Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. január 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 6C/164/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110231103
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Kohútová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:1110231103.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou, PhD. v právnej veci navrhovateľky: F.. P.

L., nar. XX.X.XXXX, bytom A., D. č. XXX, zast. GRMAN & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Landererova
1, Bratislava, IČO: 36 861 553 proti odporcovi: Mesto Nováky, Námestie SNP 349/10, Nováky, IČO
318 361, zast. JUDr. Ľubicou Lukáčovou, advokátkou so sídlom AK Prievidza, Hodžu 10/3 o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy vo výške 4.188,17 eur brutto do 3
dní od právoplatnosti rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodne v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady
mzdy. Súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 3.5.2011 tak, že určil výpoveď z pracovného pomeru danú
navrhovateľke zo dňa 29.6.2009 za neplatnú. V tejto časti je rozhodnutie právoplatné dňom 27.3.2012 v
spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co 224/2011-172 zo dňa 21.3.2012. Súd v časti
nárokuonáhradumzdyrozhodolrozsudkomdňa11.7.2012tak,žezaviazalodporcukpovinnostizaplatiť
navrhovateľke náhradu mzdy vo výške 14.503,17 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Rozhodnutie je v časti zaplatenia sumy 10.315,- eur právoplatné dňom 31.7.2012. Rozhodnutím

Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co 280/2012-213 zo dňa 24.10.2013 v prevyšujúcej časti nároku na
náhradu mzdy bol rozsudok zrušený a vrátený súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Predmetom konania je náhrada mzdy od 1.11.2011 do právoplatného skončenia pracovného pomeru,
t.j. do 27.3.2012, ktorá pozostáva z priemerných mesačných zárobkov a to za mesiac november 2011
až február 2012 4x á 859,50 eur a za 19 pracovných dní od 1.3.2012 do 27.3.2012 vypočítaných z
priemerného mesačného zárobku 859,50 eur na jeden deň vo výške 21,73 eur x 19 odpracovaných dní

je vo výške 751,17 eur v celkovej výške 4.188,17 eur brutto.

Navrhovateľka nesúhlasí so znížením náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov z dôvodu
poberania starobného dôchodku, lebo táto skutočnosť nie je dôvodom na zníženie prípadne nepriznanie
náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov. Starobný dôchodok je podľa navrhovateľky dávkou v
rámci systému dôchodkového poistenia. Nárok na túto dávku vzniká splnením zákonom stanovených
podmienok. Mzda je odmenou za vykonanú prácu. Výška mzdy je výsledkom dohody a medzi

zamestnávateľomazamestnancom.Starobnýdôchodokamzdamajúúplneodlišnývýznamovýaprávny
základ. Právna úprava nevylučuje súčasné poberanie starobného dôchodku a mzdy. Ak skutočnosť,
že je poberateľka starobného dôchodku, má byť dôvodom na zníženie prípadne nepriznanie náhrady
mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov, tak potom to navrhovateľka považuje za jej diskrimináciu. Takátodiskriminácia je nezákonná, neprípustná a je v rozpore so základnými zásadami Zákonníka práce a
to osobitne s Článkom I. Zákonník práce nepozná žiadne statusové rozdiely medzi zamestnancom a
zamestnancom - dôchodcom pri nárokoch z neplatného skončenia pracovného pomeru. Navrhovateľka

má za to, že súd môže pristúpiť k zníženiu prípadne nepriznaniu náhrady mzdy za čas presahujúcich 12
mesiacov vtedy, ak na základe zhodnotenia všetkých okolností prípadu možno vyvodiť, že zamestnanec
sa zapojil alebo sa mohol zapojiť, a bez vážnych dôvodov sa nezapojil do práce u iného zamestnávateľa
za podmienok v zásade rovnocenných alebo dokonca výhodnejších, než aké by mal pri výkone práce
podľa pracovnej zmluvy, keby zamestnávateľ splnil svoju povinnosť prideľovať mu prácu. Navrhovateľka

sa po neplatnom skončení pracovného pomeru nezapojila a ani sa nemohla zapojiť do práce u iného
zamestnávateľa za podmienok v zásade rovnocenných, alebo dokonca výhodnejších, než aké by
mala pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy uzavretej s odporom. Navrhovateľka si po skončení
práceneschopnosti /30.10.2010/ hľadala nové zamestnanie tak vo svojom odbore ako aj v príbuzných
odboroch a činnostiach, v ktorých by mohla využiť a uplatniť svoje kvalifikačné predpoklady. Hľadala si
prácu na základných školách a na stredných školách v Meste Nováky ako aj okolitých mestách. Nebolo

však voľné pracovné miesto, ktoré by zodpovedalo kvalifikačných predpokladom navrhovateľky.

Podmienky zamestnanosti v školstve v Meste Nováky a v okolitých obciach /mestách/ boli a sú negatívne
determinované dlhodobým poklesom počtu žiakov, modelom štátneho financovania pracovných miest v
závislosti od počtu žiakov. Výška starobného dôchodku 515,77 eur bola v čase neplatného skončenia

pracovného pomeru oveľa nižšia ako výška mzdy 852,50 eur a preto podľa navrhovateľky nemožno
hovoriť o žiadnej rovnocennosti resp. výhodnosti podmienok, ktoré jej mali vyplývať z poberania
starobného dôchodku po neplatnom skončení pracovného pomeru. Navrhovateľka má za to, že nie sú
dôvody na zníženie náhrady mzdy resp. na jej nepriznanie za čas presahujúci 12 mesiacov podľa § 79
ods. 2 Zákonníka práce a preto žiada priznať náhradu mzdy vo výške 4.188, 17 eur v lehote 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

Odporca navrhuje, aby súd návrh navrhovateľky v napadnutej časti zamietol z dôvodu, že navrhovateľka
je poberateľka starobného dôchodku od 14.2.2008 vo výške 515,77 eur, teda v čase keď jej odporca
neumožnil pracovať, mala zabezpečený pravidelný príjem. Navrhovateľka k otázke hľadania si práce

nebola na pojednávaní vypočutá. Odporca hospodári len s obmedzeným obecným rozpočtom, z ktorého
sú hradené nielen všetky výdavky úradu ale aj chod celého mesta. Navrhovateľka je zamestnaná na
pracovnom mieste, kde plní úlohy obce pri prenesenom výkone štátnej správy v školstva. Finančné
prostriedky s tým spojené poskytuje štát, tieto sú účelovo viazané a je možné ich použiť len v aktuálnom
kalendárnom roku, preto je priznanie náhrady mzdy za akékoľvek obdobie presahujúce 12 mesiacov

pre odporcu vážnym zásahom do jeho finančného hospodárenia. V prípade, že by sa súd nestotožnil s
návrhom odporcu a nezamietol sumu presahujúcu 12 mesiacov v celom rozsahu žiada, aby súd náhradu
mzdy za toto obdobie znížil najmenej o sumu dôchodku, ktorý navrhovateľka v tomto období poberala.

Súd v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne vykonal doplnené dokazovanie. výsluchom

účastníkov konania, výsluchom svedkov: F.. Š.S. L., P.. U. W., F.. B. H., doklad o dôchodku čl. 223, na
základe čoho zistil tento skutkový stav:

Súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 3.5.2011 tak, že určil výpoveď z pracovného pomeru danú
navrhovateľke zo dňa 29.6.2009 za neplatnú. V tejto časti je rozhodnutie právoplatné dňom 27.3.2012

v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co 224/2011-172 zo dňa 21.3.2012, preto
patrí navrhovateľke nárok na náhradu mzdy. Súd v časti nároku o náhradu mzdy rozhodol rozsudkom
dňa 11.7.2012 tak, že zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy vo výške
14.503,17 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie je v časti zaplatenia sumy
10.315,- eur právoplatné dňom 31.7.2012.

Rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co 280/2012-213 zo dňa 24.10.2013 v prevyšujúcej
časti nároku na náhradu mzdy bol rozsudok zrušený a vrátený súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súd z výsluchu svedka F.. Š. L., riaditeľa SOŠ OŠ, A. O. v F. zistil, že navrhovateľka sa telefonicky,

písomne aj osobne zaujímala u neho zamestnať v období 5,6,7 rokov dozadu. Navrhovateľka mala
záujem o pozíciu učiteľky TV. Svedok osvedčil skutočnosť, že na škole sa vyučuje aj branná výchova a
pedagogika. Navrhovateľka sa u neho nezamestnala z dôvodu, že nemali voľné miesto.Súd z výsluchu svedka P.. U. W., riaditeľa SOŠ D. X, M. zistil, že sa navrhovateľka v roku 2010
zaujímala u neho o prácu z dôvodu, že k 1.9.2010 otvárali odbor mechanik počítačových sietí so
zameraním na športovú prípravu, špecializácia futbal, basketbal, o ktorú prácu mala navrhovateľka

záujem, avšak miesto bolo obsadené a bolo jej doporučené, že nech sa o prácu zaujíma o rok neskôr po
prijímacom konaní, avšak z dôvodu nízkeho záujmu bola otvorená len polovica triedy a vyučovanie bolo
zabezpečené vlastným učiteľom. Navrhovateľka by spĺňala požadovanú kvalifikáciu. Svedok potvrdil
skutočnosť, že zamestnáva dôchodcov. Novoprijatých dôchodcov nemajú, lebo už škola 4-5 rokov
neprijíma žiadnych zamestnancov, okrem učiteľov AJ.

Súd z výsluchu svedkyne F.. B. H., riaditeľky ZŠ a MŠ v W. zistil, že si u nej pred 2 rokmi hľadala
prácu avšak z dôvodu, že sa dlhodobo poznajú tak len ústne. Práca navrhovateľke poskytnutá nebola
z dôvodu, že nebolo voľné miesto.

Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú

výpoveď, alebo ak s ním neplatne s končil pracovný pomer okamžite, alebo v skúšobnej dobe a ak
zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný
pomer sa nekončí, výnimkou ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať,
aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu
mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje dvanásť mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť

nahradiť mzdu za čas presahujúci dvanásť mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy
zamestnancovi vôbec nepriznať.

Ustanovenie odseku 2 umožňuje znížiť, prípadne vôbec nepriznať zamestnancovi náhradu mzdy, ak
celkový čas, za ktorý by sa mu mala poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov.

Pri rozhodovaní o znížení, prípadne nepriznaní náhrady mzdy súd je povinný prihliadať najmä k tomu,
či zamestnanec bol medzitým zamestnaný, akú prácu tam vykonával alebo z akého dôvodu sa do práce
nezapojil, prípadne či tak neurobil z vážnych dôvodov. Podmienkou zníženia, resp. nepriznania náhrady
mzdy, je uplatnenie nároku zamestnávateľom na zníženie, prípadne nepriznanie náhrady mzdy, pričom

pri rozhodovaní súd nie je viazaný rozsahom, v ktorom zamestnávateľ zníženie požaduje.

Nárok na náhradu mzdy možno priznať od doby, kedy zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na tom, aby ho ďalej zamestnával a prideľoval mu prácu podľa pracovnej zmluvy. Náhrada mzdy z
neplatného rozviazania pracovného pomeru patrí zamestnancovi až do doby, keď jej zamestnávateľ

umožní pokračovať v práci, alebo ak medzi nimi dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru. Ak
k tomu nedôjde a zamestnanec sa domohol určenia neplatného rozviazania pracovného pomeru, patrí
zamestnancovi náhrada až do právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým vyslovil neplatnosť rozviazania
pracovného pomeru. Náhrada mzdy môže byť zamestnancovi priznaná, len pokiaľ je splatná v dobe
vydania súdneho rozhodnutia, nemôže byť zásadne priznaná ako opakujúca sa dávka aj do budúcna.

Náhrada mzdy nemá charakter ekvivalentu mzdy, ktorú si zamestnanec nemohol zarábať v dôsledku
toho, že mu zamestnávateľ znemožnil konať prácu, ku ktorej sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy a
ku ktorej bol tiež schopný a ochotný, ale má povahu satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne aj
sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne pristúpil k zrušeniu pracovného pomeru výpoveďou.

Poskytnutie náhrady mzdy je teda dôsledkom nesplnenia povinnosti zo strany zamestnávateľa
prideľovať zamestnancovi trvajúcemu na tom, aby ho zamestnával naďalej, prácu podľa pracovnej
zmluvy. Zákon týmto spôsobom sleduje, aby zamestnancovi bola reparovaná ujma, ktorú utrpel
následkom protiprávneho postupu zamestnávateľa.

Nároky zamestnanca z neplatného skončenia pracovného pomeru zamestnávateľom upravuje § 79
ZP. Nárok zamestnanca na náhradu mzdy je daný, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú
výpoveď. V danom prípade skončenie pracovného pomeru je neplatné. Potom z neplatnosti skončenia
pracovného pomeru vyplývajú dva možné druhy nárokov zamestnanca, a to v závislosti na prejavejeho vôle prejavenej vo vzťahu k ďalšej existencii pracovného pomeru. V danom prípade navrhovateľka
prejavilavôľu zotrvaťnaďalšomzamestnávaní,čovyplývazlistuzodňa11.6.2010/čl.11/,keďvyslovila,
že trvá na tom, aby ju odporca naďalej zamestnával. Ak navrhovateľka trvala na ďalšom zamestnávaní,

má nárok na náhradu mzdy odo dňa, keď oznámila odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní.
Navrhovateľka bola práceneschopná od 20.7.2009 do 30.10.2010. Súd vo veci právoplatne priznal
náhradu mzdy zúčtovanej navrhovateľke v rozhodujúcom období /§ 134 ods. 1 Zákonníka práce/ za 12
mesiacov / to počnúc dňom 31.10. 2010 do 31. 10. 2011/ vo výške 10.315,- eur. Súd mal preukázanú
výšku starobného dôchodku navrhovateľky v rokoch 2011 vo výške 615,60 eur a v roku 2012 vo výške

636 eur / čl. 223/. Predmetom konania je náhrada mzdy od 1.11.2011 do právoplatného skončenia
pracovného pomeru t.j. do 27.3.2012, ktorá pozostáva z priemerných mesačných zárobkov, a to za
mesiac november 2011 až február 2012 4 x á 859,50 eur a za 19 pracovných dní od 1.3.2012 do
27.3.2012 vypočítaných z priemerného mesačného zárobku 859,50 eur na jeden deň vo výške 21,73
eur x 19 odpracovaných dní je vo výške 751,17 eur, v celkovej výške 4.188,17 eur brutto. Súd uvedenú
náhradu mzdy priznal v celom rozsahu.

Súdkžiadostizamestnávateľa/navrhovateľa/jehopovinnosťnahradiťmzduzačaspresahujúci dvanásť
mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať v zmysle § 79 ods.
2 Zákonníka práce uvádza, že k takejto moderácii nepristúpil z nasledovných dôvodov: Navrhovateľka
po dobu, za ktorú jej súd priznáva náhradu mzdy nebola nikde zamestnaná, poberala starobný dôchodok

a okrem dôchodku iný príjem nemala. Starobný dôchodok však poberala už aj počas trvania pracovného
pomeru u odporcu, najskôr ako predčasný starobný dôchodok od 14.2. 2008 a starobný dôchodok
od 13.5.2008. Popri starobnom dôchodku bola u odporcu zamestnaná a poberala mzdu. Po doplnení
dokazovania navrhovateľka preukázala, že si za dobu od skončenia pracovného pomeru odporcom
aj ako dôchodkyňa zamestnanie hľadala, čo vyplýva z výsluchu svedkov P.. U. W. a F.. B. H., avšak

žiadna práca jej ponúknutá nebola z dôvodu nedostatku pracovných miest, s poukazom na pokles počtu
žiakov. Záujem o prácu teda prejavila a z objektívnych dôvodov sa zamestnať nemohla. Zároveň pri
hľadaní práce spĺňala kvalifikačné predpoklady u dotazovaných škôl. Z výpovede svedka P.. U. W. mal
súd preukázané, že zamestnáva v riadnom pracovnom pomere aj zamestnancov - dôchodcov, avšak
je pravda, že ako nových zamestnancov a ani dôchodcov neprijíma za obdobie posledných 5 rokov,

okrem vyučujúcich anglického jazyka. V tejto súvislosti súd udáva, že nemožno celkom bezvýhradne
v prípade navrhovateľky trvať na tom, aby si „za každú cenu“ v jej situácii zamestnanie našla, pretože
bola v dôchodkovom veku a je prirodzené, že nájsť si prácu v tejto situácii je omnoho zložitejšie ako u
zamestnanca v produktívnom veku. Iná by bola situácia, pokiaľ by bola navrhovateľka žiadala na základe
podanej žiadosti o priznanie starobného dôchodku po tom, čo odporca s ňou neplatne skončil pracovný

pomer,kedybystarobnýdôchodokmohol nahrádzaťdovtedydosahovanýzárobok.Navrhovateľka však
bola starobnou dôchodkyňou už počas trvania pracovného pomeru a strata na jej zárobku v dôsledku
neplatného skončenia pracovného pomeru nemôže byť vyvažovaná len starobným dôchodkom, a to aj
v dobe po uplynutí zákonnej lehoty 12 mesiacov podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce / viď Stanovisko
NS zo dňa 9. 6. 2004, Cpjn 4/2004 (R 85/2004/II): Nárok na náhradu mzdy podľa ustanovenia § 61

odst. 1 ZP 1965 neprislúcha zamestnancovi, ktorému bol po neplatnom rozviazaní pracovného pomeru
dohodnutého na dobu neurčitú alebo na dobu určitú dlhšiu jedného roka na jeho žiadosť priznaný
starobný dôchodok/.

Záverom súd prisvedčuje správnosti názoru právneho zástupcu navrhovateľky, že k zníženiu, prípadne

nepriznaniu náhrady mzdy podľa ustanovenia § 79 ods. 2 ZP môže súd pristúpiť len vtedy, ak po
zhodnotení všetkých okolností prípadu možno vyvodiť, že zamestnanec sa zapojil (mohol zapojiť) do
práce u iného zamestnávateľa za podmienok v zásade rovnocenných alebo dokonca výhodnejších, než
by mal pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy, ak by zamestnávateľ splnil svoju povinnosť prideľovať
mu túto prácu. Takáto skutočnosť však v konaní preukázaná nebola, navrhovateľka nemala možnosť

zapojiť sa do práce, túto si hľadala, nebolo preukázané, že by bezdôvodne ponúkanú a rovnocennú
prácu odmietla.

Je potrebné prihliadnuť i na to, že navrhovateľka po dobu, za ktorú jej súd priznáva náhradu, okrem
starobného dôchodku iný príjem nemala, bola v situácii keď viedla súdny spor a jej pracovnoprávne

postavenie bolo neisté. Doba, za ktorú súd priznáva plnú náhradu mzdy po 12-mesačnej lehote len
krátko presahuje túto lehotu /4 mesiace a 19 pracovných dní/.Len uvedený výklad zodpovedá základnej zásade Zákonníka práce uvedenej v čl. 2, podľa
ktorej okrem iného výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v
súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka

pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

O náhrade trov konania účastníkov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia cez tunajší súd na Krajský súd v Trenčíne, písomne trojmo.

Podľa § 205 ods. 1,2,3 O.s.p v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.