Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/119/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212783
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6912212783.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, č. k.
6C/164/2012 - 51 zo dňa 15. 10. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti zaplatiť
žalobcovi škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci z titulu majetkovej škody vo výške 903,19
Eur a z titulu nemajetkovej ujmy vo výške 180,64 Eur zamietol, žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Okresný súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v danej veci nie sú
splnené hmotnoprávne podmienky pre zodpovednosť štátu stanovené ustanovením § 9 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci. Okresný súd o žiadosti súdneho

exekútora vedenej pod sp. zn. 2Er/2209/2010 rozhodol uznesením dňa 06. 06. 2011 tak, že žiadosť
o udelenie poverenia zamietol, pričom žiadosť o uverenie poverenia bola na súd podaná dňa 09. 09.
2010. Okresný súd poukázal na to, že na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti zákonom stanovená lehota
nie je, súd však bol povinný rozhodnúť o žiadosti bez zbytočných prieťahov. V súdenej veci ide o taký
časový úsek, ktorý nemožno považovať za zbytočný prieťah alebo nečinnosť zo strany exekučného
súdu. Činnosť exekučného súdu osobitne vo veciach, v ktorých exekučný titul predstavuje rozhodcovský
rozsudok v spotrebiteľských veciach je náročnejšia, vyžadujúca si aj tomu zodpovedajúci časový úsek.

O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pričom vzhľadom k
tomu, že žalovaný si pri podaní vyjadrenia uplatnil právo na náhradu trov konania, ale bez ich vyčíslenia,
súd mu náhradu trov konania pri vyhlásení rozsudku priznal, avšak keďže žalovaný si tieto trovy konania
nevyčíslil podľa § 151 ods. 1 O. s. p. do troch pracovných dní po vyhlásení rozsudku, súd mu v zmysle
§ 151 ods. 2 O. s. p. trovy konania nepriznal, pretože zo spisu nezistil, že by žalovanému nejaké trovy
konania vznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v celom rozsahu. V rozsiahlom
odvolaní namietal najmä porušenie jeho práva na kontradiktórny súdny proces, v ktorom strany musia
mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojej žaloby, ale zároveňmusia mať možnosť sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť
sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Uvedené právo bolo žalobcovi upreté, nakoľko pred
vynesením rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného k návrhu, toto mu bolo

doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej. Pred vynesením rozsudku nebol oboznámený
so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu
nemal možnosť sa vyjadriť. Prvostupňovému súdu vytýkal, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania a súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia
akéhokoľvek dôvodu sám určil. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia

rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz však
v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise a to vzhľadom k faktu, že vec
sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Žalobca ďalej namietal, že konaním súdu
mu bolo upreté, resp. odňaté právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom napriek
tomu, že rozhodovanie veci zákonným sudcom je základným predpokladom na splnenie podmienok
spravodlivého procesu (rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 357/09). Žalobca v konaní uskutočnil

podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému vec bola
pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť.
Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič
nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti, nemožno tohto sudcu považovať
za nestranného. V konaní bolo preto možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Ústne

pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom za danej situácie, okresný súd
preto nemal vec meritórne prejednať. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Vyjadrenie žalovaného ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu odvolaciemu súdu doručené nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite
odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p.. Odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného
súdu vysloveným v napadnutom rozsudku, ako aj s jeho odôvodnením, ktoré je vyčerpávajúce,

zrozumiteľné, jasné a presvedčivé, námietky žalovaného uvedeného v odvolaní odvolací súd
nepovažuje za dôvodné a prijateľné.

K námietke žalobcu vo vzťahu k zákonnej sudkyni vo veci L.. R. Y. odvolací súd poukazuje na to, že
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako nadriadený súd rozhodoval o námietke zaujatosti žalobcu uplatnenej

v žalobe, pričom uznesením č. k. 17NcC/394/2012 - 9 zo dňa 11. 10. 2012 L.. R. Y. z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota sp. zn. 6C/164/2012 nevylúčil. Aj
keď žalobca podal sťažnosť Ústavnému súdu Slovenskej republiky na porušovanie základného práva
zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces
zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca môže preskúmavať len súd vyššieho stupňa v riadnom
inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov a teda nie ústavný
súd v konaní o sťažnosti žalobcu. Keďže L.. R. Y. z prejednávania veci nadriadeným súdom vylúčená
nebola, je zákonnou sudkyňou vo veci na prejednanie a rozhodnutie veci.

K podanému odvolaniu odvolací súd ďalej uvádza:

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi súdu na strane druhej. Okresný súd neporušilprávo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje
žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom
súhrne posúdil, aj náležite vyhodnotil. Nebolo možné prihliadnuť na námietku žalobcu, že okresný súd

porušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces a to z dôvodov, že žalobca mal možnosť oboznámiť
sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne
konanie. Pokiaľ žalobca tvrdí, že pred vynesením rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením
žalovaného k návrhu a uvedené vyjadrenie mu bolo doručené so samotným rozsudkom vo veci samej,
toto tvrdenie žalobcu pravdivé nie je. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že vyjadrenie

žalovaného k návrhu žalobcu (č. l. 28 a nasl. spisu), bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené spolu
s predvolaním na pojednávanie, ktoré bolo okresným súdom vytýčené na deň 15. 10. 2013 a toto
vyjadrenie právny zástupca žalobcu prevzal dňa 02. 10. 2013. Keďže vyjadrenie žalovaného spolu s
predvolaním bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 02. 10. 2013 a termín pojednávania, na
ktorý bol žalobca riadne a včas predvolaný, bol vytýčený na deň 15. 10. 2013 je zrejmé, že bola
dodržaná lehota v zmysle § 115 ods. 2 O. s. p. a žalobca mal dostatok času na prípravu na pojednávanie

a v časovom predstihu mal vedomosť aj o vyjadrení žalovaného k predmetnej veci.

Tvrdenie žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania neobstojí,
odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd v súdenej veci nerozhodol rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, okresný súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 15. 10. 2013, účastníci na

toto pojednávanie boli riadne predvolaní. Hoci žalobca bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný
a napriek tomu sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, len podaním zo dňa
15. 10. 2013 súd požiadal o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia
zásady nestranného súdu a sudcu, ktorým podaním zároveň žiadal súd o prerušenie konania až do
právoplatnéhorozhodnutiaÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyoústavnejsťažnosti,ktorejpredmetom

je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd. Keďže
žalobca sa z neúčasti na pojednávaní neospravedlnil a ani neuviedol žiaden dôležitý dôvod, pre
ktorý sa pojednávania zúčastniť nemohol, okresný súd dôvodne pojednával v neprítomnosti žalobcu
a jeho právneho zástupcu v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. bez ohľadu na to, že žalobca podal návrh
na zrušenie nariadeného pojednávania a návrh na prerušenie konania. Bolo nielen právom, ale aj

povinnosťou žalobcu na súdne pojednávanie sa dostaviť. Ak sa žalobca vzdal dobrovoľne tohto práva,
nemôže byť prejednanie veci bez jeho prítomnosti na pojednávaní, na ktoré bol žalobca riadne a včas
predvolaný považované za postup súdu, ktorým by mu bola odňatá možnosť zúčastniť sa verejného
pojednávania, oboznámiť sa s obsahom spisu, listinnými dôkazmi, vyjadreniami žalovaného a podobne
a teda nebola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Práve zo správania sa žalobcu, resp. jeho

právneho zástupcu je zrejmá účelovosť konania spočívajúca v marení postupu súdu prejednať vec v
primeranej lehote bez prieťahov. Napriek tomu, že na pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný, pričom
svoju neúčasť písomne vopred ospravedlnil a zároveň uviedol, že nežiada o odročenie pojednávania,
okresnému súdu nič nebránilo, aby vec v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. prejednal a vo veci aj rozhodol
v neprítomnosti účastníkov konania.

Vzhľadom na to, podľa názoru odvolacieho súdu, odvolací súd má za to, že okresný súd dôvodne
zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania s tým, že súčasne žalobcovi nebolo žiadnym spôsobom
odňaté právo konať pred súdom, resp. jeho právo na kontradiktórny súdny proces, odvolací súd
prejednal následne i rozhodnutie okresného súdu vo veci samej.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31. 12. 2012 štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný

nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Žalobca v
návrhu na začatie konania tvrdil, že okresný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 15. 07. 2010 (konanie začalo dňa 19. 07. 2011) a to rozhodnutím o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia; k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenie tak došlo po uplynutí
zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 369 dní). Okresný súd však z exekučného spisu sp.

zn. 2Er/2209/2010 zistil, že o žiadosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorou požiadal o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcií súd rozhodol uznesením zo dňa 06. 06. 2011, pričom táto
žiadosť bola súdu doručená dňa 09. 09. 2010, súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Okresný súd v Rimavskej Sobote poukázal na to, že hoci návrh bol spísaný do zápisnice dňa15. 07. 2010, súdu žiadosť exekútorom bola doručená až dňa 09. 09. 2010, nie je preto možné súdu
pričítať čas od podania návrhu exekútorovi do podania žiadosti exekútora súdu. Nie je pravdivé tvrdenie
navrhovateľa, že by o žiadosti bolo rozhodnuté až dňa 19. 07. 2011, pretože zo spisu okresného súdu

č. k. 2Er/2209/2010 je zrejmé, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia bola zamietnutá
uznesením dňa 06. 06. 2011. Pre úplnosť odvolací súd ešte poukazuje na to, že uznesenie okresného
súdu č. k. 2Er/2209/2010 - 36 zo dňa 06. 06. 2011 bolo doručené právnemu zástupcovi oprávneného
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25 dňa 01. 07. 2011.

Odvolací súd poukazuje na správnosť záverov okresného súdu, keď okresný súd má za to, že s
prihliadnutím na to, že žiadosť o udelenie poverenia bola podaná na súd dňa 09. 09. 2010, pričom
súd o tejto žiadosti rozhodol dňa 06. 06. 2011, tento časový úsek nemožno považovať za zbytočný
prieťah alebo nečinnosť zo strany exekučného súdu s prihliadnutím aj k rozhodnutiu okresného súdu,
keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá. Treba
prisvedčiť okresnému súdu, že činnosť exekučného súdu a to osobitne vo veciach, v ktorých exekučným

titulom je rozhodcovský rozsudok, týkajúci sa spotrebiteľských vecí, je náročnejšia a ako taká vyžaduje
si táto činnosť aj tomu zodpovedajúci časový priestor pre správne rozhodnutie vo veci. Podľa názoru
odvolacieho súdu vo veci okresný súd správne rozhodol, vec správne právne posúdil, závery okresného
súdu, ktoré sú uvedené v odôvodnení jeho rozhodnutia, sú správne.

Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu odvolací súd poukazuje na to, že
zodpovednosťzaškoduspôsobenúnezákonnýmrozhodnutím,resp.nesprávnymúradnýmpostupom,je
zodpovednosťobjektívna,bezzreteľanazavinenie,ktorejsanemožnozbaviť.Základnýmipredpokladmi
vzniku tejto zodpovednosti je jednak v danej veci vytýkaný nesprávny úradný postup okresného súdu,
ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Prvým

a zároveň jedným z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu je práve nesprávny úradný
postupprivýkoneverejnejmoci,kedyštátzodpovedázapodmienokustanovenýchzákonomč.514/2003
Z. z. za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom. Ak prvý a jeden z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu, a to
nesprávny úradný postup nebol v konaní zistený, naopak vykonaným dokazovaním bolo preukázané,

že okresný súd postupoval v súlade so zákonom a nebolo zistené, že by okresný súd rozhodoval vo
veci so zbytočnými prieťahmi, nedošlo k vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by prípadne mohla
byť spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom, nebol
teda zistený jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti a preto okresný súd sa dôvodne
nezaoberalďalšímipredpokladmivznikuzodpovednostiatedaexistenciouškodyapríčinnousúvislosťou

medzi nesprávnym úradným postupom a touto škodou.

Vzhľadom na uvedené dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa
a ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto rozhodnutí, odvolací súd
podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania (§ 206 ods. 2, 3
O. s. p.). Okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania vychádzal správne z
ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v konaní a súčasne správne aplikoval ustanovenie
§ 151 ods. 1 O. s. p..

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. aplikujúc
ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. a ustanovenie § 151 ods. 1 O. s. p.. Úspešným účastníkom odvolacieho
konania bol žalovaný, žiadne trovy odvolacieho konania si však neuplatnil, súd teda rozhodol, že
žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.