Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ladislav Mejstrík

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/699/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112242010
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112242010.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov

senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľa: H.. X. W., nar. X. XX.
XXXX, bytom F. XXX/X, zastúpeného JUDr. Adrianou Hrdinovou, advokátkou so sídlom G., B. I. XX proti
odporcovi:KOOPERATIVApoisťovňa,a.s.ViennaInsuranceGroup,sosídlomBratislava,Štefanovičova
4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1 022,76 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Žilina, č.k. 17C/39/2013-192 zo dňa 21. 5. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudokokresnéhosúduvovýroku,ktorýmzaviazalodporcukpovinnostizaplatiťnavrhovateľovisumu
1 022,76 eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania z istiny od 5. 6. 2011 do zaplatenia, v lehote 3 dní, v

napadnutej časti do sumy 657,49 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9,25 % ročne
od 5. 6. 2011 do zaplatenia, ako aj výrok o trovách prvostupňového konania, p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti, odvolaním nenapadnutej, o s t á v a výrok rozsudku nedotknutý.

Odporca j e p o v i n ýnahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 71,38 eur ako trovy právneho
zastúpenia na účet advokátky JUDr. Hrdinovej, v lehote 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu
1 022,76 eur spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 5. 6. 2011 do zaplatenia, v lehote 3 dní.

Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 822, § 823 a § 420 Občianskeho zákonníka,
ako aj § 15 zákona č. 381/2001 Z.z., keď konštatoval, že odporca zodpovedá za škodu vzniknutú
na vozidle navrhovateľa poistnou udalosťou zo dňa 3. 12. 2010, keď škodu spôsobil poistenec

odporcu vozidlom Škoda 105L evidenčné č. ZA 421 AM, ktorý poistnú udalosť oznámil, popísal
vznik nehody, rozsah poškodenia a uznal zodpovednosť za vzniknutú škodu. Odporca bezdôvodne
odmietol škodu navrhovateľovi preplatiť, pričom výšku škody priznal prvostupňový súd s prihliadnutím
na závery znaleckého posudku a vykonanú ohliadku pracovníkom firmy Slovexperta. Priznaná škoda
tak predstavuje náklady vyčíslené na opravu poškodenia motorového vozidla navrhovateľa. O omeškaní
rozhodol súd podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z..
Za deň omeškania stanovil nasledujúci deň po uplynutí lehoty stanovenej navrhovateľom na plnenie

odporcovi.

Trovy konania posudzoval prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému účastníkovi v
konaní priznal náhradu trov, ktoré je povinný zaplatiť odporca ako neúspešný účastník konania. Trovy
boli vyčíslené v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z..Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie odporca, a to do výšky 657,49
eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy, teda rozporoval len výšku priznanej náhrady škody. Podľa
jeho názoru rozsudok prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd

neúplne zistil skutkový stav, keď nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
Odvolateľ potvrdil, že zodpovednosť za náhradu škody z poistnej udalosti zo dňa 3. 12. 2010 uznáva,
rozporoval však výšku priznanej náhrady prvostupňovým súdom navrhovateľovi. Aj keď súd vychádzal
zo záverov znaleckého posudku, tieto odvolateľ spochybňoval, pretože znalec nepočítal s prasklinou
nárazníka, ktorá existovala pred poistnou udalosťou a táto skutočnosť by mala podstatný vplyv na

určenie celkovej výšky škody. Takto poškodený nárazník z technického hľadiska bol neopraviteľný,
a preto znalec nemal znížiť plnenie poskytnuté navrhovateľovi len o 50 % z lakovacích prác pri
oprave nárazníka, ale nemal uznať rozsah škody vo výške ako to namietal v odvolaní, t.j. 657,49 eur.
Obdobne potom z priznanej výšky sa mal odvíjať úrok z omeškania. Vzhľadom na tieto skutočnosti
prvostupňovému súdu vyčítal, že nevykonal dôkaz výsluchom svedka P. O., zamestnanca spoločnosti
Slovexperta, s.r.o., ktorý vykonal ohliadku poškodeného motorového vozidla navrhovateľa, vyhotovil

fotodokumentáciu a upozornil na poškodenie predného nárazníka motorového vozidla už pred poistnou
udalosťou. Poukazoval tiež na nesprávne právne posúdenie veci zo strany prvostupňového súdu, keď
samotná výška škody podľa znalca bola stanovená na sumu 998,- eur, avšak náklady na odstránenie
škody boli vyčíslené sumou 1 069,- eur. V súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo
89/2008 za škodu na opotrebovanom zariadení nemožno považovať všetky náklady na jeho opravu,

keď pri nových veciach sa prizná náhrada v plnej výške, pri veciach starších a opotrebovaných však
treba vždy prihliadať na ich vek, opotrebenie a pod.. Takto prezentovaný široký výklad ochrany majetku
poškodeného by mohol vo viacerých prípadoch viesť k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane.
Poškodený by mohol po oprave získať vec vo vyššej hodnote, ako mala pred poškodením, čo nie je v
súlade s právnym inštitútom náhrady škody. Z týchto dôvodov žiadal rozsudok prvostupňového súdu v

napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie rozhodnutie a konanie.

K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu písomne vyjadril navrhovateľ. Rozhodnutie
prvostupňového súdu považuje za vecne správne, vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu na základe riadne vykonaného dokazovania. Odporca v priebehu súdneho konania uznal
zodpovednosť poisteného, a teda aj svoju povinnosť plniť. Odmietol však uznať uplatnenú výšku škody.

Odvolával sa na prasklinu predného nárazníka, ktorá mala existovať pred vznikom poistnej udalosti,
avšak takéto skutočnosti nijakým spôsobom nepreukázal. Už v znaleckom posudku je uvedené, že
poškodenie krytu je len povrchové a poškodený je rovnako aj lak krytu. Takéto poškodenie nebránilo
používaniu vozidla v zmysle zákona. Uvedené poškodenie znalec zohľadnil pri výpočte rozsahu škody,
keď lakovacie práce znížil o 50 % na sumu 159,80 eur. Je zrejmé, že išlo o drobné povrchové

poškodenie laku nárazníka, ktoré nemalo žiadny vplyv na funkčnosť tohto dielu, pričom samotný
technik nevylúčil možnosť, že k poškodeniu mohlo dôjsť aj pri strete vozidiel dňa 3. 12. 2010. Ak
by poškodenie nárazníka pred škodovou udalosťou bolo v odporcom tvrdenom rozsahu, technik by
túto skutočnosť určite uviedol v zápise o ohliadke vozidla a neuznal by výmenu predného nárazníka.
Technik Slovexperty vykonal ohliadku dňa 14. 12. 2010, označil poškodené časti vozidla v súvislosti

so škodovou udalosťou zo dňa 3. 12. 2010. Pokiaľ sa odporca v konaní dožadoval výsluchu svedka
- technika Slovexperty, navrhovateľ namietol relevantnosť tohto dôkazu nielen z dôvodu, že svedok je
zamestnancom zmluvného partnera odporcu, ale najmä preto, že poškodenie nárazníka posúdil znalec
na základe fotodokumentácie, vyhotovenej týmto technikom pri ohliadke vozidla, pričom konštatoval len
povrchové viac-menej estetické poškodenie nárazníka pred poistnou udalosťou. Vzhľadom na časový

odstup od vykonania ohliadky vozidla (4 roky), existenciu zápisu o ohliadke vozidla, ktorý vypracoval
a podpísal navrhovaný svedok, ako aj závery znalca, výpoveď k navrhovaným skutočnostiam by bola
bezvýznamná. Pokiaľ ide o výšku náhrady škody, znalec dospel k záveru, že reálne náklady na opravu
vozidla predstavujú sumu 1 069,- eur. Navrhovateľ si uplatnil sumu 1 022,76 eur, ktorú mu súd priznal.
V tomto prípade bolo nevyhnutné na obnovenie pôvodného stavu použiť nové náhradné diely, pretože

vozidlo nie je možné opraviť rovnako opotrebovanými dielmi. Presvedčenie odporcu, že výmena tohto
poškodeného dielu za nový predstavuje zhodnotenie vozidla, a teda plnenie vo výške reálnych nákladov
na opravu by predstavovalo bezdôvodné obohatenie na strane navrhovateľa, je len špekuláciou o
možnom hypotetickom náraste majetkového portfólia navrhovateľa. Výmena nárazníka nepredstavuje
zlepšenie úžitkových vlastností vozidla, ani zvýšenie jeho trhovej ceny. Rozsudok prvostupňového súdu

preto vychádza zo správnych právnych záverov a navrhovateľ žiadal tento v napadnutej časti potvrdiť.
Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 129,82 eur, pozostávajúce z 2 úkonov právnejslužby po 92,10 eur (porada s klientom 11. 7. 2014, podanie vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 14. 7. 2014,
2 x režijný paušál po 8,04 eur a 20 % DPH).

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok

prvostupňového súdu bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v napadnutej časti v súlade
s ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. V ostatnej časti, odvolaním nenapadnutej, ostal rozsudok
prvostupňového súdu nedotknutý.

Z vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom, preskúmavaného rozsudku a z obsahu spisu mal i
odvolací súd preukázané, že dňa 3. 12. 2010 došlo k škodovej udalosti medzi vozidlom navrhovateľa
Opel Astra evidenčné č. ZA 974 CU a motorovým vozidlom Škoda 105L evidenčné č. ZA 421 AM

poisteným u odporcu poistnou zmluvou č. 6551951619. Poistený dňa 9. 12. 2010 oznámil škodovú
udalosť u odporcu, popísal ako k udalosti došlo, rozsah následkov, uznal svoju vinu a nárok navrhovateľa
na náhradu škody. Navrhovateľ ako poškodený dňa 22. 12. 2010 uplatnil u odporcu nárok na náhradu
škody a dňa 12. 4. 2011 požiadal o likvidáciu poistnej udalosti rozpočtom. Odporca listom zo dňa
16. 5. 2011 oznámil navrhovateľovi, že ukončil šetrenie udalosti a zaujal stanovisko, že navrhovateľ

svoj nárok dostatočne nepreukázal. Navrhovateľ predložil kalkuláciu autoservisu k oprave motorového
vozidla, ktorý túto vyčíslil na sumu 1 022,76 eur. Navrhovateľ poškodené motorové vozidlo pristavil k
technikovinaohliadku(pracovníkoviSlovexperta,s.r.o.),ktorýzohliadkydňa24.12.2010vykonalzápis,
uviedol rozsah poškodení so záverom, ktoré veci je potrebné vymeniť (nárazník predný + spodný spojler
+ podblatník pravý predný). Zápis podpísal zároveň s majiteľom vozidla. V priebehu prvostupňového

konania bolo nariadené znalecké dokazovanie na rozsah škody, pričom znalec v posudku konštatoval,
že z ohliadky motorového vozidla, ako aj z predloženej fotodokumentácie je zrejmé, že poškodenie
krytu predného nárazníka je len povrchové a poškodený rovnako je aj lak krytu. Takéto poškodenie by
nebránilo používaniu vozidla v zmysle zákona a pri výpočte škody tieto skutočnosti zohľadnil tak, že
lakovacie práce nárazníka znížil o 50 %. Náklady na opravu poškodeného motorového vozidla znalec

stanovil sumou 1 069,- eur.

Vzhľadom na takto zistené skutočnosti postupoval prvostupňový súd správne, keď skúmal, či u
navrhovateľa došlo ku škode, v akom rozsahu a aké sú náklady na odstránenie následkov škody. Hoci
odporca pôvodne spochybňoval samotný vznik poistnej udalosti, v priebehu prvostupňového konania
uznal zodpovednosť za vzniknutú škodu v mene svojho poistenca, otázny potom ostal len rozsah

náhrady škody. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že technická hodnota vozidla pred poškodením
predstavovala 4 916,- eur. Znalec technickú hodnotu vozidla po oprave poškodenia stanovil na sumu
4 916,- eur. Samotné náklady na opravu vyčíslil sumou 1 069,- eur. Z uvedeného je zrejmé, že ani po
oprave predmetné vozidlo nezvýšilo svoju hodnotu tým, že bol použitý nový diel na odstránenie škody,
predstavujúcej poškodený predný nárazník. Výmenou tohto, hoci staršieho dielu za nový, nedošlo k

zvýšeniu predajnej hodnoty vozidla. Ak teda náklady na opravu, aby vozidlo bolo uvedené do predošlého
stavu (takého, v akom bolo pred vznikom poistnej udalosti), predstavujú sumu 1 069,- eur a súd priznal
navrhovateľovi 1 022,76 eur ako náklady na opravu a uvedenie do predošlého stavu, rozhodol správne.
Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd riadnym spôsobom zistil skutkový stav, vec správne
právne posúdil a nebol dôvod rozhodnutie v napadnutej časti nejakým spôsobom meniť.

Pokiaľ sa odvolateľ domáhal vypočutia svedka - ohliadajúceho technika Slovexperty, nepovažoval
takýto dôkaz za nutný ani odvolací súd, keďže znalec vychádzal z objektívne zachytených skutočností
- fotografických snímkov, na ktorých je vidieť poškodenie nárazníka, aj mimo rozbitej časti, avšak
evidentne sa nejedná o prasklinu, ale len oder vonkajšej povrchovej vrstvy a lakovania. Navyše sám
technik skutočnosť, že by bol nárazník prasknutý, pred dopravnou nehodou v zázname o ohliadke

neuviedol. Ani ostatné tvrdenia uvedené odporcom v odvolaní nepovažoval odvolací súd za dôvodné.
Stotožnilsaajsrozsahomnákladov,ktorébolivyčíslenénaodstránenievzniknutejškody,takabyvozidlo
bolo uvedené do pôvodného stavu (ako pred nehodou), pričom použitím nového nárazníka výmenou
za starý poškodený nebolo motorové vozidlo zhodnotené, jeho technická hodnota bola rovnaká ako
pred poškodením (4 916,- eur). Naopak z posudku vyplývajúci koeficient predajnosti vozidla po oprave

bol nižší (0,8798) ako koeficient predajnosti vozidla pred poškodením (0,8977). Aj z tohto vyplýva,
že navrhovateľ sa nijakým spôsobom opravou motorového vozidla a uvedením do stavu ako pred
dopravnou nehodou nijako neobohatil, naopak hodnota jeho vozidla klesla.Pretože odporca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé iným spôsobom
vyhodnotiť skutkový alebo právny stav, odvolací súd s poukazom aj na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. rozsudok
prvostupňového súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil, a to aj vo výroku o náhrade trov

prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 142 ods. 1
O.s.p. a navrhovateľovi úspešnému v odvolacom konaní priznal náhradu trov právneho zastúpenia v
zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods.
3 vyhlášky vo výške 71,38 eur. Trovy tak predstavujú náhradu za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie
k odvolaniu) vo výške 41,49 eur (z tarifnej hodnoty 657,49 eur - predmet odvolania) a k tomu priznal

režijný paušál 8,04 eur, všetko spolu vo výške 59,49 eur. Vzhľadom k tomu, že advokát je platiteľom
DPH, súd priznal 20 % DPH z priznanej odmeny (11,89 eur), čo spolu predstavuje 71,38 eur. Ostatné
navrhovateľom požadované trovy ako neúčelné, nepriznal (porada s klientom). Odporcovi, ktorý nebol
úspešný v konaní, súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.