Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/15/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113218069
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113218069.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana

Tótha a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobkyne: U. I., nar. X.X.XXXX, bytom X. č. XXX, právne
zastúpená JUDr. Jozef Tomko, advokát AK so sídlom Floriánova 2, Prešov, proti žalovanému: RAPID
Life životná poisťovňa a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31690904, právne zastúpený JUDr.
Daniel Blyšťan, s.r.o., so sídlom Užhorodská 21, Košice, IČO: 47231785, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C/158/2013-128 zo dňa
19.11.2013 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania,

vo výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice zo dňa
19.1.2012 sp. zn. 2C 1101/2012 a vo výroku o náhrade trov konania.

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice zo dňa 19.1.2012 pod sp. zn. 2C 1101/2012 do
právoplatnosti rozsudku vo veci samej tak, že návrh zamieta.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania na účet jej právnej zástupkyne vo
výške 209,73 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v bode I. zamietol návrh na prerušenie konania zo
dňa 11.11.2013, v bode II. zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41,
Košice, IČO: 44325452 zo dňa 19.1.2012 pod sp. zn. 2C 1101/2012, v bode III. odložil vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice zo dňa 19.01.2012 pod sp.
zn. 2C 1101/2012 do právoplatnosti rozsudku vo veci samej, v bode IV. žalovaného zaviazal nahradiť
žalobkyni trovy konania 203,64 eur na účet jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti

rozsudku

V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 9.5.2013
domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice pod sp. zn. 2C 1101/2012
zo dňa 19.1.2012, tiež odkladu jeho vykonateľnosti s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky
dohodnutej vo všeobecných poistných podmienkach. Keďže táto bola vopred naformulovaná v poistnej
zmluve.

Súd prvého stupňa ďalej v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 13.11.2013
žiadal žalovaný prerušiť konanie podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., a to z toho dôvodu, že
Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.3.2012 rozhodol tak, že odmietol dovolanie,avšak v odôvodnení uznesenia uviedol závery meritórnej povahy nemajúce žiaden vzťah k dôvodom
odmietnutia dovolania, pričom podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 402/2008 zo dňa 1.4.2009
„ak sa Najvyšší súd v rámci dovolacieho konania meritórne vecou nezaoberal a dovolanie odmietol,

potom nemohol meritórne formulovať závery nižších súdov“, a aj keď v danom prípade ide o nález
týkajúci sa trestnej veci tento je aplikovateľný aj na postup Najvyššieho súdu SR pri rozhodovaní vo
veci sp. zn. 6Cdo 1/2012. Uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 382/2013 zo dňa 10.7.2013 na
Ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť žalovaného, ktorou namieta porušenie základného práva
na súdnu ochranu. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012 rieši otázku,

ktorá môže mať význam pre toto súdne konanie a z dôvodu hospodárnosti konania navrhol žalovanej,
aby súd konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku prerušil až do právoplatnosti skončenia konania
vedeného pred Ústavným súdom pod sp.zn. II.ÚS 382/2013.

Po preskúmaní veci súd mal za to, že okolnosť, týkajúca sa toho, že žalovaný sa obrátil na Ústavný súd
SR s ústavnou sťažnosťou týkajúcou sa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012, nie sú

dané podmienky pre prerušenie konania v predmetnej právnej veci. Podľa súdu nemožno urobiť záver,
že v konaní vedenom na Ústavnom súde SR dôjde k zrušeniu vyššie uvedeného uznesenia Najvyššieho
súdu SR a naviac, že eventuálne zrušenie tohto uznesenia môže mať zásadný právny význam pre
rozhodnutie vo veci samej. Za týchto okolnosti neboli naplnené podmienky prerušenia konania v zmysle
§ 109 ods. 2 písm. c) O.s.p..

Pokiaľ ide o vec samú na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého
žalovaný uzatvoril so žalobkyňou dňa 4.11.2008 poistnú zmluvu č. 4165200810, pričom k zániku
poistného vzťahu došlo dňa 5.5.2010 na základe listu žalovaného zo dňa 9.3.2010, ktorým bola
predmetná poistná zmluva jeho strany, na žiadosť žalobkyne zrušená.

Následne žalovaný návrhom na začatie konania o zaplatenie 144,06 eur a návrhom na splátkový
kalendár zo dňa 2.1.2012 podanom na Arbitrážnom súde Košice so sídlom Košice, Alžbetina ulica
41, uplatnil osobitnú pohľadávku s prísl., ktorá mala zodpovedať jeho nákladom vynaložených na
uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku XVII. písm. 7 a zodpovedajúcej výške odmeny

za sprostredkovanie poistnej zmluvy.

RozsudkomrozhodcovskéhoArbitrážnehosúduvKošiciachpodsp.zn.2C1101/2012 zodňa19.1.2012
bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť sumu vo výške 144,06 eur a trovy rozhodcovského konania
vo výške 276,- eur. Rozsudok jej bol doručený dňa 15.4.2013.

Príslušnosť rozhodcovského súdu podľa tohto bola daná na základe rozhodcovskej doložky uvedenej
v časti XV. všeobecných poistných podmienok, ktorá vyžadovala od žalobkyne, aby všetky spory
so žalovaným riešila výlučne v rozhodcovskom konaní ako aj s poukazom na osobitné zmluvné
dojednanie č. 01/2007 tvoriaceho súčasť všeobecných poistných podmienok obsahujúce vyhlásenie

účastníkovkonania,žepodpisomvyjadrujúsvojuvôľu,ženamiestosúdnehokonaniazdôvoduúčelnosti,
praktickosti a rýchlosti sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti všeobecných poistných
podmienok s tým, že obe zmluvné strany toto dojednanie chápu ako rozhodcovskú doložku.

Žalobkyňa vo výpovedi poukázala na skutočnosť, že uvedené poistné podmienky jej neboli riadne

vysvetlené, nevedela o uzatvorení rozhodcovskej doložky, nebola táto individuálne dojednaná tak, ako
to vyžaduje pre jej platnosť Občiansky zákonník. Túto zmluvu nemala možnosť nijako upraviť, nakoľko
bola vopred naformulovaná, a v takomto znení jej na podpis bola predložená. V návrhu poukázala na
dôvody, pre ktoré žiadala zrušiť rozhodcovský rozsudok, a to podľa § 40 ods. 1 písm. c) a j) zák. č.
244/2002 Z. z..

Súd ďalej v dôvodoch rozhodnutia citoval ustanovenie § 52 ods. 1 až 3 OZ, ustanovenie § 53 ods. 1
až 3 OZ, ustanovenie § 1 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, tiež ustanovenie § 40
ods. 1 písm. a) až j) tohto zákona, ustanovenie § 40 ods. 2 uvedeného zákona, a ďalej ustanovenie § 43
ods. 1 spomínaného zákona. So zreteľom na tieto ustanovenia potom konštatoval, že poistná zmluva

uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení
Občianskehozákonníka.Zozmluvyjezrejmé,žežalovanýakopoisťovateľkonalvrámcipredmetusvojej
činnosti podľa výpisu z Obchodného registra a žalobkyňa je spotrebiteľkou, keďže uzatvorila zmluvu
ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, rozhodnutia rozhodcovského súdu ani z vyjadreníúčastníkov nebolo zrejmé, aby žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy konala v rámci svojej obchodnej, alebo
podnikateľskej činnosti.

Navrhovateľka podala žalobu v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, čo je zrejmé z toho, že
rozhodcovský rozsudok jej bol doručený dňa 15.4.2013 a žaloba bola podaná dňa 9.5.2013.

Súd prvého stupňa ďalej v dôvodoch rozsudku citoval čl. 6 ods. 1 a čl. 3 ods. 3 Smernice rady 93/13/
EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a konštatoval, že dojednanie

rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve bolo neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle
§ 53 ods. 5 OZ neplatná. Uviedol, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd
rozhodol, je formulovaná vo všeobecných poistných podmienkach, konkrétne v článku XV. a je súčasťou
neprehľadného textu písaného malými písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami
uvedenými vo všeobecných poistných podmienkach. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky všetky
vzájomné spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská

doložka tak znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti
ho v prípade sporu, alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, a tým mu
odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech
spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukázal na prílohu smernice ES/93/13 EHS uvedenú pod písm. q)

bodu 1, v zmysle ktorého neprijateľnou zmluvou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi
v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od
spotrebiteľa,abyriešilsporyvýhradnearbitrážou,nevhodneobmedzujeprístupkdôkazom,aleboukladá
mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi malo spočívať
inej zmluvnej strane.

Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na
riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.

Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že

všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené ním zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za faktický nerovný,
nevyvážený, a preto nemá žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom a je absolútne neplatnou.

Súd zdôraznil, že podľa článku XV. Všeobecných poistných podmienok bodu 2, je uvedené „pokiaľ
poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením, alebo výberom špecializovaného stáleho
rozhodcovského súdu, respektíve nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený,
podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany

poisťovne“, z obsahu ktorého vyplýva, že výber rozhodcovského súdu, alebo rozhodcov mal v moci
jedine žalovaný.

V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal, na rozhodnutie Ústavného súdu ČR III.ÚS 562/2012, a
to v tom zmysle, že tento poukázal aj na to, že rozhodcovská doložka dohodnutá v tomto obdobnom

znení napĺňa znaky neprimeraných podmienok, pretože vyvoláva nerovné postavenie medzi účastníkmi
konania, a táto nerovnováha dosahuje značnú disproporčnú intenzitu, ktorá je vo svojom dôsledku
spôsobilá viesť k značnej procesnej nevýhode jedného z účastníkov konania, v danej právnej veci
žalobkyne. Ďalej v súvislosti s týmto rozhodnutím Ústavného súdu ČR súd prvého stupňa poukázal aj
na to, že pre platnosť dojednanej rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách sa predpokladá

najmä transparentná a jednoznačné pravidlo pre určenie osoby rozhodcu. Táto podmienka nie je
splnená pokiaľ je v predmetnej rozhodcovskej doložke určené, že všetky spory budú rozhodované
rozhodcom, ktorého určí práve žalovaný. Takéto znenie rozhodcovskej doložky nezaručuje procesné
práva účastníkov konania porovnateľné s konaním, ktoré by prebiehalo v prípade keby sa žalobkyňa k
takémuto dojednaniu nezaviazala.

Ďalej mal súd za to, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve v časti všeobecných
obchodných podmienok pod bodom XV. nebola žalobkyňou osobitne dojednaná, čo vyplýva aj z
jej zaradenia do všeobecných obchodných podmienok. Praktickým dôsledkom takéhoto ustanoveniao rozhodcovskej doložke je to, že žalobkyni bola odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom, čím reálne došlo k narušeniu Smernice o sledovanej rovnováhe medzi zmluvnými
stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými

podmienkami, obsahom ktorých je aj takáto doložka reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu
ochranu a rozhodcovský rozsudok iba formálne prebral argumenty žalujúcej strany, a nevyporiadal sa
s inštitútmi zameranými na ochranu práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Na
tomto fakte podľa názoru súdu nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné
strany ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednanie

odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach.

Na základe uvedeného súd v zmysle ustanovenia § 41 písm. c) predmetný rozhodcovský rozsudok
zrušil, a na návrh žalobkyne v zmysle ustanovenia § 40 ods.2 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodol aj o
odložení jeho vykonateľnosti, a to až do právoplatnosti výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že tieto pozostávali z trov právneho
zastúpenia, a to za 3 úkony právnej služby. Výška tarifnej odmeny a paušálnej náhrady bola vypočítaná
podľa § 10 ods.1 Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol tento zrušiť, a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. So závermi súdu prvého stupňa žalovaný nesúhlasil, pretože tieto
nemajú oporu ani v skutkovom stave a vychádzajú teda z nesprávne zisteného skutkového stavu a
nesprávneho právneho posúdenia veci, navyše súd nesprávne aplikoval aj Smernicu ES, keďže zjavne
vychádzal z nesprávneho znenia - prekladu Smernice 93/13/EHS a jej prílohy 1 písm.q). Zdôraznil,

že rozhodcovská doložka bola dohodnutá individuálne a naviac nespôsobuje žiadnu nerovnováhu v
právach a povinnostiach účastníkov. Rovnako je tomu aj pri kreácii rozhodcovského súdu, naviac
žalobkyňa mala možnosť od tejto rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, a to v zmysle dodatku 2 k všeobecným
poistným podmienkam. Pokiaľ išlo o veľkosť písmen vo všeobecných poistných podmienkach, tieto
boli zjavne čitateľné. Z pohľadu spomínanej smernice má poistná zmluva odlišné pravidlá týkajúce

sa ochrany spotrebiteľa. Naviac žalovaný mal za to, že boli porušené aj procesné pravidlá, keď súd
opomenul povinnosť uvedenú v ustanovení § 118 ods. 2 O.s.p.. Návrh žalobkyne bol neúplný a
nesprávny aj z hľadiska § 40 v spojení s § 43 zákona č. 244/2002 Z.z.. Rovnako aj prvostupňový
súd v petite výroku, v ktorom zrušil rozhodcovský rozsudok neuviedol dôvod zrušenia rozhodcovského
rozsudku.

Žalobkyňa navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa.

Odvolacísúdprejednalvec,vmedziachktorýchsaodvolateľdomáhaljejpreskúmaniaadospelkzáveru,
že jeho odvolanie nie je dôvodné (§ 212 ods. 1 O.s.p.).

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vyvodil aj náležitý právny záver.

Odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. preto poukazuje na vecne správne dôvody prvostupňového
rozsudku a na nich sa odvoláva aj v dôvodoch tohto rozhodnutia.

Pokiaľideoodvolacienámietkyodvolacísúdvšakpovažujezapotrebnézdôrazniť,žesúdprvéhostupňa
vychádzal správne zo Smernice č. 93/13/EHS pri rozhodovaní o návrhu žalobkyne v zmysle § 40 ods.
1 písm.c) a j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Odvolací súd tu poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie č. C-40/08, v ktorom sa
konštatuje, že Smernica Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa musí hneď potom,
ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel preskúmať

ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve, uzavretej medzi podnikateľom a
spotrebiteľom v rozsahu takom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie
vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží
vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho právavyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Teda v rámci
rozhodovania o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku nepochybne je súd oprávnený v zmysle
§ 40 ods. 1 písm. c) skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Súd prvého stupňa tak aj urobil, a podľa odvolacieho súdu správne vyvodil neplatnosť tejto
rozhodcovskej doložky, pretože táto bola uvedená len v článku XV všeobecných poistných podmienok,
ktoré boli vopred naformulované, a teda v žiadnom prípade nemožno hovoriť žeby táto rozhodcovská
doložka bola individuálne dojednaná. Je síce pravda, že v osobitnom zmluvnom dojednaní č. 01/2007
k poistnej zmluve sa odkazuje na to, že sa účastníci podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle

čl. XV všeobecných poistných podmienok, ale aj toto osobitné dojednanie evidentne odkazuje len na
text uvedený v čl. XV. všeobecných poistných podmienok, ktorý bol vopred naformulovaný, a ktorý
teda žalobkyňa v žiadnom prípade obsahovo nemohla ovplyvniť. Teda záver súdu prvého stupňa
o tom, že rozhodcovská doložka je v takomto prípade neplatná je správny. Uvedená rozhodcovská
doložka vyžadovala, aby všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami boli namiesto súdneho
konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti prejednané v rozhodcovskom konaní v zmysle čl.

XV všeobecných poistných podmienok. Toto dojednanie jednoznačne vyvoláva značnú nerovnováhu
medzi právami účastníkov, ktorá vyplýva už zo samotnej skutočnosti závažného narušenia právneho
postavenia, v ktorom sa žalobkyňa ako zmluvná strana nachádza na základe platných vnútroštátnych
predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú zo zmluvy,
prekážky v ich výkone, alebo tiež v tom, že následkom takejto zmluvnej podmienky bolo zbavenie

spotrebiteľa práva podať žalobu, alebo byť žalovaná na všeobecnom súde. Žalobkyňa nebola
informovaná o rozdieloch medzi rozhodcovským konaním a bežným súdnym konaním pred uzatvorením
dotknutej zmluvy a aj toto samotné vyvoláva nekalý charakter tejto zmluvnej podmienky. Z tohto dôvodu
musel súd vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho plynú podľa vnútroštátneho práva, aby zabezpečil, že
pre tohto spotrebiteľa nebude uvedená zmluvná podmienka záväzná. Súd prvého stupňa teda správne

aplikoval článok 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, podľa ktorého zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Pokiaľ sa žalovaný odvolával na dodatok č. 2 k
všeobecným poistným podmienkam z 21.5.2007 a na bod 7 tohto dodatku, ktorým bola doplnená XVII

časť všeobecných poistných podmienok, o odsek 11b, ktorý znie: „Pokiaľ poistník uzavrel poistnú zmluvu
po 21.5.2007 a pokiaľ k právnemu režimu podľa XV časti týchto VPP podpisom VPP a zároveň podpisom
bodu 2 osobitných zmluvných dojednaní pristúpil, má právo XV časť týchto VPP odmietnuť v lehote 30
dní od vydania dodatku č. 2 k VPP. Tento dodatok bol vydaný v Košiciach dňa 15.12.2008, ale nevyplýva
z neho, že by žalobkyňa tento dodatok podpísala, a teda žeby mal vôbec vedomosť o tom, že môže

rozhodcovskú doložku odmietnuť.

Odvolací súd v súvislosti s obsahom súdneho spisu konštatuje, že síce žalobkyňa podala odpor proti
rozhodcovskému rozsudku sp.zn. 2C/1101/2012, avšak Arbitrážny súd uznesením zo dňa 18.9.2013
tento odpor odmietol.

Odvolací súd má teda za to, že v danom prípade boli naplnené podmienky pre zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z., ale aj ustanovenia § 40 ods. 1 písm.j)
uvedeného zákona, podľa ktorého zrušenia rozhodcovského rozsudku sa možno domáhať aj z dôvodu,
že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa a

medzi tieto treba považovať aj to, aby v spotrebiteľskej zmluve neboli neprijateľné podmienky. Konkrétne
v danom prípade v uvedenej poistnej zmluve, a to v osobitnom zmluvnom dojednaní č. 01/2007 zo
dňa 4.1.2008 sa od žalobkyne vyžadovalo, aby v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky sa spory s
dodávateľom riešili výlučne v rozhodcovskom konaní. Táto zmluvná podmienka je v zmysle § 53 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka považovaná za neprijateľnú podmienku. Táto neprijateľná zmluvná

podmienka platila v Občianskom zákonníku od 1.1.2008, a teda aj v čase uvedeného osobitného
zmluvného dojednania.

Pokiaľ išlo o ďalšiu odvolaciu námietku týkajúcu sa toho, že veľkosť písmen vo všeobecných poistných
podmienkach bola taká, že išlo o zjavne čitateľný text, tu odvolací súd poznamenáva, že aj tento

záver súdu prvého stupňa je správny, a to najmä z toho hľadiska, že osobitné zmluvné dojednanie
o rozhodcovskom konaní odkazuje na čl. XV všeobecných poistných podmienok, ktoré upravovali
podmienky rozhodcovského konania, ale samotné osobitné zmluvné dojednanie tieto podmienky už
neobsahovalo. Odvolací súd na túto okolnosť poukazuje najmä z toho dôvodu, že všeobecné poistnépodmienky vo svojej prevažnej časti upravujú podrobnejšie podmienky týkajúce sa poistnej zmluvy.
Ak do takýchto všeobecných poistných podmienok je zahrnutá iná zmluva (rozhodcovská zmluva), na
obsah ktorej odkazujú osobitné zmluvné dojednania, ktoré sú zahrnuté v týchto všeobecných poistných

podmienkach, potom treba mať za to, že takáto rozhodcovská doložka je súčasťou neprehľadného
textu písaného malými písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo
všeobecných poistných podmienkach, a preto aj z tohto pohľadu je takéto dojednanie treba považovať
za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na to, že poistná zmluva má z pohľadu
ochrany spotrebiteľa odlišné pravidlá, aké platia podľa Smernice Rady 93/13/EHS, tu je treba zdôrazniť,

že toto konštatovanie nemôže ovplyvniť to, či rozhodcovská doložka bola platne uzavretá, alebo nebola
platne uzavretá.

Poukaz na procesné pochybenia súdu prvého stupňa najmä v súvislosti s porušením povinnosti súdu
podľa § 118 ods. 2 O.s.p., na nedostatok návrhu vo veci samej, či výroku rozsudku súdu prvého stupňa
sú z hľadiska odvolacieho konania nevýznamné, pretože podľa § 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania

pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. V danom prípade nejde o takéto nedostatky a naviac návrh vo veci samej spĺňal všetky náležitosti
ustanovenia § 79 O.s.p., a pokiaľ ide o výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ten zodpovedá ustanoveniu
§ 157 ods. 1 O.s.p..

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil, takisto aj pokiaľ ide o
výrok,ktorýmsúdvosvojomrozsudkuzamietolnávrhnaprerušeniekonania.Odvolacísúdsastotožňuje
so záverom súdu prvého stupňa, že konanie pred Ústavným súdom SR pod sp.zn. II.ÚS/382/2013 nie
je takým konaním, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu.

Odvolací súd však zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o odklade vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.1.2012 sp.zn. 2C/1101/2012 do
právoplatnosti rozsudku vo veci samej, a to tak, že tento návrh zamietol, nakoľko v prípade, že je
potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa o zrušení rozhodcovského rozsudku, potom nie je treba už
odkladať vykonateľnosť tohto rozhodcovského rozsudku až do právoplatnosti rozsudku vo veci samej,

pretože podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský
rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe, alebo
v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. V tomto prípade teda nie je treba už takýto výrok o odklade
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, pretože v zmysle uvedeného ustanovenia súd pokračuje v
konaní vo veci samej, a to v rozsahu uvedenom v žalobe.

Odvolací súd takisto potvrdil rozsudok súdu vo výroku o náhrade trov konania, keďže tento zodpovedá
ustanoveniu § 142 ods. 1 O.s.p. a Vyhláške č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb.

Odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni, keďže v tomto odvolacom konaní je
úspešná, a to taktiež podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,
a to § 11 ods. 1. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového
základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci, alebo právo v peniazoch. V danom prípade teda odvolací
súd priznal tarifnú odmenu za 3 úkony právnej služby, a to za vyjadrenie na odvolanie zo dňa 28.1.2014

a 2x účasť na pojednávaní právneho zástupcu žalobkyne, a to 28.10.2014 a 11.12.2014 s tým, že výška
odmeny je 61,87 eur a k tomu režijný paušál 8,04 eur, takže spolu za vykonané úkony patrí odmena
vo výške 209,73 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.