Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 5P/16/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514201522
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2514201522.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou vo veci starostlivosti o maloletú J. X., Q..

XX.XX.XXXX, umiestnenú v ústavnej starostlivosti Detského domova W., U. XX, W., zastúpenú kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, dieťa matky: H. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N.. D. X/C, F., občan SR a otca: J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Č.. XXX, občan SR, o určenie
vyživovacej povinnosti takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e rodičom maloletej povinnosť platiť výživné na maloletú J. každý vo výške 30% zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu, vždy do 15.dňa
v kalendárnom mesiaci vopred na účet Detského domova, U. XX, W. a to počnúc právoplatnosťou tohto

rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 06.12.2012 podal Detský domov W. na tunajší súd návrh na určenie výživného rodičom maloletej
vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a
to s odôvodnením, že navrhovateľ vykonáva ústavnú starostlivosť nad maloletou od 02.09.2010, pričom
rodičia sa o maloletú nezaujímajú.

Riadne a včas predvolaní rodičia sa na pojednávanie nedostavili, súd preto za použitia ust. § 101 ods.
2 O.s.p. prejednal vec za ich neprítomnosti, vykonal dokazovanie výsluchom kolízneho opatrovníka,
oboznámením sa s písomnými podaniami Detského domova W. a kolízneho opatrovníka, správou
Detského domova W. o výške nákladov maloletej na výživu, potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Piešťany, pracovnou zmluvou, potvrdením o príjmoch matky, ďalšími listinami, spisom Okresného
súdu Piešťany Č..X.. XP/XXX/XXXX, a č.k. XXP/XX/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 21.09.2010, právoplatným dňa
21.10.2010,bolanadmaloletounariadenáústavnástarostlivosťvDetskomdomoveW.,U.XXpotom,čo
uznesením č.k. XXP/XX/XXXX-X zo dňa 20.05.2010 v spojení s uznesením XXP/XX/XXXX-XX zo dňa
16.06.2010 bola mal. J. umiestnená dočasne formou predbežného opatrenia do tohto detského domova.
Dôvodom nariadenie ústavnej starostlivosti bola skutočnosť, že rodičia nevedeli maloletej zabezpečiť
riadnu starostlivosť a výchovu.

Pri nariadení ústavnej starostlivosti nebola rodičom určená vyživovacia povinnosť na maloletú.Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. XP/XXX/XXXX-XX zo dňa 10.12.2012 súd vyslovil
osvojiteľnosť maloletej z dôvodu, že rodičia o maloletú neprejavovali skutočný záujem po dobu dlhšiu
ako šesť mesiacov, keď dcéru v ústavnom zariadení nenavštívili ani nijakou formou nekontaktovali.

Ako vyplýva z písomnej správy Detského domova W. zo dňa 31.03.2014, mal. J. sa nachádza v tomto
zariadení od 02.09.2010, z toho od 01.09.2012 bola v starostlivosti profesionálnej rodiny. V minulom
školskom roku navštevovala 5. ročník ZŠ, na vyučovanie sa pripravovala pravidelne, na vysvedčení
dosahovala priemerné výsledky. J. je v elektronickom kontakte s tromi nevlastnými súrodencami: D.,

D. G. D. X., ktorí sa nachádzajú v rovnakom detskom domove avšak v starostlivosti inej profesionálnej
rodiny. Otec nekontaktoval mal. J. vôbec počas celého pobytu, matka ju naposledy kontaktovala v
decembri 2011, výživné neplatí žiadny z nich. Náklady na dieťa v profesionálnej rodine predstavujú 208
eur mesačne, v čom je zahrnuté stravné vo výške stravnej jednotky na deň podľa veku dieťaťa ( cca
80 eur) a vecné náklady, určené na hygienické a čistiace potreby, ošatenie, školské potreby, poplatky a
potreby na osobnú spotrebu a vybavenie izby. Maloletej je vyplácané mesačné vreckové 10,90 eur a pri

narodeninách má nárok na vecný dar v hodnote 22,70 eur.

Z listinných dôkazov bolo zistené, že matka je od 16.05.2011 zamestnaná ako výrobný pracovník v spol.
L. O. Y., Y..N..K.. so základnou mzdou 1,944 eur na hodinu. Podľa mzdových listov dosahovala v r. 2011
priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 335 eur, v r. 2012 mzdu vo výške 343 eur, v r. 2013 mzdu

vo výške 368 eur a v tomto roku zatiaľ dosiahla priemernú mzdu 365 eur. V období od r. 2004 nebola
evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, poberá prídavky na 3 deti ( Y. Y., N. Y. G. D.
X.). Otec nie je v súčasnosti v evidencii uchádzačov o zamestnanie, naposledy bol evidovaný v r. 2011.
Dlhodobo poberá pomoc v hmotnej núdzi a to vo výške 62,50 eur od 01.07.2011 do 30.05.2014, vo
výške 61,60 eur v období od 01.06.2014 do 31.08.2014 a vo výške 34,70 eur od 01.09.2014.

Výsluchom kolízneho opatrovníka bolo zistené, že pri poslednej návšteve dňa 16.09.2014 ich detský
domov oboznámil, že maloletá je po dohode s profesionálnymi rodičmi pre vyskytujúce sa výchovné
problémy vrátená späť do detského domova. V tomto roku je žiačkou 6. triedy ZŠ, je zdravá, nemá
zvýšené náklady na výživu. Rodičia si vyživovaciu povinnosť neplnenia vôbec, matka je zamestnaná,

ale pribudli jej ďalšie dve vyživovacie povinnosti a to k mal. Y. Y.Á. Q.. XX.X.XX.XXXX a mal. N. Y.S., Q..
XX.XX.XXXX. Matkin druh je vo výkone trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou a toho času
sa vedie na Okresnom súde Trnava konanie o úprave práv a povinností k maloletým. Otec maloletej je
dlhodobo nezamestnaný a okrem mal. J. má ďalšie tri vyživovacie povinnosti k mal. D., D. G. D., ktoré
deti sú tiež umiestnené v Detskom domove W.. Výživné na všetky tieto deti bolo určené súdom ako

minimálne výživné. Kolízny opatrovník doporučil súdu určiť každému z rodičov povinnosť platiť na mal.
J. minimálne výživné a to počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, nakoľko je zrejmé, že rodičia nebudú
ochotní ani schopní spätne výživné doplatiť, pričom je veľmi pravdepodobné, že ani výkon rozhodnutia
by nepomohol takto vzniknuté nedoplatky vymôcť.

Podľa § 62 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné
samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu
na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v

minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri
určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 75 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení
ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných

poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

Podľa § 81 ods. 2 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne
uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné
poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že je potrebné upraviť rozsah vyživovacej
povinnosti rodičov voči mal. J., ktorá je v ústavnej starostlivosti a žiaden z rodičov si vyživovaciu
povinnosť neplní dobrovoľne. Pri určení výživného súd vychádzal zo zistených odôvodnených potrieb
maloletej, ktorá je žiačkou 2. stupňa základnej školy, je zdravá a nemá zvýšené náklady na výživu,
výška jej mesačných nákladov bola detským domovom vyčíslená na sumu 208 eur. Súčasne súd

vychádzal zo zistených majetkových pomerov rodičov, ktorí sú v nepriaznivej sociálnej situácii a ich
príjem sotva postačuje na uspokojovanie vlastných základných potrieb, pričom obaja rodičia majú ďalšie
tri vyživovacie povinnosti a nie sú preto schopní prispievať na výživu maloletej J. vyššou sumou než
minimálnym výživným v zmysle ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Súd preto určil otcovi aj matke
povinnosť prispievať na výživu mal. J. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu, ktorá suma v súčasnosti predstavuje 27,13 eur mesačne.
Súdvzmysleust.§81ods.2ZákonaorodineuložilkaždémuzrodičovplatiťtútosumunaúčetDetského
domova W. vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a berúc do úvahy schopnosti a možnosti rodičov ako aj
odporúčanie kolízneho opatrovníka, uložil im túto povinnosť až od právoplatnosti rozsudku, keďže je
zrejmé, že žiaden z rodičov by nemal z čoho zaplatiť výživné, pokiaľ by bolo určené spätne.

O trovách konania súd rozhodol s použitím ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a žiadnemu z
účastníkov náhradu trov konania nepriznal, keďže toto konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave do

15 dní od jeho doručenia.

Z písomne podaného odvolania musí byť zajvné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie proti rozsudku,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2/ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený,4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6/ účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8/ súd prvého stupňa nesprávne právne
posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súdprvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.