Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/196/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114220945
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114220945.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: BL Telecom

collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej č. 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej č. 14, 811 08 Bratislava
proti žalovanému: E. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. M. XX/XXXX, XXX XX N., o zaplatenie 240,08 €
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 226,08 € spolu s úrokmi z omeškania

- vo výške 9,50 % ročne zo sumy 99,40 € za čas odo dňa 04.08.2011 až do zaplatenia,

- vo výške 9,50 % ročne zo sumy 38,72 € za čas odo dňa 04.09.2011 až do zaplatenia,

- vo výške 9,50 % ročne zo sumy 54,77 € za čas odo dňa 04.10.2011 až do zaplatenia,

- vo výške 8,75 % ročne zo sumy 33,19 € za čas odo dňa 04.12.2012 až do zaplatenia,

a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v prospech jeho právneho zástupcu Advokátskej
kancelárie SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. náhradu trov konania vo výške 16,50 €, a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou súdu dňa 25.07.2014 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 240,08 € s
príslušenstvom.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s.
uzavrel zmluvu o pripojení v zmysle § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Slovak
Telekom a.s. vystavil žalovanému faktúry v odôvodnení nižšie uvedené, ktoré žalovaný neuhradil.

Žalobou uplatnenú pohľadávku žalobcu nadobudol postúpením od pôvodného veriteľa Slovak Telekom

a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013.V prejednávanej veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 O.s.p.
(Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.) v spojení s § 200ea ods. 1 O.s.p.
(Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.)

z dôvodu, že ide o drobný spor.

Súd rozhodoval na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a zistil nasledujúce:

Žalovaný mal uzavretú zmluvu s právnym predchodcom žalobcu T - Mobile a.s. podľa zákona
610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Za poskytnuté služby boli právnym predchodcom
žalobcu žalovanému vystavené nasledujúce faktúry:

a) faktúru č. 7211774931 s dátumom splatnosti do 03.12.2012, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia

pohľadávky predstavovala sumu 33,19 €,

b) faktúru č. 7110500550 s dátumom splatnosti do 03.11.2011, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia
pohľadávky predstavovala sumu 03,50 €,

c) faktúru č. 7109040404 s dátumom splatnosti do 03.10.2011, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia
pohľadávky prestavovala sumu 58,27 €,

d) faktúru č. 7107902212 s dátumom splatnosti do 03.09.2011, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia
pohľadávky prestavovala sumu 42,22 €,

e) faktúru č. 7106769095 s dátumom splatnosti do 03.08.2011, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia
pohľadávky prestavovala sumu 102,90 €.

Kópie predmetných faktúr žalobca v konaní súdu predložil.

Na základe vyššie uvedeného mal súd nárok žalobcu za preukázaný v rozsahu, ako vyplýva z výroku I.
tohto rozsudku. Nárok na zaplatenie priznaných súm vyplýva okrem Zmluvy o pripojení z nasledujúcich
ustanovení právnych predpisov:

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o
pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej

verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods.1 písm.a) zákona č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú

službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, ak to povaha služby umožňuje až na základe predloženia
dokladu o vyúčtovaní.

Keďže žalovaný sa s úhradou jednotlivých faktúr dostal do omeškania (§ 517 ods. 1 Občianskeho
zákonníka - dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej
primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné

plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.) priznal súd
žalobcovi úroky z omeškania v nasledujúcom rozsahu:

- vo výške 9,50 % ročne zo sumy 99,40 € za čas odo dňa 04.08.2011 až do zaplatenia,

- vo výške 9,50 % ročne zo sumy 38,72 € za čas odo dňa 04.09.2011 až do zaplatenia,- vo výške 9,50 % ročne zo sumy 54,77 € za čas odo dňa 04.10.2011 až do zaplatenia,

- vo výške 8,75 % ročne zo sumy 33,19 € za čas odo dňa 04.12.2011 až do zaplatenia,

Výška úrokov je daná § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak ide o omeškanie s plnením peňažného

dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.6.2010 - výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba ECB bola ku dňom splatnosti jednotlivých faktúr vo výške 1,50% ročne a
0,75% ročne a potom výška úrokov z omeškania je 9,50% ročne a 9,25% ročne, tak ako to požaduje
žalobca.

Pokiaľ ide o zaplatenie sumy 3,50 € ako upomienky za omeškanú platbu (faktúry pod písm.b/ - e/),
túto súd nepriznal, nakoľko jej uplatňovanie považuje súd za rozporné s dobrými mravmi (§ 3 ods.1

Občianskeho zákonníka - Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.).

Dobrémravy(bonimores) savsúdnejpraxivyužívajúakokritériumobmedzujúcesubjektívneprávavich
obsahualebočastejšieobmedzujúcevýkonsubjektívnychpráv.Hocisúdobrémravyzákonnýmpojmom,

a teda majú normotvornú funkciu, nie sú definované zákonom. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných
normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho
obsahu pojmu „dobré mravy“ patrí vždy od prípadu k prípadu sudcovi (pozri R 88/1998).

Zmyslom ustanovenia § 3 ods. 1 OZ jezamedziťvýkonupráva,
ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom. V praxi ide o prípady, keď výkon práva
je formálne v súlade so zákonom (právom), ale jeho cieľom je dosiahnutie iného výsledku, než dotknutá
právna norma vo všeobecnosti predpokladá. Následkom výkonu práva a povinnosti v rozpore s dobrými
mravmi je neposkytnutie ochrany práva, resp. odopretie autoritatívneho rozhodnutia súdu potrebného

na vznik právneho vzťahu medzi oprávnenou a povinnou osobou (pozri Ro NS ČR z 28. 6. 2000, sp.
zn. 23 Cdo 2060/1998).

Zožalobcompredloženýchfaktúrjezrejmé,žeupomienkajepriamosúčasťoufaktúry.Najejvyhotovenie
právny predchodca žalobcu teda nevyložil žiadne ďalšie náklady oproti nákladom na faktúru samotnú.
Upomienkapodľasúdunemôžemaťsankčnýcharakter(natoslúžizmluvnápokuta)apretopožadovanie

úhrady za ňu osobitnou faktúrou (ktorá sama osobe spoplatnená nie je), keď s jej vyhotovením
poskytovateľovi služieb žiadne náklady (ktoré by mali byť prenesené na zákazníka) nevznikli, považuje
súd za rozporné s dobrými mravmi, napriek tomu, že ide o poplatok uvedený v sadzobníku poplatkov
poskytovateľa služieb. Upomienka pri omeškanej platbe nemôže podľa súdu slúžiť na zvyšovanie zisku
poskytovateľa služieb.

Pokiaľ ide o trovy konania, pri ich náhrade súd postupoval podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a ich náhradu priznal
v konaní takmer plne úspešnému žalobcovi. Náhradu však priznal iba vo výške zaplateného súdneho
poplatku 16,50 € a nie v časti týkajúcej sa náhrady trov právneho zastúpenia podľa Vyhlášky MSSR č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Pri tomto závere vychádzal z aktuálneho rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013, v ktorom bolo

uvedené: „Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah
jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskejrepublike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V
takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom
zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s názorom, že právo na právnu pomoc a

náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo
na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom) totiž závisí
od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno
dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva
(napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a ďalšími) a

účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná
náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde
o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní
advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ
teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov
konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.“

Súd má za to, že uvedený právny názor možno uplatniť nielen voči vedľajšiemu účastníkovi
zastúpenému advokátom ale aj voči účastníkovi zastúpenému advokátom.

Súdu je známe, že žalobca podáva množstvo žalôb vo veciach skúpených pohľadávok, vrátane
pohľadávok týkajúcich sa nedoplatkov za elektronické služby. Takéto žaloby a ich spisovanie sú iba
administratívnou činnosťou, pri ktorej dochádza iba k zmene účastníkov konania a súm požadovaných

na zaplatenie, preto má súd za to, že náhradu trov konania priznať nemožno, nakoľko náhrada trov
právneho zastúpenia v tomto prípade nebola účelná.

V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje ďalej aj na Nález Ústavného
súdu ČR z 25.7.2012 sp. zn. 1Ús 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je
dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci ale parazitovanie

na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom
zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.
dokonca procesnou šikanou a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci
samej úspešný.

Procesný súd ďalej uvádza, že k rovnakému záveru ako vyplýva z vyššie citovaných rozhodnutí NS SR a

Ústavného súdu ČR možno dospieť aj aplikáciou § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania
v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Predmetné ustanovenie je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na súde
zváženie, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou
treba rozumieť. Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou

uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik vo
vzťahu k jednoduchosti sporu ako taký neprimeraný. Tomu bolo podľa súdu aj v danom prípade, kde sa
žalobou vo forme kvázi administratívneho úkonu uplatňovala pohľadávka bežne uplatňovaná na súdoch
SR, pri uplatňovaní ktorej nebolo potrebné využiť právne zastúpenie a to o to viac ak ide o spoločnosť,
ktorá sa zaoberá skupovaním pohľadávok a u ktorej možno predpokladať administratívny aparát na ich

uplatňovanie.

Na záver súd ešte poukazuje na ďalšie aktuálne rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 3678/12 - Ústavní
soud ve svém usnesení sp. zn. I. ÚS 3372/11 uvedl, že „Právní řád a jeho interpretace Ústavním soudem
soudům zachovává prostor, aby ve svých rozhodnutích zohlednily nejen okolnosti průběhu řízení, ale i
případné chování účastníků a jejich poměry konstituované ještě před jeho zahájením (viz ustanovení §

143, § 147 odst. 1, § 150 a § 151 odst. 2 o. s. ř.). Soudy při rozhodování o náhradě nákladů řízení jsou
povinny posoudit účelnost právního zastoupení žalobce, zvláště ve specifických případech, kdy jde-zaprvéořízení,vněmžprotirozsudkunalézacíhosouduneníodvolánípřípustné(řízeníotzv.bagatelní
věci),

- za druhé jednotlivé žaloby se v zásadě liší jen údaji o žalovaných a žalované částce (jde o tzv.

formulářovou žalobu),

- za třetí jde o pohledávky ze smluv, kde jednou ze stran byl spotřebitel,

- za čtvrté jde o smlouvu, nebo podmínky jiného právního důvodu k plnění, při nichž je spotřebitel
fakticky vyloučen z možnosti sjednat si je s jiným obsahem (typicky půjde zejména o smlouvy o přepravě,
dodávce tepla nebo energií, spotřebitelském úvěru, běžném účtu, o poskytování služeb informační
společnosti, o poskytování služeb elektronických komunikací, o pojistné smlouvy, o regulační poplatek

podle zák ona č. 48/1997 Sb., o veřejném zdravotním pojištění a o změně a doplnění některých
souvisejících zákonů).

Pravidelným (nikoli nutným) rysem je, že právo na peněžní plnění vymáhá jiný než původní (originární)
věřitel a žalobce s žalovanými pohledávkami obchoduje, přičemž očekává, že výše náhrady nákladů
řízení bude soudem přiznána právě podle vyhlášk y Ministerstva spravedlnosti č. 484/2000 Sb.;

symptomatické je dále, že zisk takového podnikatele není dán kupř. rozdíly cen při vlastním
obchodováním s pohledávkami, ale má být generován paušálně stanovenými náhradami nákladů
soudního řízení, které v těchto případech významně převyšují skutečně vynaložené náklady potřebné k
účelnému uplatňování nebo bránění práva (nález sp. zn. I. ÚS 3923/11, bod 27). “.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia písomne v 2 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať
náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.