Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. marec 2014

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 7C/467/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232641
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2014:4112232641.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou v právnej veci navrhovateľa: D.,

E..A..O.., B.: XX XXX XXX, E. E. D. Z.. Č.. XX, XXX XX R., právne zastúpeného W. D., E..A..O.. I. X, XXX
XX R., proti odporcovi: E. A., Q. G. E. E. A., Ž. U. XX, R., o náhradu majetkovej škoda a nemajetkovej
ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Vo veci sp.zn. 7C/467/2012 sa navrhovateľ návrhom z 21.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
k zaplateniu sumy 6164,98 eur z titulu majetkovej škody a sumy 1 233,00 eur z titulu nemajetkovej

ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na
rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až
dňa 16.05.2011( konanie sa začalo dňa 11.3.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia s omeškaním o 431 dní.
Vo veci sp.zn. 7C/468/2012 sa navrhovateľ návrhom z 21.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
k zaplateniu sumy 1967,60 eur z titulu majetkovej škody a sumy 393,52 eur z titulu nemajetkovej
ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na

rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti
až dňa 10.03.2011( konanie sa začalo dňa 9.3.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia, teda s omeškaním viac ako 366 dní.

Vo veci sp.zn. 7C/470/2012 sa navrhovateľ návrhom z 21.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
k zaplateniu sumy 1586,97 eur z titulu majetkovej škody a sumy 317,39 eur z titulu nemajetkovej
ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na

rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až
dňa 12.09.2011( konanie sa začalo dňa 25.5.2011) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia, teda s omeškaním viac ako 110 dní.

Vo veci sp.zn. 7C/473/2012 sa navrhovateľ návrhom z 21.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
k zaplateniu sumy 1261,88 eur z titulu majetkovej škody a sumy 252,38 eur z titulu nemajetkovej
ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na

rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až
dňa 19.08.2011( konanie sa začalo dňa 12.5.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia a to s omeškaním viac ako 464 dní.Vo veci sp.zn. 7C/471/2012 sa navrhovateľ návrhom z 17.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu k
zaplateniu sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a sumy 330 eur z titulu nemajetkovej ujmy, z dôvodu
nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti

súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až dňa 20.01.2009 a to
rozhodnutím o poverení, teda s omeškaním viac ako 6 mesiacov.

Vo veci sp.zn. 7C/472/2012 sa navrhovateľ návrhom z 17.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
k zaplateniu sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a sumy 275 eur z titulu nemajetkovej ujmy, z

dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní v nedodržaní 15- dňovej lehoty
na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti
až dňa 02.03.2009 a to rozhodnutím o poverení, s omeškaním viac ako 5 mesiacov.

Vo veci sp.zn. 7C/476/2012 sa navrhovateľ návrhom z 17.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu k
zaplateniu sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a sumy 495 eur z titulu nemajetkovej ujmy, z dôvodu

nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti
súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až dňa 22.07.2010 a to
rozhodnutím o poverení, teda s omeškaním viac ako 9 mesiacov.

Vo veci sp.zn. 7C/474/2012 sa navrhovateľ návrhom z 21.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu

k zaplateniu sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a sumy 295,04 eur z titulu nemajetkovej ujmy, z
dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na rozhodnutie
o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až dňa
10.05.2011( konanie sa začalo dňa 1.12.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia a to s omeškaním viac ako 160 dní.

Vo veci sp.zn. 7C/478/2012 sa navrhovateľ návrhom z 21.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
k zaplateniu sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a sumy 1137,75 eur z titulu nemajetkovej
ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na
rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti
až dňa 11.05.2012 ( konanie sa začalo dňa 2.9.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia s omeškaním o 617 dní.

Vo veci sp.zn. 7C/479/2012 sa navrhovateľ návrhom z 21.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
k zaplateniu sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a sumy 531,07 eur z titulu nemajetkovej
ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15- dňovej lehoty na

rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti
až dňa 22.03.2011( konanie sa začalo dňa 7.6.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia s omeškaním o 288 dní.
Vo veciach 7C/474/2012, 7C/478/2012, 7C/479/2012 ( označené aj ako „ NZP“) a v ich exekučných
konaniach súd rozhodol o žiadosti na vydanie poverenia rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia a vo veciach 7C/471/2012, 7C/472/2012, 7C/476/2012 ( označené aj ako „ NP“) a v
ich exekučných konaniach súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia a to
rozhodnutím o vydaní poverenia. Navrhovateľ uviedol, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené
legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky
a tiež došlo k vyvolaniu týchto rizík - k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu

kontaktu s povinným, k insolvencii povinného, pričom včasným rozhodnutím exekučného súdu mohol
žalobca uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a
príslušenstva,pretožebyvedelžežiadosťoudeleniepovereniabolazamietnutáajepotrebnéuskutočniť
náhradu exekučného titulu. V týchto konaniach si žalobca tiež z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, avšak ich

vyčíslenie je rozdielne. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o vydanie poverenia a rozhodnutím o nej. Žalobca vynaložil v
tomto období: na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou
informačného systému sumu 70 eura; na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 euro;

na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním stavu konania na exekučnom súde sumu
15 euro. Celkovo vynaložil žalobca márne sumu 125 euro. Zároveň si žalobca uplatňuje náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup
Okresného súdu je takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahomdovýkonumajetkovýchprávžalobcu.Poukázalnačlánok48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikyačlánok
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pri určovaní primeranej
náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal pre možnú analógiu z doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa

ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20 000Sk, t.j. 660 eur ( 55 EUR za každý mesiac omeškania a
to podľa mesiacov omeškania súdu v jednotlivých exekučných konaniach).
Vo veciach 7C/467/2012, 7C/468/2012, 7C/470/2012, 7C/473/2012 ( označené aj ako „ ISTINA
RS“), v ktorých pripojených exekučných konaniach súd rozhodol o žiadosti na vydanie poverenia

rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, si žalobca z dôvodu nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Zároveň poukazoval na to, že na jednej strane existuje relevantný exekučný titul - rozsudok
rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť, avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne
nevykonateľný a na druhej strane, nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne
konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou

rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Žalobcovi preto
vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť
priznaná rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo
vzťahu založeného Zmluvou o úver. Keďže nesprávny úradný postup Okresného súdu je dôsledkom
jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti

majetkového práva žalobcu, požaduje i náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ďalej uviedol, že
nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym
a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca mohol vďaka skorému
rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehoty včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných
krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky

a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Žalobca si
uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, sumu,
ktorá predstavuje 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.
Žalobca vo všetkých vyššie uvedených veciach postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z.

a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody.
Žalovaný však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

Uznesením č.k. 7C/467/2012-24 zo dňa 30.07.2013 súd spojil na spoločné konanie veci tunajšieho súdu
vedené pod sp.zn. 7C/468/2012, 7C/470/2012, 7C/471/2012, 7C/472/2012, 7C/473/2012, 7C/474/2012,

7C/476/2012, 7C/478/2012, 7C/479/2012 a 7C/467/2012 s tým, že ďalej sa konanie bude viesť pod
sp.zn. 7C/467/2012.

Navrhovateľ ani odporca sa na pojednávanie nedostavili, odporca svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil
s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Právny zástupca navrhovateľa svoju neúčasť ospravedlnil

podaním v elektronickej forme dňa 7.3.2014 o 18,30 hod. ( jeden pracovný deň pred pojednávaním
dňa 10.03.2014) a žiadal o odročenie pojednávania na iný termín z dôvodu, že v určenom čase už boli
vytýčené pojednávania pred Okresným súdom Nitra senát 12C a 19C od 10.45 hod. do 12.00 hod. a
klient trvá na účasti splnomocneného advokáta a vylučuje substitúciu. Súd žiadosti právneho zástupcu
navrhovateľa o odročenie pojednávania nevyhovel, nakoľko toto ospravedlnenie nespĺňalo náležitosti

§ 119 ods. 1,2 OSP, to znamená, že účastník súdu neoznámil dôvod na odročenie pojednávania
bez zbytočného odkladu ako sa o ňom dozvedel, nakoľko o ním uvádzaných pojednávaniach musel
vedieť vopred. Okrem toho ospravedlnenie ani ničím nepodložil, to znamená nedoložil predvolanie na
pojednávanie s potvrdením o tom, kedy sa o ňom dozvedel. Nakoniec dôvod na odročenie pojednávania,
ktorý spočíva v kolízii termínov pojednávaní právneho zástupcu nie je relevantným dôvodom na

odročenie pojednávania, aj vzhľadom na množstvo pojednávaní s týmto žalobcom na rôznych súdoch.
Súd preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, jeho
právneho zástupcu a odporcu.
Odporca v písomnom vyjadrení navrhoval návrh zamietnuť. V prvom rade mal za to, že návrh je
zmätočný, keď navrhovateľ síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne

dôkazy však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Navrhovateľ nepodnikol
žiadne kroky pre odstránenie neželaného stavu v prieťahoch v konaní. Mal za to, že návrh je podaný
predčasne, keď neuplynula 6 mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej
navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho odporca nepovažoval nárok za predbežneprerokovaný.Ksamotnémupostupusúduodporcauvádzal,žezpraktickéhohľadiskajelehotanazmenu
exekútora objektívnenedodržateľnávzhľadomnaúkonysúduspojenéstýmtonávrhomakojedoručenie
návrhu pôvodnému exekútorovi, vyčíslenie trov pôvodného exekútora či zaslanie originálu spisu. Počas

prejednávania takéhoto návrhu nemôže prísť ku škode, keď pôvodný exekútor je stále oprávnený
vykonávať všetky úkony vo veci výkonu exekúcie. Navrhovateľ vo vzťahu k predpokladom posúdenia
existencie zbytočných prieťahov v zmysle citovaného ustanovenia svoje tvrdenie nepreukázal. Nevyužil
všetky prostriedky pre nápravu práva na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu (sťažnosť,
podnet na konanie vo veci a podobne). Odporca namietal vyčíslenie materiálnej škody, keď mal za

to, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a účelové. Je potrebné preukázať skutočnú škodu
listinnými dôkazmi, čo navrhovateľ nepreukázal. K nemajetkovej ujme odporca uviedol, že poskytovanie
finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu, keď mal
za to, že prieťahy v konaní môže posudzovať len ústavný súd. Všeobecný súd nemôže hodnotiť, či
iný všeobecný súd nekonal, bez zbytočných prieťahov. Taktiež je potrebné brať do úvahy, či ide o
vznik nemajetkovej ujmy u fyzických, či právnických osôb, keď treba prihliadať aj na dobré mravy u

poškodenej osoby. V tomto prípade odporca poukazoval na nie vždy legitímne postupy navrhovateľa
vo vzťahu k spotrebiteľom. Vzhľadom na to, že išlo o spotrebiteľský vzťah, bolo na mieste podrobné
skúmanie, vzhľadom na zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa. Z tohto pohľadu
je návrh navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi, keď si požaduje náhradu škody od štátu, ktorá
mala vzniknúť pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa. Vychádzajúc zo

základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku
podľa odporcu nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Odporca
mal za to, že navrhovateľ nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma, či majetková škoda. V prípade návrhu na zmenu exekútora
pred dátumom 23.04.2009 namietal premlčanie návrhu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhmi, vyjadrením žalovanej, list európskej komisie
generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť, článok z denníka SME, správa OS Nitra o nápade v
oddelení Er za roky 2009-2012 zo dňa 11.07.2013, pripojeným spisom OS Nitra 7Er/364/2010 z neho
najmä: žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 23.04.2010, návrh na
vykonanie exekúcie zo dňa 11.03.2010, rozsudok stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 03.12.2009,

uznesenie 7Er/264/2010-16 zo dňa 18.04.2011, uznesenie KS v Nitre 5CoE/95/2012-45, pripojený spis
OS Nitra 24Er/276/2010 z neho najmä: žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie doručený
súdu dňa 28.04.2010, zápisnica zo dňa 09.03.2010, rozsudok stáleho rozhodcovského súdu zo dňa
16.10.2009, uznesenie 34Er/276/2010-16 zo dňa 24.11.2010, uznesenie 34Er/276/2010-23 zo dňa
31.10.2011, pripojený spis OS Nitra 14Er/456/2011 z neho najmä: žiadosť o udelenia poverenia na

vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 27.07.2011, zápisnica zo dňa 25.05.2011, rozsudok stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 26.04.2011, uznesenie 14Er/456/2011-9 zo dňa 29.07.2011, uznesenie
14Er/456/2011-32 zo dňa 04.02.2013, pripojený spis OS Nitra 27Er/8/2009 z neho najmä: žiadosť
o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 09.01.2009, zápisnica - návrh na
vykonanie exekúcie zo dňa 06.12.2008, rozsudok stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 26.08.2008,

poverenie zo dňa 20.01.2009, pripojený spis OS Nitra 34Er/8/2009 z neho najmä: žiadosť o udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 09.01.2009, zápisnica - návrh na vykonanie
exekúcie zo dňa 06.12.2008, rozsudok stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 14.08.2008, poverenie zo
dňa 02.03.2009, pripojený spis OS Nitra 10Er/5/2009 z neho najmä: žiadosť o udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 08.01.2009, zápisnica - návrh na vykonanie exekúcie zo dňa

11.12.2008, rozsudok stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 11.09.2008, poverenie zo dňa 20.01.2009,
pripojený spis OS Nitra 34Er/528/2010 z neho najmä: žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie doručený súdu dňa 15.07.2010, zápisnica - návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 12.05.2010,
rozsudok stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 25.08.2009, uznesenie 34Er/528/2010-12 zo dňa
11.04.2011, uznesenie 34Er/528/2010-19 zo dňa 25.10.2011, pripojený spis OS Nitra 18Er/998/2010

z neho najmä: žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 21.12.2010,
zápisnica - návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 01.12.2010, rozsudok stáleho rozhodcovského súdu
zo dňa 01.10.2010, uznesenie 18Er/998/2010-10 zo dňa 17.02.2011, uznesenie 18Er/998/2010-17 zo
dňa 27.03.2012, pripojený spis OS Nitra 27Er/529/2010 z neho najmä: žiadosť o udelenia poverenia
na vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 15.07.2010, zápisnica - návrh na vykonanie exekúcie

zo dňa 27.05.2010, rozsudok stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 02.11.2009, poverenie zo dňa
22.07.2010, pripojený spis OS Nitra 9Er/906/2010 z neho najmä: žiadosť o udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 24.11.2010, zápisnica - návrh na vykonanie exekúcie zo dňa
02.09.2010, rozsudok stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 28.06.2010, uznesenie 9Er/906/2010-10dňa 25.04.2012, pripojený spis OS Nitra 34Er/579/2010 z neho najmä: žiadosť o udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 04.08.2010, zápisnica - návrh na vykonanie exekúcie zo dňa
07.06.2010, rozsudok stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 18.01.2010, uznesenie 34Er/579/2010-10

dňa 20.12.2010, uznesenie 34Er/579/2010-17 zo dňa 18.01.2012 a dospel k tomuto skutkovému a
právnemu záveru:

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 17Er/264/2010 ( sp.zn. 7C/467/2012) súd zistil, že
dňa 23.04.2010 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu

oprávneného zo dňa 11.03.2010. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. E. XXXXX/
XX. Uznesením č.k. 17Er/264/2010-16 zo dňa 18.04.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením 5CoE/95/2012-45 zo dňa 31.08.2012 odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
ZospisuOkresnéhosúduNitrasp.zn.34Er/276/2010(sp.zn.7C/468/2012)súdzistil,žedňa28.04.2010

podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného
zo dňa 09.03.2010. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. E. XXXXX/XX.
Uznesením č.k. 34Er/276/2010-16 zo dňa 24.11.2010, právoplatný 18.03.2011, súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, to znamená, že súd o žiadosti súdneho

exekútora rozhodol do 7 mesiacov a nie s omeškaním o 366 dní ako to uvádzal navrhovateľ v návrhu.
Uznesením 34Er/276/2010-23 zo dňa 31.10.2011 súd exekučné konanie zastavil.
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 14Er/456/2011( sp.zn. 7C/470/2012) súd zistil, že dňa
27.07.2011 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu
oprávneného zo dňa 25.05.2011. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. E. XXXXX/
XX. Uznesením č.k. 14Er/456/2011-9 zo dňa 29.07.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Súd teda o žiadosti súdneho exekútora rozhodol do 2 dní a
nie s omeškaním o 110 dní ako to uvádzal navrhovateľ v návrhu.
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 34Er/528/2010 ( sp.zn. 7C/473/2012) súd zistil, že dňa

15.07.2010 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu
oprávneného zo dňa 12.05.2010. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. E. XXXXX/
XX. Uznesením č.k. 34Er/528/2010-12 zo dňa 11.04.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Súd teda o žiadosti súdneho exekútora rozhodol do

9 mesiacov a nie s omeškaním o 464 dní ako to uvádzal navrhovateľ v návrhu. Uznesením
34Er/528/2010-19 zo dňa 25.10.2011 súd exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi C.. A. L.
náhradu trov konania nepriznal.
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 27Er/8/2009 ( sp.zn. 7C/471/2012) súd zistil, že dňa 09.01.2009
podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného

zo dňa 06.12.2008. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. E. XXXXX/XX.
Exekučný súd dňa 20.01.2009 poveril súdneho exekútora C.. A. L. na vykonanie exekúcie. Z toho
vyplýva, že súd o žiadosti súdneho exekútora rozhodol do 11 dní a nie s omeškaním 6 mesiacov ako
to uvádzal navrhovateľ v návrhu.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra 34Er/8/2009 ( sp.zn. 7C/472/2012) súd zistil, že dňa
09.01.2009 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu
oprávneného zo dňa 06.12.2008. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. E. XXXXX/
XX. Súdny exekútor bol výzvou zo dňa 21.2.2009 vyzvaný na odstránenie vád návrhu. Exekútor doručil

súdu dňa 26.2.2009 podanie - opravu návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd dňa 02.03.2009
poveril súdneho exekútora C.. A. L. na vykonanie exekúcie. Z toho vyplýva, že súd o žiadosti súdneho
exekútora rozhodol do 4 dní a nie s omeškaním 5 mesiacov ako to uvádzal navrhovateľ v návrhu.
ZospisuOkresnéhosúduNitrasp.zn.27Er/529/2010(sp.zn.7C/476/2012)súdzistil,žedňa15.07.2010
podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného

zo dňa 27.05.2010. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. E. XXXXX/XX.
Exekučný súd dňa 22.07.2010 poveril súdneho exekútora C.. A. L. na vykonanie exekúcie. Z tohovyplýva, že súd o žiadosti súdneho exekútora rozhodol do 7 dní a nie s omeškaním 9 mesiacov ako to
uvádzal navrhovateľ v návrhu.
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 18Er/998/2010 ( sp.zn.7C/474/2012) súd zistil, že dňa 21.12.2010

podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného
zo dňa 01.12.2010. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. E. XXXXX/XX.
Uznesením č.k. 18Er/998/2010-10 zo dňa 17.02.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, to znamená, že súd o žiadosti súdneho exekútora rozhodol

do 2 mesiacov a nie s omeškaním o 160 dní ako to uvádzal navrhovateľ v návrhu. Uznesením
18Er/998/2010-17 zo dňa 27.03.2012 súd exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi C.. A. L.
náhradu trov konania nepriznal.
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 9Er/906/2010 ( sp.zn. 7C/478/2012) súd zistil, že dňa 24.11.2010
podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného
zo dňa 02.09.2010. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. E. XXXXX/XX.
Uznesením č.k. 9Er/906/2010 zo dňa 25.04.2012 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol.
ZospisuOkresnéhosúduNitrasp.zn.34Er/579/2010(sp.zn.7C/479/2012) súdzistil,žedňa04.08.2010
podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného

zo dňa 07.06.2010. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. E. XXXXX/XX.
Uznesením č.k. 34Er/579/2010-10 zo dňa 20.12.2010, právoplatné 21.04.2011 súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, to znamená, že súd o žiadosti súdneho
exekútora rozhodol do 5 mesiacov a nie s omeškaním o 288 dní. Uznesením 34Er/579/2010-17 zo dňa

18.01.2012 súd konanie zastavil a súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania nepriznal.
ZpísomnejodpovedinažiadosťoposkytnutiesúčinnostiOkresnéhosúduNitravyplýva,ženaOkresnom
súde v Nitre bol celkový nápad oddelenia Er v roku 2009 v počte 15.113, z toho počet vecí spoločnosti
Pohotovosť 464, v roku 2010 bol celkový nápad 14.879 vecí, z toho počet vecí spoločnosti Pohotovosť
370, v roku 2011 celkový nápad 21.196, z toho Pohotovosť bola 230 vecí a v roku 2012 bol celkový

nápad 24.980 vecí a z nich veci týkajúce sa spoločnosti Pohotovosť v počte 198.
Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej

moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.
Podľa§16ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu, ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. 1a)Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,
ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučnýporiadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovpodľatohtozákonamožnovykonaťexekúciu
aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s

vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento
návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu
(§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) platného do 31.5.2010, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) platného od 1.6.2010 do 31.5.2011, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) platného od 1.6.2011, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade
rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších
predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Navrhovateľ pred podaním žaloby v predmetných veciach podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody.
Žalovaný však do podania predmetných žalôb na žiadosť pozitívne nereagoval. Žalovaná sa vyjadrila,
že dňa 23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
pričom je zrejmé, že žalobca podal žalobu na súd ešte pred uplynutím 6-mesačnej lehoty( 1.10.2010).

Má za to, že žalobca sa môže domáhať svojho nároku na súde až po uplynutí tejto lehoty, preto považuje
podaný návrh za predčasne uplatnený na súde. K tejto námietke odporcu, že navrhovateľ podal návrh
na súd predčasne uvádza, že aj keď návrh bol podaný pred uplynutím 6 mesačnej lehoty, ku dňu
rozhodovania súdu o návrhu navrhovateľa už bolo zrejmé, že odporca neuznal nárok navrhovateľa a v
rámci predbežného prerokovania ho neuspokojil, čo vyplynulo aj z vyjadrenie odporcu a preto mal súd

za to, že v čase rozhodovania súdu 6 mesačná lehota uplynula. Preto návrh už nemožno považovať
za predčasne podaný.
Súd na základe vykonaného dokazovania a v zmysle citovaných zákonných ustanovení návrh zamietol.
Navrhovateľ sa v konaní domáhal náhrady majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
z dôvodu nesprávneho úradného postupu, ktorý má spočívať v tom, že k rozhodnutiu súdu o žiadosti

na vydanie poverenia nedošlo v zákonnej 15 dňovej lehote, resp. primeranej lehote ako aj preto,
že exekučný súd skúmal opätovne právo navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny bez splnenia
zákonných podmienok na takýto postup.
Súd po vykonaní dokazovania dospel k tomu, že vo všetkých vyššie uvedených veciach a z ich
pripojených exekučných spisov Okresného súdu Nitra bolo zistené, že v čase podania týchto návrhov

na vydanie poverenia, bolo exekučným titulom vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov podľa
§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatňoval podľa
§ 9 zákona č. 514/2003 Z.z., keď podľa neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných
prieťahov v konaní. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že exekučné konania vo veciach pod sp.zn.

14 Er/456/2011, 34 Er/528/2010, 27Er/529/2010, 18Er/998/2010, 9Er/906/2010, 34Er/579/2010 ( s
výnimkou vecí pod sp. zn. 17Er/264/2010, 34 Er/276/2010, 27Er/8/2009 a 34Er/8/2009 - uvádzané
nižšie ) boli začaté po 1.6.2010, teda v čase účinnosti Exekučného poriadku, kde v § 44 ods. 2 ( platné po
1.6.2010) je uvedené, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Práve
vo všetkých vyššie uvedených exekučných veciach bol exekučným titulom rozsudok rozhodcovského
súdu, ktorý súd preskúmaval a nebol povinný v zmysle § 44 ods. 2 EP rozhodnúť o vydaní poverenia v
lehote do 15 dní. Ďalej z vykonaného dokazovania vyplýva, že súd o žiadostiach o udelenie poverenia vo
vyššie uvedených veciach rozhodol podstatne skôr, teda v kratšej lehote, ako to uvádza navrhovateľ vo

svojich návrhoch. Ďalej súd poukazuje, že aj vo veci Okresného súdu Nitra sp. zn. 14Er/456/2011( sp.zn.
7C/470/2012), súd o žiadosti súdneho exekútora rozhodol do 2 dní a nie s omeškaním o 110 dní ako
to uvádzal navrhovateľ v návrhu (dňa 27.07.2011 podal exekútor žiadosť o udelenie poverenia a súd
rozhodol uznesením č.k. 14Er/456/2011-9 zo dňa 29.07.2011).
Vo veci vedenej pod sp. zn. 27Er/529/2010 ( sp.zn. 7C/476/2012) súd zistil, že dňa 15.07.2010 podal

súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia a exekučný súd dňa 22.07.2010 poveril súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie. Z toho vyplýva, že súd o žiadosti súdneho exekútora rozhodol do 7 dní
( v 15- dňovej lehote na vydanie poverenia ) a nie s omeškaním 9 mesiacov ako to uvádzal navrhovateľ
v návrhu.
V ďalšej veci sp.zn. 27Er/8/2009 ( sp.zn. 7C/471/2012) súd tiež zistil, že bola dodržaná 15 - dňová

lehota na vydanie poverenia, nakoľko z tohto spisu vyplýva, že dňa 09.01.2009 podal súdny exekútor
na súd žiadosť o udelenie poverenia, pričom exekučný súd dňa 20.01.2009 poveril súdneho exekútora
na vykonanie exekúcie. Z toho vyplýva, že súd o žiadosti súdneho exekútora rozhodol do 11 dní ( v15- dňovej lehote na vydanie poverenia), a nie s omeškaním 6 mesiacov ako to uvádzal navrhovateľ
v návrhu.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra 34Er/8/2009 ( sp.zn. 7C/472/2012) súd zistil, že dňa

09.01.2009 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, pričom exekútor doručil súdu
dňa 26.2.2009 podanie - opravu návrhu na vykonanie exekúcie a exekučný súd dňa 02.03.2009 poveril
súdneho exekútora C.. A. L. na vykonanie exekúcie. Z toho vyplýva, že súd o žiadosti súdneho exekútora
rozhodol do 4 dní ( v 15- dňovej lehote na vydanie poverenia ) a nie s omeškaním 5 mesiacov ako to
uvádzal navrhovateľ v návrhu. Preto v týchto veciach bol návrh jednoznačne nedôvodný, nakoľko 15 -

dňová lehota na vydanie poverenia dodržaná bola.
Vo veci vedenej pod sp. zn. 17Er/264/2010 ( sp.zn. 7C/467/2012) súd zistil, že dňa 23.04.2010 podal
súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie
bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.
Bratislava sp.zn. SR 21113/09. Uznesením č.k. 17Er/264/2010-16 zo dňa 18.04.2011 súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, to znamená, že súd o žiadosti

súdneho exekútora rozhodol do 12 mesiacov a nie s omeškaním o 431 dní ako to uvádzal navrhovateľ
v návrhu. Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 34Er/276/2010 ( sp.zn. 7C/468/2012) súd zistil,
že dňa 28.04.2010 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, pričom exekučným
titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. E. XXXXX/XX. Uznesením č.k. 34Er/276/2010-16 zo dňa

24.11.2010, právoplatný 18.03.2011, súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol, to znamená, že súd o žiadosti súdneho exekútora rozhodol do 7 mesiacov a nie s
omeškaním o 366 dní ako to uvádzal navrhovateľ v návrhu. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie
sa začalo za účinnosti Exekučného poriadku platného od 1.2.2002 do 31.5.2010, kde v § 44 ods. 2 EP
je uvedené „súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu.“ Z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie
poverenia, ale sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie.

Zároveň súd poukazuje na to, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v
konaní. Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy automaticky za porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy SR). Sú rozhodujúce všetky
okolnosti danej veci. Musí ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné
prieťahy, neefektívny postup. (B. Ú. XX/XX, B. Ú. XX/XX). Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva

neprimeraná zaťaženosť exekučných oddelení OS Nitra v danom období, pričom je nesporné, že súd v
exekučných veciach konal priebežne v rámci jeho technického a personálneho vybavenia.

Pokiaľ ide o vytýkaný nesprávny úradný postup v preskúmavaní práva navrhovateľa na zaplatenie
dlhu v časti istiny vo veciach 7C/467/2012, 7C/468/2012, 7C/4702012, 7C/473/2012 ( označované ako

ISTINA RS), súd poukazuje na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku , podľa ktorého je exekučný súd
ex offo povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Exekučný poriadok označuje
za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov
verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov. Ak je predmetom rozhodcovského konania spor
zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ,

nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení
zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu
alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať
rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto
exekučného titulu. Takúto interpretáciu označených ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní v

spojitosti s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje naplnenie príkazu vyplývajúceho z princípu
ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach
založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. V spotrebiteľských veciach je pomerne
časté, že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti účinnú a
spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku.

Žalobca ako oprávnený vo vyššie uvedených veciach žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas
tejto doby bol v neistote a hrozila mu akákoľvek škoda. Rovnako žalobca nepreukázal, že doba
od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o jej zamietnutí,viedla k strate jeho legitímnych očakávaní, že nastane zákonom predpokladaný stav a vyvolala riziko
ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, keďže v mnohých iných exekučných veciach žalobcu
ako oprávneného bola spochybnená právomoc rozhodcovského súdu, resp. materiálna vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku. Nepochybne o žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie bolo
rozhodnuté. V postupe Okresného súdu Nitra neboli zistené žiadne pochybenia, konal riadne a bez
prieťahov aj s poukazom na extrémne množstvo exekučných konaní v danom období práve zo strany
navrhovateľa, a preto možno konštatovať, že sa nedopustil nesprávneho úradného postupu. Vzhľadom
k uvedeným konštatovaniam je zrejmé, že absentuje prvotná podmienka pre vznik zodpovednosti štátu,

a to nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, ktorý nesprávny úradný postup nebol v konaní
preukázaný.

Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na
udržiavanie kontaktu oprávneného, resp. exekútora, s povinným a nie je ani dôvodom k vzniku
insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť

ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní. Tieto všeobecne známe riziká sú i rizikom každého
podnikateľského subjektu. Samotnú situáciu vyvolal sám žalobca tým, že uprednostnil rozhodcovský
súd (súkromnoprávny orgán) pred všeobecným súdom, ktorý by nepochybne pri rozhodovaní vychádzal
zo zákona o spotrebiteľských úveroch, zákonoch na ochranu spotrebiteľa a súdnej praxe. Žalobcovi
musela byť všeobecne známa ( vzhľadom na predmet jeho podnikania - poskytovanie úverov z vlastných

zdrojov), a to ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, rozhodovacia prax všeobecných
súdov v danej problematike rozhodcovských rozsudkov. Preto, ak by aj žalobcovi vznikla majetková
škoda a nemajetková ujma, nebola preukázaná súvislosť ich vzniku s postupom Okresného súdu
Nitra v exekučnej veci. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrh žalobcu považoval za
neopodstatnený.

Ďalej súd poukazuje aj na to, že vo všetkých vyššie uvedených exekučných veciach bola daná žiadosť
o vydanie poverenia na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia vydaného na základe
spotrebiteľského vzťahu. Vzhľadom na problematiku spotrebiteľských vzťahov a na rozsiahlu právnu
úpravu týkajúcu sa ochrany spotrebiteľa, bolo povinnosťou súdu aj v rámci exekučného konania skúmať

totorozhodcovskérozhodnutiespoukazomnarozhodnutieSúdnehodvoraEurópskejúnievoveciV.XX/
XX K. F. E. D. V. A. U., podľa ktorého smernicu 93/13 treba vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd,
ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti
spotrebiteľa, musí, pokiaľ má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom
stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej

predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel
možné vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Ak ide
o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa
vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. (bod 59).
S poukazom na uvedené súd posúdil väčšiu zložitosť a náročnosť po právnej stránke a nevyhnutnosť

skúmania rozhodcovského rozhodnutia. Súd nie je len nejaký „štatista“, ktorý automaticky udeľuje
poverenia na žiadosť exekútora. Ide o súdne rozhodnutie, ktoré musí vychádzať z objektívneho zistenia
a posúdenia. Preto i v prípade, keď by súd mal byť viazaný 15- dňovou lehotou na vydanie poverenia,
práve vzhľadom na závažnosť a obtiažnosť veci (spotrebiteľskej) pri dodržiavaní zvýšenej ochrany
spotrebiteľov, nie je možné dodržanie tejto lehoty pre udelenie poverenia. Hoci je táto lehota daná

zákonom, vzhľadom na všetky skutočnosti s poukazom na zvýšenú ochranu spotrebiteľa, prípadné
jej nedodržanie nie je závažné, resp. nie je tak závažné, ako by závažné bolo porušenie ochrany
spotrebiteľa.

Na záver súd poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR je kompetentný
preskúmať Ústavný súd SR, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií:
zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný
preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. XXX/XXXX Q.. z., ale len Ústavný súd SR

na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad
by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať
postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade
škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo byto absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom
uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve.
K odporcom vznesenej námietke premlčania súd uvádza, že nárok navrhovateľa za premlčaný

nepovažuje, keďže odo dňa, kedy bolo právnemu zástupcovi oprávneného doručené uznesenie, ktorým
bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá, alebo bolo vydané poverenie, do podania žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u odporcu, neuplynula lehota 3 rokov ani v jednej
z vyššie uvedených vecí.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne si neuplatnil a taktiež mu žiadne zo spisu nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného
súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha./ § 205 ods. 1 O.s.p./
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d ) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.