Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Brišková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/244/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614207641
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5614207641.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu:
PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne
zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova
25, IČO: 47 233 516, proti žalovanej: E. N., W.. X. X. XXXX, bytom U. Č.. XXX, o splnenie povinnosti
zaplatiť sumu 788,02 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 251 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 27.
3. 2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 433,56 eur od 28. 8. 2012 do
26. 2. 2014, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 342,28 eur od 27. 2. 2014 do 26. 3. 2014,
a to mesačnými splátkami vo výške 100 eur, splatné vždy do 25.dňa kalendárneho mesiaca, počnúc
kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a.
Konanie sa čiastočne z a s t a v u j e o sumu 182,56 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.
1. 2012 do zaplatenia.
Žalovanej sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 5. 9. 2014 v spojení s jej doplnením zo dňa
25. 11. 2014 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 788,02 eur s 9% ročným
úrokom z omeškania od 1. 1. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil zmluvou o
revolvingovom úvere č. 8200028423 uzavretou medzi účastníkmi konania dňa 25. 2. 2010, na základe
ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.493,73 eur. Žalovaná sa zaviazala zmluvou splácať úver
riadne a včas mesačnými splátkami vo výške 91,28 eur, v počte splátok 30. Žalovaná sa dostala do
omeškaniasúhradousplátokúveruužprisplátkeč.1.Zaplatilalensumu1.352,70eur.Žalobcasiuplatnil
právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ktorým privodil okamžitú splatnosť celého zostatku úveru.
V písomnom doplnení žaloby zo dňa 25. 11. 2014 žalobca uviedol, že došlo k čiastočnému splneniu
dlhu vo výške 182,56 eur, v ktorej časti berie žalobu čiastočne späť. Dôvodom bolo plnenie žalovanej
po podaní žaloby a to dňa 26. 2. 2014 vo výške 91,28 eur a dňa 26. 3. 2014 vo výške 91,28 eur.
Žalovaná v písomnom vyjadrení uviedla, že je ochotná splácať dlh mesačnými splátkami vo výške 100
eur mesačne. Platí nedoplatky za plyn, inkaso, elektrinu a stočné.Súd vykonal dokazovanie, listinami: zmluvou o revolvingovom úvere, zmluvnými dojednaniami,
oznámením veriteľa, oznámením o zosplatnení, zistiac nasledovné:
Zo zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 25. 2. 2010 bolo zistené, že účastníci konania uzavreli zmluvu
o revolvingovom úvere, na základe ktorej bola dohodnutá výška úveru (úverový limit), ktorý mal byť
poskytnutý žalovanej vo výške 1.493,73 eur. Žalovaná sa zaviazala splácať úver mesačnými splátkami v
počte 30 do 27. dňa v mesiaci, vo výške dohodnutej mesačnej splátky 91,28 eur. Ročná úroková sadzba
úveru prestavovala 68,83%. RPMN činila 68,69%. Priemerná RPMN 48,66%.
Z oznámenia veriteľa o schválení úveru zo dňa 25. 2. 2010 bolo zistené, že ročná úroková sadzba
úveru predstavovala 68,83% ročne. Písomnosťou zo dňa 9. 8. 2011 žalobca oznámil žalovanej, že je v
omeškaní s úhradou splátok č. 15, 16, 17. Suma omeškaných splátok predstavuje spolu 273,84 eur. V
prípade,žesadostanedoomeškaniasúhradousplátokviacako3mesiaceauplynie15dníoddoručenia
tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy a žalovaná stratí výhodu splátok.
Z prehľadu úrokových mier úverov (spotrebiteľské úvery) vo februári 2010, výška úrokovej miery (úvery
od 1 - 5 rokov) predstavovala 14,34%, t.j. podľa úverovej kalkulačky dlžná suma úveru činila 1.786,26
eur.
V súlade s ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodol aj v neprítomnosti účastníkov
konania a právneho zástupcu žalobcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne predvolaní. Nepožiadali
o odročenie pojednávania. Nevzniesli dôkazné návrhy. Súd rozhodol prihliadajúc na obsah spisu a
doposiaľ vykonané dôkazy, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vydať meritórne rozhodnutie a
nebol zistený vážny dôvod odročenia pojednávania.
Podľa§3NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka:
Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky, platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 53 ods. 1 veta prvá, ods. 2, ods. 4, ods. 6 Občianskeho zákonníka (v znení do 28. 2. 2010):
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred ich podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský
úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka:Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka:
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka:
Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení,
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel v časti
o zaplatenie sumy 251 eur, keď v uvedenej časti bola preukázaná jej dôvodnosť. V prevyšujúcej
časti bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná. Žalobca listinnými dôkazmi preukázal uzavretie zmluvy
o revolvingovom úvere dňa 25. 2. 2010 medzi účastníkmi konania, na základe ktorej bol žalovanej
poskytnutý úver vo výške 1.493,73 eur. Žalovaná sa zaviazala splácať dlh mesačnými splátkami riadne
a včas. Keďže žalovaná porušila zmluvnú povinnosť splácať úver dohodnutým spôsobom, vznikla jej
povinnosť zaplatiť zostatok dlhu, ktorého výška však bola preukázaná len sumou 251 eur.
Zmluvou o revolvingovom úvere bolo preukázané, že ročná úroková sadzba úveru bola dojednaná
v neprimeranej výške 68,83% ročne. Takáto výška odplaty nezodpovedá priemernej úrokovej miere
úverov v rozhodnom období. Uvedené dojednanie úrokov podstatným spôsobom prevyšuje výšku
úrokov obvykle požadovaných bankami za potrebné úvery v čase uzavretia zmluvy. Keďže ide o
typovú formulárovú zmluvu, bolo potrebné na daný právny vzťah aplikovať ustanovenie § 54 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka a súd bol povinný ex offo preskúmať, či uplatnený nárok žalobcu nezahŕňa
aj peňažné plnenie vyplývajúce zo zmluvných podmienok, ktoré vytvára nerovnováhu v neprospech
spotrebiteľa. Akékoľvek neprimerané a nerovnovážne dojednanie je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatné.
Podľa Rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v Luxembrugu Asturcom Telecomunicacione C-40/08, je
povinnosťou súdu ex offo skúmať neprijateľné podmienky aj bez námietky účastníka konania. Nerovný
stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším
vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (Rozsudky Oceáno Gruppo Editorial a Salvat Editores,
C-240/98 až C-244/98, Mostaza Claro C-168/05). Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu
podmienkypredstavujeprostriedokvhodnýnadosiahnutievýsledkustanovenéhovčl.6Smernice93/13/
EHS, teda na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň
na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 Smernice. Bolo povinnosťou súdu postupovať v súlade s
judikatúrou komunitárneho práva. Súdny dvor v Luxemburgu opakovane zdôrazňuje, že nerovný stav
medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby (keďže zmluvné podmienky predkladá dodávateľ služby bez
možnosti korekcie spotrebiteľa) môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom vonkajším vo vzťahu
k samotným účastníkom zmluvy.
S poukazom na spotrebiteľský charakter zmluvy a súdny prieskum neprijateľných zmluvných podmienok
ex offo nebolo možné uložiť povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi navrhované peňažné plnenie.Vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom súkromnoprávnym, pre ktorý je charakteristická rovnosť
strán (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právny predchodca žalobcu, ako poskytovateľ služby
žalovanému ako spotrebiteľovi predstavoval osobu podnikajúcu na trhu. Mal teda odbornú prevahu nad
spotrebiteľom, ktorému poskytoval svoje služby a preto od neho možno očakávať, aby sa vo vzťahu
k žalovanému choval poctivo. Ak týmto spôsobom nepostupoval, spreneveril sa princípu dôvery, resp.
princípu právnej istoty druhého účastníka zmluvného vzťahu a takému konaniu nemožno priznať právnu
ochranu. Žalovaná, ktorá podpisovala predmetnú zmluvu nemohla a žiadnym spôsobom ovplyvniť
znenie uvedených formulárových listín, ako ani urobiť si korektný úsudok o zmluvných dojednaniach.
S poukazom na judikatúru vnútroštátneho ako aj komunitárneho práva je potrebné vychádzať zo
všeobecnej zásady spotrebiteľského práva, ktoré spočíva v nutnosti poskytnutia vyššej miery ochrany
spotrebiteľa, teda žalovaného ako strany slabšej.
Ak zmluva o úvere, predložená žalobcom ako formulárový typ (bez individuálneho dojednania)
obsahovala ustanovenie, ktoré obsahovalo dojednanie o výške dohodnutej úrokovej sadzby za
poskytnutý úver v neprimeranej výške (68,83% ročná úroková sadzba predstavuje takéto dojednanie),
takémuto správaniu dodávateľa služby nemožno poskytnúť právnu ochranu. Je potrebné zdôrazniť,
že neprijateľné zmluvné podmienky sú vymedzené v ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka len
demonštratívnym, nie taxatívnym spôsobom. Preto v prípade preukázania dojednania neprijateľnej
zmluvnej podmienky, je potrebné ju považovať za neplatnú. Na uvedené nemá vplyv kvantifikácia
výpočtu odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, keďže výška úrokovej sadzby je obligatórnou
náležitosťou zmluvy o úvere a preto jej dojednanie musí spĺňať požiadavku primeranosti. Výška úrokovej
sadzby má svoj význam aj z hľadiska posúdenia zmluvy z hľadiska súladu s dobrými mravmi (podľa §
39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom). Výška zmluvných
úrokov za poskytnutie úveru fyzickej osobe nepodnikateľovi je teda významná z hľadiska posúdenie
tzv. civilnoprávnej úžery ale aj úžery z hľadiska noriem trestného práva. Podzákonná norma (nariadenie
vlády) upravuje celkovú výšku odplaty za poskytnutie úveru, nemôže však limitovať posudzovanie
platnosti zmluvy podľa noriem súkromného práva (v danom prípade Občianskeho zákonníka, keďže pre
spotrebiteľajevýhodnejšiaobčianskoprávnaúpravaposudzovaniasúladusdobrýmimravmivporovnaní
s obchodnoprávnou úpravou, s poukazom na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Pri posudzovaní platnosti zmluvy o úvere z hľadiska dodržania primeranosti dohodnutých úrokov za
poskytnutie úveru bolo prihliadané na úrokovú mieru obvykle požadovanú na finančnom trhu za úvery
v obdobných prípadoch. Výška úrokov za poskytnutie úveru prevyšujúca úroky obvykle požadované na
finančnom trhu za úvery poskytované spotrebiteľom predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a v
tejto prevyšujúcej výške úrokov za poskytnutie úveru ide o neplatné zmluvné dojednanie.
Vychádzajúc z úrokových mier úverov v rozhodnej dobe a to vo februári 2010, priemerná výška úrokovej
sadzbypredstavovala14,34%ročne.Priaplikáciiuvedenejúrokovejmiere,sprihliadnutímnadohodnutú
výšku úveru 1.493,73 eur (podľa úverovej kalkulačky) žalovaná bola povinná zaplatiť za poskytnutý úver
sumu 1.786,26 eur. Od uvedenej sumy bolo odpočítané čiastočné plnenie žalovanej, podľa tvrdenia
žalobcu vo výške 1.352,70 eur a v priebehu konania 182,56 eur.
Žalovanej bola preto uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 251 eur. Uvedená suma predstavuje
celkový zostatok dlhu žalovanej na základe uvedenej zmluvy. V prevyšujúce časti bola žaloba
zamietnutá.
Z dôvodu omeškania žalovanej s plnením dlhu žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z
omeškania. Zodpovednosť za omeškanie má objektívny charakter, vzniká bez ohľadu na zavinenie. Jej
dôsledkom je vznik povinnosti dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis a to navýšením 8 percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú
X.. Žalovaná je preto povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 251
eur od 27. 3. 2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 433,56 eur od 28.
8. 2012 do 26. 2. 2014, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 342,28 eur od 27. 2. 2014
do 26. 3. 2014. Úroky z omeškania boli priznané od preukázané vzniku omeškania s plnením dlhu,
t.j. od 28. 8. 2012 v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Žalobca neuniesol dôkazné bremenopreukázania tvrdenej skutočnosti, že k zosplatneniu celého dlhu došlo na základe uplatnenia práva
veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Predložený listinný dôkaz označený ako oznámenie o
zosplatnení zo dňa 9. 8. 2011 celým svojím obsahom vyzýval žalovanú na omeškanie s úhradou splátok
č. 15, 16, 17, spolu vo výške 273,84 eur, nie však na zaplatenie celého tvrdeného zostatku 788,02 eur.
Strata lehôt podľa občianskeho práva nenastáva automaticky. Uplatnený úkon vzťahujúci sa na stratu
lehôt musí spĺňať kvalifikovanú výzvu veriteľa adresovanú dlžníkovi. Jej obsahom je uplatnenie straty
lehôt a to tak, že si uplatňuje uvedené právo spolu s vyčíslením zostatku dlhu. Listina označená ako
oznámenie o zosplatnení len upozorňuje, že ak sa žalovaná dostane v budúcnosti do omeškania s
úhradou uvedených splátok o viac ako 3 mesiace, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Podľa
zmluvy o revolvingovom úvere konečná splatnosť dlhu mala nastať po uplynutí 30. splátky, t.j. 27. 8.
2012. Nasledujúcim dňom teda 28. 8. 2012 sa žalovaná preukázateľne dostala do omeškania s plnením
celého zostatku dlhu. Od uvedeného dňa preto žalobcovi ako veriteľovi boli priznané úroky z omeškania.
V súlade s ustanovením § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd povolil žalovanej na
zaplatenie dlhu mesačné splátky vo výške 100 eur, splatné vždy do 25.dňa kalendárneho mesiaca,
počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Bolo prihliadané na sociálne pomery
žalovanej, ktorým rozhodnutím žalobca vo svojich majetkových pomeroch nebude dotknutý. V prípade
nezaplatenia aj len jednej splátky žalovaná môže stratiť výhodu splátok a vznikne jej povinnosť zaplatiť
dlh jednorázovo.
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd konane čiastočne zastavil o sumu 182,56
eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 1. 1. 2012 do zaplatenia z dôvodu čiastočného späťvzatia
žaloby žalobcom v tejto časti. Žalobcovi prislúchal tento dispozitívny úkon, pričom súhlas žalovanej sa
nevyžadoval, keďže k späťvzatiu došlo pred začatím pojednávania.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého ustanovenia, žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná vznikol nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi v konaní neúspešnému. Úspech žalobcu predstavoval 32% (251 eur), v ktorej
časti bola neúspešná žalovaná. Úspech žalovanej predstavoval 68% (537,02 eur), v ktorej časti bol
neúspešný žalobca. Pomer úspechu a neúspechu tak predstavoval vznik nároku žalovanej na náhradu
trov konania vo výške 36%. Z dôvodu, že žalovaná si náhradu trov konania neuplatňovala, súd rozhodol
tak, že žalovanej sa nepriznáva náhrada trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.