Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. november 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010013
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6714010013.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., a prísediacich

AnnyPivoluskovejaMárieGreguškovej,vtrestnejveciobžalovanejS.D.aobžalovanéhoL.F.,prezločin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 03. 11. 2014 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaná 1/ S. D.Á., rod. D., nar. XX. XX. XXXX v Č. X., trvale bytom B., Š. XXX/XX, prechodne bytom
B., F. A. XX,

obžalovaný 2/ L. F., nar. XX. XX. XXXX v B., trvale bytom B., P. Š. XXX/XX, prechodne bytom B., Š. XX,

uznávajú sa za vinných, preto že

po predchádzajúcej vzájomnej dohode, v presne nezistenom období od 07. septembra 2011 do 28.
augusta 2012, po predchádzajúcich telefonických dohodách a taktiež aj po osobných stretnutiach s

poškodeným P. Z. v mestách Z., I. a Q. G. v Č. X. a taktiež aj v mestách I., J. a Y. v S. X., pod rôznymi
vymyslenými zámienkami, vylákali od P. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P.E. XXX/XX, K., Z. X, Č. X.,
finančnúhotovosťspoluvovýške129.922,45Eur,ktorúP.Í.Z.včiastočnýchúhradách,vzmyslepokynov
obvinených odovzdal buď osobne obvineným, taktiež aj zaslaním finančných hotovostí prostredníctvom
spoločnosti Western Union v zmysle pokynov S. D. a rovnako aj na účt č. XXXXXXXX/XXXX vedený
v OTP Banke, a.s. a účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v SLSP, a.s., pričom uvedené finančné
prostriedky použili pre vlastnú potrebu a do dnešného dňa poškodenému ani len časť poskytnutých
prostriedkov nevrátili, čím uvedeným konaním spôsobili P. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. XXX/

XX, K., Z. X, Č. X., škodu vo výške 129.922,45 Eur,

teda

spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu, a

spôsobili tak na cudzom majetku značnú škodu,

čím spáchali

zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20

Trestného zákona.Za to sa odsudzujú:

Obžalovaná S. D.

Podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona § 38 ods. 2, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 a § 46 Trestného zákona na
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zrušuje výrok o treste uložený obžalovanej S. D. trestným
rozkazomOkresnéhosúduZvolensp.zn.1T/47/2013zodňa25.03.2013,právoplatnýdňa11.05.2013,

ktorým bol obžalovanej uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovaný L. F.

Podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. b), písm. d), písm. j), písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3, §
39 ods. 1 ods. 3 písm. e), § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaná S. D. povinná nahradiť poškodenému P. Z., nar.
XX.XX.XXXX v G. I., trvale bytom P. XXX/XX, K., Z. X, Č. X., spôsobenú škodu vo výške 129.914,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal dňa 15. 01. 2014 na tunajší súd pod sp. zn.

2Pv/500/12/6611 obžalobu na S. D. a L. F. pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a)
Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Obžalovaný L. F. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil
vyhlásenie o tom, že nepopiera spáchanie skutku. Po tomto vyhlásení obžalovaný kladne odpovedal

na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, prokurátor preto
v súlade s § 257 ods. 6 Trestného poriadku navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Vzhľadom na
súhlasné stanovisko prokurátora a obhajcu obžalovaného súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku
prijal vyhlásenie obžalovaného, a v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie
v rozsahu, v akom obžalovaný nepoprel spáchanie skutku nevykoná, a vykoná len dôkazy súvisiace s

výrokom o treste, náhrade škody alebo o ochrannom opatrení.

Obžalovaná S. D. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravila
vyhlásenie o tom, že je nevinná. V rámci svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení
uviedla, že k tej sume 129.000,- Eur nemá slov, videla peniaze, ale len pohyby na účtoch, ona bola

s poškodeným vo vzťahu, milovala ho, on jej tie peniaze dával, brala to ako dary. Poškodený vedel,
že je na tom zle, aj že má dcéru. Taktiež ju poškodený požiadal, aby otvorila účet v banke, ale na
niekoho iného, ona ten účet otvorila na pani D.. Poškodený si potom pre tie peniaze chodil, vravel jej,
aby mu ich dala, a začal ju potom urážať, ich vzťah išiel preto dole vodou. Poškodený prišiel sám, tie
peniaze si aj sám bral, o čom ale ona nemá žiadny doklad. Odkiaľ má peniaze jej nepovedal, keď sa

ho na to pýtala, začal jej nadávať, urážať ju, že je husa pitomá. Odkiaľ mal teda poškodený peniaze jejnepovedal, ale on si ich vybral späť. Na to však nemá svedka, ale to, že poškodenému nič nedlží, si dala
potvrdiť u notára v Q. G., o čom svedčí čestné vyhlásenie. V ňom sa aj uvádza, že budú len priatelia.
Potom jej poškodený začal posielať SMS správy, že ju zabije, vyhrážal sa jej smrťou, že keď ho opustí,

tak že zomrie. Taktiež ju vylákal do Č. X., kde bola znásilnená, o čom má aj dôkazy, ale nemala ich
na hlavnom pojednávaní u sebe. Zrejme aj poškodený bol do tohto zapletený. Ďalej uviedla, že stačí
výpoveďchlapca,ktorýjejejpríbuzným,aktorýjechorý.L.F.bolsňoupárkrátavlastnekryljejmilenecký
vzťah. Ona ho poškodenému predstavila ako L. F., nie ako pána Š.. Nevie prečo sa teda predstavoval
ako Š.. Poškodený chodil často na S., ona si za tie peniaze vlastne nemohla nič kúpiť, keď si niečo

kúpila, tak ju začal poškodený urážať, že je kráva, mával výkyvy nálady, škaredo jej nadával, nechcel
jej povedať čo robí, ani čím sa živí. Poškodený vedel, že berie peniaze, ktoré mali byť na ich spoločný
dom, v rýchlosti si teda dala spraviť doklad, čestné vyhlásenie, že poškodenému všetky peniaze vrátila.
Takú sumu, ktorá je uvedená v obžalobe, vôbec nevidela. Ak mal poškodený na Slovensku iné aktivity,
tak nie s ňou. Na záver uviedla, že má jednoročnú dcéru, momentálne je na materskej, taktiež má 15
ročnú dcéru, ktorá je síce zverená do starostlivosti jej matke, ale žije u nej. Mesačne dostáva 220,- Eur

materskú, priateľ, ktorý s ňou žije, jej platí nájom. To čo obžalovaná hovorí nie ej výmysel, má k tomu
SMS správy, musela si zmeniť telefónne číslo. To znásilnenie v Č. X. ešte nie je ukončené.

Na otázku prokurátora, kedy sa zoznámila s poškodeným, obžalovaná uviedla, že sa s ním zoznámila v
Z., kam chodila za rodinou, stretli sa poškodeným a ten ju oslovil a pozval na kávu. Nie je pravda, že sa

stretli kvôli nejakému bytu. Poškodený jej bol sympatický, bol starší, myslela si, že jej bude oporou, dary,
ktoré jej dával, si myslela že jej dáva zo srdca. Nechcel jej ale povedať čo robí, nechcel ju ani predstaviť
jeho rodine. Tie peniaze chodil od nej brať späť, dal jej ich a vzal si ich naspäť, teda nevie, či fungovala
ako práčka. Keď sa ho opýtala, prečo to robí, povedal jej že je pitomá kráva a že to nie je jej vec.

Na otázku prokurátora, či niekedy povedala poškodenému, že má chorú matku a že potrebuje peniaze,
obžalovaná uviedla, že poškodenému hovorila, že je sama, že má chorú matku, že sa nemá dobre, a
že jej finančná situácia je zlá. Poškodený jej posielal cez Western Union peniaze, na tých potvrdenkách
je uvedené dar, alebo pomoc v núdzi. Pokiaľ by poškodený nechcel, nemusel jej tie peniaze dávať.

Na otázku prokurátora, ako skončil jej vzťah s poškodeným, obžalovaná uviedla, že skončil v podstate
tak, že ona si musela zmeniť telefónne číslo, stále ju urážal, chcel, aby sa k nemu vrátila, ona sa s
ním chcela rozísť v dobrom, poškodený vedel, že si tie peniaze bral späť, ona ho k ničomu nenútila, on
je svojprávny, mali ostať priateľmi. Poškodený sa jej ale vyhrážal smrťou, ona ani neviem, prečo je tu,
prečo ju udal. Vylákal ju do Č., kde bola sfetovaná, dali jej niečo do nápoja, bola unesená a znásilnená,

o čom má dôkazy.

Na otázku prokurátora, či vie niečo o investíciách poškodeného do rodinného domu v B., obžalovaná
uviedla, že o tom nevie, nevie o žiadnych bočných aktivitách poškodeného.

Na otázku prokurátora, či niekedy posielala poškodenému e-mail pod iným menom, obžalovaná uviedla,
že nie, ona ani nevie robiť s počítačom, nemá ukončené ani stredné vzdelanie.

Obžalovaný L. F. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že on bol s obžalovanou S.
D. jedenkrát, vtedy mala narodeniny, išla za poškodeným, pričom videl, ako sa držali za ruky, aj sa tak

milo k sebe správali, vraveli si že láska moja, chrobáčik. On sa jej pýtal, prečo to robí, keď žije s jeho
bratom, na čo mu obžalovaná povedala, aby to nikomu nevravel, za to mu dala nejaké peniaze, ktoré
zobral, pretože nemali čo jesť. Druhýkrát mu obžalovaná S. D. povedala, aby šiel za poškodeným niečo
zobrať, poškodený mu dal bielu obálku, on nevedel, že sú tam peniaze, a ďalej nevie čo bolo. Tiež mu
ešte nejakí cigáni platili, aby kúpil karty do mobilu, za to mu dali 50,- Eur. On ani nevedel o čo ide. Keď

mu prišiel domov papier zo súdu, tak ho to položilo. On za celý jeho život videl dokopy maximálne tak
1.000,- Eur, sumu uvedenú v obžalobe nikdy nevidel. Na záver uviedol, že tam nemal chodiť, nevedel
o čo ide. On nič zlé neurobil, požiadal, aby mu poškodený odpustil. Má manželku, už sú spolu druhý
rok, žije ako normálny človek, aj pracuje, dostal už aj výplatu, o čom predložil aj listinné dôkazy. Chce
žiť so svojou ženou, aj sa chodieva modliť.

Na otázku prokurátora, koľkokrát sa stretol s poškodeným, obžalovaný uviedol, že on bol za ním
jedenkrát spolu so S. D., potom asi ešte trikrát. Poškodenému vravel, že ho posiela S., a on mu vravel
že dobre, aby už rýchlo šiel a ponáhľal sa. On sa poškodenému predstavil ako Oláh, dal mu v kaviarnipredo neho nejaký papier a mal sa podpísať inak, ale už si nepamätá aké meno to bolo. S poškodeným
sa stretol konkrétne v Č. v I., potom tiež v Č., asi tiež v I., on bol ale ticho, poškodený mu len dal peniaze,
dal mu aj nejaké české koruny, ktoré si zamenil za eurá. Jemu vraveli, že má byť ticho, aby sa do ničoho

nestaral, nepamätá si už ale presne kto mu to hovoril, ale boli to nejakí ľudia s autom na lučeneckých
značkách. Tiež od neho chceli číslo na poškodeného.

Na otázku prokurátora, či s poškodeným aj telefonoval, obžalovaný uviedol že spolu volali, poškodený
mu povedal, aby prišiel pre peniaze, ešte sa bavili o otcovi obžalovaného, ktorý je ale mŕtvy. Potom za

ním prišli aj nejakí cigáni, tí ho chodili namotávať, aby išiel za poškodeným do Č..

Na otázku prokurátora, kto platil cesty do Č. X., obžalovaný uviedol, že ich platila obžalovaná S. D.,
jedenkrát tam aj prespali na hotely.

Na otázku prokurátora, či niekedy poškodenému klamal, či mu uvádzal nejaké skutočnosti, ktoré neboli

pravdivé, obžalovaný uviedol, že on len vravel, čo mu kázali hovoriť, obžalovaná S. D. mu vravela, aby
poškodenému nehovoril, že ona žije s jeho bratom.

Na otázku prokurátora či sa niekedy s poškodeným rozprávali o dôvodoch, prečo má poškodený poslať
peniaze, obžalovaný uviedol, že si spomína, že bola reč o nejakom byte, oni chceli kúpiť nejaký byt, ale

nevie, kto mu to kázal povedať. Poškodený mi len dal obálku a vravel aby rýchlo išiel.

Na odstránenie rozporov sa podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní prečítala
časť zápisnice o výsluchu obžalovaného z prípravného konania zo dňa 10. 12. 2013 (čl. 375), v ktorej
obžalovaný uviedol, že S. D. mu povedala, aby nepovedal, že je cigáň, ale vymyslela mu aj meno, ale už

si ho nepamätá, pričom na hlavnom pojednávaní uviedol, že to, čo má hovoriť, mu vraveli nejakí cigáni
z Lučenca, na čo obžalovaný uviedol, že si už naozaj nespomína, kto mu kázal, aby sa predstavil pod
iným menom, ale ak si spomenie, tak to uvedie.

Na otázku obžalovanej S. D., či mu ona kázala, aby sa predstavil ako niekto iný, obžalovaný uviedol,

že si na to skutočne nepamätá.

Na otázku obžalovanej S. D., že prečo sa ona až na dnešnom pojednávaní dozvedela o tom, že mu
nejakí cigáni vraveli, aby išiel do Čiech, obžalovaný uviedol, že nevie, on im vravel, že nikam nejde, oni
mu kázali kúpiť karty do telefónu O2, a za to mu dali peniaze, asi 50,- Eur.

K tejto výpovedi sa vyjadrila obžalovaná S. D., ktorá uviedla, že sa k nej nevie vyjadriť, obžalovaný
hovorí z cesty, jeho výpoveď je nezreteľná.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý poškodený P. Z., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že s

obžalovanou S. D. sa zoznámil v auguste 2011. Jeho kamarát mal na predaj byt, tak ho poprosil, aby
mu s predajom pomohol. Dal mu od bytu aj kľúče, on teda podal inzerát, na čo mu volala obžalovaná,
že má na ten byt kupujúceho a že by chcela byt vidieť. Tak sa stretli pred bytom, išli dnu aj na obhliadku,
obžalovaná mu povedala, že ide do A. a že ten byt by kúpil nejaký talian. On ju potom odprevadil na
K., ona išla do Western Union, a keďže ho obžalovaná pri tomto stretnutí zaujala, volal jej do autobusu,

na české číslo, ktoré mal k dispozícii. Potom čakal, že sa ozve kvôli tomu bytu, a volala mu už zo
slovenského čísla a povedala mu, že jej mama je chorá a že preto nemôže ani odísť do E.. On, keďže
už svojich rodičov nemal, jej chcel pomôcť, tak jej pomáhal tak, že jej posielal peniaze, aby zaplatila
operácie a pod. Koncom novembra 2011 mu obžalovaná volala, že jej mama zomrela, vravela mu, že
potrebuje riešiť dedičstvo, nejaké nehnuteľnosti. On si povedal, že keďže má o ňu záujem, tak ju v

tom nemôžem nechať a pomôže jej. Obžalovaná mu spomínala, že má dom, že sa odtiaľ vysťahuje,
a že potom pôjde za ním, resp. že zatiaľ kúpi nejaký byt a tam sa presťahuje. On jej veril, tak myslel,
že to spolu vyriešia. Potom mu obžalovaná volala, že si chce z banky zobrať pôžičku, ale že k tomu
potrebuje garanciu. Začala s ním komunikovať nejaká pani z OTP banky, pričom e-mailová komunikácia
je doložená v spise. Obžalovaná mu vravela, že si chce zobrať túto pôžičku, a že z nej mu vráti peniaze,

ktoré jej dal. On aj videl papier z OTP banky, že je pôžička schválená, a že v tom nie je žiadny problém.
Opätovne mu obžalovaná povedala, že z tej pôžičky mu vyplatí peniaze, ktoré dal jej a jej dcére B.. On
bol rád, že jej môže pomôcť, nevedel, že ona je taká podvodníčka. Ďalej uviedol, že potom s ním začal
komunikovať pán Š., ktorý mu oznámil, že pozná obžalovanú aj jej rodinu, že to spolu doriešia. To užkomunikoval aj s JUDr. Z. z exekútorského úradu, ktorý bol ale tiež fingovaný. Potom mu pán Š. volal, že
pošle svojho syna, tak sa stretli v Brne pred hotelom Grand, kam prišli obaja obžalovaní. Tam sa dohodli
ako to celé doriešia, tam podpísali aj ten papier na 1.500,- Eur, kde sa obžalovaný L. F. podpísal ako Š..

Takto sa stretávali aj ďalej, ohľadne tých stretnutí do spisu predložil aj jeho cestovné lístky. Potom sa
objavil nevlastný brat obžalovanej S. D. s tým, že sa ide predávať dom, ale že sa musí najprv vyplatiť
brat obžalovanej, inak sa predaj nemôže zrealizovať. Následne tento pán prišiel aj s obžalovaným L.
F. a bavili sa o tom, ako to celé doriešiť. On obžalovanej stále veril, videl aj potvrdenie z VÚB banky,
že posielajú peniaze, toto potvrdenie bolo ale tiež falošné. Potom mu volali, že spoločnosť S. vytvorila

investorský účet spolu s pani D., tak aby posielal peniaze na ten účet. Taktiež mu navrhli, aby si aj zriadil
na S. účet priamo v Slovenskej sporiteľni, aby sa dali presúvať peniaze rovno z účtu na účet. Potom
mu bolo oznámené, že už je všetko vyriešené, že mu peniaze vyplatia, ale že musí byť uhradený dlh, a
vtedy podpísal ten papier, že obžalovaná mu nič nedlží. To sa stretli v Q. G., a to preto, aby bol papier
podpísaný českým notárom, a poškodený vedel, že ak to nepodpíše, tak sa nikdy nedozvie, že je to
celé podvod. Tak to podpísal a vravel si, že obžalovaná nie je taký gauner, že vyhlasuje, že mu nič

nedlží. Vedel, že buď nastane situácia A alebo situácia B, bohužiaľ prišla situácia B, a teda, že žiadny
charakterný človek nemôže využiť city iného človeka, a zistil, že S. D.á nie je podvodníčka, ale že je
nebezpečný človek. Na záver uviedol, že ak ona dnes odtiaľto odíde beztrestne, on s ňou už nič nechce
mať, taktiež vedela, že pani F. je zbytočne stíhaná, pričom vedela, že to pani F. nespravila. On na políciu
SR napísal, že urobí všetko pre to, aby identifikoval tých ľudí, čo to spravili. On zvíťazil sám nad sebou

a ochránil seba pred zlom a špinou, môže už ísť s kľudným svedomím k hrobu otca. Keď sa preberal
v nemocnici na hadičkách, prišla ku nemu neter a povedala mu, že mu dá peniaze na vlak na S., ale
že na tú ľudskú zrúdu musí dať žalobu. Je na seba hrdý, že vstal zo dna, už dva roky chodí do práce a
spláca dlh, pričom ešte ďalší rok bude. Obžalovanej je jedno, čo týmto spôsobila, on takéhoto človeka v
živote nestretol. Je to neodpustiteľné, on to robil pre jej dobro, vravel jej, že dá na ňu žalobu, ona sa mu

vysmiala, že či si myslí, že bude niekto veriť českému magorovi. On sa vzdal aj správy z polície, chcel
aj uzavrieť zmier, nemá ani advokáta, bojuje len sám za seba proti svinstvu

Na otázku prokurátora, či spolu s obžalovanou žili, alebo sa len stretávali, poškodený uviedol, že sa len
stretávali, vrave si, že vzťahy sa komplikujú tým, že ľudia skočia hneď do postele, on chcel, aby videla,

že je človek, ktorý jej pomôže a bude pomáhať. Iní by boli na jej mieste šťastní. S poškodenou sa spolu
stretli asi desaťkrát.

Na otázku prokurátora, aké sumy a akou formou v súvislosti s týmto prípadom vyplácal, poškodený
uviedol, že najprv posielal peniaze cez Western Union, a potom, keď mu už chodili rôzne listy a

potvrdenia z banky, tak začal byť opatrný a peniaze posielal rovno cez banku. Neskôr mu z OTP banky
oznámili, že taký zamestnanci, ktorí s ním komunikovali, u nich v živote nepracovali.

Na otázku prokurátora, či poškodený vyplácal peniaze aj v hotovosti, poškodený uviedol, že peniaze
odovzdával aj v hotovosti, napr. na stretnutiach v I., v I., v Trenčíne, peniaze preberali obaja obžalovaní,

niekedy ale len sám obžalovaný L. F.. V hotovosti im vyplatil 30 alebo 35 tisíc Eur, presne si už
nespomína, ale sú k tomu doklady v spise, ako aj všetky účtenky, napr. za autobus.

Na otázku prokurátora, odkiaľ mal poškodený toľko peňazí, cca 130 tisíc Eur, poškodený uviedol, že
mal usadlosť, ktorú predal pod cenu za dva milióny Kč, taktiež predal garáž v Z., získané peniaze hneď

investoval do obžalovanej, vravel si, že potom to doriešia, že príde za ním bývať do Z., on jej kúpil aj
snubný prsteň, chcel si ju vziať, nemohol tušiť, že ona je s niekým iným.

Na otázku obžalovanej, či sa jej chce takto pomstiť za to, že sa ich vzťah rozpadol, poškodený uviedol,
že z jeho strany nie je dôvod, aby niekomu ubližoval, on jej pomáhal, v spise je veľa dokladov k tejto

veci, je zrejmé, že si to nikto nevymyslel, a že on má dôležitejšie veci na práci. On nemá dôvod sa jej
pomstiť, nič zlé nespravil, on jej pomáhal.

Na otázku obžalovanej, prečo v tejto veci figuruje ona, poškodený uviedol, že si myslí, že je zbytočné
sa k tomu vyjadrovať.

K tejto výpovedi sa vyjadrila obžalovaná S. D., ktorá uviedla, že ona už vypovedala, to, čo poškodený
uvádzal je nezmysel, nevie o tom nič, jej matka žije, ona chcela poškodeného aj s jej matkou zoznámiť,on ju nechcel zoznámiť s jeho rodinou. Neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by ju s touto vecou spájali, za
ňou nestojí žiadna mafia, ona má ročnú a 15 ročnú dcéru, nemá žiadne majetky, ani žiadne peniaze.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa Ľ. D., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že za ňou
prišla obžalovaná, a poprosila ju, aby jej na svoje meno založila účet v banke, tak jej vyhovela. O tento
účet sa ona nezaujímala, nevyberala z neho žiadne peniaze, ani nevie, či na tento účet nejaké peniaze
chodili. Tento účet zrušila asi v septembri 2012. K tomuto účtu bola aj bankomatová karta, ktorú takisto
nepoužívala, dala ju obžalovanej spolu so všetkými vecami, ktoré prišli v obálke z banky. Obžalovaná

jej v tejto súvislosti nedala žiadne peniaze, ani ona obžalovanej žiadne peniaze nepožičala, ani jej inak
nepomohla.
K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadrila obžalovaná S. D., ktorá uviedla, že je pravda, že pani D. založila
tento účet pre ňu, pretože ona má problémy s exekúciami.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok O. F., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že v tejto

veci už vypovedal, pýtali sa ho, či jeho žena B. F.G. bola v nejakom rozhodnom čase doma. Oni vtedy
prerábali dom, dlažbu a kúpeľňu, čiže žena bola po celý čas doma. Pomáhal im pri tom aj ich sused.
Obžalovanú S. D. pozná z videnia, ale nezdravia sa. K tomu číslu z O2 XXXX XXX XXX uviedol, že
žene prišli z O2 SIM karty, a vtedy prišiel ku nim W. I., ktorý jeho žene povedal, že má veľa kariet, aby
mu jednu dala. Žena mu povedala, že poznajú, a že na ňu nespraví nejaký podvod, tak mu kartu dala.

Potom ale zistili, že z toho čísla sa volalo v tejto trestnej veci.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa B. F., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že
obžalovanú S. D. nepozná, nepoznám ani obžalovaného L. F., čo sa týka karty O2 k číslu XXXX XXX
XXX, tak túto kartu dala kamarátovi W. I. ešte nerozbalenú. V tom čase mala O2 vianočnú akciu, tak jej

prišli domov tri karty, a vtedy bol u nich na návšteve W. I., tak mu túto kartu dala.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok K. L., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že bol v tejto
veci vypočutý k tomu, že tie dni, keď mala byť jeho suseda B. F. v Č., tak tam nemohla byť, pretože bola
doma a on im pomáhal upravovať dom. Vie, že potom sa v tejto veci z obvinenej stala svedkom. On bol

pri tom, keď W. I. pýtal od B. F. SIM kartu na telefón, ona mala dve alebo tri rovnaké, tak jednu dala W.
I.. S obžalovanou S. D. sa videli raz, on išiel za ňou s fotkou B. F. a spýtal sa obžalovanej, či túto osobu
pozná. Ona mu povedala, že nie. Taktiež sa videl jedenkrát s obžalovaný L. F., ktorý mu povedal len
toľko, že jedenkrát mu dali peniaze a on mal niečo vykonať pre obžalovanú S. D.. Tiež mu ukázal fotku
B. F., na čo mu obžalovaný povedal, že ju nepozná.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov, a to: zápisnica o rekognícii (č.l. 73 -117), doklady z OTP banky (č.l. 141
- 149), doklady Slovenskej sporiteľne (č.l. 150 - 154), doklady VÚB banky (č.l. 155 - 157), lustrácia
telefónnych čísel (č.l. 158 - 164), doklady predložené poškodeným (č.l. 170 - 312, 399 - 416), správy

a posudky na obžalovaných (č.l. 749 - 483), odpisy registra trestov (č.l. 484 - 485), trestný rozkaz
Okresného súdu Zvolen 1T/47/2013, znalecký posudok PhDr. Cupáka na obžalovaného L. F. (č.l. 533 -
562), znalecký posudok z odboru psychiatria na obžalovaného L. F. (č.l. 563 - 582), doklady predložené
poškodeným (prepúšťacia správa z nemocnice a SMS komunikácia (č.l. 513 - 519), SMS komunikácia
obžalovanej s poškodeným (č.l. 587), pracovná zmluva obžalovaného L. F. (č.l. 588), výplatná páska za

mesiac september 2014 obžalovaného L. F. (č.l. 589).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a
právnym záverom.

Je nepochybné, že skutok uvedený v obžalobe spáchala obžalovaná S. D. spolu s obžalovaným L.
F.. Obaja sú usvedčovaní výpoveďou poškodeného P. Z., ale aj listinnými dôkazmi obsiahnutými v
spise, navyše obžalovaný L. F. sa ku skutku aj priznal. Poškodený podrobne uviedol, ako sa zoznámil
s obžalovanou S. D., akým spôsobom od neho vylákala finančné prostriedky, ako dochádzalo k
odovzdávaniu finančných prostriedkov obom obžalovaným, a koľkokrát sa s nimi stretol. Z fotokópií

dokladov od spoločnosti Western Union (na č.l. 211 - 268) je zrejmé, že poškodený spolu cez túto
spoločnosť poslal obžalovanej S. D. celkom sumu 51.139,- Eur. Na každom doklade je ako adresát
uvedená práve obžalovaná, a taktiež na každom doklade je aj uvedený účel, na ktorý poškodený peniaze
posielal (napr. operácia matky, nemocnica, sanatórium, záloha na byt, poistka bytu, sanitka, oprava bytu,zaplatenie dlhu, dedičstvo a pod.). Ani na jednom doklade nie je uvedené, že by išlo o dar alebo pomoc
v núdzi, tak ako to uviedla obžalovaná vo svojom výsluchu. Pokiaľ by teda malo ísť o dobrovoľné dary
alebo pomoc, súd nevidí logický dôvod pre to, aby poškodený na každom potvrdení o platbe uvádzal

presný účel, na ktorý peniaze obžalovanej posiela. Je preto podľa názoru zrejmé, že obžalovaná uviedla
poškodenéhodoomylu,apodrôznymizámienkamivylákalaodnehofinančnúhotovosťcelkovovovýške
51.139,- Eur, ktorú jej poslal cez spoločnosť Western Union. Súd taktiež poznamenáva, že na potvrdení
o platbe je uvedené aj „dedičstvo“, pričom poškodený vo svojom výsluchu uviedol, že mu obžalovaná
uviedla, že jej matka zomrela, s čím boli spojené aj ďalšie platby cez Western Union. Obžalovaná ale

na hlavnom pojednávaní uviedla, že jej matka žije. Podľa názoru súdu potom výpoveď poškodeného
v tomto smere (úmrtie matky obžalovanej) vyznieva ako vierohodná, keď na potvrdeniach o platbách
uvádzal ako dôvody napr. dedičstvo, notár a pod. Súd opäť nevidí žiadny logický dôvod toho, prečo by
si poškodený sám takéto účely platieb vymýšľal.

Z výpisov z účtov z OTP banky (č. ú. 13629713/5200 patriaci obžalovanej S. D.) je zrejmé, že poškodený

poslal na tento účet celkovo 10.625,- Eur (č.l. 144 - 149). Z výpisov z účtov zo Slovenskej sporiteľne (č.
ú 5029881721/0900 patrici svedkyni Ľ. D., ktorého disponentom bola obžalovaná S. D.) je zrejmé, že
poškodený poslal na tento účet celkovo 18.300,- Eur (č.l. 152 - 154). V zápisnici o výsluchu z prípravného
konania poškodený uviedol, že celkovo odovzdal osobne obžalovanej S. D. alebo obžalovanému L. F.
(ktorý vystupoval pod menom I.. C. Š.) sumu 49.850,- Eur. Tieto tvrdenia podložil aj listinným dôkazom

- prehľadom odovzdaných peňažných prostriedkov (č.l. 175), kde uviedol koľko peňazí, v ktorý deň a na
aký účel odovzdal. Súd považoval tieto tvrdenia za dôveryhodné, pretože z ostatných listinných dôkazov
vyplýva, že poškodený si viedol podrobnú evidenciu všetkých finančných prostriedkov, ktoré odovzdal
obžalovaným(keďnapr.napotvrdeniachoplatbáchcezWesternUnionnakaždejplatbeuviedoljejúčel),
nevidel preto súd dôvod, aby si tieto tvrdenia a sumy obžalovaný vymyslel. V konaní nebol vykonaný

žiadny dôkaz, ani obžalovaní žiadnym spôsobom nepreukázali, že by takéto finančné prostriedky v
hotovosti poškodený neodovzdal. Súd potom vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že poškodený
celkovo odovzdal obžalovaným finančné prostriedky vo výške 129.914,- Eur. Taktiež obžalovaný L. F.
uviedol, že mu poškodený dával v obálke peniaze, ktoré uviedol, že má odovzdať obžalovanej S. D..

K obhajobe, resp. obrane obžalovanej S. D. súd ďalej uvádza, že je ťažko uveriteľné, že na hlavné
pojednávanie priniesla a predložila súdu výpisy sms správ s poškodeným, ale nedoniesla tak závažný
dôkazotom,žebolaunesenáaznásilnená,akototvrdilanahlavnompojednávaní,aopakovaneuviedla,
že takýto dôkaz má. Navyše, keď podľa nej mal byť do toho zainteresovaný aj poškodený, ktorý ju
mal do Č. vylákať. Obžalovaná ďalej uviedla, že poškodený jej kázal, aby uzavrela účet v banke, ale

na meno niekoho iného. Túto skutočnosť potvrdzuje aj výpoveď svedkyne Ľ.Q. D., ktorá uviedla, že ju
obžalovaná požiadala, aby uzavrela v banke účet, pričom disponentom tohto účtu bola aj obžalovaná.
Ako vyjadrenie k tejto svedeckej výpovedi však už obžalovaná uviedla, že účet chcela založiť preto, lebo
mala problémy s exekúciami. Z uvedeného je zrejmé, že samotná obžalovaná nemá jasno vo svojich
tvrdeniach, keď v rámci svojho výsluchu uviedla, že ju o založenie účtu požiadal poškodený, a ako

vyjadrenie k výpovedi svedkyne D. uviedla, že účet založila preto, lebo mala problémy s exekúciami.
Čo sa týka notársky overeného čestného prehlásenia (č.l. 39 - 40), v ktorom poškodený vyhlasuje, že
mu obžalovaná S. D. nedlží žiadne financie ani žiadne pohľadávky, a že ich vzťah je len priateľský,
súd uveril výpovedi poškodeného, prečo takéto čestné prehlásenie napísal (t.j. preto, aby mu mohli
byť vyplatené financie z banky, a bolo potrebné predložiť doklad o tom, že obžalovaná nemá žiadne

záväzky,ataktiežpreto,abysadozvedel,čitovšetkonebolzostranyobžalovanejpodvod).Taktiežpodľa
názoru súdu by poškodený, ktorý sa chcel s obžalovanou oženiť, pričom mal kúpený aj snubný prsteň,
z vlastnej iniciatívy nenapísal v čestnom prehlásení, že ich vzťah je len priateľský. Pokiaľ by mal súd
uveriť verzii obžalovanej, že sa rozišli, a potom si dala potvrdiť toto vyhlásenie, v ktorom sa aj uvádza, že
ostanú priatelia, po čom jej začal poškodený posielať sms správy a vyhrážať sa jej smrťou, nie je jasné,

prečo podľa ňou predložených výpisov sms správ (č.l. 587) jej poškodený písal až koncom roka 2012,
a potom až v marci 2013 a neskôr, keď čestné prehlásenie bolo podpísané už dňa 29. 06. 2012. Aj z
tohto je zrejmé, že uvedené čestné prehlásenie bolo súčasťou naplánovaného podvodného konania zo
strany obžalovanej S. D.. K tvrdeniu obžalovanej, že zrejme fungovala ako „práčka“ súd poznamenáva,
že tzv. pranie špinavých peňazí funguje na inom princípe, ako keby si mal poškodený sám vyberať

peniaze z účtov, ktoré patria obžalovanej, alebo ktorých je disponentom, ktoré predtým sám na tieto účty
poslal, resp. ich poslal cez spoločnosť Western Union. Súd by v takomto konaní poškodeného, ktoré
uviedlaobžalovanávrámcijejobhajoby,nevidelžiadnylogickýdôvod,pretožeodosielateľavyberateľom
finančných prostriedkov by bola tá istá osoba, navyše keď poškodený nebol disponentom ani na jednomz účtov, na ktoré peniaze posielal, a teda ich ani vybrať nemohol. Taktiež obžalovaná na verifikáciu jej
tvrdení o tom, že poškodený tieto peniaze vyberal, nepredložila súdu žiadny dôkaz. Ani z predložených
výpisov sms správ zo strany obžalovanej jednoznačne nevyplýva, že sa jej poškodený vyhrážal smrťou

a že ju zabije. Jediná sms správa s obdobným obsahom je zo dňa 29. 04. 2013, v ktorej poškodený
uvádza: „jdeno vím lásko, opustíš li mne, zahynes. L“. Vyhrážanie sa smrťou alebo zabitím však podľa
názoru súdu z tejto sms správy nie je zrejmé. Tvrdenia poškodeného, ktoré uviedol v rámci výsluchu na
hlavnom pojednávaní v konečnom dôsledku potvrdzuje aj prepúšťacia správa z nemocnice (č.l. 516), z
ktorej je zrejmé, že poškodený chcel spáchať samovraždu, pretože pomáhal žene, ktorá ho podviedla.

Vo vzťahu k tvrdeniam obžalovanej, že celá obžaloba je postavená na výpovedi osoby, ktorá je chorá
(obžalovaný Filip Oláh), súd poznamenáva, že v zmysle záverov znaleckých posudkov PhDr. Jindřicha
Cupáka a MUDr. Petra Vážneho a MUDr. Tibora Ďuriana, ktorí znalecké posudky vypracovali na základe
pozorovania obžalovaného v zdravotníckom ústave, obžalovaný L. F. v čase spáchania skutku netrpel
a netrpí duševnou chorobou alebo poruchou chorobného charakteru, ktorá by podstatným spôsobom
znižovala ktorékoľvek z rozpoznávacích alebo ovládacích schopností obžalovaného, pričom obžalovaný

chápe zmysel trestného konania a je schopný zúčastniť sa hlavného pojednávania, pričom komunikácia
obžalovaného bola pravdepodobne narušená pre snahu zveličovať svoje psychické obtiaže zo strachu
pred následkami. Z dôvodu ochrany práv obžalovaného a z dôvodu zachovania práva na obhajobu preto
aj súd v konaní ustanovil obžalovaného L. F. obhajcu. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný L. F.Á. nie
je chorou osobou, ako to tvrdila obžalovaná S. D., a záver o vine obžalovanej nie je založený len na

samotnej výpovedi obžalovaného L. F..

Z takto vykonaného dokazovania je podľa názoru súdu jednoznačne preukázané, že obžalovaní sa
dopustili skutku tak, ako je uvedené v obžalobe, pretože v konaní nebol produkovaný žiadny dôkaz
svedčiaci o opaku, a súd sa taktiež priklonil k tvrdeniu poškodeného, že nemal žiadny dôvod pre to, aby

si to celé vymyslel, pričom podľa názoru súdu nie je ani možné, že by samotný poškodený do detailu
vymyslel celý príbeh tak, ako to uviedol vo svojej výpovedi, keď by k tomu navyše nemal žiadny dôvod.

Podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného
obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku

malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím slobody na tri roky až desať rokov
sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.

Podľa § 20 Trestného zákona ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých
páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Obžalovaná S. D. a obžalovaný C. I. svojím konaním naplnili všetky obligatórne zákonné znaky
skutkovej podstaty zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pretože spoločným konaním na škodu cudzieho
majetku seba obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu, a spôsobili tak na cudzom majetku značnú

škodu.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad pre ukladanie trestov uvedených v
§ 34 Trestného zákona. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovanej S. D. nezistil žiadnu poľahčujúcu ani žiadnu priťažujúcu

okolnosť. V prípade obžalovaného L. F. súd prihliadol na štyri poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36
písm.b)Trestnéhozákona,t.j.žespáchaltrestnýčinvdôsledkunedostatkuvedomostíaleboskúseností,
podľa § 36 písm. d) Trestného zákona, t.j. že spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých, ak
táto skutočnosť mala vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť, podľa § 36 písm. j) Trestného
zákona, t.j. že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, a podľa § 36 písm. l) Trestného

zákona, t.j. že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, pričom nezistil žiadnu
priťažujúcu okolnosť. V prípade obžalovanej S. D. je tak trestná sadzba trestu odňatia slobody vo výmere
3 roky až 13 rokov a 4 mesiace (pretože v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona súd zvyšoval hornú
hranicu trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu podvodu o jednu tretinu, pretože ukladal súhrnný
trest podľa § 42 ods. 1 a § 41 ods. 2 Trestného zákona), a v prípade obžalovaného L. F. 3 roky až 7

rokov a 8 mesiacov (pretože v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona v prípade prevahy poľahčujúcich
okolností sa znížila horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu).Zo správ na obžalovaných vyplýva, že sa doposiaľ nedopustili žiadnych priestupkov, pričom z odpisu
registra trestov obžalovaného L. F. vyplýva, že doposiaľ nebol súdne trestaný. Obžalovaná S. D. bola
doposiaľ dvakrát súdne trestaná, naposledy bola odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen

sp. zn. 1T/47/2013 zo dňa 25. 03. 2013 pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného
zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia slbody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu vo výmere 12 mesiacov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd uložil obžalovanej S. D. trest odňatia slobody vo

výmere štyroch rokov, teda pri dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Uvedený trest je
v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný, pretože súd odsúdil obžalovanú za trestný čin, ktorý
spáchala skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jej trestný čin
(trestný rozkaz Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/47/2013 zo dňa 25. 03. 2013). Keďže súd ukladal
súhrnný trest, musel v zmysle § 42 ods. 2 Trestného zákona zároveň zrušiť výrok o treste z tohto
trestného rozkazu. Keďže bol ukladaný súhrnný trest podľa zásad pre ukladanie úhrnného trestu v

zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona (podľa tzv. asperačnej zásady), pretože jeden z trestných činov
je zločin, súd musel zvýšiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby zločinu podvodu podľa
§ 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona o jednu tretinu. Uvedený trest je podľa názoru súdu
na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie
postačujúci, zároveň zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí

jeho prevýchovu. Tento trest zároveň postihuje len páchateľa trestného činu. Súd pri ukladaní trestu
prihliadol na výšku spôsobenej škody, ako aj na obdobie, počas ktorého bol trestný čin spáchaný.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom súd neuvažoval nad podmienečným odkladom výkonu trestu
odňatiaslobody,pretoževzhľadomnaokolnostiprípadubytakýtotrestnenaplnilúčeltrestu,aanizásady
generálnej a individuálnej prevencie.

Obžalovanému L. F. súd uložil trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, pričom výkon tohto trestu
podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní troch rokov. Uvedený trest je podľa názoru súdu
na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie
postačujúci, zároveň zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí

jeho prevýchovu. Tento trest zároveň postihuje len páchateľa trestného činu. Súd pri ukladaní trestu
prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, nespáchal ani žiadny priestupok,
ako aj na skutočnosť, že v zmysle znaleckých posudkov ide o osobu s ľahko zníženým intelektom,
s dominanciou slabej diferencovanosti po všetkých stránkach, detinskosti, slabej predvídateľnosti a
ľahkej manipulovateľnosti a ovplyvniteľnosti. Súd taktiež prihliadol na to, že obžalovaný mal mať z

trestnej činnosti len finančný prospech vo výške cca 50,- Eur a niekoľko českých korún. Súd taktiež
v zmysle § 34 ods. 5 písm. a) Trestného zákona prihliadol aj na to, akou mierou konanie každého z
obžalovaných prispelo k spáchaniu trestného činu, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
miera účasti obžalovaného Filipa Oláha v porovnaní s mierou účasti obžalovanej S. D. na trestnom
čine bola nepatrná. Vzhľadom na uvedené okolnosti potom súd aplikoval aj ustanovenie § 39 Trestného

zákona a obžalovanému mimoriadne znížil trest odňatia na dva roky, pričom prihliadol na skutočnosť, že
obžalovaný je momentálne zamestnaný, má pravidelný mesačný príjem a uzavrel manželstvo (o čom
predložil listinné dôkazy). Uvedený trest potom podľa názoru súdu naplnil všetky účely trestu.

PoškodenýP.Z.sivkonaníriadneavčasuplatnilnároknanáhraduškody,ktorúnahlavnompojednávaní

vyčíslil na sumu 129.922,45 Eur. Z listinných dôkazov obsiahnutých v spise ale vyplýva, že celková suma
finančných prostriedkov, ktoré poškodený odovzdal obžalovaným, je vo výške 129.914,- Eur. Vzhľadom
na uvedené potom súd zaviazal obžalovanú S. D. k povinnosti nahradiť poškodenému P. Z. spôsobenú
škodu vo výške 129.914,- Eur. Súd k tejto povinnosti nezaviazal obžalovaného L. F. z toho dôvodu,
že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný mal mať z trestnej činnosti len nepatrný

finančný prospech, a že miera účasti obžalovaného v porovnaní s mierou účasti obžalovanej S. D.
na trestnom čine bola nepatrná. Taktiež poškodený na hlavnom pojednávaní žiadal, aby k povinnosti
náhrady škody súd zaviazal obžalovanú S. D..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba

oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.