nepreukázal, že práve obdobie, v ktorom nebolo rozhodnuté súdom o žiadosti o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie, viedlo k zániku zákonnej vymožiteľnosti pohľadávky na zaplatenie istiny s
príslušenstvom, teda k zmenšeniu existujúceho majetku navrhovateľa. Navrhovateľ svoje tvrdenia o
vzniku majetkovej škody v žalobe všeobecne popísané nijako nepreukázal a určenie resp. vyčíslenie
výšky majetkovej škody v žalobe sa nedá považovať za relevantný dôkaz o jej vzniku.

V časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy nie sú dané dôvody na jej priznanie z vyššie uvedených
dôvodov. Samotné vedenie exekučného konania, bez ohľadu na jeho dĺžku, nie je objektívnou
prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp. exekútora s povinným a ani nie je dôvodom
k vzniku insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho
insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní, keď tieto riziká sú i rizikom
každého podnikateľského subjektu. Navrhovateľom uplatnená náhrada nemajetkovej ujmy nebola zo

strany navrhovateľa podložená reálnymi skutočnosťami a dôvody jej priznanie boli v žalobe uvedené
len všeobecne a nevzťahujú sa priamo na navrhovateľa ako obchodnej spoločnosti. Odškodnenie
právnickej osoby za nemajetkovú ujmu nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti
právnickej osoby podieľajú, keďže im ujma nevzniká priamo, a preto sú postoje a pocity členov
riadiacich orgánov a majiteľov navrhovateľa irelevantné. Zánik podnikateľských aktivít a zánik už

vytvorených podnikateľských plánov navrhovateľ žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikoval. Vzťah
príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, či ujmou, musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený a nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti
treba skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody, či ujmy,
existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za vznik škody, či ujmy. Teda nesprávny

úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti len vo vzťahu ku škode, či ujme, ktoré boli
priamo spôsobené práve a iba týmto postupom, čo v prejednávanej veci preukázané nebolo. Vzhľadom
k uvedeným skutočnostiam súd dospel súd k záveru, že navrhovateľovi ani žiadna škoda, či ujma
nevznikli. Vzhľadom na vyššie uvedené, i v prípade, že by navrhovateľovi vznikla majetková škoda a
nemajetková ujma, nebola preukázaná príčinná súvislosť ich vzniku s postupom Okresného súdu Senica

v konaní vedenom pod spisovou značkou 4Er/543/2010.

Splnomocnený zástupca navrhovateľa na podporu svojej argumentácie predložil listinný dôkaz -
Znalecký posudok č. 1/2013 zo dňa 24.6.2013 vypracovaný doc. JUDr. PhDr. Miroslavom Splašťanom,
PhD., znalcom pre odbor Právne vzťahy k cudzine, odvetvie Európske právo, z ktorého vyplynulo,

že právo EÚ nezakazuje, aby majetkové spory, v ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli
byť rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. Predloženie
uvedeného znaleckého posudku neovplyvnilo rozhodnutie súdu vo veci samej, nakoľko odpoveď
na úlohu uloženú znalcovi nebola medzi účastníkmi konania sporná, pretože zo strany odporcu
nebolo ani tvrdené, že spotrebiteľské spory nemôžu byť rozhodované v rozhodcovskom konaní a táto

skutočnosť nevyplynula ani z exekučného konania vedeného na Okresnom súde Senica spisová značka
4Er/543/2010, v ktorom konaní nesprávnym úradným postupom mala byť navrhovateľovi spôsobená
majetková škoda a nemajetková ujma. Okresný súd Senica zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu rozporu rozhodcovského rozsudku so zákonom a
žalobca ako oprávnený ani nepodal odvolanie voči uvedenému uzneseniu. Súd v predmetnej veci ani

nemá právomoc preskúmavať správnosť uznesenia exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré uznesenie je právoplatne a vykonateľné
a aj uznesenie o zastavení exekúcie je právoplatné. Navrhovateľom predložený znalecký posudok nie
je dôkazom tvrdenia navrhovateľa o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že by postupom
Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod spisovou značkou 4Er/543/2010 došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, ani
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že súd zamietol

žiadosť o udelenie poverenia po zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a
nemajetkovou ujmou, a preto súd návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.V konaní odporca vzniesol námietku premlčania, ak došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009 - o
takýto prípad v prejednávanej veci nešlo, nakoľko žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 15.7.2010, preto sa súd vznesenou námietkou premlčania
ani nezaoberal.

Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že
úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože nepreukázal, že by mu trovy konania

vznikli.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.