Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. máj 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/188/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210510
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5612210510.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR,
Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody 125 eur a náhradu nemajetkovej ujmy
1.045 eur, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému s a n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd
medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá
žalobcovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš, pretože nerozhodol
v zákonom stanovenej lehote o žiadosti súdneho exekútora v exekučnej veci zn. EX 6276/2009 o

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku
povinnou U. M., E.. XX.XX.XXXX vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5980033. Tento procesný
postup odôvodnil potrebou deklarácie porušenia práva žalobcu na rozhodnutie o žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe, v spojení s porušením jeho práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase,
nutnosťou deklarácie porušenia jeho práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces a

nutnosťou deklarácie porušenia princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Lipt. Mikuláš (konkrétne princípy legality, ochrany legitímnych očakávaní, ochrany dôvery v
právo, právnej istoty). Vydanie medzitýmneho rozsudku odôvodnil tiež potrebou nahradiť žalobcovi
nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti s porušením týchto
práv. Rozsudkom vo veci samej sa domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie majetkovej škody
125 eur a nemajetkovej ujmy 1.045 eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako oprávnený navrhol
vykonanie exekúcie voči povinnej U. M.. Súdny exekútor požiadal Okresný súd Lipt. Mikuláš o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Tunajší okresný súd o tejto žiadosti rozhodol po uplynutí zákonom
stanovenej doby dňa 21.01.2010 poverením súdneho exekútora. Urobil tak bez toho, aby existovala
okolnosť umožňujúca exekučnému súdu postupovať so zbytočnými prieťahmi. Okresný súd počas tohto
obdobia nevykonával úkony, smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa poškodený počas
súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (rozhodnutia
ÚS SR sp. zn. I. ÚS 41/02, III. ÚS 117/02, I. ÚS 13/05). O všetkých okolnostiach priebehu skutkového

deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, sa poškodený dozvedel po doručení upovedomenia o začatí
exekúcie. Žalobca podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. písomne požiadal žalovaného o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, do podania tejto žaloby žalobca na podanú žiadosť pozitívnenereagoval. Ako dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia označil spis Ministerstva spravodlivosti SR k
predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu a potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku založené v spise Okresného súdu Liptovský Mikuláš žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti

žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorej predmetom je náhrada škody
vzniknutá pri nesprávnom úradnom postupe pri výkone exekúcie záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o
úvere č. 5581123 dlžníka S. Á., sp. zn. súdneho exekútora EX 10348/2010. Uviedol ďalej, že objektívne
nemôže predložiť rovnopis návrhu na vykonanie exekúcie, pretože ho pripojil súdny exekútor k žiadosti
o udelenie poverenia. Exekučný súd žalobcovi súdnu spisovú značku neoznámil. Požiadavku na

nahradenie nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodnil tak, že nesprávny úradný postup okresného súdu
je dôsledkom nesústredenej súdnej činnosti intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy spojené
so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené
legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky.
Neskorým ukončením procedúry exekučným súdom došlo k vyvolaniu rizíka zániku povinného, rizku
zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a k riziku insolvencie povinného. Neexistuje

akýkoľvek účinný vnútroštátny prostriedok nápravy spôsobilý reštituovať vzniknutú situáciu, resp.
vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základých práv žalobcu spojený s absolútnou nemožnosťou
vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov jeho riadiacich orgánov, ako aj
jeho majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a rovnosť v
spoločnosti. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného

súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných
podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata
zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu aj na strane jeho
majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a
spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Potreba náhrady nemajetkovej

ujmymásvojzáklad vpožiadavkenaspravodlivéusporiadanievzťahov,dosiahnutiaadekvátnejnápravy
a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní výšky
primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal žalobca z doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa
ktorej je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660 eur.
Žalobca si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie

podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a vyvolanie rizík, ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) uplatňuje alikvotným pomerom 55 eur
za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu, sumu 1.045 eur za 19 celých mesiacov. V danej

veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 573 dní.

Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 6NcC/46/2013-16 zo dňa 31.01.2013 rozhodol o nevylúčení sudkyne
Okresného súdu Lipt. Mikuláš JUDr. Jany Haluškovej z prejednávania a rozhodovania veci. Uznesením
č.k. 9Co/198/2014-72 zo dňa 27.03.2014 tento súd potvrdil uznesenie Okresného súdu Liptovský

Mikuláš č.k. 8C/188/2012-51 zo dňa 29.04.2013 o neprerušení konania na základe návrhu žalobcu zo
dňa 25.04.2013 pre podanie sťažnosti Ústavnému súdu SR na porušenie jeho práva na súdnu ochranu
uzneseníim Krajského súdu v Žiline č.k. 6NcC/46/2013-16 o nevylúčení konajúcej sudkyne.

Žalovaný písomnou replikou z 18.04.2013 navrhol zamietnutie žaloby pre nenaplnenie podmienok,

vyžadovaných zákonom č. 514/2003 Z.z., uplatniac si právo na náhradu trov konania. Poukázal na
zmätočnosť žaloby, najmä označenie povinného z exekučného konania odlišnými dátumami narodenia,
neuvedením súdnej spisovej značky exekučného konania, neuvedením relevantných skutkových
tvrdení, ako je dátum doručenia podania na súd a dátum, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody.
Žalobca nepriložil k žalobe jeden relevantný dôkaz, preukazujúci existenciu exekučného konania, vznik

škody aj nemajetkovej ujmy atď. Jedným z dôvodov odmietnutia sťažnosti žalobcu na porušenie jeho
ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu Ústavným súdom SR (napr. sp. zn. II. ÚS 211/2012,
sp. zn. IV. ÚS 366/2012, sp. zn. IV. ÚS 374/2012) bolo neoznačenie spisových značiek exekučných
konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu. Nie
je jasný ani titul náhrady škody. Ani v rámci súčinnosti pri predbežnom prerokovaní nároku žalobca

neuviedol,čivyužilmožnosťpodaniasťažnostinazbytočnéprieťahyvpríslušnýchkonaniachpredsedovi
okresného súdu alebo možnosť podania ústavnej sťažnosti. Všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v súdnom konaní; túto právomoc má iba predseda
súdu, alebo Ústavný súd SR. Zákonnou podmienkou súdneho konania o nároku na náhrady škodyje jeho predbežné prerokovanie (§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.). Prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody z 23.04.2012 boli žalovanému doručené v ten istý deň. Žaloba
na súde bola podaná 27.09.2012, teda pred uplynutím zákonnej 6-mesačnej lehoty určenej zákonom

514/2003 Z. z.. Na výzvu žalovaného na doplnenie žiadosti na predbežné prerokovanie nároku
žalobca reagoval všeobecnými informáciami, čím zmaril možnosť predbežného prerokovania nároku
na náhradu škody. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody musia byť splnené súčasne
tri podmienky, a to nezákonné rozhodnutie (resp. nesprávny úradný postup), vznik škody a príčinná
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom) a vzniknutou škodou.

Žalobca označil ako nesprávny úradný postup rozhodnutie o poverení exekútora po zákonnej 15-dňovej
lehote. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. explicitne uvádza, z čoho výlučne je možné vychádzať
pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu. Žalobca dôkazy potrebné pre posúdenie tejto
otázky nepredložil. Rozsudok Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/08 nevylučuje posúdenie zmluvnej
podmienky aj v exekučnom konaní. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 01.06.2011
uvádza, že 15-dňová lehota na písomné poverenie exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa

§ 41 ods. 2 písm. c/ a d/ (vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu a rozhodcovskej komisie a
zmiery nimi schválené). V znení účinnom pred 01.06.2011 § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku
znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. Novelizácia
tohto zákonného ustanovenia vložením slov „rozhodnutie rozhodcovckých súdov“ predstavovala len
explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo jeho mylným interpretáciám. Súd ustanovenie

§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku pred 01.06.2011 správne aplikoval aj na rozhodcovské
rozsudky. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/02, v zmysle ktorého
Ústavný súd SR nedodržanie lehôt, uvedených v zákone, nepovažuje automaticky na porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.
Pojem zbytočné prieťahy, obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je autonómnym pojmom, ktorý nemožno

vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Rozhodovanie o žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie si vyžaduje skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov
s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Z
existencie prieťahov v súdnom konaní môže konajúci súd pri rozhodovaní o náhrade škody v zmysle §
9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. vychádzať len v prípade, ak boli konštatované vo výsledkoch vybavenia

sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v právoplatnom rozhodnutí
vydanom v disciplinárnom konaní (ak sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia,
ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní), právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre
ľudské práva o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom
rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k tomuto predpokladu nesplnil povinnosť tvrdenia
ani povinnosť tvrdenie preukázať. V zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaný vzniesol
námietku premlčania práva na náhradu škody pri každom uplatnenom nároku žalobcu, pri ktorom došlo
k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, teda
3 roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

K materiálnej škode uplatnenej žalobcom žalovaný uviedol, že nebola preukázaná existencia škody
ani jej výška. Žalobca vyčíslil škodu paušalizáciou reálnych vecných nákladov bez uvedenia, či ide o
skutočnú škodu, alebo ušlý zisk. Žalobcovi náklady na prevádzkovanie, správu a údržbu informačného
systému vznikli bez ohľadu na tvrdené prieťahy. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej
súvislosti nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla postupom okresného súdu. K výške náhrady

nemajetkovej ujmy žalovaný citoval ustanovenie § 17 ods. 2 a § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z..
Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu, spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní, nie je
možné vzťahovať na pocity fyzických osôb, ktoré sa na činnosti právnickej osoby zúčastňujú, lebo im
ujma priamo nevzniká. Žalobca zánik podnikateľských aktivít a plánov nekonkretizuje a nepreukazuje,
že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Je potrebné prihliadať na dobré

mravy a poškodenú osobu. Celkové náklady úverov poskytovaných žalobcom, ktoré pozostávajú z
úrokov a iných poplatkov, v niektorých prípadoch predstavujú takmer 100 % ročne zo sumy získanej
dlžníkom od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Dlžníci sa zaviazali v prípade nesplnenia zmluvných
záväzkov platiť sankciu vo výške 0,25 % denne, čiže 91,25 % ročne. Žalobca a jeho praktiky sú
vnímané verejnosťou negatívne, o čom svedčí článok v denníku SME zo 16.07.2012 a boli aj predmetom

záujmu Európskej komisie, o čom svedčí jej list. Práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila
zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov. Uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri jeho
spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite. Aj v prípade porušenia práva žalobcu samotné
konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce.Na pojednávaní dňa 22.05.2014 sa žalobca napriek riadnemu a včasnému doručeniu predvolania
nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil, ani z dôležitého dôvodu nepožiadal o odročenie

pojednávania. Z dôvodu odstránenia akýchkoľvek pochybností súd uvádza, že žalobcovi bolo
predvolanie na pojednávanie cestou jeho právneho zástupcu doručené 16.05.2014. Lehota na prípravu
pojednávania určená v § 115 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku má poriadkový charakter
(„spravidla“). V súdenom prípade vzhľadom na charakter veci a predmet konania (žalobca podal
na Okresnom súde Lipt. Mikuláš niekoľko stoviek typovo rovnakých žalôb s rovnakým obsahom,

obsahujúcichlenzmenyvoznačeníexekučnýchkonaní,povinného,výškyvymáhanejpohľadávky,počtu
dní uplynuvších do vydania poverenia, zmeny vo výške uplatneného nároku na zaplatenie nemajetkovej
ujmy) nebola zo strany žalobcu potrebná príprava, vyžadujúca dlhší čas. Právny zástupca žalobcu mal
od 16.05.2014 do 22.05.2014 dostatočný časový priestor na kvalifikovanú prípravu na pojednávanie.
Žalovaný (ktorému bolo predvolanie na pojednávanie spolu so žalobou doručené rovnako 16.05.2014)
sa k žalobe vyjadril písomne, svoju neúčasť ospravedlnil, nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie

pojednávania Súd po zistení, že sú splnené podmienky pre vykonanie pojednávania, vec prejednal v
neprítomnosti účastníkov konania, prihliadajúce na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy s poukazom
na § 101 ods. 2 Obč. súd. por..

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom

Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 01.01.2013 (ďalej len Zákon) právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným

zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Vzhľadom na žalobcov návrh, aby súd rozhodol zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá žalobcovi

vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš, ktorý nerozhodol v zákonom
stanovenej lehote o žiadosti súdneho exekútora v exekučnej veci zn. EX 6276/2009 o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku povinnou U. M.,
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5980033 medzitýmnym rozsudkom súd pripomína, že tento postup
podľa § 152 ods. 2 Obč. súd. por. má svoje opodstatnenie v prípadoch deliteľnosti plnenia na základ

a výšku. Medzitýmny rozsudok rieši opodstatnenosť základu nároku a jeho vydanie je hospodárne v
konaniach vyžadujúcich rozsiahle dokazovanie nielen existencie nároku, ale aj jeho výšky (ak neexistuje
právny základ sporného nároku, je nehospodárnym dokazovať jeho výšku). V súdenej veci o takýtoprípad nejde, preto súd rozhodol o celom žalovanom nároku naraz tak, ako to ukladá § 152 ods. 1 Obč.
súd. por.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho dôkazného
bremena. Novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 519/1991 Zb. bola civilnoprávna
zásada materiálnej pravdy nahradená v sporovom konaní zásadou prejednacou, v zmysle ktorej
dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno nesú účastníci konania, nie súd. Úlohou súdu je vykonať
navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. Občiansky súdny poriadok v § 120 ods. 1 ukladá

účastníkom dôkaznú povinnosť ohľadom ich tvrdení. Procesným dôsledkom neunesenia dôkazného
bremena je zamietnutie žaloby. Pre úplnosť súd poznamenáva, že dôkazná povinnosť má dve časti:
účastník je povinný najskôr relevantné skutkové tvrdenia predniesť a následne je povinný preukázať ich
pravdivosť relevantnými dôkazmi.

Vprejednávanomprípadesúdvprvomradeskúmalsplneniezákladnéhopredpokladuuplatnenianároku

na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde, ktorým je v zmysle §-u
15 Zákona predbežné prerokovanie nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného podanej na
príslušnom orgáne, ktorým je v súdenom prípade Ministerstvo spravodlivosti SR. Žalobca tvrdil, že tento
zákonný postup dodržal písomnou žiadosťou, potvrdenie o prijatí ktorej žalovaným je založené v spise
Okresného súdu Lipt. Mikuláš o náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu v exekučnej veci

vedenej voči S. Á.. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nárokumubolidoručené23.04.2012,žalobabolasúdudoručená27.09.2012,tedapreduplynutímlehoty
6 mesiacov, určených na predbežné prerokovanie nároku v § 16 Zákona. Obidve strany sporu súd musí
upozorniťnaskutočnosť,ževtomtosúdnomkonaníježalovanýmštát-Slovenskárepublika-akonositeľ
právnej subjektivity (právnická osoba), menom ktorého koná štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti

SR ( § 21 Obč. zák., § 21 ods. 2 Obč. súd. por.). Žalovaným nie je štátny orgán - Ministerstvo
spravodlivostiSR,ktorépripostupepodľa§15Zákonanekonázaštát,alevrámcivlastnýchkompetencií
zverenýchmuzákonomkonávovlastnommene,navlastnýúčetakosamostatnáprávnickáosoba. Preto
ak žalobca tvrdí, že potvrdenie o prijatí písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku vystavené
žalovaným (t. j. Slovenskou republikou) sa nachádza v súdnom spise Okresného súdu Lipt. Mikuláš,

nejde o prijatie žiadosti orgánom určeným zákonom č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 01.01.2013
na jeho prerokovanie (Ministerstvom spravodlivosti SR). Je potom bez právneho významu tvrdenie
žalobcu, že žalovaný do dňa podania žaloby na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku pozitívne
nereagoval. Rovnako žalovaný ( t. j. Slovenská republika) v písomnom vyjadrení k žalobe uvádza, že
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku mu boli doručené 23.04.2012. Tieto žiadosti však zrejme

boli doručené Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré v tomto súdnom konaní koná za štát. Ak boli žiadosti
žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručené žalovanému namiesto toho,
aby boli doručené Ministerstvu spravodlivosti SR, potom nárok žalobcu nebol prerokovaný predbežne a
žaloba je z hľadiska § 15 Zákona podaná predčasne. Ak boli tieto žiadosti doručené kompetentnému
orgánu Ministerstvu spravodlivosti SR (lebo ani jedna strana sporu dôsledne nerozlišuje postavenie

štátu ako účastníka konania, za ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti SR a postavenie Ministerstva
spravodlivosti SR ako orgánu kompetentnému na konanie podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z. z. účinného
do 01.01.2013), potom žalobca neuniesol na preukázanie tohto tvrdenia dôkazné bremeno. Žalobca v
prvom rade ani netvrdil, kedy sa v súdenom prípade obrátil na Ministerstvo spravodlivosti SR ( nie na
Slovenskú republiku) s písomnou žiadosťou o predbežné prerokovanie súdeného nároku na náhradu

škody, čo bolo obsahom jeho žiadosti, či, akým spôsobom a kedy Ministerstvo spravodlivosti SR
reagovalo, či nárok žalobcu na náhradu škody nebol uspokojený, alebo bol uspokojený len čiastočne,
alebo mu bolo písomne oznámené, že jeho nárok na náhradu škody uspokojený nebude. Ak sa žalobca
obrátilnakompetentnýorgánspoločnoužiadosťou,týkajúcousaviacerýchškodovýchprípadov,ajtomal
jasne v žalobe tvrdiť. Rovnako žalobca neoznačil dôkaz, ktorým by preukázal podanie písomnej žiadosti

o predbežné prerokovanie nároku v súdenom prípade. Odkaz na iné súdne konanie (spis Okresného
súdu Lipt. Mikuláš o náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu v exekučnej veci vedenej
voči S. Á.) je bez akéhokoľvek tvrdenia súvislostí súdeného prípadu s označeným súdnym konaním
nedostatočné. Navyše, ak sú účastníkmi uvedeného súdneho konania žalobca a žalovaný, nie p. Á., súd
nemá možnosť lustrácie v niekoľkých stovkách súdnych spisov (v súdnom registri sú uvedení účastníci

konania, teda POHOTOVOSŤ, s. r. o. a SR, nie skutkové tvrdenia, medzi ktoré patrí označenie mena
a priezviska povinného).Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu Lipt.
Mikulášprivydávanípovereniavexekučnejvecivedenejsúdnymexekútorompodsp.zn.EX6276/2009.
Na margo označenia exekučného spisu súd dodáva, že ak žalobcovi nebola zrejmá súdna spisová

značka exekučného konania (ktorú mohol zistiť pri riadnej súčinnosti so súdnym exekútorom, ktorého
sám požiadal o vymoženie svojej pohľadávky), nič mu nebránilo exekučnú vec bližšie identifikovať
minimálne menom a sídlom súdneho exekútora a označením povinného, nevzbudzujúcim pochybnosti
o jeho totožnosti (na strane 2 žaloby žalobca uvádza dátum narodenia povinnej XX.XX.XXXX, na
strane 7 dátum narodenia XX.XX.XXXX). Žalobca tvrdí, že k povereniu súdneho exekútora došlo dňa

21.01.2010. Z pripojeného spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 3Er/644/2009 je preukázané, že
súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 62 v jeho konaní vedenom pod
sp. zn. EX 6276/09 dňa 27.08.2009 tunajšiemu okresnému súdu doručil žiadosť o udelenie poverenia
v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej U. M. pre vymoženie 294,76 € s
príslušenstvom na základe návrhu oprávneného z 23.07.2009. Ako exekučný titul je označený rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922

761, Bratislava zo dňa 01.06.22009, sp. zn. SR 02923/09, vykonateľný 18.06.2009. Z rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou, a.s. Bratislava, IČO: 35
922 761 sp. zn. SR 02923/09 z 15.06.2009 je preukázané, že žalovaná U. M. bola zaviazaná na
zaplatenie sumy 294,76 € a príslušenstva na základe návrhu žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava
z titulu zmluvy o úvere č. 5980033 zo dňa 26.09.2008. Tunajší okresný súd vydal poverenie na

vykonanie exekúcie dňa 21.01.2010 a požiadal Stály rozhodcovský súd Slovenskej rozhodcovskej,
a.s. písomnosťou z 20.10.2010 o zapožičanie jeho spisu zn. SR 02923/09. Následne bolo exekučné
konanie uznesením č. k. 3Er/644/2009-17 zo dňa 22.11.2010, právoplatným 15.12.2010, zastavené
v časti podľa § 57 ods. 2 a § 58 Exekučného poriadku v spojení s § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní, pretože exekučným titulom je priznané právom nedovolené plnenie. Toto uznesenie bolo spolu s

poverenímnavykonanieexekúciedoručenésúdnemuexekútoroviajprávnemuzástupcovioprávneného
29.11.2010, odvolanie voči nemu nebolo podané. Postup exekučného súdu pri vydávaní tohto poverenia
je potrebné posudzovať podľa §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.05.2010, v zmysle
ktorého ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu.

Súd len poznamenáva, že uvedené zákonné ustanovenie zakotvuje lehotu 15 dní od doručenia
žiadosti na písomné poverenie exekútora, nie aj na jeho doručenie exekútorovi. Ako vyplýva z obsahu
pripojeného exekučného spisu 3Er/644/2009, pri vydávaní poverenia súd postupoval v súlade so
slovenskou aj európskou spotrebiteľskou legislatívou so všetkou opatrnosťou, preto požiadal aj Stály
rozhodcovský súd o zapožičanie jeho spisu za účelom zistenia súladu exekučného titulu so zákonom

a výsledkom jeho skúmania je čiastočné zastavenie konania v časti exekučným titulom priznaného
zákonom nedovoleného plnenia a neskoršie právoplatné vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Po
preskúmaní všetkých náležitostí, ktoré si aj vzhľadom na niekoľkotisícové množstvo exekučných vecí
vyžadovalo istý čas, bolo poverenie vydané 21.01.2010, teda po 148 dňoch, nie po žalobcom tvrdených
573 dňoch. Bolo nehospodárnym a nelogickým doručiť súdnemu exekútorovi poverenie na výkon

exekúcie, pri vydávaní ktorého bol zistený dôvod zastavenia exekúcie, pred doručením uznesenia o jej
zastavení. Počiatok žalobcom tvrdených ekonomických problémov treba hľadať v postupe a pravidlách
uzatvárania úverových zmlúv, ktorých texty pripravoval práve žalobca, a v následnom postupe vedenia
rozhodcovského konania. Ak by bolo dôvodným postupovať vzhľadom na čas expedovania poverenia
a uznesenia o zastavení exekúcie podľa Exekučného poriadku účinného od 01.06.2010, potom podľa

§ 44 ods. 2 lehota na vydanie poverenia neplatí v prípade exekučných titulov, ktorými sú notárske
zápisnice, rozhodnutia a zmiery vydané a schválené rozhodcovskými komisiami. Použijúc argumentum
a minori ad maius bolo nevyhnutné vykladať toto zákonné ustanovenie tak, že uvedená lehota neplatí
tým skôr v prípade rozsudkov rozhodcovských súdov, čo napokon z dôvodu právnej istoty precizovala aj
eurokonformná novelizácia Exekučného poriadku zákonom č. 102/2011 Z. z.. Žalobca teda nepreukázal

základnú podmienku zodpovednostného právneho vzťahu, porušenie právnej povinnosti exekučným
súdom, ktoré malo spočívať v nesprávnom úradnom postupe. Rovanko potom nemohol prekázať vznik
škody, ani kauzálny nexus medzi porušením právnej povinnosti a škodou.

Žalobca nepreukázal ani výšku tvrdenej majetkovej škody 125 eur. Nepreukázal vynaloženie čiastky 70

eur na správu a údržbu vymáhanej pohľadávky ani netvrdil, za ktoré obdobie mali tieto náklady vzniknúť,
či ide o odmenu za pracovné výkony zamestnanca, kedy a v akom rozsahu bola dojednaná a kedy
bola žalobcom uhradená, alebo iné výdavky, ktoré, kedy vznikli. Žalobca nepreukázal, za aké obdobie
a kedy vznikli náklady na udržiavanie a správu informačného systému vyčíslené sumou 40 eur a naadministratívne spracovanie, poštovné, telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním, kontrolou stavu
konania na exekučnom súde vo výške 15 eur. Odôvodnenie požadovanej náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch žalobcom je len v rovine teoretických možných následkov, ku ktorým by mohlo, ale

nemuselo dôjsť v prípade existencie nesprávneho súdneho (úradného) postupu. Žalobca nepreukázal,
žedošlokzánikupovinného,kzmareniuúčelukonaniaprestratukontaktusním,kinsolvenciipovinného.
Ak konaním súdu malo dôjsť u členov riadiacich orgánov žalobcu, resp. majiteľov právnickej osoby k
vzniku frustrácie, úzkosti, pocitu nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a v rovnosť spoločnosti,
ako fyzické osoby sa môžu domáhať ochrany svojich práv zákonom predpísaným spôsobom. Žalobca

netvrdil konkrétne, kedy a ktoré jeho plánované podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské
plány zanikli ani tento zánik nepreukázal. Žalobca tiež netvrdil a nepreukázal, že došlo k strate zisku
z realizovaného obchodu a hospodárskej strate na žalobcu, kedy a v akej výške. Napokon žalobca
konkrétne netvrdil a nepreukázal ani ovplyvnenie jeho ďalších podnikateľských postupov a jeho neistotu
v plánovaní ďalších rozhodnutí. Pre nepresvedčivosť všeobecných skutkových tvrdení, uvedených
v žalobe a neúčasť žalobcu na súdnom pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, súd

nemohol posúdiť, kedy sa ako poškodený o škode dozvedel, preto nebolo možné bližšie sa zaoberať
žalovaným vznesenou námietkou premlčania. Vzhľadom na ostatné dôvody pre zamietnutie žaloby bolo
nadbytočnýmodročovaniepojednávaniaadokazovanie,čikpremlčaniužalovanéhonárokudošlo,alebo
nie.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V
konaní úspešný žalovaný síce v žalobnej odpovedi navrhol prisúdenie náhrady vzniknutých trov, avšak
v zákonnej lehote ich nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného

okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.