Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. november 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/314/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214208786
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2214208786.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803 zastúpeného advokátskou kanceláriou:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: F. I., T.. XX.XX.XXXX, H. U., R.
XX/XXX, o zaplatenie 651,69 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 29.04.2014 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k
zaplateniu istiny vo výške 651,69 eur, úroku z omeškania 8,5% ročne od 19.10.2013 do zaplatenia istiny
a k náhrade trov konania titulom nesplateného úveru. Svoj žalobný nárok odôvodnil tým, že žalovaný
mal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas, svoj záväzok si neplnil. Veriteľ
(právny predchodca žalobcu - Consumer Finance Holding, a. s., Kežmarok) zmluvou zo dňa 18.10.2013
pohľadávku voči žalovanému postúpil žalobcovi. Dlžnú čiastku 846,69 eur pri postúpení predstavovali
okrem istiny úrok 65,70 eur, sankčný úrok 5,90 eur a poplatky 123,40 eur (tieto položky si žalobca
žalobou neuplatňuje). Od oznámenia postúpenia pohľadávky žalovaný nezaplatil žiadnu sumu. Zároveň
žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 27.03.2013 vo veci sp. zn. 6MCdo/4/2012, v zmysle
ktorého aj v otázke premlčania je potrebné na daný vzťah aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.

Žalovanému bola žaloba doručená dňa 30.07.2014, k žalobe sa napriek výzve súdu nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať
ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 O. s. p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný
skutkový stav veci:

Na základe „Žiadosti o vydanie a používanie Pôžičkovej karty Triangel“ zo dňa 03.10.2005 žalobca
žalovanému poskytol pôžičku (úver) vo výške 30.000 Sk (995,82 eur). Podľa formulára mal žalovaný
úver splácať v mesačných splátkach po 1.000 Sk (33,19 eur). Ročná percentuálna miera nákladov
nebola vyčíslená. Veriteľ podpísal žiadosť dňa 05.10.2005.

Podľa histórie úveru žalovaný na úvere prečerpal sumu 29.300 Sk (972,58 eur), posledný výber vykonal
25.11.2005; na úvere splatil sumu celkom 49.085 Sk + 464,66 eur (spolu 2.093,98 eur), posledná splátka
bola uhradená dňa 22.01.2010.

Zmluva o pôžičke, z ktorej žalobca svoj žalobný nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák.
medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na
povahu účastníkov. Keďže však žalovaný uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 4
Občianskeho zákonníka - OZ.), na daný právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch (ZSÚ).

Podľa § 4 ods. 5 ZSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno
odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý
uplynul bez toho, že by bolo právo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu
uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho

k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno
oprávnenému súdne priznať. V spotrebiteľských veciach aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal
premlčania voči nemu uplatneného nároku, má súd povinnosť skúmať, či nárok nie je premlčaný a ak
dospeje k záveru, že premlčaný je, musí na túto skutočnosť prihliadnuť a žalobcovi nárok nepriznať.
V zmysle § 103 OZ ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa súd ex offo prihliada na oslabenie nároku
veriteľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania.

V danom prípade účastníci uzavreli zmluvu o úvere. Na preukázanie tohto tvrdenia žalobca predložil
súdu vyplnený a potvrdený zmluvný formulár, v zmysle ktorého bol žalovanému poskytnutý úver v
uvedenej výške (ktorý prečerpal v menšom rozsahu). Žalovaný nárok žalobcu ani po skutkovej (vecnej),
ani po právnej stránke nesporoval. Zo zmluvy nevyplýva úroková sadzba, žiadne poplatky. Vzhľadom k
spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu súd z úradnej moci preskúmal oprávnenosť nároku.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd tak dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne,
v zmluve absentuje podstatná náležitosť definujúca úver, a to úrok, nemohlo preto dôjsť k uzavretiu
úverovej zmluvy. Táto tzv. zmluva neobsahuje dohodu strán o výške úroku z úveru, ani výške úroku
z omeškania, ani podmienky vrátenia úveru - výšku a počet splátok, splatnosť atď. Plnenie, ktoré má
žalovaný vrátiť, možno preto uplatňovať iba z titulu bezdôvodného obohatenia. Čo sa týka neuvedenia
RPMN v zmluve, tu súd poukazuje na znenie § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch (č. 258/2001
Z. z.). Vzhľadom k tomu, že pri revolvingu sa peňažné prostriedky na účte dlžníka neustále obnovujú a
lehota splatenia úveru závisí od priebežného čerpania prostriedkov a ich splácania, nie je možné RPMN
vyčísliť.

Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, nárok žalobcu by
bol oprávnený iba vo výške kladného rozdielu celkovej sumy žalovaným prečerpaných peňažných
prostriedkov a celkovej sumy vrátených splátok, žalovaný však vrátil viac, než mu bolo poskytnuté a
preto súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., žalovaný ako úspešná sporová strana má
nárok na náhradu trov konania, k náhrade si však žiadne trovy neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).