Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sžp/12/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200261
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1012200261.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.

Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej
veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO 31 303 862 s adresou Tulčík
č. 26, zast. JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie Štúrova č. 20, 042
83 Košice (E.), proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky so sídlom
Námestie Ľudovíta Štúra č. 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho
orgánu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 2. júla 2013 č. k. 5S
62/2012-116, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 2. júla 2013 č. k. 5S
62/2012-116 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 8821/2011-1.10 (60/2011-rozkl.) z 28. novembra
2011 v spojení s rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, Odbor výkonu
štátnej správy č. 3759/2011-2.2 z 27. septembra 2011 r u š í a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie
konanie.

Žalobcovi sa právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

1. Na základe žiadosti žalobcu z 28.01.2003 o oboznámenie o začatých správnych konaniach, ktoré sa
dotýkajú udeľovania výnimiek z ochrany druhov alebo území, bol žalobca žalovaným upovedomovaný

o začatí viacerých správnych konaní (v počte prevyšujúcom niekoľko desiatok) vyvolaných na podnet
rôznych poľovníckych združení alebo iných subjektov, ktoré sa týkali povolenia výnimky z podmienok
ochrany chránených živočíchov - konkrétne medveďa hnedého.

2. Rozhodnutím č.8821/2011-1.10 (60/2011-rozkl.) z 28. novembra 2011 (č.l. 21) minister životného
prostredia Slovenskej republiky postupom podľa § 61 ods. 2 a 3 v spojení s § 59 ods. 1 a 2 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny
poriadok“) zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia žalovaného č. 3759/2011-2.2 z 27.09.2011 (č.l. 35)

o povolení výnimky podľa § 40 ods. 2 a 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 543/2002 Z.z.“) zo zákazov ustanovených v § 35 ods.
1 písm. a) zák. č. 543/2002 Z. z., a to usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri
Stracenô.3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca rozklad. Žalovaný v rámci tohto konania
o rozklade požiadal Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky (ďalej na účely rozsudku len „ŠOP SR“)
o stanovisko vo veci regulačného odlovu chráneného druhu živočícha medveďa hnedého v roku 2012

so zdôraznením, že dĺžka správneho konania v roku 2011 o výnimke by sa mohla stať prekážkou jej
vykonateľnosti v praxi.

ŠOP SR zaujala stanovisko (bolo zaslané účastníkom konania), že dôvod, pre ktorý bolo odporučené
vydať výnimky na odlov medveďov hnedých na predmetných poľovných revíroch, je stále aktuálny a
nezanikol.

4. Napadnuté rozhodnutie (viď bod č. 1) vydané ministrom životného prostredia (t.j. zmenu výrokovej

časti prvostupňového rozhodnutia) žalovaný odôvodnil s odkazom na citované stanovisko ŠOP SR tým,
že v čase nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia by už mohla byť lehota na vykonanie regulačného
odstrelu nerealizovateľná.

Taktiež poukázal na podkladov rozhodnutia, medzi ktoré patrili obsah žiadosti žiadateľa ako aj list
predsedu Ovčiarskeho družstva Dolná Lehota spolu s listom starostu obce Dolná Lehota. Skutočnosť,

že uvedené podklady neboli dané žalobcovi k oboznámeniu sa s ich obsahom, žalovaný nevyhodnotil
ako porušenie jeho práva.

II.

Konanie na prvostupňovom správnom súde

5. Nielen proti tomuto rozhodnutiu žalovaného, ale aj proti ďalším, skutkovo a právne obdobným

rozhodnutiam žalovaného podal žalobca na Krajský súd v Bratislave viaceré, právne zhodné žaloby.

V prejednávanej veci krajský súd žalobu zamietol, nakoľko na nariadenom pojednávaní preskúmal
napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že vydané rozhodnutie i postup žalovaného boli v súlade
so zákonom.

III.

Odvolanie žalobcu/stanoviská

A)

6. Vo včas podaných odvolaniach proti rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, ktorý ako súd prvého
stupňa preskúmal všetky žalobcom napadnuté rozhodnutia a pri niektorých konštatoval, že nielen v

tomto, ale aj v ostatných prípadoch nie sú žaloby dôvodné, žalobca (v prejednávanej veci odvolaním na
č.l. 122) najmä s uvedením odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. namietal, že

- v predchádzajúcom správnom konaní bolo porušené jeho právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia
(napríklad analýzy minuloročnej regulácie a analýzy škôd spôsobených medveďmi v predchádzajúcom
roku, list predsedu Ovčiarskeho družstva Dolná Lehota a list starostu rovnakej obce), spôsobu ich

zistenia a navrhnúť ich doplnenie,

- vyžiadané stanovisko ŠOP SR zo dňa 03.11.2011 bolo doručené len žalobcovi a nie jeho
splnomocnenej právnej zástupkyni,

- namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, ako aj absenciu toho, že správny orgán druhého
stupňa neuvádza v odôvodnení rozhodnutia žiadne skutkové okolnosti nasvedčujúce tomu, že výnimka

udelená rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa podľa § 40 ods. 3 písm. c) zák. č. 543/2002 Z.z.
je dôvodná.K odvolaniu pripojil viaceré listiny, na ktoré v svojom podaní poukazoval.

7. Preto prostredníctvom podaného odvolania zo dňa 05.09.2013 (č.l. 122) proti rozsudku
prvostupňového súdu žalobca navrhol zmenu napadnutého rozsudku krajského súdu tak, že žalobe v

celom rozsahu vyhovie.

B)

8. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 27.09.2013 (č.l. 137) vyplýva, že nakoľko ide o námietky iba
procesného charakteru, nie je z nich zrejmé, aký vzťah majú k samotnému predmetu konania. Ďalej
zdôraznil motiváciu žalobcu získať trovy konania na úkor žalovaného bez snahy o dosiahnutie cieľov
ochrany prírody.

Následne žalovaný podrobne opísal priebeh správneho konania, ako aj jednotlivé úvahy a podklady
(napríklad žiadosť žiadateľa alebo z podnetov Ovčiarskeho družstva Dolná Lehota či samotnej obce
Dolná Lehota), na ktorých sa zakladá napadnuté rozhodnutie. Potom sa vyjadril k jednotlivým odvolacím
dôvodom, t.j.

- k možnosti žalobcu sa oboznámiť s podkladmi rozhodnutia,

- k otázke doručenia stanoviska ŠOP SR žalobcovi či

- k rokovaniu rozkladovej komisie

so záverom, že pokiaľ Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhovie odvolaniu žalobcu a zruší v danej
veci prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie žalovaného a vráti vec žalovanému na ďalšie konanie,
žalovaný nebude môcť zvoliť v novom konaní iný postup, než že zastaví konanie podľa § 82 ods. 9

písm. a) zák. č. 543/2002 Z.z. Čo sa týka procesného riešenia sporu, žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky potvrdil napadnutý rozsudok krajského súdu a zamietol podané odvolanie žalobcu.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)

preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s
§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“).
Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že
ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie
prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po

neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru,
že odvolanie je dôvodné, pretože v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.), a preto postupom podľa §
220 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil tak, že z dôvodu uvedenom v § 250j
ods. 2 písm. d) O.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa §

250ja ods. 3 O.s.p. zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.

10. Najvyšší súd sa už v svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti (najmä sp.zn. 1Sžp/3/2013
až 1Sžp/10/2013) vyjadroval k obdobným veciam účastníkov pôvodných konaní o povolení výnimky,
ktoré sa týkali obdobného skutkového stavu (primárny skutkový stav vychádzal z povolenia výnimky
z podmienok ochrany chráneného živočícha) a totožného právneho problému vo vzťahu k neuznaniu

práva žalobcu oboznámiť sa podkladmi rozhodnutia a tak vznášať námietky proti zistenému stavu na
povolenie výnimky.

Tu žalobca opätovne brojí proti argumentácii žalobcu, ktorý poukazuje na porušenie svojho práva
na informácie, t.j. neuznanie práva žalobcu oboznámiť sa podkladmi rozhodnutia so znemožnenímvznášať námietky proti zistenému stavu na povolenie výnimky. Preto, vychádzajúc z procesnej zásady
hospodárnosti konania (§ 6 O.s.p.), a s poukazom na dodržanie právnej istoty účastníkov (čl. 1 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky), kedy dôvody, ktoré ho viedli k potvrdeniu odvolania podrobne a pomerne

rozsiahlym spôsobom objasnil v rozsudku sp.zn. 1 Sžp/5/2013 z 24.09.2013 (rozsudok Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 13. marca 2013 sp. zn. 2S 309/2012), zvolil takú procesnú ekonómiu (viď aj bod
č. 6), že v podrobnostiach argumentov napadnutého rozhodnutia žalovaného a odôvodnení rozsudku
krajského súdu spolu so zisteným skutkovým stavom, ako aj pri podrobnostiach odôvodnení svojho
rozsudku odkazuje účastníkov na vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu, ktorý účastníci majú k

dispozícii, resp. pre iné osoby bude dostupný na internetovej stránke príslušného orgánu štátnej moci.

11. Vo vzťahu k právnym názorom skôr vyslovených konajúcim súdom, t.j. k tým, ktoré sú v zmysle §
250j ods. 7 O.s.p. záväzné pre ďalšie konanie správneho orgánu, resp. v zmysle § 250ja ods. 4 O.s.p.
záväzné nielen pre ďalšie konanie správneho orgánu ale aj pre rozhodovanie krajského súdu, Najvyšší
súd v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 7 O.s.p. odkazuje na svoj rozsudok sp.zn. 1 Sžp/3/2013, ktorého
celú relevantnú časť následne cituje:

„1) K právu oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia:

38. Najvyšší súd z napadnutého rozsudku, ako aj z obsahu pripojeného administratívneho spisu zistil,
že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bol na základe rozkladu žalobcu
zmenený výrok prvostupňového rozhodnutia žalovaného o povolení výnimky podľa § 40 ods. 2 a 3 písm.
c) zák. č. 543/2002 Z.z. zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) citovaného zák. č. 543/2002

Z.z., a to usmrtenie medveďa hnedého v dotknutom poľovnom revíri.

39. Predovšetkým sa Najvyšší súd stotožňuje s tvrdením, že povinnosť správneho orgánu uvedená v §
33 v spojení s obdobnou zásadou zakotvenou v § 3 ods. 2 Správneho poriadku dať účastníkom konania
a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli efektívne naplniť svoje právo
a oprávnené záujmy obhajovať, t.j.

- vyjadriť k jeho podkladu (podkladom) a k spôsobu jeho zistenia, prípadne

- navrhnúť ich doplnenie,

nemožno v nijakom prípade nahrádzať paušálnym odkazovaním účastníka konania na jeho práva
uvedené v § 23 Správneho poriadku.

V tomto smere žalovaný pochybil a úlohou krajského súdu bolo posúdiť dopady uvedeného pochybenia

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 3 ods. 2 veta prvá Správneho poriadku sú správne orgány povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy.

Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku je správny orgán povinný dať účastníkom konania a zúčastneným
osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho
zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú
právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o

hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

40. Je nepochybné, že zákonodarca prostredníctvom hore uvedených ustanovení uložil povinnosť
konajúcemu správnemu orgánu, aby k poskytnutiu tejto možnosti došlo až v čase, kedy doteraz
prebiehajúce konanie správneho orgánu naplnilo svoj účel tým, že v krátkom čase sa očakáva
vydanie rozhodnutia. Preto jedným z legitímne možných podkladov, ktoré mal zákonodarca na mysli pri

koncipovaní ustanovení § 47 ods. 3 Správneho poriadku, resp. obdobných ustanovení v autonómnych
správnych konaniach, je stanovisko, t.j. námietky alebo návrhy účastníkov konania k zhromaždeným
podkladom rozhodnutia.Samozrejme, ani v tomto štádiu konania, t.j. využitie práva účastníkom vyjadriť sa k podkladom
rozhodnutia, prípadne navrhnúť nové podklady (dôkazné prostriedky), nezbavuje správny orgán
povinnosti pri návrhoch účastníkov konania, a najmä pre oblasť doplnenia skutkových zistení uplatniť

zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Preto za naplnenie povinnosti vyplývajúcej správnemu orgánu
nielen z ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ale aj z iných medzinárodnoprávnych aktov (viď
body č. 43 až 46) nemôže Najvyšší súd považovať to, že až v odôvodnení rozhodnutia správny orgán
poskytuje informáciu, či a aké podklady, resp. dôkazné prostriedky boli zadovážené a aké skutočnosti z
nich v procese dokazovania pre vydané rozhodnutie by mohli vyplynúť. Takýto prístup správneho orgánu

k sprístupneniu podkladov judikatúra jednoznačne označuje za nesúladný s účelom ustanovenia § 33
ods. 2 Správneho poriadku (m.m. rozsudok Najvyššieho správneho súdu /ČR/ č. k. 7A 112/2002-36
zo 14.11.2003), ktorého účelom, ako už bolo vyššie uvedené (viď bod č. 39), je umožniť účastníkovi
nielen sa oboznámiť s obsahom a rozsahom podkladových informácií pre rozhodnutie, ale aj včas pred
vydaním rozhodnutia uplatniť svoje výhrady k tomuto súboru listín a údajov (viď § 47 ods. 3 Správneho
poriadku in fine).

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

41. Iný postoj musí Najvyšší súd zaujať v situácii, keď účastník konania sám predloží všetky podklady

rozhodnutia a správny orgán ich nedoplní tak, aby vykonal zásadné dôkazy, o ktorých by účastník nemal
vedomosť. Potom by sa pre účastníka takáto výzva stala iba formálnym úkonom, ktorý zákonodarca
nemal na mysli. Za takto opísanej situácie mlčanie správneho orgánu je logické, avšak toto nie je
predmetom prieskumu v prejednávanej veci.

42. Jednou z možných foriem oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia (nie však v potrebnom rozsahu

a v časovom okamihu pred rozhodnutím) je nahliadnutie do administratívneho spisu. V súvislosti s
uvedeným procesným úkonom Najvyšší súd (rozsudok sp. zn. 4Sžo/10/2011 z 23. marca 2011) judikoval
nasledujúci právny názor:

„Cieľom tejto úpravy je posilniť právo účastníka konania na informácie týkajúce sa priebehu a
výsledkov konania. Zmyslom využitia tohto procesného práva v priebehu správneho konania je

predovšetkým prispieť k získaniu prehľadu o všetkých doterajších úkonoch správneho orgánu tak, aby
na základe poznatkov a podľa vlastnej úvahy mohol účastník konania využívať ďalšie procesné práva,
predovšetkým právo navrhovať dôkazy a doplnenie podkladov. Takéto zákonné právo môže účastník
konania a jeho právny zástupca využívať v ktoromkoľvek štádiu konania. Uplatňovať ho možno vždy voči
konajúcemu orgánu, u ktorého sa spis nachádza. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je

správny orgán povinný umožniť realizovať procesné právo účastníka len čo o to požiada.“

43. Pri hore citovaných právnych názoroch netreba ani opomenúť zásady procesného správneho práva
zakotvené v rôznych právnych nástrojoch Rady Európy, ktoré sa stávajú záväznými smernicami pre
každý členský štát uvedenej medzinárodnej organizácie, pokiaľ si členské štáty chcú udržať požadovaný
štandard ochrany základných práv a ľudských slobôd, a to najmä s dôrazom na to, aby účinné súdne

preskúmavanie úkonov správnych orgánov pri ochrane práv a záujmov jednotlivcov bolo chápané
ako základný prvok systému ochrany ľudských práv (viď 4. recitál Odporúčania č. /2004/20 Výboru
ministrov Rady Európy o súdnom prieskume správnych aktov). Tým je nutné na úrovni Slovenskej
republiky ich akceptovať ako významný formálny prameň správneho práva v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskejrepubliky(m.m.rozsudoksp.zn.1Sžp/1/2010bodč.151,resp.sp.zn.1Sžr/106/2012).Práve

dodržiavaním a ďalšou realizáciou ľudských práv a základných slobôd je základný cieľ Rady Európy
zakotvený v čl. 1 písm. a) a b) Štatútu Rady Európy napĺňaný.

Je nepochybné, že ochrana občanov s prihliadnutím na procesné otázky správnych konaní, ktoré sa
ich týkajú, je súčasťou ochrany základných práv a ľudských slobôd jednotlivcov, ktorá je, ako už bolo
uvedené,základnýmcieľomRadyEurópy,čotátomedzinárodnáorganizáciapotvrdzujeprostredníctvom

svojho Štatútu. V súvislosti s uvedeným má Najvyšší súd na mysli najmä zásadu prístupu k informáciám
obsiahnutú v Rezolúcii č. (77) 31.Podľa 2. zásady (prístup k informáciám) Rezolúcie č. (77)31 Výboru ministrov Rady Európy o ochrane
jednotlivcov vo vzťahu k aktom správnych orgánov je dotknutá osoba na základe svojej žiadosti
oprávnená byť informovaná pred tým, ako je akt správneho orgánu vydaný, o všetkých jeho dostupných

skutočnostiach (podkladoch), a to vhodnými prostriedkami.

44. Je tiež nepochybné, že zásada prístupu k informáciám dopĺňa zásadu byť vypočutý, ktorá sa
nachádza na prvom mieste v citovanej Rezolúcii. Zásada prístupu k informáciám má svoju podstatu
v realizácii dotknutej osobe efektívne vykonávať svoje právo byť vypočutý umožnením jej prístupu k
relevantným podkladom, od ktorých sa dotknutý akt správneho orgánu má zakladať (odvíjať).

Pojem podklad je v citovanej rezolúcii chápaný tak, aby zahŕňal všetky relevantné skutočnosti s
naznačením väzby k právnemu základu úkonu správneho orgánu. Pritom označenie dostupné podklady
je nutné chápať ako tie podklady, ktoré má správny orgán k dispozícii v čase, keď požiadavka účastníka
jevznesenáamôžubyťsprístupnenéosobevrovnakejforme,akosúuloženévspise.Výnimkuvytvárajú
neverbálne,t.j.kódovanéúdajealeboinformácieobsiahnutévpočítačoch,čiinýchtechnickýchnosičoch,
ktoré sa musia sprístupniť osobe v čitateľnej forme.

45. Hore uvedená rezolúcia nešpecifikuje nástroje či postupy, prostredníctvom ktorých je dotknutá osoba
informovaná o relevantných podkladoch, avšak preferuje umožnenie prístupu do administratívneho
spisu. Slovné spojenie „vhodnými prostriedkami“ umožňuje správnemu orgánu zvoliť si (a to na vlastnú
zodpovednosť) prostriedok najlepšie vyhovujúci cieľu opísanej zásady v súlade so správnou praxou.

Ohľadne príležitosti odmietnuť sprístupnenie vybraných údajov (informácií) s odôvodnením, že

väčšinový verejný záujem je dotknutý alebo z dôvodu utajenia informácie, je nutné prihliadnuť na dobrý
výkon verejnej správy, t.j. že verejná správa sa nesmie dostať do protikladu so záujmami tretích osôb
- tým sa najmä myslí záujem na zachovaní dôvernosti informácie získanej správnym orgánom počas
konania, alebo verejný záujem na zachovaní štátom utajovaných skutočností zabezpečujúcich verejný
poriadok, poprípade verejné zdravie.

46. Takisto citovaná rezolúcia nič nenaznačuje v tom duchu, že je nutné nanucovať dotknutej osobe
prístup k podkladom rozhodnutia. Ide o jej právo, ktoré si tiež nemusí uplatniť. Potom jednotlivec nemôže
byť sankciovaný za takýto postup.

Ak však nie je možné nad všetky pochybnosti prijať záver, že toto svoje procesné právo v konkrétnej
veci si jednotlivec nechce uplatniť, potom správnemu orgánu vzniká povinnosť mu pre realizáciu práva

zabezpečiť všetky adekvátne podmienky. Toto sa s určitými obmedzeniami vzťahuje aj na ukončené
administratívne konania pod tou podmienkou, že dotknutá osoba musí napríklad preukázať snahu o
revíziu výsledku uvedeného konania.

47. V inom rozhodnutí (vyššie citovaný rozsudok sp. zn. 1Sžp/1/2010 zo 14.05.2013) Najvyšší
súd judikoval právny názor k otázke oboznámenia sa s podkladmi rozhodnutia z pohľadu úplnosti

administratívneho spisu pri každom nahliadnutí do spisu (t.j. aj v prípade oboznamovania sa s podkladmi
rozhodnutia), že:

„157. Spravodlivosť konania pred správnym orgánom si vyžaduje zabezpečiť účastníkom, aby v plnom
rozsahu bolo uplatnené zo strany konajúceho správneho orgánu ich právo byť pasívne informovaný o
priebehu konania. S týmto základným procesným právom je tesne spojené, resp. ho vykonáva právo

účastníka nahliadnuť do administratívneho spisu.

V súvislosti s uvedeným je nutné zdôrazniť najmä to, že nakoľko prevažujúca časť konaní pred správnym
orgánom neumožňuje argumentačnú konfrontáciu formou ústneho pojednávania s tvrdeniami, ktoré sa
stávajúzákladomodôvodneniarozhodnutiasprávnehoorgánu,potomnahliadnutiedospisusastávapre
účastníka základným spôsobom pre nadobudnutie informácií o priebehu a možnom výsledku konania,

t.j. základným spôsobom pre možnú obranu svojich práv.

158. Z uvedeného práva na nahliadnutie do spisu vyplýva správnemu orgánu aj povinnosť zabezpečiť
účastníkovi v plnom rozsahu uplatnenie tohto práva. Tomuto nevyhovuje paušálny prístup správneho
orgánu v tom, že účastníkovi dá k dispozícii súbor dokumentov a listín, ktoré označí za spis.Naopak, účastník musí mať zo strany správneho orgánu nielen po materiálnej stránke (t.j. umožnenie
samotného prístupu k listinám a nosičom informácií v spise založeným aj s technickou podporou), ale aj
po formálnej stránke (t.j. umožnenie k časovo úplnému rozsahu spisu správneho orgánu) zabezpečené

právo na nahliadnutie do spisu.“

Preto je pri preskúmavaní zákonnosti poskytnutia možnosti oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia nutné
prihliadať nielen na reálne poskytnuté množstvo podkladov ale aj na overenie si vedomosti účastníka,
že rozsah mu poskytnutých podkladov sa stotožňuje s rozsahom, ktorý má k dispozícii správny orgán.
Táto informácia o úplnosti sa najmä zabezpečuje prostredníctvom rôznych evidenčných prehľadov, resp.

obsahu spisu.

48. Zhrnutím hore uvedených právnych názorov Najvyšší súd získal záver, že oznámenie správneho
orgánu o možnosti si uplatniť právo podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku ponúka účastníkovi
informáciu, že

- rozsah a obsah jednotlivých podkladov obsiahnutých v administratívnom spise vytvára u správneho
orgánu legitímny záver o tom, že skutkový stav je riadne zistený a z neho vyplývajúce závery mu

umožňujú prijať rozhodnutie v konaní (t.j. materiálnu stránku konania), a že

- v blízkom čase bude prijaté rozhodnutie (t.j. časovú stránku konania),

- ktoré má účastník možnosť spochybniť svojimi námietkami o neúplnosti, resp. nesprávnosti podkladov.

49. Preto iba ponúknutie niektorých podkladov rozhodnutia mimoprocesným spôsobom (t.j. podľa zák.
č. 211/2000 Z.z.), resp. zaslanie selektívnym spôsobom určeného podkladu (list zo 07.03.2011) nie je

možné vo svetle hore uvedených názorov chápať ako naplnenie práva účastníka byť oboznámený s
dostupnými podkladmi rozhodnutia, resp. s možnosťou ich kritizovať v zmysle citovaného ustanovenia
§ 33 ods. 2 Správneho poriadku, a ako také je nutné ho označiť pri absencii výzvy správneho orgánu za
takú vadu konania, ktorá má podstatný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

2) K riadnosti odôvodnenia výnimky zisteným skutkovým stavom:

50. Ďalej Najvyšší súd konštatuje, že v obsahu pripojeného spisu sa zväčša vyskytujú iba všeobecné
konštatovania o premnožení medveďa hnedého, v dôsledku čoho nasledujú pripojené argumenty o
ohrození človeka, a škodách medveďom spôsobených, avšak konkrétne údaje nie sú zistiteľné ani zo
správŠOPSR,vktorýchsataktiežuvádzaviacmenejlenkonštatáciapremnoženostimedveďahnedého
atoivblízkostiľudskýchobydlí,spôsobenéškodyanajmämetodikavýkonuodlovu,čiodstrelumedveďa

hnedého vo vopred určených lokalitách.

51. Odvolaciemu súdu v súlade so závermi vyslovenými v rozsudku Najvyššieho súdu sp.zn.
10 Sžp/3/2013 z 21.08.2013 je zrejmé, že odborníci ŠOP SR, CHKO NAPANT-u, či dotknutých
poľovníckych združení majú konkrétne skúsenosti, ktoré ich oprávnene vedú ku konštatovaniu o
premnoženosti medveďa hnedého nielen na území Slovenskej republiky, ale i v konkrétnej lokalite, o

prípadných útokoch tohto chráneného živočícha na človeka, či jeho majetok.

Avšak bez toho, aby správny orgán - v tomto prípade žalovaný - zadovážil do spisu a v správnom
konaní vykonal za prítomnosti účastníkov konania a vyhodnotil konkrétne podklady, správy, tvrdenia,
či vysvetlenia o konkrétnych údajoch, nie je možné vysloviť spoľahlivý záver, ktorý je obsiahnutý v
napadnutom a preskúmanom rozhodnutí.

52. Navyše, ak je konanie žalovaného a jeho prvostupňového správneho orgánu spojené s takými
procesnýminedostatkamiakojenedoručovaniepodkladovkrozhodnutiuúčastníkovikonania,resp.jeho
právnej zástupkyni a spoliehanie sa na iné mimoprocesné postupy, čo má následne vplyv na zistenia
skutkového stavu a zákonnosť samotného rozhodnutia o povolení výnimky, nemožno akceptovať také
rozhodnutie ako zákonné a vecne správne, a to ani v prípade, ak by po dodržaní všetkých procesných

postupov v zmysle zákona došlo k vydaniu zhodného rozhodnutia s napadnutým, pretože to dopredu
určiť nie je možné, a najmä sa tým porušujú základné pravidlá konania a Ústavou Slovenskej republiky i
Dohovorom o základných ľudských právach a slobodách garantované práva žalobcu - v danom prípade
právo na spravodlivý proces.Podľa § 25 ods. 5 Správneho poriadku ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé
konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1
až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať,

doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.

53. Z ustanovení § 32, 33 ods. 2 a 47 ods. 3 Správneho poriadku nepochybne vyplýva zvýšený dôraz
zákonodarcu na úplný rozsah podkladov rozhodnutia a ich riadne vyhodnotenie, ako aj na jeho zámer,
že správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať
potrebné podklady pre rozhodnutie bez limitácie (viazanosti) návrhmi účastníkov konania. Zákonodarca

demonštratívne ako podklady pre rozhodnutie označil podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania,
dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho
úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Pre postup správneho orgánu podľa § 40 ods. 2 a 3 písm. c) zák. č. 543/2002 Z.z. je v každom
konkrétnom prípade nevyhnutné

- preveriť nielen neexistenciu inej alternatívy riešenia problému premnoženia medveďa hnedého než len

povolením odstrelu jedného jedinca, tak aby nebola ohrozená jeho populácia,

- ale tiež preukázanie, že správny orgán koná v záujme verejnej bezpečnosti ľudí, aby v tomto prípade
mohol byť kvalifikovaný ako odôvodnený.

Podľa § 40 ods. 2 zák. č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch
povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov

živočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií
dotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise,
výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva.

Podľa § 40 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z.z. výnimku podľa odseku 2 možno povoliť v záujme verejného
zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v

záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo
hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie.

54. Žalovaný tvrdí preukázanie skutočnosti, že ani oslovené ZOO na Slovensku či v Českej republike
nemali záujem o jedinca medveďa hnedého. V pripojenom spise žalovaného sa však o tom žiaden
záznam nenachádza. Toto je potrebné do spisu založiť. Inú alternatívu riešenia problému premnoženia

v danej lokalite neskúmal.

Takisto v administratívnom spise nie je založená žiadna zmienka o tom, aká je skladba súčasnej
populácie medveďa hnedého na území dotknutého poľovníckeho združenia. Odvolací súd nemá
na mysli samotné počty medveďov, ktoré zrejme, hoci rozporuplne vyplývajú zo samotnej žiadosti
(poľovnícke združenie ako žiadateľ) o povolenie výnimky, ale najmä vek jedincov, ich pohlavie a

zdravotný stav tak, aby bolo zaistené, že odlovom jedného jedinca nedôjde k takému stavu v danom
teritóriu, ktorý by mohol viesť k ohrozeniu populácie tohto chráneného živočícha.

55. Vysokú prioritu (viď zákonný text citovaný pri bode č. 51) má podľa Najvyššieho súdu preukázanie
skutočnosti, že správny orgán povolil výnimku v záujme verejnej bezpečnosti ľudí. V tomto smere určite
nepostačuje poukázanie na určité príhody zo života a na neidentifikovateľné osoby. Vážne strety človeka

s medveďom, pri ktorých je ohrozený majetok, či dokonca zdravie a život človeka sú nepochybne
zadokumentované na obecných úradoch, v zdravotníckych zariadeniach alebo nemocniciach, na
príslušných útvaroch Policajného zboru, či na Hasičskom a záchrannom zbore, minimálne však v
miestnej tlači.

Odtiaľ je povinný správny orgán nielen čerpať zdroje informácií, ale vyhodnotiť ich závažnosť na

prejednávanú vec. Pritom ale nepostačuje samotné stretnutie medveďa s človekom, ale musí ísť o
stretnutie atypické nielen miestom (napr. v mestskej či záhradkárskej lokalite, kde je veľká migrácia ľudí),
ale aj a najmä správaním sa medveďa voči človeku (agresivita a nedostatok prirodzenej plachosti).

56. Napokon, v takom prípade by sa výnimka nemala vzťahovať na akéhokoľvek jedinca, tak ako bolo
rozhodnuté v konkrétnom prípade, ale o presne a nezameniteľne identifikovaného jedinca, ktorý máv danej lokalite najväčšie sklony k prenikaniu do ľudskej civilizácie, nemá obavy z ľudí, či je dokonca
pri stretnutí s ľuďmi agresívny a nedá sa jeho aktivitám iným spôsobom zabrániť, t.j. najmä odplašiť či
odohnať.

57. Aj z napadnutého rozhodnutia vyplynulo (viď stanovisko ŠOP SR 490/2011 z 1. marca 2011 v
pripojenom administratívnom spise bod 3. na str. 1 dole), že

„Zásady zásahu do populácie - aj napriek žiadostiam o odstrel jedincov vyššej váhovej kategórie
odporúčame elimináciu jedincov odstrelom len do kategórie 100 kg, resp. šírka laby nepresahuje 12 cm
a zároveň dĺžka zadnej laby nepresahuje 21 cm,

Druh odlovu: v rámci doručených žiadostí odporúčame aplikovať len regulačný odlov. Ochranný

odlov neodporúčame, pretože v súčasnej dobe neexistuje dôvod na udelenie výnimky na tento druh
odstrelu. V budúcnosti sa však nebránime navrhnutiu ochranného odstrelu v súvislosti s mimoriadnymi
okolnosťami“.

58. Avšak odvolaciemu súdu z preskúmavaného rozhodnutia vôbec nevyplynulo, či sa týmto záväzným
odbornýmpodkladomŠOPSRžalovanýzaoberal,pretoženiejemožnéustáliťrozdielmedziregulačným

a ochranným odlovom, pričom výkladom ustanovení § 40 ods. 2 a 3 zák. č. 543/2002 Z.z. to nahradiť
nemôže ani odvolací súd, keďže ide o odbornú otázku.

59. Z týchto dôvodov nespochybňujúc závery, znalosti a zistenia žalovaného a jeho odborných orgánov
Najvyššísúdkonštatujepoprihoreuvedenejvadevkonaní(viďbodč.49)nedostatočnezistenýskutkový
stav, ktorý tak, ako bol zistený doposiaľ, nemôže byť podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.

60. Pokiaľ ide o analýzy minuloročnej regulácie a analýzy škôd spôsobených medved'mi v
predchádzajúcom roku, na ktoré poukazoval žalovaný v liste, ktorým žalobcu oboznamoval s podkladmi
rozhodnutia, tieto z dôkazného hľadiska neboli podkladmi rozhodnutia, nakoľko sa v písomne
spracovanej podobe v spise nenachádzajú a žalovaný z nich nevyvodil žiadne konkrétne skutkové
zistenia, o ktoré by oprel rozhodnutie o výnimke.

61. Je nepochybné, že odborné orgány ŠOP SR, ktoré v konaní o udelenie výnimiek zaujímajú
stanoviská pre potreby rozhodovania žalovaného, monitorujú stav medveďov v jednotlivých lokalitách
ich výskytu, vyhodnocujú škody spôsobené medveďmi i realizáciu udelených výnimiek, o čom nepriamo
svedčia aj vyjadrenia ŠOP SR k jednotlivým žiadostiam žiadateľov o výnimku.

Nakoľko v prejednávanej veci však žiadne konkrétne analýzy zachytené v písomnej forme neboli

podkladom rozhodnutia, preto vlastne nastal procesne absurdný výsledok, že žalovaný nemal s
čím žalobcu v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku oboznamovať. Avšak na správnu aplikáciu
ustanovenia § 35 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z. mali takéto analýzy tvoriť podklad vydaného a
preskúmavaného rozhodnutia, a preto bolo povinnosťou správneho orgánu ich v písomnej podobe
založiť do spisu.

Podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z. chráneného živočícha je zakázané úmyselne
odchytávať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode.

62. V súvislosti s hore uvedeným preto Najvyšší súd konštatuje, že po podaní návrhu na výnimku z
ustanovenia § 35 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z. poľovným združením je povinnosťou prvostupňového
správneho orgánu zadovážiť podklady, ktoré svedčia alebo vyvracajú existenciu skutočností uvedených

v žiadosti, vrátane odborných podkladov, posudkov, či vyjadrení, následne predložiť ich na vyjadrenie
účastníkom konania a na základe podkladov i vyjadrení účastníkov k nim rozhodnúť a to, či už bez alebo
po nariadení ústneho pojednávania.

63. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo úlohou správneho orgánu - žalovaného - pri úplnom a
riadnom zisťovaní skutkového stavu, zabezpečiť prostredníctvom svojich odborných orgánov (ŠOP SR)

konkrétne analýzy zachytené v písomnej forme o stave medveďov v jednotlivých lokalitách, ich výskyte,
vyhodnocovaní spôsobených škôd medveďmi i o realizácii udelených výnimiek na ich odlov.

Nemožno však iba konštatovať, že k porušeniu zákona nedošlo preto, že žalovaný nemal v danom
prípade s čím oboznámiť účastníka konania. Bolo totiž jeho povinnosťou taký dôkaz zabezpečiť, vykonaťa predložiť v zmysle citovaného ustanovenia pred rozhodnutím žalobcovi na oboznámenie. Iba v prípade
notoricky a verejne známej skutočnosti túto preukazovať netreba. To sa týka aj konštatovania, že
žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán vychádzal zo svojich poznatkov, skúseností a podkladov

vedených v iných konaniach. Vždy bude treba každý taký podklad zadovážiť i v písomnej podobe a
predložiť ho na vyjadrenie účastníkom konania.

64. V rozhodnutiach týkajúcich sa povoľovania výnimiek na odstrel medveďa hnedého, ak má byť
dôvodom pre povolenie výnimky ochrana zdravia a bezpečnosti obyvateľov, mal by správny orgán
v konaní požadovať od žiadateľa doloženie určitej formy monitoringu pohybu najmä synantropných

medveďov v blízkosti ľudských sídiel a zdokumentovať prípady agresívneho správania medveďov, aby
bolo možné z takýchto konkrétnych okolností vyvodiť opodstatnenú obavu o zdravie a bezpečnosť
obyvateľov. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým preventívny charakter, jej
realizáciou sa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest
jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí.

Keďže poľovný revír, ktorého sa žiadosť o výnimku týkala, je prirodzeným miestom výskytu medveďa

hnedého, nie je podľa názoru súdu možné z každého prípadného stretu človeka s týmto zvieraťom
vyvodiť reálnu hrozbu pre život a zdravie obyvateľstva. Musí ísť o zdokumentovaný výskyt jedincov tohto
živočíšneho druhu mimo svojho prirodzeného lesného areálu, kde jeho prítomnosť predstavuje reálnu
hrozbu pre človeka.

65. Na záver Najvyšší súd dopĺňa, že absolútne nemožno akceptovať názor prezentovaný v odvolaní

žalovaným (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžp/3/2013 z 21. augusta 2013), že napriek
vytýkaným formálnym procesným pochybeniam výsledok ďalšieho správneho konania bude spočívať
pre uplynutie lehôt v zastavení konania, resp. ak by nedošlo k uplynutiu lehôt aj napriek procesným
pochybeniam, by došlo k vydaniu zhodného rozhodnutia s napadnutým, pretože ani zistené procesné
pochybenia nemôžu ovplyvniť premnoženie populácie medveďa hnedého a zabezpečiť riešenia

problémov, ktoré sú s tým spojené v konkrétnych dotknutých regiónoch.

[koniec citácie dotknutej časti rozsudku].

12. Vzhľadom na právne názory uvedené v rozsudkoch sp.zn. 10 Sžp/3/2013 z 21.08.2013 ako aj 1
Sžp/3/2013 sa Najvyšší súd stotožnil s odvolacími námietkami žalobcu.

13. Ďalej Najvyššiemu súdu neuniklo ani to, že v prvostupňovom rozhodnutí (konkr. na str. 3 2. odsek

na č.l. 37) žalovaný argumentoval, že

„Ministerstvo sa v súvislosti s posúdením existencie alternatívy k povoleniu výnimky zaoberalo
možnosťou odchytu medveďov a ich prípadného umiestnenia do ZOO alebo do iných lokalít. Boli
oslovené všetky ZOO v Slovenskej republike aj v Českej republike, či by v prípade odchytu medveďa
hnedého mohli takéhoto medveďa umiestniť v svojich zariadeniach. Všetky ZOO odpovedali, že buď

medvede nechovajú alebo majú plné stavy.“

14.VsúvislostisuvedenouskutočnosťoumusíNajvyššísúdkonštatovať,ževsprávnomspiseabsentuje
akýkoľvek doklad, ktorý by uvedenú, a pre prejednávanú vec, svojim charakterom závažnú skutočnosť
potvrdzoval.

Zo znenia ustanovení § 250i ods. 3 a § 250j ods. 3 O.s.p. nepochybne vyplýva úmysel zákonodarcu, aby

správny súd pri poskytovaní súdnej ochrany sa dôkladne zaoberal aj informáciami obsiahnutými v tomto
spise, lebo poskytnutie súdnej ochrany správnym súdnictvom by bolo iluzórne, čím by vôbec nenaplnilo
svojuúlohumudanúprostredníctvomčl.46anasl.ústavy,akbypaaktyzaloženénaaplikáciineúčinného
predpisu, rozhodnutia vychádzajúce z neúplného alebo nepredloženého spisu, resp. rozhodnutia trpiace
závažnými procesnými vadami označil ako rozhodnutia vecne správne. Preto aj z tohto dôvodu mal

krajský súd preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 250j ods. 3 O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšiekonanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené.
Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to

nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.

Podľa § 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne
len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

15. Takisto odvolávanie sa na prípisy občanov, resp. právnických osôb (ktoré sa stali podkladom
pre informatívne stanovisko obce Dolná Lehota), ktoré nie sú verifikované úradnými osobami,

nekorešponduje s právnym názorom už skôr vysloveným prostredníctvom rozsudku Najvyššieho súdu
sp.zn. 10 Sžp 2/2013 zo dňa 17. júla 2013, podľa ktorého:

„Najdôležitejšie je preukázať, že správny orgán povolil výnimku v záujme verejnej bezpečnosti ľudí.

V tomto smere určite nepostačuje poukázanie na určité príhody zo života a na neidentifikovateľné osoby.
Vážne strety človeka s medveďom, pri ktorých je ohrozený majetok, či dokonca zdravie a život človeka

sú nepochybne zadokumentované na obecných úradoch, v nemocniciach, policajnom, či hasičskom
a záchrannom zbore, minimálne však v miestnej tlači. Odtiaľ je povinný správny orgán čerpať zdroje
informácií. Pritom ale nepostačuje samotné stretnutie medveďa s človekom, ale musí ísť o stretnutie
atypické nielen miestom (napr. v mestskej či záhradkárskej lokalite, kde je veľká migrácia ľudí), ale aj a
najmä správaním sa medveďa voči človeku (agresivita a nedostatok prirodzenej plachosti).“

16. Ďalej Najvyšší súd musí v zmysle § 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v súvislosti s prejednávanou
vecou, ktorej predmetom je posúdenie zákonnosti procesu povolenie výnimky, poukázať na judikatúru
Súdneho dvora Európskej únie (ďalej tiež „Súdny dvor“). V jednom zo svojich rozhodnutí, konkrétne vec
sp.zn. C-240/09 zo dňa 08. marca 2011 Súdny dvor konštatoval, že

„35. V tejto súvislosti je potrebné najprv uviesť, že Únia má v oblasti životného prostredia na základe

článku 175 ES v spojení s článkom 174 ods. 2 ES výslovnú externú právomoc (pozri rozsudok Komisia/
Írsko, už citovaný, body 94 a 95).

36. Okrem toho Súdny dvor dospel k záveru, že záležitosť, ktorá ešte nebola predmetom právnej úpravy
Únie, patrí do práva Únie v prípade keď je táto záležitosť upravená v dohodách uzatvorených Úniou a jej
členskými štátmi a týka sa oblasti, ktorá je už je vo veľkej miere upravená právom Únie (pozri analogicky

rozsudok zo 7. októbra 2004, Komisia/Francúzsko, C-239/03, Zb. s. I-9325, body 29 až 31).

37. V predmetnom prípade sa spor vo veci samej týka toho, či združenie na ochranu životného prostredia
môže byť „účastníkom konania“ v správnom konaní týkajúcom sa konkrétne poskytnutia výnimky z
režimu ochrany takých druhov ako medveď hnedý. Tento druh je totiž uvedený v prílohe IV bode a)
smernice o biotopoch, takže podľa článku 12 tejto smernice podlieha prísnej ochrane, v prípade ktorej

možno udeliť výnimku iba za podmienok stanovených v článku 16 tejto smernice.

38. Z toho vyplýva, že na spor vo veci samej sa vzťahuje právo Únie.

...........................

Článok 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese
a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia schváleného v mene Európskeho

spoločenstva rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005 nemá priamy účinok v práve Únie.

Prináleží však vnútroštátnemu súdu, aby poskytol taký výklad procesného práva týkajúceho sa
podmienok, ktoré je potrebné splniť na podanie správneho opravného prostriedku alebo žaloby, ktorý
bude v čo najväčšej možnej miere v súlade tak s cieľmi článku 9 ods. 3 tohto dohovoru, ako aj s cieľom
účinnej súdnej ochrany práv poskytovaných právom Únie, aby mohla organizácia na ochranu životného

prostredia, akou je Lesoochranárske zoskupenie VLK, napadnúť na súde rozhodnutie prijaté v rámci
správneho konania, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom Únie v oblasti životného prostredia.“17. Z citovaného rozsudku Súdneho dvora jednoznačne vyplýva pokyn na výklad slovenského práva
v tak extenzívnych medziach, ktorý musí zabezpečiť v čo najväčšej možnej miere súlad s cieľom
účinnej súdnej ochrany práv poskytovaných právom Únie, t.j. práva na ochranu prírody a krajiny aj na

komunitárnej úrovni.

Aj z tohto pohľadu Najvyšší súd nenachádza v napadnutom rozhodnutí argumentáciu žalovaného, prečo
nedošlo k osloveniu zoologických záhrad v susedných krajinách, resp. či neexistuje iný systém (popri
udelenievýnimkynausmrteniemedveďahnedého),ktorýbyúčinnezamedzil,resp.predchádzalstretom
tohto živočícha s ľuďmi.

V.

18. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení
námietok žalobcu a stanoviska žalovaného, ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich
predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovaných rozhodnutiach sp. zn. 1 Sžp/3/2013, 10
Sžp/3/2013, 2 Sžo/72/2007 a 1 Sžp/1/2010, pri ktorých Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný
dôvod, aby sa pri rešpektovaní princípu právnej istoty od nich odchýlil (napríklad zásadná zmena

právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho
stanoviska), s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom podľa § 156 ods. l a 3 O.s.p. rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Bude preto úlohou žalovaného v ďalšom konaní v dostatočnom rozsahu zhromaždiť podklady pre
objasnenie výnimky požadovanej dotknutým subjektom z ustanovenia § 35 ods. 1 písm. a) zákona

č. 543/2002 Z.z. a ďalej pred vydaním rozhodnutia riadne umožniť oboznámenie sa s podkladmi
rozhodnutia.

19. Nakoľko išlo o základnú argumentáciu žalobcu, ktorá sa týkala nesprávneho procesného riešenia
situácie na strane žalobcu a ktorá vymedzovala rámec meritórneho súdneho prieskumu, ostatné jeho
odvolacie námietky, ako aj námietky iných osôb boli týmto skonzumované. Preto sa Najvyšší súd inými

námietkami ďalej nezaoberal.

20. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania, ako aj so
svojou dlhodobo ustálenou praxou neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie,
podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko
dôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady

pre posúdenie prípustnosti možného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam
Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve pre oblasť ochrany životného prostredia nie sú
generálne (§ 246c ods. 1 O.s.p.), ale iba špeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) prípustné opravné prostriedky,
a to iba vo výnimočných prípadoch (§ 250ja ods. 5 O.s.p.), a tento prípad v prejednávanej veci nenastal,
potom nie je možné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.

Podľa § 250ja ods. 5 O.s.p. proti rozsudku súdu podľa § 250j ods. 5 je prípustný opravný prostriedok
podľa štvrtej časti, ak nie je ustanovené inak.

21. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s
§ 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov
tohto konania vzniká. Nakoľko si však žalobca trovy konania nevyčíslil a v samotnom odvolaní (č.l. 123)

požiadal o nepriznanie práva na náhradu trov konania, tak mu právo nebolo priznané.

Podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. platí, že ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne
aj o trovách konania na súde prvého stupňa.22. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,
lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni
súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle §

250i ods. 2 O.s.p. (úprava práv týkajúcich sa ochrany životného prostredia je spojená s verejnoprávnymi
vzťahmi), charakter konania si nepredurčoval požiadavku nutnosti v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p.
vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).