Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. november 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/100/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112218151
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2112218151.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Katarínou Batisovou v právnej veci navrhovateliek: 1/ G. U.,

Q.. X.X.XXXX, U. H. XXXX/XX, W., 2/ X. Š.X., Q.. X.X.XXXX, U. R. X, U., 3/ F. W., Q.. X.X.XXXX, U.
X. XX, U., všetky zastúpené: Advokátska kancelária JUDr. Edit Balážiková s.r.o., so sídlom Jesenského
231/5, Partizánske, IČO: 47 239 948, proti odporcovi: J.. J. W., Q.. XX.XX.XXXX, U. F. XX, O., toho času
na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou: H.. J. U., T. Y. Ú. K.É. Y. R., o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, vedenom na Okresnom úrade W., katastrálny
odbor pre k.ú. O. a to rodinný dom súp. č. XXX, stojaci na parc. č. XXXX, parcela reg. "C" č. XXXX

o výmere 332 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. "C" č. 1236 o výmere 23 m2 - zastavané
plochy a nádvoria, parc. reg. "C" č. 1237 o výmere 345 m2 - záhrady a parc. reg. "E" č. 984 /291 o
výmere 14 m2 - zastavané plochy a nádvoria patria do dedičstva po nebohom N. U., Q.. XX.XX.XXXX,
N..Č.. XXXXXX/XXX, zomrelom X.X.XXXX, naposledy bytom F. XXX/XX, O. a po nebohej F. U., N.. K.,
Q.. XX.X.XXXX, N..Č.. XXXXXX/XXX, zomrelej XX.X.XXXX, naposledy U. F. XXX/XX, O..

II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľkám 1 až 3 náhradu trov právneho zastúpenia v sume 936,16

Eur a náhradu iných trov konania v sume 132,50 Eur k rukám právnej zástupkyne navrhovateliek 1 až
3, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia, dnes už nebohí N. U. G. F. U. sa návrhom zo dňa 7.9.2012 doručeným tunajšiemu súdu
dňa 12.9.2012 domáhali určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností
(vrátenie daru) a náhrady trov konania.

Počas konania došlo k úmrtiu pôvodných navrhovateľov a tak súd ďalej konal s právnymi nástupcami
navrhovateľov.

Súd uznesením zo dňa 10.10.2014, č.k. 17C/100/2012-119 pripustil zmenu návrhu tak, že bude
rozhodovať o nasledovnom petite: „Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, vedenom na Okresnom úrade
W., katastrálny odbor pre k.ú. O. a to rodinný dom súp. č. XXX, stojaci na parc. č. XXXX, parcela reg.
„C“ č. 1235 o výmere 332 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. „C“ č. 1236 o výmere 23 m2
- zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. „C“ č. 1237 o výmere 345 m2 - záhrady a parc. reg. „E“ č.
984 /291 o výmere 14 m2 - zastavané plochy a nádvoria patria do dedičstva po nebohom N. U., Q..

XX.XX.XXXX, N.: XXXXXX/XXX, zomrelom X.X.XXXX, naposledy bytom F. XXX/XX, O. a po nebohej
F. U., N.. K., Q.. XX.X.XXXX, N.: XXXXXX/XXX, zomrelej XX.X.XXXX, naposledy bytom F. XXX/XX, O..
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľkám v 1. až 3. rade trovy konania.“Počas konania uznesením tunajšieho súdu zo dňa 16.7.2013, č.k. 17C/100/2012 - 63 bola odporcovi
ustanovená opatrovníčka H.. J. U. na konanie, nakoľko šetrením bolo zistené, že odporca sa v mieste
trvalého bydliska nezdržiava a jeho pobyt nie je známy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateliek, výsluchom svedkov G. U., J. J. G. X. X., oboznámil
sa s odstúpením od darovacích zmlúv s výzvou na vrátenie daru zo dňa 8.3.2012, s doručenkou (č.l.
12), Darovacou zmluvou a dohodou o vecnom bremene zo dňa 7.10.2011, Darovacou zmluvou zo dňa
14.2.2011, s výpisom z listu vlastníctva č. XXX, s úmrtným listom N. U., s úmrtným listom F. U., keď

dňa 14.11.2014 pojednával v neprítomnosti opatrovníčky odporcu v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Navrhovatelia uviedli, že darovacími zmluvami uzatvorenými medzi účastníkmi konania (pôvodní
navrhovatelia), ktorých vklad bolo povolený Správou katastra W. pod číslom V 790/11 - v.z. 110/11 a
pod číslom V 5330/11 - v.z. 473/11, previedli navrhovatelia zo svojho bezpodielového spoluvlastníctva

manželov do výlučného vlastníctva odporcu, svojho vnuka nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese W.,
obec O., k.ú. O., zapísané na LV č. XXX vedenom Správou katastra W.. Darovacou zmluvou, ktorej
vklad bol povolený pod V 5330/11 - v.z. 473/11, bolo zároveň v prospech navrhovateľov zriadené vecné
bremeno spočívajúce v ich bezplatnom doživotnom práve užívania týchto nehnuteľností. Písomným
podaním - listom zo dňa 8.3.2012, ktorý bol odporcovi doručený dňa 2.4.2012, navrhovatelia v súlade

s § 630 Občianskeho zákonníka vyzvali odporcu na vrátenie daru, nakoľko sa k členom ich rodiny, k
ich dcéram, správal tak, že tým sústavne hrubo porušoval dobré mravy. Hrubé porušovanie dobrých
mravov videli navrhovatelia v sústavnom nevhodnom správaní sa odporcu k ich dcéram, tetám odporcu.
Odporca sa k nim hrubo a neúctivo správal, vyhrážkami im bránil v styku s navrhovateľmi, v návštevách
predmetnej nehnuteľnosti, čo navrhovatelia znášali psychicky ťažko. Tým, že odporca bránil svojim

tetám v styku s navrhovateľmi, výrazne obmedzoval aj navrhovateľov, keďže tieto sa o nich starali,
pomáhali im, zabezpečovali všetky úkony súvisiace s návštevami lekárov, zabezpečením zdravotnej
starostlivosti, ako aj nevyhnutných životných potrieb - nakupovali im potraviny a iné potreby pre
domácnosť.

Opatrovníčka odporcu sa k návrhu nevyjadrila.

Navrhovateľka 1 (právna nástupkyňa navrhovateľov) uviedla, že odporca po uzavretí darovacích zmlúv
zmenil svoje správanie aj voči pôvodným navrhovateľom, aj k ich dcéram, správal sa majetnícky, bránil
jej v styku s rodičmi, aj sa jej vyhrážal. Navrhovateľom mizli peniaze, ktoré dostali ako dôchodok. Potom

sa vybavilo navrhovateľom, aby im dôchodok chodil na účet. Po doručení listu o vrátenie daru, odporca
chcel nehnuteľnosť vrátiť, potom však žiadal peniaze a neskôr odišiel na neznáme miesto. Odporcu sa
bála, správal sa k nej arogantne.

Navrhovateľka 2 (právna nástupkyňa navrhovateľov) uviedla, že odporca pôvodnému navrhovateľovi 1

na Vianoce roku 2011 ublížil tak, že mal tento rozbitú hlavu a to kvôli tomu, že sa mu nechcel dať oholiť.
Večer keď došla o 21.30 hod. ešte darcovia nemali ani večeru. Posielal jej sms, že si neželá, aby chodila
svojich rodičov navštevovať. Odporca im tiež kradol dôchodok. Výdavky súvisiace s domov nehradil a
tvrdil, že platiť nemá prečo, keďže v dome nebýva. Odporca sa jej tiež slovne vyhrážal. Mala strach,
žeby odporca ublížil darcom, nakoľko bol agresívny, darcu aj fyzicky napadol a na darkyňu kričal.

Navrhovateľka 3 (právna nástupkyňa navrhovateľov) uviedla, že neprimerané správanie u odporcu sa
prejavilo v čase, keď sa mu prestalo dariť a bol vyhostený z Českej republiky. Aj ju slovne napádal. Mal
prinútiť darkyňu k podpisu jednej z darovacích zmlúv a na výlete dal darcom podpísať ďalšiu darovaciu
zmluvu, pričom darcovia nevedeli čo podpisovali. Na darkyňu kričal a keď ho už nechcela počúvať,

urobila to čo chcel. Bála sa odporcu a darkyňa jej hovorila, že sa tiež bojí odporcu.

Svedok G.Q. U. uviedol, že odporca sa k navrhovateľke 1 a jej rodičom (pôvodným navrhovateľom)
správal veľmi zle. Odkedy sa odporca stal vlastníkom nehnuteľností, bránil mu aj navrhovateľkám vo
vstupedonehnuteľnosti.Keďonsámvdomeopravovalodpad,videlakoodporcanapadolnavrhovateľku

1 a dal aj jemu facku, čo sama darkyňa videla a mala slzy v očiach. Vie o tom, že nebohá darkyňa sa ho
bála a odporca sa navrhovateľke 1 vyhrážal cez sms správy ako aj telefonicky. Dokonca ich vyhadzoval
z domu. Odporca sa zmenil od októbra 2011. Odporca darcom nepomáhal.Svedkyňa J. J. uviedla, že vie o tom, že odporca svojho dedka (darcu) sotil a tento si rozbil hlavu.
Zabraňovalnavrhovateľkám,abychodilinavštevovaťsvojichrodičov,vykrikoval,žejetojehodom.Obaja
darcovia chodili k nej vyplakávať a vedeli, že spravili chybu, keď darovali vnukovi dom. Videla ako

odporca kričal. Keď začal darcom chodiť dôchodok na účet, odporca začal byť neznesiteľný. Videla ako
navrhovateľke 1 bránil vstup do domu. Odporca bol u nej aj doma s tým, aby navrhovateľkám odkázala,
že nech do jeho domu nikto nechodí. Odporca sa o svojich starých rodičov vôbec nestaral a keď nemal
prístup k ich dôchodku, tak ich ani nenavštevoval.

Svedkyňa X. X. uviedla, že odporca svojich starých rodičov využíval. A keď dostal dom, prestal ich aj
navštevovať. Videla ako odporca svoju babku udrel po ruke. Odporca dedka zase oblial vodou a sotil
tak, že si rozbil hlavu. Darkyňa jej stále hovorila, že odporcovi nechceli darovať dom, len chceli, aby mal
kde bývať. Odporca nenávidel svoje tety (navrhovateľku 1 a navrhovateľku 2). A odporca jej hovoril, že
jeho tety a starých rodičov musí zničiť. Navrhovateľkám bránil navštevovať svojich rodičov a dokonca
kvôli tomu raz zavolal aj policajtov.

Právna zástupkyňa navrhovateliek na poslednom pojednávaní zdôraznila, že bolo nesporne
preukázané, že odporca sa voči právnym predchodcom ako aj k navrhovateľkám správal tak, že hrubo
porušoval dobré mravy ako to má na mysli Občiansky zákonník a jeho ustanovenie § 630. Právni
predchodcovia vykonali platné odstúpenie od darovacej zmluvy zo dňa 8.3.2012 podľa hmotného

práva. Táto výzva bola odporcovi doručená 2.4.2012. Po smrti právnych predchodcov navrhovateľky
rešpektovali ich vôľu a tak vstúpili ako právne nástupkyne do konania, čím je daná ich aktívna
legitimácia. Dôkazná spôsobilosť v tomto spore je obmedzená, nakoľko odstupujúci už nežijú, avšak §
630 Občianskeho zákonníka bol naplnený. Odporca hrubo porušoval dobré mravy pred smrťou právnych
predchodcov navrhovateliek, takisto bola splnená aj trojročná lehota na podanie žaloby.

Z Darovacej zmluvy a Dohode o vecnom bremene zo dňa 7.10.2011 súd zistil, že nebohí N. U. G. F. U.
akodarcoviaaoprávnenízvecnéhobremena,aodporcaakoobdarovanýapovinnýzvecnéhobremena,
uzavreli zmluvu predmetom ktorej bolo darovanie a zriadenie vecného bremena k nehnuteľnostiam v
katastrálnom území O., zapísané na LV č. XXX: rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavený na parc.č.

XXXX a pozemky, parcela registra C, parc.č. XXXX, o výmere 332 m2, zastavané plochy a nádvoria,
parc.č. XXXX, o výmere 23m12, zastavané plochy a nádvoria a parc.č. XXXX o výmere 345 m2. Záhrady
a pozemky, parcely registra E, parc.č. XXX/XXX o výmere 14m2, zastavané plochy a nádvoria v podiele
2/3. V článku IV. sa účastníci zmluvy dohodli, že sa zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v práve
doživotného bezodplatného užívania predmetných nehnuteľností v prospech darcov.

Z Darovacej zmluvy zo dňa 14.2.2011 súd zistil, že nebohí N. U. G. F. U. ako darcovia a odporca ako
obdarovaný uzavreli zmluvu predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností v katastrálnom území O.Í.,
zapísané na LV č. XXX: rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavený na parc.č. XXXX a pozemky, parcela
registra C, parc.č. XXXX, o výmere 332 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXXX, o výmere

23m12, zastavané plochy a nádvoria a parc.č. XXXX K. výmere 345 m2. Záhrady a pozemky, parcely
registra E, parc.č. XXX/XXX o výmere 14m2, zastavané plochy a nádvoria v podiele 1/3.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie O. zo dňa 7.9.2012 súd zistil, že odporca
je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, vedenom na Okresnom úrade W.,

katastrálny odbor pre k.ú. O. a to rodinného domu súp. č. XXX, stojaceho na parc. č. XXXX, parcela
reg. „C“ č. 1235 o výmere 332 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. „C“ č. 1236 o výmere 23
m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. „C“ č. 1237 o výmere 345 m2 - záhrady a parc. reg. „E“
č. 984 /291 o výmere 14 m2 - zastavané plochy.

Z výzvy na vrátenie daru zo dňa 8.3.2012, ktorú odporca prevzal dňa 2.4.2012 súd zistil, že pôvodní
navrhovatelia vyzvali odporcu, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy im vrátil dar nadobudnutý na
základe darovacích zmlúv, ktorých vklad bolo povolený Správou katastra W. pod číslom V 790/11 - v.z.
110/11 a pod číslom V 5330/11 - v.z. 473/11, pretože sa k nim ako aj k ich dcéram správal hrubo, vyhrážal
sa im a zakazoval im vstup do rodinného domu.

Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 26D/714/2013 a 26D/802/2013 vyplýva, že právnymi nástupcami po
nebohých darcoch sa stali navrhovateľky uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia.Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (§ 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku) je existencia

naliehavého právneho záujmu. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude spravidla vtedy,
ak by bez tohto určenia žalobcovo právo bolo ohrozené alebo kde by bez tohto požadovaného určenia
sa stalo jeho právne postavenie neistým.

Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú
vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí

podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa
skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.

Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3

Občianskeho zákonníka).

Keďže bola preukázaná existencia naliehavého právneho záujmu, súd sa ďalej zaoberal
hmotnoprávnymi otázkami.

Občiansky a ani iný právny predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Napriek tomu je nimi možné
rozumieť súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú
nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdielané rozhodujúcou časťou spoločnosti a
majú povahu noriem základných. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje len také
závadné konanie obdarovaného voči darcovi, alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu

a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu taktiež nie je akékoľvek nevhodné správanie
obdarovaného, ale také chovanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno
kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Obvykle ide o porušenie značnej intenzity alebo o

porušovanie sústavné a to, či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci
a pod. Nie každé chovanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného
správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi naplňuje znaky ustanovenia § 630 Občianskeho
zákonníka. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel
konkrétnymchovanímobdarovaného,ktoréhostupeňzávažnostijehodnotenýpodľaobjektívnychkritérií

a nielen podľa subjektívneho názoru darcu.

Účinky právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru nastávajú jeho doručením obdarovanému.
Občiansky zákonník neustanovuje žiadne náležitosti výzvy k vráteniu daru, ani jej obsah. Výzvu na
vrátenie daru je nutné posudzovať z hľadiska všeobecných náležitostí právneho úkonu ako prejavu vôle

podľa ustanovení § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka.

V predmetnej veci mal súd po vykonanom dokazovaní preukázané, že darovacími zmluvami zo dňa
7.10.2011 a dňa 14.2.2011, darovali nebohí N. U. G. F. U. odporcovi nehnuteľnosti v katastrálnom
území O. bližšie uvedené vo výroku rozsudku, a zároveň bolo zriadené vecné bremeno doživotne

a bezodplatne užívať predmetné nehnuteľnosti. Súd po ich smrti konal s právnymi nástupcami
navrhovateľov uvedených v záhlaví tohto rozsudku, pretože bolo preukázané, že títo vstúpili do ich práv
a povinností. Súd mal výpoveďami všetkých navrhovateliek ako aj svedkov preukázané, že odporca sa
o svojich starých rodičov, ktorí mu darovali nehnuteľnosti vôbec nestaral, bral im peniaze, dokonca im
aj fyzicky ublížil. Takisto hrubo sa správal aj k navrhovateľkám, t.j. dcéram darcov, bránil im v styku s ich

rodičmi a zakazoval im vstup do nehnuteľnosti. Všetci zhodne uviedli, že správanie odporcu sa zmenilo
po tom ako získal predmetné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva. S poukazom na takéto správanie sa
odporcu, potom došlo k výzve na vrátenie daru odporcom.Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, darca má právo domáhať sa vrátenia daru
na základe určitých právnych skutočností, a to hrubé porušenie dobrých mravov správaním sa
obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, a jednostranný právny úkonu darcu adresovaný

obdarovanému. Pre zánik darovacieho vzťahu je potrebné, aby darca urobil jednostranný právny
úkon smerujúci k obdarovanému, a to výzvu ktorou sa domáha vrátenia daru. Doručením výzvy
obdarovanému dochádza k zániku vzťahu medzi darcom a obdarovaným, a to okamihom doručenia
výzvy. Jednostranný právny úkon darcu ktorým sa domáha vrátenia daru voči obdarovanému, je
teda tou právnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje, že momentom, keď prejav vôle ktorým sa darca

domáha vrátenia daru, dôjde do sféry obdarovaného, obnovuje sa vlastnícke právo darcu, pretože týmto
okamihom zanikne právny vzťah z darovania.

V predmetnej veci mal súd preukázané, že navrhovatelia (pôvodní) vyzvali odporcu na vrátenie daru
listom zo dňa 8.3.2012, z ktorého je nepochybné vrátenia ktorých konkrétnych nehnuteľností sa
domáhajú, z akého dôvodu, a v akej lehote, keď navrhovatelia považovali správanie sa odporcu za hrubé

a nevďačné. Odporcovi bola táto výzva riadne doručená o čom svedčí doručenka podpísaná odporcom.
Napriek tomu však darované nehnuteľnosti v stanovenej lehote nevrátil, preto sa navrhovatelia svojim
návrhom domáhali vrátenia daru. Keďže počas konania došlo k úmrtiu darcov, súd pripustil aj zmenu
návrhu v zmysle výroku uvedené v rozsudku. Právo žiadať vrátenie daru je osobným právom darcu,
ktoré zaniká smrťou. Keďže k zrušeniu darovania došlo ešte počas života darcov, právne nástupkyne

tak vstúpili do ich práv a povinností a súd s nimi pokračoval v konaní.

Súd sa v rámci dokazovania zaoberal aj dôvodmi ktoré viedli darcov k tomu, že o vrátenie daru odporcu
požiadali, teda tým, či došlo k takému správaniu odporcu, ktorým by hrubo porušil dobré mravy. Pritom
za hrubé porušovanie dobrých mravov treba považovať ich porušenie značnej intenzity alebo sústavné

porušovanie, a to či už fyzickým násilím, hrubými vyhrážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod.
nevyžaduje sa, aby konanie obdarovaného muselo dosiahnuť intenzitu trestného činu.

Navrhovatelia vnímali správanie sa odporcu ako hrubý nevďak s tým, že sa ich dcéram aj vyhrážal a
zabraňoval im v styku s nimi, pričom sa jednalo o sústavné vyhrážky.

Úprava § 630 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na správanie tých vlastníkov, ktorí nadobudli majetok
obdarovaním. Ich zákonom určenou povinnosťou je dodržiavať dobré mravy v správaní voči darcovi a
členom jeho rodiny, pretože existencia vlastníctva obdarovaného k darovanej veci je podmienená tým,
že obdarovaný sa k darcovi a členom jeho rodiny bude správať určitým spôsobom, a to v zákonom

určenej kvalite. Pritom právnou úpravou § 630 Občianskeho zákonníka sa ustanovuje práve sankcia za
porušenie podmienok, ktoré obdarovaný musí dodržať voči darcovi, a tou sankciou je vrátenie daru.

V predmetnej veci mal súd preukázané naplnenie skutočností, ktoré viedli k zániku darovacieho vzťahu,
a to jednostranný právny úkon adresovaný odporcovi, ktorým darcovia odvolali poskytnutý dar a žiadali

o jeho vrátenie, ako aj nevhodné správanie sa odporcu, ktoré viedlo k odvolaniu daru, spočívajúce v
tom, že tento fyzicky napadol darcov, slovne sa dcéram darcov vyhrážal, pričom jednu z nich aj fyzicky
napadol, bral darcom peniaze, o darcov sa nestaral, nejavil o nich po obdarovaní žiaden záujem a prestal
ich aj navštevovať. Pritom súd považoval správanie sa odporcu aj za správanie hrubo porušujúce dobré
mravy, aj za správanie, ktorým dochádza k porušovaniu dobrých mravov dlhodobo, prípadne sústavne.

Z toho dôvodu, keď darcovia vyzvali odporcu na vrátenie daru, pričom odporca tak doposiaľ neučinil, aj
keď bol povinný dar vrátiť, za splnenia vyššie uvedených podmienok súd dospel k záveru, že návrh je
dôvodný, a je potrebné mu vyhovieť.

Je potrebné zdôrazniť, že odporcovi bolo doručené uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa

19.9.2012,č.k.17C/100/2012-14,ktorýmsanariadilopredbežnéopatrenietak,žesazakázaloodporcovi
nakladať s nehnuteľnosťami uvedenými vo výroku rozhodnutia a to až do uplynutia lehoty 30 dní od
vykonateľnosti rozhodnutia v predmetnej veci, v ktorej sa návrhu vo veci samej vyhovel. Čiže odporca
vedel, že konanie o vrátenie daru na súde prebieha, proti tomuto uzneseniu však odvolanie nepodal.
A následne sa zdržiaval na neznámom mieste a preto mu súd ustanovil opatrovníčku na konanie. Súd

zdôrazňuje, že aj táto nečinnosť odporcu má svoju výpovednú hodnotu vo vzťahu k predmetu konania.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešným
navrhovateľkám priznal právo na náhradu právneho zastúpenia a to za nasledovné úkony právnejpomoci, prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd dňa 12. 09. 2012 (návrh vo veci samej, návrh
na vydanie predbežného opatrenia), účasť na pojednávaniach dňa 26. 09. 2013, dňa 10.10.2014 a dňa
14.11.2014, písomné podanie zo dňa 17. 5. 2012, 3 x 58,69 Eur, 1 x 60,07 Eur, 2 x 61,87 Eur, 3 x režijný

paušál 7,63 Eur, 1 x režijný paušál po 7,81 Eur, 2 x režijný paušál po 8,04 Eur, náhrada za stratu času
- prem. čas Partizánske - Trnava a späť 26.9.2013, 10.10.2014, 14.11.2014 - 6 x 13,01 Eur, 6 x 13,40
Eur, 6 x 13,40 Eur, náhrada cestovného Partizánske - Trnava a späť, spotreba PHM dňa 26.9.2013:
6/100 x 170 km x 1,4 Eur = 14,28 Eur, spotreba PHM dňa 10.10.2014: 6/100 x 170 km x 1,326 Eur =
13,53 Eur, spotreba PHM dňa 14.11.2014: 6/100 x 170 km x 1,320 Eur = 13,47 Eur, základná náhrada

za použitie MV - 1 km á 0,183 Eur, Partizánske - Trnava a späť: 170 km x 0,183 = 31,11 Eur, účasť na
3 pojednávaniach = 3x 31,11 = 93,33 Eur a 20 % DPH v sume 156,03 Eur (780,13 Eur x 0,20), spolu
v sume 936,16 Eur, podľa §§ 11 ods. 1, 15, 16, 17, 18 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení platnom ku dňu vykonania úkonu a na náhradu iných trov konania spočívajúcich v zaplatení
súdneho poplatku za návrh vo veci samej vo výške 99,50 Eur a súdneho poplatku za návrh o vydanie

predbežného opatrenia vo výške 33 Eur (spolu 132,50 Eur).

Súd nepostupoval podľa § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky a základnú sadzbu tarifnej odmeny neznížil o
50%, pretože napriek tomu, že právna zástupkyňa zastupovala najprv dvoch navrhovateľov, neskôr tri
navrhovateľky, uplatnila si odmenu len za zastupovanie v podstate jednej osoby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.