Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. marec 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 26C/6/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112201921
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2112201921.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Andreou Vyskočovou, v právnej veci

žalobcu: Ing. K. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, C., zastúpený Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: Ing. N. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. K. XXXX/
X, R., zastúpený agner&partners s.r.o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava, v 2. rade: Ing. Z. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Ľ. S. XX, R., zastúpený Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Nám. SNP 3, Trnava, o
zaplatenie 100.000,- Eur s prísl. alebo o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o zaplatenie 100.000,- Eur s prísl. zamieta.

II. Súd žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu zamieta.

III. Súd rozhodne o náhrade trov konania samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 31.01.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozhodol, že
žalovanýv1.radejepovinnýzaplatiťžalobcovisumu100.000,-Eurasumu9%ročnezosumy100.000,-
Eur od 15.03.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
alebo aby alternatívne rozhodol tak, že súd určuje, že právny úkon žalovaného v 2. rade adresovaného

žalovanému v 1. rade, ktorým žalovaný v 2. rade na konci januára 2010 až na začiatku februára 2010
poskytol 100.000,- Eur v hotovosti žalovanému v 1. rade s úmyslom zaplatiť nesplatný peňažný záväzok
žalovaného v 2. rade voči žalovanému v 1. rade vo výške 100.000,- Eur z titulu, že žalovaný v 1. rade
má voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu 100.000,- Eur, ktoré žalovaný v 1. rade ako ručiteľ pri
záväzku žalovaného v 2. rade voči žalobcovi z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 16.02.2009, v spojení s
notárskou zápisnicou N 40/2009, spísanou notárkou JUDr. M. N. na Notárskom úrade v Bratislave, S. 6,
zaplatil žalobcovi namiesto žalovaného v 2. rade, je voči žalobcovi právne neúčinný a aby súd zaviazal

žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

Okresný súd uznesením č.k. 26C/6/2012 - 94 zo dňa 11.10.2012 pripustil zmenu návrhu, a to v
nasledovnom znení: „Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 100.000,- Eur s úrokom z
omeškania 9 % ročne zo sumy 100.000,- Eur od 15.02.2010 do zaplatenia. Žalovaný v 1. rade je povinný
zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vrátane DPH na účet právneho zástupcu žalobcu, a to vo
výške, v akej budú dodatočne vyčíslené, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“ alebo „Právny

úkon žalovaného v 2. rade adresovaného žalovanému v 1. rade, ktorým žalovaný v 2. rade na konci
januára 2010 a na začiatku februára 2010 poskytol 100.000,- Eur v hotovosti žalovanému v 1. rade s
úmyslom zaplatiť nesplatný peňažný záväzok žalovaného v 2. rade voči žalovanému v 1. rade vo výške
100.000,- Eur z titulu, že žalovaný v 1. rade má voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu 100.000,-Eur, ktoré žalovaný v 1. rade ako ručiteľ pri záväzku žalovaného v 2. rade voči žalobcovi z titulu zmluvy
o pôžičke zo dňa 16.02.2009 v spojení s notárskou zápisnicou N 40/2009, spísanou notárkou JUDr.
M. N. na Notárskom úrade v Bratislave, S. 6, zaplatil žalobcovi namiesto žalovaného v 2. rade, je voči

žalobcoviprávneneúčinný.Žalovanýv1.radejepovinnýzaplatiťžalobcovitrovykonania,pozostávajúce
zo súdneho poplatku vo výške 99,50 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný v 1.
rade je povinný zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vrátane DPH na účet právneho zástupcu
žalobcu, a to vo výške, v akej budú dodatočne vyčíslené, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“
Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 16.10.2012.

Okresný súd uznesením č.k. 26C/6/2012 - 112 zo dňa 08.01.2013 zastavil konanie v časti úrokov z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 100.000,- Eur od 15.02.2010 do 14.7.2011 a určil, že bude
rozhodovať o nasledovnom alternatívnom petite: „Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
100.000,- Eur a úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 100.000,- Eur od 15.07.2011 do
zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, s
celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Žalobca uviedol, že podáva poddlžnícku žalobu podľa § 315 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho

súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len “O.s.p.“), ktorou sa domáha vo vlastnom
mene od žalovaného v 1. rade vyplatenia jednak pohľadávky žalovaného v 2. rade vo výške 100.000,-
Eur, ktorú má žalovaný v 2. rade voči žalovanému v 1. rade zo záväzkového vzťahu z bezdôvodného
obohatenia, ktorý vznikol tým, že žalovaný v 1. rade prijal od žalovaného v 2. rade v období na konci
januára až na začiatku februára 2010 100.000,- Eur v hotovosti bez právneho dôvodu, resp. z neplatných

jednostranných právnych úkonov: 1.) právneho úkonu žalovaného v 1. rade adresovaného žalovanému
v 2. rade, ktorým žalovaný v 1. rade na konci decembra 2009 prejavil úmysel vyzvať žalovaného v 2. rade
na zaplatenie neexistujúceho peňažného záväzku z titulu že žalovaný v 1. rade má voči žalovanému v
2. rade nárok na náhradu 100.000,- Eur, ktoré žalovaný v 1. rade ako ručiteľ pri záväzku žalovaného
v 2. rade voči žalobcovi z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 16.02.2009, v spojení s notárskou zápisnicou

N40/2009, spísanou notárkou JUDr. M. N. na Notárskom úrade v Bratislave, S. 6, zaplatil žalobcovi
namiesto žalovaného v 2. rade (uvedený právny úkon je podľa žalobcu neplatný z dôvodu, že žalovaný
v 1. rade urobil právny úkon v rozpore so zákonom /§ 39 Občianskeho zákonníka, § 550 Občianskeho
zákonníka, § 21 ods. 1 písm. b), c) Trestného zákona, § 239 ods. 2 písm. b) Trestného zákona/ z
dôvodu, že žalovaný v 1. rade týmto právnym úkonom úmyselne uviedol žalovaného v 2. rade do omylu

o skutočnosti, že žalovaný v 2. rade musí plniť na základe tejto výzvy žalovanému v 1. rade napriek tomu,
že žalovaný v 1. rade vedel, že tento záväzok v čase výzvy neexistoval), 2.) právneho úkonu žalovaného
v 2. rade adresovaného žalovanému v 1. rade, ktorým žalovaný v 2. rade na konci januára 2010 až
na začiatku februára 2010 poskytol 100.000,- Eur v hotovosti žalovanému v 1. rade s úmyslom zaplatiť
nesplatný, resp. neskôr splatný peňažný záväzok žalovaného v 2. rade voči žalovanému v 1. rade vo

výške 100.000,- Eur z titulu, že žalovaný v 1. rade má voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu
100.000,- Eur, ktoré žalovaný v 1. rade ako ručiteľ pri záväzku žalovaného v 2. rade voči žalobcovi
z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 16.02.2009, v spojení s notárskou zápisnicou N 40/2009, spísanou
notárkou JUDr. M. N. na Notárskom úrade v Bratislave, S. 6, zaplatil žalobcovi namiesto žalovaného v
2. rade (uvedený právny úkon je podľa žalobcu neplatný z dôvodu, že žalovaný v 2. rade urobil právny

úkon v omyle, vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaný v 2. rade je povinný plniť žalovanému v 1. rade,
pričom žalovaný v 1. rade tento omyl úmyselne vyvolal a musel o ňom vedieť podľa § 49a Občianskeho
zákonníka v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka, z dôvodu, že žalovaný v 2. rade urobil právny
úkon v rozpore so zákonom /§ 39 Občianskeho zákonníka, § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 239
Trestného zákona, § 240 Trestného zákona, zákon o konkurze a vyrovnaní/ z dôvodu, že žalovaný v 2.

radeurobilprávnyúkonvrozporesdobrýmimravmi,keďsplnilneskôrsplatnýzáväzokavdôsledkutohto
právneho úkonu zároveň zostali nesplnené skôr splatné záväzky), 3.) právneho úkonu žalovaného v 1.
rade adresovaného žalovanému v 2. rade, ktorým na konci januára 2010 až na začiatku februára 2010
žalovanýv1.radeprejavilúmyselprijaťodžalovanéhov2.radenesplatný,resp.neskôrsplatnýpeňažný
záväzok žalovaného v 2. rade voči žalovanému v 1. rade vo výške 100.000,- Eur v hotovosti z titulu,

že žalovaný v 1. rade má voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu 100.000,- Eur, ktoré žalovaný
v 1. rade ako ručiteľ pri záväzku žalovaného v 2. rade voči žalobcovi z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa
16.02.2009, v spojení s notárskou zápisnicou N 40/2009, spísanou notárkou JUDr. M. N. na Notárskom
úrade v Bratislave, S. 6, zaplatil žalobcovi namiesto žalovaného v 2. rade (uvedený právny úkon jepodľa žalobcu neplatný z dôvodu, že žalovaný v 1. rade urobil právny úkon v rozpore so zákonom /§ 39
Občianskeho zákonníka, § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 21 písm. b), c) Trestného zákona/, že
žalovaný v 1. rade sa zúčastnil na právnom úkone žalovaného v 2. rade, ktorý je v rozpore so zákonom

podľa § 239 Trestného zákona, § 240 Trestného zákona, zákona o konkurze a vyrovnaní za situácie,
keď žalovaný v 1. rade mal vedomosť o skôr splatných záväzkoch žalovaného v 2. rade, ktoré zostali v
dôsledku splnenia záväzku žalovaného v 2. rade voči žalovanému v 1. rade nesplnené a ktoré nebolo
možné uspokojiť pre nemajetnosť žalovaného v 2. rade);
jednak pohľadávky žalovaného v 2. rade vo výške 9 % ročne zo sumy 100.000,- Eur od 15.03.2010 do

zaplatenia, ktorú má žalovaný v 2. rade voči žalovanému v 1. rade zo záväzkového vzťahu z nároku na
náhradu škody, ktorý vznikol žalovanému v 2. rade voči žalovanému v 1. rade z dôvodu, že žalovaný
v 1. rade bol pri robení vyššie uvedených neplatných právnych úkonov nedobromyseľný a zavinil vznik
škody na strane žalovaného v 1. rade. Žalobca uviedol, že v notárskej zápisnici, spísanej dňa 10.09.2008
notárkouJUDr.M.N.naNotárskomúradevBratislave,S.6,podč.k.N473/2008,Nz37818/2008,NCRls
37444/2008, žalovaný v 2. rade ako povinná osoba a dlžník vyhlásil, že uznáva dlh vo výške 6.638,78

Eur s jeho príslušenstvom: zmluvná pokuta pre prípad omeškania dlžníka s vrátením celého dlhu vo
výške 0,5 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, so splatnosťou do 01.12.2008, a to na základe
zmluvy o pôžičke, uzavretej dňa 10.09.2008 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným v 2. rade ako
dlžníkom. Zároveň žalovaný v 2. rade súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ak zapožičanú
sumu žalobcovi neuhradí do 01.12.2008. Notárska zápisnica nadobudla právoplatnosť 10.09.2008 a

vykonateľnosť dňa 02.12.2008. Z tejto pôžičky žalovaný v 2. rade do dnešného dňa nič neuhradil.
Pohľadávka žalobcu podľa exekučného titulu - notárskej zápisnice spísanej dňa 10.09.2008 notárkou
JUDr. M. N. pod č.k. N 473/2008, Nz 37818/2008, NCRls 37444/2008 sa vymáha v exekučnom konaní,
ktoré vedie súdny exekútor JUDr. A. A. pod sp.zn. Ex 57/2010.
V notárskej zápisnici, spísanej dňa 16.02.2009 notárkou JUDr. M. N. na Notárskom úrade v Bratislave, S.

6, pod č.k. N 40/2009, Nz 4633/2009, NCRls 4621/2009, žalovaný v 2. rade ako povinná osoba v 1. rade
a dlžník vyhlásil, že uznáva dlh vo výške 150.000,- Eur s jeho príslušenstvom: úrok vo výške 26 % p.a.
od 31.08.2009 a úrok z omeškania vo výške 10% p.a. z dlžnej čiastky, so splatnosťou do 31.08.2009, a
to na základe zmluvy o pôžičke, uzavretej dňa 16.02.2009 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným
v 2. rade ako dlžníkom. Zároveň žalovaný v 2. rade súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice,

ak zapožičanú sumu žalobcovi neuhradí do 31.08.2009. Notárska zápisnica nadobudla právoplatnosť
16.02.2009 a vykonateľnosť dňa 01.09.2009. Z tejto pôžičky žalovaný v 2. rade dňa 19.01.2010 uhradil
sumu 35.000,- Eur a zvyšok dlhu do dnešného dňa neuhradil. Žalovaný v 1. rade ako ručiteľ - povinná
osoba v 2. rade v notárskej zápisnici č. N 40/2009, spísanej 16.02.2009 notárkou JUDr. M. N. vyhlásil,
že sa zaväzuje zaplatiť záväzok žalovaného v 2. rade, najviac však do výšky 100.000,- Eur a súhlasil

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ak žalovaný v 2. rade zapožičanú sumu žalobcovi neuhradí do
31.08.2009. Pohľadávka žalobcu podľa exekučného titulu - notárskej zápisnice spísanej dňa 16.02.2009
notárkou JUDr. M. N. pod č.k. N 40/2009, Nz 4633/2009, NCRls 4621/2009 sa doposiaľ exekučne
nevymáha.
V notárskej zápisnici, spísanej dňa 23.06.2009 notárkou JUDr. M. N. na Notárskom úrade v Bratislave, S.

6, pod č.k. N 228/2009, Nz 21035/2009, NCRls 21263/2009, žalovaný v 2. rade ako povinná osoba v 1.
radeadlžníkvyhlásil,žeuznávadlhvovýške50.000,-Eursjehopríslušenstvom:úrokvovýške26%p.a.
od15.07.2009aúrokzomeškaniavovýške10%p.a.zdlžnejčiastky,sosplatnosťoudo14.07.2009,ato
na základe zmluvy o pôžičke, uzavretej dňa 23.06.2009 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným v 2.
rade ako dlžníkom v 1. rade. Zároveň žalovaný v 2. rade súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice,

ak zapožičanú sumu žalobcovi neuhradí do 14.07.2009. Notárska zápisnica nadobudla právoplatnosť
23.06.2009 a vykonateľnosť dňa 15.07.2009. Z tejto pôžičky žalovaný v 2. rade dňa 21.01.2010 uhradil
sumu 15.000,- Eur a zvyšok dlhu do dnešného dňa neuhradil. Pohľadávka žalobcu podľa exekučného
titulu - notárskej zápisnice spísanej dňa 23.06.2009 notárkou JUDr. M. N. pod č.k. N 228/2009, Nz
21035/2009, NCRls 21263/2009 sa vymáha v exekučnom konaní, ktoré viedol súdny exekútor JUDr. A.

A. pod sp.zn. Ex 152/2009 a ktoré v súčasnosti vedie súdny exekútor JUDr. A. Q..
V notárskej zápisnici, spísanej dňa 28.09.2009 notárkou JUDr. M. N. na Notárskom úrade v Bratislave, S.
6, pod č.k. N 331/2009, Nz 32776/2009, NCRls 33269/2009, žalovaný v 2. rade ako povinná osoba v 1.
radeadlžníkvyhlásil,žeuznávadlhvovýške60.000,-Eursjehopríslušenstvom:úrokvovýške26%p.a.
od02.03.2010aúrokzomeškaniavovýške10%p.a.zdlžnejčiastky,sosplatnosťoudo01.03.2010,ato

na základe zmluvy o pôžičke, uzavretej dňa 28.09.2009 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným v 2.
rade ako dlžníkom v 1. rade. Zároveň žalovaný v 2. rade súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice,
ak zapožičanú sumu žalobcovi neuhradí do 01.03.2010. Notárska zápisnica nadobudla právoplatnosť
28.09.2009 a vykonateľnosť dňa 02.03.2010. Z tejto pôžičky žalovaný v 2. rade dňa 12.03.2010 uhradilsumu 20.000,- Eur a zvyšok dlhu do dnešného dňa neuhradil. Pohľadávka žalobcu podľa exekučného
titulu - notárskej zápisnice spísanej dňa 28.09.2009 notárkou JUDr. M. N. pod č.k. N 331/2009, Nz
32776/2009, NCRls 33269/2009 sa vymáha v exekučnom konaní, ktoré vedie súdny exekútor JUDr. A.

A. pod sp.zn. Ex 70/2010.
Žalobcaďalejuviedol,žeopakovaneodoktóbra2009ústnežiadalžalovanéhov2.radeosplateniedlhov
a upozorňoval ho na dôsledky v prípade nesplatenia vo forme exekúcie. Žalovaný v 2. rade opakované
žiadosti nesplnil, len znova a znova sľuboval splatenie dlhov v budúcnosti. Koncom decembra 2009
žalovaný v 1. rade vyzval žalovaného v 2. rade, aby žalovaný v 2. rade zaplatil žalovanému v 1. rade

sumu 100.000,- Eur v hotovosti z titulu, že žalovaný v 1. rade má voči žalovanému v 2. rade nárok na
náhradu 100.000,- Eur, ktoré žalovaný v 1. rade ako ručiteľ pri záväzku žalovaného 2 voči žalobcovi
z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 16.02.2009, v spojení s notárskou zápisnicou N 40/2009, spísanou
notárkou JUDr. M. N., zaplatil žalobcovi namiesto žalovaného v 2. rade, pričom žalovanému v 1. rade
eštenevznikolžiadnynárokzuvedenéhotitulu.Žalovanýv1.radeuviedoldoomylužalovanéhov2.rade
vtom,žežalovanýv1.radezažalovanéhov2.radeužzaplatilateda,žeužžalovanémuv2.radevznikol

záväzok voči žalovanému v 1. rade z uvedeného titulu a že tento záväzok je splatný na základe tejto
výzvy. Týmto sa žalobca ako osoba dotknutá týmto právnym úkonom na právach na uspokojenie svojich
vymáhateľných pohľadávok voči žalovanému v 2. rade dovoláva podľa § 40a Občianskeho zákonníka v
spojení s § 49a Občianskeho zákonníka u žalovaného v 1. rade neplatnosti právneho úkonu žalovaného
v 2. rade adresovaného žalovanému v 1. rade. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v 1. rade zaplatil

žalobcovi celkovú sumu 100.000,- Eur z titulu ručenia podľa vyhlásenia ručiteľa zo dňa 16.02.2009 a
notárskej zápisnice č. N 40/2009, spísanej notárkou JUDr. M. N. na Notárskom úrade v Bratislave, S. 6,
formou dvoch vkladov v hotovosti na bankový účet žalobcu po 50.000,- Eur až dňa 13.01.2010. Žalobca
uviedol, že koncom januára 2010 až začiatkom februára 2010 žalovaný v 2. rade zaplatil žalovanému
v 1. rade sumu 100.000,- Eur v hotovosti z titulu, že žalovaný v 1. rade má voči žalovanému v 2.

rade nárok na náhradu 100.000,- Eur, ktoré žalovaný v 1. rade ako ručiteľ pri záväzku žalovaného v
2. rade voči žalobcovi z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 16.02.2009, v spojení s notárskou zápisnicou
č. N 40/2009, spísanej notárkou JUDr. M. N. na Notárskom úrade v Bratislave, S. 6, zaplatil žalobcovi
namiesto žalovaného v 2. rade, na základe výzvy, ktorou koncom decembra 2009 žalovaný v 1. rade
vyzval žalovaného v 2. rade na zaplatenie tohto záväzku. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v 2. rade

mal záujem uspokojiť a uprednostniť práve žalovaného v 1. rade. Túto skutočnosť uviedol žalovaný v 2.
radevosvojejvýpovedinapojednávaníOkresnéhosúduTrnavavoveci10C/90/2010zodňa24.05.2011.
Žalobca uviedol, že dňa 14.07.2011 požiadal žalovaného v 1. rade o zaplatenie pohľadávky žalovaného
v 2. rade voči žalovanému v 1. rade vo výške 100.000,- Eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia,
ktoré získal žalovaný v 1. rade od žalovaného v 2. rade bez právneho dôvodu, resp. z neplatného

zaplatenia záväzku žalovaného v 2. rade voči žalovanému v 1. rade v období na konci januára 2010 až
na začiatku februára 2010. Žalovaný v 1. rade neuznal bezdôvodnosť plnenia žalovaného v 2. rade ani
neplatnosť zaplatenia predmetného záväzku a vyhlásil, že zaplatenie záväzku žalovaného v 2. rade v
prospech žalovaného v 1. rade považuje za platný právny úkon. Žalobca uviedol, že tým, že žalovaný
v 2. rade poskytol žalovanému v 1. rade peňažnú čiastku vo výške 100.000,- Eur v hotovosti na konci

januára2010ažnazačiatkufebruára2010bolanaplnenáskutkovápodstataúmyselnéhobezdôvodného
obohatenia, išlo o plnenie bez právneho dôvodu, alebo o plnenie z neplatného právneho úkonu, alebo o
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov a z toho dôvodu je potrebné právny úkon žalovaného
v2.radeposúdiťpodľaustanoveníobezdôvodnomobohatení(§451Občianskehozákonníka).Vzmysle
§ 456 Občianskeho bezdôvodné obohatenie - peňažná čiastka vo výške 100.000,- Eur v hotovosti,

ktorú žalovaný v 2. rade poskytol zo svojho majetku žalovanému v 1. rade na konci januára 2010
až na začiatku februára 2010 na základe právneho úkonu žalovaného v 2. rade napadnutého touto
žalobou, ktorá mala byť poskytnutá od žalovaného v 2. rade žalobcovi na uspokojenie vykonateľných
pohľadávok žalobcu voči žalovanému v 2. rade, je úmyselným bezdôvodným obohatením žalovaného v
1. rade na úkor žalovaného v 2. rade a ku škode žalobcu alebo je majetkovým prospechom žalovaného

v 1. rade, získaným z trestnej činnosti ku škode žalobcu. Predbežnou otázkou k posúdeniu vzniku
záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia je posúdenie neexistencie právneho dôvodu plnenia,
posúdenie neplatnosti právneho úkonu žalovaného v 2. rade napadnutého touto žalobou, na základe
ktorého sa plnilo, posúdenie poctivosti zdroja majetkového prospechu, ako aj posúdenie či právny úkon
žalovaného v 2. rade odporuje alebo inému zákonu, či dôsledkom rozporu so zákonom je neplatnosť

alebo neúčinnosť takéhoto právneho úkonu a či právny úkon žalovaného v 2. rade obchádza Občiansky
zákonník alebo iný zákon. Iným zákonom je napr. Trestný zákon, zákon č. 7/2005 Z.z. - zákon o konkurze
a reštrukturalizácii. Žalobca tvrdí, že právny úkon žalovaného v 2. rade napadnutý touto žalobou je
neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka, resp.tento právny úkon je neplatný podľa § 40a Občianskeho zákonníka v spojení s § 49a Občianskeho
zákonníka, eventuálne tento právny úkon je právne neúčinný voči žalobcovi podľa § 42a Občianskeho
zákonníka. Žalobca uviedol, že o plnenie bez právneho dôvodu ide, keď' dôvod, ktorý by zakladal

právo na plnenie neexistoval od začiatku, napr. keď' ten, kto plnil, predpokladal právny dôvod, avšak v
skutočnosti od začiatku žiadny právny dôvod nebol (žalovaný v 2. rade poskytol žalovanému v 1. rade
peňažnú čiastku vo výške 100.000,- Eur v hotovosti bez existencie právneho dôvodu). Žalobca uviedol,
že v prípade plnenia z neplatného právneho úkonu napadnutého touto žalobou je vznik bezdôvodného
obohatenia založený na tom, že právny úkon napadnutý touto žalobou, na základe ktorého žalovaný v 2.

rade poskytol žalovanému v 1. rade peňažnú čiastku vo výške 100.000,- Eur v hotovosti, je od začiatku
neplatný. Na rozdiel od prípadu plnenia bez právneho dôvodu nedostatok dôvodu na plnenie tu spočíva
v tom, že právny úkon napadnutý touto žalobou síce formálne existoval, avšak je neplatný. Právny
úkon je podľa žalobcu neplatný i v zmysle § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre počiatočnú právnu
nemožnosť, a to právu prekážku v zmysle § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri splnení ručiteľského
záväzku, nakoľko žalobca písomne nevyzval žalovaného v 2. rade na splnenie dlhu a žalovaný v 1. rade

i napriek tomu plnil dlh žalobcovi. Žalobca uviedol, že v prípade majetkového prospechu získaného z
nepoctivých zdrojov je vznik bezdôvodného obohatenia založený na tom, že žalovaný v 1. rade získal
majetkový prospech vo výške 100.000,- Eur z nepoctivých zdrojov tým, že prijal peňažnú čiastku vo
výške 100.000,- Eur v hotovosti, ktorú mu poskytol žalovaný v 2. rade na základe právneho úkonu
napadnutého touto žalobou, ktorý je v rozpore so zákonom, resp. ktorý je obchádzaním zákona resp.

ktorý sa prieči dobrým mravom, nakoľko takýto právny úkon - postup nie je právom uznaný. Žalobca
ďalej uviedol, že právny úkon napadnutý v žalobe je neplatný aj z dôvodov, že pri plnení ručiteľského
záväzku došlo k porušeniu práva žalobcu na podmienené, sekundárne uspokojenie pohľadávky žalobcu
žalovaným v 1. rade ku škode žalobcu ako veriteľa, nebola rešpektovaná dojednaná existujúca právna
prekážka podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá bránila splneniu ručiteľského záväzku pred

tým, ako žalobca písomne vyzval žalovaného v 2. rade, aby v primeranej lehote splnil dlh zabezpečený
ručením, takýto právny úkon je absolútne neplatný podľa § 37 ods. 2 pre počiatočnú právnu nemožnosť,
dôsledkom toho bolo, že žalovanému v 1. rade napriek poskytnutiu plnenia žalobcovi nevznikol nárok
na náhradu za plnenie poskytnuté žalobcovi podľa § 550 Občianskeho zákonníka, nerešpektovanie
dojednanej právnej prekážky podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka bolo ku škode žalobcu z

toho dôvodu, že pri rešpektovaní dojednanej právnej prekážky by sa pohľadávky žalobcu uspokojili z
peňažnej čiastky vo výške 100.000,-- Eur, patriacej do majetku žalovaného v 2. rade a následne po
vyčerpaní možností uspokojenia pohľadávok žalobcu z majetku žalovaného v 2. rade by sa pohľadávka
žalobcuvočižalovanémuv2.radeuspokojilavovýškedo100.000,-Eurplnenímručeniažalovanéhov1.
rade a nedošlo by k použitiu peňažnej čiastky 100.000,- Eur patriacej do majetku žalovaného v 2. rade na

uspokojenie pohľadávky žalovaného v 1. rade voči žalovanému v 2. rade, ktorá by vznikla z titulu nároku
na náhradu za plnenie poskytnuté žalobcovi až v čase, kedy by už neexistoval majetok žalovaného v 2.
rade, z ktorého by sa mohla uspokojiť, neplatnosť splnenia ručiteľského záväzku zo strany žalovaného
v 1. rade mala za následok právnu nemožnosť právneho úkonu napadnutého touto žalobou - splnenia
náhrady za plnenie poskytnuté žalobcovi z dôvodu, že dôvod na splnenie náhrady za plnenie poskytnuté

žalobcovi od počiatku neexistoval, žalovanému 1 nevznikol nárok na náhradu za plnenie poskytnuté
žalobcovi podľa § 550 Občianskeho zákonníka, (2) došlo k porušeniu práva žalobcu na uspokojenie
jeho vykonateľných pohľadávok voči žalovanému v 2. rade a bolo porušené právo žalobcu chránené v
ustanovení § 239 Trestného zákona - Poškodzovanie veriteľa, (3) eventuálne došlo k porušeniu práva
žalobcu na pomerné a rovnomerné uspokojenie jeho pohľadávok analogicky podmienkam podľa zákona

č.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizáciiaboloporušenéprávožalobcuchránenévustanovení§240
Trestného zákona - Zvýhodňovanie veriteľa, (4) došlo k porušeniu dobrých mravov (obsah alebo účel
právnehoúkonužalovanéhov2.radenapadnutéhotoutožaloboujevrozporesovšeobecneuznávaným
názorom, ktorý určuje, že dlžníci sú povinní vyrovnávať svoje dlhy voči veriteľom v zmysle zásady
priority podľa splatnosti týchto dlhov, aby toto vyrovnávanie dlhov bolo v súlade so základnými zásadami

mravného poriadku demokratickej spoločnosti) a k porušeniu právnych zásad poradia uspokojovania
veriteľov zo strany žalovaného v 2. rade, je tu rozpor s § 3 ods. l Občianskeho zákonníka, (5) eventuálne
žalovaný v 2. rade plnil žalovanému v 1. rade v omyle ohľadom splatnosti a existencie povinnosti
žalovaného v 2. rade plniť žalovanému v 1. rade podľa § 550 Občianskeho zákonníka náhradu za
splnenie ručiteľského záväzku žalovaného v 1. rade voči žalobcovi podľa Vyhlásenia ručiteľa zo dňa

16.02.2009. žalobca uviedol, že 1.2.2010, teda ku dňu vzniku neplatného právneho úkonu, bola celková
výška pohľadávok žalobcu voči žalovanému v 2. rade vyššia ako suma 100.000,- Eur, z toho dôvodu
si žalobca uplatňuje zaplatenie celej sumy 100.000,- Eur od žalovaného v 1. rade. Žalobca uviedol,
že v rámci primárneho petitu ide o žalobný nárok na splnenie povinnosti, a preto nie je potrebnépreukazovať naliehavý právny záujem a tiež podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka nejde o
určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) O.s.p. a taktiež nie je potrebné preukazovať naliehavý právny
záujem žalobcu na takomto určení. Žalobca ďalej uviedol, že svoj naliehavý právny záujem čo sa týka

určenia neplatnosti právnych úkonov preukázal tým, že bez určenia neplatnosti právnych úkonov sa
žalobca nemôže domôcť uspokojenia jeho pohľadávok voči žalovanému v 2. rade, rozhodnutie súdu o
neplatnosti právnych úkonov založí žalobcove právo na uspokojenie jeho pohľadávok voči žalovanému
v 2. rade z toho, čo žalovaný v 1. rade neoprávnene získal od žalovaného v 2. rade bez právneho
dôvodu, resp. na základe neplatných právnych úkonov, ktoré sú predmetom tohto konania. Na základe

predbežného rozhodnutia súdu o neplatnosti právnych úkonov a na základe následného rozhodnutia
súdu o poddlžníckej žalobe bude možné v exekučných konaniach, vedených v prospech žalobcu proti
žalovanému v 2. rade, realizovať exekučné konanie prikázaním inej peňažnej pohľadávky žalovaného
v 2. rade voči žalovanému v 1. rade, ktorá vznikla z titulu nároku žalovaného v 2. rade voči žalovanému
v 1. rade na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného bez právneho dôvodu, resp. z neplatných
právnych úkonov, realizovať exekučné konanie exekúciou majetku žalovaného v 1. rade a uspokojiť

aspoň čiastočne pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 2. rade. Žalobca uviedol, že právny úkon
žalovaného v 2. rade a právne úkony žalovaného v 1. rade sú neplatné z dôvodu, že svojim charakterom
a dôsledkami, ku ktorým smerujú odporujú zákonu, nakoľko sa nimi koná to, čo zákon zakazuje, v
najlepšom prípade sú neplatné z dôvodu, že sú v rozpore s dobrými mravmi. Nemožno platne vyzvať
na splnenie záväzku pred vznikom záväzku, v čase neexistencie záväzku. Peňažné záväzky sa musia

plniť zodpovedajúco zásade priority podľa splatnosti, podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v
prípade platobnej neschopnosti a predĺženia, rovnakej splatnosti sa peňažné záväzky musia platiť podľa
zásady proporcionality, zodpovedajúco zásadám zákona o konkurze a vyrovnaní. Výzva žalovaného
v 1. rade na zaplatenie neexistujúceho peňažného záväzku, splatenie a prijatie splatenia nesplatného,
resp. neskôr splatného peňažného záväzku žalovaného v 2. rade voči žalovanému v 1. rade za situácie,

keď žalovaný v 1. rade je spriaznenou osobou žalovaného v 2. rade, voči žalovanému v 2. rade je vedené
exekučné konanie pre vymoženie iných pohľadávok veriteľov sú tieto právne úkony neplatné pre rozpor
s dobrými mravmi, v horšom prípade sú to aj trestné činy (§ 239 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, § 240
ods. 2 Trestného zákona). Žalobca uviedol, že zásady upokojovania pohľadávok veriteľov za situácie,
keď dlžník nie je platobne neschopný (a nepodlieha režimu uspokojovania pohľadávok analogicky

ku konkurznému konaniu) výslovne neupravuje žiadne zákonné ustanovenie a nemožno použiť ani
analógiu zákona (§ 853 Občianskeho zákonníka). Analógiou zákona a analógiou práva je možné dôvodiť
povinnosť dlžníka, ktorý nie je platobne neschopný (a nepodlieha režimu uspokojovania pohľadávok
analogicky ku konkurznému konaniu), spočívajúcu v povinnosti dlžníka vyrovnávať svoje dlhy voči
veriteľom prioritne v poradí podľa ich splatnosti a v prípade rovnakej splatnosti dlhov proporcionálne

podľa ich výšok. Porušovanie zásady priority a zásady proporcionality je diskrimináciou veriteľa a je
zakázané. Uvedené zásady tvoria aj súčasť dobrých mravov. V súlade s dobrými mravmi je také
vyrovnávanie dlhov zo strany dlžníka, ktorým nedochádza k diskriminácii veriteľov, ktorým sa naplňujú
zásady priority a proporcionality pri vyrovnávaní dlhov. V prípade neschopnosti dlžníka uhrádzať všetky
dlhy riadne a včas je dlžník povinný v súlade s dobrými mravmi uhrádzať svoje dlhy podľa zásady

priority podľa splatnosti dlhov a v prípade rovnakej splatnosti viacerých dlhov uhrádzať tieto dlhy podľa
zásady proporcionality. Právny úkon, ktorým žalovaný v 2. rade na konci januára 2010 selektívne v
plnej miere vyrovnal svoj neexistujúci dlh vo výške 100.000,- Eur svojmu kamarátovi - žalovanému v
1. rade, za situácie, keď žalovaný v 2. rade mal iné dlhy v ďaleko väčšej výške niekoľko rokov alebo
mesiacov po splatnosti je v najmenej spoločensky nebezpečnej forme v rozpore s dobrými mravmi pre

diskrimináciu žalobcu, pre porušenie zásady priority vyrovnávania dlhov podľa ich splatnosti a zásady
proporcionality vyrovnávania dlhov, vo viac spoločensky nebezpečnej forme je to prečin, resp. zločin
pre porušovanie práva veriteľov na uspokojenie ich vykonateľných pohľadávok, pre porušovanie práv
veriteľov na pomerné a rovnomerné uspokojovanie pohľadávok platobne neschopnými dlžníkmi, ktorých
porušovanie je trestné podľa § 239 Trestného zákona - Poškodzovanie veriteľa, § 240 Trestného zákona

- Zvýhodňovanie veriteľa, je to absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný v 2. rade bol v zmysle zásady priority povinný prednostne vyrovnať' skôr splatné dlhy voči
žalobcovi, ktoré boli aj exekučne vymáhané, v prípade, že by pohľadávky žalobcu voči žalovanému v
2. rade a pohľadávka žalovaného v 1. rade voči žalovanému v 2. rade boli posúdené ako pohľadávky s
rovnakouprioritou,taklenvtakomprípadebybolžalovanýv2.radepovinnýuspokojiťvšetkypohľadávky

podľa zásady proporcionality. Žalobca ďalej uviedol, že koncom januára 2010 bol žalovaný v 2. rade v
platobnej neschopnosti, preto by sa mali na daný prípad analogicky použiť ustanovenia § 6 zákona č.
7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, kde sú uvedené zásady zákazu zvýhodňovania veriteľov, čo
je aj trestným činom podľa § 240 Trestného zákona. V danom prípade došlo k zvýhodneniu žalovanéhov 1. rade oproti žalobcovi, nakoľko žalobcova pohľadávka bola splatná, avšak pohľadávka žalovaného
v 1. rade splatná nebola. Žalobca nežiadal aplikovať ustanovenie § 59 zákona č. 7/2005 Z.z., ale len
princíp, ktorý z neho vyplýva, preto navrhol, aby súd vykonal znalecké dokazovanie za účelom zistenia,

že žalovaný v 2. rade bol v úpadku k 1.11.2009 z dôvodu platobnej neschopnosti, keď nejaký majetok
mal, ale nebol schopný splácať všetky záväzky v plnej výške a uhradil nesplatnú pohľadávku v čase,
keď mal už splatnú pohľadávku voči žalobcovi. Preto má za to, že takýto úkon je neplatný, v zmysle §
39, nakoľko je v rozpore s príslušnými ustanoveniami § 6 a 59 zákona č. 7/2005 Z.z.
Žalobca uviedol, že právnym dôvodom primárnej - poddlžníckej žaloby je existencia pohľadávky

žalovaného v 2. rade voči žalovanému v 1. rade, ktorá v situácii, keď žalobca má vykonané exekučné
tituly voči žalovanému v 2. rade, spôsobuje nevyhnutnosť v zmysle exekučných procesných predpisov,
aby táto pohľadávka bola uhradená žalobcovi zo strany žalovaného v 1. rade. To je právny dôvod
poddlžníckej žaloby. Pokiaľ ide o analýzu právneho dôvodu existencie pohľadávky bezdôvodného
obohatenia, má za to, že je ňou neplatnosť právneho úkonu platenia ručiteľského záväzku, ktorý zo
strany žalovaného v 2. rade vo vzťahu k žalovanému v 1. rade bol urobený v čase, keď sa žalovaný

v 2. rade nachádzal, podľa názoru žalobcu, v platobnej neschopnosti a súčasne mal dlhy minimálne
voči dvom ďalším veriteľom, ktoré boli splatné v čase úhrady tzv. ručiteľského záväzku. Žalobca uviedol,
že sa domnieva, že ani nevznikla povinnosť plniť z ručiteľského záväzku pre počiatočnú nemožnosť
plnenia z dôvodu, že nenastali podmienky pre vznik povinnosti žalovaného v 1. rade splniť ručiteľský
záväzok z titulu toho, že veriteľ - žalovaný v 2. rade, ktorému žalovaný v 1. rade plnenie z ručiteľského

záväzku mal uhradiť, tak neexistovala povinnosť tejto úhrady vzhľadom na to, že veriteľ v osobe žalobcu
nevyzval žalovaného v 2. rade na plnenie hlavnej pohľadávky. Žalobca má za to, že v takom prípade
splnenie ešte nevzniknutej povinnosti splniť ručiteľský záväzok, nie je možné a tak je výkon tohto
plnenia neplatný, pretože nemá právny dôvod, právnym dôvodom nie je plnenie ručiteľského záväzku.
Vzhľadom na to, že táto povinnosť splniť ručiteľský záväzok nevznikla, nemohol ani vzniknúť nárok

na regresné plnenie žalovaného v 2. rade voči žalovanému v 1. rade, pričom súčasne bol žalovaný v
2. rade aj v platobnej neschopnosti. Žalobca uviedol, že sa domnieva, že z tohto dôvodu, že sú tu v
podstate dva dôvody neplatnosti plnenia žalovaného v 2. rade žalovanému v 1. rade, a preto vzniká
pohľadávka žalovaného v 1. rade voči žalovanému v 2. rade. Žalobca uviedol, že ďalším dôvodom je
sekundárny petit, ktorý je z hľadiska právneho jednoduchší, ide tu o inštitút odporovateľnosti právneho

úkonu, ktorým dlžník ukracuje svojho veriteľa tým spôsobom, že sa neekvivalentným právnym úkonom
zbavuje majetku, ktorý by mohol slúžiť na uspokojovanie pohľadávky veriteľa, teda žalobcu. Žalobca
uviedol, že má za to, že úhrada tzv. regresného plnenia žalovaného v 2. rade žalovanému v 1. rade, nie
je ekvivalentným právnym úkonom, pretože pri presune finančnej sumy 100.000,- Eur zo žalovaného
v 2. rade na žalovaného v 1. rade, žalovaný v 2. rade nedostal ako protihodnotu týchto 100.000,- Eur

žiadne plnenie, z ktorého by sa mohol žalobca uspokojiť. Týmto úkonom došlo k zníženiu stavu majetku
na strane žalovaného v 2. rade a súčasne došlo k zníženiu jeho záväzkov a tento výsledok nie je
možné hodnotiť ako udržanie si rovnakého stavu majetku alebo majetkového stavu. Majetkový stav je
jednoznačne znížený a to, že sa znížil aj stav záväzkov, nie je pre hodnotenie ekvivalentnosti právneho
úkonu, ktorým sa previedla suma 100.000,- Eur zo žalovaného v 2. rade na žalovaného v 1. rade,

významné.

Žalovaný v 1. rade žiadal žalobný návrh ako bezdôvodný zamietnuť, tento návrh považuje za neslušný
a za typický príklad zneužitia práva na súdnu ochranu. Žalovaný v 1. rade uviedol, že mu neprináleží
hodnotiť vady pôžičky a vzájomného vzťahu žalovaného v 2. rad a žalobcu, ale už z naznačeného

spôsobu požičiavania peňazí ako aj z výšky príslušenstva je zrejmé, že nešlo o štandardnú pôžičku.
Žalovaný v 1. rade ako ručiteľ na základe výzvy žalobcu plnil časť dlhu žalovaného v 2. rade voči
žalobcovi. V tom čase nebolo pre žalovaného v 1. rade výhodné, aby figuroval ako ručiteľ, nakoľko si
chcel riešiť svoje úvery, preto sa chcel ručenia zbaviť. Dohodol sa so žalobcom, že zaplatí za žalovaného
v 2. rade sumu 100.000,- Eur z titulu ručenia, za čo mu žalobca vystavil kvitanciu, že je to vyplatené.

V tomto smere bol žalovaný v 1. rade absolútne dobromyseľný a snažil si splniť riadne a včas svoj
peňažný záväzok, ktorý mu vyplýval z ručiteľského prehlásenia. Logická a časová súslednosť úkonov
žalovaného v 1. rade, kedy žalobcovi plnil 13.01.2010 a náhradu tohto plnenia prijal od žalovaného v
2. rade na konci januára 2010 jednoznačne preukazuje, že nešlo o neplatný právny úkon. Žalovaný v
1. rade sa ostro ohradzuje voči tvrdeniam, že ľstivo uviedol do omylu žalovaného v 2. rade s cieľom

získať bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. Bezdôvodné obohatenie je definované ako majetkový
prospech, preto pri určení rozsahu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je rozhodujúce,
aká majetková ujma vznikla inému v tomto prípade žalobcovi a je potrebné posudzovať, aký majetkový
prospech získal žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že žalovaný plnil 100.000,- Eura následne mu bolo 100.000,- Eur vrátených, videl právny inštitút, ktorý funguje už tisícky rokov a ktorý
s ohľadom na všetky okolnosti tohto prípadu nie je možné považovať za neplatný a neúčinný. Taktiež
namieta naliehavý právny záujem, ktorý žalobca v tomto konaní nepreukázal, keďže ide o určovaciu

žalobu. Skutočnosť, že plnenie dlhu žalovaného v 2. rade voči žalobcovi je v súčasnosti vymáhané v
rámci exekučného konania a majetkové pomery nedovoľujú rýchle uspokojenie pohľadávky žalobcu,
nemôžu odôvodňovať naliehavý právny záujem žalobcu. Žalovaný v 1. rade uviedol, že táto žaloba je
súhrnom teoretických konštrukcií vytvorených s jasným účelom získať od žalovaného v 1. rade peniaze,
na ktoré nemá žalobca právny ani morálny nárok. Žalovaný považuje za absolútne nepreukázané a opäť

ide len o účelovú fabuláciu zo strany žalobcu, že by žalovaný v 1. rade vyzýval na náhradu ručiteľského
plnenia v čase, keď žalovaný v 1. rade žalobcovi ešte neplnil. Dôkazy, ktoré preukazujú túto skutočnosť,
sú obsahom súdneho spisu, konkrétne výpisy z bankového účtu žalobcu z 13.01.2010 a výpoveď
žalovaného v 2. rade. Vôľa žalovaného v 2. rade jednak riešiť vzniknutú situáciu a splniť svoje splatné
záväzky, je preukázaná aj následným plnením dlhu voči žalobcovi po tom, ako žalovaný v 2. rade vrátil
sumu 100.000,- Eur žalovanému v 1. rade. V priebehu mesiacov január až marec uhradil žalovaný v 2.

rade žalobcovi sumu 70.000,- Eur, čo žalobca potvrdil vydaním príjmových dokladov. V žiadnom prípade
teda nemohlo ísť o zvýhodňovanie jedného veriteľa pred druhým a zo strany žalovaného v 2. rade išlo
o pomerné uspokojovanie záväzkov. Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že obsiahle vyjadrenie žalobcu
k údajnému vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaného v 1. rade vychádza z nepreukázaných
konštrukcií žalobcu, ktoré hraničia s naplnením skutkovej podstaty trestného činu krivého obvinenia.

Niekoľkokrát zopakované tvrdenia žalobcu o "úmyselnom bezdôvodnom obohatení žalovaného v 1.
rade"valternatívachprekračujúcichprávnuúpravuavtesnanýchdobezprávnychkonštrukciížalobcunie
sú spôsobilé preukázať dôvodnosť žalobcovho návrhu. Naopak, poukazujú na neunesenie dôkazného
bremena žalobcom a navzájom si odporujú. Ide napr. o tvrdenie, že právne úkony žalovaného v 1. rade,
ktorýmisplnilsvojručiteľskýzáväzokvočižalobcovi,súabsolútneneplatné.Zároveňsabezakéhokoľvek

právneho úkonu alebo rozhodnutia príslušného orgánu o neplatnosti úkonov žalobca v primárnom petite
domáha od žalovaného v 1. rade zaplatenia tej istej sumy peňazí. Žalovaný v 1. rade sa domnieva, že
súd by mal pri rozhodovaní o žalobnom návrhu prihliadať predovšetkým na otázku spravodlivosti a z
nej odvodeného zákonom chráneného usporiadania pomerov účastníkov konania. Žalobca vychádza
z teórie bezdôvodného obohatenia a potreby jeho vydania, ktorú pomerne násilným a miestami až

neslušným spôsobom prispôsobuje svojím účelovým potrebám s ohľadom na cielený úspech v konaní,
avšak neprihliada na elementárnu spravodlivosť vo vzťahu k žalovanému v 1. rade. Žalovaný v 1. rade
uviedol, že žalobca sa neostýcha osočovať žalovaného v 1. rade z páchania trestnej činnosti, resp. jej
organizovania a snaží sa upriamiť pozornosť súdu na údajné želania a pocity žalovaných, ktoré s vecou
samotnou nemajú súvislosť. Žalovaný v 1. rade splnil svoj ručiteľský záväzok voči žalobcovi a prijal

regresné plnenie vo výške ručenia od žalovaného v 2. rade. V zásade ide o finančné prostriedky vo
výške 100.000,- Eur, ktoré žalobca prijal ako čiastočné vrátenie pôžičky. Tej pôžičky, ktorú preukázateľne
žalovaný v 2. rade čiastočne splatil už pred plnením žalovaného v 1. rade, čo prakticky vylučuje aj
podozrenie z poškodzovania veriteľa. Žalovaný v 1. rade poukázal na skutočnosť, že žalovaný prevzal
plnenie od ručiteľa, pričom v súčasnosti tvrdí, že ide o neplatné úkony a domáha sa určenia, že žalovaný

v1.rademumázaplatiťznovasumuvovýške100.000,-Euraopomenulvšakzásadnýmoment,naktorý
je v zmysle požiadavky spravodlivého usporiadania pomerov účastníkov potrebné prihliadať v prvom
rade. V prípade žalovaného v 1. rade išlo o úkony, pri ktorých za plnenie, ktoré nedostal žalobca od
žalovaného v 2. rade, nadobudol iné plnenie skutočne rovnocennej povahy. Takýto úkon preto nikdy
nemôže byť odporovateľným. Povaha a práva úprava ručenia vylučuje, aby veriteľ platne prijal plnenie aj

od dlžníka aj od veriteľa a z tohto dôvodu je nárok žalobcu v akýchkoľvek alternatívach podľa trestného,
občianskeho či konkurzného práva nedôvodný a nesmie požívať súdnu ochranu. Zároveň žalovaný v 1.
rade z právnej opatrnosti zdôraznil, že žaloba spĺňa všetky znaky predčasne podaného návrhu, nakoľko
obažalobcovepetitypredpokladajúrozhodnutiesúduvrámciniekoľkýchkonaní,ktorépripodanínávrhu,
ale ani v súčasnosti neexistujú. Žalovaný v 1. rade uviedol, že žiada návrh na začatie konania v celom

rozsahu zamietnuť, žalobu považuje za zmätočnú a nedôvodnú.

Žalovaný v 2. rade považoval žalobný návrh za nedôvodný a tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný v
2. rade uspokojil nesplatnú pohľadávku žalovaného v 1. rade v dôsledku výzvy žalovaného v 1. rade

na úhradu nesplatnej pohľadávky a takto uvedenia žalovaného v 2. rade do omylu, za nezrozumiteľné.
Žalovaný v 2. rade uviedol, že ako dlžník voči žalobcovi mal od neho požičané peniaze a koncom
roku 2009 nastal termín splatnosti pôžičiek poskytnutých zo strany žalobcu. Žalovaný v 2. rade sa
snažil získať finančné prostriedky, aby mu ich vrátil, za tým účelom chcel odpredať svoj podiel na domeza cca 100.000,- Eur. V decembri 2009 ho kontaktoval žalovaný v 1. rade, ktorý bol ručiteľom jednej
pôžičky poskytnutej zo strany žalobcu, s tým že ho kontaktoval žalobca ako ručiteľa na zaplatenie
poskytnutej pôžičky. Žalovaný v 2. rade mu povedal, že bude mať finančné prostriedky, aby ich mu

vrátil, ale žalovaný v 1. rade chcel mať kľud a chcel to voči žalobcovi ako ručiteľ vyrovnať, a preto
zaplatil žalobcovi 100.000,- Eur, čo oznámil žalovanému v 2. rade niekedy v januári 2010, že to žalobcovi
uhradil. Žalovaný v 2. rade ďalej uviedol, že z predaja svojho podielu na dome a z iných finančných
prostriedkov, ktoré získal, vrátil žalovanému v 1. rade 100.000,- Eur, ktoré ako ručiteľ miesto neho vrátil
žalobcovi na základe zmluvy o pôžičke, ktorú mu žalobca poskytol a niekedy koncom januára 2010

splatil žalobcovi časť pôžičky okolo 50.000,- Eur alebo 70.000,- Eur, presne si to nepamätá, o čom by
mal mať doklad. To, že vrátil žalovanému v 1. rade 100.000,- Eur, ktoré zaňho zaplatil žalobcovi ako
ručiteľ, o tom doklad nemá, nakoľko si so žalovaným v 1. rade dôverujú. Žalovaný v 2. rade uviedol, že
to, že plnil najskôr žalovanému v 1. rade a nie žalobcovi, keď voči žalobcovi mal skôr splatné záväzky,
že mu to pripadalo logické, keď mal nachystané peniaze pre žalobcu, ale nakoľko to zaplatil žalovaný
v 1. rade ako ručiteľ, tak to vrátil žalovanému v 1. rade, pričom sa nezaujímal, kedy ktorá pohľadávka

mala byť splatná, keď aj tak niečo bolo dohodnuté písomne, niekedy bolo dohodnuté, že vrátia pôžičky
za 3 mesiace, ale vrátili sa až za 9 mesiacov, nič sa nestalo, keď už aj v minulosti mali so žalobcom
uzavreté takto zmluvy o pôžičke. Žalovaný v 2. rade k primárnemu petitu žalobcu uviedol, že žiadne
ustanovenie právneho predpisu neukladá dlžníkovi povinnosť uspokojovať jeho peňažné záväzky voči
jeho viacerým veriteľom striktne podľa poradia ich splatnosti. Občiansky zákonník ukladá v ustanovení

§ 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na ktorý poukazuje žalobca, len povinnosť dlžníka uspokojiť svoj
dlh riadne a včas. Nakoľko ustanovenia právneho poriadku výslovne neformulujú povinnosť dlžníka
uspokojovať peňažné záväzky podľa poradia ich splatnosti v prípade plurality veriteľov, zo strany
dlžníka nemôže dôjsť k porušeniu takejto povinnosti ako konania contra legem s následkom neplatnosti
právneho úkonu. Neexistujúca zákonná povinnosť logicky nemôže byť porušená. Podľa žalovaného v

2. rade aj s poukazom na čl. 2 ods. 3 Ústavy SR („čo nie zakázané, je povolené“), dlžník je oprávnený
určiť pri poskytnutí peňažného plnenia a pri existencii viacerých dlhov dlh, ktorý má byť týmto peňažným
plnením uspokojený. Žalovaný v 2. rade poukázal na ustanovenie § 330 Obchodného zákonníka, ktoré
upravuje, ktorý dlh je uspokojený, ak ho dlžník neurčí pri poskytnutí peňažného plnenia, z ktorého
logickým výkladom a contrario možno vyvodiť, že dlžník je oprávnený určiť, ktorý dlh uspokojuje pri

pluralite dlhov, ak sa tak nestane, aplikuje sa ustanovenie § 330 Obchodného zákonníka. Samotný
zákonodarca teda považuje konanie dlžníka, ktorý si sám určí dlh, ktorý chce uspokojiť, ako konanie
právom dovolené, nezakázané. Súdna prax dospela k záveru, že postup v zmysle § 330 Obchodného
zákonníka sa analogicky uplatňuje aj v rovine občianskoprávnych vzťahov a v tej súvislosti poukázal
na súdne rozhodnutie NS ČR sp.zn. 21 Cdo/326/2004. Žalovaný v 2. rade ďalej uviedol, že žalobca

nesprávne dospel k záveru o aplikácii princípu priority na základe analógie zákona/práva. Žalovaný
v 2. rade uviedol, že dlžník je oprávnený určiť dlh, ktorý plní pri pluralite dlhov, tzn. v riešenej veci
nie je možné hovoriť o medzere v zákone, nakoľko výkladom možno zistiť obsah právnej normy, a
preto aplikovanie analógie je neprípustné, resp. dlžník nemá zákonnú povinnosť plniť svoje dlhy podľa
poradia ich splatnosti, tzn. neexistuje pravidlo, ktoré by malo byť analogicky aplikované, a preto analógia

neexistujúceho pravidla je vylúčená. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca sa domáha od žalovaného v 1.
rade zaplatenia sumy 100.000,- Eur, ktorú mu uhradil žalovaný v 2. rade. Táto suma vo výške 100.000,-
Eur predstavovala výťažok z predaja spoluvlastníckeho podielu žalovaného v 2. rade o veľkosti 1/2
k celku na nehnuteľnosti, ktorá bola a stále je, zaťažená záložným právom v prospech tretej osoby
(banka). V prípade konkurzu by sa tak výťažok z predaja nehnuteľnosti bol použitý na uspokojenie

pohľadávky záložného veriteľa, a nie žalobcu. Miera úspechu uspokojenia pohľadávky žalobcu v prípade
konkurzu by nebola väčšia v porovnaní so stavom, ktorý reálne nastal. Majetkové záujmy žalobcu tak z
pohľadu ochrany, ktorú mu priznáva platný právny poriadok, neboli dotknuté. Žalovaný v 2. rade nebol
rozhodnutím súdu uznaný vinným zo spáchania niektorého z trestných činov v dôsledku svojho konania,
ktorým by poškodzoval záujmy žalobcu ako veriteľa. Žalovaný v 2. rade ďalej uviedol, že sekundárny

petit žalobcu považuje za nedôvodný, nakoľko žalobcom napadnuté poskytnutie peňažného plnenia
žalovaným v 2. rade žalovanému v 1. rade nemá znaky odporovateľnosti. Podstatným predpokladom
úspechu odporovacej žaloby je uskutočnenie právneho úkonu dlžníkom, ktorý ukracuje uspokojenie
pohľadávky veriteľa. Ide v zásade o právne úkony, ktorými dlžník nakladá so svojimi majetkovými
aktívami bez primeraného protiplnenia. V predmetnej veci však peňažné plnenie žalovaného v 2. rade

žalovanému v 1. rade vo výške 100.000,- Eur nebolo plnením bez primeraného protiplnenia. Išlo o
uspokojenie záväzku žalovaného v 2. rade voči žalovanému v 1. rade vo výške 100.000,- Eur, ktorý
vznikol v dôsledku plnenia žalovaného v 1. rade namiesto žalovaného v 2. rade. Tým „protiplnením“ bolo
teda úhrada záväzku žalovaným v 1. rade namiesto žalovaného v 2. rade vo výške 100.000,- Eur. Zpovahy veci je vylúčené, aby žalobcom napádané peňažné plnenie žalovaného v 1. rade žalovanému
v 2. rade malo znaky odporovateľnosti. Uvedené potvrdzujú aj skutočnosti, ktorými sa žalobca snaží
odôvodniť odporovateľnosť právneho úkonu v tejto veci. Žalobca argumentuje tým, že žalovaný v 2.

rade zvýhodnil iného veriteľa (žalovaného v 1. rade) na úkor žalobcu. Zvýhodňovanie jedného veriteľa
na úkor iného veriteľa dlžníkom spôsobom a za podmienok uvedených v § 240 Trestného zákona je
zakázané. Ak by k nemu došlo, takýto právny úkon je contra legem a teda je absolútne neplatný. Právny
úkon, ktorý je absolútne neplatný, nemôže byť právne neúčinný, čo je dôsledok odporovateľnosti, ktorej
sa domáha žalobca. Skutočnosti uvádzané žalobcom s cieľom preukázať odporovateľnosť právneho

úkonu by znamenali absolútnu neplatnosť právneho úkonu, a teda nemôžu odôvodniť odporovateľnosť,
resp. právnu neúčinnosť tohto právneho úkonu. Právny úkon nie je ani absolútne neplatný z dôvodu,
že by žalovaný v 2. rade porušil svoju povinnosť nezvýhodňovať jedného veriteľa na úkor iného v
zmysle § 240 Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené nemá význam ani uvažovať o existencii ďalších
pojmových znakov odporovateľnosti (úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie pohľadávky veriteľa, vedomosť
druhého účastníka právneho úkonu o tomto úmysle). Žalovaný v 2. rade ďalej uviedol, že nebol

právoplatným rozhodnutím súdu uznaný vinným zo spáchania trestného činu zvýhodňovania veriteľa
podľa § 240 Trestného zákona, a rovnako tak ani zo spáchania žiadneho ďalšieho trestného činu. Za
aktuálneho stavu veci nie je možné odôvodňovať neplatnosť právneho úkonu na základe údajného
protiprávneho konania podľa Trestného zákona. V tomto súdnom konaní ani nemôže byť posudzovaná
trestná zodpovednosť žalovaného v 2. rade, resp. nemôže byť vyslovený záver o protiprávnosti konania

žalovaného v 2. rade z dôvodu, že jeho konanie má znaky trestného činu. Tie skutočnosti môžu
byť predmetom výlučne trestného konania. Uvedené napokon opäť vyplýva z rozsudku NS ČR sp.
zn. 29 Cdo 4886/2007, predloženého žalobcom. Žalovaný v 2. rade žiadal o zamietnutie žalobného
návrhu v celom rozsahu. Žalovaný v 2. rade uviedol, že žalobný návrh je nedôvodný z viacerých tak
hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych dôvodov. Žalovaný v 2. rade uviedol, že žalobca akcentuje

na protiprávnosti konania žalovaného v 2. rade a túto vyvodzuje z údajného protiprávneho konania v
rozpore so zákonom o konkurze v spojení s trestným zákonom, keď podľa názoru žalovaného v 2. rade,
tento súd nemá právomoc skúmať tento typ protiprávnosti. Žalovaný v 2. rade uviedol, že dokazovanie
v tomto konaní preukázalo, že peňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté v relevantnom období žalobcovi,
vylučuje úmysel žalovaného v 2. rade poškodiť žalobcu, žalobca nie je poškodeným veriteľom tak, ako

sa prezentoval.

Súd z predloženej zmluvy o pôžičke zistil, že žalobca uzavrel dňa 16.02.2009 so žalovaným v 2. rade
zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorou žalobca ako veriteľ poskytol
žalovanému v 2. rade ako dlžníkovi, sumu 150.000,- Eur. Žalovaný v 2. rade sa zaviazal požičanú sumu

vrátiť k rukám žalobcu v lehote do 31.08.2009. žalobca so žalovaným v 2. rade sa dohodli, že pôžička
bude bezúročná do 31.08.2009, od 31.08.2009 bude pôžička úročená úrokovou sadzbou 26 % p.a.
Zmluvné strany si dohodli úrok z omeškania pre prípad omeškania dlžníka s vrátením celého dlhu, a
to na výšku 10 % p.a.

Súd z predloženej listiny Vyhlásenie ručiteľa podľa § 546 a nasl. O.Z.“ zo dňa 16.02.2009 zistil, že
žalovaný v 1. rade týmto jednostranným právnym úkonom vyhlásil, že predmetnú pohľadávku na
zaplatenie 150.000,- Eur žalobcu voči žalovanému v 2. rade, uspokojí najviac do výšky 100.000,- Eur,
ak žalovaný v 2. rade (dlžník) nezaplatí žalobcovi (veriteľovi) čiastku 150.000,- Eur s príslušenstvom,
pričom termín splatnosti pohľadávky je do 31.08.2009.

Súd z predloženej notárskej zápisnice, spísanej dňa 16.02.2009 notárkou JUDr. M. N. na Notárskom
úrade v Bratislave, S. 6, pod č.k. N 40/2009, Nz 4633/2009, NCRls 4621/2009, zistil, že žalovaný v
2. rade ako povinná osoba v 1. rade a dlžník vyhlásil, že uznáva dlh vo výške 150.000,- Eur s jeho
príslušenstvom: úrok vo výške 26 % p.a. od 31.08.2009 a úrok z omeškania vo výške 10 % p.a. z dlžnej

čiastky, so splatnosťou do 31.08.2009, a to na základe zmluvy o pôžičke, uzavretej dňa 16.02.2009
medzižalobcomakoveriteľomažalovanýmv2.radeakodlžníkom.Zároveňžalovanýv2.radesúhlasils
vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ak zapožičanú sumu žalobcovi neuhradí do 31.08.2009. Žalovaný
v 1. rade ako ručiteľ - povinná osoba v 2. rade v notárskej zápisnici č. N 40/2009, spísanej 16.02.2009
notárkou JUDr. M. N. vyhlásil, že sa zaväzuje zaplatiť záväzok žalovaného v 2. rade, najviac však do

výšky 100.000,- Eur, ktorý vznikol titulom uzatvorenia zmluvy o pôžičke zo dňa 16.02.2009 a tým sa
stáva povinnou osobou v 2. rade popri dlžníkovi v 1. rade. Žalovaný v 1. rade súhlasil s tým, že v prípade
nesplnenia záväzku stane sa táto notárska zápisnica vykonateľnou.Súd z podaní účastníkov konania ako aj ich výsluchov zistil, že žalovaný v 1. rade zaplatil žalobcovi
celkovú sumu 100.000,- Eur z titulu ručenia podľa vyhlásenia ručiteľa zo dňa 16.02.2009 a notárskej
zápisnice č. N 40/2009, spísanej notárkou JUDr. M. N. na Notárskom úrade v Bratislave, S. 6, formou

dvoch vkladov v hotovosti na bankový účet žalobcu po 50.000,- Eur dňa 13.01.2010. Koncom januára
2010 až začiatkom februára 2010 žalovaný v 2. rade zaplatil žalovanému v 1. rade sumu 100.000,- Eur
v hotovosti z titulu, že žalovaný v 1. rade má voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu 100.000,- Eur,
ktoré žalovaný v 1. rade ako ručiteľ pri záväzku žalovaného v 2. rade voči žalobcovi z titulu zmluvy o
pôžičke zo dňa 16.02.2009, v spojení s notárskou zápisnicou č. N 40/2009, spísanej notárkou JUDr. M.

N. na Notárskom úrade v Bratislave, S. 6, zaplatil žalobcovi namiesto žalovaného v 2. rade, na základe
výzvy, ktorou koncom decembra 2009 žalovaný v 1. rade vyzval žalovaného v 2. rade na zaplatenie
tohto záväzku. Uvedené nebolo v konaní sporné.

Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že

pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho
na to veriteľ písomne vyzval.
Podľa§550Občianskehozákonníka,ručiteľ,ktorýdlhsplnil,jeoprávnenýpožadovaťoddlžníkanáhradu
za plnenie poskytnuté veriteľovi.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 315 ods. 1, 2 O.s.p., ak nevyplatí dlžník povinného oprávnenému pohľadávku bez odkladu po
tom, keď sa mu doručilo upovedomenie, že nariadenie výkonu rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť,

alebo keď sa stala pohľadávka zročnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka
povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky. Nesmie však s dlžníkom povinného
ohľadne tejto pohľadávky uzavrieť na úkor povinného zmier, ani odpustiť jej zaplatenie. Dlžník povinného
si v takomto prípade nemôže tiež započítať svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči oprávnenému.
Ak oprávnený neuplatní včas na súde, prípadne u iného orgánu pohľadávku povinného voči dlžníkovi

povinného alebo ak neoznámi povinnému, že ju uplatňuje, zodpovedá povinnému za škodu, ktorá by
mu tým prípadne vznikla.
Podľa § 135 ods. 1, 2 O.s.p., súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis
je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika
viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu

pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti a o zápise základného imania14); súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto

otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.
Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je
neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne

úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu
právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch

rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Podľa § 42a ods. 5 Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to

najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom alebo odborným odhadom, a ktorý a) spôsobil, že
dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, alebo b) bol uskutočnený s úmyslom
neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh,
ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.
Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu,
kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Primárnym petitom sa žalobca prostredníctvom tzv. poddlžníckej žaloby domáhal uloženia povinnosti
žalovanému v 1. rade ako poddlžníkovi (dlžníkovi žalovaného v 2. rade) zaplatiť žalobcovi sumu

100.000,- Eur. Žalobca tvrdil, že tým, že žalovaný v 2. rade zaplatil žalovanému v 1. rade peňažnú
čiastku vo výške 100.000,- Eur na konci januára až začiatkom februára bola naplnená skutková podstata
úmyselného bezdôvodného obohatenia, keď sa žalovaný v 1. rade bezdôvodne obohatil na škodu
žalobcu.
Zmyslom poddlžníckej žaloby v zmysle § 315 O.s.p. je získanie exekučného titulu proti poddlžníkovi (v

tomto prípade proti žalovanému v 1. rade), voči ktorému nebol oprávnený (žalobca) v žiadnom právnom
vzťahu. V prípade úspechu v tomto konaní by mohol žalobca ako oprávnený iniciovať exekučné konanie
proti poddlžníkovi (žalovaný v 1. rade) ktorýmkoľvek z prípustných spôsobov exekúcie.
Posúdenie, či medzi účastníkmi išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov
skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné

obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto
sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z
nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,

musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho ho získal (§ 456
Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva,
že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný
prospech vrátiť.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nárok žalobcu v rámci primárneho
petitu nie je dôvodný, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že žalovaný v 1. rade sa
bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu.

V konaní nebolo sporné, že pôžička poskytnutá žalobcom žalovanému v 2. rade bola do výšky 100.000,-

Eur zabezpečená ručením žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade ako ručiteľ na výzvu žalobcu zaplatil
žalobcovi dlh vo výške 100.000,- Eur, čím mu vznikla pohľadávka voči žalovanému v 2. rade (dlžníkovi)
na náhradu toho, čo za neho plnil žalobcovi (veriteľovi). Žalovaný v 2. rade následne zaplatil žalovanému
v 1. rade sumu 100.000,- Eur a žalovaný v 1. rade prijal toto peňažné plnenie na základe regresného
nároku, ktorý voči žalovanému v 2. rade mal, preto na strane žalovaného v 1. rade nemohlo dôjsť k

vzniku bezdôvodného obohatenia, nakoľko mu bolo zo strany žalovaného v 2. rade vrátené len to, čo
plnil za žalovaného v 2. rade, a tobôž nie bez právneho dôvodu. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný v 2.
rade uspokojil nesplatnú pohľadávku žalovaného v 1. rade, a tým ju uprednostnil pred inými splatnými
pohľadávkami, ktoré mal voči žalobcovi, je irelevantné, nakoľko žiadne ustanovenie Občianskehozákonníka, ktorý právny predpis možno aplikovať na daný občianskoprávny vzťah účastníkov konania,
neukladá dlžníkovi povinnosť uspokojovať jeho peňažné záväzky voči jeho viacerým veriteľom podľa
poradia ich splatnosti. Zmluvy o pôžičke zo dňa 16.2.2009 bola uzatvorená medzi žalobcom ako

veriteľom a žalovaným v 2. rade ako dlžníkom podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na rozdiel
od obchodných záväzkových vzťahov alebo pracovných vzťahov, u ktorých je splnenie viacerých dlhov
upravené vyslovene v Obchodnom zákonníku (§ 254) a v Zákonníku práce (§ 34), Občiansky zákonník,
ktorý upravuje občianskoprávne vzťahy, vôbec neupravuje zánik záväzkov viacerých dlhov a preto je
vyrovnaný ten dlh, u ktorého dlžník prejaví úmysel ho splniť.

Žalobca ďalej odôvodňoval neplatnosť právneho úkonu na základe údajného protiprávneho konania
žalovaného v 2. rade podľa § 239 ods.3 písm. a) a § 240 ods.2 Trestného zákona. Súd má za to, že v
tomto súdnom konaní ani nemôže byť posudzovaná trestná zodpovednosť žalovaného v 2. rade, resp.
nemôže byť vyslovený záver o protiprávnosti konania žalovaného v 2. rade z dôvodu, že jeho konanie
má znaky trestného činu. Tie skutočnosti môžu byť predmetom výlučne trestného konania. V zmysle §

135 ods. 1 O.s.p. je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin,
priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal. Proti
žalovaným v 1. a 2. rade však žiadne trestné stíhanie (v súvislosti so žalobcom napádanými právnymi
úkonmi žalovaných v 1. a 2. rade) vedené nebolo, ani zo strany žalobcu v tejto súvislosti nebol podaný
podnet na začatie trestného stíhania, a teda ani nebolo rozhodnuté o vine a treste, resp. o tom, či došlo k

spáchaniu trestného činu. Logicky z toho vyplýva, že súd teda ani nemá byť akým rozhodnutým viazaný.
Súd v rámci civilného konania nemôže riešiť ako predbežnú otázku či došlo k spáchaniu trestného činu a
kto ho spáchal, keďže otázky uvedené v § 135 ods.1 súd nemôže v civilnom konaní riešiť ako predbežné.
V tejto súvislosti súd neskúmal, či bol zo strany žalovaných dodržaný postup podľa zákona č. 7/2005
Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a či konaním žalovaných

došlo k naplneniu skutkovej podstaty niektorého trestného činu, nakoľko uvedené je možné riešiť len
v rámci trestného konania.

Súd má tiež za to, že nemožno hovoriť ani o bezdôvodnom obohatení získanom z nestatočných zdrojov.
Občiansky zákonník bližšie nekonkretizuje, čo sa pokladá za nestatočný zdroj nadobúdania majetku,

ale výklad tohto abstraktného a pružného pojmu ponecháva aplikačnej praxi. Súdna prax ustálila, že
za nestatočný zdroj možno považovať taký zdroj, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, bezdôvodné
obohatenie, ktoré vzniklo v dôsledku trestnej činnosti a podobne. Pri hodnotení nestatočnosti zdroja
sa uplatňuje domnienka statočnosti majetkového zdroja, a preto nestatočnosť zdroja musí preukazovať
ten, kto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, t.j. žalobca. Ako už bolo vyššie uvedené, súd

v rámci tohto konania nemôže riešiť, či bol zo strany žalovaných spáchaný trestný čin. Žalobca súdu
nepredložil žiadny dôkaz, resp. právoplatné rozhodnutie súdu o tom, že žalovaní v 1. a 2. rade boli
uznaní vinnými z trestného činu, ktorý by preukazoval, že k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku
ich trestnej činnosti. Žalobca tvrdil, že konanie žalovaného v 2. rade je v rozpore s dobrými mravmi,
keď splnil neskôr splatný záväzok a v dôsledku tohto právneho úkonu zároveň zostali nesplnené skôr

splatné záväzky. Ako už bolo vyššie uvedené, uvedené konanie žalovaného v 2. rade nie je v rozpore
so zákonom, ani ho neobchádza, a podľa súdu nie je ani v rozpore s dobrými mravmi. Právny úkon
sa prieči dobrým mravom ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá
vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich jednania, aby bolo v súlade so
základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský

normotvorný systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcich
všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého konania a podobne. Dobré mravy sú definované
ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú
nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú prijímané rozhodujúcou časťou spoločnosti a
majú povahu noriem základných. Podľa názoru súdu nemožno považovať konanie žalovaných v 1. a

2. rade za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný v 1. rade ako ručiteľ zaplatil žalobcovi časť
dlhu žalovaného v 2. rade, a následne mu žalovaný v 2. rade predmetnú sumu vrátil v rámci regresu.
Žalobcovi bola teda uhradená väčšia časť pohľadávky (100.000,- Eur zo sumy 150.000,- Eur), ktorú mal
voči žalovanému v 2. rade na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 16.02.2009. Ako tvrdil aj sám žalobca,
dňa19.01.2010mužalovanýv2.radeuhradilsumu35.000,-Eur.Následnedňa21.01.2010mužalovaný

v 2. rade uhradil aj sumu 15.000,- Eur a dňa 12.03.2010 sumu 20.000,- Eur, čím čiastočne plnil aj iné
pohľadávky žalobcu. Žalovaný v 2. rade teda vyvíjal snahu plniť svoje záväzky ako aj voči žalobcovi, tak i
voči žalovanému v 1. rade. V zmysle vyššie uvedeného nemožno hovoriť ani o bezdôvodnom obohatení
získaného plnením z neplatného právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka.Právny úkon je podľa žalobcu neplatný aj v zmysle § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre počiatočnú
právnu nemožnosť, a to právnu prekážku v zmysle § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri splnení

ručiteľského záväzku, nakoľko žalobca písomne nevyzval žalovaného v 2. rade na splnenie dlhu a
žalovaný v 1. rade i napriek tomu plnil dlh žalobcovi.
Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný v 2. rade v Notárskej zápisnici zo dňa
16.2.2009 č. N 40/2009, Nz 4633/2009 ako ručiteľ vyhlásil, že sa zaväzuje splatiť záväzok povinnej
osoby - žalovaného v 2. rade najviac do výšky 100.000 Eur, ktorý vznikol titulom uzatvorenia zmluvy

o pôžičke zo dňa 16.2.2009 a tým sa stal povinnou osobou popri dlžníkovi - žalovanému v 2. rade s
tým, že konečná splatnosť záväzku bola stanovená do 31.8.2009. Sám žalobca v konaní uviedol, že
opakovane od októbra 2009 ústne žiadal žalovaného v 2. rade o splatenie dlhov, teda aj o splatenie
pôžičky zo dňa 16.2.2009, ktorý si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z predmetnej zmluvy vrátiť žalobcovi
poskytnuté plnenie riadne a včas nesplnil, na čo žalobca kontaktoval žalovaného v 1. rade ako ručiteľa
na vrátenie pôžičky, na základe čoho sa žalobca so žalovaným v 1. rade dohodli, že žalovaný v 1. rade

vráti za žalovaného v 2. rade pôžičku a preto žalovaný v 1. rade vrátil za žalovaného v 2. rade v dvoch
splátkach vo výške 50.000 Eur na účet určený žalobcom spolu sumu 100.000 Eur, tak ako to vyplývalo z
notárskej zápisnice č. N 40/09, čo nebolo v konaní sporné, čo potvrdzuje aj výpis z účtu žalobcu (čl. 29).
Povinnosť zaplatiť sumu 100.000 Eur vyplývala žalovanému v 1. rade z predmetnej notárskej zápisnice
č. N 40/2009 a nakoľko žalovaný v 2. rade si svoju povinnosť vrátiť poskytnutú pôžičku v zmysle zmluvy

o pôžičke zo dňa 16.2.2009 nesplnil, čo nebolo v konaní sporné, splnil túto povinnosť žalovaný v 1.rade,
ktorý bol povinný plniť popri žalovanom v 2. rade, keď navyše sám žalobca vyzval žalovaného v 1. rade
ako ručiteľa na plnenie a prijal plnenie ručiteľa na svoj účet, čím zanikla povinnosť žalovaného v 1. rade
ako ručiteľa splnením dlhu.
Možnosť predmetu plnenia je vyjadrením možnosti predmetu právneho úkonu. Možnosť plnenia sa

posudzuje zásadne objektívne a skúma sa k okamihu urobenia právneho úkonu (počiatočná nemožnosť
plnenia). Neskoršia nemožnosť plnenia má iné právne dôsledky než neplatnosť (zánik práv a povinností
v zmysle § 575). V praxi možno uvažovať predovšetkým o faktickej nemožnosti plnenia. Právna
nemožnosť predstavuje nedovolenosť a vyvoláva skôr následky predvídané v § 39. Faktická nemožnosť
predmetu plnenia neznamená len úplnú nemožnosť splniť. Možno ju stotožniť aj s takou obťažnosťou

plnenia, ktorá bráni tomu, aby sa plnenie od povinného účastníka úkonu vôbec požadovalo (aspekt
spravodlivosti),resp.jezrejmé,žezaviazanýsubjektbynedokázalprekonaťprekážkybrániacesplneniu.
Ako už bolo vyššie uvedené, v tomto prípade nemožno hovoriť o neplatnosti právnych úkonov v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka, a tým pádom ani o právnej nemožnosti, resp. nedovolenosti.

Sekundárnym petitom sa žalobca (po pripustení zmeny žaloby) domáhal vyslovenia voči žalobcovi
neúčinnosti právneho úkonu žalovaného v 2. rade adresovaného žalovanému v 1. rade, ktorým žalovaný
v 2. rade na konci januára 2010 a na začiatku februára 2010 poskytol 100.000,- Eur v hotovosti
žalovanému v 1. rade s úmyslom zaplatiť nesplatný peňažný záväzok žalovaného v 2. rade voči
žalovanému v 1. rade vo výške 100.000,- Eur z titulu, že žalovaný v 1. rade má voči žalovanému v

2. rade nárok na náhradu 100.000,- Eur, ktoré žalovaný v 1. rade ako ručiteľ pri záväzku žalovaného
v 2. rade voči žalobcovi z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 16.02.2009 v spojení s notárskou zápisnicou
N 40/2009, spísanou notárkou JUDr. M. N. na Notárskom úrade v Bratislave, S. 6, zaplatil žalobcovi
namiesto žalovaného v 2. rade.

Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem žalobcu na určení neúčinnosti právneho úkonu, súd dospel k
záveru, že odporovacia žaloba nie je určovacou žalobou podľa § 80 O.s.p., preto žalobca nemusí
preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd totiž v skutočnosti neurčuje
existenciu alebo neexistenciu právneho pomeru, ale rozhoduje konštitutívne, keď vyhlasuje právny úkon
za relatívne neúčinný. Odporovateľný právny úkon sa stáva neúčinný až tým, že ho súd za neúčinný

vyhlási.

Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka,
ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho
úkonu voči určitej osobe, t.j. dosiahnutie chráneného postavenia veriteľa, ktorý tak môže požadovať

uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu
vôbec nedošlo. Podstatné je, že ide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na
uspokojenie jeho pohľadávky. Nemusia to byť úkony, ktorými dochádza k scudzeniu majetku dlžníka.
Stačí, že ide o také úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa.Odporovateľným je - ako vyplýva z ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka - taký právny úkon
dlžníka,ktorýurobilvposlednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojhoveriteľa,aktentoúmyselmuselbyť

druhej strane známy; bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v tomto smere nesie veriteľ (Preukázanie
úmyslu dlžníka cum animo fraudandi nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak „druhou stranou“
sú osoby dlžníkovi blízke; úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľov v takomto prípade zákon predpokladá a
je na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov vtedy (t.j. v dobe
právneho úkonu) nemohli i pri náležitej starostlivosti poznať).

Súd dospel k záveru, že poskytnutím sumy 100.000,- Eur žalovaným v 2. rade žalovanému v 1. rade
na základe regresného nároku žalovaného v 1. rade, nedošlo k ukráteniu žalobcových pohľadávok voči
žalovanému v 2. rade, nakoľko v tomto prípade plnil žalovaný v 2. rade dlh, ktorý mal voči žalovanému
v 1. rade. Právny úkon dlžníka, ktorý smeruje k uspokojeniu iného jeho dlhu voči inej osobe ako osobe
(žalujúceho) veriteľa, nie je v žiadnom prípade odporovateľným právnym úkonom. Nešlo ani o plnenie

bez primeraného protiplnenia v zmysle § 42a ods. 5 Občianskeho zákonníka, nakoľko „protiplnením“
bola úhrada záväzku žalovaným v 1. rade namiesto žalovaného v 2. rade. Ako už bolo vyššie uvedené,
tvrdenie žalobcu, že žalovaný v 2. rade uspokojil nesplatnú pohľadávku žalovaného v 1. rade, a tým ju
uprednostnilpredinýmisplatnýmipohľadávkami,ktorémalvočižalobcovi,jeirelevantné,nakoľkožiadne
ustanovenie právneho predpisu, ktoré možno aplikovať na daný vzťah účastníkov konania, neukladá

dlžníkovi povinnosť uspokojovať jeho peňažné záväzky voči jeho viacerým veriteľom podľa poradia ich
splatnosti. Súd má tiež za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a súdu nepreukázal, že právny
úkon žalovaného v 2. rade bol urobený v úmysle ukrátiť žalobcu (veriteľa) ani nepreukázal, že tento
úmysel bol druhej strane (žalovanému v 1. rade) známy.

Žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému v 1. rade zaplatiť žalobcovi sumu 100.000,-Eur aj
titulom náhrady škody.
Základným predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia
škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.
Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná

v peniazoch. Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou je zmenšenie majetku
poškodeného ako aj zárobok, ktorý ušiel poškodenému pri odstraňovaní následkov škody. Ušlý zisk je
to, čo by mohol poškodený získať, keby škoda nevznikla.
Žalobca v návrhu na začatie konania uviedol, že utrpel škodu vo výške 100.000,- Eur a 9 % ročne zo
sumy100.000,-Eurod15.03.2010dozaplatenia,ktorámalaspočívaťvtom,ženeobdržalodžalovaného

v 2. rade plnenie na uspokojenie jeho pohľadávky, t.j. nedošlo k dôvodne očakávanému prírastku na
majetku žalobcu - poškodeného veriteľa, ktorého by bolo možné dosiahnuť, keby žalovaný v 2. rade -
dlžník, uspokojil pohľadávky všetkých svojich veriteľov podľa zásady priority podľa splatnosti a podľa
§ 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa zásady proporcionality a podľa zákona o konkurze
a vyrovnaní a neodčerpal majetok na uspokojenie len žalovaného v 1. rade. Škoda mala spočívať v

hodnote časti zmarenej pohľadávky žalobcu vo výške 100.000,- Eur, ktorej vymoženie žalobca mohol
a mal dosiahnuť na konci januára až začiatku februára 2010, ale dôsledkom odporovaného právneho
úkonu žalovaného v 2. rade jej vymoženie žalobca nedosiahol a v hodnote 9 % ročne zo sumy
100.000,- Eur od 15.03.2010 do zaplatenia za neoprávnené zadržiavanie peňažného plnenia. Žalobca
ďalej v konaní odôvodňoval zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom titulom náhrady škody ako

majetkového prospechu získaného z trestnej činnosti ku škode žalobcu, ktorá mala byť spôsobená
spoločným konaním žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade v rozpore so zákonom, pričom podľa
tvrdenia žalobcu malo ísť o trestný čin poškodzovania veriteľa alebo trestný čin zvýhodňovania veriteľa,
ktoré konanie žalovaných malo mať za následok čiastočné zmarenie uspokojenia vykonateľných
pohľadávok žalobcu voči žalovanému v 2. rade vo výške 10.000,-Eur. V tejto súvislosti súd považuje za

potrebné opakovane uviesť, že proti žalovaným v 1. a 2. rade nebolo a ani nie je vedené žiadne trestné
stíhanie a teda ani nebolo rozhodnuté o tom, či došlo k spáchaniu trestného činu zo strany žalovaných
a teda súd v tomto civilnom konaní nemal byť akým rozhodnutým viazaný, keď súd v rámci civilného
konania nemôže riešiť ako predbežnú otázku, či došlo zo strany žalovaných k spáchaniu trestného činu
a kto ho spáchal. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal porušenie povinnosti na strane

žalovaných, existenciu škody a ani príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti na strane
žalovaných a vznikom škody.
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd návrh žalobcu na zaplatenie sumy 100.000,- Eur s príslušenstvom
aj titulom náhrady škody ako nedôvodný zamietol.Žalobca žiadal doplniť dokazovanie ustanovením znalca za účelom zistenia, že žalovaný v 2. rade bol
v úpadku k 1.11.2009 z dôvodu platobnej neschopnosti, keď nejaký majetok mal, ale nebol schopný

splácať všetky záväzky v plnej výške a uhradil nesplatnú pohľadávku v čase, keď mal už splatnú
pohľadávku voči žalobcovi a výsluchom svedka Mgr. Z. C., na preukázanie tvrdení, že Mgr. Z. C. dňa
27.5.2009 uzavrel ako veriteľ zmluvu o pôžičke so žalovaným v 2. rade a žalovaný v 2. rade ku dňu
31.07.2011 z peňažnej pôžičky v sume 15.000,- Eur s príslušenstvom nič nesplatil, teda za účelom
preukázania existencie pohľadávky voči žalovanému v 2. rade a tým pádom insolvencie žalovaného v 2.

rade, teda, že mal viac ako jedného veriteľa, ktorého znevýhodnil a ktorého pohľadávky boli viac ako 30
dní po splatnosti. Žalobca odôvodnil potrebu vykonania ním navrhnutých dôkazov aj tým, že tieto dôkazy
preukazujú platobnú neschopnosť a úpadok žalovaného v 2. rade v rozhodnom období, teda v období
od 1.11.2009 do 1.3.2010 a preukazujú ukrátenie žalobcu žalobou napadnutými úkonmi žalovaného v 1.
rade a žalovaného v 2. rade. V prípade, že sa preukáže, že žalovaný v 2. rade bol platobne neschopný
a bol v úpadku v období od 1.11.2009 do 1.3.2010, v takom prípade žalovaný v 2. rade bol povinný

plniť pomerne a rovnomerne. Žalobca uviedol, že z uvedeného je zrejmé, že konaním žalovaného v 1.
rade a konaním žalovaného v 2. rade došlo k ukráteniu žalobcu na jeho pohľadávkach alebo došlo k
zvýhodňovaniu iného veriteľa žalovaného v 2. rade.
Žalovaní v 1. a 2. rade žiadali návrh na doplnenie dokazovania zamietnuť z dôvodu nadbytočnosti
a nehospodárnosti, ako aj z dôvodu, že nebolo preukázané, že by majetkové práva žalobcu boli

postupom žalovaného v 2. rade nejakým spôsobom poškodené. Žalovaný v 2. rade uviedol, že v
prípade, že by podal na seba návrh na vyhlásenie konkurzu, žalobca by takýmto konaním nezískal
väčšie množstvo finančných prostriedkov, ako získal, dokonca sa dá predpokladať, že by získal menšie
množstvo finančných prostriedkov, a preto nepreukázal právny záujem na predmetnom určení.
Súdnávrhužalobcunadoplneniedokazovania,atoustanovenímznalcazaúčelomzistenia,žežalovaný

v 2. rade bol v úpadku k 1.11.2009 z dôvodu platobnej neschopnosti, zamietol a výsluchom svedka Mgr.
Z. C. zamietol, nakoľko považoval vykonanie týchto dôkazov za nadbytočné a nehospodárne, nakoľko
ako je uvedené vyššie, súd v civilom konaní nemôže ako predbežnú otázku riešiť, či bol spáchaný trestný
čin a kto ho spáchal, keď žalobca práve takto navrhnutým dokazovaním chcel preukázať naplnenie
skutkovej podstaty trestných činov poškodzovania veriteľa a zvýhodňovania veriteľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a
žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania

alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd rozhodne v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p. o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia, keď navyše v čase rozhodovania vo veci samej účastníci konania ešte ani nepredložili
vyčíslené trovy právneho zastúpenia, ktoré je povinný účastník vyčísliť v zmysle ust. § 151 ods.1 veta
druhá O.s.p. najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.