Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/546/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811206681
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3811206681.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov
JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Ivana Kubínyho v právnej veci navrhovateľa: Slovenská kancelária
poisťovateľov so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpeného JUDr.
Jánom Mišurom, advokátom so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 27 proti odporcom: 1/ R. Z., narodený
XX.XX.XXXX, bytom T., F. XX/X, zastúpený JUDr. Pavlom Babiakom, advokátom so sídlom v Prievidzi,
Švéniho 6, 2/ Y. Z., narodená XX.XX.XXXX, bytom V., W. XX/XX, zastúpená JUDr. Jozefom Hurtišom,
advokátom so sídlom v Prievidzi, Hviezdoslavova 3, o zaplatenie 47.653,76 Eur s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. júna 2013 č.k.
17C/16/2012-383 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh proti odporcovi 1/ zamietol. Odporcovi 1/ priznal oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov. Odporkyňu 2/ zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 47.653,76 Eur s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 419,50 Eur od 27.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 1.864,71
Eur od 12.04.2010 do zaplatenia a zo sumy 45.369,55 Eur od 22.6.2011 do zaplatenia, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 45.369,55 Eur od 12.04.2010 do 21.06.2011 voči odporkyni 2/ zamietol. Odporkyni 2/ priznal
oslobodenie od súdnych poplatkov. O náhrade trov konania nerozhodol s tým, že o nich rozhodne po
právoplatnosti rozsudku vo veci samej. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ sa podaným návrhom
domáhal proti odporcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 47.653,76 Eur s príslušenstvo.
Tvrdil, že odporkyňa 2/ na motorovom vozidle odporcu 1/ spôsobila dopravnú nehodu, pričom nebolo
uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a preto v
dôsledku tejto skutočnosti musel za odporcov zaplatiť poškodeným náhradu škody v návrhu uplatnenej
výške. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný vo vzťahu
k odporkyni 2/. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyňa 2/ viedla motorové
vozidlo bez vodičského oprávnenia a bez vedomia prevádzateľa tohto motorového vozidla, a preto
neoprávnene, pričom pri vedení motorového vozidla spôsobila jeho prevádzkou škodu. Preto je daný
základ nároku navrhovateľa proti odporkyni 2/, a to podľa § 12 ods. 2 písm. b) a c) zákona o povinnom
poistení. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ poškodeným osobám zaplatil celkom
čiastku 47.653,76 Eur, pričom medzi navrhovateľom a odporkyňou 2/ boli sporné skutočnosti týkajúce sa
bodového ohodnotenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia a účelnosti poskytnutia zdravotnej
starostlivosti. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ pri výpočte náhrady za bolesť a
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal z číselne správneho, resp. nižšieho počtu
bodov a správne prezumoval účelnosť zdravotnej starostlivosti, preto skutkové námietky odporkyne 2/
voči nároku navrhovateľa neboli dôvodné. Návrh voči odporcovi 1/ zamietol. Uviedol, že z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že odporca 1/ bol prevádzateľom motorového vozidla, ktorého prevádzkou
bola spôsobená škoda, pričom toto motorové vozidlo nemal poistené na zodpovednosť za škodu
spôsobenú jeho prevádzkou, čo bolo spôsobené tým, že mienil toto motorové vozidlo vyradiť z evidencie.
Odporkyňa 2/, manželka odporcu 1/, ktorá nebola držiteľkou vodičského oprávnenia a odporca 1/ ju
nikdy nevidel viesť motorové vozidlo, zobrala bez vedomia odporcu 1/ kľúče od uvedeného vozidla a
následne motorové vozidlo použila, pričom pri tomto použití spôsobila dopravnú nehodu. Z uvedeného
je zrejmé, že nie je daná zodpovednosť odporcu 1/ podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže
namiesto odporcu 1/ zodpovedá podľa § 403 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka odporkyňa 2/,
ktorá bez vedomia odporcu 1/ použila motorové vozidlo, ktorého prevádzkovateľom bol odporca 2/.
Nie je pritom daný dôvod na vyvodenie spoluzodpovednosti odporcu 1/ podľa § 430 ods. 1 druhá
veta Občianskeho zákonníka, keďže z vykonaného dokazovania nevyplynuli také skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali nedbanlivosť odporcu 1/ tak, že by odporca svojou nedbanlivosťou umožnil použitie
motorového vozidla odporkyňou 2/. Za nedbanlivé konanie nemožno považovať také konanie odporcu
1/ ako manžela odporkyne 2/, keď v ich spoločnom byte ponechal nezabezpečené kľúče od motorového
vozidla, keďže nemohol dôvodne predpokladať, že by jeho manželka, ktorá nemala vodičské oprávnenie
a ktorá ich motorové vozidlo nikdy neviedla, toto motorové vozidlo použila. Preto ani navrhovateľ nemá
proti odporcovi 1/ právo na náhradu poistného plnenia podľa § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom
poistení. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 12 ods. 2 písm. b), c), § 24 ods. 2 písm.
b), ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., § 427 ods. 1, 2, § 430 ods. 1, § 444 Občianskeho zákonníka, § 5
ods. 1, 2, 5 zákona č. 437/2004 Z.z., § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., § 563 Občianskeho zákonníka,
§ 41 ods. 3 O.s.p., § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania nerozhodol s poukazom
na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu,
ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že vyhovie návrhu na začatie
konania v plnom rozsahu a zaviaže odporcu v prvom rade na úhradu žalovanej istiny s príslušenstvom
spoločne a nerozdielne s odporkyňou v druhom rade alebo, aby rozsudok prvostupňového súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uviedol ustanovenie § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.
V odvolaní vyslovil názor, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým záverom keď uviedol,
že z vykonaného dokazovania nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nedbanlivosť odporcu
v prvom rade. Bol toho názoru, že práve naopak odporca v prvom rade svojou nedbanlivosťou umožnil
odporkyni v druhom rade použitie dopravného prostriedku, ktorého prevádzkou v dôsledku dopravnej
nehody vznikla škoda. Bol toho názoru, že aj keď pojem nedbanlivosť Občiansky zákonník nevymedzuje,
z hľadiska ustanovenia § 430 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka na naplnenie podmienky
nedbanlivosti postačuje nevedomá nedbanlivosť, ktorá predstavuje psychický vzťah prevádzateľa k
zákonom predvídanému následku, čím je možnosť zneužitia jeho dopravného prostriedku, ktorá je
charakteristická tým, že prevádzateľ síce nechcel, aby dopravný prostriedok bol zneužitý a ani nevedel,
že spôsob zaistenia, ktorý zvolil, nie je dostačujúci a zneužitie prostriedku v dobe jeho neprítomnosti
umožňujúci, však vzhľadom k okolnostiam a k svojmu postaveniu či osobným pomerom to vedieť mal
a mohol. Odporca v prvom rade na pojednávaní dňa 14.05.2012 vo svojej výpovedi sám uviedol, že
večer, keď spal, jeho bývalá manželka zobrala kľúče od auta, ktoré mal v ich spoločnom byte na zväzku
svojich kľúčov, čím sám potvrdil, že svojou nevedomou nedbanlivosťou umožnil odporkyni v druhom rade
zmocniť sa vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, pretože odporkyňa 2/ mala v spoločnom
byte s odporcom 1/ voľný prístup ku kľúčom od vozidla. Ďalej uviedol, že mu nie sú zrejmé dôvody, pre
ktoré súd prvého stupňa vo vzťahu k odporkyni 2/ aplikoval § 12 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. a z
akého dôvodu odporkyňu v druhom rade považoval za poistenú osobu a navrhovateľa za poisťovateľa
v zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., a to s poukazom na § 2 písm. d) citovaného zákona.

Odporca 1/ prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok
prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na skutočnosť, že už pri prvom
pojednávaní, kde bol vypočutý, rovnako ako aj odporkyňa 2/, bolo dostatočne preukázané, že odporkyňa
v druhom rade vedela o tom, že motorové vozidlo sa nesmie používať z toho dôvodu, že naň nie
je zaplatená zákonná poistka. Toto vozidlo chcel odpredať a z tohto dôvodu ho nepoužíval. Sama
odporkyňa v druhom rade popísala akým spôsobom sa dostala ku kľúčom. Nevie si pritom vysvetliť,
prečo odporkyňa v druhom rade, ktorá absolútne nevedela šoférovať v tú noc zrazu šoférovala toto
predmetné motorové vozidlo, ktoré nikdy predtým nešoférovala. Z týchto jeho prednesov vyplýva, že
sa u neho nejednalo či už o vedomú alebo nevedomú nedbanlivosť a teda nezodpovedá tak, ako si

myslí navrhovateľ za spôsobenú škodu ktorú spôsobila odporkyňa v druhom rade. Poukázal taktiež na
skutočnosť, že odporkyňa 2/ sa v trestnom konaní zaviazala k náhrade škody ktorú spôsobila.

Odporkyňa 2/ sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 v napadnutej časti a zistil, že rozsudok
okresného súdu je potrebné v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.
Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné
nariaďovať pojednávania odvolacieho súdu.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a) až f) O.s.p.

V prejednávanej veci navrhovateľ v podanom odvolaní uvádza ako odvolací dôvod, že prvostupňový súd
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne
posúdil, t.j. odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.

Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., jeho nedostatok spočíva predovšetkým
v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. V danom prípade
navrhovateľ v odvolaní vytýkal prvostupňovému súdu, že dospel k nesprávnym skutkovým záverom, keď
konštatoval, že z vykonaného dokazovania nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver
o nedbanlivosti odporcu v prvom rade.

Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu, vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p.
Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu
v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníka
nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré
neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska
ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor alebo ak hodnotenie
dôkazov odporuje ustanoveniam § 133 až 135 O.s.p. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 205 ods.
2 písm. d) O.s.p. možno teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na nesprávnosť
ktorého je možné uvodzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto
smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vykonané dôkazy vyhodnotil v zmysle
zásad upravených v ustanovení § 132 O.s.p. a dospel k správnym skutkovým záverom, pri ktorých
odvolací súd nezistil logické ani faktické rozpory. Dospel k správnemu záveru, že odporkyňa 2/, ktorá
bola manželkou odporcu 1/, zobrala kľúče od vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda a
spôsobená škoda poškodeným, bez vedomia odporcu 1/. Z vykonaného dokazovania totiž nesporne
vyplynulo, že v čase, kedy odporca 1/ spal, odporkyňa 2/ zobrala zväzok jeho kľúčov s tým, že mala
za to, že sa jedná o jej vlastné kľúče, keď odporkyňa 2/ uviedla, že sa jednalo o podobné zväzky
kľúčov. Odporca 1/ v tom čase spal v ich spoločnom byte, kľúče od predmetného auta mal zavesené
na zväzku svojich kľúčov, pričom nemohol predpokladať, že by si odporkyňa 2/ tieto kľúče zobrala,
pretože odporkyňa 2/ nemala vodičské oprávnenie a nikdy neviedla motorové vozidlo. Závery súdu
prvého stupňa v tom smere, že z vykonaného dokazovania nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by mohli
viesť k záveru o nedbanlivom konaní odporcu 1/, ako aj jeho konštatovanie, že za nedbanlivé konanie
nemožno považovať také konanie odporcu 1/ ako manžela odporkyne 2/, keď v ich spoločnom byte
ponechal počas spánku nezabezpečené kľúče od motorového vozidla, preto považoval odvolací súd za

správne, zodpovedajúce výsledkom vykonaného dokazovania. Preto odvolací dôvod podľa § 205 ods.
2 písm. d) O.s.p. nepovažoval odvolací súd za opodstatnený.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný v prípade mylnej aplikácie normy na zistený skutkový
stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd na zistený skutkový stav použil správne
právne predpisy, a to zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov a ustanovenie § 427 a § 430
Občianskeho zákonníka.

Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov, kancelária poskytuje z
poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za
ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

Podľa § 24 ods. 7 veta prvá cit. zákona, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa
odseku 2 písm. a) a b), na náhradu toho, čo za neho plnila.

Podľa § 12 ods. 2 písm. b, c/ cit. zákona poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom,
nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, ak b) spôsobil škodu prevádzkou motorového vozidla, ktoré použil
neoprávnene, c) viedol motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu
činnosti viesť motorové vozidlo uloženého súdom alebo iným príslušným orgánom.

Podľa § 427 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný
prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto
použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.

V preskúmavanej veci možno síce vytknúť prvostupňovému súdu, že nesprávne vo svojom rozhodnutí
citoval ust. § 12 ods. 2 písm. b) a c) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, hoci správne mal vychádzať z ust.
§ 24 ods. 2 písm. b) citovaného zákona, keď v danom prípade nárok navrhovateľa bol uplatnený titulom
vyplateného poistného plnenia za osobu bez poistenia zodpovednosti, táto skutočnosť však nemá vplyv
na správnosť rozhodnutia prvostupňového súdu a nemôže byť dôvodom pre zrušenie jeho rozhodnutia,
pretože súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí odkazuje aj na ust. § 24 ods. 2 písm. b/ zák.č.
381/2011 Z.z. a vo výroku je jeho rozhodnutie vecne správne. Súd prvého stupňa totiž správne ustálil
zodpovednosť za škodu, keď dospel k správnemu záveru, že v danej veci namiesto odporcu 1/, ktorý bol
osobou bez poistenia zodpovednosti a prevádzateľom predmetného motorového vozidla a teda osobou
zodpovednou za škodu podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zodpovedá v zmysle ustanovenia
§ 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka odporkyňa 2/, pretože použila tento dopravný prostriedok bez
vedomia odporcu 1/. Tak ako bolo uvedené vyššie, spoločná zodpovednosť odporcu 1/ v preskúmavanej
veci neprichádza do úvahy, keďže z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by použitie dopravného
prostriedku odporkyni 2/ umožnil odporca 1/ svojou nedbalosťou. Prvostupňovému súdu preto nemožno
vytknúť nesprávne právne posúdenie veci, preto odvolací súd nezistil opodstatnenosť odvolacieho
dôvodu ani podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.

Preto odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Výrokov rozsudku, ktorým bolo odporcom 1/, 2/ priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a v časti
návrh vo vzťahu k odporkyni 2/ zamietnutý, sa odvolací súd nedotýkal, pretože tieto výroky odvolaním
napadnuté neboli, a preto nadobudli právoplatnosť (§ 206 O.s.p.).

V zmysle ustanovenia § 224 ods. 4 O.s.p. o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .