Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. marec 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/160/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112240458
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112240458.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpená Fridrichom Paľkom,
s.r.o., so sídlom Grősslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej Slovenská republika- Ministerstvo
spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobami, ktoré boli doručené Okresnému súdu Humenné dňa 27.09.2012 žiadal, aby súd

zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi majetkovú škodu, ako aj náhradu nemajetkovej ujmy.

Žaloby vo veci samej žalobca odôvodnil tým, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde
Humenné podľa procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti
súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti,
ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Aj napriek skutočnosti, že
exekučný súd a ním prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala

si spoluprácu s účastníkmi konania, súd rozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom stanovenej lehote. Žalobca vyvinul enormné úsilie, aby
docielil vecný posun v exekučnom konaní a dosiahol vydanie rozhodnutia. Postup exekučného súdu je
nesprávny, v rozpore so zákonom. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného
súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také

úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci
počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v Článku 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca si touto žalobou zároveň uplatňuje náhradu majetkovej škody,
ako aj náhradu nemajetkovej ujmy. Márnym uplynutím času, boli reálne ohrozené legitímne očakávania
žalobcu,žesprávnympostupomsúdudôjdekvymoženiujehopohľadávky,taktieždošlokvyvolaniurizík,
že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom dôjde k zániku povinného, neskorým ukončením
procedúry exekučného súdu dôjde k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, ako aj

neskorým ukončením procedúry exekučným súdom dôjde k insolvencii povinného, najmä žalobca mohol
vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas a efektívne, účinne uskutočniť
rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva. Zároveňžiadal, aby súd o veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom postupom podľa § 152 ods. 2 veta druhá
Občianskeho súdneho poriadku.

Žalovaná sa k žalobe žalobcu vyjadrila v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 27.02.2014, kde
žiadala žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. V uvedenom vyjadrení poukázala
na nedostatky návrhu na začatie konania, rovnako poukázala na skutočnosť, že žalobca neposkytol
žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akékoľvek možnosti
predbežne prerokovať nárok na náhradu škody o ktorého prerokovanie sám požiadal. Podľa Zákona č.

514/2003 Z.z. na priznanie náhrady škody musia byť splnené nasledujúce predpoklady a to existencia
nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Žalovaná
uviedla, že pre rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia nie je stanovená žiadna
zákonná lehota. Poukázala na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02, podľa ktorého samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťah v konaní. Vnútroštátny súd

má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu
rozhodcovskej doložky, vydaného bez účasti spotrebiteľa a preskúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy. Žalovaná považovala za nevyhnutné uviesť,
že podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v
podobe rozhodnutia súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide

o majetkovú škodu, žalobca v žalobe nešpecifikoval, či predmetné vecné náklady predstavujú podľa
§ 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. skutočnú škodu, alebo ušlý zisk. Žalobca by v tomto konaní na
preukázanie vzniku škody podľa názoru žalovanej musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri
každej individuálnej pohľadávke. Požadovať paušálne sumy za spomínané všeobecne uvedené činnosti
je nesprávne a účelové. Žalobca

neuniesol v tomto konaní základné predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu. Žalobca v žalobe
zjavne opomenul, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že
konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Žalovaná nemá za preukázané
vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mohla jej poskytovať náhrada v peniazoch. Nie je možné
opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to

pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s
touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne,
boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa, v konečnom
dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu, podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov
na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné

podmienky, zneužívajúca slabé finančné a právne povedomie nízkopríjmových osôb. Žalovaná mala
za preukázaná, že nie sú splnené základné predpoklady zodpovednosti štátu za škodu, preto žalobu
žiadala v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie pripojenými spismi Okresného súdu Humenné sp. zn. 18 C 400/2012, 18C

401/2012, 18 C 402/2012, 18 C 403/2012, 18 C 404/2012, 18 C 405/2012, 18 C 406/2012, 18 C
407/2012, 18 C 408/2012, 18 C 409/2012, pripojenými exekučnými spismi Okresného súdu Humenné
sp. zn. 5 Er 905/2010, 5 Er 793/2009, 21 Er 662/2009, 15 Er 1/2010, 15 Er 1155/2009, 15 Er 727/2009,
10 Er 721/2009, 21 Er 906/2009, 6 Er 500/2010, 15 Er 829/2009, uznesením Okresného súdu Humenné
č.k. 18 C 400/2012-7 zo dňa 08.10.2012, uznesením Krajského súdu v Prešove 20 NcC 36/2012-12 zo

dňa 19.10.2012, vyjadrením žalovanej zo dňa 27.02.2012, ostatným spisovým materiálom a zistil tento
skutkový stav:

Žalobou doručenou Okresnému súdu Humenné dňa 27.09.2012 u povinného S. H. žalobca žiadal, aby
súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu majetkovú škodu v sume 4 832,02 Eur, ako aj nemajetkovú ujmu v

sume 966,40 Eur titulom, že exekučný súd nerozhodol v zákonom stanovenej lehote o jeho žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Rovnako žalobou pod sp. zn. 18C/401/2012 u povinného M. A. sa žalobca domáhal zaplatenia
majetkovej škody v sume 630,18 Eur, ako aj nemajetkovej ujmy v sume 126,04 Eur titulom, že exekučný

súd nerozhodol v zákonom stanovenej lehote o jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.Žalobou doručenou Okresnému súdu Humenné dňa 27.09.2012 pod sp. zn. 18C/402/2012 u povinnej M.
G. sa žalobca domáhal zaplatenia majetkovej škody v sume 3 117,33 Eur, ako aj náhrady nemajetkovej
ujmy v sume 623,47 Eur titulom, že exekučný súd nerozhodol v zákonom stanovenej lehote o jeho

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Žalobou zo dňa 27.09.2012 pod sp. zn. 18C 403/2012 doručenej Okresnému súdu Humenné u povinnej
S. A. žalobca žiadal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu majetkovú škodu v sume 297,14 Eur a
náhradu nemajetkovej

ujmy v sume 59,43 Eur titulom, že exekučný súd nerozhodol v zákonom stanovenej lehote o jeho žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Pod sp. zn. 18C/404/2012 na základe žaloby doručenej Okresnému súdu Humenné dňa 27.09.2012
u povinnej N. K. sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia majetkovej škody v sume 3 150,63
Eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 630,13 Eur titulom, že exekučný súd nerozhodol v zákonom

stanovenej lehote o jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Pod sp. zn. 18C/405/2012 u povinného Z. Z., žalobca žiadal zaplatiť majetkovú škodu v sume 4 229,53
Eur a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 845,91 Eur titulom, že exekučný súd nerozhodol v zákonom
stanovenej lehote o jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Pod sp. zn. 18C/406/2012 doručenej Okresnému súdu Humenné dňa 27.09.2012 u povinného Z.
Y., žalobca žiadal zaplatiť od žalovaného majetkovú škodu v sume 1 643,24 Eur, ako aj náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 328,65 Eur titulom, že exekučný súd nerozhodol v zákonom stanovenej
lehote o jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Pod sp. zn. 18C/407/2012 u povinnej O. O., žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
mu majetkovú škodu v sume 1 666,58 Eur a nemajetkovú ujmu v sume 333,32 Eur titulom, že exekučný
súd nerozhodol v zákonom stanovenej lehote o jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Pod sp. zn. 18C/408/2012 u povinnej H. S. žalobca žiadal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu
majetkovú škodu v sume 3 102,82 Eur, ako aj náhradu nemajetkovej ujmy v sume 620,56 Eur titulom,
že exekučný súd nerozhodol o jeho žiadosti v zákonom stanovenej lehote o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Rovnako v konaní pod sp. zn. 18C/409/2012 na základe žaloby doručenej dňa 27.09.2012 Okresnému
súdu Humenné u povinnej S. O.Q., sa žalobca domáhal zaplatenia majetkovej škody v sume 656,11
Eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 131,22 Eur titulom, že exekučný súd Okresný súd Humenné,
nerozhodol v zákonom stanovenej lehote o jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V tomto konaní žalobca ako majetkovú škodu žiadal priznať náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní
z dôvodu založenia prekážky právoplatne rozhodnutej veci, a to rozhodcovského rozsudku, ktorý
nie je možné zrušiť. Majetkovú škodu, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac

nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu, žalobca odôvodnil skutočnosťou,
žeexekučnýsúdsvojimnelegálnympostupomvykonalopätovnéposúdenieprávažalobcunazaplatenie
dlhu v časti istiny, a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý
založil prekážku
veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným,

odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Na jednej strane existuje právne relevantný
exekučný titul, rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty a
chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne
nevykonateľný. Na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a
požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku

rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Prekážka právoplatne
rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo.
Žalobca upozornil na skutočnosť, že podľa platnej právnej úpravy je rozsudok rozhodcovského súdurovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v občianskom súdnom
konaní.

V dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu a k založeniu prekážky veci rozhodnutej res iudicata
žiadal priznať nemajetkovú ujmu 20 % z uplatňovanej istiny ( hodnoty majetkového práva postihnutého
procesnou deformáciou).

Dňa 08.10.2012 vydal Okresný súd Humenné uznesenie č.k. 18 C 400/2012-7, ktorým spojil na spoločné

konanie veci vedené pod sp. zn. 18 C 400/2012, 18 C 401/2012, 18 C 402/2012, 18 C 403/2012, 18 C
404/2012, 18 C 405/2012, 18 C 406/2012, 18 C 407/2012, 18 C 408/2012 a 18 C 409/2012 do jedného
konania, ktoré sa viedli pod sp. zn. 18 C 400/2012.

UznesenímKrajskéhosúduvPrešoveč.k.20NcC36/2012-12zodňa19.10.2012,KrajskýsúdvPrešove
rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Humenné sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci

vedenej pod sp. zn. 18 C 400/2012 a vec sa prikazuje Okresnému súdu Prešov.

Dňa 28.11.2012 bola Okresnému súdu Prešov pridelená uvedená právna vec pod sp. zn. 7C/160/2012
na ďalšie konanie.

Súd si za účelom posúdenia žaloby žalobcu vyžiadal z Okresného súdu Humenné exekučné spisy z
ktorých zistil nasledujúce skutočnosti:

Z exekučného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 5Er/905/2010 u povinnej O. O., mal súd za
preukázané, že žalobca ako oprávnený sa žiadosťou, doručenou exekučnému súdu dňa 20.10.2010

domáhal vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ako prílohy súdu predložil zmluvu o úvere a
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR/04919/10 zo dňa 17.06.2010. Exekučný súd vyzýval
žalobcu na predloženie listinných dôkazov a následne uznesením č.k. 5Er/905/2010 - 35 zo dňa
20.06.2011 rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 04.08.2011. Uznesením č.k. 5Er/905/2010

- 43 zo dňa 15.08.2011 exekučný súd rozhodol o zastavení exekučného konania postupom podľa § 44
ods. 3 Exekučného poriadku, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 10.11.2011.

Z exekučného spisu 5Er/793/2009 u povinného Z. Y. mal súd za preukázané, že žalobca ako oprávnený
sa žiadosťou doručenou Okresnému súdu Humenné dňa 17.09.2009 domáhal vydania poverenia na

vykonanie exekúcie. Ako prílohy predložil exekučnému súdu rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
sp. zn. SR/03378/09 zo dňa 03.06.2009. Exekučný súd výzvou zo dňa 19.02.2010 žiadal Slovenskú
rozhodcovskú a.s. o zaslanie zmluvy o úvere č. 8191639 zo dňa 26.10.2007. Následne súd žiadal
Stály rozhodcovský súd o doručenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. 03378/09 a to výzvou súdu
zo dňa 06.10.2010. Exekučný súd uznesením č.k. 5Er/793/2009- 23 zo dňa 18.07.2011 rozhodol o

zamietnutí žiadosti žalobcu ako oprávneného o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.08.2011 a následne uznesením č.k. 5Er/793/2009-28 zo
dňa 05.09.2011 rozhodol o zastavení exekučného konania postupom podľa § 44 ods. 3 Exekučného
poriadku, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.09.2011.

Z exekučného spisu u povinného Z. Z. sp. zn. 21Er/662/2009 mal súd za preukázané, že žalobca ako
oprávnený sa žiadosťou zo dňa 06.08.2009 domáhal vydania poverenia na vykonanie exekúcie, zároveň
doložil súdu rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR/01595/09 zo dňa 26.05.2009. Okresný
súd Humenné výzvou zo dňa 16.09.20089 vyzval právneho zástupcu oprávneného o zaslanie zmluvy
o úvere č. 8191962 zo dňa 19.06.2008, ako aj všeobecných podmienok pre poskytnutie úveru. Túto

žiadosť urgoval súd urgenciou zo dňa 30.10.2009. Výzvou zo dňa 27.11.2009 súd vyzval žalobcu, aby
súdu uviedol, akú výšku úveru reálne poskytol povinným, aká bola dohodnutá odmena, koľko im dlžník
reálne zaplatil. Rovnako touto výzvou vyzval súd aj právneho zástupcu žalobcu zo dňa 27.11.2009.
Výzvou zo dňa 15.04.2010 Okresný súd Humenné vyzval Stály rozhodcovský súd o zaslanie návrhu
na začatie rozhodcovského konania. Uznesením Okresného súdu Humenné sp. zn. 21Er/662/2009-43

zo dňa 29.04.2010 súd rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v časti sumy 451,42 Eur a 0,25 % úroku z omeškania za každý deň omeškania zo
sumy 832,48 Eur od 20.09.2008 do zaplatenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.08.2011.
Voči uvedenému uzneseniu podal žalobca ako oprávnený v zákonom stanovenej lehote dňa 24.05.2010odvolanie. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 11CoE22/2010-59 zo dňa 26.08.2010 vrátil vec
súdu prvého stupňa ako predčasne predloženú. Následne uznesením Krajského súdu v Prešove č.k.
11CoE/2/2011-65 zo dňa 30.06.2011 súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a nepriznal povinnému

náhradu trov odvolacieho konania. Uznesením č.k. 21Er/662/2009-69 zo dňa 31.05.2012 súd exekučné
konanie na vykonanie exekúcie v časti istiny vo výške 451,42 Eur a 0,25 % úroku z omeškania za
každý deň omeškania zo sumy 832,48 Eur od 20.09.2008 do zaplatenia zastavil. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 21.06.2012. Následne súd uznesením č.k. 21Er/662/2009-73 zo dňa 09.07.2012
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Voči uvedenému

uzneseniu podal žalobca ako oprávnený v zákonom stanovenej lehote dňa 31.08.2012 odvolanie a
Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 11CoE/16/2013-92 zo dňa 11.07.2013 potvrdil uznesenie súdu
prvého stupňa.

Z exekučného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 15Er/1/2010 u povinnej S. A., mal súd za
preukázané, že žalobca ako oprávnený podal dňa 04.01.2010 na súd žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, spolu s rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR/16649/09 zo dňa
30.10.2009. Okresný súd Humenné výzvou zo dňa 16.12.2010 vyzval právneho zástupcu oprávneného
o zaslanie zmluvy o úvere, ako aj špecifikáciu zmluvných pokút, kapitalizovaných úrokov a úrokov
z omeškania. Zároveň exekučný súd vyzval právneho zástupcu oprávneného o predloženie histórie
splácania úveru povinným. Túto výzvu urgoval exekučný súd písomným podaním zo dňa 30.06.2011.

Právny zástupca oprávneného uvedené doklady súdu doručil dňa 13.07.2011. Následne exekučný súd
uznesením č.k. 15Er/1/2010-18 zo dňa 16.11.2011 rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.2011.
Uznesením č.k. 15Er/1/2010-24 zo dňa 21.12.2011 súd exekučné konanie postupom podľa § 44 ods. 3
Exekučného poriadku zastavil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.01.2012.

Z exekučného spisu 15Er/1155/2009 u povinnej M. G., mal súd za preukázané, že žalobca ako
oprávnený žiadosťou doručenou Okresnému súdu Humenné dňa 29.12.009 žiadal o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Ako prílohu súdu doručil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.
SR/13728/09 zo dňa 25.08.2009. Exekučný súd žiadal právneho zástupcu oprávneného výzvou zo

dňa 17.05.2010 o doručenie zmluvy o úvere, všeobecných podmienok, ako aj špecifikáciu zmluvnej
pokuty, ktoré sú súčasťou istiny. Uznesením č.k. 15Er/1155/2009-11 zo dňa 21.06.2011 súd zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.07.2011. Následne uznesením č.k. 15Er/1155/2009-17 zo dňa 16.08.2011, súd
exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.10.2011.

Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/727/2009 u povinnej M. A., mal súd za preukázané, že žalobca ako
oprávnený žiadosťou zo dňa 31.08.2009, ktorá bola doručená Okresnému súdu Humenné žiadal o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zároveň súdu doručil rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu sp. zn. SR/01560/09 zo dňa 22.05.2009. Okresný súd Humenné výzvou zo dňa 02.11.2009

vyzval právneho zástupcu oprávneného o zaslanie exekučného titulu, ako aj špecifikáciu zmluvnej
pokuty, ktorá je súčasťou istiny vo výroku rozhodcovského rozsudku. Uznesením č.k. 15Er/727/2009-12
zo dňa 21.06.2011 exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.07.2011. Uznesením
č.k. 15Er/727/2009-18 zo dňa 16.08.2011, súd exekučné konanie zastavil, uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 28.10.2011.

Z pripojeného spisu sp. zn. 10Er/721/2009 u povinného S. H., žalobca ako oprávnený doručil
Okresnému súdu Humenné žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 28.08.2009.
Zároveň súdu doručil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR/02170/09 zo dňa 26.05.2009.

Okresný súd Humenné výzvou zo dňa 23.09.2009 vyzval právneho zástupcu oprávneného o doručenie
zmluvy o úvere č. 8191910 a všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Následne uznesením č.k.
10Er/721/2009-24 zo dňa 15.12.2010, súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to v časti istiny nad sumu 521,10 Eur a v časti úroku z omeškania vo
výške 0,25 % denne zo sumy 991,80 Eur od 20.11.2008 do 17.02.2009 vo výške 220,68 Eur, zo

sumy 981,80 Eur od 18.02.2009 do zaplatenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.01.2011.
Uznesením č.k. 10Er/721/2009-27 zo dňa 04.04.2011 súd exekúciu zastavil v časti istiny nad sumu
521,10 Eur a v časti úroku z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 991,80 Eur od 20.11.2008
do 17.02.2009 vo výške 220,68 Eur, zo sumy 981,80 Eur od 18.02.2009 do zaplatenia. Uznesenienadobudlo právoplatnosť dňa 29.04.2011. Uznesením č.k. 10Er/721/2009-29 zo dňa 06.06.2011 súd
žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v ostatnej časti exekúcie,
ktorá nebola zastavená uznesením č.k. 10Er/721/2009 -27 zo dňa 04.04.2011 zamietol. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2011. Uznesením č.k. 10Er/721/2009-32 zo dňa 22.08.2011, súd
exekúciu v ostatnej časti exekúcie, ktorá nebola zastavená uznesením č.k. 10Er/721/2009-27 zo dňa
04.04.2011 zastavil, náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 21.09.2011.

Z exekučného spisu u povinnej N. K. sp. zn. 21Er/906/2009 mal súd za preukázané, že žalobca ako
oprávnený sa žiadosťou, ktorá bola doručená Okresnému súdu Humenné dňa 15.10.2009 domáhal
vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ako prílohu doručil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
sp. zn. SR/08960/09 zo dňa 10.07.2009. Výzvou zo dňa 20.10.2009 vyzval Okresný súd Humenné
právneho zástupcu oprávneného o doručenie zmluvy o úvere. Rovnako tak urobil výzvou zo dňa
26.11.2009. Výzvou zo dňa 25.02.2010 vyzval exekučný súd Stály rozhodcovský súd o predloženie

návrhu na začatie rozhodcovského konania. Uznesením č.k. 21Er/906/2009-19 zo dňa 14.04.2010, súd
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie odmietol. Voči uvedenému
uzneseniu podal žalobca ako oprávnený v zákonom stanovenej lehote dňa 03.05.2010 odvolanie.
KrajskýsúdvPrešoveuznesenímč.k.16CoE96/2010-37zodňa11.10.2010zrušiluznesenieavecvrátil
exekučnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd Humenné výzvou zo dňa 09.12.2010 vyzval Stály

rozhodcovský súd o zaslanie kompletného spisového materiálu. Uznesením č.k. 21Er/906/2009-61 zo
dňa 03.07.2012 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
pričomuznesenienadobudloprávoplatnosťdňa09.01.2013.Vočiuvedenémurozhodnutiupodalžalobca
akooprávnenývzákonomstanovenejlehoteodvolanie.Krajskýsúduznesenímč.k.16CoE/181/2012-78
zo dňa 19.11.2012 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu. Následne uznesením č.k.

21Er/906/2009-83 zo dňa 06.03.2013 postupom podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, exekučné
konanie zastavil, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.04.2013.

Z pripojeného exekučného spisu sp. zn. 6Er/500/2010 u povinnej H. S. mal súd za preukázané, že
žalobcaakooprávnenýdoručildňa07.06.2010OkresnémusúduHumennéžiadosťoudeleniepoverenia

na vykonanie exekúcie spolu s úverovou zmluvou, ako aj rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR/14224/09 zo dňa 08.10.2009. Následne exekučný súd žiadal
právnehozástupcuoprávnenéhoodoručeniapotrebnýchlistínauznesenímč.k.6Er/500/2010-19zodňa
22.06.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.07.2011. Následne uznesením č.k. 6Er/500/2010-26 zo dňa

16.08.2011 postupom podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku exekučné konanie zastavil, uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 22.11.2011.

Z exekučného spisu 15Er/829/2009 u povinnej S. O., mal súd za preukázané, že žiadosťou zo dňa
25.09.2009 sa žalobca ako oprávnený na Okresnom súde Humenné domáhal vydania poverenia

na vykonanie exekúcie. Zároveň súdu predložil rozsudok stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.
SR/06124/09 zo dňa 25.06.2009. Okresný súd Humenné vyzval právneho zástupcu oprávneného
výzvou zo dňa 03.11.2009 o doručenie zmluvy o úvere, ako aj všeobecných podmienok poskytnutia
úveru. Následne uznesením č.k. 15Er/829/2009-12 zo dňa 21.06.2011 zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

15.07.2011. Uznesením č.k. 15Er/829/2009 -18 zo dňa 18.08.2011 súd postupom podľa § 44 ods. 3
Exekučného priadku exekučné konanie zastavil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.10.2011.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 03.03.2013 v neprítomnosti účastníkov konania, ako aj právneho
zástupcu žalobcu.

Žalovaná svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila písomným podaním súdu doručenom dňa
28.02.2014, kde z dôvodu hospodárnosti konania žiadala vec prejednať v ich neprítomnosti na základe
listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu.

Právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť ospravedlnil v písomnom podaní zo dňa 28.02.2014, v
ktorom žiadal ospravedlniť svoju neprítomnosť, ako aj neprítomnosť svojho klienta, pojednávanie žiadal
zároveň odročiť. Žiadosť o odročenie pojednávania odôvodnil kolíziou pojednávania pred Okresným
súdom Nitra. Žalobca trval na osobnej účasti splnomocneného advokáta a vylúčil substitúciu.Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 03.03.2014 v neprítomnosti účastníkov konania postupom podľa
§ 101 ods. 2 O.s.p.

Súd uvádza, že žiadosť o odročenie pojednávania neobsahuje základné náležitosti, ktoré má na mysli
Občiansky súdny poriadok. Predvolanie na toto pojednávanie bolo žalobcovi a právnemu zástupcovi
žalobcu doručené v dostatočnom časovom predstihu. Ešte na doplnenie záverov svojho rozhodnutia,
prečo súd konal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu súd uvádza, že kolízia pojednávania

nie je relevantná z dôvodu kolízie dvoch pojednávaní toho istého účastníka na rôznych súdoch, o ktorej
právny zástupca žalobcu vedel v dostatočnom časovom predstihu. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca
podal veľké množstvo žalôb, v ktorých splnomocnil toho istého právneho zástupcu, bolo na ňom,
aby zabezpečil personálne zastupovanie svojho klienta na jednotlivých pojednávaniach tak, aby súd vo
veci mohol konať.

Súd poukazuje na rozsiahlu judikatúru súdov v tejto oblasti podľa ktorej samotná kolízia pojednávaní
právneho zástupcu účastníka nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania v
zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. (porovnaj tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5 Cdo 77/2002).

Otázkakolíziepojednávaníúčastníkakonania,resp.jehoprávnehozástupcuako„dôležitéhodôvodu“na
odročeniepojednávaniavzmysle§101ods.2O.s.p.bolaužopakovaneriešenávjudikatúredovolacieho
súdu, ako aj v rozhodovacej praxi Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 68/98 z 13. januára 1999 [uverejneného

pod poradovým (publikačným) číslom: 11/1999 v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu
Slovenskej republiky] obsahom základného práva zaručujúceho právo každého, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku
všetkým vykonávaným dôkazom, nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie
pojednávania. Kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka v tom istom termíne na rozdielnych

súdoch nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie „dôležitého dôvodu“ na odročenie
riadne a včas vytýčeného pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“ (§ 101 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku) v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho
súdu.

Z dôvodu, že žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania, ako aj kolízia, ktorá sa mala
konať dňa 03.03.2014 pred Okresným súdom Nitra nie je dôvodom na odročenie pojednávania, súd
neakceptovalžiadosťžalobcuoodročeniepojednávaniaavovecipojednávalvneprítomnostiúčastníkov
konania postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym

úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 Zákona č. 514/2003 Z.z o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa
§ 3 ods. 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného
súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočnéprieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej
radySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepubliky

a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.
b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého
sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha.
V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú
výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel
o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného

rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo
zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa § 19 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania
žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 2 písm. i) Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti, podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov,
ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o
exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999
Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.Žalobcasivtomtokonaníuplatňujenáhradumajetkovejškodyanáhradunemajetkovejujmymajúczato,
ževexekučnýchkonaniachvedenýchnaOkresnomsúdeHumennédošlokprieťahomvkonaní.Žalobca

mal za to, že exekučný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie po zákonom stanovenej lehote 15 dní.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom.

Je potrebné zdôrazniť, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánov
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o

prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodnutím.

Nesprávnym úradným postupom je tak činnosť, spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci,
ak pri nej, alebo v dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel, predpísaných právnou normou, pre konanie
orgánu verejnej moci, alebo k porušeniu poriadku, určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené

ustanovenie zakladá objektívnu zodpovednosť štátu ( bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá
splnenie súčasne troch podmienok, a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu verejnej moci,
vznik škody poškodenému a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie

rozhodnutia v predpísanom konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide
o taký postup v konaní, smerujúci síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu
rozhodnutia neodrazí.

Úradný postup nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie

kroky, ktoré je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť
hodnotená i hľadiskom účelu, ku ktorému dosiahnutiu postup orgánu verejnej moci smeruje.

Vychádzajúc z uvedeného, súd považoval žalobu žalobcu v celom rozsahu za nedôvodnú.

Z obsahu pripojených exekučných spisov Okresného súdu Humenné súd zistil, že exekučný súd
rozhodoval v uvedených veciach o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

V sporovom konaní, ktoré je ovládané zásadou dispozičnou platí, že súd je viazaný žalobou a uplatnený

nárok nie je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok zdôvodňuje,
keď skutkovým základom opísaným v žalobe v spojitosti so žalobným petitom, je potom vymedzený
základ nároku uplatneného žalobcom, ktorý je predmetom konania.

Žalobca odvodzoval svoj nárok na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z nesprávneho

úradnéhopostupu,ktoréhosamaldopustiťOkresnýsúdHumennévexekučnomkonaní,keďnerozhodol
o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
lehote. Podľa
skutkových okolností, uvedených v žalobe tak malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu
exekučného súdu v čase od začatia exekučného konania až do vydania rozhodnutia o žiadosti súdneho

exekútora.

Súd mal za to, že v uvedenom exekučnom konaní nedošlo k prieťahom v konaní, keď súd rozhodol po
uplynutí zákonom stanovenej lehoty 15 dní a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Ohľadne prípadného prieťahu v konaní sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť
na prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva. Je potrebné
zdôrazniť, že aj samotný žalobca uviedol v žalobe, že do exekučných spisov dával žiadosti na prieťahyv konaní. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov garantované v Článku 48 ods. 2 Ústavy SR, je podľa názoru súdu kompetentný
preskúmať len Ústavný súd Slovenskej republiky.

Súd je toho názoru, že prieťahy v konaní o uplatnenom nároku na náhradu škody titulom nesprávneho
úradného postupu nie je oprávnený posudzovať tento súd.

Súd uvádza, že v rámci exekučného konania má súd právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníkov,

akoajexoffopreskúmaťmateriálnusprávnosťrozhodcovskéhorozsudku,nekalúpovahurozhodcovskej
doložky, či priebeh samotného rozhodcovského konania.

Exekučný poriadok určuje lehotu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie na vydanie iného
rozhodnutia o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade, ak má súd za to, že
nie je zákonný dôvod na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietne, pričom súd zdôrazňuje, že takéto rozhodnutie nemožno považovať za
jednoduché, pre ktoré by bola určená 15 dňová lehota. Pre rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, zákonná lehota neexistuje, teda nemožno konštatovať, že v
prejednávanej veci nebola dodržaná lehota na vydanie rozhodnutia, keďže zákon v čase podania návrhu
na súd lehotu neurčoval, zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si
vyžaduje osobitnú právnu úpravu, najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv.

Žalobca súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, aby počas trvania exekučného konania bol v neistote

a hrozila mu akákoľvek škoda. Rovnako súdu nepreukázal, že doba od doručenia žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o jeho zamietnutí viedla k strate jeho legitímnych
očakávaní, že nastane zákonom predpokladaný stav a vyvolala riziko ohrozujúce konečné vymoženie
pohľadávky.

Nepochybne o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora bolo v
exekučnom konaní rozhodnuté.

Súd opätovne zdôrazňuje, že podľa jeho názoru citované ustanovenia exekučného poriadku stanovujú
lehotu pre exekučný súd, iba na rozhodnutie súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Na rozhodnutie súdu o zamietnutí takejto žiadosti podľa názoru súdu neexistuje
zákonom stanovená lehota 15 dní.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, žalobca napriek
poučeniu súdu podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. žiadnym spôsobom nepreukázal ich vznik.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností.

Podľa názoru súdu sa žalobcovi nepodarilo vôbec preukázať, aby mu v súvislosti s postupom Okresného

súdu Humenné v exekučnej veci vznikla akákoľvek škoda, či ujma.

V časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci stačilo
iba prípadné konštatovanie porušenia práva, nie sú dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch s prihliadnutím na dôvody vyššie uvedené. Samotné vedenie exekučného konania,

bez ohľadu na jeho dĺžku, nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného resp.
exekútora s povinným a nie je ani dôvodom insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom
neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní. Tieto
všeobecné známe riziká sú i rizikom každého podnikateľského subjektu. Súd ešte môže podotknúť, že
samotnú situáciu vyvolal aj samotný žalobca tým, že uprednostnil rozhodcovský súd ( súkromnoprávny

orgán) pred všeobecným súdom, ktorý by nepochybne pri rozhodovaní vychádzal zo zákona o ochrane
spotrebiteľa a súdnej praxe. Súd ešte uvádza, že podľa jeho názoru žalobcovi s ohľadom na predmet
jeho podnikateľskej činnosti je rozhodovacia prax všeobecných súdov v problematike rozhodcovskýchrozsudkov známa. Súd môže konštatovať, že žalobca súdu nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi
vznikom škody a postupom Okresného súdu Humenné v exekučnom konaní.

Pokiaľ ide o vytýkaný nesprávny úradný postup v preskúmavaní práva navrhovateľa na zaplatenie
dlhu v časti istiny a stým uplatnenú námietku veci rozhodnutej res iudicata, k tomu súd poukazuje na
ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučný súd je ex offo povinný skúmať, či
exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pri posudzovaní tohto základného predpokladu pre udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd nezaoberá vecnou správnosťou exekučného titulu,

aleskúma,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánom,ktorýnatomalprávomoc,ačijevykonateľnýpostránke
formálnej a materiálnej. Exekučný poriadok označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie
súdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných
orgánov. V prípade, ak exekučným titulom má byť -rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal
právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné
(nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné

dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ
to právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal,
tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku res iudicata. Ak je predmetom rozhodcovského konania spor
zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ,
nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení

zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu
alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať
rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto
exekučného titulu. Takúto interpretáciu označených ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní v
spojitosti s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje naplnenie príkazu vyplývajúceho z princípu

ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach
založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa je predmetom
verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov. Okrem toho
tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu
ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Toto právo sa zaručuje nielen tomu,

kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňovaný nejaký nárok. V spotrebiteľských
veciachjepomernečasté,ževšeobecnýsúdmôžeprvýkrátposkytnúťspotrebiteľovizúradnejpovinnosti
účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku.
Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd
preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich

súladu so zákonom. Pritom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti,
či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný
titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či
sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle § 103 OSP. V štádiu exekučného konania, pri
ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie

exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa
vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu
exekučnýsúdnevykonávadokazovanie(akoprocesnúčinnosťsúduosobitneupravenúvustanoveniach
§ 122 až § 124 OSP) -postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené
okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie (vyžadujúce

nariadenie pojednávania s spotrebiteľovi z úradnej povinnosti účinnú spravodlivú ochranu jeho práv
až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku. Po podaní žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Pritom medziiným
skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul

opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú
oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky
konania v zmysle § 103 OSP. V štádiu exekučného konania, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie
alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z

tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu exekučný
súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach §
122 až § 124 OSP) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené
okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie (vyžadujúcenariadeniepojednávaniasmožnosťouúčastioprávnenéhoipovinného)vtejtočastiexekučnéhokonania
neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát
dozvedieťaždoručenímupovedomeniaozačatíexekúcie.Ktakémuprávnemuzáverudospelajnajvyšší

súd SR v uznesení sp. zn. 5 MCdo 11/2012 zo dňa 29. 04. 2013.

Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že návrh na začatie konania, resp. žaloba žalobcu nespĺňa zákonné
náležitosti a súd by mal vyzvať žalobcu na postup podľa § 43 ods. 1 O.s.p. s týmto názorom nie je
možné v žiadnom prípade súhlasiť. Súd konštatuje, že žaloba žalobcu má podľa jeho názoru náležitosti

v zmysle § 42 a § 79 Občianskeho súdneho poriadku a z petitu žaloby je zrejmý uplatnený nárok žalobcu.

Súd vo veci nevydal medzitýmny rozsudok tak, ako to požadoval žalobca, nakoľko mal za to, že sú
splnené podmienky na rozhodnutie vo veci samej.

Súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú, z dôvodu nepreukázania nesprávneho úradného

postupu,reálnenepreukázaniavznikuškody,chýbajúcejpríčinnejsúvislostimedzinesprávnymúradným
postupom a vznikom škody.

O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie

práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V tomto konaní bol v celom rozsahu žalobca neúspešný, je povinný nahradiť žalovanému trovy konania.
Vzhľadom na to, že z obsahu spisu nevyplývajú žiadne trovy žalovaného, súd náhradu trov konania
účastníkom nepriznal a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda
a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.