Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/68/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614201148
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5614201148.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu:

PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne
zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova
25, IČO: 47 233 516, proti žalovanej: F. R., N.. X. X. XXXX, bytom M. Č.. XXX, o splnenie povinnosti
zaplatiť sumu 1.618,10 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 158,86 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od
15. 4. 2013 do zaplatenia, všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

Žalovanej sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 10. 2. 2014 v spojení s jej doplnením zo dňa

26. 11. 2014 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 1.618,10 eur s 8,75% ročným
úrokom z omeškania od 30. 7. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil zmluvou o
revolvingovom úvere č. 8200028818 uzavretou medzi účastníkmi konania dňa 29. 3. 2010, na základe
ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.500 eur. Žalovaná sa zaviazala zmluvou splácať úver
riadne a včas mesačnými splátkami vo výške 85,15 eur, v počte splátok 36. Z dôvodu omeškania
s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 4., žalobca si uplatnil právo podľa § 565 Občianskeho
zákonníka, ktorým privodil okamžitú splatnosť celého zostatku úveru. Žalovanej bola reálne poskytnutá

suma predstavujúca úver vo výške 1.277,05 eur. Dôvodom bolo započítanie pohľadávky na vyplatenie
úveru 1.500 eur s pohľadávkou za možnosť odkladu splátok úveru 222,45 eur v zmysle dohody o
poskytnutíslužbypodľazmluvnýchdojednaní.Výškaodplatyjazákonodarcomregulovaná.Niejemožné
prihliadať na úrokové sadzby iných subjektov. Maximálna výška odplaty bola dohodnutá vo výške, ktorá
je v súlade s výškou odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vypočítaná zo súhrnných údajov o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za štvrtý štvrťrok 2009. Z dôvodu omeškania žalovanej s
plnením dlhu žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Žalovaná zaplatila časť dlžnej

sumy úveru 1.447,30 eur.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Ospravedlnila svoju neprítomnosť práceneschopnosťou. O odročenie
súdneho pojednávania nepožiadala.Súd vykonal dokazovanie, listinami: zmluvou o revolvingovom úvere, zmluvnými dojednaniami,
oznámením veriteľa, oznámením o zosplatnení, zistiac nasledovné:

Zo zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 29. 3. 2010 bolo zistené, že účastníci konania uzavreli zmluvu

o revolvingovom úvere, na základe ktorej bola dohodnutá výška úveru (úverový limit), ktorý mal byť
poskytnutý žalovanej vo výške 1.500 eur. Žalovaná sa zaviazala splácať úver mesačnými splátkami v
počte 36 do 14. dňa v mesiaci, vo výške dohodnutej mesačnej splátky 85,15 eur. Ročná úroková sadzba
úveru prestavovala 70%. RPMN činila 66,64%. Priemerná RPMN 48,66%. Podľa bodu 8 bod 1 zmluvy
účastníci konania sa dohodli, že žalobca na žiadosť žalovanej poskytne službu spočívajúcu v možnosti

odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe zmluvy
medzi účastníkmi konania a žalovaná mala zaplatiť za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti
odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 222,95 eur.

Z prehľadu úrokových mier úverov (spotrebiteľské úvery) v marci 2010 výška úrokovej miery (úvery od
1 -5 rokov) predstavovala 13,37% t.j. podľa úverovej kalkulačky dlžná suma úveru činila 1.829,11 eur. Z
oznámenia veriteľa o schválení úveru zo dňa 29. 3. 2010 bolo zistené, že ročná úroková sadzba úveru

predstavovala 70% ročne. Písomnosťou zo dňa 27. 2. 2011 žalobca oznámil žalovanej, že je v omeškaní
s úhradou splátok č. 8, 9, 10. Suma omeškaných splátok predstavuje spolu 255,45 eur. V prípade, že
sa dostane do omeškania s úhradou splátok viac ako 3 mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto
oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy a žalovaná stratí výhodu splátok.

V súlade s ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodol aj v neprítomnosti účastníkov

konania a právneho zástupcu žalobcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne predvolaní. Nepožiadali
o odročenie pojednávania. Nevzniesli dôkazné návrhy. Súd rozhodol prihliadajúc na obsah spisu a
doposiaľ vykonané dôkazy, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vydať meritórne rozhodnutie a
nebol zistený vážny dôvod odročenia pojednávania.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka:

Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka:

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka:

Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení,

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa§3NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka:Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Z. E. A.,
platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá, ods. 2, ods. 4, ods. 6 Občianskeho zákonníka (v znení do 31. 5. 2010):

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred ich podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský
úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel v časti

o zaplatenie sumy 158,86 eur, keď v uvedenej časti bola preukázaná jej dôvodnosť. V prevyšujúcej
časti bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná. Žalobca listinnými dôkazmi preukázal uzavretie zmluvy
o revolvingovom úvere dňa 29. 3. 2010 medzi účastníkmi konania, na základe ktorej bol žalovanej
poskytnutý úver, avšak vo výške odlišnej od dojednanej sumy 1.500 eur a to 1.277,05 eur. Žalovaná sa
zaviazala splácať dlh mesačnými splátkami riadne a včas. Keďže žalovaná porušila zmluvnú povinnosť

splácať úver dohodnutým spôsobom, vznikla jej povinnosť zaplatiť zostatok dlhu, ktorého výška však
bola preukázaná len sumou 158,86 eur.

Zmluvou o revolvingovom úvere bolo preukázané, že ročná úroková sadzba úveru bola dojednaná v
neprimeranej výške 70% ročne. Takáto výška odplaty nezodpovedá priemernej úrokovej miere úverov v
rozhodnom období. Uvedené dojednanie úrokov podstatným spôsobom prevyšuje výšku úrokov obvykle

požadovaných bankami za spotrebieľské úvery v čase uzavretia zmluvy. Keďže ide o typovú formulárovú
zmluvu, bolo potrebné na daný právny vzťah aplikovať ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka a súd bol povinný ex offo preskúmať, či uplatnený nárok žalobcu nezahŕňa aj peňažné plnenie
vyplývajúce zo zmluvných podmienok, ktoré vytvára nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Akékoľvek
neprimerané a nerovnovážne dojednanie je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné.

Podľa Rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v Luxembrugu Asturcom Telecomunicacione C-40/08, je
povinnosťou súdu ex offo skúmať neprijateľné podmienky aj bez námietky účastníka konania. Nerovný
stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším
vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (Rozsudky Oceáno Gruppo Editorial a Salvat Editores,
C-240/98 až C-244/98, Mostaza Claro C-168/05). Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu

podmienkypredstavujeprostriedokvhodnýnadosiahnutievýsledkustanovenéhovčl.6Smernice93/13/
EHS, teda na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň
na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 Smernice. Bolo povinnosťou súdu postupovať v súlade s
judikatúrou komunitárneho práva. Súdny dvor v Luxemburgu opakovane zdôrazňuje, že nerovný stav
medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby (keďže zmluvné podmienky predkladá dodávateľ služby bez

možnosti korekcie spotrebiteľa) môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom vonkajším vo vzťahu
k samotným účastníkom zmluvy.S poukazom na spotrebiteľský charakter zmluvy a súdny prieskum neprijateľných zmluvných podmienok
ex offo nebolo možné uložiť povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi navrhované peňažné plnenie.

Vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom súkromnoprávnym, pre ktorý je charakteristická rovnosť

strán (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právny predchodca žalobcu, ako poskytovateľ služby
žalovanému ako spotrebiteľovi predstavoval osobu podnikajúcu na trhu. Mal teda odbornú prevahu nad
žalovanou ako spotrebiteľom, ktorému poskytoval svoje služby a preto od neho možno očakávať, aby
sa vo vzťahu k žalovanej choval poctivo. Ak týmto spôsobom nepostupoval, spreneveril sa princípu
dôvery, resp. princípu právnej istoty druhého účastníka zmluvného vzťahu a takému konaniu nemožno

priznať právnu ochranu. Žalovaná, ktorá podpisovala predmetnú zmluvu nemohla a žiadnym spôsobom
ovplyvniť znenie uvedených formulárových listín, ako ani urobiť si korektný úsudok o zmluvných
dojednaniach. S poukazom na judikatúru vnútroštátneho ako aj komunitárneho práva je potrebné
vychádzať zo všeobecnej zásady spotrebiteľského práva, ktoré spočíva v nutnosti poskytnutia vyššej
miery ochrany spotrebiteľa, teda žalovaného ako strany slabšej.

Ak zmluva o úvere, predložená žalobcom ako formulárový typ (bez individuálneho dojednania)

obsahovala ustanovenie, ktoré obsahovalo dojednanie o výške dohodnutej úrokovej sadzby za
poskytnutý úver v neprimeranej výške (70% ročná úroková sadzba predstavuje takéto dojednanie),
takémuto správaniu dodávateľa služby nemožno poskytnúť právnu ochranu. Je potrebné zdôrazniť,
že neprijateľné zmluvné podmienky v ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka sú vymedzené len
demonštratívnym, nie taxatívnym spôsobom. Preto v prípade preukázania dojednania neprijateľnej

zmluvnej podmienky, je potrebné ju považovať za neplatnú. Na uvedené nemá vplyv kvantifikácia
výpočtu odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, keďže výška úrokovej sadzby je obligatórnou
náležitosťou zmluvy o úvere a preto jej dojednanie musí spĺňať požiadavku primeranosti. Výška úrokovej
sadzby má svoj význam aj z hľadiska posúdenia zmluvy z hľadiska súladu s dobrými mravmi (podľa §
39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom). Výška zmluvných

úrokov za poskytnutie úveru fyzickej osobe nepodnikateľovi je teda významná z hľadiska posúdenie tzv.
civilnoprávnej úžery ale aj úžery z hľadiska noriem trestného práva. Podzákonná norma (Nariadenie
vlády) upravuje celkovú výšku odplaty za poskytnutie úveru, nemôže však limitovať posudzovanie
platnosti zmluvy podľa noriem súkromného práva (v danom prípade Občianskeho zákonníka, keďže pre
spotrebiteľajevýhodnejšiaobčianskoprávnaúpravaposudzovaniasúladusdobrýmimravmivporovnaní

s obchodnoprávnou úpravou, s poukazom na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Pri posudzovaní platnosti zmluvy o úvere z hľadiska dodržania primeranosti dohodnutých úrokov za
poskytnutie úveru bolo prihliadané na úrokovú mieru obvykle požadovanú na finančnom trhu za úvery
v obdobných prípadoch. Výška úrokov za poskytnutie úveru prevyšujúca úroky obvykle požadované na
finančnom trhu za úvery poskytované spotrebiteľom predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a v

tejto prevyšujúcej výške úrokov za poskytnutie úveru ide o neplatné zmluvné dojednanie.

Vychádzajúc z úrokových mier úverov v rozhodnej dobe a to v marci 2010, priemerná výška úrokovej
sadzbypredstavovala13,37%ročne.Priaplikáciiuvedenejúrokovejmiere,sprihliadnutímnadohodnutú
výšku úveru 1.500 eur (podľa úverovej kalkulačky) žalovaná bola povinná zaplatiť za poskytnutý úver
sumu 1.829,11 eur. Od uvedenej sumy bolo odpočítané čiastočné plnenie žalovanej, podľa tvrdenia

žalobcu vo výške 1.447,30 eur, ako aj neplatné dojednanie vo výške 222,95 eur, označené ako odplata
za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru.

Za neprijateľnú podmienku bolo potrebné považovať aj dohodu o odplate za poskytnutie služby
spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru (222,95 eur), keďže predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Ide o odplatu len pre prípad možnosti odkladu splatnosti splátok úveru, ktorá

môže a nemusí nastať, napriek tomu je už vopred spoplatnená. Dohoda o odplate za poskytnutú
službu možného odkladu splátok úveru tvorila súčasť formulárovej zmluvy, ktorej obsah žalovaná
ako spotrebiteľka nemala možnosť ovplyvniť. S poukazom na uvedené zmluvné, dojednanie je
potrebné považovať za neprimerané a nerovnovážne a teda neplatné. Podľa konštantnej judikatúry
komunitárneho práva poplatok poskytovateľovi úveru možno priznať len ak je primeraný a poctivý.

Teda ak predstavuje adekvátnu ekonomickú hodnotu vynaloženej službe poskytovateľa úveru. Uvedené
definičné znaky predmetné zmluvné dojednanie nespĺňa. Je neprístupné spoplatňovať možnosť a tovopred, preto žalobcom tvrdené započítanie je absolútne neplatné (žalobcovi ako veriteľovi nevznikla
pohľadávky voči žalovanej vo výške 222,95 eur, predstavujúce neprijateľnú zmluvnú podmienku).

Keďže žalovaná mala zaplatiť úver vo výške 1.829,11 eur (pri aplikácii adekvátnej úrokovej sadzbe

13,37%) zostatok dlhu predstavoval 158,86 eur. Žalovanej bola preto uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 158,86 eur. Uvedená suma predstavuje celkový zostatok dlhu žalovanej z predmetenj
zmluvy.

Z dôvodu omeškania žalovanej s plnením dlhu žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z
omeškania. Zodpovednosť za omeškanie má objektívny charakter, vzniká bez ohľadu na zavinenie. Jej
dôsledkom je vznik povinnosti dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania

ustanovuje vykonávací predpis a to navýšením 8 percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú
Z.. Žalovaná je preto povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75% od 15. 4. 2013
do zaplatenia. Úroky z omeškania boli priznané od preukázaného vzniku omeškania s plnením dlhu,
t.j. od 15. 4. 2013, v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno
preukázania tvrdenej skutočnosti, že k zosplatneniu celého dlhu došlo na základe uplatnenia práva

veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Predložený listinný dôkaz označený ako oznámenie o
zosplatnení zo dňa 27. 2. 2011, celým svojím obsahom vyzýval žalovanú na omeškanie s úhradou
splátok č. 8, 9, 10, spolu vo výške 255,45 eur, nie však na zaplatenie celého tvrdeného zostatku 1.618,10
eur. Strata lehôt podľa občianskeho práva nenastáva automaticky. Uplatnený úkon vzťahujúci sa na
stratu lehôt musí spĺňať kvalifikovanú výzvu veriteľa adresovanú dlžníkovi. Jej obsahom je uplatnenie

straty lehôt a to tak, že si uplatňuje uvedené právo spolu s vyčíslením zostatku dlhu. Listina označená
ako oznámenie o zosplatnení len upozorňuje, že ak sa žalovaná dostane v budúcnosti do omeškania
s úhradou uvedených splátok o viac ako 3 mesiace, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy.
Podľa zmluvy o revolvingovom úvere konečná splatnosť dlhu mala nastať po uplynutí 36. splátky, t.j.
v apríli 2013 a to 14. dňa. Nasledujúcim dňom teda 15. 4. 2013 sa žalovaná preukázateľne dostala

do omeškania s plnením celého zostatku dlhu. Od uvedeného dňa preto žalobcovi ako veriteľovi boli
priznané úroky z omeškania.

V súlade s ustanovením § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku bola žalovanej uložená povinnosť
zaplatiť dlh žalobcovi v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Bolo prihliadané na výšku
peňažného plnenia, práceneschopnosť žalovanej, ktorým rozhodnutím žalobca vo svojich majetkových

pomeroch nebude dotknutý.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého ustanovenia, žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná vznikol nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi v konaní neúspešnému. Úspech žalobcu predstavoval 10% (158,86 eur), v ktorej
časti bola neúspešná žalovaná. Úspech žalovanej predstavoval 90% (1.459,24 eur), v ktorej časti bol

neúspešný žalobca. Pomer úspechu a neúspechu tak predstavoval vznik nároku žalovanej na náhradu
trov konania v rozsahu 80%. Z dôvodu, že žalovaná si náhradu trov konania neuplatňovala, súd rozhodol
tak, že žalovanej sa nepriznáva náhrada trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.