Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. január 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/161/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814010448

Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814010448.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 08. januára 2015
prejednal odvolania obžalovaných

X) C. G.,

nar. XX.XX.XXXX v J., okres G., trvale bytom G., B. XXX/XX, t.č. v inej veci vo výkone trestu odňatia
slobody Dubnica nad Váhom,

X) I. C.,

nar. XX.XX.XXXX v J., okres G., trvale bytom G., M. O. XXX/XX, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby
Ilava,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 1T/134/2014 zo dňa 13. októbra 2014 a
takto

r o z h o d o l :

1) Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2, 3 Tr.por. zrušujú sa v napadnutom rozsudku výroky o uložených
trestoch a ochranných dohľadoch u oboch obžalovaných.

2) Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaný C. G. odsudzuje podľa § 172 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§
38 ods. 2, 3, 36 písm. l/, n/, 37 písm. m/, 39 ods. 1, 3 písm. c/ Tr.zák. k trestu odňatia slobody na 8
(osem) rokov.

Podľa § 48 ods. 1, 3 písm. b/, ods. 4 Tr.zák. sa obžalovaný pre výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa §§ 76 ods. 1, 78 ods. 1 Tr.zák. sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad na dobu 2 (dvoch) rokov.

3) Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaný I. C. odsudzuje podľa § 172 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 38
ods. 2, 21 ods. 2, 39 ods. 1, 3 písm. c/ Tr.zák. k trestu odňatia slobody na 8 (osem) rokov.

Podľa § 48 ods. 1, 3 písm. b/, ods. 4 Tr.zák. sa obžalovaný pre výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa §§ 76 ods. 1, 78 ods. 1 Tr.zák. sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad na dobu 2 (dvoch) rokov. o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný v bode 1) C. G. uznaný vinným z obzvlášť závažného
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a

obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, d/, ods. 2 písm. a/ Tr.zák.; obžalovaný v bode 2) I.
C. bol uznaný vinným z účastníctva formou pomoci na obzvlášť závažnom zločine nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa §§
21ods.1písm.d/, 172ods.1písm.a/,d/,ods.2písm.a/Tr.zák.,pretožeobžalovanýC.G.dňa10.apríla
2014 v čase o 13.00 hodine po predchádzajúcom telefonickom dohovore s obžalovaným I. C. prišiel k
nemu do prenajatého priestoru v Prievidzi, kde v kancelárii číslo XXX, v polyfunkčnom objekte bývalého

Y. Y. na námestí D. číslo XX obžalovaný I. C. prevádzkoval svoje tetovacie štúdio, pričom si so sebou
priniesol elektrickú platničku, potrebné pomôcky a prostriedky na výrobu metamfetamínu - pervitínu
spolu s látkami na ich výrobu, pričom obžalovaný I. C. ho pustil do týchto prenajatých priestorov, kde
obžalovaný C. G. na balkóne tetovacieho štúdia v priebehu asi dvoch - troch hodín vyrobil metamfetamín
- pervitín, pričom obžalovaný I. C. mu pomáhal tým, že mu radil pri výrobe, miešal a drvil chemické látky

a umýval použité nádoby, následne obžalovaný C. G. si pervitín po jeho vyrobení vložil do prinesených
injekčných striekačiek, ktoré si zobral so sebou a časť vyrobeného metamfetamínu - pervitínu nechal
obžalovanému I. C. a S. I. v injekčnej striekačke na stole v tetovacom štúdiu, ktorú následne obžalovaný
I. C. dal pod stolík, následne obžalovaný C. G. z tetovacieho štúdia v čase asi o XX.XX hodine odišiel,
pričom pri následnej prehliadke iných priestorov a pozemkov v kancelárii číslo XXX, ktorá sa nachádza

v G. na námestí D. číslo XX na 4. poschodí bolo obžalovaným I. C. vydané zariadenie, pomôcky a
prostriedky na výrobu metamfetamínu - pervitínu, ktoré na balkóne nechal obžalovaný C. G. a v polici
pod stolíkom napravo od balkónových dverí bola zaistená injekčná striekačka s obsahom 0,15 gramov
kryštalickej látky s obsahom 77,1 % hmotnostných, čo zodpovedá 3 - 12 obvykle jednorazovým dávkam,
čo predstavuje hodnotu od 30 eur do 120 eur a pri vykonaní osobnej prehliadky u obžalovaného C. G.

boli zaistené tri kusy zatavených striekačiek modrej farby s obsahom 1,76 gramov bieleho kryštalického
prášku s obsahom 77,2 % hmotnostných, čo zodpovedá 34 - 136 obvykle jednorazovým dávkam, čo
predstavuje hodnotu od 340 eur do 1.360 eur, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona
Národnej rady Slovenskej republiky číslo 139/1998 Zb. O omamných látkach, psychotropných látkach a
prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok, pričom obžalovaný C. G.

sa dopustil vyššie uvedeného skutku i napriek tomu, že už bol rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi,
sp.zn. 1T/214/2007 zo dňa 19. decembra 2007, právoplatného dňa 19. decembra 2007 odsúdený za
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovaniasnimipodľa§172ods.1písm.a),c),d)TrestnéhozákonaataktiežrozsudkomOkresného
súdu Žilina, sp.zn. 3T 56/2009 zo dňa 17. apríla 2009, právoplatného dňa 17. apríla 2009 odsúdený za

zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § podľa § 172 ods.1 písm. c), d) Trestného zákona a obžalovaný I. C. sa
dopustil vyššie uvedeného skutku napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp.zn.
1T 310/2009 zo dňa 15. decembra 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 3To
31/2011 zo dňa 28. apríla 2011, právoplatný dňa 28. apríla 2011, odsúdený za zločin nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa
§ 172 ods.1 písm. a), d) Trestného zákona.

Obžalovaný C. G. bol za to odsúdený podľa § 172 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 38 ods. 2, 36 písm. l/,
37 písm. m/ Tr.zák. k trestu odňatia slobody na 10 rokov, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods.

4 Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa §§ 76 ods. 1, 78
ods. 1 Tr.zák. mu bol uložený aj ochranný dohľad v trvaní 2 rokov.

Obžalovaný I. C. bol za to odsúdený podľa § 172 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr.zák. k trestu
odňatia slobody na 10 rokov, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 4 Tr.zák. zaradený do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa §§ 76 ods. 1, 78 ods. 1 Tr.zák. mu bol uložený
aj ochranný dohľad v trvaní 2 rokov.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obidvaja obžalovaní. Obžalovaný C. G. podal
písomne odvolanie jednak sám, ako aj prostredníctvom svojho obhajcu. Obžalovaný uviedol, že sa k

trestnej činnosti priznal a spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, čo malo byť zohľadnenépri výške stanoveného trestu. Obhajca nad rámec toho uviedol, že obžalovaný C. G. trpí plne rozvinutou
závislosťou od pervitínu. Vzhľadom na túžbu obžalovaného po droge (craving) bolo jeho správanie
ovplyvnené „drogocentricky“, pričom podľa znalkýň boli jeho ovládacie schopnosti narušené v strednej

miere. Aj vzhľadom k tomu mal súd pri ukladaní trestu použiť ustanovenie § 39 ods. 1 Tr.zák. o
mimoriadnom znížení trestu. Obhajca navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por.
zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste, pretože uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov
je neprimerane prísny s tým, aby odvolací súd sám uložil obžalovanému C. G. trest odňatia slobody
znížený podľa § 39 ods. 1, 3 písm. c/ Tr.zák. pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Obžalovaný I. C. zahlásil odvolanie do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku.
Následne odvolanie podrobne písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajca najmä
uviedol, že obžalovaný I. C. žalovanú trestnú činnosť nespáchal, čo je v podstate v zhode s výpoveďou
svedkyne I.. Výpovede spoluobvineného C. G. sú prejavom jeho pomsty za to, že ho I. C. usvedčil, že
drogy vyrobil. Úvahy súdu prvého stupňa o tom, že sa obžalovaný I. C. nemohol báť obžalovaného C.

G., sú nesprávne. Taktiež svedkyňa I. nepotvrdila výpoveď obžalovaného C. G. v tom, že mu obžalovaný
I. C. mal pomáhať pri výrobe drog, drvením tabletiek, miešaním surovín, čistením nádob, poskytovaním
rád pri varení. Okrem tvrdenia obžalovaného C. G., niet iného dôkazu, že obžalovaný I. C. ho pozval
do svojho tetovacieho štúdia variť drogu. Pri hodnotení výpovede obžalovaného C. G. malo byť vzaté
do úvahy, že ide o osobu drogovo závislú, ktorá je schopná urobiť všetko preto, aby si mohla zadovážiť

drogu, a preto nerešpektoval nesúhlas obžalovaného C. G. s varením. Aj v znaleckom posudku k
obžalovanému C. G. je uvedené, že ovládacie schopnosti v čase skutku boli narušené v strednej miere.
Zaistené biologické stopy obžalovaného I. C. (injekčná striekačka, páska) nesvedčia v jeho neprospech,
pretože obžalovaný vysvetlil ich pôvod nie v súvislosti s pomocou pri „varení drogy“. Obžalovaný I.
C. taktiež nemohol pomáhať obžalovanému C. G. pri varení drogy z dôvodu priestorových možností

balkóna, kde bola droga varená. Obhajca ďalej uviedol, že obžalovaný I. C. na začiatku hlavného
pojednávania preto prejavil záujem uzavrieť dohodu, pretože jednak neveril, že k nejakej dohode môže
dôjsť, pričom obrana z nespravodlivého a neprimeraného trestu bola u neho silnejšia, ako viera, že mu
súd uverí. Prítomnosť obžalovaného I. C. v štúdiu nemôže byť považovaná na základe vykonaných
dôkazov a ich správneho vyhodnotenia ako aktívna účasť, pomoc, keď naopak robil obžalovanému C.

G. prekážky, odhováral ho od páchania trestného činu, teda konal úplne opačne, ako sú príkladmo
vymenované formy pomoci v ustanovení § 21 ods. 1 písm. d/ Tr.zák. Na záver obhajca uviedol, že
uložený trest odňatia slobody je neprimeraný, a to aj za situácie, keď obžalovaný I. C. nezabránil
obžalovanému C. G. vyrobiť drogu. Obhajca navrhol napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/
Tr.por. zrušiť a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie,

keď v konečnom dôsledku sa domáhal oslobodenia spod obžaloby podľa § 285 písm. c/ Tr.por.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhol obhajca obžalovaného C. G. rozhodnúť o zmiernení
trestu podľa § 39 ods. 1 Tr.zák. tak, že sa použije poľahčujúca okolnosť aj podľa § 36 písm. n/ Tr.zák a
nepoužije priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr.zák. Alternatívne navrhol obhajca zrušiť rozsudok

súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 Tr.por. a vec vrátiť podľa § 322 ods. 1 Tr.por. súdu prvého stupňa
z dôvodu potreby zaoberať sa otázkou protitoxikomanického liečenia obžalovaného C. G.. Obhajca
obžalovaného I. C. primárne navrhol rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/
Tr.por. zrušiť a podľa § 322 ods. 1 Tr.por vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie s
tým, aby bol v konečnom dôsledku oslobodený spod obžaloby. Alternatívne navrhol zvážiť mieru účasti

obžalovaného I. C. na žalovanej trestnej činnosti s tým, aby mu za použitia § 39 ods. 1 Tr.zák. bol uložený
miernejší trest. Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolania obidvoch obžalovaných podľa § 319
Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolania obidvoch obžalovaných sú dôvodné len vo vzťahu k uloženým trestom.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Úvodom k výroku o vine je potrebné uviesť, že obžalovaný C. G. na začiatku hlavného pojednávania
urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr.por. o tom, že je vinným zo spáchania skutku uvedeného vobžalobe. Súd prvého stupňa však v zhode s návrhom prokurátora vyhlásenie tohto obžalovaného
neprijal. Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní v súlade aj s doznaním obžalovaného C.
G., keď ho usvedčoval aj spoluobžalovaný I. C., vyplynuli skutkové okolnosti výroby drogy - pervitínu

obžalovaným C. G. tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa. Konanie
tohto obžalovaného bolo taktiež správne právne kvalifikované ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s
nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, d/, ods. 2 písm. a/ Tr.zák., pretože obžalovaný C. G. neoprávnene
vyrobil a po akúkoľvek dobu prechovával psychotropnú látka a už bol za taký čin odsúdený (rozsudok

Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 1T/214/2007 zo dňa 19.12.2007, rozsudok Okresného súdu Žilina,
sp.zn. 3T/56/2009 zo dňa 17.04.2009).

K odvolaniu obžalovaného I. C., smerovanému proti výroku o vine, uvádza senát odvolacieho
súdu nasledovné. Obžalovaný namietal predovšetkým vieryhodnosť usvedčujúcich výpovedi priameho
páchateľa - obžalovaného C. G.. K tomu je potrebné uviesť, že tento obžalovaný vypovedal v zásade

od počiatku rovnako, pričom na svojich tvrdeniach zotrval aj pri konfrontácii s obžalovaným I. C., pričom
usvedčoval nielen druhého obžalovaného, ale aj seba. Obžalovaný I. C. svoje výpovede v dôležitých
otázkach menil a prispôsoboval dôkaznej situácii (dôvod jeho biologickej stopy na injekčnej striekačke),
pričom usvedčoval len obžalovaného C. G. s tým, že on sa na varení pervitínu nijako nepodieľal. Taktiež
pokiaľ ide o pohnútku, prečo práve v tej dobe a práve u neho v tetovacom štúdiu varil obžalovaný C.

G. drogu, podľa výpovede obžalovaného I. C. vyplýval len z vôle obžalovaného C. G.. Na podporu tejto
obrany obžalovaný I. C. vypovedal, že druhému obžalovanému slovne opakovane „bránil“ u neho variť
drogu.

Pred sudcom pre prípravné konanie však obžalovaný I. C. v prítomnosti svojho obhajcu na otázku

prokurátora odpovedal: „S., ktorá bola u mňa v tetovacom štúdiu, počas telefonátu s C. G. mi naznačila,
nech sa ho opýtam, či niečo nemá. Myslela tým už hotový pervitín. Ja som teda dovolil C. G. prísť do
štúdia s tým, že sa ho opýtame, či skutočne niečo nemá, avšak on začal vybaľovať veci na výrobu
pervitínu.“ Nie je teda pravdivá obrana tohto obžalovaného, že s obžalovaným C. G. volal len kvôli
občianskemu preukazu svedkyne I. a obžalovaný C. G. prišiel k nemu variť pervitín na vlastný popud.

Obžalovaný C. G. pritom vypovedal zhodne s touto časťou výpovede obžalovaného I. C. bez toho, aby
vedel, ako tento vypovedal pred sudcom pre prípravné konanie. Naviac obžalovaný C. G. aj výslovne
uviedol, že obžalovaný I. C. ho volal, aby prišiel k nemu uvariť pervitín.

Je potom nelogické, aby súd považoval časť vlastnej usvedčujúcej výpovede obžalovaného C. G.

za vieryhodnú a časť usvedčujúcej výpovede proti obžalovanému I. C. za nevieryhodnú naviac, keď
obžalovaný I. C. sám pôvodne doznal (v konaní o jeho väzbe), že sa obžalovaného C. G. na pervitín
sám pýtal.

Za tejto situácie, potom ani obrana, že nemohol pomáhať obžalovanému C. G. pri varení drogy, nie je

vieryhodná, keď na droge mal jednak záujem, pričom obžalovaný C. G. napr. netvrdil, že mu pomáhal
priamo na balkóne, ale v miestnosti štúdia. Súd prvého stupňa pritom v tomto smere aj dostatočne
presvedčivo odôvodnil svoj skutkový záver o tom, že na výrobe drogy obžalovaným C. G. sa „podieľal“
aj obžalovaný I. C..

K použitej právnej kvalifikácii senát odvolacieho súdu uvádza, že o účastníctve vo forme pomoci - §
21 ods. 1 písm. d/ Tr.zák. by bolo možné uvažovať už v súvislosti s poskytnutím priestorov tetovacieho
štúdia na varenie drogy. To platí potom o to viac, keď niet dôvodu neveriť obžalovanému C. G., že
obžalovaný I. C. sa aj ďalším spôsobom podieľal na varení drogy.

V tejto súvislosti však senát odvolacieho súdu len v dôsledku nedostatku odvolania prokurátora v
neprospech obžalovaného I. C. nerozvíja možné právne úvahy dokonca o „spolupáchateľstve“ podľa §
20 Tr.zák. obidvoch obžalovaných.

KodvolaniuobžalovanéhoC.G.protivýrokuotreste,uvádzasenátodvolaciehosúdunajmänasledovné.

Trestná sadzba pri trestnom čine podľa § 172 ods. 2 Tr.zák. je vysoko progresívna, keď dolná
hranica trestnej sadzby 10 rokov odňatia slobody sa rovná hornej hranici trestnej sadzby podľa
predchádzajúceho odseku tohto trestného činu. Za tejto situácie si musel senát odvolacieho súdu
položiť otázku, či prísnejší kvalifikačný znak v podobe predchádzajúceho odsúdenia v tomto konkrétnomprípade bezpodmienečne vyžaduje uloženie takéhoto „prísneho“ trestu. Dospel pritom k záveru, že sú
prítomné okolnosti, ktoré umožňujú zmierniť vyššie uvedenú progresívnosť prísnosti trestnej sadzby
použitím § 39 ods. 1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu.

Z okolností prípadu okrem iného vyplýva, že podstatná časť uvarenej drogy bola určená pre
obžalovaného C. G., ktorý je závislý na droge a v konkrétnom prípade bola z tohto dôvodu jeho ovládacia
schopnosť dokonca stredne znížená. Ďalej odvolací súd nemohol prehliadnuť, že obžalovaný sa k
trestnej činnosti v plnom rozsahu od počiatku doznal, pričom bez jeho usvedčujúcej výpovede by zrejme

nebolo došlo k odhaleniu a odsúdeniu jeho pomocníka. Tieto okolnosti sú dostatočne významné, aby
bolo možné dospieť k záveru, že použitie trestnej sadzby by bolo pre tohto obžalovaného neprimerane
prísne. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolaniu obžalovaného C. G. vyhovel a za súčasného použitia
§ 39 ods. 1 Tr.zák. uložil obžalovanému trest odňatia slobody znížený o dva roky. Uložený trest odňatia
slobody vo výmere 8 rokov pritom znesie aj test primeranosti a súčasne je spravodlivý (neprimerane
prísne tresty aj keď sú uložené v rámci trestnej sadzby, sú nespravodlivé).

Pri preskúmavaní výroku o treste u obžalovaného I. C. senát odvolacieho súdu poukazuje na
ustanovenie § 21 ods. 2 Tr.zák., výkladom ktorého je nutné dospieť k záveru, že aj pri ukladaní trestu
účastníkovi trestného činu je namieste použiť akcesoritu - vzťah k trestu ukladanému páchateľovi. Len
výnimočne by sa malo stávať, aby účastníkovi na dokonanom trestnom čine bola uložená prísnejšia

výmera trestu, ako samotnému páchateľovi. V tomto prípade o takýto výnimočný prípad nejde, a preto
odvolací súd uložil obžalovanému I. C., ako účastníkovi na trestnom čine, rovnaký trest ako samotnému
páchateľovi drogového trestného činu.

Pokiaľ ide o výroky o zaradení obidvoch obžalovaných do ústavu na výkon trestu a o ochranných

dohľadoch, v tomto smere rozhodol odvolací súd z rovnakých dôvodov ako súd prvého stupňa.

Na záver pre úplnosť senát odvolacieho súdu uvádza, že vo výkone dlhodobého trestu odňatia slobody
- obžalovaný C. G. bude musieť vykonať najmenej 3 uloženého trestu odňatia slobody, nepochybne
bude vplývané a v prípade potreby mu bude zabezpečená aj lekárska pomoc, aby sa zbavil drogovej

závislosti. Preto v tomto smere, aby nedochádzalo aj k prieťahom v konaní, odvolací súd návrhu obhajcu
obžalovaného C. G. doplniť znalecké dokazovanie, nevyhovel.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny
opravný prostriedok.