Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. september 2014

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 3T/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314010018
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Gálová

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2014:6314010018.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4. septembra 2014 samosudkyňou JUDr.

Alicou Gálovou, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný J. Q., nar. XX. XX. XXXX v S., trvale bytom U., N. XXX/XX,

j e v i n n ý , ž e

v období od 24. 10. 2011 do 15. 09. 2013 si neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojmu
synovi J. Q., nar. XX. XX. XXXX a v období od 24. 10. 2011 do súčasnej doby si neplnil svoju
vyživovaciu voči svojmu synovi A. Q., nar. XX. XX. XXXX, hoci bol uznesením Okresného
súdu Brezno č.k. XP/XXX/XXXX-XX zo dňa 29. 09. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 14. 12. 2011 zaviazaný prispievať na ich výživu sumou vo výške 26€ mesačne na každé dieťa
zvlášť, vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred na účet Detského domova Ružomberok, so sídlom
Ružomberok, Kalvárska 35 s účinnosťou od prvého dňa umiestnenia maloletých detí do starostlivosti

tohto detského domova a rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. XP/XXX/XXXX-XX zo dňa 10. 04.
2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31. 07. 2012 bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou vo
výške 26€ mesačne na každé dieťa zvlášť alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, sumou
vo výške 30% z takto zmeneného životného minima, a to vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred na
účet Detského domova Ružomberok, ktorému nezaplatil na výživnom na obe deti do mesiaca august
2014 sumu vo výške 1.047,32 €

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas),

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona,za to sa odsudzuje

Podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 2, § 54 Trestného zákona na trest povinnej práce vo výmere

280 (dvesto osemdesiat) hodín.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor podal dňa 14. 01. 2014 obžalobu na J. Q. pre prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovou základe ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku, pretože obžalovaný si neplní svoju zákonnú povinnosť vyživovať svoje maloleté deti a
to už dnes plnoletého J. Q. a ešte mal. A. Q., ktorý je umiestnený v Detskom domove v Ružomberku

po dlhší čas, od 24. 10. 2011.

Súd prvýkrát vytýčil termín hlavného pojednávania na deň 13. 02. 2014, následne určil nový termín
hlavnéhopojednávanianadeň29.05.2014,pričomsúdposkytolobžalovanémulehotunato,abyzaplatil
časť výživného. Na pojednávaní dňa 29. 05. 2014 obžalovaný uviedol, že sa mu nepodarilo zaplatiť

žiadne výživné, že je v zlej finančnej situácii. Je živnostník, ale jeho mesačný príjem je len okolo 450
€, pričom živí svojho plnoletého syna J., ako aj družku a ich dvojtýždňové dieťa. Ešte raz požiadal súd
o poskytnutie lehoty, aby zaplatil aspoň časť výživného. Na hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa
04. 09. 2014 sa obžalovaný bez riadneho ospravedlnenia nedostavil. Keďže bol na minulom hlavnom
pojednávaní poučený, že ak sa na hlavné pojednávanie nedostaví bez riadneho ospravedlnenia, súd vec

prejedná a rozhodne v jeho neprítomnosti, súd podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku vykonal hlavné
pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného. Na návrh prokurátora súd prečítal výpoveď obžalovaného
z prípravného konania, v ktorom uviedol, že je pravda, že neplatí výživné na svojich dvoch synov, ale
svoje konanie ľutuje, nekonal tak preto, nakoľko nemal peniaze. Ak získa finančné prostriedky, chce
dlžné výživné doplatiť.

Zo správ zo sociálnej poisťovne, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, súd zistil, že obžalovaný od 24.
10. 2001 nepoberá nemocenské dávky, ani dávky nezamestnanosti, ani dôchodok. Zároveň nie je ani
poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Naposledy túto dávku poberal v roku 2005. Obžalovaný nie je ani
v evidencii uchádzačov o zamestnanie, jeho posledná evidencia bola do júla roku 2007. Obžalovaný je

živnostník. Nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti.

Na základe horeuvedeného dokazovania súd mal preukázané, že obžalovaný od
24. 10. 2011 si neplní vyživovaciu povinnosť, a to v minimálnej výške, ktorá je 30% životného minima.
Obžalovaný neprispieval na výživu teraz už plnoletého J. Q. do 15. 09. 2013, ako aj na A. Q., ktorý je

momentálneumiestnenývDetskomdomovevRužomberku.Jesícepravda,žejeobžalovanýživnostník,
že má nízky príjem, ale obžalovaný by mal aspoň v minimálnej výške prispievať na výživu svojho
maloletého syna. Súd je názoru, že obžalovaný svojím konaním naplnil skutkovú podstatu prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 Trestného zákona, keď po dlhší čas si neplní svoju
vyživovaciu povinnosť. Podľa názoru súdu je v silách obžalovaného, ako živnostníka, aby aspoň v

minimálnej výške prispieval na výživu svojho syna A..

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie a pohnútku obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti prípadu, ako aj na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne trestaný. Naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Brezno
sp. zn. 4T/100/2011, ktorým mu bol podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona uložený podmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 2 rokov so skúšobnou dobou v trvaní 2 rokov do 06. 12. 2013. Z toho
je zrejmé, že obžalovaný sa dopustil predmetného skutku v skúšobnej dobe tohto podmienečného

odsúdenia. Súd zároveň zvažoval u obžalovaného pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. U
obžalovaného sú v rovnováhe, nakoľko síce bol v minulosti súdne trestaný, ale ku skutku sa priznal a
svoje konanie oľutoval. Keďže sa obžalovaný dopustil predmetného skutku v skúšobnej dobe, mal by mu
byť uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd je názoru, že vzhľadom na pomery páchateľa,
ako aj vzhľadom na možnosť nápravy, bude pre obžalovaného účelnejšie, ako aj spravodlivejšie, aby

mu súd uložil trest povinnej práce. Súd v tomto prípade zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný žijemomentálne so svojou družkou, s ktorou má maloleté dieťa. Takže nepodmienečný trest odňatia slobody
by bol v tomto prípade neprimerane prísny a neviedol by ani k náprave obžalovaného. Súd preto uložil
obžalovanému trest povinnej práce vo výmere 280 hodín. Súd je názoru, že takýto trest je dostatočný

pre nápravu obžalovaného a zároveň mu umožní, aby obžalovaný naďalej pracoval a plnil si svoju
vyživovaciu povinnosť. Ak by obžalovaný vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody, nemusel by
byť vo výkone trestu zaradený do pracovného pomeru, takže svoju vyživovaciu povinnosť by naďalej
neplnil a plnil by ju za neho štát. Po vyhlásení rozsudku na druhý deň a dňa 05. 09. 2014 a následne
09. 09. 2014 sa dostavil k súdu J. Q., ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní tým,

že si pomýlil termín hlavného pojednávania.
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas),

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu, na Krajský súd v Banskej Bystrici.