Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. jún 2012

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 10C/3/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712200369
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenko Švárny

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2012:7712200369.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Zdenko Švárny v právnej veci žalobcu ZELENINA s.r.o. so sídlom

Zeleninárska 2, Michalovce, IČO 36204374 zastúpený JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom so sídlom
AK Michalovce so sídlom Kap. Nálepku 8 proti žalovanému SR - Úrad geodézie, kartografie a katastra
SR so sídlom Chlumeckého 2, Bratislava o náhradu škody vo výške 21.862,84,- € s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 21.862,84,- € so 6 %-tným úrokom z omeškania ročne
od 20.9.2005 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.5.2006 sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady škody vo
výške658.640,-Skvočižalovanému1.Úradugeodézie,kartografieakatastraSRsosídlomvBratislave,

2. Katastrálnemu úradu Košice, Správa katastra Michalovce so sídlom v Michalovciach, 3. Daňovému
riaditeľstvu SR so sídlom v Banskej Bystrici a 4. Ministerstvo financií SR so sídlom v Bratislave.

V priebehu konania žalobca zobral čiastočne žalobu voči žalovanému 2. Katastrálnemu úradu Košice,
Správa katastra Michalovce, 3. Daňovému riaditeľstvu SR so sídlom v Banskej Bystrici a 4. Ministerstvo
financií SR so sídlom v Bratislave späť a v tejto časti žiadal konanie vo veci zastaviť. Súd uzneseniami
vočižalovanémuv2.,3.,4.radekonaniazastavilakonanievočižalovanémuÚradugeodézie,kartografie
a katastra SR so sídlom Chlumeckého 2, Bratislava vylúčil na samostatné konanie.

Žalobca si svoj nárok uplatňoval s poukazom na ustanovenie § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom.

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenských
organizácií je uvedený v §1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Ďalej s
poukazom na ustanovenia § 18 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno
zbaviť. Taktiež poukázal na ustanovenie § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., kde uviedol, že právo
na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčuje za tri roky odo dňa keď sa poškodený o škode
dozvedel. Ďalej s poukazom na ustanovenie § 47 zákona č. 162/1995 Zb. o Katastri nehnuteľností a
zo zápisu vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam uviedol, že správa katastra oznámi účastníkom

konania a tým fyzickým osobám alebo právnickým osobám, ktorých právo k nehnuteľnostiam bolo
zápisom dotknuté, že vykonala zápis do katastra a to do pätnástich dní odo dňa zápisu. Právnickým
osobám oznámi, že vykonala zápis ak to ustanovuje osobitný predpis. V návrhu poukázal na to, že
žalovaný nesprávnym úradným postupom nedodržaním zákonom ustanovených lehôt na rozhodovanieo podanom návrhu na vklad žalobcovi vznikla žalobcovi daňová povinnosť k dani z prevodu a prechodu
nehnuteľností v zmysle zákona č. 318/1992 Zb. účinného po 31.3.2002 v sume 698.640,- Sk. V prípade,
že by žalovaný bol správnym úradným postupom t. j. zápisom vlastníckych práv žalobcu do katastra

nehnuteľností povolenie vkladu v lehote do 31.3.2002 by žalobcovi vznikla daňová povinnosť k dani z
prevodu a prechodu nehnuteľností v zmysle ustanovenia § 10 ods. 3 zákona č. 318/1992 Zb. účinného
do 31.3.2002 v sume 40.000,- Sk. V konaní si žalobca uplatnil sumu 658.640,- Sk predstavujúcu rozdiel
v dani z prevodu a prechodu nehnuteľností vyrúbenej podľa zákona č. 318/1992 Zb. účinného po
31.3.2002 a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností, ktorá by bola vyrúbená podľa zákona č. 318/1992

Zb. účinného do 31.3.2002.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože podľa
jeho názoru nedošlo jeho postupom k vzniku škody tak ako si to uplatňuje žalobca.

Z výsledkov vykonaného dokazovania a to z výsluchu účastníkov, predložených listinných dokladov súd
zistil tento skutkový stav.

Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 18.8.2006 ( čl. 25) pôvodného spisu súd zistil, že návrh na vklad

vlastníckeho práva medzi predávajúcim PD Zalužice s.r.o. a kupujúcim ZELENINA s.r.o. Michalovce bol
podaný na Správe katastra Michalovce dňa 4.9.2001, pričom predmetom prevodu boli nehnuteľnosti
zapísané na LV. č. XXXX k. ú. J. a to stavby na pozemkoch parcely č. XXXX/X, XXXX Q. XXXX. Správny
orgán konanie rozhodnutiami zo dňa 23.10.2001 a 21.12.2001 prerušil a žiadal odstrániť nedostatky
podania. Poukázal na to, že Správa katastra Michalovce dňa 14.3.2002 vydala zmätočné rozhodnutie

o zastavení konania v celku a dňa 10.4.2002 vydala ďalšie zmätočné rozhodnutie o povolení vkladu v
časti ( stavbe na parcele č. 1175/4). Odhliadnuc od formálne chybných rozhodnutí, kupujúci zmluvu a
list vlastníctva preukázateľne prevzal dňa 15.5.2003, resp. 14.5.2003. Uplatňovanie nároku žalobcu ak
namieta porušenie ustanovenia § 32 ods. 1 Katastrálneho zákona uviedli, že návrh na vklad bol podaný
4.9.2001, pričom správny orgán prerušil konanie do 23.10.2001 a 21.12.2001, pričom vklad bol povolený

dňa 10.4.2002. K namietanému porušeniu ustanovenia § 47 Katastrálneho zákona uviedli, že predmetné
ustanovenieporušenénebolo,nakoľkozápisvkladubolvykonanýaž14.5.2003atentozápispovoleného
vkladu bol zapríčinený stop stavom v k.ú J. zapísaním samotného registra v decembri roku 2002 a
následným zápisom ostatných listín. Podľa ich názoru majú za to, že deň zápisu vkladu do katastra
nehnuteľností je potrebný vykladať ako deň fyzického zápisu vkladu do katastra nehnuteľností a nie

deň povolenia vkladu, pričom poukázali na rozhodnutie Daňového úradu v Michalovciach a Daňového
riaditeľstva, ktoré podľa nich vychádza z chápania vzniku daňovej povinnosti v deň povolenia vkladu.
Podľa ich názoru tento výklad je nesprávny, pretože daňová povinnosť nemôže vzniknúť skôr kým sa
daňovník o skutočnosti, že bol vklad do katastra nehnuteľností povolený nedozvedel. Z uvedených
dôvodov uplatnený nárok neuznávali, nakoľko podľa ich názoru nie je preukázané, že škoda vznikla

v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom žalovaného, ktorý namieta žalobca aj keď pri
povolení vkladu došlo k pochybeniu, uvedený nesprávny postup nebol príčinou vzniknutej škody.

S platobného výmeru Daňového úradu Michalovce č. 712/230/3641-39741/05/Huj zo dňa 23.8.2005 súd
zistil, že daňový úrad vydal platobný výmer, ktorým vyrúbil penále za nezaplatenie dane z prevodu a
prechodu nehnuteľností v sume 574.179,- Sk. Poukazujú na to, že daňová povinnosť z dane prevodu a

prechodu nehnuteľností vznikla daňovému subjektu t. j. daňovému subjektu t. j. žalobcovi dňom zápisu
práv do katastra nehnuteľností č. V 1876/02 kde rozhodnutie Správy katastra Michalovce o povolení
vkladu nadobudlo právoplatnosť dňa 10.4.2002 s tým, že žalobca bol povinný zaplatiť predmetnú daň
najneskôr v posledný deň lehoty na podanie daňového priznania t. j. dňa 9.7.2002.

Z odvolania žalobcu proti rozhodnutiu o vydaní platobného výmeru zo dňa 20.9.2005 súd zistil, že

žalobca podal odvolanie voči vyrubenému platobnému výmeru o penále. Poukázal na to, že až dňa
14.5.2003 mu bola odovzdaná kúpna zmluva s vyznačením povolenia vkladu a poukázal tiež na to, že
o svojej daňovej povinnosti nevedel a ani vedieť nemohol a najskorším termínom, od ktorého by bolo
možné odvodzovať jeho daňovú povinnosť a teda aj dňom relevantným na výpočet penále by mal byť
deň 14.5.2003.Z rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. IČ/223/11854-79360/2005/999518-r zo dňa 8.11.2005 ( čl.
10 pôvodného spisu) súd zistil, že daňové riaditeľstvo potvrdilo rozhodnutie daňového úradu zo dňa
23.8.2005 o vyrubení penále za neplatenie dane z prevodu a prechodu nehnuteľností. Z uvedeného

rozhodnutia je zrejmé, že bola rovnako nesprávne vypočítaná daň z prevodu a prechodu nehnuteľností
vovýške629.190,-Skasprávnevypočítanoudaňoujesuma698.640,-Sk.Ztohodôvodubudepotrebné
vykonať daňovú kontrolu v zmysle ustanovenia § 15 zákona č. 511/1992 Zb. a následne aj dorubiť
penále.

Z výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu Ing. K. (čl. 40 spis 10C/100/2009) súd zistil, že v konkurznom

konaní v roku 2001 vedenom na nehnuteľnosť - sklad zemiakov v k. ú. Zalužice, pričom po podpise
kúpnej zmluvy dali návrh na vklad do katastra nehnuteľností niekedy v septembri roku 2001. Kataster
dvakrát prerušil konanie a vždy prekročil zákonnú lehotu jedného mesiaca. V dôsledku toho bol vklad
povolený aj v roku 2002 tesne potom ako nadobudol účinnosť zákon o dani z prevodu a prechodu
nehnuteľností, pričom namiesto približne 40.000,- Sk zaplatili zhruba 490.000,- Sk. Uviedol, že si myslí,
že správa katastra nepostupovala správne, pritom to konanie mohla rozhodnúť skôr a keby postupovala

správne, tak by sa nedostali ako firma do vážnych finančných problémov. Podľa neho správa katastra
nesprávne postupovala v tomto konaní a v prejavenom dôsledku im vznikla škoda, ktorú si uplatňujú.

Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 29.4.2010 ( čl. 51,52) súd zistil, že podľa jeho názoru v danom
prípade bola žalobkyni nesprávnym úradným postupom Katastrálnym úradom Košice - Správa katastra
Michalovce spôsobená škoda vo výške ako si uplatňuje v tomto konaní. Poukazujú na tú skutočnosť,

že zápis vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam bol zo strany Katastrálneho úradu Košice -
Správa katastra Michalovce povolený rozhodnutím o povolení vkladu č. Z. XXXX/XX, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 10.4.2002 a napriek povinnosti Katastrálneho úradu Košice - Správa katastra
Michalovce v zmysle § 47 zákona č. 162/95 Z. z. o katastri nehnuteľností oznámiť účastníkom konania
zápis zmien vlastníckych práv do katastra nehnuteľností v lehote do 15 dní od vykonania zápisu takto

neurobil, pričom o povolení vkladu sa žalobca dozvedel až dňa 14.5.2003 viac ako po roku, kedy jej bola
prvýkrátodovzdanákúpnazmluvasvyznačenímpovoleniavkladupodč.Z.XXXX/XX,zktorýchvyplýva,
že vklad údajov bol povolený dňa 10.4.2002. Túto skutočnosť mal za preukázanú fotokópiou spisu
Katastrálneho úradu - Správa katastra Michalovce č. Z. XXXX/XX. Poukázal tiež na to, že je nesprávne
tvrdenie žalovaného, že daňová povinnosť nemôže vzniknúť skôr, kým sa daňovník o skutočnosti, že

bol vklad práva do katastra nehnuteľností povolený dozvedel, pričom za deň zápisu práv do katastra
nehnuteľností je potrebné považovať deň fyzického zápisu vkladu do katastra nehnuteľností a nie deň
povolenia vkladu. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/7/2007 zo dňa
21.11.2007, ktorý vo svojom odôvodnení uviedol, že toto stanovisko nie je ničím podložené a odporuje
citovaným zákonným ustanoveniam, z ktorých nepochybne vyplýva, že zákonodarca pri vzniku daňovej

povinnosti v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) citovaného zákona č. 318/1992 Zb. mal na mysli zápis práv
vkladom a záznamom v zmysle § 28 až 32 a § 34 až 37 zákona o katastri nehnuteľností, pričom v danom
prípade bol vklad nehnuteľností k. ú. J. evidovaných na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/X povolený dňa
10.4.2002 a právne účinky vkladu nastali ten istý deň, preto správca dane postupoval v súlade s platnou
právnou úpravou, ak základ dane určil podľa § 10 ods. 1 cit. zák. č. 318/1992 Zb. v znení účinnom do

31.12.2002.

Zo stanoviska žalovaného k vyjadreniu žalobcu doručené tunajšiemu súdu dňa 18.6.2010 (na čl. 59-60)
súd zistil, že žalovaný uznáva, že zákonná lehota na rozhodnutie o vklade nebola dodržaná, avšak
neboli splnené ďalšie dve podmienky zodpovednosti za škodu - vznik škody a príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou. Opätovne poukázal na právny názor Najvyššieho súdu

SR vyslovený v rozsudku č. k. 3 Cdo 32/2007, v zmysle ktorého plnenie povinnosti, vyplývajúcej z
predpisu, ktorý spadá do oblasti verejného práva, nemôže byť škodou v zmysle zákona č. 58/1969
Zb. Nerešpektovanie zákonom predpísaného postupu na rozhodnutie o návrhu na vklad do katastra
nehnuteľností malo v danej veci za následok len to, že k vkladu nehnuteľnosti žalobcu a k prevodu
vlastníctva nehnuteľnosti došlo po lehote vyplývajúcej z § 32 katastrálneho zákona. Táto skutočnosť

ale nebol z hľadiska zmenšenia jeho majetku rozhodujúca. Až pridruženie sa ďalšej (správou katastra
nezapríčinenej) skutočnosti - zmeny právnej úpravy viedlo k tomu, že prevod vlastníctva bol spojený s
novou daňovou povinnosťou. Vzhľadom na nie priame, ale sprostredkované pôsobenie nesprávneho
úradného postupu majú za to, že v danom prípade nebola daná príčinná súvislosť medzi nesprávnymúradným postupom správy katastra a tým zmenšením majetku žalobcu, náhrady ktorého sa domáha. Z
toho dôvodu navrhli žalobu zamietnuť.

Právny zástupca žalobcu vo svojej záverečnej reči uviedol, že majú za to, že listinnými dôkazmi bola v

konaní nepochybne preukázaná skutočnosť, že žalovaný nepovolil vklad v zákonom stanovenej lehote,
teda žalobný návrh opierajú o ustanovenie § 32 ods. 1 katastrálneho zákona z dôvodu nedodržania
30-dňovej lehoty na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností, ako aj ustanovenie § 47 zákona č.
162/1995 Zb. , nakoľko nebola splnená signalizačná povinnosť katastrálneho úradu, ktorá je 15-dňová,
ale túto povinnosť si žalovaný splnil až dňa 14.5.2003 t. j. po uplynutí doby viac ako jedného roka.

Svoj návrh hmotnoprávne opierajú o ustanovenie § 18 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. Uviedol, že v
prípade, že by došlo k povoleniu vkladu do katastra nehnuteľností riadne a včas, ako aj k splneniu
si signalizačnej povinnosti o povolení vkladu podľa § 47 katastrálneho zákona, tak žalobca by podľa
§ 10 ods. 1,3 a § 19 ods. 3 zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, darovania a z prechodu a
prevodu nehnuteľností účinného od 1.4.2002 do 31.12.2002 bol povinný uhradiť daň vo výške 40.000,-
Sk, avšak v skutočnosti rozhodnutím daňového riaditeľstva bola vyrúbená daň vo výške 698.640,- Sk,

ktorá bola žalobcom uhradená dňa 19.9.2005. Uviedol, že rozhodnutie Najvyššieho súdu, o ktoré opiera
svoje stanovisko žalovaný 3 Cdo/32/2007 zo dňa 20.9.2007 nemožno v tomto konkrétnom prípade
aplikovať, pretože v tomto konaní Najvyšší súd rozhodoval na základe porušenia ustanovenia § 32 ods.
1 katastrálneho zákona t. j. nedodržania 30-dňovej lehoty na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností,
pričom žalobca opiera svoju žalobu aj o ustanovenie § 47 katastrálneho zákona t. j., že žalovaný si

nesplnil oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi a týmto nesprávnym úradným postupom došlo k vzniku
škody v uplatňovanej výške, teda v danom prípade žiadajú uhradiť skutočnú škodu ako ujmu spočívajúcu
v zmenšení majetkového stavu žalobcu ako poškodeného oproti stavu, ku ktorému by nedošlo v prípade,
že by kataster si splnil svoju povinnosť riadne a včas vrátane signalizačnej povinnosti. Navrhol preto
žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

Zástupca žalovaného vo svojej záverečnej reči uviedol, že podľa ich názoru nie je dôvod na vyhovenie
žalobe, čo odôvodňujú tým, že nie sú splnené všetky podmienky zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu t. j. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Podľa ich názoru k vzniku škody
nedošlo nekonaním správy katastra resp. konaním správy katastra po lehote stanovenej v katastrálnom

zákone tzn., že majetok žalobcu sa nezmenšil nesprávnym úradným postupom správy katastra o
povolení vkladu v určitej lehote. Tento dôsledok nastal až zaplatením dane žalovaným, pričom do
tej doby nedošlo u žalovaného k úbytku na jeho majetkových hodnotách. Poukázali opätovne na
názor Najvyššieho súdu SR, ktorý hovorí o tom, že plnenie povinnosti vyplývajúcej z predpisu, ktorý
spadá do oblasti verejného práva v tomto prípade daňového, nemôže byť škodou v zmysle zákona č.

58/1969 Zb. Ďalej poukázal na to, že nie je naplnená príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody, pričom nedodržanie lehoty ustanovenej v katastrálnom zákone samo o
sebe je procesným postupom, avšak takýto postup by mohol mať za následok vznik zodpovednosti
podľa zákona 58/1969 Zb. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku účastníka, ktoré bolo priamo a
nie sprostredkovanie spôsobené len a práve iba takýmto postupom ak správa katastra nerozhodla o

návrhunavkladvurčenejlehotenemôželenztohotituludopusteniaprocesnejnesprávnostizodpovedať
za všetko čo nastane po uplynutí lehoty, v ktorej sa malo rozhodnúť o vklade a čo malo negatívny
dopad na majetok účastníka konania. Uviedol, že nerešpektovanie zákonom predpísaného postupu na
rozhodnutie o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, malo za následok v danej veci len to, že ku
vkladu nehnuteľnosti o prevode vlastníctva došlo po lehote vyplývajúcej z katastrálneho zákona, avšak

táto skutočnosť nebola z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúca, ale až pridruženie sa ďalšej
správou katastra nezapríčinenej skutočnosti t. j. novej právnej úpravy účinnej od 1.4.2002 viedlo k tomu,
že prevod vlastníctva nehnuteľností bol pre žalobkyňu spojený s novou vyššou daňovou povinnosťou.
Uviedol, že majetok by sa nebol zmenšil keby nedošlo k zmene zákonnej úpravy dane. Vzhľadom na
to je preukázané, že tu nejde o priame ale len o sprostredkované pôsobenie nesprávneho úradného

postupu. Z uvedených dôvodov navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.

V danom prípade je predmetom konania uplatňovaný nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.V zmysle ustanovenia § 18 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedná za škodu spôsobenú v rámci
plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym

úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia zodpovednosti podľa ods. sa nemožno zbaviť.

Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčuje za tri
roky odo dňa keď sa poškodený dozvedel o škode.

V zmysle ustanovenia § 47 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam správa katastra oznámi účastníkom konania a tým fyzickým osobám alebo

právnickým osobám, u ktorých právo k nehnuteľnostiam bolo zápisom dotknuté, že vykonáva zápis do
katastra a to do 15 dní odo dňa zápisu; právnickým osobám oznámi, že vykonáva zápis ak to ustanovuje
osobitný predpis.

V zmysle ustanovenia § 32 ods. 1 vyššie cit. zák. správa katastra rozhodne o návrhu na vklad do 30-
tich dní odo dňa doručenia návrhu na vklad.

V zmysle ustanovenia § 10 ods. 3 zák. č. 318/1992 Z. z. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani
z prevodu a prechodu nehnuteľností účinného do 31.3.2002 ak ide o nadobudnutie nehnuteľností v
konkurznom konaní alebo v rámci výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov, základom dane je
cena, za ktorú sa nehnuteľnosť nadobudla.

Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a v ich vzájomných

súvislostiach dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd
má v konaní za preukázané, že žalobca dňa 16.7.2001 uzatvoril kúpnu zmluvu s PD Zalužice v úpadku
ako predávajúcim za dohodnutú kúpnu cenu 1.000.000,- Sk, pričom dňa 4.9.2001 žalobca podal návrh
na vklad údajov z kúpnej zmluvy zo dňa 16.7.2001. Rovnako má súd za preukázané, že Správa katastra
Michalovce až dňa 23.10.2001 t. j. po viac ako tridsiatich dňoch keď zistila, že časť nehnuteľností, ktoré

bolipredmetomcitovanejzmluvyniejeevidovanávkatastrinehnuteľností,rozhodoloprerušeníkonania.
Súdmárovnakozapreukázané,žezápisvlastníckychprávkpredmetnýmnehnuteľnostiambolzostrany
Katastrálneho úradu Košice - Správa katastra Michalovce povolený rozhodnutím o povolení vkladu pod
č. Z. XXXX/XX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.4.2002. Rovnako ma súd za preukázané, že
o povolení vkladu údajov tejto zmluvy sa žalobkyňa dozvedela až dňa 14.5.2003, kedy jej prvýkrát

bola odovzdaná kúpna zmluva s vyznačením povolenia vkladu pod č. Z. XXXX/XX. Z rozhodnutia
Daňového riaditeľstva SR pod č. IČ/223/11854-79360-2005/999518-r rovnako má súd za preukázané,
že bolo rozhodnuté, že rozhodnutie o vyrúbení penále zo dňa 23.8.2005 z dane prevodu a prechodu
nehnuteľností je potvrdené, pričom z tohto rozhodnutia súd taktiež zistil, že bola nesprávne vypočítaná
daň z prevodu a prechodu nehnuteľností vo výške 629.190,- Sk a správne vypočítaná daň bola 698.640,-

Sk.

V konaní má súd za preukázané, že v danom prípade Katastrálny úrad Košice - Správa katastra
Michalovce nepostupoval v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/1995 Z. z. (katastrálneho zákona)
svojím nesprávnym úradným postupom, nerozhodovaním v lehotách ustanovených zákonom, včasným
neoznámením povolenia vkladu žalobkyni zavinil žalobkyni škodu, ktorú v tomto konaní predstavuje

suma 21.862,84,- €. V prípade, že by správa katastra postupovala správnym úradným postupom t. j.
povolila vklad v lehote do 31.3.2002 žalobkyni by vznikla daňová povinnosť k dani z prevodu a prechodu
nehnuteľností, v zmysle ustanovenia § 10 ods. 3 zákona č. 318/1992 Zb. účinného do 31.3.2002 a týmto
zákonným úradným postupom by žalobkyni vznikla daňová povinnosť k dani z prevodu a prechodu
nehnuteľnostívsume40.000,-Sk.Vzhľadomktomu,žesprávakatastranedodržalazákonomstanovenú

lehotu na rozhodovanie o podanom návrhu na vklad, vznikla žalobkyni daňová povinnosť k dani z
prevodu a prechodu nehnuteľností v zmysle zák. č. 318/1992 Zb. účinného po 31.3.2002 v sume698.640,- Sk. V danom prípade si žalobkyňa uplatňuje rozdiel v dani z prevodu a prechodu nehnuteľností
vyrúbenej podľa zákona č. 318/1992 Zb., účinného po 31.3.2002 a daňou z prevodu a prechodu z
nehnuteľností, ktorá by bola vyrúbená podľa zákona účinného do 31.3.2002. Je nepochybné, že žalobca

opiera svoj návrh o ustanovenie § 47 zákona o katastri nehnuteľností, podľa ktorého do 15 dní malo
byť žalobkyni písomne oznámené povolenie vkladu katastra nehnuteľností predmetnej kúpnej zmluvy,
pričom správa katastra si nesplnila svoju povinnosť a neoznámila žalobkyni ako účastníkovi konania, že
vykonala tento zápis dňa 10.4.2002 t. j. nebolo jej oznámené v lehote 15 dní ale túto povinnosť si splnila
aždňa14.5.2003pouplynutíviacakojednéhoroka.Súdsazaoberalajobranoužalovanéhospoukazom

na rozhodnutie Najvyššieho súdu 3 Cdo/32/2007, avšak dospel k záveru, že v danom prípade nebolo
možné aplikovať toto rozhodnutie, nakoľko Najvyšší súd SR rozhodol na základe porušenia ustanovenia
§ 32 ods. 1 katastrálneho zákona t. j. nedodržania 30 dňovej lehoty na povolenie vkladu do katastra
nehnuteľností, avšak žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok v zmysle ustanovenia § 47 katastrálneho
zákona a to uplatňuje si signalizačnú povinnosť žalovaného kde týmto nesprávnym úradným postupom
katastra došlo v majetkovej sfére žalobkyne ako poškodeného k ujme, ktorá je objektívne vyjadriteľná

v peniazoch t. j. v uplatnenej výške a ktorá je napraviteľná poskytnutím peňažného plnenia, ktoré si v
konaní žalobkyňa uplatňuje. Pretože zákon č. 58/1969 Zb. bližšie nedefinuje škodu a neupravuje rozsah
jej náhrady v danom prípade je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia § 442 a nasl. Občianskeho
zákonníka t. j. v danom prípade bola žalobkyni priznaná skutočná škoda to je ujma spočívajúca v
zmenšení majetkového stavu žalobkyne ako poškodenej oproti stavu, ku ktorému by nedošlo v prípade,

že by kataster si splnil svoju signalizačnú povinnosť. Súd má v konaní za preukázané, že žalovaná
nesprávne úradne postupovala oneskoreným vydaním rozhodnutia, čo treba považovať za nesprávny
úradný postup v dôsledku porušenia stanovených lehôt na jeho vydanie lebo znaky nesprávneho
úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR). Súd poukazuje na
to, že zákon č. 58/1969 Zb. bol prijatý za celkom iného stavu organizačnej štruktúry štátu a nebol

uvedený do súladu s neskoršími zmenami, preto pri jeho výklade treba brať do úvahy všetko, že už
od koncepcie prenášania úloh štátnych orgánov na spoločenskú organizáciu založenej ústavou roku
1960 bolo upustené a bola prijatá nová ústava Slovenskej republiky roku 1992. V zmysle novej ústavy
Slovenskej republiky v čl. 46 ods. 3 Ústavy SR sa stanovuje, že každý má právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu iného orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym

úradným postupom. Podľa názoru súdu v danom prípade nečinnosť žalovaného treba považovať za
nesprávny úradný postup, ktorý priamo spôsobil daňovú povinnosť žalobkyne. Tento nesprávny úradný
postup bol hlavnou príčinou vzniku škody. V konkrétnom prípade je vzťah úradného postupu pri povolení
vkladu vlastníctva a vznik daňovej povinnosti v právnej súvislosti, nakoľko iba zákonným rozhodnutím o
povolení vkladu spájajú určité právne následky a tieto nie je možné oddeľovať alebo vykladať izolovane.

Čo sa týka vzťahu príčinnej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 24.4.2003
sp. zn. 25 Cdo/1807/2001, z ktorého je zrejmé, že ak škoda vznikla následkom protiprávneho konania
škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčinou následku a teda ak je doložené,
že nebyť protiprávneho úkonu ku škode by nedošlo. Pritom nemusí ísť o jedinú príčinu ale postačí ak
ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľala na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide a to o

príčinu podstaty. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne je dôvodný a
preto rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súd zároveň priznal žalobkyni uplatnený úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 3 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej
NBS a to ku dňu kedy žalobca vyzval žalovaného na mimosúdne doriešenie celej záležitosti listom zo

dňa 19.9.2005 a priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 6 % od 19.9.2005 do zaplatenia.

O trovách konania bude rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 samostatným rozhodnutím po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v

Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O. s. p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p. len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p.),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.